Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator
    

Pravda o slovenských advokátoch nie je čiernobiela NEPREČÍTANÉ 

     
    Článok bol nastavený ako .
    25.02.2011Spracoval: Rastislav Kaššák
    PencilPridaj
    Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
    PencilPošli PencilTlač
    TÉMATICKÉ OBLASTI: Správne právo hmotné
    POJMY: pravda, advokácia

    (23.02.2011; Profit; č. 4, s. 22‑28; ŽITŇANSKÝ Eduard)

    O čom je súčasná advokácia

    Na Slovensku je zhruba päťtisíc advokátov. Ďalší sa na povolanie pripravujú * Advokát je ten, ktorý prichádza na pomoc * Obraz, ktorý si o advokátoch vytvorili neprávnici, nie je lichotivý * O odmenách právnikov existuje veľa mýtov * Hodinové sadzby vytláčajú tarifu * Aj na advokáciu treba talent * Právnik obhajuje človeka, nie trestný čin * Kto si pokazí meno, môže oň prísť natrvalo

    Prominentní právnici majú niekoľko spoločných znakov. Väčšina z nich netrpí pocitom výnimočnosti, hoci všetci poznajú svoju cenu. V advokátskej špičke sú ľudia "posadnutí" právom. Všetci robia za peniaze, ale nie pre ne. Hoci všeobecná mienka vidí právo ako nesmierne nudnú záležitosť, oni tvrdia, že robia tvorivú prácu. V advokátskom stave existuje pomerne silná skupina džentlmenov, ktorí o etických princípoch hovoria málo, lebo ich majú v krvi. A nie sú to iba muži. Všetci dobrí advokáti sú pracovití, vzdelaní. Žijú v strese, lebo prácu nezamykajú v zásuvkách, ale nosia ju so sebou v hlave. Typické je, že v pracovniach a rokovacích miestnostiach majú mnohí nádobu plnú dokonale zastrúhaných ceruziek s gumou. Dôvod je prozaický: guma umožňuje meniť názor.

    Advokát nie je právnik ako ostatní. Známy slovenský právnik Ján Havlát (advokátska kancelária Havlát & Partners) hovorí: "Advokácia nie je len práca, povolanie, je to svojím spôsobom poslanie. Preklad slova advokát je: ten, ktorý prichádza na pomoc, kto je privolaný na pomoc." Šancu byť dobrým advokátom má ten, koho pohltí právo, zaujíma ho obsah a vie do práce vložiť srdce. Zlí sú advokáti, ktorých zaujíma primárne odmena. "Samozrejme, veci sa nedajú robiť zadarmo, ale ani len pre peniaze," hovorí J. Havlát.

    "Advokácia je v prvom rade biznis s rovnakými zákonitosťami ako iné. Traduje sa názor, že advokácia je výnimočná, že primárnym účelom práva nie je zarábať peniaze. Sme síce v biznise, kde sa kladie osobitný dôraz na etiku a vyžaduje si špecifické charakterové vlastnosti, ale je to biznis ako každý iný," myslí si Martin Magál z britskej, globálne pôsobiacej právnickej firmy Allen & Overy a zdôrazňuje, že v kandidátoch na prácu v kancelárii hľadá najčastejšie vášeň pre právo. "Advokácia je biznis, ktorý sa nedá robiť len pre peniaze. Na to, aby bol niekto naozaj dobrý právnik, ho to musí najmä baviť, musí byť schopný myslieť v súvislostiach, vedieť spájať veci, ktoré na prvý pohľad možno nesúvisia," vysvetľuje. Jaroslav Ružička (advokátska kancelária Ružička Csekes, s.r.o., in association with members of CMC) je presvedčený o tom, že adepti na prácu advokáta musia byť osobnostne vyrovnaní a čistí. "Práca advokáta je často silno konfrontovaná s potrebou zaujať stanovisko na základe zdravého rozumu a racionálneho usporiadania vecí. Len ľudia, ktorí majú jasno vo všeobecných hodnotách, dávajú garanciu, že aj mimo rámca právnej služby dokážu problém zaradiť do hodnotovej škály. Jednoducho musia mať ,upratanú' hlavu," hovorí J. Ružička.

    K výbave advokáta patria trvalé pracovné návyky. Samozrejme, aj pracovná disciplína, flexibilita, schopnosť obetovať sa potrebe klienta. J. Ružička pripomína ešte ďalšiu skupinu predpokladov. "Možno ich zhrnúť do pojmu odbornosť. Pre súčasnú dynamiku vzťahov už nestačia statické vedomosti. Nie je to len neustála potreba sledovať zmeny v legislatíve, ale aj poznať rozhodnutia súdov, sledovať európsku legislatívu, nové postupy pri aplikovaní práva. Len tak sa advokát prepracuje k štandardom dobrej praxe, teda využíva to najlepšie, čo v advokácii vzniklo a neustále vzniká," pripomína J. Ružička.

    Zarábajú priveľa ?

    Obraz, ktorý si o advokátoch vytvorili neprávnici, nie je veľmi lichotivý. Všeobecne sa advokácia považuje za veľmi výnosný biznis. Tomáš Borec, predseda Slovenskej advokátskej komory, tvrdí, že je to skôr chiméra. "Na Slovensku je okolo päťtisíc advokátov. Len špička, najkvalitnejší a najlepší, zarábajú veľa. Je to ako v iných profesiách. Pôsobia rozdiely vyplývajúce zo zamerania advokáta, aj regionálne rozdiely. Advokáti v malých okresných mestách nemajú možnosť riešiť komplikované obchodné prípady, živia sa bežnými vecami, zastupovaním na súde, obhajobami, zmluvami," vysvetľuje T. Borec.

    Mýtus o bohatých advokátoch však vo verejnosti funguje. Prejavuje sa to aj v záujme o štúdium na právnických fakultách. Mýtus živia najmä medializované informácie o rozprávkových odmenách advokátov. Sú to len ojedinelé prípady, dobré meno stavu však nerobia. Odsúdenie zaznie často napriek tomu, že nie sú k dispozícii údaje, podľa ktorých sa dá urobiť si názor. Katarína Čechová (kancelária Čechová & Partners) upozorňuje na prax, keď klient chcel dostať peniaze z firmy a urobil to vo forme odmeny advokátovi. "Mne sa to stalo jediný raz. Na klientovi nám záležalo veľmi, ale priečilo sa mi byť sprostredkovateľom nečistej operácie. Predostrela som problém partnerom a bola som šťastná, keď sa stotožnili s mojím postojom, bez toho, aby chceli čas na rozmyslenie," hovorí advokátka.

    Tieto veci sa dejú a pravdepodobne sa diať budú, kým všetci advokáti nepovedia nie. Ak si advokátsky stav nedokáže v tých veciach urobiť jasno a poriadok, tak nemôže očakávať rešpekt. "Môže to dôjsť do stavu, že stratíme schopnosť a právo samoregulácie. Našťastie, skupina advokátov, ktorí ctia morálku a etiku, je silná a má vo veciach jasno," tvrdí K. Čechová.

    Advokát J. Havlát si myslí, že nemožno generálne povedať, že advokáti zarábajú veľa. "Sú takí, čo majú veľké príjmy a vyvolávajú negatívne emócie. Verejná mienka ich odsudzuje. Treba si uvedomiť, že absolútna väčšina odmien je legálna. Ak sa dnes niekto súdi o 15 miliónov eur, tak hodnota jedného advokátskeho úkonu je zhruba 30‑tisíc eur. Cena je vypočítaná podľa tarify, nejde o žiadnu zlodejčinu.

    Klient má niekoľko možností pre dohodu s advokátom. Môže voliť paušálne platby, odmenu za úspech, trendom sú hodinové sadzby, ktoré asi najlepšie vystihujú charakter advokácie. Nie každý advokát zastupuje veľké kauzy. Väčšina advokátov nemá ani šancu získať veľké odmeny. Aj v advokácii platí zákon ponuky a dopytu," pripomína J. Havlát.

    Vyhranený názor na odmeňovanie advokátov má aj dvojica Radovan Pala a Andrej Leontiev (kancelária e/n/w/c Natlacen Walderdorff Cancola advokáti, s.r.o.). "My fungujeme na relatívne vysokých hodinových sadzbách a nepoužívame model odmeny za výsledok. Dôvod je jednoduchý, nedokážeme garantovať úspešnosť v spore, lebo vopred nikdy nevieme, či sudca prijme našu argumentáciu," vysvetľuje R. Pala. A. Leontiev približuje problém na príklade: "Na predaji veľkého obchodného centra pracujem povedzme dvesto hodín. Rovnaký čas si vyžaduje často aj predaj rodinného domu, kde sa vysporadúvajú záväzky so susedmi. Suma, ktorú vyfakturujem za obchodné centrum, je primeraná náročnosti prípadu. Napriek rovnakej náročnosti je tá istá suma pre majiteľa rodinného domu príliš vysoká. Klientom to povieme vždy pred začatím práce."

    Platiť za prácu alebo za úspech?

    Často sa stáva, že štát ako klient platí nezmyselne veľké sumy v rôznych paušáloch za služby, ktoré by mohol dostať vo vysokej kvalite za menej peňazí od kancelárií s hodinovými sadzbami. "Nedávno sa médiá venovali prípadu, keď advokát za jeden spor dostal päť miliónov eur. Taký obrat má kancelária s vysokými hodinovými sadzbami za štyri roky. Niet pochýb, že nielen laici potom uvažujú o primeranosti odmeny," zdôrazňuje R. Pala. Často sa argumentuje tým, že tarifa je štandard a jej uplatnením jednoducho vznikajú vysoké sumy za jeden právny úkon. "Myslím si, že tarifa je prežitok," hovorí A. Leontiev a pokračuje: "Advokácia je poradenstvo a napríklad my meriame jeho hodnotu hodinami, ktoré sme mu venovali. Rozumel by som tarife, keby advokát vedel garantovať výsledok. Lenže to nedokáže nikto. Hodinová sadzba je objektívnejšia," uzatvára mladý advokát.

    Zhruba rovnako starý M. Magál tvrdí: "Biznis je založený na tom, že predávame klientom čas našich ľudí. Veľké kancelárie pracujú takmer výlučne podľa hodinových sadzieb. Výška sadzby závisí napríklad od toho, aký komplikovaný je problém, aký veľký tím si vyžaduje, koľko času si vyžiada."

    Keďže firma Alen & Overy je súčasťou globálneho zoskupenia, podlieha regulácii jednak na Slovensku, musí dodržiavať aj britské pravidlá, ktoré okrem iného vyžadujú, aby klient poznal cenu ešte pred začatím poskytovania služby. "Cena je predsa len dosť dôležitý prvok v rozhodovaní klienta, hoci z prieskumov vieme, že nie najdôležitejší," dopĺňa M. Magál.

    Na Slovensku sa ešte stále podceňuje miera korupcie pri poskytovaní právnych služieb. O tom, že poskytovanie služieb pre štát a jeho satelity je špinavý biznis, vie asi každý. "Veľa korupčného správania, je, napočudovanie, aj v privátnej sfére. Sú právnici, ktorí sa zavďačia za prácu tomu, kto im ju dal. V súťaži s takými praktikami to majú ostatní veľmi ťažké. My sme trocha imunizovaní menom a tým, kto sme," pripomína M. Magál.

    Porovnávať hodinové sadzby a odmenu za úspech (success fee) vyvoláva tak trocha optický klam. "Nie som si istý, že takto vedená polemika má racionálny základ. V každej profesii nájdete príklady, že niekto zarába veľa a iný menej. Tak to jednoducho je a nie je to neprirodzené. Ale v žiadnom prípade nesúhlasím s názorom, že advokáti sú zlatokopi," vysvetľuje J. Ružička.

    Success fee sa používa vtedy, keď klient nie je ochotný znášať náklady za poskytnuté služby až do momentu, keď je jasné, či služba viedla k úspechu alebo neúspechu. Životnosť sporov je často veľmi dlhá, neraz sú to dlhé roky. "Predstavte si, že niekto vám poskytuje službu dva alebo tri roky a nedostáva odmenu. Odmenu pritom nedostáva ten, ktorý z odmien žije. Ten, kto službu poskytuje, znáša teda vysokú mieru rizika a riziko má aj v bežných vzťahoch hodnotu, cenu. Odmena za úspech je férové ohodnotenie práce a rizika," zdôrazňuje skúsený advokát. Práca advokáta je veľmi tvorivá a tvorivosť má takisto svoju hodnotu. Práca advokáta ‑ ale je to tak vo viacerých tvorivých povolaniach ‑ je náročná duševná činnosť. O právne služby nežiadajú klienti len preto, že im je právnik sympatický alebo o ňom niekde počuli. Za advokátom idú ľudia, keď majú problém. Keď advokát vie pre klienta vyriešiť problém, a môže to byť jednoduchá kauza, ale aj robustný spor medzi dvoma veľkými firmami, tak je prirodzené, že mu za prácu zaplatia. "Otázkou môže byť primeranosť ceny. Diskusia nadobúda iný charakter, ak sa na jednu stranu položí odbornosť, tvorivosť a množstvo práce i energie a na druhú cena či odmena pre advokáta. V našej kancelárii sa začína svietiť ráno o siedmej a posledné svetlo zhasne v noci o jedenástej, niekedy aj neskôr. Ten, kto pracuje desať‑dvanásť hodín denne, vie, o čom je reč," pripomína J. Ružička.

    Talent na právo ?

    V odpovedi na otázku, či existuje niečo ako talent na advokáciu, sa zhodli všetci právnici, ktorých Profit oslovil. Každý z nich prisúdil talentu trocha inú charakteristiku. J. Ružička tvrdí, že talent je schopnosť myslieť, analyzovať a syntetizovať. "Poznanie právnych predpisov nestačí na to, aby advokát bol pre klienta užitočný. Šarm advokácie je v tom, že je mimoriadne dynamická, rozmanitá. Advokát raz poskytuje právnu radu malej stavebnej firme, potom veľkej farmaceutickej spoločnosti. To vyžaduje schopnosť preniknúť aj do neprávnych aspektov vzťahov," hovorí a spomína na skúsenosť z pôsobenia na Právnickej fakulte Univerzity Komenského. Je veľký rozdiel medzi ľuďmi, ktorí sa musia do práva siliť, a tými, ktorí mali schopnosť rozumieť súvislostiam, inštrumentáriu práva, dokázali spájať právo so spoločenskou realitou."

    Tomáš Borec, predseda Slovenskej advokátskej komory a tiež advokát s vlastnou praxou, považuje za rozhodujúci súbor schopností, výborný ústny a písomný prejav, empatiu a veľmi dobrú profesijnú erudíciu. "Talent má na úspechu len päťpercentný podiel aj v advokácii," hovorí T. Borec.

    V zhode s týmto názorom je aj Katarína Čechová (advokátska kancelária Čechová & Partners). "Možno je to iný druh talentu ako napríklad v hudbe. V advokácii sú výrazné danosti, predpoklady, ktoré ak sa spoja v jednom človeku, pôsobia ako talent. Prvým predpokladom je rozumieť právu, vedieť rozlišovať podstatné od menej podstatného, myslieť v súvislostiach. Druhý atribút je nemať citlivé ego. Advokát musí byť pripravený aj na to, že ho znemožní vlastný klient. Musí byť pripravený aj na to, že protistrana považuje agresivitu a hrubosť za svoju štábnu kultúru. Sú veci, ktoré človeka zabolia, ale advokát musí vedieť prehltnúť aj nepríjemné situácie. A napokon advokát musí byť aj ´šoumen', musí sa vedieť predať. Pravdaže, musí to robiť s vkusom," vysvetľuje K. Čechová.

    R. Pala a A. Leontiev tvrdia, že škola dá absolventom do advokátskej praxe iba minimum: "Vedia čítať zákony, ale nevedia si predstaviť, ako budú s nimi pracovať, čo profesia obsahuje."

    Aby mali možnosť tvarovať talenty, spolupracovníkov si hľadajú už medzi študentmi. Čerství absolventi potom už vedia, čo sa ako robí, poznajú kanceláriu zvnútra. "Vyhľadávanie ľudí je dlhodobý proces. Nie je to iba o hľadaní, ale aj o vzdelávaní. Hotového právnika na trhu nekúpime, na trhu sa nedá kúpiť najmä dôvera," koncentruje skúsenosť A. Leontiev.

    Obhajovať zločin ?

    "Často sa ma na to pýtajú a čudujú sa, že obhajujem vrahov, násilníkov," hovorí J. Havlát. Vysvetľuje, že "ak advokát nevie stráviť obhajobu človeka, ktorý čin spáchal a je teda vinný, mal by z advokácie odísť. Obžalovaný má právo mať advokáta, ktorý o ňom bude hovoriť len dobré veci. Obžalovaný nepotrebuje ďalšieho prokurátora alebo sudcu, potrebuje človeka, o ktorého sa môže oprieť. Obhajca je jeho kontakt so svetom. Vždy trvám na tom, aby mi obžalovaný povedal pravdu, aby ma potom nič neprekvapilo. Len keď viem pravdu, môžem nájsť správnu stratégiu. Všetko, čo mi povie, ostáva vo mne, odo mňa sa to von nedostane," zhŕňa vlastnú skúsenosť J. Havlát.

    V takýchto prípadoch považuje A. Leontiev za dôležité odkomunikovať právny názor klientovi. "Neexistuje prípad, o ktorom sa dá vopred povedať, že je prehratý. Každý prípad má dve strany, jedna môže byť svetlejšia ako druhá, niečo je jasné, niečo zahmlené. Dôležité je zvážiť riziká. Ak sa klient dozvie, že šanca vyhrať je dvadsať percent, a povie, že do sporu ide, tak advokát ho obhajuje najlepšie, ako sa dá. V obchodných sporoch takmer nikdy nie je situácia, že všetko alebo nič. Úspechom je napríklad to, že súd rozhodne o znížení náhrady škody. Klient platí menej, a hoci sa zdá, že víťazstvo vyzerá inak, nie je to prehra v pravom zmysle slova," popisuje advokát.

    A. Leontiev a R. Pala sa venujú primárne obchodnému právu, pravda v širšom ponímaní, teda aj pracovnému, súťažnému právu. Rozdiel medzi trestným právom a napríklad obchodným je, laicky povedané, že v trestnom sa súdi štát s jednotlivcom. Nie je tam teda rovnosť strán, hoci formálne je deklarovaná. V obchodnom práve sa súdia osoby alebo spoločnosti s osobami alebo spoločnosťami. V trestných veciach má advokát silnejšieho súpera, ťažšiu pozíciu. "Mali sme prípad, že klientovi zmizli z účtu peniaze. Niekto zneužil internet banking. Prípad vyšetrovala dáma, ktorá nemala poňatie o tom, ako funguje online bankovníctvo, že existujú nejaké IP protokoly, že existuje šifrovanie... Keď zistíte, že na druhej strane je niekto nekompetentný, tak sa spravodlivosti nedovoláte, lebo sa môže stať, že páchateľ ostane neznámy," vysvetľuje R. Pala.

    Aj K. Čechová robila v minulosti trestnoprávnu agendu. "Profesia advokáta je o tom, že obhajuje človeka, nie trestný čin," hovorí.

    Ľudia bez rešpektu ?

    V advokácii sú zaujímavé aj vzťahy medzi rôznymi vekovými kategóriami. "My sa už nepovažujeme za začiatočníkov, ale nie sme ešte ani seniorní, skúsení advokáti. Starší kolegovia, ktorí sú rešpektovaní a majú autoritu, sa k mladším správajú veľmi korektne, nedávajú najavo prevahu, ktorú zvyčajne majú. Máme s nimi veľmi dobré skúsenosti," vysvetľuje R. Pala. Túto skúsenosť potvrdzuje aj J. Havlát. "Staršia a stredná generácia advokácie má vzťahy naozaj veľmi korektné. V roku 1990 bolo na Slovensku 240 advokátov, z toho bratislavských bolo 44. Počet advokátov sa zvyšoval aj prítokom mladých absolventov práva. Vtedy sme sa v komore začali viac venovať etike, dá sa povedať, že sme mladých kolegov vychovávali. Dnes je počet advokátov taký veľký, že uvažujeme o tom vytvoriť samostatný vzdelávací cyklus o etike. Najviac problémov máme v komore s mladými advokátmi, dokonca aj s koncipientmi. Disciplinárne stíhanie koncipientov si z minulosti nepamätám, dnes už také sú. Voľakedy, nie tak dávno, bolo nemysliteľné, aby koncipient porušil nejaké pravidlá, dnes sa to, žiaľ, stáva," popisuje J. Havlát.

    Mladí advokáti sa správajú často bez akéhokoľvek rešpektu, dosť často majú problém s etikou. "Advokácia obsahuje v sebe nášľapnú mínu akéhosi egocentrizmu, neustráženia vlastného ega. Ospravedlnením azda nie je ani to, že advokát žije v strese, neraz pod tlakom, takže nedokáže oddeliť prácu od vnútrofiremného a často aj od súkromného života. Potom vznikajú konflikty. Arogancia je karikatúra toho, že niekto vie niečo, čo ostatní nevedia. Často je arogancia prejavom neschopnosti správne komunikovať," zhŕňa A. Leontiev.

    V európskej advokácii prevládajú tradície, ktoré možno všeobecne označiť ako džentlmenské spôsoby. Najmä mladší advokáti sa teraz často správajú ako podľa amerických filmov. V anglosaskej praxi je zvykom nepoužívať servítku, hovoriť veci naplno, urážať protistranu. "Prekvapuje ma správanie niektorých mladších kolegov, ktorí akoby si mysleli, že každý spor je posledná bitka. Lenže kto si pokazí meno kvôli jednému klientovi, môže oň prísť natrvalo. Aj keby ten klient zaplatil veľa, je takmer isté, že za meno to je vždy málo. Niektorí mladí kolegovia majú často len jedného silného klienta a ak im ten povie, že sa majú ísť pohádať, tak to urobia. O úrovni vzťahov svedčia aj podania advokátov na disciplinárne konania voči kolegom. Disciplinárne podania slúžia občas ako vyhrážka, aby druhý advokát ustúpil. Je podľa mňa nemiestne, aby sa takto riešili spory medzi kolegami," vysvetľuje R. Pala.

    ***

    Vizitky

    Tomáš Borec * sa pre právo rozhodol až pred maturitou. "Dlho som váhal. Priťahovala ma medicína i právo. V rodine som právnika nemal, zato som mal zubárov, ktorí fungovali aj ako príklad. Bavila ma biológia, lenže rovnako som sa zaujímal aj o dejepis, najmä vzťahy a spory v histórii. Napokon zvíťazilo právo. Neľutujem!"

    Katarína Čechová * sa pre právo rozhodla v jedenástich rokoch. "Inšpiroval ma jeden televízny seriál, ale najmä som podľahla tlaku rodiny, keď ma všetci prehovárali, aby som nebola veterinárna lekárka, lebo sa to pre ženu nehodí. Bola som poslušné dieťa." K. Čechová hovorí, že obsahom advokácie boli a budú hodnoty ako čestnosť, statočnosť, odbornosť a morálka.

    Ján Havlát * patrí dnes medzi skúsených advokátov. Do advokácie prišiel koncom sedemdesiatych rokov, po roku 1991 vykonáva súkromnú prax. "Mal som šťastie, že som pracoval s veľkými advokátmi, mal som kolegov, od ktorých som sa veľa naučil," hovorí. Mediálne známym sa stal v čase, keď zastupoval prezidentovho syna Michala Kováča ml., ktorého v roku 1995 uniesli.

    Martin Magál * pochádza z umeleckej rodiny. "Právo ma priťahovalo aj tým, že to nie je umenie, pre ktoré asi ani nemám talent. Páčila sa mi racionalita práva, rád som sa učil nové veci. Najmä pri štúdiu v zahraničí som si uvedomil, že právo je presne to, čo chcem v živote robiť." Advokácia je biznis, ktorý sa nedá robiť len pre peniaze, na to, aby bol niekto naozaj dobrý právnik, musí ho to najmä baviť.

    Radovan Pala a Andrej Leontiev * vytvorili kanceláriu až po absolvovaní viacerých zahraničných pobytov. Mali krátku skúsenosť aj v iných právnických povolaniach. Advokáciu považujú predovšetkým za službu ako každú inú, nie je ani honosnejšia, ani prestížnejšia. Keď začínali, mali jednu sekretárku a boli pánmi vlastného času. Moderná advokátska kancelária funguje ako firma.

    Jaroslav Ružička * po skončení školy ostal na fakulte ako asistent. "Právna teória ma bavila, prežil som s ňou dvanásť rokov. V roku 1989 sa prostredie menilo, v škole to už bolo málo motivujúce. Bol som vo veku, keď človek pozerá viac dopredu, nestačí mu vedieť, čo bude robiť o rok či dva." Na advokácii ho lákalo, že sa tu snúbi snaha, ktorú človek do problému vloží, a príjemný pocit z toho, že niekomu pomohol.

    ***

    Advokácia nie je o spravodlivosti, ale o tom, že advokát musí robiť všetko v záujme klienta

    Komentáre
    Buďte prvý/á, kto napíše svoj komentár…
    Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).
    Prihlásenie
    Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

    Online prenos

    Udalosti a podujatia

    • Žiadne udalosti
    MailPošlite svoj príspevok

    Zaslanie odborného príspevku na zverejnenie na portáli UčPS

    Podmienky zverejnenia