Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator
    

Mal by mať profesionálny futbalista na Slovensku postavenie zamestnanca?

Článok bol nastavený ako .
15.08.2011 Ladislav Križan (Spracoval: Mgr. Ján Cuhanič )
PencilPridaj
Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
PencilPošli PencilTlač

„Medzi rozvojom športu po stránke faktickej a stavom jeho úpravy po stránke právnej je od počiatkov športovej činnosti výrazný nepomer v neprospech práva.“1) Mgr. Michal Králík, PhD. Sudca Najvyššieho súdu Českej republiky

Vstup do problému a jeho aktuálnosť

Futbal je jednou z najpozoruhodnejších kolektívnych športových hier 20. storočia, ktorá prešla najmä po 2. Svetovej vojne búrlivým vývojom. Prirodzenými dôsledkami boli zvyšujúca sa miera ekonomického rozmeru futbalu a jeho postupná profesionalizácia, čím sa stal pre mnohých ľudí zdrojom nielen stáleho príjmu, ale pre niektorých dokonca hlavnou zárobkovou činnosťou. Toto konštatovanie platí i pre Slovenskú republiku, na území ktorej sa vrcholoví futbalisti stali takisto profesionálnymi športovcami, ktorých s ich slovenskými futbalovými klubmi – právnickými osobami viažu často rôznorodé zmluvné vzťahy, ktoré sú nezriedka vyjadrené v písomnej podobe.

V roku 1996 sa v Bratislave konal medzinárodný seminár o integračnom procese Slovenska do EÚ a jeho dopade na šport. V príspevku za slovenskú stranu reprezentovanú vysokými predstaviteľmi štátu zodpovednými za oblasť športu bolo už vtedy prezentované i nasledovné: „... v pláne našich legislatívnych úloh na nasledujúce obdobie zvažujeme ... generálnu právnu úpravu týkajúcu sa profesionalizmu a športovcov, ktorí sa naňomzúčastňujú.“2)

Uplynulo viac ako 13 rokov, ale do dnešného dňa predmetnú problematiku profesionálnych športovcov následne prijatá slovenská športová legislatíva detailnejšie neupravuje. V Zákonníku práce prijatom v roku 2001, konkrétne v jeho § 3 ods. 2 existuje iba strohá zmienka: „Pracovnoprávne vzťahy ... profesionálnych športovcov sa spravujú týmto zákonom, ak osobitný predpis neustanovuje inak.“ „Preto sa navrhuje v súlade s legislatívnym zámerom vlády ... vyňať právnu úpravu problematiky zmluvných vzťahov medzi športovcami a športovými klubmi na samostatnú úpravu, pretože jej riešenie sa ukazuje zložitejšie a vyžiada si dlhšiu prípravu.“

Tento osobitný predpis stále neexistuje. Pre komplexnosť informácie treba dodať, že legislatívne iniciatívy, ktoré sa snažia zmeniť daný stav, sa objavili na vládnej úrovni i ako poslanecké pozmeňujúce návrhy k inej športovej legislatíve naposledy i v roku 2008, no nikdy sa nestali súčasťou právneho poriadku už pre nesúhlas NR SR. Aktuálne programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky z augusta 2006 žiadnu ďalšiu legislatívnu iniciatívu v tejto oblasti nepredpokladá a zákon č. 300/2008 Z. z. o organizácii a podpore športu vo svojej dôvodovej správe iba konštatuje, že: „Preto sa navrhuje v súlade s legislatívnym zámerom vlády ... vyňať právnu úpravu problematiky zmluvných vzťahov medzi športovcami a športovými klubmi na samostatnú úpravu, pretože jej riešenie sa ukazuje zložitejšie a vyžiada si dlhšiu prípravu.“

Podporná pôsobnosť ZP by sa však mala už viac ako 8 rokov neexistenciou osobitného právneho predpisu upravujúceho profesionálny šport v súčasnej právnej úprave meniť na pôsobnosť de facto priamu úplnú,3) čo so sebou môže prinášať množstvo aplikačných problémov4) i vzhľadom na športu napr. komunitárnym právom priznaný fenomén tzv. špecifickosti, ktorá však nemá znamenať jeho úplnú exkluzivitu vo vzťahu k platnému právu.5)

Aj z týchto dôvodov je správne sa pýtať – kto sú subjekty tohto právneho vzťahu, aký je jeho predmet, čo tvorí skutočný obsah vzájomných práv a povinností zmluvných strán? Ako je to v iných krajinách EÚ a čo komunitárny rozmer problému vo vzťahu k voľnému pohybu osôb? Na základe všetkého hore uvedeného sa budeme snažiť na príklade profesionálneho futbalu analyzovať poznatky, ktoré plynú z odpovedí na tieto otázky, pričom mnohé z nich môžu byť následne platné nielen pre samotný profesionálny futbal, ale aj pre túto oblasť i v iných kolektívnych športoch, najmä športových hrách,6) ktoré v procese historického vývoja ich právnej, ale i neprávnej úpravy pomocou športových noriem v porovnaní s futbalom môžu zaostávať.

Mal by mať profesionálny futbalista v SR postavenie zamestnanca, ktorý vykonáva závislú prácu v pracovnom pomere?

Subjektmi nami analyzovaného právneho vzťahu budú profesionálny futbalový klub, ktorý musí mať v podmienkach slovenskej najvyššej súťaže formu obchodnej spoločnosti a profesionálny futbalista, ktorý v jeho mene súťaží. Analýzou skutočného obsahu najčastejších činností vykonávaných profesionálnym futbalistom pre futbalový klub, v mene ktorého súťaží, zodpovieme i na nasledujúcu najdôležitejšiu otázku. Je vykonávanie športovej činnosti profesionálnym futbalistom na Slovensku pre slovenský futbalový klub, v mene ktorého súťaží, vykonávaním závislej práce v zmysle jej platnej legálnej definície? Dôvodom položenia tejto otázky je skutočnosť, že vykonávanie závislej práce tvorí predmet pracovného pomeru medzi zamestnávateľom a zamestnancom a má byť upravené právnymi normami pracovného práva.

Samotný pojem používaný právnymi predpismi daňového práva i práva sociálneho zabezpečenia legálne definuje § 1 ods. 2 ZP: „Za závislú prácu, ktorá je vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, sa považuje výlučne osobný výkon práce zamestnanca pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, za mzdu alebo odmenu, v pracovnom čase, na náklady zamestnávateľa, jeho výrobnými prostriedkami a na zodpovednosť zamestnávateľa a ide o výkon práce, ktorá pozostáva prevažne z opakovania určených činností.“

Osobná a hospodárska závislosť a podriadenosť profesionálneho futbalistu voči klubu, v mene ktorého súťaží, sa prejavuje viacerými skutočnosťami. Príjmy futbalistu plynúce mu z futbalového klubu ako plnenie za vykonávanie tejto športovej činnosti sú zväčša jeho hlavnými príjmami. Neprávne normy športových federácií resp. asociácií národnej, európskej resp. svetovej úrovne – SFZ, UEFA, FIFA mu zakazujú vykonávať takúto identickú športovú činnosť, ktorej hlavným prejavom je súťaženie súčasne pre iný futbalový klub. Právo zmeniť klub, v mene ktorého bude súťažiť,6) tieto normy takisto výrazne limitujú nielen obmedzením počtu prestupov v rámci jedného kalendárneho roka, ale i stanovením konkrétneho obdobia, kedy sa tak môže stať, či požiadavkou finančnej kompenzácie, ktorú musí hráč, prípadne nový klub, v takomto prípade pôvodnému klubu často zaplatiť. I z tohto dôvodu nemôžeme hovoriť o jednorazovom výkone, ale naopak, o opakujúcom sa vykonávaní športovej činnosti nie pre rôzne futbalové kluby súčasne, ale naopak iba pre jeden, konkrétny futbalový klub v určitom čase.

Profesionálny futbalista v prvom rade najmä súťaží v mene tohto svojho klubu v športových súťažiach, ktorých druh (domáca ligová súťaž, domáca pohárová súťaž prípadne medzinárodná pohárová súťaž atď.), dátum, čas ani miesto konania si sám nevyberá. Identické princípy platia i pre proces jeho športového tréningu. V oboch temer úplne podlieha príkazom futbalového klubu, ktorého zväčša reprezentuje realizačný tím na čele s hlavným trénerom ako jeho hlavným nadriadeným. Športovú činnosť, ktorej hlavným prejavom je súťaženie, musí vykonávať osobne a zastúpenie pri nej nie je možné. Musí ju vykonávať temer vždy v spolupráci s inými osobami, pretože to stanovujú pravidlá danej kolektívnej športovej hry. Futbalista súťaží v mene nie(len) svojom (problematika napr. individuálneho ocenenia za najväčší počet strelených gólov), ale v prvom rade najmä v mene futbalového klubu, pretože ten je účastníkom daných súťaží. Športová činnosť profesionálneho futbalistu je v úplnom protiklade s činnosťou napr. profesionálneho hráča tenisovej dvojhry, ktorý je napr. v rámci okruhu ATP osobou súťažiacou samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť s cieľom dosiahnuť zisk na ním starostlivo vyberaných turnajov, na ktoré sa pripravuje tréningovým procesom, ktorého čas, miesto, dĺžku si volí sám rovnako ako si sám volí i vlastného trénera.

Námezdný charakter športovej činnosti profesionálneho futbalistu pre futbalový klub, v mene ktorého súťaží, sa prejavuje tým, že temer vždy je vlastníkom daného futbalového klubu či športovej infraštruktúry, v ktorej sa športová činnosť vykonáva, nie sám profesionálny futbalista, ale niekto iný. Rovnako vlastnícke právo k tréningovému i súťažnému športovému náradiu, náčiniu a výstrojumá v drvivej väčšine nie hráč, ktorý takisto neznáša náklady na dopravu, ubytovanie, stravovanie atď., ak sa vykonávanie športovej činnosti odohráva mimo sídla futbalového klubu.

I na základe tejto analýzy a v súlade so slovenskou vnútroštátnou právnou úpravou, konkrétne ustanoveniami § 3 ods. 2 ZP, môžeme preto odôvodnene konštatovať, že profesionálny futbalista na Slovensku, ktorý súťaží v mene slovenského futbalového klubu by mal byť (ešte raz pripomíname, že hovoríme v podmieňovacom spôsobe) zamestnancom, ktorý vykonáva závislú prácu v pracovnom pomere na základe písomnej pracovnej zmluvy. 

Komunitárna právna úprava – profesionálny futbalista ako zamestnanec a právo voľného pohybu osôb

Slovenská vnútroštátna právna úprava je vstupom do EÚ dotknutá i širokým okruhom právnych prameňov komunitárneho práva, čo zmenilo veľmi významne i v našom slovenskom ponímaní vzťahy medzi športom a právom. Hoci šport zatiaľ, iba do (ne)ratifikácie Lisabonskej zmluvy všetkými členskými štátmi EÚ nie je obsiahnutý v primárnom práve ES, neznamená to, že zostáva mimo záujem komunitárneho práva. Presný opak potvrdzujú početné rozhodnutia ESD napríklad iba v tzv. športových sporoch Walrave, Dona, Bosman, Heylens, Deliege, Lehtonen, Kolpak, Meca- Medina a Majcen, Simuntenkov či rozhodnutia Súdu prvého stupňa vo veci Piau. Takáto rozhodovacia činnosť najmä ESD dotvára komunitárne právo i v oblasti úpravy športu, a to konkrétne v pracovnoprávnych vzťahoch vo futbale.

Medzi primárne komunitárne právo patrí ako základný pilier i Zmluva o ES. V čl. 39 až 42 Zmluvy o ES je upravený voľný pohyb zamestnancov. Jednou zo základných otázok v súvislosti s uplatňovaním týchto článkov je vymedzenie samotného pojmu zamestnanec – niektorí autori uvádzajú namiesto neho i pojem pracovník (angl. worker) na účely komunitárneho práva. V primárnom ani sekundárnom komunitárnom práve sa definícia pojmu zamestnanec nikde nevyskytuje, pre potreby našej práce sú preto dôležité rozhodnutia ESD, ktoré tvoria koncept tohto pojmu na účely komunitárneho práva. Tieto bližšie určujú, či profesionálny futbalista má, resp. mal by mať v súlade s komunitárnym právom postavenie zamestnanca alebo nie. Dôležité je, že ustanovenie čl. 39 Zmluvy o ES je priamo účinné a súkromná osoba sa ho môže dovolávať nielen voči členskému štátu, ale aj voči súkromnýmosobám napr. zamestnávateľom.7)

Historicky najstaršie rozhodnutie relevantné k téme našej práce je pravdepodobne rozhodnutie ESD vo veci Unger tiež známej ako Hoekstra, v ktorej výrok ESD znel: „Pojmy zamestnanec a činnosť v pracovnom pomere za mzdu nesmú byť definované s odkazomna právne predpisy členských krajín.“8) Pojem zamestnanec v zmysle čl. 39 je podľa tohto rozhodnutia vlastným pojmom komunitárneho práva nezávislým na definovaní obdobného pojmu v právnych poriadkoch členských štátov. Následné rozhodnutie vo veci Levin z roku 1981 iba potvrdilo, že definícia tohto pojmu nesmie byť vykladaná reštriktívne.

Za tretie dôležité rozhodnutie môžeme považovať výrok ESD vo veci Lawrie-Blum, z roku 1986, ktoré znie: „Pojem zamestnanec treba definovať na základe objektívnych kritérií, ktoré charakterizujú pracovný pomer s ohľadom na práva a povinnosti dotknutej osoby. Najdôležitejší znak pracovného pomeru spočíva v tom, že zamestnanec v priebehu určitej doby vykonáva prácu podľa pokynov druhého, za ktorú dostáva odmenu.“9) Týmto rozhodnutím ESD dáva odpoveď i na otázku, aké sú najdôležitejšie znaky pracovného pomeru v zmysle komunitárneho práva. Nie je pritom podstatné, aký je charakter právneho vzťahu, na základe ktorého dochádza k výkonu tejto činnosti (teda či ide o pracovný pomer, činnosti vykonávané v rámci dohôd o prácach mimo pracovného pomeru, prípadne služobný pomer), ani to, akú povahu má vyplácaná odmena.10) Závery týchto judikátov neskôr potvrdil svojim ďalším rozhodnutím z roku 1998 známym pod menom Birden.

Pre naše potreby sa však rozhodujúcou stala mediálne veľmi známa kauza belgického profesionálneho futbalistu Jean-Marca Bosmana v súvislosti s definitívnym výrokom ESD z 15. decembra 1995. V zahraničí bola predmetom nespočetne veľa článkov, štúdií i monografií a zaznamenala ohlas v podobe viacerých prác i u nás, takže rozboru notoricky známych skutočností nebudeme venovať rozsiahlejšiu pozornosť.11) Stačí konštatovanie, že ESD týmto rozhodnutím narušil dlho právom veľmi obchádzanú pracovnoprávnu sféru športu a podradil špor t, ak je súčasťou hospodárstva ES, na základe už predchádzajúceho rozhodnutia v prípade Walrave, pod jurisdikciu práva ES vzhľadom na voľný pohyb osôb. Zároveň v čl. 106 rozsudku stotožnil i s argumentmi protistrán Bosmana, ktoré reprezentovala i UEFA, keď priznal špor tu jeho špecifickosť konkrétne dodajúc, že: „... z pohľadu značnej sociálnej dôležitosti športových aktivít, a predovšetkým futbalu v ES, zabezpečenie určitého stupňa rovnosti a neistoty športového výsledku musí byť akceptované ako legitímne.“12) Skutočnosť, že ESD stále považuje profesionálnych futbalistov za zamestnancov v zmysle komunitárneho práva iba potvrdilo i jeho rozhodnutie v ďalšej futbalovej kauze známej ako Simuntenkov.

Právne postavenie profesionálnych futbalistov pôsobiacich v krajinách Európskej únie z hľadiska ich vnútroštátneho práva

Výrok, že vnútroštátne právo i judikatúra pätnástich „starších“ členských štátov EÚ v súčasnosti postavenie profesionálneho futbalistu ako zamestnanca z pohľadu komunitárneho práva akceptuje i vo svojom vnútroštátnom právnom poriadku a futbalovo-právna prax v nich prebiehajúca to potvrdzuje, budeme bližšie potvrdzovať v nasledujúcich riadkoch.

Prvá nám známa komparačná štúdia o tejto problematike na príklade siedmich európskych krajín (Belgicko, Francúzsko, Wales, Nemecko, Taliansko, Holandsko, Škótsko) a Uruguaja vyšla už v roku 1967.13) I jej výsledkom bola určite medzinárodná diskusia, ktorá spôsobila odtabuizovanie problému až do tej miery, že napr. dnes sú verejne známe, športovo-futbalovými médiami často oznamované a až „prepierané“ skutočnosti pri problémoch pri udeľovaní pracovného povolenia profesionálnym futbalistom – cudzincom, ktorí chcú pôsobiť v anglickej najvyššej súťaži. Historický vývoj profesionálneho futbalu totiž postupne viedol v 2. polovici 20. storočia v západnej Európe k vzniku klasického sociálneho dialógu i v tejto časti, mnohými označovaného ako tzv. zábavného priemyslu. Táto situácia sa stala v Nemecku dokonca predmetom porovnávacieho výskumu so situáciou v USA.14)

Vo Veľkej Británii neexistuje zákonné vymedzenie (angl. – statutory law) pojmu zamestnanec (angl.employee), takže sme odkázaný na súdny precedens (angl. case law) už z roku 1910 (Walker v. Crystal Palace Football Club), od ktorého majú profesionálni futbalisti pôsobiaci v Anglicku postavenie zamestnanca (employee).15)

V Belgicku majú profesionálni futbalisti tam pôsobiaci postavenie zamestnanca (employee). Kolektívna zmluva z 12. júna 1998 týkajúca sa belgického profesionálneho športu – i oblasti profesionálneho futbalu: „... je integrálnou súčasťou individuálnej pracovnej zmluvy uzavretej medzi hráčom a klubom.“16)

V Nemecku má profesionálny futbalista postavenie zamestnanca (nem. – tzv. Arbeitnehmer), ktorý vykonáva pre futbalový klub, v mene ktorého súťaží, závislú prácu upravenú normami nemeckého pracovného práva, existujú hráčske odbory, prebieha čulý sociálny dialóg atď.17)

Pre Rakúsko, nám najbližšieho predstaviteľa západnej Európy, platí nasledovné konštatovanie: Profesionálny futbalista má dlhodobo na základe právnej vedy už i judikatúrou rakúskeho najvyššieho súdu (rozhodnutie z 13. 6. 1996) i futbalovo-právnou praxou potvrdené a akceptované postavenie zamestnanca (nemecky tzv. Arbeitnehmer).18)

Iná situácia je v krajinách, ktoré boli prijaté do EÚ v rámci jej rozširovania. Podľa výsledkov rozsiahleho výskumu tímu vedeného Dr. Robertom Siekmannom z prestížneho ASSER (International Sports Law Centre) z r. 2004 pre Európsku komisiu, ktorého cieľom bolo podporiť sociálny dialóg v profesionálnom futbale v novoprijatých členských štátoch EÚ, je zjavné, že právne postavenie profesionálnych futbalistov pôsobiacich v týchto krajinách nie je také jednoznačné.19)

V prvej skupine krajín, medzi ktoré patria Cyprus, Estónsko, Lotyšsko a Rumunsko, majú profesionálni futbalisti postavenie zamestnancov, ktorých s ich futbalovými klubmi spájajú pracovné zmluvy.

V druhej skupine krajín – Slovinsko, Poľsko a Bulharsko sa používajú na úpravu tohto odplatného vzťahu alebo pracovné zmluvy alebo zmluvy občianskoprávneho alebo obchodnoprávneho charakteru.

V tretej skupine krajín, medzi ktoré patrí okrem Litvy, Maďarska, Česka i Slovensko, sa používajú na úpravu tohto odplatného vzťahu zmluvy občianskoprávneho alebo obchodnoprávneho charakteru.

I ďalšie práce českého pôvodu potvrdzujú, že profesionálny futbalista v Čechách má sporné a kontroverzné postavenie osoby samostatne zárobkovo činnej, ktorá vykonáva činnosť, ktorá nie je živnosťou ani podnikaním ako výkon tzv. nezávislého povolania najčastejšie podľa tzv. nepomenovaných zmlúv uzavretých podľa § 51 Občianskeho zákonníka.20)

U nás na veľmi reálne možnú existenciu problému a na pracovnoprávne smerovania k jeho spôsobu riešenia bolo upozornené už pred skoro 20 rokmi!21)


„... profesionálny futbalista pôsobiaci v EÚ má väčšinou postavenie zamestnanca (...) a úprava zmluvných vzťahov pomocou zmlúv občianskoprávneho alebo obchodnoprávneho charakteru je vo väčšine vyspelých krajín EÚ prekonaná“


Na základe zovšeobecnenia uvedených skutočností preto môžeme skutočne odôvodnene konštatovať, že profesionálny futbalista pôsobiaci v EÚ má väčšinou postavenie zamestnanca i vzhľadom na vnútroštátne pracovné právo jednotlivých krajín a úprava zmluvných vzťahov pomocou zmlúv občianskoprávneho alebo obchodnoprávneho charakteru je vo väčšine vyspelých krajín EÚ prekonaná.

Zmluvy o vykonávaní športovej činnosti medzi futbalovým klubom a profesionálnym futbalistom v SR – pracovná zmluva, § 51 OZ alebo § 269 ods. 2 ObZ?

Nárok na náhradu škody vzniknutej pracovným úrazom majú športoví reprezentanti Slovenskej republiky a športovci zaradení do systému vrcholového športu, ktorí utrpia úraz pri účasti na športovej príprave, majstrovských a medzinárodných súťažiach; za škodu im zodpovedá zamestnávateľ alebo orgán, pre ktoré boli v čase úrazu športovo činní. Nariadenie vlády SSR č. 223/1988 Zb., ktorým sa vykonáva dávno neplatný ZP.

Citát z § 41 ods. 5 dávno neplatného Nariadenia vlády SSR č. 223/1988 Zb., ktorým sa vykonával takisto dávno neplatný Zákonník práce, poukazuje na myšlienku pracovnoprávneho riešenia problematiky pred dvadsiatimi rokmi. Ako je to dnes?

V Slovenskej republike od roku 1989 vybrané kolektívne športové hry, ako je futbal, ľadový hokej, basketbal, volejbal či hádzaná prešli veľmi dynamickým vývojom. Štátom i verejnými financiami do roku 1989 štedro podporované a dotované športové kluby hrajúce najvyššie domáce súťaže v tej-ktorej kolektívnej športovej hre, v mene ktorých súťažili najlepší domáci vrcholoví športovci, sa museli pretransformovať na právnické osoby vystavené neúprosným podmienkam novovznikajúceho a liberalizujúceho sa trhového hospodárstva. I vrcholovým športovcom, ktorí v ich mene súťažili, sa po roku 1989 situácia diametrálne zmenila. Už prestalo byť ich zvykom chodiť si iba raz mesačne po mzdu do fabriky, pod ktorou ich športový klub často formálne pôsobil, a v ktorej boli oni iba formálne, často „naoko“ zamestnaní. Ich športový klub zrazu získal štatút právnickej osoby s potrebou udržateľného samofinancovania (najprv občianske združenie, neskôr od roku 2004 povinne obchodná spoločnosť v profesionálnom futbale), ktorá musela vykonávať i zárobkovú činnosť, aby prežila. Začiatky bývajú i v podnikaní vždy veľmi náročné. V tomto prípade ich navyše komplikoval najmä fakt, že nároky reálnych nákladov ďaleko prevyšovali výšku možných výnosov, ktorú poskytoval tzv. slovenský futbalový trh.

Toto tvrdenie nevyvracajú ani samotní majitelia slovenských profesionálnych futbalových klubov ani skoro 20 rokov potom v sérii rozhovorov pre denník Hospodárske noviny v roku 2008.

Jozef Tkáč v súvislosti so zmenou vlastníckych práv vo futbalovom klube ŠK Slovan Bratislava, ktorý má dnes podobu akciovej spoločnosti, konštatoval: „Až keď sme zvážili všetky plusy a mínusy a zistili, že nebudeme dosahovať nejaké extrémne straty, tak sme sa rozhodli. Športová stránka Slovana nie je pre nás biznis. Pozrite, kúpili sme Slovan a nemáme štadión ani tréningové centrum. Máme nejakú hráčsku základňu a kopec problémov.“22)

Jozef Antošík, MŠK Žilina: „Zábavy je v mojej pozícii a pri slovenskom futbale veľmi málo. Nemyslím si, že by sa na tom dalo zarobiť. Pripúšťam, že za priaznivých okolností sa môže časť prostriedkov vrátiť. U mňa je to skôr o zodpovednosti k žilinskému futbalu, ľudom, ktorí to so mnou robia, a k realistickej časti fanúšikov.“23)

Viliam Ondrejka, jediný majiteľ klubu zo Zlatých Moraviec: „Po skúsenostiach môžem povedať, že peniaze sa na futbal zarábajú veľmi ťažko. Dávam do klubu veľmi veľa peňazí a návratnosť je nulová, ale zatiaľ ma to baví a neľutujem ani jednu korunu, ktorú som do klubu investoval.“24)

Branislav Prieložný, majiteľ prešovského klubu, na otázku, či sa dá na vlastnení slovenského futbalového klubu zarobiť, odpovedal lakonicky: „To nie je o biznise, to je skôr charita.“25)

V roku 1989 ešte nefungujúci futbalový trh, neexistujúce právne normy, ktoré by upravovali túto problematiku, neprávne športové normy FIFA, UEFA, SFZ reálne neumožňujúce zmeniť futbalový klub, v mene ktorého môžu profesionálni futbalisti súťažiť, spôsobovali, že športovci sa uspokojili so štatútom skoro až právne neexistujúcich osôb s jediným cieľom hodným anglického robotníka industriálnej éry – len sa nezraniť.26) Nezabudla na nich však daňová sféra a prisúdila im štatút samostatne zárobkovo činných osôb, pretože s ich športovým klubom ich spájali rôzne právne vzťahy upravené najčastejšie podľa § 51 OZ resp. § 269 ods. 2 ObZ o nepomenovaných zmluvách. Tento stav viacmenej vytrval na Slovensku ale i v Česku až do súčasnosti. Pomenovať presne i príčinu nie je ťažké: „Prístup štátu k činnosti profesionálnych športovcov zostal aj naďalej pasívny a nesystematický, obmedzoval sa v podstate iba na riešenie aktuálnych problémov.“27) Hoci, ako je vyššie spomínané, legislatívne iniciatívy, ktoré sa snažili zmeniť daný stav tu boli.

Výsledok tohto stavu sa premieta i do hodnotení konkrétnych ustanovení zmlúv uzatváraných v profesionálnom športe na Slovensku i v Česku, futbal nevynímajúc, pri ktorom si pomôžme slovami teraz už sudcu Najvyššieho súdu Českej republiky Mgr. Michala Králíka, PhD.: „Poznanie konkrétnych zmluvných vzťahov predovšetkým v kolektívnych športoch jasne naznačuje vznik mnohých prípadných problémov. Je to zvlášť zreteľný rozpor medzi právnym označením a obsahovým naplnením konkrétne uzavretej zmluvy, ktoré veľmi často nastoľuje dobre známu a mnohokrát diskutovanú otázku tzv. švarcsystému s jej dopadmi predovšetkým na platnosť zmluvy a taktiež do oblasti povinností jednotlivých zmluvných strán vymedzených charakterom zmluvného vzťahu, ktoré sa prejavujú zákonnými povinnosťami jednotlivých subjektov napr. v oblasti daňových povinností alebo v oblasti sociálneho a zdravotného poistenia.“28)

Záver v podobe výzvy na odbornú diskusiu o novo sa utvárajúcej, slovenskej športovo-právnej doktríne29)

Môžeme pripustiť myšlienku, že i profesionálny futbal na Slovensku nie je bežným podnikaním s cieľom a možno i reálnou možnosťou dosiahnuť zisk ako ekonomickú kategóriu s cieľom rozdeliť ho medzi vlastníkov klubu. Ide skôr stále iba o určitú súčasť tretieho sektora ako vlastne celý slovenský šport, pričom profesionálne futbalové kluby majú právne postavenie obchodných spoločností založených na podnikanie iba pre jasnejšiu právnu úpravu kvôli neprávnym, športovým normám SFZ. To však neznamená, že na právnu úpravu závislej práce v profesionálnom futbale na Slovensku platí exkluzivita vo vzťahu k pracovnému právu, najmä vo vzťahu k nárokom vzniknutým športovým úrazom, ktoré utrpia profesionálni futbalisti pri procese športového súťaženia či pri účasti na športovej príprave alebo v otázke platenia odvodov do Sociálnej poisťovne či platieb zdravotného poistenia do príslušných zdravotných poisťovní vo vzťahu klub – hráč.

Cieľom tejto práce i pre hlavnú myšlienku uvedenú v úvode tejto state preto nie je kritizovať či nebodaj poškodiť športové, konkrétne už tak dosť rôznymi kauzami ubité futbalové hnutie na Slovensku. Ak však bude určitým drobným spúšťacím mechanizmom dialógu najmä medzi profesionálnymi futbalistami na Slovensku a majiteľmi ich slovenských futbalových klubov, s cieľom pochopiť pohľad toho druhého a niesť spolu zodpovednosť za rozvoj futbalu na Slovensku, splní svoj súčasný spoločenský účel z hľadiska teórie poznania.

Reálny nezáujem politických predstaviteľov, ktorého prejavom je zdĺhavosť tvorby novej slovenskej športovo- právnej doktríny totiž môže byť, samozrejme, predmetom i kritiky,30) no zákonodarcovi určite celý proces neuľahčila temer úplná absencia vedeckých poznatkov slovenskej vedy, jej právnych i športových odborov, ktoré by sa zaoberali vzájomnými vzťahmi medzi športom a právom. Autorovi tejto práce nie je známa od vydania jedinej slovenskej monografie k tejto téme z roku 1984!31) žiadna iná slovenská monografia, rovnako ako nepozná jedinú kvalifikačnú prácu (na úrovni prof., doc., PhD.), jedinú úlohu VEGA, atď., ktorá by sa predmetnej problematike venovala. V športovo-vedných kruhoch sa okrem prác jednej autorky temer žiadne iné neobjavujú.32) V publikácii Právnická bibliografia 1993 – 2000 a Právnická bibliografia 2001 – 2004 spomedzi vyše 12 tisíc bibliografických záznamov spočítate články zaoberajúce sa priamo športom skoro na prstoch dvoch rúk, pričom autori sú rôzni a ich výsledky majú skôr náhodnú či aktuálnu povahu a nie sú dôsledkom ich systematickejšieho záujmu, ktorý z hľadiska i opakovaných publikovaných vedeckých a odborných prác platí v tomto období a i neskôr pravdepodobne iba pre prof. JUDr. Jána Sváka, CSc. resp. prof. JUDr. Jozefa Prusáka, CSc.

Vo vzťahu k ostatnej zahraničnej literatúre už dávno platí myšlienka: „Za aktuálnej situácie rozsahu a množstva materiálu z oblasti športu a práva už nie je v silách jednotlivca ich spracovať, ale ani zdokumentovať a evidovať všetky k tejto sfére sa viažuce pramene.“ 33) Množstvo zahraničných poznatkov najmä amerického či britského pôvodu však vzhľadom na naše odlišné spoločenské podmienky spôsobené i napr. situáciou pred rokom 1989 či odlišnou právnou kultúrou, odlišným systémom práva, odlišným obsahom pojmov v jeho právnom jazyku nemožno iba paušálne preberať a „opisujúc“ ich aplikovať do nášho právneho poriadku, ale musia byť podrobené kritickej komparačnej analýze. Po nej môže mať ich zohľadňovanie spolu s praktickými zahraničnými skúsenosťami podobu syntetizujúceho zámeru, ktorý by sa neskôr mohol cez kvalitnú slovenskú športovú legislatívu premietať do vzniku novej slovenskej športovoprávnej doktríny a následne i do rozvoja celého slovenského športu, a teda i profesionálneho futbalu.

Resumé

Mal by mať profesionálny futbalista na Slovensku postavenie zamestnanca?

Vplyvom komercionalizácie a profesionalizácie futbalu sa vykonávanie športovej činnosti profesionálnym futbalistom pre futbalový klub, v mene ktorého súťaží, už dávno i na Slovensku stalo odplatným právnym vzťahom. Veľmi aktuálnou otázkou však stále zostáva jeho konkrétna právna úprava, pretože absentuje osobitný právny predpis, ktorý by upravoval profesionálny šport. Autor v príspevku analyzuje subjekty a najmä predmet a obsah tohto právneho vzťahu v slovenskom vnútroštátnom práve, porovnáva ho s vnútroštátnou právnou úpravou v ostatných krajinách EÚ a pridáva poznámky ku komunitárnej právnej úprave vzhľadom na voľný pohyb osôb.


Poznámky pod čiarou:

  1. Králík, M.: Právo ve sportu. Praha : C. H. Beck, 2001, s. VII.
  2. Komadel, Ľ. – Tkáč, M.: Integration Proces to the European Union – Impact on Sports. (Proceedings of the international Seminar held in Bratislava, Slovakia, October 24 – 25, 1996.) Bratislava : Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, 1996, s. 26.
  3. Pozri Barancová, H. – Schronk, R.: Pracovné právo. Bratislava : Sprint, 2004. s. 74.
  4. Porovnaj s Barancová, H.: Slovenské a európske pracovné právo. Žilina : Poradca podnikateľa s. r. o., 2004, ktorá na s. 88 tvrdí nasledovné: „Medzi kategórie osôb, s právnou pozíciou ktorých súčasná aplikačná prax má nemalé problémy, patria najmä členovia štatutárnych orgánov právnických osôb. Sporná z vyššieuvedeného pohľadu je aj právna pozícia ... profesionálnych športovcov...“
  5. Porovnaj s Európska komisia: Biela kniha o športe. Luxemburg : Úrad pre vydávanie úradných publikácií Európskych spoločenstiev, 2007, s. 24 a nasl.
  6. Pre charakteristiku športových hier ako sú napr. i ľadový hokej, basketbal, volejbal atď., pozri bližšie napr. Peráček, P. et al.: Športové hry. Bratislava : Peter Mačura – PEEM, 2003.
  7. Procházka, R. – Čorba, J.: Právo Európskej únie (vybrané otázky pre právnu prax). Žilina : Poradca podnikateľa s. r. o., 2007, s. 304.
  8. Barancová, H.: dielo citované v poznámke č. 4, s. 187.
  9. Barancová, H.: dielo citované v poznámke č. 4, s. 177.
  10. Kúnová, V. – Svitana, R.: Voľný pohyb osôb v EÚ (Štúdie a texty). Bratislava : Bratislavská vysoká škola práva a Poradca podnikateľa s. r. o., 2008. s. 44.
  11. Výpočet iba vybraných bibliografických odkazov by zabral veľa strán, takže aspoň komplexná monografia renomovaných autorov Blanpain, R. – Inston, R.: The Bosman case. The End of the Transfer system? London : Sweet- Maxwell, 1996; resp. slovenský článok práve na stránkach Bulletinu slovenskej advokácie – Tokoš, J.: Prestupy futbalistov v zrkadle práva. In: Bulletin slovenskej advokacie, 1997, č. 4, s. 45 – 58.
  12. Hamerník, P.: Praha : Auditórium, 2007, s. 17 a 53.
  13. Van Ray, J. - L.: Sportovní právo s medzinárodním prvkem. Leyden : Stijhoff, 1967.
  14. Fikentscher, A.: Mitbestimung im Sport (Eine rechtstatsächliche a rechtsvergleichende Untersuchung der Mitbestimmungsformen im deustschen und US-amerikanischen Leistungssport). Berlin : Duncker und Humblot, 2002.
  15. Gardiner et al.: Sports Law. London : Cavendish Publishing Limited, 1998, s. 341 a nasl.
  16. Blanpain, R.: The Legal Status of Sportsmen and Sportswomen under International, European and Belgian National and Regional Law. Hague : Kluwer Law International. 2003. s. 65 a nasl.
  17. Fritzweiler, J. et al.: Praxishandbuch Sportrecht. München : Verlag C. H. Beck, 2007, s. 240 a nasl.
  18. Schrammel,W.: Die arbeits- und socialrechtliche Stellung des Berufsfussballspielers. In: Karollus et al.: Aktuelle Rechtsfragen des Fussballsports.Wien: Linde Verlag, 2000, s. 87 – 107.
  19. Pozri podrobne napr. Siekmann, R.: Promoting the Social Dialogue in Professional Football in New EU Member States. In: InternationalSpor ts Law Journal, 2004, num. 3 – 4, p. 31 – 32.
  20. Porovnaj Sluka, T.: Profesionální sportovec (právní a ekonomické aspekty). Havlíček Brain Team, 2007, s. 69 – 73, 123 – 132, 141 – 143 a 179 – 183 resp. Králík, M.: dielo citované v pozn. č. 1, s. 42 a 43.
  21. Mazák J.: Právomoc a obsadenie súdu so zreteľomna tzv. štatutárne zmluvy vo vrcholovomšporte. In: Socialistická zákonnosť, 1990, č. 2, s. 95 a nasl.
  22. Trávníček, V.: So Slovanom máme veľa problémov. Rozhovor s Jozefom Tkáčom. In : Hospodárske noviny. [online] 16. 9. 2008 [citované 12. 1. 2009]. Dostupné na internete: http://hnonline. sk/c1-27670330
  23. Trávníček, V.: Muž, ktorý zoznámil Európu so Žilinou. Rozhovor s Jozefom Antošíkom. In: Hospodárske noviny. [online] 28. 10. 2008 [citované 12. 1. 2009]. Dostupné na internete: http://hnonline. sk/sport/c1-29531670-muz-ktory-zoznamil-europu-so-zilinou
  24. Macek, Ľ.: Úspešný staviteľ, ktorý si vytvoril svoj klub. Rozhovor s Viliamom Ondrejkom. In : Hospodárske noviny. [online] 18. 11. 2008 [citované 12. 1. 2009]. Dostupné na internete: http://hnonline. sk/sport/c1-30433620-uspesny-stavitel-ktory-vytvoril-svoj-klub
  25. Trávníček, V.: Futbal nie je biznis, ale skôr charita. Rozhovor s BranislavomPrieložným. In : Hospodárske noviny. [online] 30. 9. 2008 [citované 12. 1. 2009]. Dostupné na internete: http://hnonline. sk/c1-28432730
  26. Porovnaj Králík, M.: dielo citované v pozn. č. 1, s. 43.
  27. Sluka, T.: dielo citované v pozn. č. 20. s. 69.
  28. Králík, M.: dielo citované v pozn. č. 1, s. 43.
  29. Porovnaj s Sluka, T.: dielo citované v pozn. č. 20. Časť s názvom Výzva k diskusii namiesto úvodu.
  30. Porovnaj s Grexa, J.: Ako ďalej slovenský vrcholový šport. In : Malíková, E. (zost.).: Národná Konferencia o športe. Ako ďalej slovenský vrcholový šport? 5. – 7. novembra 2008, Starý Smokovec, s. 44 – 57.
  31. Prusák, J.: Šport a právo (Úvod do dejín, teórie a praxe právnej zodpovednosti v športe). Bratislava : Šport, 1984.
  32. Napr. Sakáčová, Z.: Šport a právo v projektoch Fakulty telesnej výchovy a športu [elektronický optický disk (CD ROM)]. In : Sport a kvalita života. Sport and quality of life. Sborník článků a abstraktů mezinárodní konference. Brno : Masarykova univerzita, 2005.
  33. Králík, M.: dielo citované v pozn. č. 1, s. VIII.

  • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
  • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
  • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
  • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
  • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

Online prenos

Udalosti a podujatia

  • Žiadne udalosti
MailPošlite svoj príspevok

Zaslanie odborného príspevku na zverejnenie na portáli UčPS

Podmienky zverejnenia