Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator
    

Verejný záujem v športe ako základ pre tvorbu a implementáciu politík v športe

Článok bol nastavený ako .
15.08.2011Ladislav Križan, Tomás Gábriš (Spracoval: Mgr. Ján Cuhanič )
PencilPridaj
Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
PencilPošli PencilTlač
TÉMATICKÉ OBLASTI: Športové právo

ŠTÁT – ŠPORT - PRÁVO U NÁS: O POHYBUJÚCOM SA KYVADLE MEDZI HYPERAKTÍVNYM A BEZVLÁDNYM POŇATÍM 1)

„Bude- li do budoucna zájem o vytvoření sportovní legislatívy, je vhodné mít k dispozici podkladový materiál, na který by bylo možné navázat. Navíc český a dříve československý vývoj je v evropském kontextu vcelku ojedinělý a bylo by obtížné jej zcela zařadit do některého z modelů, o ktorých jsme hovořili.“ 2)

Dnes už sudca Najvyššieho súdu Českej republiky Michal KRÁLÍK i týmito myšlienkami komentoval veľmi komplikovaný vzťah štát – šport – právo u nás cez jeho bežne najviditeľnejší prejav, ktorým je tzv. špeciálna športová legislatíva. Urobil tak vo svojej veľmi rozsiahlej a historicky prvej dizertačnej práci z oblasti športu a práva vytvorenej na území Českej a Slovenskej republiky. Toto dielo bude od jeho vzniku v roku 2001 až do budúcnosti pravdepodobne navždy ako prvé štruktúrovať myslenie každého záujemcu o túto problematiku v našom geografickom a jazykovom regióne. Práve v ňom sa totiž vo významnej miere venuje práve teoretickej analýze vzájomných vzťahov medzi športom a právom. Hoci táto práca bola hodnotená v našich zemepisných šírkach predstaviteľom právnej vedy logicky najprv ako neobvyklá, neskôr jej však jej iným predstaviteľom bolo, a i podľa názoru autorov tejto práce, úplne správne priznané postavenie základného teoretického spisu v tejto oblasti, priekopníckeho počinu aj v oblasti právnej doktríny a právnej kultúry. Dôvodom boli práve prvé komplexnejšie úvahy o športe – štáte – práve, ktoré u nás, snáď okrem dovtedy jediného existujúceho monografického diela, ktorého autorom bol Jozef PRUSÁK, totiž dovtedy vôbec neexistovali.

Dôležitým zdrojom poznania sú odpovede na otázku, aký bol vzťah štátu s vlastným športovým hnutím na našich územiach a ako sa menil najmä pohľadom cez prizmu prijímanej športovej legislatívy, ktorá bola vnímaná akademickou sférou zväčša negatívne. Ovplyvňuje i charakter špeciálnej športovej legislatívy, ktorá bude u nás prijímaná i v budúcnosti. Ovplyvňuje aj to, aký pravdepodobne bude trend financovania športu z verejných zdrojov. Takže ako to bolo doteraz na Slovensku?!

Na jednom póle pred rokom 1989 existovalo v celom Československu štátom síce veľmi štedro dotované, no zároveň i veľmi silne direktívne organizované a štátom riadené komunistické športové hnutie. Oslavnú masovosť jeho podujatí a ich povinnú jednotnosť a jednomyseľnosť dnes najlepšie približuje už len v tom čase vytvorené umenie s tematikou športu či dobové dokumenty, filmy a fotografie, predovšetkým z legendárnych spartakiád.

Na druhom póle nachádzame po roku 1989 „slobodné“ športové hnutie (dez)organizované na spolkovom princípe, tvorenom cez slobodné združovacie právo zdola, atomizované a finančne poddimenzované. To sa však nevedelo a nevie aspoň dlhodobo na Slovensku dohodnúť ani len na tom, ktoré z množstva občianskych združení, ktoré ho spoluvytvárajú, bude v jeho mene komunikovať s o šport a jeho problémy sa nezaujímajúcim štátom a jeho transformujúcou sa spoločnosťou.

Ak sa chceme pokúsiť zovšeobecniť súčasný stav, je nevyhnutné tak urobiť v jeho právnych, ale i ekonomických súvislostiach. Vzťah štát - šport je u nás po roku 1989 nutné vidieť komplexne - cez prizmu športu sa dotýkajúcich všetkých(!) právnych noriem, i keď predovšetkým špeciálnej športovej legislatívy, ako aj všetkých zdrojov financovania športu, i keď najmä ide o verejné zdroje. V tomto ponímaní je tento model veľmi nešťastný. Najlepším dlhodobým zrkadlom vzťahu slovenského štátu a slovenského športového hnutia po roku 1989 je permanentný faktický súboj, ktorý vyústil od roku 2000 dokonca v súdny spor, ktorý je dnes i 10 rokov po jeho vzniku ešte stále právoplatne neskončený a verejne známy ako TIPOS a.s. vs. Športka a.s.

Napriek reálnemu ekonomickému i legislatívnemu nezáujmu štátu vo vzťahu k vlastnému športovému hnutiu po roku 1989 je totiž vzťah štát - športové hnutie v SR založený stále na veľmi silne intervenčnom, postkomunistickom modeli vzťahov. Tento model predpokladá silný, angažovaný sociálny štát s jeho rozsiahlou dotačnou politikou, resp. inými formami podpory, pričom hlavnými zdrojmi plynúcimi do športu majú byť stále najmä verejné financie. Vlastná aktivita športového hnutia pri kumulovaní súkromných finančných zdrojov vlastnými ekonomickými aktivitami nie je zároveň napr. daňovou legislatívou motivovaná a podporovaná. Toto všetko fakticky spôsobuje, že naše športové hnutie ostáva stále v konečnom dôsledku poslušným rukojemníkom oň sa nezaujímajúceho, no akúkoľvek zmenu zároveň nepripúšťajúceho štátu. Ten nechce a/alebo nevládze a zároveň často i nevie riešiť novovznikajúce a treba povedať, že veľmi často veľmi komplexné právne problémy v športe, ktoré komplikuje ich temer vždy prítomný medzinárodný resp. európsky prvok.

VEREJNÝ ZÁUJEM A VEREJNÁ PROSPEŠNOSŤ VS. OSOBNÝ ZÁUJEM A OSOBNÁ (VZÁJOMNÁ) PROSPEŠNOSŤ

Pojem (celo)spoločenský záujem bol po roku 1989 z ideologických dôvodov nahradený v právnej spisbe pojmom verejný záujem. Ten má byť opozitom pojmu súkromný záujem, záujem jednotlivca, pričom sa má týkať všetkých členov určitého väčšieho spoločenského celku až celej spoločnosti (napríklad obce, mesta, kraja, štátu, ale i nadštátneho útvaru ako je EÚ ). Je logické , že jeho obsah je, môže, dokonca musí byť na úrovni týchto rôznych celkov rôzny, no zároveň by mal byť na seba systémovo nadväzujúci a nerozporný.

Profesor ústavného práva Ján SVÁK potvrdzuje zmenu vnímania pojmu verejný záujem v právnych textoch takto: „Inštitút verejného záujmu sa zo sféry odôvodňovania legitimity zásahu do osobných práv človeka dostáva do sféry hodnotiaceho kritéria určitej činnosti z hľadiska jej prospešnosti pre spoločnosť alebo pre jednotlivca. Tak sa dostáva do právnej teórie a legislatívnej praxe pojem verej¬ná prospešnosť ako opozitum pojmu vzájomná prospešnosť alebo individuálna, či osob¬ná prospešnosť. V legislatíve sa však dlhodobejšie používa pojem všeobecná prospeš¬nosť (všeobecne prospešná služba, všeobecne prospešné zariadenie), aj keď najmä v pra¬covnoprávnych predpisoch sa v poslednom období používa pojem verejnoprospešný (verejnoprospešná práca).“

Po prečítaní týchto myšlienok sú namieste otázky. Chýba športu právo? Potrebuje šport právo? Môže právo športu pomôcť a modelovať vývoj spoločenských vzťahov v ňom alebo bude vždy v regulácií športu iba pozadu, „upachtene“ dobiehajúc reálny vývoj spoločenských vzťahov v športe? Aký spôsob a rozsah ingerencie práva do športu i pomocou právnych noriem prijímaných v rámci špeciálnej športovej legislatívy je odôvodnený záujmom skupiny ľudí na úrovni obce – mesta – kraja – štátu - EÚ? Čo je verejným záujmom v športe a akými prostriedkami práva je možné ho dosiahnuť v reálnych ekonomických súvislostiach v rámci týchto celkov?

VEREJNÝ ZÁUJEM V ŠPORTE

Najsilnejší verejný záujem je bežne v práve spájaný v prvom rade s oblasťou tzv. verejného práva, ktorej dominuje právne odvetvie trestného práva, ktoré má chrániť také základné hodnoty ako napr. ľudský život, zdravie či majetok.

Prvou témou z tohto pohľadu je určite problematika futbalového chuligánstva.

Pre finančnú i personálnu nákladnosť opatrení zabezpečujúcich verejný záujem v tejto oblasti z pohľadu silových zložiek štátu a obce ako je napr. polícia, existujú legitímne diskusie najmä z pohľadu finančného aspektu o miere zodpovednosti najmä štátu a obce resp. športového zväzu či klubu za zaistenie opatrení zabezpečujúcich verejný záujem v tejto oblasti. Tým je pokojný a nerušený priebeh verejných športových podujatí a bezpečnosť ich účastníkov. K týmto diskusiám iba jedna poznámka - je dôležité v týchto diskusiách rozoznávať nielen z pohľadu finančného aspektu zabezpečenia verejného záujmu, ale i z pohľadu právnych noriem upravujúcich tieto spoločenské vzťahy a možnosti ich zmeny najmä z pohľadu medzinárodných záväzkov štátu, rôzne prípady. Takýmito rôznymi prípadmi sú určite zápasy štátnej športovej reprezentácie proti športovej reprezentácií iného štátu, medzinárodný zápas športových klubov z dvoch rozdielnych štátov, ktoré majú charakter súkromných obchodných spoločností založených za účelom podnikania a zápas vnútroštátny v poslednej súťaži medzi športovými klubmi sídliacich v dvoch malých obciach, ktoré majú charakter súkromných neziskových organizácií nezaložených za účelom podnikania.

Z hľadiska trestného práva procesného ide napr. o novelu slovenského Trestného poriadku o tzv. mobilných súdoch (zákon č. 93/2010 Z. z.), ktorá mala umožniť po vzore ČR odsúdiť chuligánov priamo na futbalových štadiónoch. Zákonom malo byť umožnené, aby sa hlavné pojednávanie vo veci mohlo konať priamo a bezodkladne na mieste, kde bol spáchaný prečin s uplatnením skráteného vyšetrovania. Táto idea však nebola doteraz v praxi využitá. Zámerom novelizácie súčasnej právnej úpravy by malo byť skutočné sfunkčnenie tohto inštitútu cez jeho personálne a logistické zabezpečenie. Jeho existencia inak nemá opodstatnenie. Navyše treba brať v úvahu síce na jednej strane rýchlosť a efektívnosť takéhoto konania pri odsúdení páchateľov vrátane preventívnych účinkov voči ostatným možným budúcim páchateľom, no na druhej strane i medzinárodnými dokumentmi garantované právo na spravodlivý proces. Toto protirečenie najmä v Poľsku vyvolalo v poslednom období vášnivú odbornú diskusiu a následné legislatívne zmeny.

Okrem vždy sa objavujúcich prípadov korupcie a podplácania v športe sa v trestnom práve jedná napr. i o unikátnu problematiku trestnoprávnej zodpovednosti športovcov za športové úrazy, ktoré spôsobia svojmu protihráčovi počas hry, či už dovoleným alebo nedovoleným spôsobom konania vo vzťahu k športovým pravidlám, ktorá má úzku súvislosť i so zodpovednosťou z pohľadu súkromného práva. Po roku 2000 ide napr. o medializované prípady zlomenej nohy futbalistu Arsenalu Londýn Eduarda po brutálnom faule v anglickej najvyššej súťaži či identické zranenie Mareka Ujlakyho zo Spartaku Trnava po faule od Petra Dobiáša z FC Nitra.

V oblasti verejného záujmu v športe v správnom práve sú to predovšetkým právne a finančné otázky budovania športovej infraštruktúry nielen národného významu, keďže napr. vo vzťahu k futbalovým chuligánom práve staručké futbalové štadióny slúžia často ako zbraň v ich rukách. V ďalších otázkach sa jedná o organizáciu a podporu štátnej reprezentácie v športe, starostlivosť štátu o športovo-talentovanú mládež, či boj proti dopingu i z pohľadu medzinárodnoprávnych záväzkov štátu. V Slovenskej republike je preto podstatnou zásadnou novinkou § 6 a celá tretia časť zákona č. 300/2008 Z.z. o organizácii a podpore športu, v ktorých sa vymedzuje postavenie a úlohy Antidopingovej agentúry a opatrenia v boji proti dopingu v športe. Zriadením Antidopingovej agentúry ako príspevkovej organizácie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR (prvýkrát od roku 1989 je v názve ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy od jesene roku 2010 slovo „šport“) sa inštitucionalizuje a takpovediac v dobrom slova zmysle „zoštátňuje“ boj proti dopingu na našom území. V minulosti totiž pôsobil Antidopingový výbor Slovenskej republiky ako občianske združenie založené podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov, takže výkon svojej činnosti odvodzoval temer výlučne z dôvodu svojej súkromnoprávnej povahy z princípu dobrovoľnosti, ktorému chýbalo štátne donútenie. To sa vplyvom novej právnej úpravy zmenilo, čo zvyšuje možnosť Slovenskej republiky zaručiť plnenie svojich medzinárodných záväzkov na našom území.

Z pohľadu verejného záujmu v športe v oblasti ústavného práva ide napr. o problematiku rozhodovania sporov pri vykonávaní športovej činnosti vo vzťahu k právu na súdnu ochranu a spravodlivý proces. Rozhodovanie sporov v športe je veľmi komplexný problém, v ktorom sa v plnej nahote ukazuje napr. problematika vzťahu medzi rozhodnutiami rozhodcovských orgánov športových organizácii a preskúmavaním týchto rozhodnutí riadnym súdnictvom v zmysle práva na súdnu ochranu. Profesor ústavného práva Ján SVÁK v tejto súvislosti jasne konštatuje: „Zo zjednodušenej typológie jednotlivých druhov sporov pri výkone športovej činnosti je zrejmé, že absolútna väčšina z nich spadá pod právo na súdnu ochranu.“ Ak si uvedomíme, aký dopad môže mať táto skutočnosť za plynutia neúprosného času na organizáciu súťaženia v športe - určenie víťaza, nominácie do medzinárodných súťaží, postup, zostup a ich možné prehodnocovanie o pár rokov neskôr vplyvom právoplatného súdneho rozhodnutia, tak riziká z týchto skutočností plynúce sú rozhodne nezanedbateľné.

Z pohľadu verejného záujmu v športe v oblasti finančného práva ide napr. o výpočet účelov, na ktorý môžu byť používané štátne resp. verejné dotácie na šport, stanovenie možného okruhu ich poberateľov spolu s podmienkami, ktoré musia (s)plniť.

Z pohľadu verejného záujmu v športe v oblasti daňového práva môže ísť o zdaňovanie príjmov občianskych združení - neziskových športových organizácií tretieho sektora, ktoré (ne)pochádzajú z podnikania - napr. opäť pre šport typické príjmy z reklamy či jedinečných prestupov športovcov z klubu do klubu. Je dôležité dodať, že pri akejkoľvek snahe o zatriedenie týchto príjmov v rámci organizácií pôsobiacich v športe je nutné rozlišovať druh športových organizácii napr. tzv. verejnoprospešné organizácie a členské organizácie. Ide o účelové, modelové rozdelenie teórie, keďže v praxi majú organizácie vzhľadom na rôznorodosť ich činnosti často zmiešaný charakter. Toto rozdelenie je dôležité na celom svete práve pre daňové účely vzhľadom na fakt, že členské organizácie sú tzv. organizácie zamerané na vzájomný prospech často práve výlučne členov a verejnoprospešné organizácie sú tzv. organizácie zamerané na prospech verejnosti, ktoré neslúžia len malej skupinke členov, ale potrebám celej verejnosti. Štát, ktorý pri niektorých jeho činnostiach, ktoré by mal vykonávať, priamo nahrádzajú, im preto často v zahraničí vytvára výhodnejšie legislatívne prostredie ako členským organizáciám. V Slovenskej republike ide napr. o mechanizmus tzv. 2% z už zaplatenej dane z príjmu, ktoré môže veľmi zjednodušene a stručne povedané platiaca právnická či fyzická osoba venovať na ňou preferovaný verejnoprospešný účel. V meniacich sa slovenských legislatívnych podmienkach sa v rámci tohto inštitútu a v dôsledku aplikačných problémov v praxi i tlaku športového hnutia prešlo od pojmu „Podpora športu detí, mládeže a zdravotne postihnutých", na ktoré sa registrovali oprávnení žiadatelia do roku 2009 (vrátane) k širšie vnímanému pojmu „Podpora a rozvoj telesnej kultúry", ktorý bude platným a účinným už v roku 2010 (vrátane) v rámci uplatňovaného zákona o daniach z príjmu č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. I toto je konkrétnym dôkazom potreby predísť babylonizácii jazyka tzv. športovej legislatívy, čo by malo byť práve úlohou kinantropologie resp. vied o športe, najmä športovej humanistiky, keď už iba vzájomný vzťah pojmov telesná kultúra - šport - telesná výchova atď., je v súčasnom ponímaní neostrý, dokonca veľmi sporný, čo prakticky veľmi významne ovplyvňuje napr. aplikáciu daňovej legislatívy v nami skúmanej oblasti. Názory dnes už viac ako 80-ročného českého právnika Vojtecha KUMPERU, opierajúc sa o jeho dlhoročné skúsenosti z praxe tvorby športovej legislatívy u nás za posledné desaťročia, sú akýmsi mementom chýb minulosti: ,Při koncipovaní navrhovaného zákona o tělesné kultuře se s plnou naléhavostí projevila nezbytnost jednotné, vědecky podložené a společně závazně dohodnuté terminologie. Není v pořádku, když si telovýchovněsportovní pojmy z nouze definují legislativci, anebo aby si je ct. zákonodarci v rámci své „ lidové tvořivosti" vymýšleli sami - jak to pak dopadá, jsem už zmínil při kritice našeho zákona o podpoře sportu."

Ďalším problémom z pohľadu verejného záujmu v športe je právne postavenie - status profesionálnych športovcov vzhľadom na systém sociálneho zabezpečenia a špecifickosť nimi uzatvorenej zmluvy s športovým klubom, v mene ktorého súťažia, už len vzhľadom na vzťah tejto zmluvy ku kogentným ustanoveniam Zákonníka práce a športovým normám - napr. vo futbale FIFA, UEFA, ČMFS a SFZ. Už hore uvedené jasne napovedá, že táto problematika úzko súvisí a prelína sa s pracovným právom a občianskym právom. Súčasné riešenie cez tzv. nepomenované zmluvy uzatvárané podľa § 51 Občianskeho zákonníka (príp. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka) bez odvádzania riadnych odvodov športovými klubmi do Sociálnej a zdravotných poisťovní ako je to v prípade závislej práce vykonávanej medzi zamestnávateľom a zamestnancom, je pomaly sa otvárajúcou Pandorinou skrinkou nášho športu.

Možnosť zmeniť vrcholový športový klub, ktorý je často obchodnou spoločnosťou, v mene ktorej profesionálny športovec súťaží, je v profesionálnom športe temer vždy spojená s problematikou zmluvných dojednaní medzi športovcom, jeho pôvodným a novým futbalovým klubom, a často i hráčskym agentom, ktoré sa spájajú s právnym režimom obchodného práva. Rovnako právna úprava činnosti profesionálnych športových klubov ako účastníkov veľmi špecifickej hospodárskej súťaže nielen v národnom, ale i medzinárodnom kontexte môže byť veľmi zaujímavým predmetom skúmania vedného odboru obchodného práva.

I tento určite nie taxatívny, ale iba veľmi ilustratívny výpočet niektorých vybraných právnych aspektov športu vo vzťahu k hore uvedeným odvetviam práva je dôkazom pre niekoľko nasledovných tvrdení.

  • Po prvé, v súčasnej systematike vedných odborov právnych vied ani vied o športe na Slovensku neexistuje vedný odbor s názvom športové právo (šport a právo, právo v športe atď.).
  • Po druhé, šport nemá vzťah iba k jednému vybranému odboru súčasných slovenských právnych vied, nie je objektom výskumu iba jedného vedného odboru právnych vied.
  • Po tretie, vzájomný vzťah športu a práva (t.j. konkrétne odborov právnych vied) má jednoznačne medziodborový, z pohľadu systematiky vedných odborov právnych vied prierezový charakter. Ten je pri skúmaní športu veľmi náročné, ak nie nemožné vzhľadom na vzájomné súvislosti a efektívnosť takéhoto výskumu od seba oddeliť.
  • Po štvrté, úprava niektorých spoločenských vzťahov vznikajúcich v súvislosti s nezvratným procesom evolúcie športu má jedinečný a unikátny charakter. V súvislosti s transformáciou športu, s procesom jeho komercionalizácie a profesionalizácie, vznikajú stále nové a nové, čoraz komplexnejšie právne problémy majúce veľmi často medzinárodnoprávnu resp. európskoprávnu dimenziu. Ich riešenie nie je možné nájsť vo všeobecných predpisoch, príp. v analogických predchádzajúcich riešeniach iných spoločenských vzťahov. Orgány tvorby, aplikácie i ochrany práva, ale i priamo subjekty športového hnutia teda nemôžu postupovať analogicky pomocou ustálených schém.

Potvrdzuje sa tak tzv. špecifickosť športu vo vzťahu k právu.

LEGISLATÍVNY OPTIMIZMUS A HĽADANIE MIERY VECÍ V ŠPORTE

Parafrázovaný, všeobecný názor profesora ústavného práva Jána SVÁKA na tému verejný záujem a verejná prospešnosť aplikovaný iba na oblasť športu hovorí, že vymedzenie verejného záujmu v športe by odrážalo postoj štátu a spoločnosti k primárnej činnosti športu a k poslaniu tretieho sektora v športe. I z tohto dôvodu je úplne nevyhnutné po dlhých rokoch viac-menej odborného publikačného mlčania z oblasti športu a práva vôbec začať odbornú diskusiu na túto tému. Otvorene hovoriť o pomeroch, ktoré v našom športe vládnu, odborne analyzovať problémy, ktoré má, či pokúsiť sa verejne hľadať konsenzus o tom, čo (ne)chceme od subjektov športového hnutia.

Jedine takáto verejná, no vecná, a najmä a predovšetkým odborná diskusia môže pomôcť snahám, ktoré by mali vyústiť v už i samým športovým hnutím a jeho predstaviteľmi stále viac a viac žiadané legislatívne zmeny.

Oplývať však v súvislosti s týmto procesom či iba prijatím špeciálnej športovej legislatívy použijúc slová profesora Pavla HOLLÄNDERA tzv. legislatívnym optimizmom by však bolo veľmi predčasné: „V právnej politike súčasnosti sme svedkami pretrvávajúcej dominancie legislatívneho optimizmu, viery v schopnosť normatívnou reglementáciou ovplyvňovať detaily ľudského diania, spojených s hypertrofiou právnych predpisov, s neprehľadnosťou, nestálosťou, nezrozumiteľnosťou právneho poriadku, s jeho dekonštrukciou.“

Súčasný stav športu v ČR i SR je nevyhnutným a prirodzeným následkom veľmi komplexných príčin, ktoré môžu mať zničujúce účinky už temer 20-ročného zásadného reformného odkladu. Z tohto dôvodu akékoľvek súčasné i budúce rozhodnutie o masívnejšej ingerencii práva do nášho stále sa iba transformujúceho športu, ktorý možno ešte stále nedopadol ani len na dno skutočnej reality trhových síl, môže priniesť pre šport nárazovo i veľmi negatívne, ba až katastrofické dôsledky.

Často i veľmi nekompromisné, zákonné, no možno nie úplne spravodlivé riešenie najmä voči mnohým dobrovoľníkom, ktorí sa na jeho chode roky bezodplatne podieľajú, a ktoré by mohlo znamenať i jeho faktickú likvidáciu, čo zrejme nie je vo verejnom záujme, by mohla nahradiť pozitívna publikačná a vedecká aktivita našich (aj) právnych vied. Tie sa totiž svojou doterajšou nečinnosťou v tejto oblasti za posledných 20 rokov na súčasnom stave nášho športu (ne)priamo podieľali, keď ho nechali transformácii úplne napospas. Zvyšovanie právnej kultúry v našom športe a hľadanie riešení cez vedecký výskum a následné vzdelávanie športového hnutia je jednou z ciest, ako sa môžu a zároveň by sa mali pokúsiť svoj dlh voči nášmu športu a jeho hnutiu splatiť.

Pred akoukoľvek voľbou ako ďalej, ak má byť v budúcnosti urobená racionálne, preto pripomenieme inšpirujúcu myšlienku už citovaného autora Michala KRÁLÍKA: „Mělo by být ovšem pravidlem, že před volbou některého z existujících systémů je namístě koncepční vyjasnění celého komplexu otázek sportovní politiky včetně legislatívního zázemí.“

Prvým činom pred tvorbou akýchkoľvek konkrétnych politík v oblasti športu by preto mali byť úvahy postavené na antickom rozvažovaní. Sú potrebné vecné diskusie s cieľom hľadať priesečníky naprieč politickým spektrom pri vyjasňovaní možného obsahu(ov) pojmov verejný záujem a verejná prospešnosť v športe z pohľadu práva, ktoré sú úzko spojené s ideami pojmu verejný statok v športe z pohľadu ekonómie. Rozhodnutia o ich následnej hierarchizácii vzhľadom na reálne ekonomické možnosti obce, mesta, kraja, štátu, ale i nadštátneho útvaru ako je EÚ, budú vždy politickými rozhodnutiami na základe hodnotového kompromisu väčšiny, či už táto bude mať povahu sociálne-demokratickú, liberálnu, konzervatívnu atď. Pohľady na obsah pojmu verejný záujem v športe, ktoré sú úzko spojené s ideami pojmu verejný statok v športe z pohľadu ekonómie, pritom často musia byť z pohľadu týchto základných ideových prúdov z povahy veci v rozpore, ak nie až v priamom protiklade.


Poznámky pod čiarou:

  1. Pre viac k téme štát – šport - právo na území ČR a SR pozri KRIŽAN, L. Od hyperaktívneho štátu k štátu nevládnemu“: história vzťahu štátu- športu- práva na území Slovenska. In Notitiae ex Academia Bratislavensi Iurisprudentiae, 2010, č. 4, po pozitívnom stanovisku recenzentov a redakčnej rady v tlači.
  2. KRÁLÍK, M. Právní aspekty sportovní činnosti (má právo ve sportu své místo?). Dizertační práce na Právnické fakulte Masarykove Univerzity v Brne. 2001. 611s. Školiteľ : Ivo Telec. Keďže táto dizertačná práca vyšla neskôr v temer nezmenenej podobe i knižne, tak všetky odkazy budeme tu v našej práci robiť už výlučne pre lepšiu dostupnosť tejto knihy pre bežného čitateľa na ňu. Pozri citát v texte v KRÁLÍK, M. Právo ve sportu. Praha: C.H.Beck, 2001, s. 194.
  3. Porovnaj s NOVÁK, F. Michal KRÁLÍK : Právo ve sportu. C.H. Beck, Praha, 2001, 278 s. l.vydaní. In Právní rozhledy, 2001, č. 8, s. 386-388.  
  4. Hodnotenie je možné nájsť v SVÁK, J. Recenzia na publikáciu Králík, M. : Právo ve sportu. l.vydanie, Praha, C.H. Beck 2001, strán 278. In Justičná revue, 2001, č. 10, s. 1125-1128. 
  5. PRUSÁK, J. Šport a právo (Úvod do dejín, teórie a praxe právnej zodpovednosti v športe). Bratislava: Šport, 1984.
  6. Popredný predstaviteľ českej teórie práva Zdeněk KÜHN z KTP PF UK v Prahe v jednom svojom komentárov na populárnom českom právnickom blogu Jiné právo zhodnotil v ankete o tzv. „legislatívny Ropák“ ako jeden z najzbytočnejších zákonov vôbec napr. zákon č. 115/2001 Sb. o podpore sportu. Rovnako negatívne bola ostatnými diskutujúcimi vnímaná Vyhláška 233/2001 Sb., ktorou boli ako udalosti značného spoločenského významu vzhľadom k ich vysielaniu v TV vymedzené MS v atletike, LOH, ZOH a všetky zápasy reprezentácie ČR na MS a ME vo futbale a hokeji ako i ich semifinálové a finálové zápasy i bez účasti ČR. Pozri komentáre pod ŠIMÍČEK, V. Které zákony si zaslouží označení „legislatívny Ropák“? [online] 08.06.2007 [citované 30.11.2010] Dostupné na internete : http://jinepravo.blogspot.com/2007/06/kter-zkony-si-zaslou-oznaen-legislativn.html#links . V podmienkach SR najmä v rokoch 2005 a 2006 pripravované návrhy tzv. zákona o športe boli považované za veľmi progresívne a reformné. Jozef ČORBA ich zámer dokonca hodnotil ako odvážny a prelomový. Je veľká škoda, že v roku 2006 prišlo ku kompetenčnému konfliktu medzi MŠ SR a Úradom vlády SR pri predkladaní návrhu Zákona, ktorý napokon spolu s predčasnými voľbami spôsobili, že celý reformný proces v športe bol viac-menej spomalený. Jozef ČORBA neskôr prijaté Znenie zákona z roku 2008 zhodnotil ako „...torzo..., ...ako nevyužitú šancu na skultivovanie právnych vzťahov v oblasti športu. Pozri o ňom viac v ČORBA, J. Slovenský zákon o organizácií a podpore športu ako nevyužitá šanca? In Olomoucké debaty mladých právniků: aktuální otázky normotvorby, právo na spravedlivý proces: sborník příspěvků: 8.-10. September 2008. Olomouc. Olomouc: Iuridica Olomoucensis, 2008, s. 20-29 resp. ČORBA, J.: The Slovak act on the organization and support of sport; a missed opportunity? In International Sports Law Journal, 2009, č. 3-4, s. 65-70.
  7. Vybrané dobové dokumenty popisujúce charakter a povahu vtedajšieho športu je možné pre dnešného mladšieho čitateľa krásne sprostredkovať napríklad pomocou medzinárodnej, na unikátne fotografie veľmi bohatej spoločnej publikácií vtedajších renomovaných športových vydavateľstiev tzv. východného bloku (Fizkultura i Sport - Moskva, Medicina - Budapešť, Medicina i fizkultura - Sofia, Sport i turystyka - Varšava, Sportverlag - Berlin, Šport - Bratislava a Olympia - Praha) vydanej i v češtine, ktorá má názov CYNKE, E. - DOSTÁLOVÁ, M. - KOLEVA, M. - NADORI, M. - PUTROVÁ, L. - ŠTEJNBACH, V. - WROBEL, D. Zlatá kniha socialistického sportu. Sportovní bilance zemí socialistického bloku. Prel. Čenek Kohlmann. Praha - Berlin: Olympia-Sportverlag, 1979.
  8. Pozri k nemu zatiaľ v súčasnosti - na konci novembra 2010 - z dôvodov stále neexistujúceho písomne vyhotoveného rozhodnutia Dovolacieho senátu NS SR o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora SR Dobroslava Trnku aspoň samo predmetné rozhodnutie - Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Obo 141/2007 zo dňa 7. augusta 2008. Zaujímavé komentáre k nemu sú dostupné na internete - celkovú analýzu rozhodnutia pozri na diskusnom fóre Lex fórum v poste ALEXANDER, J. Tipni si na Najvyšší súd alebo ako vyhrať miliardu v justičnej športke. [online] [citované 13.3.2010]. Dostupné na internete: http://www.lexforum.cz/159. Možný budúci európsko-právny rozmer problému z pohľadu zákazu poskytovania štátnej pomoci/verejnej podpory pri individuálnej podpore z verejných zdrojov podnikateľom je možné nájsť na veľmi populárnom právnickom blogu Jiné právo v poste CSACH, K. Jackpot ako štátna pomoc alebo Tipos revisited. [online] [citované 13.3.2010]. Dostupné na internete: http://jinepravo.blogspot.com/2008/12/kristin-csach-jackpot-ako-ttna-pomoc.html
  9. Pozri viac v HAMERNÍK, P. Sportovní právo s mezinárodním prvkem. Praha: Auditórium, 2007.
  10. Pozri druhý príspevok autorov tohto príspevku publikovaný v tomto zborníku na tému „EÚ a jej politiky v oblasti športu“
  11. Pozri komplexne k pojmom verejný záujem a verejná prospešnosť idey v SVÁK, J. Verejný záujem a verejná prospešnosť v právnom poriadku Slovenskej republiky. In Právny obzor, 2006, č. 2, s. 175-194 a porovnaj ich s tam citovanou literatúrou a súdnymi rozhodnutiami
  12. Analýza tohto medzinárodného fenoménu je predmetom mnohých prác z oblasti spoločenských a humanitných vied - pozri napr. aspoň GIULIANOTTI, R. - BONNEY, N. - HEPWORTH, M. (eds.). Football, Violence and Social Identity. London: Taylor & Francis Routledge, 1994; resp. SPAAIJ, R. Understanding Football Hooliganism. A Comparison of Six Western European Football Clubs. Amsterdam: Amsterdam University Press, 2006, najmä s. 9-53 komplexne analyzujúce fenomén tzv. „hooliganism“. V podmienkach Českej resp. Slovenskej republiky je po priekopníckych prácach Pavla SLEPIČKU, ktoré vyústili i vo vydanie jeho samostatnej monografie SLEPIČKA, P. Sportovní diváctví. Praha: Olympia, 1990 takouto komplexnou prácou publikácia MAREŠ, M. - SMOLÍK, J. - SUCHÁNEK, M. Fotbaloví chuligáni. Europská dimenze subkultury. Brno : Centrum strategických studií, 2004.
  13. Európske právne normy konkrétne neupravujú problematiku bezpečnosti na športových podujatiach, teda jej riešenie je ponechané v právomoci členských štátov. Avšak v súlade s čl. 29 Zmluvy o Európskej únii, podľa ktorého „cieľom Únie je poskytnúť občanom vysokú úroveň ochrany v oblasti voľného pohybu, bezpečnosti a práva rozvojom spoločných postupov členských štátov v oblastiach policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach a bojom proti rasizmu a xenofóbii“ boli v súvislosti s medzinárodnými futbalovými zápasmi Radou Európskej únie prijaté tieto právne akty: 1. Rozhodnutie Rady z 25. apríla 2002 týkajúce sa bezpečnosti v súvislosti s futbalovými zápasmi s medzinárodným rozmerom (Ú. v. ES L 121, 8. 5. 2002), ktoré zaväzuje členské štáty zriadiť národné informačné futbalové stredisko policajného charakteru. 2. Uznesenie Rady zo 4. decembra 2006 o aktualizovanej príručke s odporúčaniami na účely medzinárodnej policajnej spolupráce a s opatreniami na predchádzanie násiliu a výtržnostiam a ich kontrolu v súvislosti s futbalovými zápasmi s medzinárodným rozmerom, na ktorých je zainteresovaný aspoň jeden členský štát (2006/C 322/01), ktoré v dodatku 3 obsahuje kontrolný zoznam možných požiadaviek, ktoré má splniť usporiadateľ. 3. Odporúčanie Rady zo 6. decembra 2007, ktoré sa týka Príručky pre policajné a bezpečnostné orgány o spolupráci pri významných podujatiach s medzinárodným rozmerom (2007/C 314/02). Okrem týchto medzinárodných noriem, je SR viazaná i tzv. Európskym dohovorom o násilí a neviazanosti divákov počas športových podujatí, a najmä na futbalových zápasoch z roku 1985, ku ktorému Slovenská republika pristúpila s účinnosťou od 1. júla 1993. Základným slovenským vnútroštátnym právnym predpisom je zákon č. 479/2008 Z. z. o organizovaní verejných telovýchovných podujatí, športových podujatí a turistických podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov a s ním súvisiace podzákonné normy.
  14. Pozri podrobne Uznesenie Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 8 Tdo 396 zo dňa 11. apríla 2007 a následne i Uznesenie Ústavného súdu Českej republiky II.ÚS 1932/07 zo dňa 16.12.2008. Prípady korupcie a podplácania českých futbalových rozhodcov a funkcionárov z roku 2004 potvrdil i Ústavný súd Českej republiky, ktorý ich ústavné sťažnosti vždy odmietol ako neopodstatnené a definitívne potvrdil ich vinu v daných veciach. Pozri napr. Uznesenie Ústavného súdu Českej republiky I.ÚS 161/08 zo dňa 12.05.2009, Uznesenie Ústavného súdu Českej republiky IV.ÚS 128/08 zo dňa 30.07.2009 resp. Uznesenie Ústavného súdu Českej republiky III.ÚS 442/08 zo dňa 18.12.2008. Porovnaj so situáciou v SR a odsudzujúcim rozsudkom Špeciálneho súdu Slovenskej republiky v prípadoch korupcie bývalého dlhoročného vysokého funkcionára Slovenského futbalového zväzu Vladimíra Wänkeho, zaoberajúcemu sa okrem iného i prestupmi na matrike SFZ, ktorému 7. apríla 2009 udelil za korupciu trest odňatia slobody na tri roky a štyri mesiace nepodmienečne v prvej nápravnovýchovnej skupine a taktiež peňažný trest 2000 eur. 29.11.2010 tento rozsudok Špeciálneho súdu Slovenskej republiky definitívne potvrdil i NS SR. Na osem mesiacov podmienečne odsúdil 12.1.2010 sudca Špecializovaného trestného súdu v Banskej Bystrici prezidenta TJ Družstevník Čeľadice 37-ročného Martina H. Uznal ho za vinného z prečinu podplácania, pretože dal úplatok 132,78 eur (4 000 Sk) za „dobrý výsledok“ jednému z trojice arbitrov, ktorí 10. mája 2008 rozhodovali futbalový zápas Čeľadice - Nová Ves nad Žitavou. Rozsudok nenadobudol právoplatnosť, keďže prokurátor sa odvolania vzdal, no obžalovaný, ktorý opakovane tvrdil, že je nevinný, sa voči rozhodnutiu súdu odvolal hneď po jeho vyhlásení.
  15. Porovnaj s veľmi rozsiahlou publikačnou činnosťou spomínaného autora Michala KRÁLÍKA, ktorý na tému právnej zodpovednosti a športových úrazoch publikoval po roku 2006 cca. 25 prác - pozri všeobecne napr. KRÁLÍK, M. Právní odpovednost za sportovní úrazy. In Právní rádce, 2007, č. 2, s. 4-18, konkrétnejšie aspoň KRÁLÍK, M. K trestneprávní odpovědnosti sportovců za sportovní úrazy (Úvod do problematiky). In Bulletin slovenskej advokácie, 2008, č. 1-2, s. 19-29.
  16. V sezóne 2008/09 podľa štúdie UEFA až 83% všetkých klubov najvyšších súťaží na jej území priamo nevlastnilo nimi používaný futbalový štadión, 65% si ho iba prenajímalo od štátu resp. samosprávy. Vo všetkých krajinách susediacich so Slovenskom je práve takýto model bežný, rovnako ako celej UEFA (39 z 53 krajín). Pozri viac v PERRY, S. The European club Footballing Landscape. Club Licensing Benchmarking Report Financial year 2008. Nyon: UEFA, 2009, s. 10 resp. 30-34.
  17. Porovnaj z medzinárodnoprávneho hľadiska GÁBRIŠ, T. The specificity of sports in the international and EU law. In Annals of the "Constantin Brâncuşi" University: juridical sciences series, issue 2. Târgu Jiu : Academica Brâncuşi, 2010, s. 169-200. Podobne konferenčný príspevok GÁBRIŠ, T. Európske slobody a práva hráčov ako zamestnancov, prednesený v sekcii pracovného práva konferencie Dies Iuris Tyrnaviensis, konanej v Trnave v dňoch 23.-24. 9. 2010.
  18. Pozri viac v SVÁK, J. Rozhodovanie sporov pri výkone športovej činnosti. In Justičná Revue, 2003, č. 8-9, s.743-757. Pozri v tejto súvislosti funkciu Court of Arbitration for Sport v Lausanne v CHMELÁROVÁ-SÝKOROVÁ, K. - KOVÁČOVÁ, D. Športový arbitrážny súd - CAS. In Notitiae ex Academia Bratislavensi Iurisprudentiae, 2009, č. 3, s. 113-118.
  19. K predmetnej problematike pozri bližšie napr. KRIŽAN, L. Stanovy občianskeho združenia - športovej organizácie tretieho sektora na Slovensku. In GREGOR, T. (ed.). Šport a spoločenské a humanitné vedy 2009. Bratislava: ICM Agency. 2009, s. 372 - 401 a tu uvádzanú literatúru a súdne rozhodnutia.
  20. K otázke verejnej prospešnosti, resp. verejného záujmu a príp. verejnoprávnej povahy športových organizácií pozri konferenčný príspevok GÁBRIŠ, T. Šport na pomedzí verejnej správy a združovacieho práva, prednesený na konferencii Akademické akcenty na pôde Paneurópskej vysokej školy v Bratislave, dňa 9.9.2010.
  21. Pozri viac v HRUBALA, J. Neziskové právo vo svete a u nás. In ONDRÚŠEK, D. et al. Čítanka pre neziskové organizácie. Bratislava: Centrum prevencie a riešenia konfliktov, Partners for Demokratic Change - Slovakia, 1998, s. 175 a nasl.
  22. KUMPERA, V. Sport a legislatíva - několik úvah. In Kolektiv autorů : Otázky sportovního práva. Praha-Plzeň: Ústav státu a práva AV ČR, v.v.i. a Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čenek, s.r.o. 2008, s. 23. Pozri i staršie práce tohto autora na tému športovej legislatívy u nás.
  23. Pozri viac KRIŽAN, L. Mal by mať profesionálny futbalista na Slovensku postavenie zamestnanca? In Bulletin slovenskej advokácie, 2009, č. 3, s. 28-35 resp. KRIŽAN, L. Právne postavenie profesionálnych futbalistov pôsobiacich vo vybraných krajinách EÚ z hľadiska ich vnútroštátnej legislatívy. In Notitiae ex Academia Bratislavensi Iurisprudentiae, 2010, č. 1, s. 61-78.
  24. Nielen k tomuto záveru dochádza i súčasný košický autor Jozef Čorba, ktorý prednedávnom ako vôbec prvý na Slovensku na právnickej fakulte obhájil kvalifikačnú (dizertačnú) prácu na tému šport a právo v roku 2009. Pozri bližšie jeho viaceré, veľmi často na Slovensku priekopnícky orientované práce na oblasť vzťahu obchodného práva a športu - napr. ČORBA, J. Obchodovanie s bielym mäsom ? Právne aspekty zmluvných vzťahov pri prestupoch športovcov. In HUSÁR, J. (ed.). Právo a obchodovanie. Zborník z vedeckej konferencie doktorandov konanej 7.6.2007 v Košiciach. Košice: PF UPJŠ, 2008 s. 46-57, ČORBA, J. Ťažký život legionára - pojednanie o možnostiach vykonávania športovej činnosti v zahraničí. In Míľniky práva v stredoeurópskom právnom priestore 2007: zborník z medzinárodnej konferencie doktorandov a mladých vedeckých pracovníkov konanej v dňoch 16.-18.4.2007 v priestoroch ÚZ NR SR Častá- Papiernička. Bratislava: PF UK, 2007, s. 269-278.
  25. Právnu reguláciu športu určuje prax orgánov tvorby práva (napr. parlament), prax orgánov aplikácie práva (vláda, ministerstvo a napr. i súdy, ktoré však niektorí autori vyčleňujú a označujú iba za orgány ochrany práva). Ak však akceptujeme základnú tézu, že „to, čo je dobré ustanovujú vôľové výsledky orgánov tvorby práva a to, čo je správne, ustanovujú vôľové výsledky orgánov aplikácie práva... ", privedie nás to k poznaniu, že naše hľadanie dobra a správna (spravodlivosti) v športe je nemysliteľné iba pomocou poznania tzv. právnych noriem regulujúcich šport, keďže bez poznania judikatúry súdov v tzv. športových sporoch je iba „dobré“. Ak má byť zároveň i „správne“, tak táto domnienka musí byť spojená zároveň s ďalšou myšlienkou toho istého autora, ktorá znie „Odpoveď na otázku, čo je správne, determinuje právna prax ako sedimentovaný kánon výkladových a aplikačných techník zodpovedajúcich očakávaniam, ktoré voči sudcovskej role prechovávajú tak sami praktici, ako aj komunita adresátov práva ". Vo vzťahu nielen k nášmu športu je v súčasnosti temer akákoľvek judikatúra našich súdov najmä z dôvodu nízkeho celkového počtu takýchto sporov (nie protichodných súdnych rozhodnutí) často iba fikciou, rovnako ako jednotné očakávania často proti seba stojacich členov športovej komunity (napr. kluby-hráči) a ich individuálnych záujmov ako adresátov práva. I preto tu vidíme priestor na vedecké skúmanie vzájomných vzťahov športu a práva, ktoré by malo „...skúmať štruktúru problému, analyzovať funkciu morálnych hodnôt v uzlových bodoch tejto štruktúry a kriticky pomeriavať rozdielne alternatívy a modely." Pozri viac PROCHÁZKA, R. Dobrá vôľa, spravodlivý rozum. Bratislava: KALLIGRAM, 2005, s. 12 - 13 resp. HOLLÄNDER, P. Filosofie práva. Plzeň: Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čenek, s.r.o., 2006, s. 279.
  26. Pozri GÁBRIŠ, T. The specificity of sports in the international and EU law. In Annals of the "Constantin Brâncuşi" University: juridical sciences series, issue 2. Târgu Jiu : Academica Brâncuşi, 2010, s. 169-200. Tiež konferenčný príspevok z Olomouckých debát mladých právnikov konanej v dňoch 12.-14. 9. 2010, GÁBRIŠ, T. “Princípy a zásady tzv. športového práva.”
  27. SVÁK, J. Verejný záujem a verejná prospešnosť v právnom poriadku Slovenskej republiky. In Právny obzor, roč. 89, 2002, č. 2, s. 193.
  28. HOLLÄNDER, P. Soudce dnes: Bariéra postmoderní dekonstrukce nebo industriální továrna na rozhodnutí? In HOLLÄNDER, P. Ústavněprávní argumentace. Ohlédnutí po deseti letech Ústavního soudu. Praha: Linde, 2003, s. 11- 24, citát je zo strany 23.
  29. KRÁLÍK, M. Právo ve sportu. Praha: C.H.Beck, 2001, s. 189.

Zoznam použitej literatúry

  • ALEXANDER, J. Tipni si na Najvyšší súd alebo ako vyhrať miliardu v justičnej športke. [online] [citované 13.3.2010]. Dostupné na internete: http://www.lexforum.cz/159.
  • CSACH, K. Jackpot ako štátna pomoc alebo Tipos revisited. [online] [citované 13.3.2010]. Dostupné na internete: http://jinepravo.blogspot.com/2008/12/kristin-csach-jackpot-ako-ttna-pomoc.html.
  • CYNKE, E. - DOSTÁLOVÁ, M. - KOLEVA, M. - NADORI, M. - PUTROVÁ, L. - ŠTEJNBACH, V. - WROBEL, D. Zlatá kniha socialistického sportu. Sportovní bilance zemí socialistického bloku. Prel. Čenek Kohlmann. Praha - Berlin: Olympia-Sportverlag, 1979.
  • ČORBA, J. Obchodovanie s bielym mäsom ? Právne aspekty zmluvných vzťahov pri prestupoch športovcov. In HUSÁR, J. (ed.). Právo a obchodovanie. Zborník z vedeckej konferencie doktorandov konanej 7.6.2007 v Košiciach. Košice: PF UPJŠ, 2008 s. 46-57.
  • ČORBA, J. Slovenský zákon o organizácií a podpore športu ako nevyužitá šanca? In Olomoucké debaty mladých právniků: aktuální otázky normotvorby, právo na spravedlivý proces: sborník příspěvků: 8.-10. September 2008. Olomouc. Olomouc: Iuridica Olomoucensis, 2008, s. 20-29.
  • ČORBA, J.: The Slovak act on the organization and support of sport; a missed opportunity? In International Sports Law Journal, 2009, č. 3-4, s. 65-70.
  • ČORBA, J. Ťažký život legionára - pojednanie o možnostiach vykonávania športovej činnosti v zahraničí. In Míľniky práva v stredoeurópskom právnom priestore 2007: zborník z medzinárodnej konferencie doktorandov a mladých vedeckých pracovníkov konanej v dňoch 16.-18.4.2007 v priestoroch ÚZ NR SR Častá- Papiernička. Bratislava: PF UK, 2007, s. 269-278.
  • GÁBRIŠ, T. The specificity of sports in the international and EU law. In Annals of the "Constantin Brâncuşi" University: juridical sciences series, issue 2. Târgu Jiu : Academica Brâncuşi, 2010, s. 169-200.
  • GIULIANOTTI, R. - BONNEY, N. - HEPWORTH, M. (eds.). Football, Violence and Social Identity. London: Taylor & Francis Routledge, 1994.
  • HAMERNÍK, P. Sportovní právo s mezinárodním prvkem. Praha: Auditórium, 2007.
  • HOLLÄNDER, P. Filosofie práva. Plzeň: Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čenek, s.r.o., 2006.
  • HOLLÄNDER, P. Soudce dnes: Bariéra postmoderní dekonstrukce nebo industriální továrna na rozhodnutí? In HOLLÄNDER, P. Ústavněprávní argumentace. Ohlédnutí po deseti letech Ústavního soudu. Praha: Linde, 2003, s. 11- 24.
  • HRUBALA, J. Neziskové právo vo svete a u nás. In ONDRÚŠEK, D. et al. Čítanka pre neziskové organizácie. Bratislava: Centrum prevencie a riešenia konfliktov, Partners for Demokratic Change - Slovakia, 1998, s. 175 a nasl.
  • CHMELÁROVÁ-SÝKOROVÁ, K. - KOVÁČOVÁ, D. Športový arbitrážny súd - CAS. In Notitiae ex Academia Bratislavensi Iurisprudentiae, 2009, č. 3, s. 113-118.
  • KRÁLÍK, M. K trestneprávní odpovědnosti sportovců za sportovní úrazy (Úvod do problematiky). In Bulletin slovenskej advokácie, 2008, č. 1-2, s. 19-29.
  • KRÁLÍK, M. Právní aspekty sportovní činnosti (má právo ve sportu své místo?). Dizertační práce na Právnické fakulte Masarykove Univerzity v Brne. 2001. 611s.
  • KRÁLÍK, M. Právní odpovednost za sportovní úrazy. In Právní rádce, 2007, č. 2, s. 4-18.
  • KRÁLÍK, M. Právo ve sportu. Praha: C.H.Beck, 2001.
  • KRIŽAN, L. Od hyperaktívneho štátu k štátu nevládnemu“: história vzťahu štátu- športu- práva na území Slovenska. In Notitiae ex Academia Bratislavensi Iurisprudentiae, 2010, č. 4, v tlači.
  • KRIŽAN, L. Mal by mať profesionálny futbalista na Slovensku postavenie zamestnanca? In Bulletin slovenskej advokácie, 2009, č. 3, s. 28-35.
  • KRIŽAN, L. Právne postavenie profesionálnych futbalistov pôsobiacich vo vybraných krajinách EÚ z hľadiska ich vnútroštátnej legislatívy. In Notitiae ex Academia Bratislavensi Iurisprudentiae, 2010, č. 1, s. 61-78.
  • KRIŽAN, L. Stanovy občianskeho združenia - športovej organizácie tretieho sektora na Slovensku. In GREGOR, T. (ed.). Šport a spoločenské a humanitné vedy 2009. Bratislava: ICM Agency. 2009, s. 372 – 401.
  • KUMPERA, V. Sport a legislatíva - několik úvah. In Kolektiv autorů : Otázky sportovního práva. Praha-Plzeň: Ústav státu a práva AV ČR, v.v.i. a Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čenek, s.r.o., 2008.
  • MAREŠ, M. - SMOLÍK, J. - SUCHÁNEK, M. Fotbaloví chuligáni. Europská dimenze subkultury. Brno : Centrum strategických studií, 2004.
  • NOVÁK, F. Michal KRÁLÍK : Právo ve sportu. C.H. Beck, Praha, 2001, 278 s. l.vydaní. In Právní rozhledy, 2001, č. 8, s. 386-388.
  • PERRY, S. The European club Footballing Landscape. Club Licensing Benchmarking Report Financial year 2008. Nyon: UEFA, 2009.
  • PROCHÁZKA, R. Dobrá vôľa, spravodlivý rozum. Bratislava: KALLIGRAM, 2005.
  • PRUSÁK, J. Šport a právo (Úvod do dejín, teórie a praxe právnej zodpovednosti v športe). Bratislava: Šport, 1984.
  • SLEPIČKA, P. Sportovní diváctví. Praha: Olympia, 1990.
  • SPAAIJ, R. Understanding Football Hooliganism. A Comparison of Six Western European Football Clubs. Amsterdam: Amsterdam University Press, 2006.
  • SVÁK, J. Recenzia na publikáciu Králík, M. : Právo ve sportu. l.vydanie, Praha, C.H. Beck 2001, strán 278. In Justičná revue, 2001, č. 10, s. 1125-1128.
  • SVÁK, J. Rozhodovanie sporov pri výkone športovej činnosti. In Justičná Revue, 2003, č. 8-9, s.743-757.
  • SVÁK, J. Verejný záujem a verejná prospešnosť v právnom poriadku Slovenskej republiky. In Právny obzor, 2006, č. 2, s. 175-194.
  • ŠIMÍČEK, V. Které zákony si zaslouží označení „legislatívny Ropák“? [online] 08.06.2007 [citované 30.11.2010] Dostupné na internete : http://jinepravo.blogspot.com/2007/06/kter-zkony-si-zaslou-oznaen-legislativn.html#links


PUBLIC INTEREST IN SPORTS AS A BASIS FOR CREATION AND IMPLEMENTATION OF POLITICS IN SPORT

TOMÁŠ GÁBRIŠ

gabris.tomas@gmail.com

Department of History of Law, Law Faculty, Komenius University in Bratislava

LADISLAV KRIŽAN

ladislav.krizan@gmail.com

Department of Theory of Law, Law Faculty, Trnava University in Trnava

Institute of State and Law Academy of Sciences of The Czech Republic


SUMMARY

Before the creation of any concrete politics in the area of sport, some contemplations should exist, built on Antic cogitation, matter-of-fact discussions with the aim to search for points of concurrence crosswise the politic spectrum by clarifying possible content(s) of notions „public interest“ and „public utility“ in sport from the viewpoint of law, which are closely linked with the ideas of the notion „public good“ in sport from the viewpoint of economy. The decisions on their subsequent hierarchization in harmony with real economic possibilities of a municipality, town, district, state but also supranational entity as EU, will always be political decisions adopted by the majority on the basis of value compromise.

KEYWORDS

sport, state, law, sports legislation, public interest

  • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
  • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
  • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
  • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
  • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

Online prenos

Udalosti a podujatia

  • Žiadne udalosti