Dobrovoľníctvo v podmienkach Trnavského samosprávneho kraja NEPREČÍTANÉ 

Úvod

Práca dobrovoľníkov je inšpirovaná predovšetkým úctou k spoluobčanom a pocitom vlastnej zodpovednosti. Vykonať nezištný čin pre iného človeka patrí od nepamäti k súčasti života a kultúry našej spoločnosti. Dobrovoľník participuje na činnosti bez finančného ohodnotenia, s úprimným záujmom a zanietením a láskou voči blížnemu. Činnosť dobrovoľníctva je chápaná ako živý, empatický prejav vzájomnej úcty človeka k človeku, ako prejav vzájomnej pomoci.

Je dôležité sa učiť z histórie života a ľudstva, aby sme neopakovali chyby minulosti. Dobrovoľníctvo smeruje k motivácii seba a tiež iných k spoluzodpovednosti za život svoj a život iných. Tento postoj v rámci regionálnej politiky Trnavského samosprávneho kraja sa premieta v rôznych spoločenských úrovniach, kde do centra pozornosti vstupuje človek - prijímateľ alebo ten, kto pomoc potrebuje - ako hodnotná ľudská bytosť, ktorá má rovnaké práva a potreby ako ostatní.

Dobrovoľníci sú ochotní sa postaviť za iných, prinášať nádej k prekonávaniu slabosti a zároveň sa stávajú motiváciou aj pre ostatných. Dobrovoľníctvo sa svojim poslaním a zámerom vyskytuje s filantropiou, ľudomilnosťou a pomocou slabším. Na Slovensku dobrovoľníctvo zaznamenáva tiež svoju historickú etapu a najčastejšie sa dobrovoľníci angažujú v sociálnej a zdravotnej oblasti.

Dobrovoľníctvo ako činnosť je ovplyvňované históriou, politikou, kultúrou, náboženstvom, preto existujú rôzne náhľady na jeho definície. Podstatou dobrovoľníctva je urobiť vo všeobecnosti niečo prospešné, niečo pre iného človeka, čo nevyplýva priamo z povinnosti či zákona, pomoc tým, ktorí ju potrebujú.

Dobrovoľníctvo sa premieta do každej činnosti a umožňuje naplnenie každému človeku, ktorí o túto činnosť prejaví záujem.

1 Dobrovoľníctvo z historického pohľadu

Ak dobrovoľníctvo hodnotíme v historickom kontexte konštatujeme, že ide o činnosť, ktorá má dávny historický pôvod. V stredoveku bolo dobrovoľníctvo pripisované cirkvi a charite. V 19. storočí vznikali prvé nemocnice, sirotince, ktorých činnosť vykonávali dobrovoľníci. Európska komisia vyhlásila rok 2011 za Európsky rok dobrovoľníctva.

Činnosť pomoci iným - tým, ktorí sa ocitli v sociálnej, hmotnej, emocionálnej núdzi, teda dobrovoľnícka činnosť na Slovensku sa výraznejšie organizuje až po roku 1989. Dobrovoľníctvo nesie znaky svojim charakterom – ide o pomoc iným nezištne, bez finančného ohodnotenia a očakávania.

Dobrovoľníctvo nemožno vnímať len ako angažovanosť individuálneho rozhodnutia a konania, ale globálne ako sociálny jav, ktorý je kultúrne, historicky a organizačne determinovaný.

Za zaujímavú skupinu pri vykonávaní dobrovoľníckych aktivít z pohľadu sociálnej práce považujeme seniorov. U tejto kategórie ľudí môže byť dobrovoľníctvo spojené s novou životnou situáciou, ktorá u seniorov vznikla. Seniorom dobrovoľnícka aktivita pomáha v prispôsobovaní sa novej situácie, voľnému času, ktorý u nich nastal počas dňa – dáva zmysel, naplnenie a poskytuje pocit potrebnosti a užitočnosti.

2 Dobrovoľníctvo na Slovensku

Dobrovoľníctvo ako také je dôležitou súčasťou života a spoločnosti od nepamäti. Ide o jav, ktorý ľudskú spoločnosť sprevádza tisíce rokov. Aj keď je pravdou, že jeho význam v rôznych dobách kolísal, jeho základnou charakteristikou boli dobrovoľnosť, bezplatnosť a najmä spoločenská prospešnosť.

Vývojom spoločnosti sa signifikantne mení aj fenomén akým je dobrovoľníctvo. V tomto kontexte je zaujímavé, že zmenou v spoločnosti sa automaticky neodráža participácia ľudí na dobrovoľníctve, ale vznikajú jeho nové formy.

V súčasnej dobe s potešením pozorujeme, že čím je spoločnosť na vyššej úrovni, tým vyššie stúpa význam dobrovoľníctva a to až tak, že sa mnohí politici, občianske združenia, rôzni aktivisti, aj samotní odkázaní naň v značnej miere začínajú spoliehať, resp. rátať s ním – ako s prínosom k zdokonaleniu súčasného modelu sociálneho štátu.

Samo dobrovoľníctvo, však potrebuje pevné základy a pravidlá, potrebuje si nájsť a vybudovať také miesto v štáte aby mohlo prehľadne, na základe zmluvy, s výhodami poistenca, s uhrádzaním nákladov na dobrovoľnícku činnosť aj činnosť dobrovoľníka, s dôchodkovým zabezpečením – resp. započítaným rokov dobrovoľníckej práce do odpracovaných rokov, daňovými úľavami a podobne vykonávať svoju činnosť.

Zákon č. 460/2011 o dobrovoľníctve, ktorý je v platnosti od 01.12.2011 rieši mnohé problémy a otázky, ale nevytvoril rámec priamej finančnej podpory dobrovoľníctva.

Pre výkon práce dobrovoľníka u nás zatiaľ neexistujú legislatívne rámce, čo chýba najmä konkrétnej realizácii dobrovoľníckej činnosti ak nerátame jednu jeho špecifickú formu – dobrovoľnícke aktivity vykonávané nezamestnanými formou aktivačnej činnosti v rámci Zákona NR SR č.5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti.

Dobrovoľníka je nutné pripraviť na prácu v našich zariadeniach, rovnako ako zariadenia pripravujeme na pôsobenie dobrovoľníkov.

Kvalitná legislatíva v tomto smere určí mantinely a tým aj skonkretizuje pravidlá, čím sa významne zlepší postavenie dobrovoľníctva a dobrovoľníkov, ktorí môžu participovať na zlepšení postavenia spoločnosti, pretože dobrovoľníctvo významne ovplyvňuje práve ekonomická, politická aj sociálna situácia v štáte a samozrejme aj história a tradície danej krajiny, či regiónu.

Je skutočnosťou, že dobrovoľníctvo na Slovensku reálne existuje, nenájdeme však nikde relevantný údaj o miere zapájania sa – „zapojenosti“ – občanov do dobrovoľníckych aktivít. Štatistický úrad SR vo svojom systéme nepozná pojem dobrovoľnícke organizácie, iba dokáže identifikovať počet organizácií, v ktorých dobrovoľníci v danom roku pracovali.

Dobrovoľníctvo na Slovensku – ako som naznačil vyššie, nemá také postavenie, honor a status ako v rozvinutejších demokraciách. Napriek tomu dobrovoľníci pracujú aj keď prevažne v mimovládnych organizáciách, orgánoch štátnej správy, samosprávy, organizáciách blízkym cirkvi, odborárskych organizáciách a firmách.

Dobrovoľník nastupuje tam kde zlyháva štátny sektor. Je to teda človek s vysoko vyvinutým citom pre potreby iných.

Podľa reprezentatívnych sociologických výskumov, okrem iného, sme u nás v dobrovoľníctve osobití v tom, že mladí pracujú pre mladých. Oveľa menej pre staršiu a strednú generáciu a aj z týchto radov je menej dobrovoľníkov. Seniori sú najčastejšie zastúpení v Slovenskom červenom kríži a Jednote dôchodcov.

Spomenutá sociologická dimenzia zároveň poukazuje na veľký význam participácie dobrovoľníkov v procese socializácie človeka, kedy vidím väčší prínos pri práci s deťmi a mládežou.

3 Dobrovoľníctvo z pohľadu sociálnej práce

Pre nás je najdôležitejšia oblasť sociálna - sociálna práca a sociálne služby kde má dobrovoľníctvo dlhú tradíciu a pevné základy. Je však nevyhnutné prepojiť dopyt s ponukou prostredníctvom kvalitných dobrovoľníckych centier a tieto právne podporiť.

Vo väčšine zariadení sociálnych služieb sa dobrovoľnícke aktivity zameriavajú na organizovanie zbierok, kampaní, benefičných koncertov, akcií, výletov, posedení, krúžkov, pomoci pri úprave okolia, ktoré sa uskutočňujú niekoľkokrát do roka.

Dlhodobá dobrovoľná pomoc je už pravidelná a opakovaná pomoc organizácii a je potrebné zaškolenie dobrovoľníka na vykonávanie zvolenej činnosti.

Dobrovoľníctvo je jedna z ciest, ktorá vedie ľudský potenciál k humanizácii. Byť dobrovoľníkom znamená venovať svoj čas a energiu v prospech iných. Dobrovoľnícka aktivita vychádza z vlastného presvedčenia, rovnako na základe vlastného výberu a táto činnosť prispieva k dosiahnutiu pozitívnej zmeny pri riešení sociálnych a spoločenských problémov. V podstate dobrovoľníkom sa môže stať každý, kto sa slobodne a z vlastného presvedčenia rozhodne byť prospešným pre iných. Každý človek je nositeľom originálnych schopností, zručností, ktoré sú zdrojom obohatenia života iných. Tieto schopnosti nemusia vychádzať a súvisieť s profesiou, ale manifestujú sa prvkami empatie, spolupatričnosti a konaním dobra.

Dobrovoľníctvo je vnímané ako súčasť každodenného života. V tomto chápaní považujeme dobrovoľníctvo ako jeden z nástrojov kompenzácie a napĺňania sociálnej práce. Činnosť dobrovoľníka smeruje k samotnému zdroju, ktorým je človek, ktorý pomoc potrebuje a tak napomáha týmto ľuďom rozvíjať svoj potenciál a následne zabrániť ďalším dysfunkciám a poruchám komfortu.

Práca dobrovoľníkov má byť obohatením medziľudských vzťahov a tiež by mala prinášať nové podnety a skúsenosti. Kresťansky chápaná mravnosť neznamená len dodržiavanie noriem, predpisov a zákonov ale znamená tiež mobilizáciu všetkých schopností človeka v službe dobru, v službe, ktorá sa nedá zmerať dĺžkou pracovnej doby, finančným ohodnotením. Ide o schopnosť angažovania sa všade tam, kde sú starí, dlhodobo chorí, hendikepovaní a inak odkázaní.

Dobrovoľnícka činnosť sa tiež vníma nielen ako jednoduchá sociálna služba, ale jej pravý prínos spočíva:

• vo vytváraní sociálnych spoločenských vzťahov. Každý, kto dobrovoľne vstupuje a angažuje sa viac identifikuje so spoločnosťou a vytvára si väčší pocit solidarity.
• v participácii občanov na aktívnom utváraní spoločnosti.

 

Keďže dobrovoľnícka činnosť je popisovaná v kontexte sociálnej práce je potrebné spomenúť dobrovoľnícku činnosť, ktorá sa vyskytuje v našich sociálnych subjektoch ako sú domovy sociálnych služieb, zariadenia pre seniorov a vôbec všetky inštitúcie. Celkový pohľad na organizácie, sociálne subjekty si vyžadujú pohľad na túto činnosť z dvoch rovín:

1. Poskytovatelia sociálnych služieb, ktorí pracujú v uvedených sociálnych subjektoch veľmi často vstupujú do dobrovoľníckych vzťahov ako profesionáli tým, že vykonávajú a angažujú sa v činnostiach, ktoré nevyplývajú z ich pracovnej náplne, resp. ich vykonávajú mimo pracovnej doby.
2. Integračné a iné sociálnej podujatia, ktoré poskytovatelia iniciujú pre svojich prijímateľov sociálnych služieb vťahujú do diania viaceré organizácie, inštitúcie, vzdelávacie systémy, rôzne mediálne známe osobnosti, čo skutočne často vypovedá o širokej heterogenite vstupujúcich do dobrovoľníckych aktivít.

 

Nesmieme opomenúť na potrebu a dôležitosť organizovania dobrovoľníkov, na dodržiavanie ochrany osobných údajov, na prehľadnosť celej činnosti. Pričom nemusíme hodnotiť vynaložené náklady po ekonomickej stránke, ale vyzdvihnúť tie činnosti, ktoré sú často nemerateľné a to je radosť z pomoci blížnemu a v tomto prípade to platí obojstranne.

4 Dobrovoľníctvo ako fenomén pomoci v Trnavskom regióne

Rôzne aktivity, ktoré súvisia so zvyšovaním úrovne subjektov v Trnavskom regióne sa realizujú prostredníctvom dobrovoľníkov, čo výrazne ovplyvňuje nielen morálny status, ale aj ekonomicky prispieva k uľahčeniu celej situácie. Výrazný rozmer integrácie a vzájomnej participácie je transparentný medzi konkrétnymi subjektami v regióne. V Trnavskom regióne je dodržiavanie tradícií spojené s úctou a oceňovaním, pretože len uctievanie tradícií znamená krok vpred, kvalitu budúcnosti. Dobrovoľníctvo získava tak prirodzenú autoritu a obdiv, čo sa už niekoľko rokov prejavuje viditeľným spôsobom. Dobrovoľníci sú pravidelne oceňovaní, odmeňovaní, zviditeľňovaní a morálne motivovaní. Stávajú sa tak významnými osobnosťami nášho regiónu a zároveň poukazujú na možnosti pomoci, či už v rezorte školstva, sociálnom, požiarnikov, zdravotníctve, v oblasti športu, atď... Trnavský samosprávny kraj si výrazne uvedomuje pozitívne dopady organizácií, ktoré do dobrovoľníctva vstupujú a podporuje dobrovoľníkov v rôznych oblastiach. Dobrovoľníctvo ako činnosť patrí k tomu najlepšiemu z našich tradícií a jeho prínos je nenahraditeľný. Jeho podstatou je to, že zdôrazňuje empatiu a najmä má medzigeneračný charakter, čo sa prejavuje účasťou participácie mladej populácie.

Dobrovoľníci tak prinášajú samotnému regiónu, štátu významné spoločenské hodnoty. Procesom vzájomnej pomoci prispievajú jednotlivé inštitúcie, školy, ktoré profilujú konkrétne profesie a tým sa aktívne zúčastňujú na dobrovoľníckom dianí (vysádzania parkov a záhrad, rôzne opravy a údržby, rôzne sociálne podujatia prípravou cukrárenských výrobkov, vzájomné benefičné vystúpenia, rôzne ukážky a prehliadky, vyhotovenie a ukážky rôznych ručných prác.)

Ochota podporovať dobrovoľnícku činnosť prináša pre zúčastnených tiež akúsi šancu pre hlbšie ľudské kontakty a premieta sa do naplnenia užitočnosti a potreby vyjadrenia svojich základných emócií.

5 Dobrovoľníctvo v oblasti zachovávania kultúrneho dedičstva

V oblasti kultúry sa stretávame s dvomi druhmi dobrovoľníkov – s tými, ktorí pracujú dobrovoľne a nezištne pomáhajú v kultúrnych organizáciách a potom sú to dobrovoľníci, ktorí pracujú v rôznych občianskych združeniach, neziskových organizáciách a pod. Pod pojmom dobrovoľník si pritom predstavujeme „nositeľov nielen pomoci, ale aj ľudskosti a tvorivosti, poskytujúcich pomoc nielen pri plnení poslania organizácie, ale ponúkajúcich nové pohľady na riešenie problémov a spätnú väzbu zabraňujúcu stereotypnému výkonu. Majú čas a možnosť robiť činnosti, ktoré sa nedajú zvládnuť pri bežnej prevádzke, pričom klientom poskytujú neformálnu formu vzťahu. Dobrovoľníci sú nielen doplnením tímu profesionálov, ale propagujú organizáciu na verejnosti“ (Jiří Tošner).

Pre profesionálne inštitúcie prinášajú dobrovoľníci nové podnety a námety do ich činnosti a svojou profesionalitou vhodne dopĺňajú odbornosť kmeňových zamestnancov v týchto inštitúciách. S dobrovoľníkmi sa stretávame pri činnosti všetkých typov kultúrnych organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávneho kraja.

Z hľadiska časového vymedzenia rozlišujeme u dobrovoľníctva dobrovoľné zapojenie sa pri jednorazových akciách (zbierka, benefičný koncert) a dlhodobú dobrovoľnú činnosť ( poskytuje sa opakovane a pravidelne, napr. tri hodiny, raz do týždňa po dobu jedného roka) a dobrovoľnú službu (dobrovoľný záväzok na niekoľko mesiacov až rokov, obvykle mimo svojej krajiny).

V múzeách a galériách v zriaďovateľskej pôsobnosti TTSK pracujú dobrovoľníci z odborov etnológie, archeológie, histórie, muzikológie, spolupracovníci v oblasti akvizičnej činnosti, dobrovoľníci, ktorí pomáhajú pri prezentačnej činnosti múzeí a galérií prostredníctvom výstav i expozícií a aj prostredníctvom edičnej činnosti.

Záhorské múzeum v Skalici má napríklad veľmi dobre rozvinutú sieť spolupracovníkov - jednotlivcov i inštitúcií – pri tvorbe časopisu Záhorie. Patrí sem tlačiareň, viazačstvo, dobrovoľníci, ktorí poskytujú fotografie a podklady k článkom, pomoc v oblasti distribúcie, rady a pomoc pri koncepčnej činnosti – prostredníctvom účasti v redakčnej rade, pri poskytovaní príspevkov do časopisu Záhorie a pod.

Širokú sieť dobrovoľných spolupracovníkov získavajú múzeá prostredníctvom svojej metodickej práce so študentmi, bádateľmi, zberateľmi, pracovníkmi samosprávy, pamäťových inštitúcií, pri pamiatkovej obnove a pod. Pre akvizičnú činnosť múzeí má nezastupiteľný podiel spolupráca s vlastníkmi predmetov múzejnej hodnoty, z ktorých mnohí sa stali darcami zbierok, kníh a pozostalostí do zbierkových fondov múzeí.

V neposlednom rade je potrebné k dobrovoľnej spolupráci zahrnúť oblasť sponzorstva,

formou príspevkov finančných, materiálnych, v službách a technickej spolupráci.

Múzeá a galérie zároveň dlhodobo a úspešne spolupracujú s občianskymi združeniami v svojich regiónoch. Výsledkami ich spoločnej činnosti je napríklad bohatá publikačná činnosť a množstvo úspešne zrealizovaných kultúrno-spoločenských a vzdelávacích podujatí.

Vlastivedné múzeum v Hlohovci dlhodobo spolupracuje s občianskym združením ELAP Hlohovec – Ex libris ad personam Hlohovec, v spolupráci s ktorým pripravuje podujatia ako Fraštacký tŕň či medzinárodnú súťaž v tvorbe knižnej značky pod názvom Ex libris Hlohovec.

Galéria Jána Koniarka spolupracuje s občianskym združením Poster na príprave a realizácii medzinárodnej súťažnej prehliadky plagátovej tvorby – Trienále plagátu Trnava, ktorá sa zaraďuje medzi najvýznamnejšie podujatia v oblasti grafického dizajnu vo svete. Zároveň rozvíja spoluprácu s občianskym združením Publikum, ktorého cieľom je podpora kultúry v meste Trnava.

Balneologické múzeum v Piešťanoch pri svojich aktivitách spolupracuje s Piešťanskou muzeálnou spoločnosťou. Výsledkom ich spoločných aktivít sú viaceré kvalitné knižné tituly, príťažlivé výstavy, modernizovaná webová stránka múzea a viacero ošetrených a zachránených zbierkových predmetov.

Vlastivedné múzeum v Galante dlhodobo spolupracuje s občianskymi združeniami Vodný hrad Sereď a Neogotický kaštieľ v Galante, ktoré sa venujú záchrane nehnuteľných kultúrnych pamiatok.

Knižnice v zriaďovateľskej pôsobnosti Trnavského samosprávneho kraja pravidelne využívajú prácu dobrovoľníkov. Dobrovoľníci často vyrastajú priamo z detských čitateľov knižníc. Formy dobrovoľníctva v knižniciach TTSK:

1. Neprofesionálni pracovníci obecných knižníc. V TTSK je 200 knižníc s neprofesionalizovaným knihovníkom, ktorý za svoju prácu v knižnici nedostáva mzdu.
2. Dobrovoľníci - amatéri – uplatňujú sa pri rôznych pomocných prácach v knižniciach. Napríklad pri rôznych brigádach, upratovacích prácach, vypomáhaní pri väčších podujatiach, roznášaní kníh a pod.
3. Dobrovoľníci – profesionáli, ktorí pomáhajú knižniciam pri organizovaní rôznych prác a podujatí - ako sú napr. spisovatelia, výtvarníci, ilustrátori, filatelisti. Často bez nároku na odmenu účinkujú na podujatiach, prispievajú do publikácií či priamo ich tvoria. V Knižnici J. Fándlyho je to napr. výtvarníčka Svetlana Lukomska – realizuje v knižnici tvorivé dielne, besedy, výtvarné súťaže. Je autorkou grafického návrhu obálky časopisu pre deti Čaruška, ktorý vydáva knižnica. Spisovateľ Ján Navrátil - pravidelný hosť na podujatiach určených pre deti, je spolutvorcom detského časopisu Čaruška, autorom úvodníkov v tomto časopise. Ďalší spisovatelia z nášho regiónu Ján Čápka a Eva Kopúnková sú spolutvorcami podujatí pre deti, porotcami a hodnotiteľmi v súťažiach. Filatelistický krúžok pri knižnici vedie tiež dobrovoľník - filatelista Ján Mička.

 

Akademický maliar Miroslav Cipár vytvoril pre Knižnicu J. Fándlyho v Trnave sériu Ex libris – zvlášť na knihy pre dospelých, zvlášť pre deti. Pomáhajú aj bývalí kolegovia – knihovníci na dôchodku.

V Záhorskej knižnici v Senici je množstvo vecí, ktoré bezodplatne a dobrovoľne navrhli prípadne zrealizovali dobrovoľníci, napríklad - vstup do knižnice, obklad na schodisku, spoločenskú sálu a informačné panely navrhla Ing. arch. Iveta Kopecká, maľbu na stene v detskom oddelení vytvorila Mgr. art. Eliška Šefčíková, logo organizácie spracoval grafik Milan Mikula, maskota detského oddelenia " Poznávajku" vytvorila Mgr. Mariana Konečná. V Domove dôchodcov v Senici využívajú na poskytovanie knižničných služieb klientku-dobrovoľníčku pani Brigitu Harnúškovú. Spolupracujú tiež s Denným stacionárom pre postihnuté deti Svetluška v Kunove, Spojenou školou internátnou v Senici, Slovenským Červeným krížom v Senici, Domovom sociálnych služieb pre deti a dospelých v Rohove, Klubmi dôchodcov v Senici, Oblastným výborom Zväzu protifašistických bojovníkov v Senici, Spoločnosťou Ladislava Novomeského v Senici a v Bratislave a Denným centrom pre organizácie III. sektora „Hviezdoslavova“ a s dobrovoľníkmi z Miestneho odboru Matice slovenskej v Senici.

Osvetové strediská patria medzi organizácie, ktoré majú s dobrovoľníkmi veľmi bohaté skúsenosti. Úlohou osvety v tejto oblasti je hlavne podporovať dobrovoľnú svojpomoc, vytvárať podmienky vzdelávania a prezentácie dobrovoľníkov, dávať im možnosti sebarealizácie a podporovať vzájomnú komunikáciu v tejto oblasti v rámci celého regiónu.

Osvetové strediská spolupracujú s dobrovoľníkmi na báze:

• svojpomocných skupín – hlavne v oblasti zdravého životného štýlu, ale aj v oblasti výtvarného života - pre marginalizované skupiny
• kampaní - pracovníci osviet pozorne sledujú celoštátne kampane a tematické aktivity, ktoré hlavne v národnostne zmiešanom prostredí na verejnosti zviditeľňujú, organizujú tím dobrovoľníkov, ktorí sú nielen ochotní spolupracovať, ale považujú svoju bezplatnú účasť za prestížnu záležitosť a česť zapojiť sa do takejto akcie. Takýmto podujatím je napr. Deň narcisov, ekologické podujatia Deň Dunaja, Deň vody a pod. – kde osvety spolupracuje s aktívnymi združeniami a organizáciami pri zdravotnej osvete, pri očiste životného prostredia a pod. /Liga proti rakovine, Ministerstvo životného prostredia SR, /
• dlhodobých programov v environmentálnej oblasti – v Žitnoostrovskom osvetovom stredisku sú tieto aktivity zastrešené cyklickým programom STUDŇA Európy – zachráň živú vodu!, do ktorého sa zapojí ročne niekoľko tisíc dobrovoľníkov prostredníctvom škôl, sociálnych ústavov, združení aj jednotlivcov.
• oblasti práce s rómskou populáciou, so zdravotne a mentálne postihnutými ľuďmi – pracovníci osviet prostredníctvom mnohých výziev a podujatí priamo ovplyvňujú rast dobrovoľníkov v tej či onej kategórii.

 

 Dobrovoľníctvo v oblasti kultúry zahŕňa zároveň celú škálu neziskových organizácií, ktoré sa zameriavajú hlavne na ochranu a revitalizáciu kultúrnych pamiatok, ale aj na uchovávanie tradícií, zvykov a ľudovej kultúry. Ich pôsobnosť je obvykle regionálna, daná miestnymi podmienkami a potrebami. Často krát bývajú spojené s konkrétnou kultúrnou pamiatkou, hradom, zámkom, galériou, či múzeom.

V Trnavskom samosprávnom kraji je to napríklad občianske združenie Katarínka, ktoré už dvadsať rokov organizuje záchranné práce na kostole a kláštore sv. Kataríny pri Dechticiach, neinvestičný fond Pro renovatione v Galante, občianske združenie Vodný hrad Sereď, združenie Povangli Sládkovičovo, občianske združenie RENOVA zachraňuje hrad Dobrá Voda a mnohé ďalšie, ktoré spolupracujú s múzeami a galériami TTSK. Výsledkom tejto spolupráce je sústredené úsilie smerom k záchrane kultúrneho dedičstva regiónu, skrášľovanie životného prostredia, propagácia histórie a tradícií kraja.

6 Dobrovoľníctvo v oblasti zdravotníctva

Dobrovoľníctvo môžeme povedať, že je súčasťou každého jedného z nás, pretože sa s ním stretneme naozaj všade, či už ideme do nemocnice, do domova dôchodcov, detských domovov, centier voľného času, hospicov či mimovládnych organizácii. Vo Všeobecnej deklarácii o dobrovoľníctve sa hovorí, že dobrovoľníctvo je založené na osobnej motivácii a osobnom rozhodnutí. Zvyšuje ľudský potenciál a kvalitu každodenného života, posilňuje ľudskú solidaritu. Poskytuje odpovede na dôležité výzvy našej spoločnosti a snaží sa prispievať k vytváraniu lepšieho a pokojnejšieho sveta. Ochota a chuť pracovať ako dobrovoľník ja vzácna a je hodnotou sama o sebe.

Prácou a poslaním dobrovoľníkov v zdravotníctve je pomoc ľuďom ktorí sú určitým spôsobom znevýhodnení- vekom, alebo chorobou a cieľom je týchto ľudí určitým spôsobom „prepojiť“ a nájsť im tak znovu chuť a radosť do života.

Dobrovoľnícka činnosť spočíva aj v sprevádzaní pacientov aj počas liečby, hospitalizácie pri starostlivosti v hospicoch a zaručuje nevyliečiteľne chorým ľuďom, že nebudú trpieť neznesiteľnými bolesťami, za každých okolností bude zachovaná ich ľudská dôstojnosť a v posledných chvíľach nezostanú sami.

Medzi aktivity dobrovoľníkov v zdravotníckej oblasti patrí organizovanie zdravotných prednášok a tým zvýšenie zdravotného povedomie občanov.

Tradične organizujú projekty ako Dni zdravia na ktorých okrem odborných seminárov sa vykonávajú aj rôzne preventívne zdravotné prehliadky ako meranie tlaku krvi, cukru, cholesterolu, osteoporózy, atď. Reumatologické dni, rehabilitačné a relaxačné pobyty pre hendikepovaných ľudí a seniorov.

Taktiež darovanie krvi je prejavom ľudskosti a malo by byť bežnou súčasťou nášho života. Týmto spôsobom darujeme kúsok seba tým, ktorí to potrebujú. Každý dobrovoľný darca krvi je hrdina. Na Úrade Trnavského samosprávneho kraja sa v spolupráci s Národnou transfúznou službou SR konajú pravidelné mobilné odbery krvi.

Záver

Dobrovoľnícka práca má – z môjho pohľadu – obrovský záber oblastí, kde je možné ju vykonávať. Dobrovoľníctvo v oblasti šírenia nových poznatkov vedy a aplikovaného výskumu, v oblasti ochrany životného prostredia, energetiky a spätného zdôrazňovania osvedčených postupov. Dobrovoľnícke aktivity smerujú do oblasti sociálna, školstva, vedy, vzdelávania, kultúry, umenia a životného prostredia. Množstvo dobrovoľníckych intervencií sa odohráva na príbuzenskom, susedskom, kolegiálnom či priateľskom vzťahu.

Dobrovoľníci sú priamo v srdci jedinečných príbehov a intervenčných metód, ktoré nám ukazujú, ako môže ľudské nadšenie pomôcť pri dosahovaní neuveriteľných výsledkov. Spoločná práca profesionálov a dobrovoľníkov spája odbornosť s entuziazmom a nadšením, prináša novú platformu pre riešenie spoločenských problémov a stáva sa odrazovým mostíkom na realizáciu nových výziev 21. storočia.

Dobrovoľníctvo bolo a je zdrojom nových možností pre každého jednotlivca, spoločenský subjekt a ľudskú spoločnosť prinášajúce konkrétnu, nezištnú pomoc tomu, kto pomoc potrebuje, ale zároveň poskytuje dobrovoľníkovi pocit zmysluplnosti a emocionálneho naplnenia. Stáva sa pre človeka zdrojom nových skúseností, schopností a je obohatením medziľudských vzťahov. Pozitívne vplýva na profesionalitu a zvyšuje výkonnosť ktorejkoľvek organizácie tým, že predstavuje priamu pomoc. Prináša nový pohľad a stimul pre prácu, nové myšlienky a podnety. Je nástrojom sociálnej inklúzie a integrácie – prispieva k procesu dozrievania spoločnosti, k budovaniu solidarity a tým aj k stimulovaniu ľudského potenciálu.

Ak teda filantropia znamená philein (milovať) a antrophos (človek) - lásku k človeku, pomoc tým, čo pomoc potrebujú je teda výzvou pre každého jedinca, pre celú spoločnosť približovať sa k tomuto cieľu. Približovať sa k ozajstným, historicky najstarším a k najpravdivejším hodnotám, ktorými sú človečenstvo, ľudskosť, spolupatričnosť a filantropia.

---

Článok bol uverejnený v zborníku z II. ročníku konferencie "Poslanie a práca dobrovoľníkov v Trnavskom samosprávnom kraji."