Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator
    

SÚČASNÝ PRÁVNY REŽIM A MOŽNOSTI LEGISLATÍVNEHO VYMEDZENIA INŠTITÚTU PROSTITÚCIE V SLOVENSKEJ REPUBLIKE NEPREČÍTANÉ MagOff 

     
    Článok bol nastavený ako .
    06.10.2015JUDr., Ing. Otília Hamacková (Spracoval: Ing. Simoneta Sepešiová )
    PencilPridaj
    Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
    PencilPošli PencilTlač

    THE CURRENT LEGAL REGIME, AND THE LEGISLATIVE DEFINITION
    OF PROSTITUTION INSTITUTE IN THE SLOVAK REPUBLIC

    JUDR., ING. OTÍLIA HAMACKOVÁ
    EXTERNÁ DOKTORANDKA
    PANEURÓPSKA VYSOKÁ ŠKOLA V BRATISLAVE
    E-MAIL: OTILIAHAMACKOVA@GMAIL.COM


    KĽÚČOVÉ SLOVÁ:
    fenomén prostitúcia, skúmanie možností jej legalizácie, delenie prostitúcie z rôznych hľadísk

    KEY WORDS:
    phenomenon of prostitution, exploring the possibility of its legalization, prostitution partitions from different perspectives

    ABSTRAKT:
    Hľadanie východiskových prvkov pre možnú legalizáciu prostitúcie na území Slovenskej republiky, delenia prostitúcie z rôznych hľadísk, súčasný stav výkonu prostitúcie, stav prostredia jej výkonu, postavenie štátu v rámci inštitútu prostitúcia.

    ABSTRACT/SUMMARY:
    Finding the starting elements for a possible legalization of prostitution in the Slovak Republic, cutting various aspects of prostitution, prostitution current state of performance, state of the environment of its power position of the state within the Institute and prostitution.


    ÚVOD

    Právnická teória a prax sa v mnohých oblastiach ľudského života rozchádzajú. Najmä v takých oblastiach, keď jedinec v konkrétnej situácii nemá k dispozícií zákon, ktorý by jeho momentálnu situáciu riešil. Na Slovensku je takýmto typickým príkladom právny inštitút prostitúcie. Je nesporné, že naša právna úprava sa venuje inštitútu prostitúcia len okrajovo. Prostitúcia nie je zákonom zakázaná, ale nie je zákonom ani upravená. V každom prípade je táto nepreskúmaná oblasť predmetom záujmu odborníkov z viacerých vedných odborov.

    Na základe rôznych publikácií, výsledkov vedeckých štúdií, ako aj informácií z médií sú, sú verejnosti dostupné základné informácie o výkone prostitúcie. Musíme si však uvedomiť, že aj keď právna úprava tohto inštitútu nie je často diskutovanou otázkou, je potrebné inštitút prostitúcie v blízkej budúcnosti doriešiť. Vypracovať projekt k celkovej právnej úprave inštitútu prostitúcia bude náročné a bez personálnej a finančnej podpory štátu nemožné. Je však prijateľné pracovať s niektorým z modelov, používaným v štátoch Európskej únie. V zmysle návrhov na riešenie niektorých právnych nezrovnalostí inštitútu prostitúcia na území Slovenskej republiky je potrebné spracovať a následne ponúknuť niekoľko modelov ako návrhov na riešenie súčasného stavu.

    Prostitúcia ako taká nie je ošetrená žiadnymi právnymi normami a preto je jej status nejasný. Vzhľadom na kontroverznosť témy, politici o tejto problematike mlčia a nevidno žiadny úmysel na vytvorenie zákona ošetrujúceho prostitúciu. Je ale veľmi krátkozraké predstierať, že tento fenomén neexistuje. Mravnosť a morálka je pre každého iná. Človek má právo slobodne si vybrať a nikdy neponúkať, respektíve nevyhľadávať tieto služby pre svoje potreby. Človek by však ale tiež mal mať právo tieto služby poskytovať alebo využiť, a mal by byť chránený zákonom v oboch prípadoch.

    Odporcovia prostitúcie argumentujú ľudským rozmerom, že človek nemôže byť predmetom obchodu. Cirkev vo svojich vyjadreniach vždy podporovala riešenie problému prostitúcie prohibíciou. To, že určitá skupina vníma túto činnosť ako nevhodnú a hriešnu, nie je opodstatnený dôvod na zákaz. Najmä ak ide o dobrovoľný výkon tohto povolania. Ľudia sú predmetom obchodu vo všetkých oblastiach života. Vo svojej podstate sú všetky povolania spojené s telom – či už ide o fyzické alebo intelektuálne využitie. Predaj kvalít a schopností ľudského tela teda nie je nič nezvyčajné ani nelegálne. Odporcovia tiež tvrdia, že ženy nikdy nevykonávajú toto povolanie dobrovoľne, ale sú donútené. Toto je len nepotvrdený dohad.

    Ženy (a aj muži) si často vyberú toto povolanie slobodne. Vzhľadom na súčasnú situáciu na Slovensku však prostitúcia nemôže figurovať ako zamestnanie v daňových priznaniach a týmto ľuďom nie je umožnené vykonávať túto činnosť legálnym spôsobom. Vo všeobecnosti na Slovensku je prostitúcia vnímaná ako nečistý, hnusný a nemravný akt. Jedinec ako taký nemusí súhlasiť s mnohými životnými situáciami, ako je napríklad konzumácia mäsa, fajčenie, podvádzanie partnera, zasahovanie do tela plastickými operáciami či tetovaním, používanie vulgárnych výrazov. Tu radíme aj inštitút prostitúcia. Názor jedinca, či skupiny jedincov, nie je dostatočný dôvod na prohibíciu. Prohibícia by mala vychádzať z toho, či je určitá aktivita prospešná, neutrálna alebo neprospešná pre jednu alebo viaceré zúčastnené strany.

    Vo svojom príspevku sa budem zaoberať len dobrovoľne prostituujúcimi osobami. Táto činnosť musí byť v prípade môjho skúmania praktikovaná výlučne svojprávnymi dospelými osobami, ktoré s týmto konaním plne a slobodne súhlasia. Základnou hypotézou príspevku nie je potlačenie fenoménu prostitúcia (to by nebolo možné, pretože prostitúcia existuje tak dlho ako samo ľudstvo) ale možnosti jej legalizácie na základe kvantitatívnych výskumných metód. Teoretickým východiskom pre skúmanie tejto problematiky je aj odporúčanie OSN celosvetovo legalizovať prostitúciu.

    FORMY A TYPY DOBROVOĽNEJ PROSTITÚCIE – SÚČASNÝ STAV

    Z objektívneho hľadiska je prostitúcia formou zhodnocovania individuálneho osobnostného kapitálu, výmenný obchod služieb za peniaze. V podstate je to obchod ako každý iný. A aj táto špecifická forma obchodu by mala byť ošetrená zákonom, aby sa predchádzalo čiernym trhom, kriminálnej činnosti a daňovým únikom. Štát v súčasnosti nemá žiadne účinné prostriedky k tomu, aby mohol zdaniť zisk z peňazí za prostitúciu. Samozrejme, ako v každej sfére obchodu, nie je jasné, či sa všetky príjmy zdania, ale toto je komplexný problém obchodu a služieb ako takých a nie prostitúcie. Legalizácia prostitúcie by sa pravdepodobne slovenskému štátu vyplatila. Je však úlohou vedeckých tímov vypracovať kompletnú legislatívnu formu fungovania tohto síce tradičného ale kontroverzného obchodu. Z pohľadu výkonu prostitúcie je nelogické, aby prostitúcia medzi dospelými osobami, ktoré k tomu dali súhlas, stála mimo zákona, respektíve nebola vôbec právne ošetrená.

    Analyzovať formy a typy dobrovoľnej prostitúcie môžeme z rôznych hľadísk a pohľadov na tento spoločenský fenomén. Formy sa modifikujú podľa doby, typu spoločnosti, kultúry, či stupňa legalizácie tejto činnosti. Odborníci zaoberajúci sa problematikou prostitúcie v súčasnosti uvádzajú rôzne typy a formy prostitúcie typické pre dvadsiate storočie a súčasnosť.

    Podľa miesta pôsobenia a úrovne poskytujúcich služieb sú osoby prevádzkujúce prostitúciu rozdelené do päť základných kategórií:

    • Privátna prostitúcia – s malou a relatívne stálou klientelou. Je vykonávaná ženami či mužmi „na úrovni“, ktorí sú schopní klienta reprezentovať aj pri jeho spoločenských povinnostiach na verejnosti a pod. Komerčný sex poskytujú v súkromných, luxusne vybavených bytoch, spravidla vysoko solventným a postaveným klientom.
    • Hotelová prostitúcia – klientela nie je úplne stabilná. Spoločenská úroveň poskytovateľov sexuálnych služieb sa odvíja od kategórie hotela. Prostituujúci tejto kategórie bývajú väčšinou vysokoškolsky vzdelaní, ovládajú cudzie jazyky, majú dobré vystupovanie. Ich klientmi sú zväčša cudzinci. Na ich prostitúcií profitujú obvykle ďalšie osoby, napríklad taxikári, recepčné a ďalší hotelový personál. Do tejto kategórie patria aj dievčatá na telefón.
    • Bytová prostitúcia – ide o širokú škálu prostituujúcich ľudí a zaraďujeme sem aj detskú prostitúciu. Komerčný sex je často vykonávaný za prítomnosti tretej osoby, ktorá vystupuje v úlohe kupliara (často sa jedná o manžela, otca, brata...). Je potrebné podotknúť, že bytová prostitúcia má blízko k organizovanej kriminalite. Klient býva často vylákaný pod falošnou zámienkou plateného sexu s cieľom ho okradnúť (tzv. uspávačky). Medzi poskytovateľmi bytovej prostitúcie nájdeme vysoké percento mladých ľudí – študentov/študentiek, ktorí si tak obstarávajú prostriedky na úhradu prenajatých bytov. Najviac sú touto formou komerčného sexu ohrozené osoby s mentálnou retardáciou, či iným postihnutím, ktoré bývajú ponúkané k sexu za úplatu. Sem zaraďujeme aj komerčný sex formou eskort služieb a realizáciu ponúk sprostredkovaných internetom.
      • Barová prostitúcia – je vykonávaná v rôznych erotických salónoch, nočných kluboch, sex baroch, masážnych salónoch a ďalších podnikoch ponúkajúcich nočnú zábavu.
      • Pouličná prostitúcia – prostituujúci poskytujú rýchly, anonymný a najlacnejší sex akéhokoľvek druhu. Veková hranica prostituujúcich je spravidla nízka. Profil prostituujúcich tejto kategórie je rôznorodý, typickou predstaviteľkou je sociálne nezrelá osoba s nízkym stupňom vzdelania, ktorá je najľahšie manipulovateľná. Nájdeme medzi nimi aj ženy so stredoškolským vzdelaním, ktoré kupliarov odmietajú. Empirické poznatky ukazujú, že výnimkou nie sú ani vysokoškolsky vzdelané ženy, ktoré odídu od rodiny raz za rok na druhý koniec republiky si privyrobiť peniaze.

    Z hľadiska frekvencie vykonávanej činnosti prostituujúcich osôb:

    • profesionálky; Osoby vykonávajúce prostitúciu profesionálne sa touto činnosťou zaoberajú pravidelne a prakticky je ich jediným zdrojom získavania peňazí. Prostitúcia je ich prácou a zamestnaním, bez ohľadu na to, či je v spoločnosti legálna alebo nelegálna.
    • polo profesionálky; Ide o ženy, ktoré pracujú v prostredí, v ktorom sa môžu ľahko stretnúť s požiadavkou na poskytnutie sexuálnych služieb a príležitostne tieto služby aj poskytujú, či už dobrovoľne alebo na príkaz nadriadeného. Najčastejšie ide o skupinu striptérok a barových tanečníc, hostesiek a večerných spoločníčok, barmaniek a servírok v nočných kluboch a baroch, masérok v erotických masážnych salónoch.
    • príležitostné prostitútky; pochádzajú z rôznych sociálnych vrstiev spoločnosti a k poskytnutiu sexuálnych služieb za úplatu ich vedú rôzne zámery alebo osobné a spoločenské problémy.

    Samostatnú kategóriu prostitúcie tvorí homosexuálna prostitúcia. Najčastejšie ju poskytujú mladí muži vo veku okolo 18 rokov, ktorí v mnohých prípadoch nemajú homosexuálnu orientáciu. Táto forma prostitúcie má totiž medzi mladými mužmi výrazne komerčný charakter. Niektorí autori poukazujú na veľmi úzku spojitosť tejto formy prostitúcie s drogovými a alkoholovými závislosťami a homosexuálnych prostituujúcich uvádza ako najrizikovejšiu kategóriu pre šírenie pohlavných chorôb vrátane šírenia choroby AIDS.

    Cesta plateného sexu samozrejme nie je zbavená násilia. Výsledky rôznych štúdií poukazujú na to, že až dve tretiny osôb živiacich sa prostitúciou bolo ohrozených zo strany zákazníka, pasáka, sprostredkovateľa, či kupliara telesným násilím.

    V oblasti prevádzkovania dobrovoľnej prostitúcie bolo už vykonaných niekoľko analýz, kde boli potvrdené vytýčené hypotézy dotazníkovou formou. Na základe výsledkov výskumu boli potvrdené alebo nepotvrdené nasledovné hypotézy:

    • peniaze sú dominantným motívom k začatiu s prostitúciou – hypotéza potvrdená;
    • viac ako polovica prostituujúcich osôb neplánuje prestať vykonávať túto činnosť – hypotéza nepotvrdená;
    • väčšina prostituujúcich osôb má skúsenosti s násilím a agresiou zo strany klientov – hypotéza potvrdená;
    • väčšina prostituujúcich osôb si svojich zákazníkov nevyberá, služby poskytujú zákazníkovi, ktorý ich o službu požiada – hypotéza potvrdená;
    • veľké množstvo prostituujúcich osôb konzumuje denne alebo takmer denne alkohol, drogy, či omamné látky – hypotéza potvrdená.

    Analýzu situácie v oblasti dobrovoľnej prostitúcie na Slovensku poskytuje v jednej svojej časti projekt Ministerstva vnútra SR. Dobrovoľná prostitúcia je podľa tohto výskumného projektu poskytovaná nasledovne:

    • vo verejných domoch (erotické salóny, nočné kluby) – 17,98 %;
    • v bytoch – 11,88 %;
    • v baroch a hoteloch – 15,15 %;
    • pouličná prostitúcia – 15,19 %;
    • na telefón – 12,92 %;
    • eskort služby – 5,10 %;
    • iná prostitúcia (privátna) – 0,68 %.

    Podľa názoru respondentov 8,57 % tvrdilo, že sa v ich obci prostitúcia nevyskytuje a nemá teda celoplošný charakter. 12,53 % respondentov k skúmanej téme nepodali odpoveď, pretože sa nezaujímajú o vybranú problematiku.

    Predmetom skúmania bol aj záujem o sexuálne služby zo strany predstaviteľov jednotlivých spoločenských skupín. Výskum dosiahol nasledujúce výsledky:

    • podnikatelia – 21,14 %;
    • pracovníci v službách – 5,25 %;
    • vodiči kamiónov – 28,14 %;
    • politici – 7,67 %;
    • turisti – 12,29 %;
    • cudzinci – 22,92 %;
    • iná skupina – 2,59 %.

    Skúmaním postoja k prostitúcii možno konštatovať, že takmer tri štvrtiny respondentov má k prostitúcii zamietavý postoj – 72%, neutrálny postoj, resp. je im to jedno, vyjadrila viac ako pätina respondentov. Naopak, celkovo len 3 % respondentov vyjadrili k prostitúcii pozitívny postoj. K otázke postoja k prostitúcii sa nevedeli vyjadriť 3 % respondentov.

    Z analýzy rôznych aspektov prostitúcie vyplýva, že stále pretrváva určitý odstup od tohto problému a ani legislatíva Slovenskej republiky nedáva dostatočné možnosti, ako proti prostitúcii bojovať. Je však prostitúcia len spoločenský inštitút alebo sa naň môžeme pozrieť s nadhľadom a pragmaticky a začleniť prostitúciu tak niekde medzi právne inštitúty ako podnikateľskú činnosť, ktorej príjmy sú predmetom zdanenia? Odhad veľkosti biznisu prostitúcie na Slovensku je okolo 70 miliónov EUR ročne. Štát v súčasnosti nemá žiadny dosah na to, aby mohol zdaniť zisk z peňazí získaných prostitúciou.

    K priblíženiu ekonomického hľadiska inštitútu prostitúcia urobíme analýzu tej časti prostitúcie, ktorá je vykonávaná v erotických kluboch. Nájdeme odpoveď na hypotézu: „Bola by legalizácia príjmov z prostitúcie ekonomickým prínosom pre štát?“

    Orientačné údaje poskytnuté z internetových zdrojov označujú, že na Slovensku pracuje oficiálne 33 firiem, ktoré vlastnia nočné kluby a 59 erotických salónov. K nočným a erotickým klubom možno pričítať aj poskytovanie erotických masáží, či eskort služieb mimo týchto zariadení. Keďže podľa už uvedeného prieskumu tieto zariadenia sa podieľajú na dobrovoľnej prostitúcii čiastkou 17,98 %, môžeme urobiť priemerné výpočty dosiahnutých tržieb. Vo vyhľadaných erotických zariadeniach pracuje asi 5.000 osôb - poskytovateľov sexuálnych služieb. Samozrejme, že informácie sú len orientačné – latencia v prostredí prostitúcie je obrovská. Vydanie akýchkoľvek informácií je predmetom obchodného tajomstva podniku a môže viesť k rozviazaniu pracovného pomeru.

    Neoficiálnou informáciou podľa bulvárneho časopisu je, že pracovníčky erotických zariadení dosiahnu mesačný zárobok až 3.000 € netto. Ak predpokladáme, že uvedených 5.000 osôb – erotických pracovníkov dosiahne mesačný príjem 3.000 €, tržby za poskytované služby predstavujú 15 miliónov eur mesačne, čo za jeden rok predstavuje ročný nezdanený príjem 180 miliónov eur. Do štátnej kasy by tak v hrubých výpočtoch bez zahrnutia odvodového zaťaženia a odpočítateľných položiek pri 19% sadzby dane mohlo po legalizácii pritiecť viac ako 34,2 mil. € ročne a to je výpočet len u 17,98 percenta erotických pracovníkov.

    Všetky tieto výpočty sú na základe hlbokej latencie len veľmi orientačné. Následne by bolo možné rozanalyzovať uvedené príjmy aj podľa ceny za poskytované služby v iných kategóriách poskytovateľov erotických služieb. Lebo je nesporné, že pouličná, či náhodná privátna prostitútka takýto príjem nedosiahne. Naopak, je možné, že rozanalyzovaná skupina pracovníkov erotických salónov je schopná zarobiť aj niekoľkonásobne vyššiu mzdu, ako je v prieskume uvedené .

    Organizácia práce je v erotických salónoch rôzna. Niektorí erotickí pracovníci sú zamestnancami nočného klubu či salónu v pozícii masér, tanečnica, čašníčka. Pracujú na základe pracovnej zmluvy a sú riadne sociálne a zdravotne poistení. Samozrejme, je im prideľovaná minimálna mzda a sú odvádzané pre nich minimálne odvody. Druhým organizačným prvkom je systém prenájmu izby. Erotický pracovník si v erotickom zariadení prenajme izbu s mesačným nájmom 300 – 1.000 eur mesačne a tu prevádzkuje svoju činnosť. Sú povinní priviesť spotrebiteľa/svojho klienta do miestneho baru, kde prostituujúci s ním konzumuje nápoje za cenu aj s tisíc percentnou prirážkou. Žiaľ, takýto personál je zvyčajne nahlásený na pracovnom úrade a zdravotné poistenie platí za nich štát, prípadne si platia len zdravotné poistenie. Pretože človek, ktorý je prihlásený na pracovnom úrade nemá obmedzenie pohybu, nemožno ho v noci kontrolovať. Dokonca má možnosť prespávať aj v hoteli – aj keď hotel má erotické zameranie. Súčasný stav je právne nepostihnuteľný práve kvôli tomu, že chýba zákonná úprava.

    SKÚMANIE MOŽNOSTÍ LEGALIZÁCIE PROSTITÚCIE

    Existujú tri podstatne odlišné prístupy a spôsoby riešenia otázky prostitúcie:

    • prístup represívny (prohibícia) – prostitúciu striktne zakazuje a jej prevádzkovanie trestá; v súčasnej modernej dobe je pre zastaranie nepoužiteľný;
    • prístup aboličný – prostitúcia podľa neho nie je ani regulovaná, ani stíhaná; postihnuté sú len kriminálne javy, ktoré prostitúciu sprevádzajú (kupliarstvo, obchod s bielym mäsom a iné) – tento model funguje momentálne v SR; V rámci tohto prístupu sa v minulosti používal kasernový systém, ktorý spočíval v tom, že sa prostitútky mohli zdržiavať len v určitých uliciach mesta a tu vykonávať svoje remeslo;
    • prístup reglementačný – vychádza z toho, že prostitúcia je legalizovaná, podriaďuje sa štátnemu dozoru a kontrole vrátane nadväzujúcich opatrení.

    Ako by však mala vyzerať právna úprava, ak by sa Slovensko rozhodlo legalizovať prostitúciu? V každom prípade by mal byť zákonne upravený prechod od súčasného aboličného prístupu k reglementačnému. Prostitúcia je predovšetkým hospodárskej povahy. Vzhľadom k tomu, že sexuálny priemysel je integrovaný do ekonomického, spoločenského a politického života v mnohých krajinách neznamená, že by sme mali pasívne prijať tento stav ako druh ekonomického práva. Právne možno legalizáciu prostitúcie oprieť o právne dokumenty s celosvetovou pôsobnosťou. Listina základných ľudských práv a slobôd vychádza z toho, že: „Každý môže robiť to, čo nie je zákonom zakázané a nikto nemôže byť nútený robiť to, čo zákon neukladá.“ Z toho vyplýva, že každý môže slobodne rozhodovať o svojom sexuálnom živote, nikomu nemôže byť sexuálny život zakázaný.

    Naopak, trestný zákon obsahuje inštitút „neoprávnené podnikanie“. Pretože obchodný zákonník poskytuje presné vymedzenie podmienok podnikania, prostitúciu nemožno podľa nich zaradiť do podnikateľskej sféry. A tak vzniká právne vákuum, v ktorom sa sexuálnym pracovníkom darí neoprávnene sa trvale obohacovať a štát prichádza o značné finančné prostriedky (daňové úniky).

    Prostitúciu môžeme označiť ako formu zhodnocovania individuálneho osobnostného kapitálu, výmenný obchod služieb za peniaze. Aj táto špecifická forma obchodu by mala byť ošetrená zákonom. Bolo by potrebné zmeniť legislatívu SR do tej miery, aby existovala reálna kontrola prostredníctvom daňových úradov, živnostenských úradov a úradov práce, sociálnych vecí a rodiny nad vykonávaním tejto činnosti.

    Legalizácia prostitúcie by bola prínosná pre všetky strany:

    • pre osoby, ktoré ponúkajú sexuálne služby;
    • pre osoby, ktoré majú o takéto služby záujem;
    • a napokon aj štát, ktorý by mal ďalší a výrazný príjem do rozpočtu.

    Prostitúcia by sa stala legálnym podnikaním na základe živnostenského zákona či už formou voľnej živnosti, licencie alebo koncesovanej živnosti, či ohlasovacej živnosti bez špeciálnej kvalifikácie a porušovanie podmienok stanovených zákonom (platných pre obidve pohlavia – pre prostituujúcich) by sa stalo trestným, tak ako u inej formy podnikania. Od takéhoto zákona možno očakávať čiastočné zníženie kriminality spojenej s prostitúciou. Zisky z legálnej prostitúcie odvádzané do štátnej pokladne by zamedzili ich spätnému „pretekaniu“ do oblasti organizovaného zločinu. Ten, kto by ponúkal sexuálne služby, by bol povinný zaregistrovať sa na štátnom úrade, pravidelne dochádzať na preventívnu lekársku prehliadku a platiť si zdravotné poistenie. Návrh zákona môže obciam udeliť právomoc rozhodovať o čiastkových podmienkach výkonu prostitúcie, ako napríklad o čase a mieste vyhradenom na prostitúciu, určiť minimálny vek výkonu prostitúcie a podobne. Vytváraním všeobecných vedeckých záverov rôznymi vedeckými skupinami pomôže v budúcnosti vytvoriť kvalitný zákon o prostitúcii.

    Vládny návrh zákona o regulácii prostitúcie, ktorý je potrebné predložiť, by mal obsahovať:

    • oddelenie legálnej prostitúcie od nelegálnej, minimalizovať počet osôb, ktoré sú nútené k prostitúcii;
    • lepšie chrániť ohrozené osoby pred zneužívaním a obchodovaním za účelom sexuálneho vykorisťovania;
    • zakázať vykonávanie prostitúcie osobám, ktoré sú mladšie ako 18 rokov;
    • stanoviť pravidlá pre prevádzkovanie prostitúcie na verejne prístupných miestach a v objektoch k tomu príslušných;
    • stanoviť konkrétne podmienky, za ktorých sa bude môcť prostitúcia prevádzkovať;
    • stanoviť podmienky, za ktorých možno vykonávať prostitúciu ako podnikanie;
    • snaha obmedziť šírenie prenosných pohlavných chorôb a iných nákazlivých chorôb u prostituujúcich osôb prostredníctvom pravidelných zdravotných prehliadok;
    • umožniť postihovať osoby, ktoré konajú v rozpore s navrhnutou právnou úpravou;
    • eliminovať prípady narušovania verejného poriadku v súvislosti s vykonávaním prostitúcie;
    • zaviesť centrálnu evidenciu osôb prevádzkujúcich prostitúciu.

    Zákon, ktorý je potrebné navrhnúť a prijať, vo svojej komplexnej podobe by musel pojednávať i o cudzincoch, ktorí by chceli v prostitúcii na našom území podnikať. Podľa európskeho práva musia mať občania Európskej únie rovnaké podmienky k podnikaniu ako naši občania.

    ZÁVER

    Prevádzkovať prostitúciu organizovane, teda v zmysle zákona by bolo v Slovenskej republike potrebné. Vypracovať právnu úpravu bude však náročné.

    Organizovanie prostitúcie cez masážne salóny, hotely, kluby, ktoré v svojich reklamných prostriedkoch ponúkajú najpríjemnejšie možnosti relaxácie prebieha už v súčasnosti zákonným spôsobom. Tieto firmy vytvárajú zamestnancom pracovný pomer v rôznych pracovných pozíciách – striptérka, masérka, hosteska, obsluhujúci personál, spoločníčka či tanečnica. Poskytovanie sexuálnych služieb firmy nemajú konkrétne v činnosti. Prostitúcia a jej výkon sa v zozname živností v Živnostenskom zákone nenachádza. Pod kódom 30. figurujú „Kultúrne, zábavné, rekreačné, športové činnosti.“ Sem patrí aj podskupina: 30.4. Prevádzkovanie erotického salónu.

    Živnostenské úrady vydávajú oprávnenia na prevádzkovanie erotických salónov, pričom je všeobecne známe, že sa v nich poskytujú sexuálne služby.

    Náročnosť legalizácie možno vidieť aj v jednoduchých primitívnych formách výkonu prostitúcie, najmä na ulici. Prostituujúci nemajú často ani základné vzdelanie a príchod akéhokoľvek úradníka či policajta je spojený s agresivitou a nepochopením. Muselo by sa začať osvetou v zmysle prínosu z legalizácie ich činnosti. Možno by sa malo začať ich organizovaním do spoločenstva. Bez členstva v tomto spoločenstve by boli prostituujúci okamžite z výkonu miesta prostitúcie odvedení policajnou hliadkou. V založenom spoločenstve by sa muselo začať s osvetou najmä v tom zmysle, aké výhody im členstvo prinesie. Ponúkať treba zlepšenie ich sociálneho postavenia, ponúknuť paušálne platby dane, oslobodenie od niektorých poplatkov a samozrejme sociálne zabezpečenie v čase potreby (choroby, či materskej dovolenky).

    Zákonnú úpravu výkonu prostitúcie by bolo možné oprieť aj o požiadavky prostitútok podľa Svetovej charty za práva prostitútok (vznikla 1986 v Bruseli), ktorá predpokladá zrovnoprávnenie prostitúcie s inými zárobkovými činnosťami.

    Požiadavky boli zostavené do ôsmych bodov a to:

    • zákonne odkriminalizovať prostitúciu a regulovať ju podľa zákonov obchodu;
    • dodržiavanie ľudských práv – sloboda prejavu, podpora materstva, sobášov, podpora v nezamestnanosti a zdravotné poistenie;
    • v pracovnom zákone zakotviť slobodu výberu miesta pre výkon prostitúcie, možnosť vykonávať prostitúciu podľa podmienok, ktoré si stanovia prostitútky a nie nezainteresované osoby;
    • zdravie – povinné zdravotné prehliadky pre všetkých sexuálne aktívnych obyvateľov, nielen pre prostitútky;
    • zabezpečiť vedľajšie služby pre výkon prostitúcie – zriadenie poradenských, právnych a ubytovacích služieb pre prevenciu detskej prostitúcie;
    • zjednotiť dane – rovnaké dane pre prostitútky ako pre bežných podnikateľov, žiadne špeciálne dane z prostitúcie;
    • podpora pri ovplyvnení verejnej mienky – pomoc pri odstraňovaní stigmatizácie a diskriminácie prostitútok; podpora mienky, že rozhodujúcu úlohu v jave prostitúcie hrá dopyt po nej;
    • akceptácia organizácie a združovania sa prostitútok a ex – prostitútok.

    Z vykonanej analýzy – zhodnotenia literatúry a poznatkov z internetu – je zrejmé, že populácia registruje vo svojom okolí ponuku sexuálnych služieb v tlači, na webe a aj v rôznych kluboch a podnikoch. Vo všeobecnosti prevláda u obyvateľov zamietavý postoj k prostitúcií a väčšina si myslí, že štát by mal prostitúciu regulovať zákonom a určiť aj podmienky, kde a ako sa môže vykonávať.

    POUŽITÁ LITERATÚRA:

    1. Analýza situácie v oblasti prostitúcie a s ňou súvisiaceho dopytu po sexuálnych službách – záverečná správa z výskumu Ministerstva vnútra SR – 2012
    2. KOLENČÍK, M. : Svet nepoznanej reality. Žilina : 2000
    3. BUJŇÁKOVÁ, M. : Mravnostná trestná činnosť
    4. VANÍČKOVÁ, E. : Dětská prostituce, 2. Doplnené a aktualizované vydanie, Grada Publishing, a.s., Praha : 2007
    5. Časopis Plus 7 dní (13.2.2013 )
    6. Marie Boháčová: Nezatvárajme oči pred prostitúciou; 2008/24
    7. Domáce správy: Koľko zarobí priemerne slovenská prostitútka?
    8. História prostitúcie/ Spoločenské vedy
    9. Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (Živnostenský zákon ).
    10. Iné internetové podklady

    Komentáre
    Buďte prvý/á, kto napíše svoj komentár…
    Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).
    Prihlásenie
    Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

    Online prenos

    Udalosti a podujatia

    • Žiadne udalosti