Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator
    

Stanovisko k náhrade za stratu času dobrovoľníka zapísaného v IS športu NEPREČÍTANÉ 

     
    Článok bol nastavený ako .
    11.03.2016Mgr. Igor Šumichrast a členovia pracovnej skupiny k návrhu nového zákona o športe
    PencilPridaj
    Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
    PencilPošli PencilTlač

    ZÁKON č. 440/2015 Z.z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov - TU

    ZÁKON č. 406/2011 Z.z. o dobrovoľníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov - TU

    ODBORNÉ ČLÁNKY a ďalšie dokumenty na tému "DOBROVOĽNÍCTVO" - TU

    OTÁZKY a ODPOVEDE k téme "DOBROVOĽNÍCTVO" - TU

    VIDEOPREDNÁŠKA p. RNDr. JOZEFA MIHÁLA k  téme "DOBROVOĽNÍCTVO" - TU

    Platforma dobrovoľníckych centier a organizácií vydala vo vzťahu k možnosti priznať dobrovoľníkom zapísaným v informačnom systéme športu náhradu za stratu času (najviac vo výške hodinovej minimálnej mzdynasledovné vyhlásenie:

    1.1.2016 nadobudol účinnosť Zákon o športe č. 440/2015 Z.z., ktorý súčasne novelizoval Zákon o dobrovoľníctve. V Zákone o dobrovoľníctve doplnil časť dotýkajúcu sa zmluvy o dobrovoľníctve a to tak, že použil tzv. inštitút straty času ako možnosť finančnej úhrady za stratu času „dobrovoľníka“ vykonávajúceho dobrovoľnícku činnosť v športe. Takto novela zásadným spôsobom narušila základný princíp dobrovoľníctva, ktoré sa vykonáva bez nároku na odmenu, slobodne a vo voľnom čase.

    V Zákone o dobrovoľníctve sa konkrétne v § 6, venujúcemu sa zmluve o dobrovoľníckej činnosti, v článku 2 - doplnil nový bod e), v ktorom je uvedené, že písomná zmluva medzi organizáciou a dobrovoľníkom môže obsahovať: „náhradu za stratu času dobrovoľníka zapísaného v informačnom systéme športu za každú hodinu vykonávania dobrovoľníckej činnosti v športe najviac vo výške hodinovej minimálnej mzdy.“ Podľa nového znenia sa teda dobrovoľníkom v športe môže platiť za stratu času, teda za ich dobrovoľnícku činnosť.

    Inštitút náhrady za stratu času uvádza zákonník práce ako možnosť odmeny alebo náhradného voľna za čas strávený napr. na služobnej ceste. Inštitút straty času ďalej môžu využívať advokáti, znalci či prekladatelia na základe vyhlášok jednotlivých ministerstiev, ktoré stanovujú spôsoby a výšky náhrady či odmeny. Náhrada či odmena za stratu času je však v rozpore s princípom dobrovoľníctva. Človek vstupuje do dobrovoľníctva s vedomím, že venuje svoj čas, t.j. vzdáva sa toho, že by požadoval nejakú náhradu za stratu času.

    Platforma dobrovoľníckych centier a organizácií týmto vyhlasuje, že uvedené doplnenie zákona o citovaný bod vážne narušilo nielen filozofiu dobrovoľníctva, ale aj zákonnú definíciu dobrovoľníctva, uvedenú v Zákone o dobrovoľníctve, § 2, bod 1: „Dobrovoľníkom je fyzická osoba, ktorá na základe svojho slobodného rozhodnutia bez nároku na odmenu vykonáva pre inú osobu s jej súhlasom v jej prospech alebo vo verejný prospech dobrovoľnícku činnosť založenú na svojej schopnosti, zručnosti alebo vedomosti a spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom.“ Platforma po voľbách bude preto vyzývať štát k novele zákona o dobrovoľníctva. Rovnako žiadame organizácie občianskej spoločnosti, aby sa nepokúšali legislatívne rozšíriť podobné nároky na náhradu straty času dobrovoľníkov aj v iných verejnoprospešných oblastiach.

    K vyššie citovanému vyjadreniu uvádzajú členovia pracovnej skupiny nasledovné stanovisko:

    Zákonom č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o športe“) sa zaviedla možnosť priznať dobrovoľníkovi zapísanému v informačnom systéme športu, náhradu za stratu času, a to za každú hodinu vykonávania dobrovoľníckej činnosti v športe najviac vo výške hodinovej minimálnej mzdy. Dobrovoľník zapísaný v informačnom systéme športu však bude naďalej tak, ako aj iní dobrovoľníci, vykonávať dobrovoľnícku činnosť bez nároku na odmenu.

    Náhrada za stratu času a odmena sú dva odlišné inštitúty, ktoré nemožno stotožňovať. Nie je pravdou, že náhrada za stratu času predstavuje v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) možnosť odmeny zamestnanca. Odmenou za vykonanú prácu zamestnanca je mzda. V zmysle § 96b Zákonníka práce: „Zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve alebo so zástupcami zamestnancov dohodnúť, že za čas pracovnej cesty mimo rámca rozvrhu pracovnej zmeny, ktorý nie je prácou nadčas alebo pracovnou pohotovosťou, patrí zamestnancovi dohodnutá peňažná náhrada alebo náhradné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku.“ V tomto prípade ide o zásah do doby odpočinku zamestnanca, ale nejde o výkon práce, keďže zamestnanec nepracuje. Počas doby trvania takéhoto zásahu zamestnanec nemôže svoj (inak voľný) čas venovať odpočinku, koníčkom, prípadne ďalšiemu zamestnaniu alebo inej ekonomickej činnosti. Z dôvodu kompenzácie tohto zásahu má zamestnanec (ak sa tak dohodlo) nárok na náhradu za stratu (jeho voľného) času.

    Obdobne, aj v prípade niektorých povolaní, napr. advokátov, nepredstavuje náhrada za stratu času formu odmeny advokáta. Pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť, patrí advokátovi náhrada za stratu času. Podstatou náhrady za stratu času advokáta je teda kompenzácia času, ktorý advokát nemohol vynaložiť efektívnejšie, napr. vykonávaním právnych úkonov, za ktoré by mal nárok na odmenu.

    V oboch vyššie uvedených prípadoch predstavuje náhrada za stratu času paušalizovanú kompenzáciu produktívnej časovej jednotky, ktorú by inak zamestnanec, resp. advokát, mohol využiť ekonomicky prospešnejšie, avšak vzhľadom na reálnu nevyhnutnosť ju musel venovať iným spôsobom. Rovnako aj dobrovoľník zapísaný v informačnom systéme športu mohol svoj čas využiť iným, pre seba (napr. ekonomicky) prospešnejším spôsobom, avšak z dôvodu výkonu dobrovoľníckej činnosti v športe svoj čas vynaložil inak. Za samotný výkon dobrovoľníckej činnosti v športe, teda za použitie „svojich rúk“, schopností, zručností resp. vedomostí však ani takémuto dobrovoľníkovi nebude prislúchať odmena, v dôsledku čoho ostane zákonná definícia bezodplatnosti výkonu dobrovoľníckej činnosti naďalej zachovaná.

    Záverom dodávame, že v ustanovení § 6 ods. 2 písm. e) zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je uvedený pojem „hodinová minimálna mzda“, ktorý sa v právnej úprave používa v súvislosti s odmeňovaním zamestnancov a preto zrejme môže v niekom nesprávne evokovať dojem, že pri náhrade za stratu času dobrovoľníka ide o odmenu. Ide však o legislatívnu techniku, ktorou sa pomocou právneho inštitútu už existujúceho v platnej právnej úprave obmedzila maximálna hodnota náhrady za stratu času tak, aby táto náhrada ostala iba ako symbolická bez ohľadu na trhovú hodnotu činnosti dobrovoľníka v prípade, ak by sa vykonávala ako platená práca alebo odplatná služba. Podotýkame, že napr. pri advokátoch je náhrada za stratu času určená v podstatne vyššej hodnote ako je hodinová minimálna mzda.

    Komentáre
    Buďte prvý/á, kto napíše svoj komentár…
    Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).
    Prihlásenie
    Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

    Online prenos

    Udalosti a podujatia

    • Žiadne udalosti
    MailPošlite svoj príspevok

    Zaslanie odborného príspevku na zverejnenie na portáli UčPS

    Podmienky zverejnenia