Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator
    

Rozhovor Róberta Kotiana s Jaroslavom Čollákom o návrhu novely zákona o športe NEPREČÍTANÉ 

     
    Článok bol nastavený ako .
    01.10.2019Róbert Kotian (Spracoval: Ing. Simoneta Sepešiová )
    PencilPridaj
    Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
    PencilPošli PencilTlač

    Vezmi si väčšie kladivo

    Nekonečný príbeh - o čo ide v najnovšom návrhu novely zákona o športe

    Nenamáhaj sa. Vezmi si väčšie kladivo, znie jeden Murphyho zákon, ktorý pripomína najnovšia zákonodarná aktivita dvoch poslancov SNS Dušana Tittela a Tibora Jančulu. V NR SR je novela zákona o športe, ktorou sa tento kľúčový zákon má zmeniť tak, že podmienka výkonu profesionálneho športu v zamestnaneckom režime vo forme závislej práce má byť zo zákona eliminovaná – o tejto aktivite sa zhovárame s advokátom, stálym členom Rady Učenej právnickej spoločnosti, spolutvorcom zákona o športe a dočasne povereným predsedom Komory SFZ pre riešenie sporov SFZ, členom legislatívno-právnej a etickej komisie SFZ, Jaroslavom Čollákom.

    Aké dopady v systéme zmlúv profesionálnych športovcov môže vyvolať takáto novela zákona o športe?

    Účinnosťou zákona o športe v roku 2016 sa v športe vytvoril dovtedy neexistujúci unifikovaný a uzavretý systém zmlúv pre športovcov, ktoré sa v športe uzatvárajú výlučne podľa Zákona o športe. Štát, zväzy ako aj všetci v športe vieme, že zmluva o amatérskom vykonávaní športu v Bratislave má rovnaký minimálny obsah, ako v Košiciach. Štát teda cestou zákona o športe garantuje isté minimálne štandardy zmlúv naprieč celým Slovenskom. Tento koncept nahradil dovtedy existujúci neusporiadaný a nejednotný systém, kedy sa v športe uzatvárali takpovediac „obsahovo akékoľvek“ nepomenované zmluvy. K tomuto konceptu sa podľa dôvodovej správy vracia navrhované znenie novely zákona o športe, pričom prínosnosť tohto kroku nech si musí zvážiť každý adresát novely zákona sám. Tu nejde o obhajovanie športovcov alebo o obhajovanie klubov, ale o hľadanie rovnováhy zákonného systému, ktorý má fungovať a reflektovať moderné trendy vývoja právneho poriadku, ktorým však režim „szčo“ v kolektívnom profesionálnom športe nie je obzvlášť, keď sú pri výkone športu naplnené všetky znaky závislej práce. Unifikácia minimálnych štandardov hráčskych zmlúv má nespočetné výhody aj pre zmluvnú stabilitu, ale najmä pre možné riešenie sporov v športe v rovine orgánov na riešenie sporov národných športových zväzov.

    - Prečo by mali mať profesionálni športovci status zamestnanca a prečo máte výhrady voči poslancami navrhovanému systému SZČO?

    Zákon o športe zaviedol pravidlo, že športovec môže byť pri výkone športu v kolektívnom športe buď zamestnanec ako profesionál, alebo ako amatér – pričom daňový a odvodový režim je v prípade profesionála zamestnanecký, a v prípade amatéra podľa zmluvy o amatérskom vykonávaní športu je to režim samostatne zárobkovo činnej osoby – to v prípade ak amatér poberá za výkon činnosti odmenu limitovanú výškou minimálnej mzdy (amatér poberať odmenu nemusí). Režim samostatne zárobkovo činnej osoby zákon pripúšťal v prípadoch, kedy vzťah športovec - klub absentuje (prípady individuálneho športu) alebo keď pri podmienkach výkonu športu športovcom pre klub nešlo o prvky závislej práce (nadriadenosť a podriadenosť, v mene zamestnávateľa, za odplatu, podľa pokynov zamestnávateľa). Inak povedané, profesionálny športovec vykonávajúci pre klub závislú prácu má mať postavenie a sociálne zabezpečenie zamestnanca. Je tomu tak skoro vo všetkých krajinách EÚ a je tomu tak preto, pretože odborná spisba ako aj rozhodnutia súdov už viackrát potvrdili, že najmä v prípade kolektívneho profesionálneho športu ide o závislú prácu. Zákon o športe dokonca vytvoril osobitný zamestnanecký režim športovcov, kedy na tento vzťah nie je aplikovaný Zákonník práce ako celok, ale len jeho vybrané ustanovenia a Zákon o športe nakoľko je asi všeobecná zhoda na tom, že športovec je iným zamestnancom, ako klasický zamestnanec v zamestnaneckom pomere.[1]

    - Aká je európska legislatíva v otázke vzťahu profesionálneho športovca a klubu? Je pre nás táto legislatíva záväzná?

    V EU je to legislatíva konkrétnych štátov, kedy v absolútnej väčšine (mimo Českej republiky a Malty) požívajú profesionálni športovci status zamestnancov. Legislatíva iného štátu pre nás nie je záväzná, avšak trend zamestnaneckého pomeru v profesionálnom športe je absolútne prevažujúci, a z pohľadu súdnej praxe, akademickej spisby[2] – a už aj kontrolných orgánov v podmienkach Slovenskej republiky - ustálený a jasný. Okrem uvedeného, zamestnanecký pomer chráni športovca diametrálne lepšie, ako režim samostatne zárobkovo činnej osoby a na druhej strane pre klub vytvára stabilitu jeho vzťahu so športovcom v mnohých oblastiach ako je obdobie zranenia, choroby, dovolenky a pod.

    - Aká je konkrétna prax slovenských profesionálnych športovcov a klubov?

    K praxi sa dnes ťažko vyjadruje, nakoľko nevidíme do absolútne všetkých súkromnoprávnych zmluvných vzťahov v jednotlivých športoch na Slovensku. Východiskom však je, že národné športové zväzy sú v zmysle zákona o športe povinné vo vzťahoch, ktoré zastrešujú (registrujú a na základe tejto registrácie umožňujú štart v súťaži – čiže výkon športu ako takého) dodržiavať zákony Slovenskej republiky. Z pozície člena a funkcionára SFZ viem, že SFZ pristúpilo okamžite po účinnosti zákona o športe ešte v roku 2016 k tomu, že v profesionálnych vzťahoch registračne odmietlo registrovať zmluvy v režime samostatne zárobkovo činnej osoby a v oblasti profesionálneho futbalu registrovalo len zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu. Máme ale informácie, že existujú športové zväzy, ktoré tak neurobili, a rovnako známe sú informácie, že napr. v prostredí hokeja disponuje zamestnaneckými zmluvami len hokejový klub HC Košice a ak máme správne informácie - tak aj HC Slovan Bratislava.

    - Pokiaľ viem, zo stanoviska Národného inšpektorátu práce vyplýva povinnosť (odporúčanie?) klubov uzatvárať s profesionálnymi športovcami zamestnanecké zmluvy, ak ich činnosť vykazuje znaky závislej práce. Profesionálny športovec teda musí (mal by) vykonávať činnosť podľa “športovej” zamestnaneckej zmluvy, ak je splnená podmienka závislej činnosti, čo je pri kolektívnych športoch jednoznačné. Prečo sa tak nedeje?

    Stanovisko národného inšpektorátu len potvrdilo východiská, na ktorých bol prijímaný zákon o športe a teda, že profesionálna športová činnosť má znaky závislej práce. O tom sme v tom čase spolu s pracovnou skupinou pracujúcou na návrhu zákona o športe napísali viacero výstupov. Kým tu toto stanovisko nebolo, živila sa argumentácia o tom, že profesionálny šport nemá znaky závislej práce, avšak dnes dovolím si povedať, že zotrvanie na tejto koncepcii je zavádzaním a špekuláciou. Bohužiaľ, žijeme v svete, kde sa zákonné pravidlá mnohokrát vedome porušujú a štátne kontrolné orgány (hlavný kontrolór športu, inšpektoráty práce, daňové úrady) mlčia. Z poctivého subjektu dodržujúceho zákon je predmet výsmechu zo strany tých, ktorí zákon porušujú, a jemu ostáva v ústach pachuť zodpovednosti a logicky menšej finančnej konkurencieschopnosti. V zamestnaneckých vzťahoch klubov v kolektívnych športoch je to však aj o konkurenčnej nevýhode od 19-25% v podobe povinnej zrážkovej dane, ktorú tieto kluby musia hráčom preddavkovo zrážať oproti tým, ktorí zákon flagrantne a už niekoľko rokov porušujú, čo podstatne poškodzuje aj integritu a férovosť takejto súťaže. Ak na to nereaguje zväz nereaguje a je ochotný podstúpiť riziko pokút a sporu so štátom, v takom prípade mal už dávno štát razantne zakročiť a dosiahnúť stav súladný so zákonom. Namiesto toho sa štát len prizerá, ako sa problém nabaľuje a situácia sa aj z dôvodu narastajúceho dlhu na zrážkovej dani, či hroziaceho konštatovania nelegálnej práce len zhoršuje.

    - Aké sú výhody a nevýhody vzťahu profesionálneho športovca ako zamestnanca a klubu ako zamestnávateľa? Očakávate, že proti tejto novele sa kriticky postavia asociácie profesionálnych športovcov?

    Navrhovaná situácia môže čiastočne športovým klubom vyhovovať, avšak nie je riešením problému. O to viac, ak aj napriek tejto zmene bude v zmysle zákona o športe platiť povinnosť mať v profesionálnom športe zamestnanecké pomery, nakoľko zákonodarca, ak chcel urobiť to čo zamýšľaľ, nepostačuje vykonať novelu zákona o športe tak, ako to navrhuje, pretože Ďalšie podstatné časti zákona ponecháva bez pozornosti - čo možno opätovne hodnotiť ako nekoncepčnosť. Pôvodný návrh zákona o športe počítal so zavedením zamestnaneckých pomerov v profesionálnom športe, vyvážením čoho malo byť uľahčenie tokov finančných prostriedkov zo súkromného sektora do športu. To sa však na základe pripomienok štátnych orgánov (Ministerstvo financií SR) nestalo, zaviedol sa zamestnanecký pomer bez uľahčenia súkromného financovania športu a preto sa kluby oprávnene už niekoľko rokov domáhajú zjednodušenia súkromného financovania športu na Slovensku. Otvoriť by sa mala práve táto otázka, a nie vracať sa v zmluvnom systéme roky dozadu. Výhody zamestnaneckého pomeru sú istota vyplatenia mzdy športovcovi minimálne vo výške minimálnej mzdy, istoty sociálneho a zdravotného systému vzhľadom na sociálne a zdravotné odvody, „šporenie“ si na dôchodok, podpora v nezamestnanosti, materský príspevok, invalidný dôchodok a pod. Bez pracovného pomeru ostáva profesionálny športovec počas celej svojej kariéry mimo sociálneho systému, čo znamená, že jeho “športové” príjmy nebudú zohľadnené napr. pri výpočte dôchodku. A nevyplatenú odmenu si môže niekoľko rokov vymáhať na súdoch v obchodnoprávnych sporoch ako nevyplatenú faktúru.

    - Dokonca o dôvodovej správe, ktorá podľa vás neguje uzavretý zmluvný systém zákona o sporte, tvrdíte, že jej obsah je protizákonný... Čo vás vedie k takémuto tvrdeniu?)

    Dôvodová správa tak, ako znie – nie je prejavom novely zákona. Inak povedané, to čo zákonodarca tvrdí v dôvodovej správe nepremietol do novely zákona o športe a jej obsah neguje samotné znenie zákona o športe. Nekoncepčnosť a nesystémovosť návrhu potvrdzuje aj to, že novela nemyslí na ustanovenie zákona o športe, ktoré hovorí, že na každú zmluvu uzatvorenú od 1.1.2019 majúcu znaky závislej práce sa bude hľadieť ako na zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu, čiže na zmluvu zamestnaneckú. Toto ustanovenie zákona vylučuje režim „szčo“ v profesionálnom športe tak, ako tvrdí dôvodová správa novely zákona. Navyše závislá práca podľa Zákonníka práce ostane závislou prácou aj po novele Zákona o športe, čím sa na podstate problému nič nezmení, len sa situácia ešte viac právne skomplikuje. Ak je cieľom zásah do vnútornej stability zákona o športe, do ucelenosti zmluvných vzťahov v športe, komplikácia vzťahov a vytvorenie právnej neistoty pre hráčov, kluby, zväzy a celú športovú obec ohľadne typológie zmlúv v športe, možno konštatovať, že návrh novely zákona o športe a jeho novela - je zvládnutá.

    Poznámky pod čiarou:
    1. SEPEŠI, P: Je športovec iný ako bežný zamestnanec? Dostupné na: http://www.ucps.sk/PRECO_JE_SPORTOVEC_INY_AKO_BEZNY_ZAMESTNANEC ^
    2. DOLOBÁČ, M.: Právne postavenie športovca, dostupné na: http://www.ucps.sk/Pravne_postavenie_sportovca ^
    Komentáre
    Buďte prvý/á, kto napíše svoj komentár…
    Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).
    Prihlásenie
    Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

    Online prenos

    Udalosti a podujatia

    • Žiadne udalosti
    MailPošlite svoj príspevok

    Zaslanie odborného príspevku na zverejnenie na portáli UčPS

    Podmienky zverejnenia