Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator
    

Milan Lešický o tom, ako to bolo na futbalových štadiónoch kedysi a ako to je dnes NEPREČÍTANÉ 

     
    Článok bol nastavený ako .
    12.10.2019Milan Lešický (Spracoval: Ing. Simoneta Sepešiová )
    PencilPridaj
    Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
    PencilPošli PencilTlač

    Vyrástol som vo futbalovej rodine doslovne na futbalovom ihrisku, kde sme bývali. Otec bol dlhoročný ligový brankár, potom až do smrti funkcionár. Ja som bol hráčom, profesionálnym trénerom, funkcionárom. Okrem vývoja samotnej hry dlhodobo sledujem spoločenské zaradenie najmasovejšieho športu na svete v našich podmienkach, na Slovensku. To je téma, o ktorej chcem písať.

    Zjednodušene, záujem ľudí o futbal v každej krajine historicky závisí od predvedenej kvality hry a od prostredia, v ktorom sa hrá. Jedno bez druhého nefunguje. Riešenie ponúkanej kvality prenechám na odborný front. Svoju úvahu som zameral na prostredie, v ktorom sa profesionálny futbal hrá.

    Som živým svedkom vývoja. Spomeniem len niektoré momenty ako sa menilo futbalové prostredie. V roku 1956 som bol mladým diváckym účastníkom kvalifikačného derby dvojzápasu medzi Nitrou a Topoľčanmi o postup do 2. Ligy. V obidvoch mestách vládlo mimoriadne napätie. Pred zápasmi pochodovali veľmi početné alegorické sprievody. Niesli satirické heslá, symbolické truhly súpera. Napriek dôležitosti postupovej baráže, nebola to otázka života a smrti. Staré hlinito-škvárové ihriská, nie štadióny, boli plné. Na prasknutie. Zápasy prebehli bez jediného incidentu v hľadisku. V tomto trende vývoj pokračoval desaťročia. Už ako tréner ligovej Nitry v rokoch 1988-91 som bol účastníkom niekoľkých slovensko-maďarských derby Nitra – Dunajská Streda. Na ihrisku „kopanica“ ale v hľadisku bez incidentu. Pripomínam, že ešte neboli sektory pre hostí a ani nebol obmedzený ich počet. Štadióny plné na prasknutie, fanúšikovia sa do štadióna v Nitre nezmestili, preto sedeli ľudia na stromoch a na hrade. A na poriadok dohliadalo len niekoľko príslušníkov VB vo vychádzkových uniformách. To isté sa dá povedať o iných kluboch, kde boli v tom období vypredané štadióny samozrejmosťou. Na futbal chodili celé rodiny aj s malými deťmi.

    Po zmene politického režimu sa sociálne prostredie na štadiónoch plazivo menilo až do dnešného takmer neriešiteľného stavu. Vplyv na tento nepriaznivý posun malo viac aspektov. Naši najlepší hráči odchádzali do zahraničia. Nahradili ich väčšinou zablúdení cudzinci a naši mladí hráči. Na staručkých štadiónoch sa vytrácala nielen futbalová kvalita, klubizmus ale priamo úmerne aj klasickí miestni fanúšikovia. Nastupovala nová generácia návštevníkov, ktorí nesprávne pochopili demokraciu a priniesli na naše štadióny vlny násilia. Vytváralo sa asociálne prostredie. Pochopiteľne sa vytratili rodiny s deťmi, ženy. Z futbalu stala mužská zábava.

    V tom období sme na Slovensku postavili nové resp. zmodernizovali staré štadióny. Pochopiteľne, všetci sme očakávali návrat divákov na ligové futbalové zápasy. Návrat kultúry a zábavy. A tu som pri koreni problému. A to je hlavný dôvod pre moju úvahu.

    V súčasnosti máme licencované štadióny s kamerovými systémami, teoreticky dostatočnú legislatívu. Napriek tomu sa nám nedarí vytlačiť z niektorých štadiónov inzultácie, bitky, vandalizmus, násilie, nezvládnuté emócie, pyrotechniku. Kluby si nevedia poradiť s organizovanými skupinami chuligánov, ktorí využívajúc svoju davovú anonymitu, chodia si na štadióny vybiť svoje vášne pod pláštikom klubizmu. Jedným z ich hlavných cieľov je upútať na seba pozornosť médií. Predsa nie je normálne aby kluby dávali veľké financie na nadštandardnú usporiadateľskú službu, aby boli v pohotovosti kukláči, aby rovnako nerešpektujúcich fanúšikov zo sektoru hostí doprevádzala eskorta zo stanice na zápas a po ňom na stanicu. A ešte k tomu domáce kluby platili po zápasoch vysoké pokuty na základe objektívnych rozhodnutí DK SFZ a po účasti v európskych súťažiach na UEFA. Tresty nepomáhajú, lebo sú potrestané kluby a nie vinníci. Nechce sa mi veriť, že by sme nenašli účinný spôsob aby sme ozdravili prostredie na našich štadiónoch. Bude to dlhodobý proces ale je najvyšší čas nájsť účinné prostriedky a tento proces začať.

    Kluby vyrábajú a predávajú zábavu pre fanúšikov futbalu. Sú to akciové spoločnosti, ktoré aj z vyššie uvedených dôvodov sú väčšinou s pasívnou finančnou bilanciou. Slovenský klubový futbal ešte nikdy nebol taký chudobný ako v posledných rokoch. Na záver opakujem, že jednou z príčin poklesu je asociálne prostredie a nebezpečná pyrotechnika na niektorých našich štadiónoch. Preto chcem otvoriť diskusiu aj pomocou budúcich konferencií ŠPORT a PRÁVO a nájsť východiská ako sa v tomto smere dostať na úroveň vyspelých futbalových štátov, ktoré tento problém v minulosti prekonali.

    Komentáre
    Buďte prvý/á, kto napíše svoj komentár…
    Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).
    Prihlásenie
    Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

    Online prenos

    Udalosti a podujatia

    • Žiadne udalosti
    MailPošlite svoj príspevok

    Zaslanie odborného príspevku na zverejnenie na portáli UčPS

    Podmienky zverejnenia