Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator
    

SFZ a profesionálni športovci: dlhoročná znalosť, skúsenosť a odbornosť členov UčPS a súčasne členov SFZ sa prejavuje (aj) v riadení SFZ ako aj v legislatívnych opatreniach v športe, ktorých sme súčasťou. NEPREČÍTANÉ 

     
    Článok bol nastavený ako .
    07.01.2020 UčPS tím
    PencilPridaj
    Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
    PencilPošli PencilTlač
    Kto v skutočnosti "kope" za profesionálnych športovcov v slovenskej spoločnosti, či v slovenskom futbale? Sú to výlučne hráčske organizácie, alebo sú to aj iné osoby? Aké odborné publikačné výstupy a aktivity zabezpečila Učená právnická spoločnosť,  Slovenský futbalový zväz a ďalší priatelia a odborníci v posledných piatich rokoch so zameraním na profesionálny šport, prípadne na zlepšovanie postavenia profesionálnych športovcov? 
    "Nie všetko čo je zadarmo je lacné, a nie všetko čo stojí peniaze je dobré.
    Kto v skutočnosti za posledných 5 rokov chránil a vytváral čo najlepšie podmienky pre profesionálnych športovcov?"

    V poslednom čase je v slovenskej - nielen športovej obci a celkovo spoločnosti často diskutovanou témou postavenie profesionálnych športovcov, obhajoba ich postavenia či pozícií, legislatívne úpravy aktuálnej legislatívy tak, aby zodpovedali základným východiskám európskeho sociálneho dialógu v športe a právu Európskej únie, ktorého súčasťou je aj ustálená judikatúra Európskej únie, podľa ktorej má profesionálny športovec v kolektívnom športe postavenie pracovníka s garantovanými pracovnými právami. Na Slovensku sa v poslednom období - predovšetkým poslednou novelizáciou zákona o športe (z.č. 440/2015 Z.z.) tento vývoj spochybňoval s argumentáciou o potrebe zavedenia zákonnej úpravy, ktorá umožňuje profesionálnym športovcom vykonávať športovú činnosť aj vo forme samostatne zárobkovej činnosti. Bez ohľadu na uvedené, ambíciou tohto sumarizačného príspevku je v krátkosti, s poukázaním na fakty a hmatateľné výsledky odborného vývoja tejto témy - odprezentovať aktivity a prispenie Slovenského futbalového zväzu (ďalej aj len „SFZ”), konkrétnych členov jeho odborných orgánov, ako aj pridruženého člena SFZ - občianskeho združenia Učená právnická spoločnosť a jej členov, ku ochrane a budovaniu postavenia profesionálnych športovcov v slovenskom právnom, zdravotnom a sociálnom systéme.

    V tomto kontexte je pre profesionálny šport prínosné, aby bolo možné porovnať aktivitu „v prospech profesionálnych športovcov” zo strany SFZ či jeho členov, členov odborných orgánov SFZ s inými subjektmi vyskytujúcimi sa v športe (napr. hráčske asociácie, združenia a pod.), to za účelom efektívneho, pragmatického, vecného či faktického porovnania vykonaných aktivít podporujúcich kreáciu spomínaného postavenia profesionálnych športovcov.

    PRÍPRAVA NÁVRHU ZÁKONA O ŠPORTE S (PODSTATNOU) ÚČASŤOU ČLENOV SFZ: 

    Postavenie profesionálnych športovcov sa systematicky, predovšetkým od roku 2014 vyvíjalo. Dialo sa tak predovšetkým vo svetle prípravy návrhu nového zákona o športe od roku 2014, na ktorom pracovala expertná pracovná skupina pod gesciou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, to až do konca roku 2015. V decembri 2015 bol schválený nový zákon o športe dá sa povedať že absolútnou parlamentnou väčšinou - 132 zo 133 prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Pracovná skupina bola vedená členom výkonného výboru SFZ pre právo JUDr. Petrom Sepešim (člen Výkonného výboru SFZ pre legislatívno-právne otázky),  koordinátorom pracovnej skupiny pre celé Slovensko bol v tom čase člen Legislatívnoprávnej a etickej komisie SFZ, JUDr. Jaroslav Čollák, PhD, pričom v pracovnej skupine pôsobili aj viacerí členovia SFZ ako napr. JUDr. Jozef Čorba, PhD - in memoriam, prof. JUDr. Ján Svák DrSc., prof. JUDr. PhDr. Tomáš Gábriš, PhD., LL.M., MA, prof. JUDr. Marek Števček PhD., doc. JUDr. Marcel Dolobáč, PhD., JUDr. Miroslav Hlivák PhD., JUDr. Jaroslav Rybánsky, JUDr. Andrej Poruban, PhD., JUDr. Žaneta Surmajová PhD., JUDr. Peter Haňdiak, JUDr. Mária Berdisová, Mgr. Marek Majtán a mnohí ďalší kolegovia, ktorí svojou znalosťou prispeli ku príprave návrhu nového zákona o športe.

    KOMORA SFZ PRE RIEŠENIE SPOROV - ZASTÚPENIE PROFESIONÁLNYCH HRÁČOV AKO VLASTNOSŤ TOHTO ORGÁNU 

    Slovenský futbalový zväz teda už v roku 2014 (dva roky pred vznikom niektorých hráčskych asociácií[1], už počas fungovania viacerých[2] hráčskych[3] asociácií[4]) vychádzajúc v ústrety profesionálnym športovcom vyvíjal zásadné aktivity pre posilnenie postavenia profesionálnych športovcov. V rozsahu ďalších aktivít okrem účasti na štátnom legislatívnom procese a profesionálnym futbalistom celkovo opätovne posilnil ich postavenie - keďže SFZ zriadil moderný orgán na riešenie sporov - Komoru SFZ pre riešenie sporov, kde majú podľa odporúčania FIFA paritné zastúpenie tak hráči (profesionáli, amatéri), ako aj športové kluby (profesionálne, amatérske), čím zabezpečil uspokojenie výhrad FIFA voči vtedy existujúcemu Rozhodcovskému súdu SFZ, kde hráči ani kluby svojich zástupcov nemali, keďže sudcov RS SFZ do funkcií v zmysle vtedajších vnútorných predpisov SFZ ustanovoval Výkonný výbor SFZ. Od 1.1.2016 je Komora SFZ pre riešenie sporov orgánom na riešenie sporov, ktorý dokonca spĺňa (nakoľko musí) zákonné pravidlá podľa ZoŠ (ustanovenie § 52 ZoŠ) dodržujúc jeho zákonné požiadavky v rozsahu povinnosti SFZ ako národného športového zväzu zriadiť, a udržiavať orgán na riešenie sporov s právomocou riešiť spory vznikajúce medzi všetkými osobami s príslušnosťou k SFZ.

    UčPS v tomto rozsahu dáva do pozornosti, že v tomto zákonnom rozsahu je Komora SFZ pre riešenie sporov orgánom, ktorý má v zmysle slovenskej legislatívy diametrálne širšiu právomoc, ako je tomu v prípade orgánu FIFA pre riešenie sporov (FIFA Dispute resolution chamber). Aj keď existujú vzorové pravidlá FIFA pre kreovanie orgánov ako je Komora SFZ pre riešenie sporov, SFZ ako národný športový zväz prijímajúci štátne prostriedky musí pri kreovaní a stanovovaní pravidiel konania pred Komorou zohľadňovať prioritne ZoŠ, s prirodzenou snahou o čo najväčšie zohľadnenie obsahu pravidiel FIFA (najmä záväzných). Zatiaľ čo FIFA DRC je orgánom na riešenie sporov výlučne pre profesionálny šport, Komora SFZ pre riešenie sporov má spomínanú právomoc v zmysle ZoŠ stanovenú podstatne širšie, pričom je orgánom na riešenie sporov nielen pre profesionálny šport, ale aj pre šport amatérsky, pre trénerov, rozhodcov, oblastné futbalové zväzy, futsal, plážový futbal a pod.

    Bez ohľadu na uvedené, SFZ zohľadnil požiadavku FIFA na vplyv profesionálnych športovcov na obsadenie tohto orgánu, pričom zabezpečil paritné zastúpenie hráčov a klubov, paritné zastúpenie profesionálneho futbalu a amatérskeho futbalu. Aj preto dnes profesionálny futbal má rozhodujúci vplyv na kreovanie 12 sudcov Komory SFZ pre riešenie sporov (6 členov za profesionálnych hráčov + 6 za profesionálne kluby) a amatérsky futbal na 4 sudcov komory (2 za amatérskych hráčov + 2 za amatérske kluby). Profesionálni hráči teda do Komory SFZ pre riešenie sporov volia svojich 6 zástupcov, a profesionálne kluby rovnako 6 zástupcov.

    Nesporným faktom teda je, že profesionálni športovci majú možnosť ovplyvniť tento orgán vo voľbách, ktoré im SFZ sprístupnil čo najviac, a vykonal ich už v roku 2014 pri zriadení Komory SFZ pre riešenie sporov elektronicky[5], pričom profesionálni športovci mohli hlasovať prostredníctvom svojich elektronických kont v Informačnom systéme Slovenského futbalu - ISSF.

    V roku 2016 sa z dôvodu personálnych zmien v komore konali doplňujúce voľby do tohto orgánu, a to opäť elektronicky. Na túto skutočnosť paradoxne jedna z vtedy čerstvo vzniknutých hráčskych asociácií združujúca profesionálnych športovcov (Únia futbalových profesionálov) zaujala postoj výzvy na bojkot týchto volieb, to bez náležitého odôvodnenia[6].

    SFZ musel v roku 2019 vyriešiť situáciu, kedy Komora SFZ pre riešenie sporov nemala obsadenú pozíciu predsedu a podpredsedu, nakoľko dovtedajšiemu predsedovi Komory (JUDr. Miroslav Hlivák, PhD. LLM.) a podpredsedovi Komory (JUDr. Žaneta Surmajová, PhD.) uplynulo funkčné obdobie. Menovaní vykonávali správu a riadenie Komory v záujme zachovania činnosti Komory aj po skončení ich funkčného obdobia, avšak nakoľko predseda Komory sa tejto funkcie vzdal pre jeho pozíciu v štátnom orgáne - Úrad pre verejné obstarávanie, a podpredsedníčke JUDr. Žanete Surmajovej, PhD. uplynulo volebné obdobie - situácia bola akútna vzhľadom na zachovanie činnosti Komory ako takej - prejednávanie a rozhodovanie sporov medzi členmi SFZ. Vzhľadom na neschopnosť pléna Komory SFZ pre riešenie sporov v zmysle Poriadku Komory SFZ pre riešenie sporov a platných Stanov SFZ[7] poskytnúť kandidáta na predsedu a podpredsedu Komory, ktorí majú a v zmysle ZoŠ musia byť finálne zvolení Konferenciou SFZ ako najvyšším orgánom,[8] musel SFZ pristúpiť k úprave Stanov SFZ, pričom situáciu vyriešil doplnením všeobecnej úpravy dočasného poverenia výkonom funkcie vo volenom orgáne SFZ.[9] Konferencia SFZ na svojom zasadnutí dňa 27.6.2019 zároveň dočasne poverila vedením Komory v pozícii predsedu JUDr. Jaroslava Čolláka, PhD., a v pozícii podpredsedníčky Komory len potvrdila JUDr. Žanetu Surmajovú, PhD., ktorá túto funkciu vykonávala aj pred dočasným poverením, po uplynutí jej funkčného obdobia. Priebeh voľby a dočasného poverenia vedením Komory, ktorým sa odvracalo priamo hroziace ohrozenie činnosti Komory SFZ na riešenie sporov sa ešte pred jej uskutočnením snažil podľa informácií UčPS od adresátov - ovplyvniť samotný člen Komory SFZ pre riešenie sporov, p. Mgr. Lukášek, ktorý hromadným emailom ako právny zástupca ÚFP  (pričom poukazujeme na tú skutočnosť, že táto osoba je súčasne členom Komory SFZ pre riešenie sporov) - zaslaným všetkým delegátom Konferencie SFZ vyzýval na konanie delegátov v súlade s výzvou ÚFP. UčPS zastáva názor, že týmto konaním došlo k porušeniu povinností člena SFZ ako člena Komory SFZ pre riešenie sporov byť nestranný a vo svojej pozícii "sudcu" Komory nezávislý.

    KOMORA SFZ AKO NÁSTROJ "POLITICKÉHO NÁTLAKU" ZO STRANY ORGANIZÁCIE ZASTUPUJÚCEJ (A VYUŽÍVAJÚCEJ) PROFESIONÁLNYCH HRÁČOV? 

    Vo voľbách do Komory SFZ pre riešenie sporov v roku 2018 sa napriek zo strany ÚFP tlmočenému nesúhlasu s obsadením a vnútornou štruktúrou tohto orgánu zo strany ÚFP priamo uchádzali o pozíciu sudcov a členov Komory SFZ pre riešenie sporov osoby, ktoré podľa verejne dostupných informácií poskytovali a do dnešných dní poskytujú právne poradenstvo Únii futbalových profesionálov[10] - to konkrétne Mgr. Peter Lukášek, pričom rovnaká osoba sa o rok neskôr v roku 2019 prostredníctvom petície[11] profesionálnych hráčov organizovanou samotnou ÚFP (okrem iných petičných žiadostí voči SFZ, ktoré sú v priamom rozpore so stanovami SFZ ako najvyšším dokumentom slovenského futbalu) domáha odvolania Konferenciou SFZ riadne podľa schválených Stanov SFZ ustanovenej dočasne poverenej podpredsedníčky tohto orgánu (JUDr. Žaneta Surmajová, PhD.) titulom ich petíciou tvrdeného protiprávneho postupu SFZ pri dočasnom poverení vedenia Komory SFZ pre riešenie sporov. Čo je však z pohľadu expertov a členov UčPS v tomto postupe rozporuplné - svojho ustanovenia do tejto pozície dočasne povereného podpredsedu tohto orgánu[12] sa domáha právny zástupca ÚFP (Mgr. Lukášek) prostredníctvom petície organizovanej samotným ÚFP, to aj napriek verejne prezentovanému nesúhlasu s aktuálnym zložením Komory, a aj napriek skutočnosti, že takéto konanie je v priamom rozpore so stanovami SFZ[13] (čl. 6 ods. 2 Stanov SFZ), zápisnicou[14] a príslušným uznesením Konferencie SFZ zo dňa 27.6.2019). Mozaiku prístupu ÚFP k predmetnej veci dotvára pre nezainteresovaného pozorovateľa aj výzva podpredsedníčke komory SFZ pre riešenie sporov adresovaná JUDr. Žanete Surmajovej, PhD. prezidentom ÚFP Jánom Muchom: "... hoci sme sa pri Vašej osobe nestretli so skutočnosťou, ktorá by vzbudila pochybnosť o Vami doposiaľ vykonávanej práci, tak faktom zostáva, že nie ste kandidátkou profesionálnych hráčov a ani ste nezískali našu podporu na dočasné poverenie výkonom funkcie podpredsedníčky Komory SFZ.[15]". Nátlakovou formou komunikácie prezidenta ÚFP voči podpredsedníčke Komory SFZ pre riešenie sporov za zaoberali aj orgány SFZ po tom, čo im podpredsedníčka Komory SFZ JUDr. Žaneta Surmajová, PhD. oznámila obsah výziev adresovaných jej formou súkromných sms správ na jej odstúpenie z funkcie zo strany prezidenta ÚFP Jána Muchu, to pod hrozbou vypracovania (v tom čase ešte neexistujúcej) petície profesionálnych športovcov voči jej osobe. Na vyššie uvedenú petíciu reagoval SFZ reakciou[16], pričom upozornil, že takmer všetky požiadavky zo strany ÚFP sú vzhľadom na prepdisy SFZ problematické a rozporné s viacerými časťami predpisov SFZ. Komunikácii so zástupcami hráčov - ÚFP sa venoval SFZ aj na mimoriadnom Výkonnom výbore dňa 24.9.2019, kedy prijal nasledujúce závery:

    • VV SFZ berie na vedomie informáciu o aktuálnej komunikácii a vzťahu medzi SFZ a ÚFP.
    • VV SFZ rešpektuje hráčov ako jednu z najpodstatnejších častí SFZ, pre ktorú je potrebné vytvoriť také podmienky, aby bola zabezpečená ochrana ich práv, nakoľko považuje za prirodzené postarať sa o všetky svoje záujmové skupiny a vyváženosť vzťahov, ktorých je SFZ gestorom v rámci organizovaného futbalu.
    • VV SFZ vyzýva ÚFP, aby si zosúladilo svoju činnosť so štandardami FIFPro, podľa ktorých má byť asociácia nezávislá od sprostredkovateľov.
    • VV SFZ vyzýva ÚFP, aby rešpektovala stanovy SFZ, orgány SFZ a rozhodnutia najvyšších orgánov SFZ a upustila od nátlakových foriem komunikácie.
    • VV SFZ vyzýva ÚFP, aby upustila od vytvárania nepriateľskej atmosféry medzi ÚFP, hráčmi a SFZ a vrátila sa k spôsobu komunikácie, ktorý nebude vzbudzovať pochybnosť o rešpektovaní SFZ, jeho záujmu o hráčov, rešpektovaní prezidenta SFZ, VV SFZ a konferencie SFZ ako najvyššieho orgánu SFZ.
    • VV SFZ poveruje generálneho sekretára SFZ vypracovaním podnetu na LPEaK SFZ na posúdenie, či konanie zástupcov ÚFP nenapĺňa znaky skutkových podstát disciplinárnych previnení v zmysle DP SFZ v spojení s Etickým kódexom SFZ.

    REGISTRAČNÝ A PRESTUPOVÝ PORIADOK SFZ: PREDPISOVÉ ZMENY PREDOVŠETKÝM V PROSPECH PROFESIONÁLNYCH ŠPORTOVCOV 

    Ešte v roku 2015, v čase kedy mnohé hráčske organizácie neexistovali, Výkonný výbor Slovenského futbalového zväzu (ďalej len “VV SFZ”) podľa článku 8 ods. 3 písm. c. a článku 52 písm. u. stanov Slovenského futbalového zväzu (ďalej len “stanovy SFZ”) schválil dňa 10. februára 2015 v Bratislave Registračný a prestupový poriadok SFZ (ďalej len “RaPP”).  Týmto krokom sa výrazne posilnilo postavenie provesionálnych športovcov. Tento poriadok vychádza z platného a účinného znenia Pravidiel FIFA o statuse a prestupoch hráčov edícia 2014 (ďalej len “FIFA RSTP”[17]) a z Dohody o minimálnych náležitostiach štandardných hráčskych zmlúv v odvetví profesionálneho futbalu v Európskej únii a vo zvyšku teritória UEFA zo dňa 19.04.2012[18]. SFZ prijatím RaPP-u prebral množstvo dovtedy existujúcich FIFA predpisov, ktoré v predpisoch SFZ neboli obsiahnuté, pričom takmer každá z nich chráni profesionálneho športovca[19]. Príkladmo:

    • článok 13 FIFA RSTP - zásada, že zmluvy sa musia dodržiavať (článok 29 ods. 7), 
    • článok 14 FIFA RSTP - zásada, že zmluva môže byť bez následkov vypovedaná ktoroukoľvek zmluvnou stranou, ak je na to oprávnený dôvod (článok 29 ods. 8), 
    • článok 15 FIFA RSTP - zásada, že profesionál môže vypovedať zmluvu na základe športových oprávnených dôvodov (článok 31 ods. 1 písm. c) a ods. 5), článok 16 FIFA RSTP - zásada, že trvanie zmluvy nie je možné jednostranne ukončiť počas trvania súťažného ročníka (článok 29 ods. 9), 
    • článok 17 ods. 1 a 2 FIFA RSTP - zásada, že v prípade vypovedania zmluvy bez oprávnených dôvodov má zmluvná strana, ktorá zmluvu porušila, zaplatiť kompenzáciu, a že takáto kompenzácia môže byť stanovená aj v zmluve (článok 32 ods. 1), 
    • článok 17 ods. 3 až 5 FIFA RSTP - zásada, že v prípade vypovedania zmluvy bez oprávnených dôvodov bude zmluvnej strane, ktorá zmluvu porušila, uložené disciplinárne opatrenie.

    SFZ týmto krokom okrem uvedeného do svojho predpisu zahrnul vo FIFA rešpektované pravidlo a definíciu profesionálneho športovca, kedy tento poriadok už v roku 2015 uvádzal, že "profesionál je hráč, ktorý má s klubom uzatvorenú písomnú zmluvu podľa článku 24, na základe ktorej hráč dostáva za výkon športovej činnosti finančnú odmenu v sume vyššej ako sú účelne vynaložené náklady hráča na výkon športovej činnosti". Týmto krokom SFZ už v roku 2015 fakticky predbehlo samotnú prípravu zákona o športe, ktorá zaviedla definíciu zamestnanca v profesionálnom športe, ktorá hovorí o tom, že profesionál je ten, kto dostáva za výkon športovej činnosti, ktorá ma znaky závislej činnosti, odmenu vyššiu ako minimálna mzda podľa slovenských zákonov (suma 580,- EUR v roku 2020).

    POSTAVENIE PROFESIONÁLNYCH ŠPORTOVCOV:

    Časová os vývoja postavenia profesionálneho športovca vyzerala - a dnes vyzerá - zhruba nasledovne:

    1. Profesionálny športovec v zákone o športe do 2016 (z.č. 300/2008 Z.z.) - bez špeciálnej úpravy, profesionálny športovec ako samostatne zárobkovo činná osoba na základe ignorovania z.č. 300/2005 Z.z., zmluvná voľnosť, neexistencia uzavretých (konkrétnych) zmluvných typov v športe, možný právny režim podľa Občianskeho alebo obchodného zákonníka (nepomenované zmluvy)
      1. zmluvy bez garancie minimálneho zákonného obsahu, čo sa dohodne - to bude platiť
      2. športovec bez patričnej zamestnaneckej ochrany
      3. športovec ako klasický “veriteľ” prípadne “dlžník” športového klubu
    2. Profesionálny športovec v zákone o športe od 1.1. 2016
      1. Uzavretý zmluvný systém v športe normovaný výlučne zákonom o športe č. 440/2015 Z.z.
        • Zmluva o profesionálnom vykonávaní športu
        • Zmluva o amatérskom vykonávaní športu
        • Zmluva o príprave talentovaného športovca
        • Výkon športu bez zmluvy
      1. postavenie športovca
        1. kolektívny športovec → zamestnanecký pomer
          • potvrdené Inšpektorátom práce Slovenskej republiky[20]
          • potvredné súdmi[21] Slovenskej republiky, 
          • potvrdené Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky[22]
        2. individuálny športovec → zamestnanec / samostatne zárobkovo činná osoba
    3. 31.12.2015 - Zrušenie rozhodcovského súdu SFZ
      1. RS SFZ bol orgán - rozhodovacia štruktúra bez zástupcov profesionálnych hráčov
    4. 2014 - zriadenie a obsadenie (8.4.2014) Komory SFZ pre riešenie sporov
      1. Orgán na riešenie sporov zriadený podľa zákona o športe s právomocou obligatórne podľa Zákona o športe nad rámec predpisov FIFA DRC prejednávať a rozhodovať spory medzi členmi SFZ (amatérsky futbal, profesionálny futbal, rozhodcovia, tréneri, kluby navzájom, členovia vs. zväz, regionálne futbalové zväzy, členovia regionálnych zväzov .. )
      2. rozhodcovia - sudcovia - zabezpečené paritné zastúpenie “sudcov futalu” za kluby a za hráčov všeobecne, to v rozsahu tak amatérskeho - ako aj v rozsahu profesionálneho športu
        • 12 rozhodcov profesionálneho športu (6 za profesionálne kluby, 6 za profesionálnych hráčov)
        • 4 rozhodcov amatérskeho športu (2 za amatérske kluby, 2 za amatérskych hráčov)
    5. Profesionálny športovec od 1.2.2020 - novela zákona o športe (predkladateľ: Jančula, Tittel, NRSR) → samostatne zárobkovo činná osoba, možný právny režim podľa Občianskeho alebo Obchodného zákonníka
        • zmluvy bez garancie minimálneho zákonného obsahu, čo sa dohodne - to bude platiť
        • športovec bez patričnej zamestnaneckej ochrany
        • športovec ako klasický “veriteľ” prípadne “dlžník” športového klubu
        • legislatívny návrat do zákonného stavu pred rok 2016.

    AKTIVITY UČPS, SFZ V OBLASI PROFESIONÁLNYCH ŠPORTOVCOV: DLHODOBÁ OPTIKA 

    Členovia pracovnej skupiny, či SFZ sa počas tvorby návrhu zákona o športe, ako aj v akademickej rovine dávno predtým prezentovali snahu, a presvedčenie o správnosti zavedenia zamestnaneckého pomeru do profesionálneho športu, čo sa prirodzene malo prejaviť v posilnení pozície hráčov vo vzťahoch so športovými klubmi. 

    ČLÁNKY ODPUBLIKOVANÉ ČLENMI UČPS A SFZ VENUJÚCE SA POSTAVENIU PROFESIONÁLNYCH ŠPORTOVCOV:

    1. 2010, PORUBAN, ANDREJ: Vylúčenie profesionálnych športovcov spod ochrany pracovného práva na príklade sociálneho dialógu:
      1. In Dôstojnosť ľudskej osoby a liberalizácia pracovnoprávnych vzťahov. - Trnava : Trnavská univerzita, Právnická fakulta, 2010. - ISBN 978-80-8082-424-2.
    2. 2011, PORUBAN, ANDREJ: Miesto profesionálneho športovca v právnom poriadku Slovenskej republiky:
      1. Aktuálne trendy športovej praxe prinášajú so sebou stále zložitejšie problémy, ktorých riešenie vyžaduje poznatky z najrôznejších vedných odborov, medzi ktorými nechýba ani pracovné právo. Polemika o aplikácii inštitútov pracovného práva vo vzťahoch profesionálnych športovcov v kolektívnych športoch patrí už dve desaťročia k súčasti diskusie o športe. Článok sa zameriava na vnútroštátnu úpravu a problematiku legálneho statusu profesionálneho športovca v širšom kontexte ostatnej veľkej novely Zákonníka práce.
      2. In: Acta iuris laboris. Novela Zákonníka práce s účinnosťou od 1.9.2011 Trnava : Trnavská univerzita, Právnická fakulta, 2011. ISBN 978-80-8082-482-2
        http://uninfos.truni.sk/images/files/katedry/pracovne_pravo/publikacie/acta_iuris_laboris.pdf
    3. 2011, PORUBAN, ANDREJ: Pracovnoprávne vzťahy profesionálnych športovcov v súvislosti s výkonom závislej práce:
      1. Vzhľadom na numerus clausus zmluvných typov nie je žiaduce, aby dohody medzi účastníkmi pracovného pomeru niesli iný názov ako pracovné zmluvy. To platí aj pre profesionálnych športovcov v kolektívnych športoch, ktorí tvoria osobitnú skupinu ekonomicky činných fyzických osôb. Analýzou ich športovej činnosti sme preukázali, že ide o výkon závislej práce, ktorá musí byť pokrytá pracovnou zmluvou v pracovnom pomere a nie nepomenovanými zmluvami v zmysle občianskeho, resp. obchodného práva. Športovec je zamestnancom a športový klub, v mene ktorého vykonáva svoju činnosť, zamestnávateľom. Každé odlišné označenie je v rozpore so zákonom, čo nesie so sebou nepriaznivé vplyvy na sociálnu ochranu športovca, ale i na jednotlivé daňové a odvodové povinnosti. K akceptovaniu evidentného faktu, že výkon športovej činnosti je závislou prácou, by prispelo aj prijatie predpokladanej špeciálnej normy, ktorou by sa začala napĺňať dikcia ustanovenia § 3 ods. 2 Zákonníka práce, v zmysle ktorého sa pracovnoprávne vzťahy profesionálnych športovcov spravujú Zákonníkom práce, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
      2. https://www.epi.sk/odborny-clanok/Pracovnopravne-vztahy-profesionalnych-sportovcov-v-suvislosti-s-vykonom-zavislej-prace.htm
    4. 2012, PORUBAN, ANDREJ: Historicko-geografický pohľad na vzťah profesionálneho športovca a klubu:
      1. Už celé desaťročia sa šport zaraďuje k významným sociálno-kultúrnym javom. Okrem toho je však aj hospodárskym fenoménom a zdrojom významných príjmov pre jednotlivé subjekty, ktoré sa aktívne podieľajú na jeho fungovaní. Ekonomický rozmer sa dostal do popredia s postupnou profesionalizáciou športu, ktorá neobišla ani Slovenskú republiku. Zákony regulujúce šport, a najmä jeho profesionálnu zložku, nie vždy v dostatočnej miere reflektujú stupeň spoločenského a hospodárskeho vývoja športovej činnosti i celej spoločnosti. Medzi sporné témy môžeme zaradiť aj takú základnú vec, ktorou je právne postavenie profesionálneho športovca vykonávajúceho športovú činnosť v kolektívnych športoch. Od toho sa odvíjajú ďalšie vzťahy spojené s nežiaducim únikom z pôsobnosti predpisov pracovného práva významnej skupiny ekonomicky činných fyzických osôb – profesionálnych športovcov. 
      2. In: Magister Officiorum. - Roč. 2, č. 2 (2012), s. 8-15. ISSN 1338-5569
        https://magisterofficiorum.sk/_files/200000052-33ee034e83/APoruban.pdf
        http://www.ucps.sk/HISTORICKO_GEOGRAFICKY_POHLAD_NA_VZTAH_PROFESIONALNEHO_SPORTOVCA_A_KLUBU
    5. 2012, ČOLLÁK, JAROSLAV: Netešme sa predčasne: dohoda o minimálnych štandardoch hráčskych zmlúv UEFA
      1. Máme za to, že všetky ďalšie zmluvy medzi klubmi a hráčmi, ktoré budú v blízkej dobre uzatvárané svoju obsahovú stránku diametrálne nezmenia, nakoľko im k tomuto stavu mnohokrát nahráva aj spomenutá – pre potreby uzatvorenej „dohody“ – nevyhovujúca legislatíva. Zosúladenie vnútorných predpisov SFZ s požiadavkami "dohody" podmieňuje legislatívne opatrenia, ktoré sú pre ich realizáciu nevyhnutné. Existencia samotnej zmluvy nezaručuje automaticky, ako sa na prvý pohľad môže zdať, posilnenie statusu športovcov nakoľko kvalitatívne požiadavky tejto zmluvy sú v podmienkach Slovenskej republiky legislatívne problematickejšie, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Posunutie vzťahov športovcov a klubov na kvalitatívne vyššiu úroveň má svoj začiatok v spojení síl všetkých zúčastnených osôb a organizácií vo vnútroštátnom, športovo - právnom priestore Slovenskej republiky, ktorého predpokladom bude legislatívne podchytenie dotknutých oblastí, ktorých sa predmetná dohoda týka. Táto však môže byť významným mílnikom v snahe učiniť šport lepším, právne dokonalejším. Zakončme tento krátky príspevok odľahčujúcou frázou, že poriadok si najprv musíme urobiť my Slováci, doma.
      2. http://www.ucps.sk/dohoda_o_minimalnych_standardoch_hracskych_zmluv_uefa_netesme_sa_predcasne_jaroslav_collak
    6. 2012, ČOLLÁK, JAROSLAV: Bosman, zase raz na tému dogmy
      1. Prípad Jeana Marca Bosmana priniesol spleťou právnych ale aj mimoprávnych argumentov do sveta športu, zvlášť futbalu dá sa povedať zmeny revolučných rozmerov. Okrem iného, futbalisti sa od tej doby môžu posudzovať ako zamestnanci, ktorým nesmie byť žiadnym spôsobom formou poplatkov, zvýšených peňažných sankcií či inými opatreniami bránené v odchode do iného klubu. Rozhodnutie v tejto veci taktiež zmenilo dovtedy platiace pravidlo hovoriace o tom, že v zápase, v jednotlivých tímoch smú nastúpiť iba traja cudzinci. Toto pravidlo bolo rozhodnutím v „ Bosman case“ zmetené zo stola.
      2. http://www.ucps.sk/Pripad_bosman_jaroslav_collak
    7. 2012, DOLOBÁČ, MARCEL: Právne postavenie športovca (profesionálny športovec – zamestnanec či samostatne zárobkovo činná osoba?)
      1. V ostatnej dobe aj domáca odborná verejnosť adresuje bližšiu pozornosť problematike právneho postavenia športovca[1]. Osobitá polemika sa vedie nad vymedzením právnej povahy vzťahu: športovec kolektívneho športu – športový klub. Je športovec kolektívneho športu podnikateľom či zamestnancom ? Pri hľadaní odpovede a argumentácie na nastolenú otázku nachádzame stret kogentných ustanovení Zákonníka práce, najmä legálnej definície závislej práce, a ustanovení daňových predpisov a predpisov práva sociálneho zabezpečenia. Nazdávame sa, že ani právo Európskej únie neponúka jednoznačnú odpoveď na to, aký má byť právny status športovca kolektívneho športu.V tomto príspevku sa snažíme nadviazať na niektoré závery nastolené odbornou literatúrou a zamýšľame sa nad pôsobnosťou pracovných vzťahov v športe.
      2. http://www.ucps.sk/Pravne_postavenie_sportovca
    8. 2012, ČOLLÁK, JAROSLAV: Individuálny tréning profesionálneho športovca - trest alebo impulz k výkonnostnému napredovaniu?   
      1. O tom, že športovec združený v ktoromkoľvek športovom klube sveta pôsobiaci na poli kolektívneho športu trénuje a pripravuje sa na súťažné meranie síl s inými klubmi či družstvami v rámci kolektívnej prípravy, kolektívnych tréningov, tréningových či zápasových jednotiek, kondičných a herných sústredení a to všetko v rámci tímu nie je a nemôže byť pochýb. Tréningové jednotky plánuje klub, konkrétny tréner ako osoba zodpovedná za kvalitatívnu prípravu daného športového družstva, kondičný tréner, či fyzioterapeut. V druhom a treťom prípade ide o špecializované tréningové cykly majúce za cieľ zlepšovať formu a kondíciu športovca v úzko špecializovaných oblastiach vymedzených práve odbornou špecifikáciou spomenutých osôb. Ako bolo povedané, môže sa tak diať v rámci kolektívnych tréningov celého športového tímu, čo je najčastejšia možná cesta a ako sa ukáže na konci tohto príspevku aj najžiadanejšia forma trénovania ako takého, alebo naopak, individuálne. Individuálny tréningový cyklus, tréningová jednotka či dokonca individuálna príprava ako celok je bežnou praxou dá sa povedať všetkých športových tímov sveta. Je však táto možnosť neobmedzená?
      2. http://www.ucps.sk/dovolenost_a_pripustnost_individualneho_treningu_sportovca_jaroslav_collak
    9. 2012: ČOLLÁK, JAROSLAV: Športový klub plať - krátke pojednanie o tom, ako nám „novácia“ ničí šport
      1. Príspevok, v ktorom autor rozoberá a upozorňuje na zneužívanie postupu športových klubov, ktoré zneužívali spátkové kalendáre po skončení súťažnej sezóny pre účely splnenia licenčných kritérií orgánov riadenia súťaží.
      2. http://www.ucps.sk/novacia_je_v_sporte_nebezpecna_jarosalv_collak
    10. 2012, DOLOBÁČ, MARCEL: Sloboda voľného pohybu v oblasti športu
      1. Bez toho, aby sme profesionálnemu športu zbytočne pridávali okázalé prívlastky, musíme z akéhokoľvek náhľadu uznať, že výkon profesionálnej športovej činnosti a jeho organizácia naberajú v posledných dekádach na ekonomickom význame. Objavujú sa štatistické informácie, podľa ktorých je šport šiestym najväčším priemyselným odvetvím v Európskej únii a vytvára približne 3,5 % jej HDP, resp. že v oblasti športu je zamestnaných až 5 % pracovníkov celej Európskej únie[1]. Výkon profesionálnej športovej činnosti sa pritom prostredníctvom svojich športových združení, s poukazom na svoje špecifiká, bránil užšej legislatívnej úprave s tým, že si ponechával široký priestor na vlastnú autoreguláciu v jednotlivých športových odvetviach. Napriek nespochybniteľným odlišnostiam športová činnosť so svojim silným ekonomickým záberom nemohla zostať úplne mimo regulačného rámca Európskej únie, a to predovšetkým vo vzťahu k základným slobodám Únie. V tomto príspevku naznačíme stručný prierez vybraných rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie v oblasti športu a pokúsime sa zamyslieť nielen nad ich vplyvom k ďalšiemu rozvoju a smerovaniu športovej činnosti.
      2. http://www.ucps.sk/Sloboda_volneho_pohybu_v_oblasti_sportu_
    11. 2013: MAJTÁN, MAREK: Komora sfz pre riešenie sporov – obdoba fifa dispute resolution chamber
      1. Príspevok sa zaoberá návrhom na vytvorenie národnej komory pre riešenie sporov v rámci Slovenského futbalového zväzu podľa vzoru National Dispute Resolution Chamber Standard Regulations, ktoré vypracovala FIFA, vytvorenie ktorej by malo zlepšiť vymožiteľnosť práva a najmä pohľadávok po splatnosti.
      2. http://www.ucps.sk/Komora_SFZ_pre_riesenie_sporov
    12. 2013: ČOLLÁK, JAROSLAV: Definujme (ne)definovateľné - profesionálny, poloprofesionálny a amatérsky výkon športovej činnosti
      1. Predkladaný príspevok sa nesie v znamení úvah, formulácie myšlienok či postojov, ktoré môžu byť akousi inšpiráciou pre úvahy a vývoj športovo – právnej oblasti v podmienkach Slovenskej republiky. Či už presahy z neho plynúce nájdu uplatnenie, pozitívne či negatívne ohlasy, je otázne. Ak sa ale prinajmenšom stane impulzom k začatiu odborných debát k predkladanej téme, budeme považovať jeho cestu za úspešnú. Nerobí si nárok na správnosť, je iba akýmsi „návrhom“ do diskusie, ktorá nemusí byť v konečnom dôsledku iba akademického charakteru. Aj v prípade, ak by sa táto udiala, a výsledky z nej plynúce by v rozsahu reakcií na predkladaný príspevok nadobúdali negatívny charakter, považovali by jej samotnú existenciu za prejav akéhosi „formovania“ športovoprávnej doktríny Slovenskej republiky, čo by bolo prinajmenšom potešiteľným zistením a pre oblasť športu prínosnou skutočnosťou.
      2. http://www.ucps.sk/profesionalny_poloprofesionalny_amatersky_vykon_sportovej_cinnosti_jaroslav_collak
    13. 2013, MAJTÁN, MAREK: Komora sfz pre riešenie sporov – obdoba fifa dispute resolution chamber; aktualizácia príspevku k 22.11.2013
      1. Dňa 22. Novembra 2013 sa v Poprade konala riadna konferencia SFZ, ktorá okrem iných bodov schválila vytvorenie nového orgánu pre zabezpečenie spravodlivosti – komoru SFZ pre riešenie sporov (ďalej len „komora“). Zmene stanov predchádzalo uznesenie VV SFZ zo dňa 4. februára 2013, ktorým bol člen VV SFZ pre legislatívno-právne otázky poverený pripraviť na jesennú riadnu konferenciu SFZ v roku 2013 návrh, ktorým sa implementuje do stanov SFZ riešenie Národnej komory pre riešenie sporov. Komora bola do stanov doplnená do výpočtu orgánov zabezpečenia spravodlivosti v čl. 36 ods. 5 a jej základný rámec je upravený v čl. 58a[1]. Prechodné ustanovenie v nadväznosti na vytvorenie tohto orgánu upravuje, že komora ako štandardný orgán volený na štyri roky bude prvý raz kreovaná až po volebnej konferencii v roku 2014. Komora pre riešenie sporov bude vytvorená a obsadená v súlade s článkom 58a po najbližšej volebnej konferencii v roku 2014 tak, aby mohla začať svoju činnosť najneskôr od 1. júla 2014.
      2. http://www.ucps.sk/KOMORA_SFZ_PRE_RIESENIE_SPOROV_aktualizacia_prispevku
    14. 2014, ČOLLÁK, JAROSLAV: Status a pozícia športovcov - návrhy de lege ferenda – impulz k dišpute potrebnej (nielen) pre optiku prípravy „návrhu Nového zákona o športe“:
      1. Za cieľ tohto krátkeho príspevku si jeho autor stanovil snahu prezentovať možné východiská vnímania, legálneho uchopenia a zákonného znenia úpravy športovca ako fyzickej osoby, od ktorej je závislá a na ktorej je postavená organizácia ktoréhokoľvek športového odvetvia. V príspevku prezentované systematiky úprav športovcov ako špecifickej skupiny subjektov v športe môžu poslúžiť ako impulz k dišpute a konečným záverom pre prebiehajúci proces prípravy „návrhu Nového zákona o športe“, alebo naopak - môžu byť len rýdzo akademickým nadviazaním na predmetnú problematiku a rozvedením alternatív, ktoré nám ponúka znalosť získaná doterajším skúmaním tejto problematiky.
      2. http://www.ucps.sk/status_a_pozicia_sportovcov_vizia_pravnej_upravy_jaroslav_collak
    15. 2014, SURMAJOVÁ, ŽANETA: Komora SFZ pre riešenie sporov
      1. Základné informácie o Komore SFZ pre riešenie sporov
      2. http://www.ucps.sk/zakladne_informacie_o_komore
    16. 2014, ŠURIN, PETER: SFZ - PREČO JE KOMORA SFZ PRE RIEŠENIE SPOROV TAKÁ DÔLEŽITÁ?
      1. Od roku 2014 došlo k zriadeniu Komory SFZ pre riešenie sporov ako orgánu zabezpečenia spravodlivosti SFZ. Stalo sa tak na základe potreby futbalovej verejnosti prerokovať spory v nezávislom orgáne a najmä v rámci futbalového hnutia. Cieľom vytvorenia tohto orgánu bolo, aby spory vo futbalovej komunite sa prerokovali rýchlejšie, efektívnejšie – keďže konanie sa koná spravidla písomne, bez ústneho pojednávania - i úspornejšie, keďže poplatky sú nižšie ako pri všeobecnom súde. Konečné rozhodnutia komory nie sú síce exekučným titulom v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky, sú však dostatočným podkladom pre konanie disciplinárnej komisie, ktorá má efektívne nástroje na zabezpečenie splnenia povinnosti uloženej v rozhodnutí komory. Keďže je potrebné zabezpečiť, aby futbalové spory boli pred komorou prerokované spravodlivo a nestranne, v súlade s požiadavkou FIFA i FIFPro je vytvorený systém, garantujúci, že jednotlivé záujmové skupiny, ktorých spory sa pred komorou budú riešiť, budú mať v komore členov, ktorým dôverujú v rovnakom počte zástupcov: 1. ôsmich členov zastupujúcich kluby, z toho - šiesti členovia za kluby profesionálneho futbalu, - dvaja členovia za kluby amatérskeho futbalu a 2. ôsmich členov zastupujúcich hráčov, z toho - šiesti členovia za hráčov profesionálneho futbalu - dvaja členovia za hráčov amatérskeho futbalu.
      2. https://www.futbalsfz.sk/sfz-preco-je-komora-sfz-pre-riesenie-sporov-taka-dolezita
    17. 2014, ČOLLÁK, J., SEPEŠI, P.: Zajtrajšie noviny, alebo - čo môže priniesť “Nový zákon o športe”. Krátky pohľad optikou všetkých dotknutých subjektov:
      1. Jaroslav Čollák a Peter Sepeši (členovia pracovnej skupiny podieľajúcej sa na príprave návrhu “Nového zákona o športe” alebo aj "NZoŠ") sa v predkladanom príspevku pokúsili pozrieť sa na pripravované opatrenie "NZoŠ" upravujúce status profesionálnych športovcov optikou komplexnou, nielen právnou a nie vytrhnutou z komplexu vzťahov v športe, ktoré poznáme. Obrazne povedané, nutné je pochopenie, že konanie ľavej a pravej ruky zapríčiňuje mozog, ktorý sa dá považovať za element, bez ktorého pohyb rúk nebude možný. Mozgom je v tomto prípade zákon, pričom končatinami všetky nižšie vymenované - dôležité, parciálne časti NZoŠ, ktoré spolu vytvárajú komplexnú právnu úpravu športovo-právnych vzťahov dneška.
      2. http://www.ucps.sk/novy_zakon_o_sporte_status_sportovcov_collak_sepesi
    18. 2014, ČOLLÁK, JAROSLAV: Právo na ocenenie súhlasu športového klubu s prestupom športovca – niekoľko fiktívnych úvah?
      1. Akýmsi „lightmotívom“ formulovania tohto krátkeho – na prax reagujúceho – príspevku[1] je pohnútka autora ako člena Legislatívnoprávnej a etickej komisie Slovenského futbalového zväzu (ďalej len „LPaEK“) poukázať na možné praktiky športových klubov v podmienkach slovenského futbalu, ktoré by nemali existovať vôbec. Ak v rovine praxe skutočne existujú a nie sú iba fiktívne, natíska sa otázka, či si športové predpisy, ktoré ich umožňujú nevyžadujú nutnú zmenu, alebo či by pripravovaný „návrh Nového zákona o športe“ (ďalej len „NZOŠ“) nemal do tejto situácie zasiahnuť a normovať zakazujúcim spôsobom ich výskyt, ak to športové predpisy jednotlivých športov učiniť nedokážu.
      2. http://www.ucps.sk/pravo_ocenenia_suhlasu_s_prestupom_sportovca_jaroslav_collak
    19. 2014, ČOLLÁK, JAROSLAV - RONDZIK, RUDOLF - rozhovor - Nový zákon o športe má ambíciu ozdraviť šport I.
      1. Plánujete zmeny aj v pozícii profesionálnych športovcov?
        1. „Vývoj športu a jeho postupná komercionalizácia, zvyšovanie náročnosti výkonu športovej činnosti a prirodzená snaha športových klubov dosahovať stále lepšie a lepšie výsledky hovoria, že aj táto oblasť si vyžaduje posun vpred. Ochranu športovca tu subjektívne vnímam rovnako potrebnú ako napr. ochranu spotrebiteľa vo vzťahoch s podnikateľskými subjektmi. Terajší model, keď je športovec zmluvným partnerom športového klubu a nie jeho zamestnancom, nie je vyhovujúci. Európska únia, ako aj vývoj na celom svete ukazujú, že patríme medzi málo krajín, kde športovci nie sú zamestnanci (mimo krajín V4). Tento model nie je dobrý. Produkuje to množstvo sekundárnych problémov. Športovci sa v mnohých prípadoch na základe takéhoto stavu nemôžu domôcť vyplatenia svojich miezd, sú jednoznačne slabšou zmluvnou stranou a kým medzi nimi a klubom platí zmluva, sú v područí svojho zmluvného partnera. To by sa v prípade pracovnoprávnej úpravy športovcov nestalo, keďže, okrem iného, nevyplatenie mzdy je Trestným zákonom charakterizované ako trestný čin, za ktorý by zodpovedal štatutárny orgán športového klubu. Okrem toho, pracovnoprávna úprava pripúšťa viacero možností výpovede pracovnoprávnej zmluvy. Na šport nie je aplikovateľná celá pracovnoprávna úprava, ale ak máme zodpovedať položenú otázku, tak návrh zákona o športe počíta so zmenami aj v tejto oblasti. Otázka, kto je profesionál a kto amatér, pre tieto súvislosti nie je podstatná. Je pravda, že každé športové odvetvie upravuje profesionála a amatéra pojmovo odlišným spôsobom. Ak by mal zákonodarca zohľadniť všetky definície, pripravoval by zákon 10 rokov. Správnou cestou je, aby zákonodarca definoval aktivitu v športe, ktorej vykonávanie znamená zo zákona pracovnoprávny vzťah. Ak vykonáva ktorýkoľvek športovec bez ohľadu na jeho zväzové označenie takúto aktivitu, bolo by obchádzaním zákona alebo protiprávnym konaním, ak by tento športovec nemal s klubom uzavretý pracovnoprávny pomer.“ 
        2. https://korzar.sme.sk/c/7230000/novy-zakon-ma-ambiciu-ozdravit-sport.html 
    20. 2014, ČOLLÁK, JAROSLAV - RONDZIK, RUDOLF - rozhovor - Nový zákon o športe má ambíciu ozdraviť šport II.
      1. Ide o projekt, ktorého hlavným gestorom je Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu, a jeho členmi sú odborníci rozčlenení do viacerých pracovných skupín. Projekt je vedený najmä jeho manžérom, prokurátorom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a členom Výkonného výboru SFZ Petrom Sepešim, a koordinátorom projektu, mladým košickým právnikom, doktorandom Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach a členom legislatívno-právnej a etickej komisie SFZ, Jaroslavom Čollákom. Práve s ním sme sa o pripravovanom zákone pozhovárali a druhú časť jeho odpovedí prinášame dnes.
      2. https://korzar.sme.sk/c/7237933/novy-zakon-ma-ambiciu-ozdravit-sport-ii.html
    21. 2015, MIHÁL, PETER: Zákon o športe a disciplinárne konanie
      1. Príspevok sa zaoberá úpravou disciplinárneho konania v zákone o športe. Zameriavame sa predovšetkým na oblasti, ktoré je nevyhnutné v dôsledku prijatia zákona v interných predpisoch športových zväzov novelizovať tak, aby tieto boli v súlade so zákonom. V závere príspevku sa venujeme problematike jednotného disciplinárneho poriadku pre celé športové hnutie.
      2. http://www.ucps.sk/Zakon_o_sporte_a_disciplinarne_konanie
    22. 2015, ČOLLÁK, JAROSLAV: Odvodové zaťaženie profesionálnych športovcov v novom Zákone o športe (a súvisiacej legislatíve)
      1. Predkladaný príspevok má za cieľ uvažovať o spôsoboch zákonnej úpravy odvodového zaťaženia športovcov v návrhu Nového zákona o športe (ďalej len “NZOŠ”). Možností je samozrejme viacero, ide však o to, koľko argumentov za a proti nájdeme pre to – ktoré z nich. Nie je snahou autora o prezentáciu a precizáciu len niektorého z nich, ale o úvahu o komplexe všetkých existujúcich modelov, pričom záverom príspevku by mala byť odpoveď na otázku, ktorý model odvodového zaťaženia profesionálnych športovcov (ergo športových klubov) sa javí ako najsprávnejší. Úprava, ktorú pracovná skupina NZOŠ vyberie ako navrhované riešenie s prirodzeným vplyvom obsahu komunikácie o tejto problematike s predstaviteľmi politickej sféry môže v konečnom dôsledku nadobudnúť odlišné kontúry. Východiskom by sa však aj napriek uvedenému tvrdeniu mali stať tu prezentované modely úpravy. Nevyhnutným predporozumením tohto príspevku je zhodnotenie aktuálneho statusu športovcov a ich odvodového zaťaženia.
      2. http://www.ucps.sk/odvody_profesionalni_sportovci_jaroslav_collak
    23. 2015, ČOLLÁK, JAROSLAV: PRÁVO NA OCENENIE SÚHLASU ŠPORTOVÉHO KLUBU S PRESTUPOM ŠPORTOVCA – MÁME TU OPÄŤ ZNEUŽÍVANIE PRÁVA?
      1. Autor sa v príspevku venuje problematike vzťahu medzi športovcom, športovým klubom a zväzom ako organizátorom športových súťaží. Zaoberá sa právom športového klubu na ocenenie súhlasu s prestupom športovca, zvlášť v reálne možnej situácii, ak sa športový klub do športovej súťaže neprihlásil. Autor sa venuje taktiež možným riešeniam aktuálneho stavu, ktorý je v mnohých ohľadoch neprijateľný.
      2. http://www.ucps.sk/PRAVO_NA_OCENENIE_SUHLASU_SPORTOVEHO_KLUBU_S_PRESTUPOM_SPORTOVCA_MAME_TU_OPAT_ZNEUZIVANIE_PRAVA
    24. 2016, ČOLLÁK, JAROSLAV: Zmluvné typy podľa „nového zákona o športe“: ideový návrh konceptu, systematiky a ucelenosti zmlúv ponúknutých športovej obci alebo - jednota naprieč celým slovenským športom
      1. Po tom, čo zákon o športe č. 440/2015 Z.z. Zákon o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj “ZoŠ”) vstúpil do platnosti a účinnosti od 1.1.2016, vznikne bezpochyby potreba vytvorenia zmlúv, ktoré budú kopírovať zmluvné systémy, ktoré sme zákonom o športe do jednotlivých úrovní výkonu športu na Slovensku zaviedli do života. Bremeno praktickej prípravy týchto zmlúv prirodzene padne na samotné subjekty týchto zmluvných vzťahov - ergo športové organizácie a športovcov. Ako všetci iste vieme, športovcov, ktorí formulujú zmluvné dojednania so športovými organizáciami je zrejme (česť výnimkám) málo, preto podľa môjho názoru vyvstáva potreba podať pomocnú ruku športovým klubom.
      2. Zmluva o profesionálnom vykonávaní športu - vzor (http://www.ucps.sk/zmluva_o_profesionalnom_vykonavani_sport_jaroslav_collak
    25. 2016, ČOLLÁK, JAROSLAV: Režim uzatvárania zmlúv medzi športovými klubmi a profesionálnymi športovcami: čo priniesol "nový zákon o športe"?
      1. Po 1.1.2016 si mnohé subjekty športovej obce – predovšetkým športové kluby a športovci kladú jednoduché otázky, ako napr.: (i) čo so zmluvnými vzťahmi, ktorých sme účastníkmi už dnes, (ii) „čo a ako“ na zmluvné vzťahy, ktoré sa chystáme v blízkej budúcnosti uzavrieť, a čo sa zmení po (iii) 1.1.2019 – po dátume, ktorý tak často spomínali členovia pracovnej skupiny pripravujúcej nový zákon o športe. Na základe potreby praxe, autor sa v predkladanom príspevku pokúsi stručne zhrnúť všetky možnosti uzatvárania zmlúv medzi športovými klubmi a profesionálnymi športovcami predovšetkým po momente, kedy nadobudol účinnosť z.č. 440/2015 Z.z. Zákon o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Príspevok vznikol na základe snahy autora napomôcť predovšetkým športovým klubom pri vstupovaní do zmluvných dojednaní s hráčmi, ktorých výkon športovej činnosti možno považovať za ich hlavnú ekonomickú činnosť, ergo činnosť, ktorou sa títo športovci živia, teda sú profesionálnymi športovcami.
      2. http://www.ucps.sk/zmluvne_rezimy_medzi_klubmi_a_sportovcami_zakon_o_sporte_jaroslav_collak
    26. 2016, ČOLLÁK, JAROSLAV: Niekoľko slov k rešpektovaniu zákona o športe - športové kluby a profesionálni športovci verzus (možný) protiprávny stav ich zmlúv?
      1. Tento krátky príspevok má za cieľ v krátkosti reagovať na niektoré praktické – aplikačné súvislosti, ktoré autor príspevku v poslednom období zaregistroval vo viacerých športoch a ktoré pramenia z častých otázok kladených pracovnej skupine s obsahom: „čo sa stane ak nebudeme mať zmluvy s profesionálnymi hráčmi v súlade so zákonom o športe, ale pôjdeme v starom režime“. Odpoveď na túto otázku sa paradoxne nedotýka len športových klubov a športovcov, ale aj národných športových zväzov a iných obchodných spoločností, ktoré priamo zodpovedajú za organizáciu súťaží (sú športovými organizáciami v zmysle "ZoŠ") kvalitu a právnu súladnosť vzťahov, ktoré spadajú pod ich právomoc a pôsobnosť.
      2. http://www.ucps.sk/zmluva_o_profesionalnom_vykonavani_sportu_a_rozpor_so_zakonom_jaroslav_collak
    27. 2016, ČOLLÁK, JAROSLAV: Profesionálna športová činnosť ako závislá práca?    (Uverejnené rovnako v periodiku Justičná revue: ČOLLÁK, J.: Profesionálna športová činnosť ako závislá práca?; Justičná revue, 63, 2011, č. 10, s. 1400 – 1408.)
      1. Cieľom článku je odpovedať na otázku, či by výkon športovej činnosti profesionálnych športovcov mal alebo nemal spadať pod spomenutú zákonnú úpravu. Alebo pod zákonnú úpravu ešte nevytvorenú, s cieľom zefektívnenia ochrany v predmetnom vzťahu, namiesto súčasného stavu, keď profesionálny športovec vo väčšine prípadov uzatvára inominátnu zmluvu medzi ním a subjektom (právnickou osobou, občianskym združením, športovým klubom atď.), aby podľa nej istý čas pôsobil a vykonával športovú činnosť.1)
      2. http://www.ucps.sk/profesionalna_sportova_cinnost_sportovec_ako_zamestnanec_jaroslav_collak
    28. 2016, ČOLLÁK, JAROSLAV: Stručná reakcia na právnu analýzu alebo: kto sa (ne)nechá v TIPSPORT extralige / v PRO HOKEJI a.s. - (lenivo) oklamať:
      1. Len niekoľko dní spätne sa nám z rúk viacerých športových klubov dostala "na nazretie" právna analýza nemenovanej advokátskej kancelárie (ďalej aj „analýza“), ktorá sa zaoberá činnosťou profesionálneho športovca vo svetle zákona č. 440/2015 Z.z. Zákona o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o športe“). Už samotná argumentácia klubov pri zadaní a poskytnutí tejto analýzy mojej osobe: „ ...je táto analýza v poriadku?“ - zakladá dôvodnú pochybnosť, či jej obsah medzi kluby nevniesol zmätočnosť, neistotou a nejasnosť a či vychádza z právne relevantných východísk. Všeobecné presvedčenie športovej obce o správnosti jej záverov ako sa zdá - neexistuje, ak samotné kluby ako "spolutvorcovia" zákona o športe ešte v čase stretnutí s pracovnou skupinou pripravujúcou vtedajší návrh zákona o športe, ktorej som bol členom, počúvali a stotožnili sa s absolútne inými závermi a poznatkami. Profesná etika a presvedčenie autora hovorí o tom, že "kolegu" a jeho právne závery hodnotiť nie je z pozície právnika – profesionála, vhodné a namieste. Z uvedeného dôvodu formulujeme nasledujúce riadky len ako akési upozornenia a poukázania na slabé miesta - v analýze predloženej - argumentácie. Závery tejto analýzy usmerňujú športové subjekty – športové organizácie, alebo inak – športové kluby v najvyššej hokejovej súťaži (TIPSPORT extraliga, prípadne jej riadiaci orgán PRO-HOKEJ a.s.) skromne povedané – na protiprávne konanie a takémuto konaniu a stavu sa autor týchto riadkov nemôže s kľúdnym svedomím prizerať. Na základe uvedeného a na základe požiadavky konkrétnych športových klubov sme sa rozhodli, že v tomto dokumente zhrnieme podstatné fakty, ktoré definujú činnosť profesionálneho športovca, pričom tento dokument bude akousi „protianalýzou“ vzhľadom na závery, ktoré ponúka komentovaná analýza hore uvedenej advokátskej kancelárie.
      2. http://www.ucps.sk/profesionalny_sportovec_je_zamestnanec_jaroslav_collak
    29. 2016, ČOLLÁK, JAROSLAV: "Opcie“ v hráčskych zmluvách uzatvorených do 31.12.2015 po účinnosti Zákona o športe (1.1.2016) - ako na nich?
      1. V poslednej dobe sa pracovná skupina v rámci projektu "Implementácie zákona o športe" čoraz častejšie stretáva s otázkou, ako a či je vôbec možné využívať tzv. "opcie" hráčskych zmlúv uzatvorených pred 1.1.2016. Prvým dychom - právny inštitút opcie slovenské právo nepozná, aspoň nie v kontraktačnej oblasti a nie s klasicky známym "športovým" obsahom. Zodpovedanie skôr uvedenej otázky presahuje rámec odpovede, ktorými sa členovia pracovnej skupiny snažia odpovedať na najrôznejšie otázky smerované zo športovej obce. Preto sme pristúpili k detailnejšiemu popisu, o čo v skutočnosti ide. Zhrnutím je možné povedať, že opcia je – aj napriek tomu, že právny poriadok Slovenskej republiky takýto právny inštitút nepozná a jej definovanie je vlastné skôr bankovému trhu – v športovej obci známa ako možnosť jednej zmluvnej strany na základe jednostranného kvalifikovaného adresného prejavu vôle ovplyvniť dĺžku trvania (účinnosti) konkrétnej zmluvy medzi hráčom a športovým klubom. Hneď na úvod sa môže zdať, že takéto vymedzenie nie je úplne presné, nakoľko opciu všetci poznajú ako právo športových klubov automaticky predĺžiť účinnosť zmluvy o jeden rok, sezónu či inak dohodnutý časový úsek.
      2. http://www.ucps.sk/opcie_v_zmluvach_zakon_o_sporte_jaroslav_collak
    30. 2016, ČOLLÁK JAROSLAV, Zmluva o profesionálnom vykonávaní športu - čo to "laicky" znamená pre športové kluby?
      1. Autor prináša praktické zovšeobecnenie[1] pre športové kluby, ktoré sa chystajú uzatvárať nové zmluvy s profesionálnymi športovcami - zovšeobecnenie, čo znamená praktickou rečou podpis "zamestnaneckej" zmluvy s profesionálnym športovcom. Autor tak robí na základe vedomosti o tom, že táto skutočnosť nie je všetkým dotknutým športovým klubom úplne zreteľná. Príspevok je osobným nadviazaním autora, ktorý sa ním snaží osloviť predstaviteľov športových klubov, ktorým nie je ukradnutý zmysel pre dodržiavanie zákona (o športe, ale aj všeobecne) a ktorým nie je ukradnutá zodpovednosť za právnu súladnosť vzťahov, ktoré vytvárajú. Čo sa v konečnom dôsledku udeje, ak športový klub podpíše s hráčom zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu? Tu su praktické odpovede.
      2. http://www.ucps.sk/zmluva_o_profesionalnom_vykonavani_sportu_co_to_znamena_pre_kluby_jaroslav_collak
    31. 2016, ČOLLÁK, JAROSLAV: Kto bude riešiť pracovnoprávne spory profesionálnych športovcov a klubov v športe alebo – prečo je (vždy) nutné hľadieť z výšky:
      1. Prejednávanie sporov medzi športovcami a športovými klubmi v prípade, ak v danom športe existoval rozhodcovský súd bolo lokalizované a charakterizované ako súkromnoprávne rozhodovanie sporov "vo vnútri" danej športovej organizácie - teda vo vnútri daného športového, zväčša národného zväzu. Ak si daný národný športový zväz takýto rozhodcovský súd v súlade so zákonom č. 244/2002 Z.z. (o rozhodcovskom konaní) zriadil, zaviazal svojich členov k povinnosti spory vzniknuté medzi členmi, alebo medzi členmi a samotným zväzom predkladať výlučne pred tento rozhodcovský súd. Dochádzalo tak k vylučovaniu právomoci všeobecného súdnictva, a športové spory ostávali "doma", teda vo vnútri športového odvetvia. Konanie pred rozhodcovským súdom má však limity v zákone č. 244/2002 Z.z., ktorý okrem iného implicitne ustanovuje, že v rozhodcovskom konaní nie je možné prejednávať pracovnoprávne spory, čo potvrdzuje aj ustanovenie § 14 zákona č. 311/2001 Z.z. (Zákonník práce). Kam teda so spormi vyplývajúcimi zo zmlúv o profesionálnom vykonávaní športu v zmysle "nového zákona o športe", ak zákonodarca špecificky ustanovil, že tieto vzťahy majú pracovnoprávny charakter, ale neplatí na nich plošne Zákonník práce? Na uvedenú otázku sa pokúsi autor nájsť odpoveď, ktorú sa pokúsi formulovať ako stručnú a jasnú a ako odpoveď s "prakticistickým ťahom na bránku".
      2. http://www.ucps.sk/riesenie_pracovnopravnych_sporov_v_sporte_profesionalny_sportovec_klub_jaroslav_collak
    32. 2016, SEPEŠI, PETER: Postup profesionálnych hráčov pri prechode zo "starej profesionálnej zmluvy" na "zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu" podľa nového zákona o športe
      1. Od 1. januára 2016 je účinný nový zákon o športe (zákon č. 440/2015 Z.z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov), ktorí prináša významnú zmenu pre športové kluby a profesionálnych športovcov/športovkyne kolektívnych športov (futbal, hokej, basketbal, hádzaná, volejbal a pod.), čo sa týka právnej úpravy vykonávania športu športovcom za za športový klub. Zákon o športe obsahuje v § 31 až 46 "malý zákonník práce" pre športovcov ako zamestnancov a kluby ako zamestnávateľov, upravujúci špecifické postavenie a vzťahy profesionálneho športovca a športového klubu pri vykonávaní športu spôsobom, ktorý spĺňa znaky závislej práce. Definícia pojmu "závislá práca" je uvedená v § 1 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého: závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Čo bude po 1.1.2016 zo starými zmluvami, ktorých dojednané obdobie platnosti trvá aj po 1.1.2016?
      2. http://www.ucps.sk/Profesionalni_hraci_pri_zmene_zmluvy
    33. 2016, ČOLLÁK, JAROSLAV: Športový klub - spôsobilosť prijímateľa verejných prostriedkov - pokuty alebo: prečo už viac "nie" zmluvy s profesionálmi v režime "SZČO"
      1. Športové kluby uzatvorením zmlúv s profesionálnymi športovcami v režime "SZČO" v prípade, ak športová činnosť vykonávaná športovcom spĺňa znaky závislej práce - riskujú pokuty od kontrolných orgánov do výšky 200 000,- EUR, stratu spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov v zmysle Zákona o športe, ako aj nemožnosť uchádzať sa o akékoľvek dotácie od štátu ako takého. Ak to ako pozvánka na zváženie postupov klubov vo vzťahu k uzatváraniu "profi zmlúv" v zmysle Zákona o športe alebo na prečítanie predkladaného príspevku nestačí, poukazujeme taktiež na možnosť disciplinárneho potrestania tak klubu, ako aj hráča za neoprávnený štart v súťažiach, nakoľko v nej nastúpili na základe zmlúv, ktoré sú v rozpore so zákonmi Slovenskej republiky.
      2. http://www.ucps.sk/sportovy_klub_zmluva_o_profesionalnom_vykonavani_sportu_szco_nelegalne_zamestnavanie_sposobilost_prijimatela_verejnych_prostriedkov_jaroslav_collak
    34. 2016, ČOLLÁK, JAROSLAV: Prečo „novela zákona o športe“ nemení postavenie profesionálnych športovcov alebo kto (ne)porušoval zákon od 1.1.2016?
      1. Tento príspevok píše autor netradične, od nasledujúcej vety v prvej osobe, pričom jeho obsah môže nadobúdať charakter spomienok na budúcnosť. Ide o netradičné a neformálne prispenie do debaty, so snahou vniesť do nej povestné "sedliacke svetlo". Veľmi rád sa sa vraciam k starším právnym názorom, ak boli vyslovené v minulosti, potvrdzovali vtedajší stav, a budúcnosť – dnes realita a súčasnosť - im dala za pravdu. Je to zvláštne, ale táto situácia sa stala aktuálnou práve v tomto období. K téme „profesionálnych športovcov“ som sa tak v minulosti, ako aj po účinnosti zákona o športe vyjadroval často. Predmetom mojich vystúpení na dvoch ročníkoch konferencií „Šport a právo“ bolo postavenie športovcov všeobecne, neskôr postavenie športovcov "v návrhu zákona o športe"[1], a napokon som publikoval viaceré príspevky na viacerých fórach (predovšetkým na webovom sídle Učenej právnickej spoločnosti), ktoré ozrejmovali status a pozíciu profesionálnych športovcov. Čo je ale podstatné dopovedať dnes, v čase kedy predkladá Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky?
      2. http://www.ucps.sk/postavenie_profesionalnych_sportovcov_novy_zakon_o_sporte_novela_jaroslav_collak
    35. 2018, SEPEŠI, PETER: Závery okrúhleho stola k téme odvodov profesionálnych športovcov - zamestnancov
      1. Dňa 25.10.2018 od 13.30 hod sa v hoteli Horizont Resort v Starej Lesnej uskutočnila verejná vecná diskusia pri okrúhlom stole k téme odvodov profesionálnych športovcov - zamestnancov po 1.1.2019. Z diskusie bol vysielaný on-line prenos a záznam je dostupný na webe UčPS. Okrúhly stôl sa uskutočnil v rámci programu konferencie "Šport a právo 2018" organizovanej Učenou právnickou spoločnosťou v spolupráci so Slovenským futbalovým zväzom.
      2. http://www.ucps.sk/Zavery_okruhleho_stola_k_teme_odvodov
    36. 2018, SEPEŠI, PETER: O blížiacom sa ekonomickom probléme slovenského profesionálneho športu z pohľadu (makro)ekonomiky Slovenska a (mikro)ekonomiky profesionálnych klubov
      1. Blíži sa 31. december 2018, zlomový dátum pre slovenský profesionálny šport, ak mu teda nepomôžeme ... Do tohto dňa je účinné ustanovenie zákona o sociálnom poistení,[1] podľa ktorého sa profesionálni športovci, ktorí vykonávajú šport na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, t.j. športovci, ktorých vykonávanie športu pre športový klub má znaky závislej práce[2] (športovci kolektívnych športov), dočasne nepovažujú za zamestnancov na účely povinného platenia sociálnych odvodov.
      2. http://www.ucps.sk/O_bliziacom_sa_ekonomickom_probleme_slovenskeho_profesionalneho_sportu_z_pohladu_makroekonomiky_Slovenska_a_mikroekonomiky_profesionalnych_klubov
    37. 2018, SEPEŠI, PETER: Ešte raz a inak k problému odvodov profesionálnych športovcov - zamestnancov
      1. Na základe intenzívnej diskusie so zástupcami profesionálnych klubov o kritickom probléme súvisiacom s blížiacim sa plným odvodovým zaťažením profesionálnych klubov kolektívnych športov ako zamestnávateľov profesionálnych športovcov (od 1.1.2019) prinášame ďalšie informácie a ponúkame možnosť zapojiť sa do konštruktívnej vecnej diskusie, ktorej výsledkom by mala byť podpora vyvážených alternatív riešenia problému odvodov, ktoré pomôžu slovenskému profesionálnemu športu aspoň prežiť, ak už nie rásť a rozvíjať sa. Základné východisko je, že slovenské kluby, v ktorých pôsobia profesionálni športovci sú už aj v súčasných podmienkach dlhodobo stratové a iba s ťažkosťami a významnými pravidelnými finančnými injekciami spoločníkov/ akcionárov klubov dokážu prežiť a konkurovať klubom v susedných krajinách.
      2. http://www.ucps.sk/Este_raz_a_inak_k_problemu_odvodov_profesionalnych_sportovcov_zamestnancov
    38. 2018, SEPEŠI, PETER: Do NR SR bol doručený návrh zákona, ktorým sa navrhujú predĺžiť "odvodové prázdniny" športovcov a klubov o ďalšie 3 roky do 31.12.2021.
      1. Do Národnej rady SR bol v piatok 28.9.2018 doručený poslanecký návrh zákona, ktorým sa navrhujú predĺžiť "odvodové prázdniny" športovcov a klubov do 31.12.2021. Ich dôsledkom bude, že športovci - zamestnanci budú celkovo 6 rokov postavení mimo sociálny systém (3 roky už boli a 3 roky ešte budú na základe predloženého návrhu zákona). Návrhy novely zákona o sociálnom poistení a novely zákona o zdravotnom poistení predložili poslanci Glváč, Jančula, Tittel, Galis, Bernaťák a Petrák. Návrh poslancov bude prerokovaný pod číslom parlamentnej tlače 1156 a legislatívny proces v Národnej rade SR je možné sledovať - TU. V dôvodovej správe k návrhu zákona, ktorí na ďalšie 3 roky stavia športovcov - zamestnancov mimo sociálny systém Slovenskej republiky sa uvádza, že: "Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy, vplyvy na podnikateľské prostredie, životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti ani na služby verejnej správy pre občana.". O tom, či nižšie uvedené dôsledky predloženého návrhu zákona možno zhrnúť zásadným tvrdením, že "návrh zákona nemá sociálne vplyvy", nech si urobí záverkaždý sám.
      2. http://www.ucps.sk/Do_NR_SR_bol_doruceny_navrh_zakona__ktorym_sa_navrhuju_predlzit_odvodove_prazdniny_sportovcov_do_31_12_1921
    39. 2018, SEPEŠI PETER, ROZHOVOR hráčskej asociácie hokeja s Petrom Sepešim (úplné znenie)
      1. Tipsport liga sa najmä v poslednej sezóne musela vysporiadať s mnohými problémami a kauzami, pričom mnohé sú dôsledkom najmä toho, že došlo k nedostatočnému predvídaniu a nerešpektovaniu podstaty pravidiel. V najbližšej dobe sa však bude musieť Tipsport liga vyporiadať s oveľa väčším "orieškom", ktorý sa týka práve rozumného riadenia súťaže a predvídania negatívnych dôsledkov v budúcnosti. Už od roku 2016 je účinný zákon o športe, ktorý zavádza do slovenského športu novinku - športovcov zamestnancov. Nakoľko ide o odbornú tému, porozprávali sme sa o nej s JUDr. Petrom Sepešim, prokurátorom Generálnej prokuratúry, zakladateľom portálu Učenej právnickej spoločnosti (www.ucps.sk), členom Výkonného výboru SFZ a jedným z autorov návrhu zákona o športe.
      2. http://www.ucps.sk/ROZHOVOR_hracskej_asociacie_hokeja_s_Petrom_Sepesim
    40. 2018, SEPEŠI, PETER: Je profesionálny športovec iný zamestnanec ako bežný zamestnanec?
      1. Na ceste úvah o právnej úprave športovcov ako zamestnancov vrátane ich odvodového zaťaženia sa po prijatí zákona o športe najčastejšie stretávame s týmito dvoma základnými smermi úvah ohľadom prístupu ku profesionálnemu športovcovi (zamestnancovi), ktorý vykonáva šport pre športový klub formou závislej práce,[1] ktoré vytvárajú východisko pre možné riešenia aktuálnej situácie, ak ju bude chcieť slovenská spoločnosť riešiť…
      2. http://www.ucps.sk/PRECO_JE_SPORTOVEC_INY_AKO_BEZNY_ZAMESTNANEC
    41. 2018, SFZ, pripomienky k návrhu novely zákona o športe (legislatívny proces č. LP 2018/201)
      1. Na konci písmena a) navrhujeme pripojiť slová “ak predpis NŠZ a predpis medzinárodnej ŠO alebo kolektívna zmluva upravuje podmienky okamžitého skončenia zmluvného vzťahu pre športovca výhodnejšie, postupuje sa podľa týchto predpisov” alebo navrhujeme doplniť do spoločného ustanovenia § 46 nový odsek 9, ktorý znie:“(9) Ak predpis medzinárodnej ŠO a predpis NŠZ alebo kolektívna zmluva obsahuje úpravu pravidiel zmluvného vzťahu športovca so ŠO vykonávajúcich športovú činnosť v ich pôsobnosti výhodnejšie pre športovca, ako je upravená v tejto hlave, použije sa výhodnejšia úprava.”
      2. Navrhujeme doplniť nový odsek 3, ktorého predmetom bude úprava, ktorá zamedzí ŠO zmluvne dojednať so športovcom dodatočnú lehotu po lehote splatnosti na úhradu splatnej mzdy a ostatných peňažných plnení súvisiacich s vykonávaním športu.
    42. 2018, UčPS, pripomienky k návrhu novely zákona o športe (legislatívny proces č. LP 2018/201)
      1. V § 36 navrhujeme doplniť nový odsek 3, ktorý znie: “(3) Akékoľvek zmluvné dojednania poskytujúce športovej organizácii dodatočnú lehotu po lehote splatnosti na úhradu splatnej mzdy a ostatných peňažných plnení súvisiacich s vykonávaním športu športovcom za športovú organizáciu sú neplatné a neprihliada sa na ne, ak neboli dojednané v rámci kolektívneho vyjednávania.”.
      2. Odôvodnenie: Navrhuje sa upraviť neplatnosť tzv. novácie záväzkov, ktorá sa v športe pomerne často využíva pri preukazovaní plnenia licenčných podmienok v súvislosti s prihlasovaním do nového ročníka súťaže, no zároveň bol jej výsledkom často stav, že mzda/odmena športovcov bola opakovane predmetom novácie záväzku a uhradená bola niekedy po niekoľkých rokoch alebo len čiastočne alebo v niektorých prípadoch nebola uhradená vôbec. Existenčné problémy športovcov ako slabšiu zmluvnú stranu nútia športovcov pristúpiť na nie vždy výhodné podmienky od športovej organizácie len preto, aby mohli súťažiť v nasledujúcej sezóne, čím vlastne nedochádza k prirodzenému tlaku na športových funkcionárov, aby efektívne a transparentne hospodárili s finančnými prostriedkami športovej organizácie a za ich neefektívne nakladanie s financiami športovej organizácie neraz formou novácie záväzkov zodpovedajú v konečnom dôsledku športovci. Zároveň existenčné problémy športovcov vytvárajú zhubné prostredie, v ktorom sú športovci náchylnejší podľahnúť ponukám na manipuláciu súťaží, či už z dôvodu stávkových hier alebo z dôvodu snahy nepoctivo dosiahnuť lepší športový výsledok. Uvedené pravidlo bolo s celosvetovou platnosťou od 1. júna 2018 schválené v rámci predpisov FIFA upravujúcich status a transfery hráčov (čl. 18 ods. 6 FIFA RSTP). Toto nové pravidlo by sa malo vzťahovať na všetky zmluvy uzavreté po nadobudnutí účinnosti tohto ustanovenia.
      3. https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/LP/2018/201/pripomienky/COO-2145-1000-3-2865371
    43. 2018, Konferencia Šport a právo, Okrúhly stôl na tému Odvody profesionálnych športovcov
      1. Videozáznam z okrúhleho stola za účasti 5 poslancov NR SR, ministerky školstva, vedy výskumu a športu SR, akademickej obce, SFZ, ÚLK (zástupca ÚFP neprišiel - pozvaný bol prezident ÚFP): https://www.youtube.com/watch?v=zsFsW0sNbwM
    44. 2019, Rozhovor RÓBERTA KOTIANA s JAROSLAVOM ČOLLÁKOM o návrhu novely zákona o športe
      1. Vezmi si väčšie kladivo. Nekonečný príbeh - o čo ide v najnovšom návrhu novely zákona o športe. Nenamáhaj sa. Vezmi si väčšie kladivo, znie jeden Murphyho zákon, ktorý pripomína najnovšia zákonodarná aktivita dvoch poslancov SNS Dušana Tittela a Tibora Jančulu. V NR SR je novela zákona o športe, ktorou sa tento kľúčový zákon má zmeniť tak, že podmienka výkonu profesionálneho športu v zamestnaneckom režime vo forme závislej práce má byť zo zákona eliminovaná – o tejto aktivite sa zhovárame s advokátom, stálym členom Rady Učenej právnickej spoločnosti, spolutvorcom zákona o športe a dočasne povereným predsedom Komory SFZ pre riešenie sporov SFZ, členom legislatívno-právnej a etickej komisie SFZ, Jaroslavom Čollákom.
      2. http://www.ucps.sk/Rozhovor_Roberta_Kotiana_s_Jaroslavom_Collakom_o_navrhu_novely_zakona_o_sporte
    45. 2019, UčPS tím, Tlačová správa k novele zákona o športe
      1. Učená právnická spoločnosť, o. z. (ďalej len „UčPS“) obrátila písomnou žiadosťou na pani prezidentku Slovenskej republiky, aby vo vzťahu k novele zákona o športe (parlamentná tlač 1716) zvážila využitie svojej kompetencie podľa článku 87 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a vrátila predmetnú novelu zákona o športe s pripomienkami Národnej rade Slovenskej republiky na jej opätovné prerokovanie.
      2. K zákonu č. 461.2003 Z. z. o sociálnom poistení - pripomienka nad rámec novely zákona o športe:
        • Vzhľadom na znenie prechodného ustanovenia § 293do účinného od 1. januára 2016, podľa ktorého: “Zamestnanec podľa tohto zákona nie je v období od 1. januára 2016 do 31. decembra 2018 fyzická osoba v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu podľa osobitného predpisu.”, navrhujeme novelou zákona o sociálnom poistení vytvoriť na prechodné obdobie osobitné riešenie. Platenie odvodov v plnej výške by vážne poškodilo ekonomiku beztak stratových slovenských klubov a mnohé by sa rozhodovali o ukončení svojej činnosti, niektoré už svoju činnosť na úrovni dospelých aj ukončili (napr. basketbalové kluby Good Angels Košice a KB Košice). Preto navrhujeme schváliť vecné riešenie problému profesionálnych klubov, ktoré bude vyvážené pre všetky dotknuté záujmové skupiny i pre štát, t. j. nie iba ďalšie posunutie prechodného obdobia “odvodových prázdnin”. Je potrebné navrhnúť také riešenie, ktoré bude znamenať, že profesionálni športovci sa stanú súčasťou sociálneho systému Slovenskej republiky, hoci v osobitnom režime a to až do času, kým profesionálne kluby nebudú ekonomicky pripravené platiť za športovcov plné odvody.
        • https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/LP/2018/201/pripomienky/COO-2145-1000-3-2865395
      3. K zákonu č. 580.2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95.2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
        • Vzhľadom na znenie prechodného ustanovenia § 38ei zákona o zdravotnom poistení účinného od 1. januára 2017, podľa ktorého: “Zamestnanec na účely tohto zákona nie je v období od 1. januára 2017 do 31. decembra 2018 fyzická osoba, ktorá odplatne vykonáva šport za športovú organizáciu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu podľa osobitného predpisu.”, navrhujeme novelou zákona o zdravotnom poistení vytvoriť na prechodné obdobie osobitné riešenie. Platenie odvodov v plnej výške by vážne poškodilo ekonomiku beztak stratových slovenských klubov a mnohé by sa rozhodovali o ukončení svojej činnosti, niektoré už svoju činnosť na úrovni dospelých aj ukončili (napr. basketbalové kluby Good Angels Košice a KB Košice). Preto navrhujeme schváliť vecné riešenie problému profesionálnych klubov, ktoré bude vyvážené pre všetky dotknuté záujmové skupiny i pre štát, t. j. nie iba ďalšie posunutie prechodného obdobia “odvodových prázdnin”. Je potrebné navrhnúť také riešenie, ktoré bude znamenať, že profesionálni športovci sa stanú súčasťou sociálneho systému Slovenskej republiky, hoci v osobitnom režime a to až do času, kým profesionálne kluby nebudú ekonomicky pripravené platiť za športovcov plné odvody.
        • https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/LP/2018/201/pripomienky/COO-2145-1000-3-2865397
    46. 2019, UčPS tím, Komuniké UčPS tímu k návrhu novely Zákona o športe
      1. Dňa 27.9.2019 bol podaný do podateľne NR SR návrh poslancov NR SR Dušana TITTELA a Tibora JANČULU na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (parlamentná tlač 1716).
      2. http://www.ucps.sk/Komunike_UcPS_timu_k_navrhu_novely_Zakona_o_sporte_
    47. 2019, UčPS tím, Nech v utorok dopadne hlasovanie o Tittel-Jančulovej novele zákona o športe akokoľvek …
      1. V utorok 3. decembra 2019 by sa malo v Národnej rade SR hlasovať v druhom a treťom čítaní o návrhu novely zákona o športe (parlamentná tlač 1716), ktorú predložili do Národnej rady poslanci za stranu SNS bývalí futbaloví hráči Dušan Tittel a Tibor Jančula, ktorí paradoxne v zahraničí hrávali futbal so statusom zamestnanca. Návrh však nerieši skutočnú príčinu problému slovenských ligových klubov kolektívnych športov - nedostatok prostriedkov v kluboch najmä zo súkromných zdrojov (chýbajú motivačné opatrenia sľubované v programovom vyhlásení vlády na roky 2016 až 2020), ale rieši iba jeden z viacerých dôsledkov tohto problému. Takýto návrh vonkoncom však nezabezpečí deklarovanú konkurencieschopnosť slovenských klubov v športovej Európe.
      2. http://www.ucps.sk/Nech_v_utorok_dopadne_hlasovanie_o_Tittel_Janculovej_novele_zakona_o_sporte_akokolvek
    48. 2019, Futbalnet, Róbert Kotian, Pokračovanie sporu o status profesionálnych hráčov
      1. https://futbalnet.sk/spravy/pokracovanie-sporu-o-status-profesionalnych-hracov
    49. 2019, Futbalnet, Róbert Kotian, Spor o status profesionálnych hráčov rozhodne zrejme kvantita pred kvalitou
      1. Róbert Kotian hodnotí priebeh druhého čítania kontroverzného návrhu novely zákona o športe, ktorý do Národnej rady SR predložili poslanci za SNS Dušan Tittel a Tibor Jančula.
      2. https://futbalnet.sk/spravy/spor-o-status-profesionalnych-hracov-rozhodne-zrejme-kvantita-pred-kvalitou
    50. 2019, Futbalnet, Róbert Kotian, Čím je profesionálny hráč pre kluby a zväzy?
      1. Prinášame Vám ďalší príspevok Róberta Kotiana - "Čím je profesionálny hráč pre kluby a zväzy?" Osemnásteho októbra o 13.49 podpredseda NR SR Martin Glváč otvoril prvé čítanie o návrhu poslancov Dušana Titela a Tibora Jančulu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/20105 Z. z. o športe.
      2. https://futbalnet.sk/spravy/cim-je-profesionalny-hrac-pre-kluby-a-zvazy
    51. 2019, Futbalnet, Róbert Kotian, Najväčším problémom je nerovné postavenie športovcov vo vzťahu k športovým klubom (rozhovor s Róbertom Janom ml.)
      1. Novela zákona o športe (parlamentná tlač 1716) predložená do NR SR 27.9.2019 poslancami Dušanom Tittelom a Tiborom Jančulom (obaja SNS), postavila predstaviteľov profesionálnych hráčov proti športovým klubom. Na stranu záujmov klubov sa pridali aj prezidenti viacerých športových zväzov (okrem futbalu). Podľa tejto novely zákona o športe by „športovci mali mať možnosť rozhodnúť sa, či sa s klubmi dohodnú na zamestnaneckej zmluve o profesionálnom vykonávaní športu, alebo uzavrú zmluvy podľa Občianskeho či Obchodného zákonníka. Športovci by nemuseli vystupovať len ako zamestnanci, mohli by byť samostatne zárobkovo činné osoby“. O tomto probléme sa zhovárame s predsedom Ligy na ochranu slovenských športovcov (LOSŠ) Róbertom Janom ml.
      2. https://futbalnet.sk/spravy/najvacsim-problemom-je-nerovne-postavenie-sportovcov-vo-vztahu-k-sportovym-klubom-rozhovor-s-robertom-janom-ml

    PRETOŽE CESTA JE CIEĽ - ANTOINE DE SAINT EXÚPERY

    Záverečná myšlienka tohto príspevku teda znie: kto dnes háji a kto hájil v posledných piatich rokoch postavenie profesionálnych športovcov na Slovensku, kto hájil a upravil postavenie profesionálnych športovcov v podmienkach SFZ?

    Odpoveď na položenú otázku necháme v rovine otázky básnickej, pričom veríme, že si ju zodpovedie každý adresát tohto príspevku sám. Tomuto príspevku ostávame z pozície UčPS dlžní záverečné zhodnotenie, no zakončujeme ho snáď s minimálnym dovetkom, či úvahou:

    "Reálne preukázanie výsledkov práce, tisícok hodín strávenými nad dennodennou prácou členov UčPS a členov odborných orgánov SFZ, či v prospech celého športového hnutia, v prospech všetkých profesionálnych športovcov hovoria viac, ako mnohé formálne, populistické a nič nehovoriace frázy oponentov, ktorí sa túto prácu snažia znegovať, či nebodaj - pred samotnými profesionálnymi športovcami účelovo neprezentovať, či špekulatívne - sledujúc svoje vlastné politické ciele - zatajiť.  Pravda vždy ostane pravdou, bez ohľadu na to, ako sa snaží byť deformovaná."

    Z inštitucionálneho hľadiska môžeme konštatovať, že SFZ v spolupráci s UčPS dlhodobo vytvára prajné prostredie pre profesionálny šport, prijíma svoje vnútorné predpisy v súlade s cieľmi zameranými na ochranu profesionálnych športovcov, v radoch svojich odborných orgánov obsadzuje odborníkov, pričom tieto orgány sú doslova vzorom pre iné športové orgánizácie, čo zo SFZ robí skutočného lídra v tejto oblasti. Bez nutnosti umelej glorifikácie svojej vlastnej činnosti, ako môžeme vidieť v prípadoch mnohých iných organizácií, SFZ aj naďalej posilňuje postavenie profesionálnych športovcov, to bez ohľadu na ich inštitucionalizáciu, či členstvo v niektorej z viacerých dnes existujúcich hráčskych asociácií. 

    Poznámky pod čiarou:
    1. https://ufp.sk (2016, Únia futbalových profesionálov) ^
    2. http://www.loss.sk/o-nas (2015 - Liga na ochranu Slovenských športovcov)^
    3. http://klubkanonierov.sk (2018, Klub ligových kanonierov)^
    4. 2004, Asociácia profesionálnych futbalistov, APFS ^
    5. https://www2.teraz.sk/sport/sfz-futbal-elektronicke-volby/94207-clanok.html ^
    6. https://ufp.sk/2016/11/25/vyzva-bojkot-volieb-do-komory-sfz-riesenie-sporov/ ^
    7. čl. 59 Stanov SFZ: http://www.ucps.sk/Stanovy_SFZ_uplne_znenie01032019#kap73^
    8. Ustanovenie § 19 ods. 1 písm. f) Zákona o športe: najvyšší orgán volí členov najvyšších výkonných orgánov, predsedov a podpredsedov disciplinárnych orgánov, orgánov na riešenie sporov, licenčných orgánov a kontrolných orgánov, ak nie sú volení členmi národného športového zväzu priamo,^
    9. Čl. 37 ods. 9 Stanov SFZ: http://www.ucps.sk/Stanovy_SFZ_uplne_znenie27062019#kap46^
    10. https://ufp.sk^
    11. https://ufp.sk/wp-content/uploads/2019/12/PETÍCIA_021019.pdf^
    12. Prezident SFZ alebo VV SFZ bez zbytočného odkladu zvolal mimoriadne zasadnutie VV SFZ alebo Konferencie SFZ s nasledovnými bodmi programu: (i) odvolanie dočasného poverenia výkonom funkcie podpredsedu Komory SFZ pre riešenie sporov VV SFZ alebo Konferencia SFZ odvoláva dočasné poverenie výkonom funkcie podpredsedu Komory SFZ pre riešenie sporov pani JUDr. Žanete Surmajovej, PhD. (ii) udelenie dočasného poverenia výkonom funkcie podpredsedu Komory SFZ pre riešenie sporov • VV SFZ alebo Konferencia SFZ dočasne poveruje výkonom funkcie podpredsedu Komory SFZ pre riešenie sporov pána Mgr. Petra Lukášeka^
    13. http://www.ucps.sk/Stanovy_SFZ_uplne_znenie27062019^
    14. https://mediamanager.sportnet.online/media/pages/f/futbalsfz.sk/2019/07/25eed5b4-927c-4d12-b676-2ecdd9d2c9eb.pdf ^
    15. https://www.futbalsfz.sk/stanovisko-sfz-k-peticii-za-prava-futbalovych-hracov^
    16. https://www.futbalsfz.sk/stanovisko-sfz-k-peticii-za-prava-futbalovych-hracov^
    17. FIFA Regulations on the Status and Transfer of Players Edition 2014, dostupné na internete: http://www.fifa.com/mm/document/affederation/administration/01/95/83/85/regulationsstatusandtransfer_2014_e_neutral.pdf^
    18. Dostupné na internete: http://ec.europa.eu/social/BlobServlet?docId=7678&langId=en^
    19. V zmysle článku 1 ods. 3 písm. a) FIFA RSTP musia byť do tohto poriadku prevzaté nasledovné ustanovenia FIFA RSTP (v zátvorke je uvedené príslušné ustanovenie tohto poriadku) článok 2 FIFA RSTP - Status hráčov (článok 4), článok 3 FIFA RSTP - Opätovné získanie statusu amatéra (článok 5), článok 4 FIFA RSTP - Ukončenie aktívnej kariéry hráča (článok 6), článok 5 FIFA RSTP - Registrácia hráča (článok 12), článok 6 FIFA RSTP - Registračné obdobia (článok 19), článok 7 FIFA RSTP - Hráčsky pas (článok 14), článok 8 FIFA RSTP - Žiadosť o registráciu a registrácia zmluvy (článok 12 a článok 27), článok 10 FIFA RSTP - Hosťovanie profesionálov (článok 18), článok 11 FIFA RSTP - Neregistrovaní hráči (článok 17), článok 18 FIFA RSTP - Osobitné ustanovenia o zmluvách medzi profesionálmi a klubmi (článok 29), článok 18bis FIFA RSTP - Vplyv tretích strán (článok 33), článok 19 FIFA RSTP - Ochrana mládeže (článok 20), článok 19bis FIFA RSTP - Registrácia a ohlasovanie mládeže v akadémiách (futbalových kluboch s licenciou ÚTM a Grassroots) (článok 21). V zmysle článku 1 ods. 3 písm. b) FIFA RSTP musí tento poriadok obsahovať aj vhodné prostriedky na ochranu zmluvnej stability v súlade s platným právnym poriadkom a kolektívnymi zmluvami, a to najmä (v zátvorke je uvedené príslušné ustanovenie tohto poriadku) článok 13 FIFA RSTP - zásada, že zmluvy sa musia dodržiavať (článok 29 ods. 7), článok 14 FIFA RSTP - zásada, že zmluva môže byť bez následkov vypovedaná ktoroukoľvek zmluvnou stranou, ak je na to oprávnený dôvod (článok 29 ods. 8), článok 15 FIFA RSTP - zásada, že profesionál môže vypovedať zmluvu na základe športových oprávnených dôvodov (článok 31 ods. 1 písm. c) a ods. 5), článok 16 FIFA RSTP - zásada, že trvanie zmluvy nie je možné jednostranne ukončiť počas trvania súťažného ročníka (článok 29 ods. 9), článok 17 ods. 1 a 2 FIFA RSTP - zásada, že v prípade vypovedania zmluvy bez oprávnených dôvodov má zmluvná strana, ktorá zmluvu porušila, zaplatiť kompenzáciu, a že takáto kompenzácia môže byť stanovená aj v zmluve (článok 32 ods. 1), článok 17 ods. 3 až 5 FIFA RSTP - zásada, že v prípade vypovedania zmluvy bez oprávnených dôvodov bude zmluvnej strane, ktorá zmluvu porušila, uložené disciplinárne opatrenie športového charakteru (článok 39 ods. 5 a 10). Článok 3 - Vymedzenie pojmov^
    20. https://www.sihpa.net/2017/04/inspektorat-prace-len-individualny-sportovec-moze-byt-szco/ ^
    21. https://ak-kosice.sk/profesionalny-sport-zamestnanecky-pomer-sud/ ^
    22. http://www.sihpa.net/2019/09/stanovisko-financneho-riaditelstva-sr-ku-kolektivnym-sportovcom-a-ich-prijmom/ / https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Zverejnovanie_dok/Dane/Metodicke_usmernenia/Priame_dane/2018/2018.06.25_sport.pdf ^
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

    Online prenos

    Udalosti a podujatia

    • Žiadne udalosti
    MailPošlite svoj príspevok

    Zaslanie odborného príspevku na zverejnenie na portáli UčPS

    Podmienky zverejnenia