Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator
    

Od 1.9.2009 je účinný nový zákon o poľovníctve publikovaný pod č. 247/2009 Z.z.  NEPREČÍTANÉ 

     
    Článok bol nastavený ako .
    29.09.2009Spracoval: JUDr. Peter Sepeši
    PencilPridaj
    Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
    PencilPošli PencilTlač

    Národná rada SR prijala na svojej júnovej schôdzi (16. 6. 2009) nový zákon o poľovníctve publikovaný pod č. 247/2009 Z. z., ktorý s účinnosťou od 1. 9. 2009 po viac ako 47 rokoch nahradí zákon č. 23/1962 Zb. o poľovníctve, ktorý bol účinný od 1. 3. 1962 do 31. 8. 2009.

    Obsahová štruktúra informácií o právnej úprave poľovníctva v SR:

    1/ Základné informácie o novom zákone o poľovníctve

    2/ Predmet právnej úpravy nového zákona o poľovníctve

    3/ Zákonná definícia poľovníctva; práva a výkonu poľovníctva

    4/ Lov zveri – výklad na účely zákona vs. výklad podľa judikatúry

    5/ Užívanie poľovného revíru, veľkoplošné poľovnícke hospodárenie

    6/ Ochrana a zlepšovania životných podmienok zveri; poľovná stráž

    7/ Poľovnícka organizácia – právny status, úlohy, vznik, zánik

    8/ Slovenská poľovnícka komora – vznik, úlohy

    9/ Škody spôsobené poľovníctvom, zverou a na zveri

    10/ Štátna správa a štátny dozor na úseku poľovníctva

    11/ Priestupky, disciplinárne previnenia a iné správne delikty na úseku poľovníctva

    12/ Konanie vo veciach upravených zákonom o poľovníctve

    13/ Príloha 1 – vymedzenie druhov voľne žijúcich živočíchov, ktoré sa považujú za zver

    14/ Krátky historický exkurz právnou úpravou poľovníctva

    Nový zákon o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol publikovaný v Zbierke zákonov pod č. 274/2009 Z.z. a  účinnosť nadobúda 1. 9. 2009, okrem § 51 (Poľovný lístok) a čl. III (novela zákona č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov), ktoré nadobúdajú účinnosť 1. 6. 2010 a okrem § 65 ods. 7 (zákaz používania oloveného streliva pri love vodného vtáctva v mokradiach), ktorý nadobúda účinnosť 1. 1. 2015.   Novým zákonom o poľovníctve boli do slovenského právneho poriadku implementované nasledovné predpisy Európskej únie: 1/ Smernica Rady 79/409/EHS z 2. apríla 1979 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kapitola 15/zväzok 1; Ú.v. ES L 103, 25. 4. 1979) v znení neskorších zmien a doplnkov a 2/ Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kapitola 15/zväzok 2; Ú.v. ES L 206, 22.7.1992) späť na začiatok Predmetom právnej úpravy zákona o poľovníctve sú (§ 1 zákona): a) podmienky zachovania druhovej pestrosti a zdravých populácií voľne žijúcej zveri a jej prirodzených biotopov, b) uznávanie, zmeny a využitie poľovných revírov, c) poľovnícke hospodárenie, plánovanie a dokumentáciu, d) ochrana poľovníctva a zveri, starostlivosť o zver, zlepšovanie životných podmienok zveri a pôsobnosť poľovníckej stráže, e) vznik, registráciu a zánik poľovníckej organizácie, f) organizácia, postavenie a pôsobnosť Slovenskej poľovníckej komory (ďalej len "komora"), g) podmienky na lov a zužitkovanie zveri, h) náhradu škody spôsobenej poľovníctvom, zverou a na zveri, i) pôsobnosť orgánov štátnej správy na úseku poľovníctva a štátny dozor v poľovníctve, j) zodpovednosť za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom.   späť na začiatok Nový zákon definuje poľovníctvo (§ 2 písm. l/) ako súhrn činností zameraných na trvalo udržateľné, racionálne, cieľavedomé obhospodarovanie a využívanie voľne žijúcej zveri ako prírodného bohatstva a súčasti prírodných ekosystémov; je súčasťou kultúrneho dedičstva, tvorby a ochrany životného prostredia.   Právom a výkonom poľovníctva (§ 2 písm. q/) je súhrn práv a povinností zver cieľavedome chovať a chrániť, loviť ju, ulovenú alebo inak usmrtenú zver a jej vývojové štádiá a zhody parožia si privlastňovať alebo predávať, zbierať vajcia pernatej zveri na účel jej vyliahnutia a chovu s povolením podľa osobitného predpisu a využívať na to v nevyhnutnej miere poľovné pozemky, poľné a lesné cesty.   späť na začiatok Nový zákon o poľovníctve definuje lov zveri (§ 2 e/) tak, že lovom zveri je získavanie zveri odstrelom, odchytom, poľovnými dravcami alebo pomocou fretky.   Doterajší zákon o poľovníctve vymedzenie pojmu lov zveri neobsahoval. Výklad tohoto pojmu bol vymedzený v judikatúre NS SR na účely právneho posúdenia trestného činu pytliactva podľa § 181d Tr. zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov.

    Podľa uznesenia NS SR sp. zn. 2 Tz 1/2003 (publikovaného v ZSP pod č. 83/2004):

    Lovenie zveri alebo rýb v zmysle § 181d TZ (č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, resp.§ 310 nového TZ č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov) je akákoľvek činnosť, ktorá smeruje ku skoleniu (zabitiu) alebo chytaniu zveri alebo rýb, pričom "škoda" nie je kritériom skutkovej podstaty tohto trestného činu, ktorý možno spáchať aj bez toho, aby páchateľ skolil, resp. ulovil čo len jedno zviera alebo jednu rybu. V prípade skutočného ulovenia zveri alebo rýb však výška spôsobenej škody ovplyvní konkrétnu spoločenskú nebezpečnosť činu v zmysle všeobecných hľadísk - § 3 ods. 4, § 31 ods. 1, § 34 písm. f) TZ č. 140/1961 Zb v znení neskorších predpisov.

    K uvedeným definíciám/výkladom pojmu lov zveri je potrebné uviesť, že účel a cieľ oboch definícií/vymedzení je rozdielny.  

    Zatiaľ čo v prvom prípade ide o zákonnú definíciu legálnych foriem lovu zveri v rámci riadneho výkonu práva poľovníctva na účely zákona o poľovníctve, v druhom prípade ide o definovanie/vymedzenie nelegálnych foriem konania/správania sa páchateľa trestného činu pytliactva na účely Trestného zákona.   Cieľom/účelom vymedzenia pojmu lov zveri (a rýb) v judikatúre je bližšie určenie hranice, od ktorej sa bude protiprávne konanie považovať za naplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu pytliactva (odkedy sa protiprávne konanie pytliaka považuje za neoprávnený lov v zmysle § 181d starého, resp. § 310 nového TZ).   späť na začiatok Užívanie poľovného revíru zákon upravuje tak, že o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5 (dvojtretinovou väčšinouvlastníkov poľovných pozemkov, počítanou podľa výmery poľovných pozemkov). Vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu užívať poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie alebo jeho užívanie môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného revíru.   Na veľkoplošné poľovnícke hospodárenie sú poľovné revíry začlenené do poľovných oblastí, poľovných lokalít a chovateľských celkov. Za poľovnícke hospodárenie v poľovnom revíri zodpovedá užívateľ poľovného revíru. (§18 ods. 2)   Na zjednotenie veľkoplošného poľovníckeho hospodárenia v poľovných oblastiach a poľovných lokalitách (poľovná oblasť) zriaďuje krajský lesný úrad, v ktorého pôsobnosti je väčšia časť územia poľovnej oblasti, poradný zbor poľovnej oblasti (poradný zbor), ktorého činnosť sa riadi štatútom. Štatút poradného zboru a členov poradného zboru schvaľuje krajský lesný úrad. (§ 18 ods. 3)   Podľa § 18 odsek 4 poradný zbor zjednocuje veľkoplošné poľovnícke hospodárenie v poľovnej oblasti podľa schválenej koncepcie podľa § 30 ods. 4. Poradný zbor vymenúva krajský lesný úrad zo zástupcu a) krajského lesného úradu, ktorý je zároveň predsedom, b) každého obvodného lesného úradu príslušnej poľovnej oblasti, c) pracoviska na výskum zveri alebo organizácie, ktorá vychováva poľovníkov z povolania, d) organizácie ochrany prírody s pôsobnosťou v poľovnej oblasti, e) príslušnej veterinárnej a potravinovej správy, f) príslušnej obvodnej poľovníckej komory (ďalej len "obvodná komora"), g) ďalších organizácií, ktorých účasť v poradnom zbore je z hľadiska plnenia úloh potrebná.   Podľa § 18 ods. 5 poradný zbor a) vypracúva návrh štatútu poľovnej oblasti, b) radí pri zisťovaní početných stavov zveri v poľovnej oblasti, c) navrhuje kritériá chovnosti jednotlivých druhov raticovej zveri v poľovnej oblasti, d) odborne posudzuje návrhy koncepcií chovu jednotlivých druhov zveri v poľovnej oblasti, e) určuje hlavné kritériá na schvaľovanie ročných plánov poľovníckeho hospodárenia a navrhuje Ministerstvu pôdohospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") ročné kvóty lovu vlka dravého, f) vypracúva opatrenia na dosiahnutie chovateľských cieľov v poľovnej oblasti, g) radí pri starostlivosti o zver a spoločnej ochrane zveri v poľovnej oblasti, h) radí pri realizácii zverozdravotných opatrení prijatých v rámci poľovnej oblasti, i) metodicky usmerňuje chovateľské rady, j) plní ďalšie úlohy podľa pokynov krajského lesného úradu.   Na zjednotenie veľkoplošného poľovníckeho hospodárenia v poľovných revíroch v chovateľských celkoch zriaďuje obvodný lesný úrad chovateľskú radu, ktorá sa riadi štatútom. Štatút chovateľskej rady schvaľuje obvodný lesný úrad. Chovateľská rada radí pri veľkoplošnom poľovníckom hospodárení v chovateľskom celku podľa schválenej koncepcie podľa § 30 ods. 1 písm. b) a výhľadových plánov podľa § 30 ods. 1 písm. c). (§18 ods. 6)   Chovateľská rada sa skladá (§18 ods. 7) a) zo zamestnanca príslušného obvodného lesného úradu, ktorý je zároveň jej predsedom, b) zo zástupcu miestne príslušnej obvodnej komory, c) z poľovníckeho hospodára z každého poľovného revíru začleneného do chovateľského celku, d) zo zástupcov ďalších organizácií, ktorých účasť je potrebná.   späť na začiatok Nový zákon o poľovníctve v záujme ochrany a zlepšovania životných podmienok zveri vymedzuje obsah, spôsob, formy a subjekty ochrany poľovníctva (§ 24), povinnosti užívateľa poľovného pozemku (§ 25), povinnosti užívateľa poľovného revíru (§ 26), poľovnú stráž (§27 - §29).   Oproti doterajšej právnej úprave sa tiež významne posilňujú oprávnenia poľovnej stráže (§ 29), vrátane možnosti použitia donucovacích prostriedkov: a/ hmaty, chvaty, údery a kopy sebaobrany, b/ slzotvorné prostriedky alebo iné paralyzujúce prostriedky, c/ obušok, d/ putá, e/ varovný výstrel. späť na začiatok Nový zákon tiež vymedzuje vznik, zánik, úlohy a ďalšie podmienky existencie poľovníckej organizácie (§ 32 – § 40).   Na účely zákona o poľovníctve sa podľa § 32 odsek 1 poľovníckou organizáciou rozumie právnická osoba zriadená podľa tohto zákona, ktorá a) je neziskovou organizáciou, ktorá združuje občanov Slovenskej republiky, ktorí sú držiteľmi poľovných lístkov, a iné fyzické osoby na účel ochrany a presadzovania oprávnených záujmov svojich členov na úseku poľovníctva, b) má sídlo na území Slovenskej republiky, c) je zapísaná v centrálnom registri, ktorý vedie ministerstvo, d) riadi svoju činnosť stanovami, ktoré musia byť v súlade s týmto zákonom a ostatnými, všeobecne záväznými právnymi predpismi.   Centrálny register poľovníckych organizácií vedie Ministerstvo pôdohospodárstva SR. Čl. II nového zákona o poľovníctve obsahuje zmenu    zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov, ktorej účelom je jednoznačne stanoviť, že združovanie v poľovníckych organizáciách nespadá do rámca právnej úpravy podľa zákona o združovaní občanov.   späť na začiatok Nový zákon o poľovníctve zriaďuje na výkon verejnej správy poľovníctva - Slovenskú poľovnícku komoru (§ 41), ktorá je právnickou osobou a jej sídlo určí snem. Komora sa člení na obvodné komory, ktoré pôsobia spravidla v územnom obvode obvodného lesného úradu a ktoré združujú poľovnícke organizácie, základné organizačné jednotky komory a držiteľov platných poľovných lístkov s miestom trvalého bydliska v tomto územnom obvode, ktorí nie sú členmi základných organizačných jednotiek.  
    Základnou organizačnou jednotkou komory sú právnické osoby a fyzické osoby, ktoré v súlade so zákonom vykonávajú právo poľovníctva v poľovných revíroch, ako aj právnické osoby, ktoré majú v predmete činnosti výkon práva poľovníctva, chovu zveri, starostlivosti o zver a jej životné prostredie. Postavenie a úlohy obvodnej komory upravia stanovy komory.   Komora plní úlohy na úseku poľovníctva (§ 42), ktoré jej vyplývajú zo zákona a zo stanov komory; dbá pritom na to, aby boli zachované historické hodnoty a tradície poľovníctva, najmä: a) vykonáva skúšky uchádzačov o poľovný lístok [§ 50 ods. 1 písm. a)], b) menuje prednášateľov a skúšobných komisárov pre skúšky z poľovníctva (§ 50 ods. 1), c) organizuje odbornú prípravu na poľovnícke skúšky (§ 50 ods. 1), d) vydáva poľovné lístky, predlžuje platnosť poľovných lístkov a odníma ich, e) organizuje streleckú prípravu uchádzačov o poľovný lístok, praktické skúšky zo strelectva a organizuje kontrolné streľby členov komory, f) organizuje poľovnícku kynológiu a sokoliarstvo a kontroluje dodržiavanie predpisov na tomto úseku, g) organizuje a vykonáva chovateľské prehliadky, organizuje odbornú prípravu členov hodnotiteľských komisií, h) spolupracuje so štátnymi orgánmi pri príprave návrhov všeobecne záväzných právnych predpisov na úseku poľovníctva, i) spolupracuje s ministerstvom pri plnení úloh na úseku poľovníctva, najmä pri návrhoch koncepcií rozvoja poľovníctva, návrhoch zloženia poradných orgánov ministerstva, j) napomáha pri spracovaní prvotných štatistických údajov a evidencií na úseku poľovníctva, k) v spolupráci s ministerstvom zastupuje Slovenskú republiku v medzinárodných poľovníckych, kynologických, sokoliarskych a iných organizáciách, ktoré vyvíjajú činnosť súvisiacu s poľovníctvom, l) zabezpečuje plnenie ďalších úloh, ktorými ju môže poveriť ministerstvo alebo ktoré vyplývajú z jej stanov, m) rieši disciplinárne previnenia držiteľov poľovných lístkov prostredníctvom disciplinárnej komisie. Komora môže nadobúdať majetok. Svoju činnosť zabezpečuje predovšetkým z vlastných príjmov; na plnenie svojich úloh môže dostať dotáciu zo štátneho rozpočtu podľa osobitných predpisov, ak zabezpečuje úlohy, ktoré vyplývajú zo zákona. Spôsob vytvorenia Slovenskej poľovníckej komory rieši § 81 zákona. Do vzniku orgánov a organizačných zložiek komory vykonáva jej činnosť Slovenský poľovnícky zväz.   späť na začiatok Zákon tiež upravuje škody spôsobené poľovníctvom, zverou a na zveri (§ 69), podmienky zodpovednosti užívateľa poľovného revíru, resp. vlastníka alebo nájomca poľovných pozemkov, ako aj uplatnenie nároku na náhradu škody (§ 70).   späť na začiatok Štátnu správuštátny dozor na úseku poľovníctva vykonávajú orgány štátnej správy poľovníctva - ministerstvo, krajský lesný úrad a obvodný lesný úrad, ktorých pôsobnosť je vymedzená v ust. § 71 až 73).   Podľa § 20 odsek 1 nového zákona o poľovníctve (názov ust.: Ochrana genofondu zveri) Ministerstvo pôdohospodárstva SR dbá, aby v prírode zostali zachované všetky pôvodné druhy zveri. Na tento účel prijíma v spolupráci s Ministerstvom životného prostredia SR a Slovenskou poľovníckou komorou (§ 41) potrebné opatrenia.   Na štátny dozor sa vzťahujú základné pravidlá kontroly podľa osobitného predpisu (§ 9 až 15 zákona č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov).
    späť na začiatok Zákon o poľovníctve tiež upravuje/definuje priestupky (§ 76), disciplinárne previnenia (§ 77) a iné správne delikty (§ 78), ako aj postihy za ne.   Za priestupok môže obvodný lesný úrad uložiť fyzickej osobe: a) pokarhanie, b) peňažnú pokutu od 30 eur do 3 000 eur, c) zákaz činnosti až na jeden rok, d) odňatie veci. Za iný správny delikt orgán štátnej správy na úseku poľovníctva môže uložiť právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi pokutu až do 15.000 eur (pri najzávažnejších správnych deliktoch). V rozhodnutí o uložení pokuty môže obvodný lesný úrad určiť aj lehotu na odstránenie zistených nedostatkov; ak sa v tejto lehote nedostatky neodstránia, obvodný lesný úrad môže uložiť ďalšiu pokutu do 3 000 eur.   späť na začiatok Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. (§ 79 odsek 1)   Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na (§ 79 ods. 2) a) posúdenie projektu podľa § 6 a 7, b) zaradenie poľovného revíru do kvalitatívnej triedy podľa § 8, c) evidenciu zmluvy vlastníkov podľa § 12 alebo zmluvy podľa § 13, d) vymenovanie a odvolanie poľovníckeho hospodára podľa § 19 a členov poľovníckej stráže podľa § 28, e) schválenie alebo zmenu poľovníckych plánov podľa § 30, f) vydanie povolenia podľa § 56 ods. 1 a 3, g) rozhodovanie ministerstva podľa § 72 okrem písmena d), h) rozhodovanie krajského lesného úradu podľa § 73 okrem písmena c), i) rozhodovanie obvodného lesného úradu podľa § 74 ods. 1 písm. h) a i) a § 74 ods. 2 okrem ukladania pokút za iné správne delikty podľa § 78.   Ak je v konaní podľa tohto zákona viac ako 20 účastníkov konania alebo zúčastnených osôb, oznámenia, rozhodnutia a iné písomnosti sa im doručujú verejnou vyhláškou. (§ 79 ods. 3)   Na konanie v prvom stupni je miestne príslušný orgán štátnej správy poľovníctva, v ktorého územnom obvode leží najväčšia časť poľovných pozemkov, ktorých sa konanie týka. (§ 79 ods. 4)   späť na začiatokprílohe č. 1 nového zákona o poľovníctve sú uvedené druhy voľne žijúcich živočíchov rozdelené do 7 skupín: 1/ pernatá zver, 2/ srstnatá zver, 3/ raticová zver, 4/ malá zver, 5/ zver podliehajúca poľovníckemu plánovaniu, 6/ veľké šelmy a 7/ krkavcovité vtáky, ktorých populácia sa podľa tohto zákona považuje za zver (§ 2 písm. z/).     späť na začiatok

    Krátky historický exkurz právnou úpravou poľovníctva na území Slovenska, resp. bývalého Československa:

    Do prijatia zákona č. 225/1947 Zb. o poľovníctve sa vyvíjala právna úprava poľovníctva v oboch častiach republiky relatívne samostatne. Napriek rozdielom právnej úpravy v oboch častiach prvej ČSR, vychádzali právne úpravy v zásade z jednotných princípov. Poľovné právo bolo neoddeliteľnou súčasťou (príslušenstvom) pozemkového vlastníctva. Napriek tomu, právna úprava poľovníctva bola z väčšej časti nie právom súkromným, ale súčasťou práva verejného, najmä pokiaľ ide o podmienky výkonu poľovačky.

    Na území Slovenska bol prvou písanou právnou úpravou pre poľovníctvo uhorský zákonný článok XX/1893 o poľovke (poľovný zákon), ktorý priznával právo poľovky vlastníkom od 150 katastrálnych jutier (1 jutro = 1600 štvorcových siah = 0.5754642 ha). Tento zákon pokladal právo poľovníctva za neoddeliteľnú súčasť vlastníctva k pozemku. To vo všeobecnosti znamenalo, že na pozemkoch mohol poľovať iba vlastník, alebo ten, komu to vlastník povolil. V českých krajinách platili samostatné krajinské zákony pre Čechy (z roku 1866), Moravu (1895) i Sliezsko (1903). Okrem niektorých pravidiel poľovno-policajnej povahy z roku 1929, napriek unifikačným snahám z tridsiatych rokov, k zjednoteniu právnej úpravy v predvojnovej ČSR nedošlo. Po rozpade ČSR bola v českých krajinách vydaná v roku 1941 samostatná právna úprava.   Zákon o poľovníctve č. 225 z roku 1947 účinný od 1.1.1948 do 1.3.1962 tiež vychádzal zo zásady spojenia práva poľovníctva s vlastníckym právom k pôde. Tento zákon uprednostnil spoločenstevné revíry (honitby) pred tzv. vlastnými a zaviedol povinné členstvo poľovníkov v jednotnej celoštátnej poľovníckej organizácii, poverenej tiež vykonávaním poľovníckych skúšok. Právo poľovníctva mohlo byť vykonávané v revíroch spoločenstevných, zlúčených revíroch spoločenstevných alebo v revíroch vlastných a v oborách, a to podľa uznaných poľovníckych zásad. Revíry (spoločenstevné, zlúčené spoločenstevné alebo vlastné), vyžadovali schválenie okresného národného výboru. Poľovnícke spoločenstvo tvoria vlastníci pozemkov jedného společenstevného revíru. Poľovnícke spoločenstvo bolo verejnoprávnou korporáciou. Tento zákon upravoval aj trestné ustanovenia pre postih pytliactva, podielnictva na pytliactve, prechovávania pytliackeho náčinia, neoprávneného vstupu so zbraňou do cudzieho revíru a za iné porušenia zákona o poľovníctve.   Zákon o poľovníctve č. 23 z roku 1962 účinný od 1.3.1962 bol prijatý v dobe, keď užívacie vzťahy už jednoznačne prevládali nad vlastníckym právom. To sa premietlo aj do koncepcie právnej úpravy práva poľovníctva, ktoré bolo oddelené od vlastníctva pozemku. Právo poľovníctva bolo priznané štátnym alebo družstevným organizáciám, ktoré mali v správe alebo užívaní najväčšiu výmeru z poľovných pozemkov uznaných za poľovný revír. Konkrétnu organizáciu určovala štátna správa v rozhodnutí o uznaní poľovného revíru. Na vlastný účet mohli právo poľovníctva vykonávať len štátne organizácie. Inak bola zakotvená povinnosť „socialistickej organizácie“ postúpiť výkon práva poľovníctva za odplatu poľovníckemu združeniu alebo štátnej organizácii štátnej organizácii lesného hospodárstva v odbore pôsobnosti Ministerstva poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva. Poľovnícke združenia združovali držiteľov poľovných lístkov za účelom spoločného výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíre.   Ústavné a zákonné zmeny v roku 1990 a v následných rokoch obnovili postavenie súkromného vlastníctva, ako aj nadradenosť vlastníctva nad užívacími vzťahmi. Postupná implementácia týchto princípov do života spoločnosti si vyžiadala riešenie disproporcií aj v oblasti poľovníctva, ktorého koncepcia v zmysle zákona č. 23/1962 Zb. sa priečila uvedeným princípom a preto bola potrebná novelizácia právnej úpravy.   Novela zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve zverejnená v Zbierke zákonov pod č. 99/1993 Z.z. sa obmedzila na nevyhnutnú úpravu zákona. Opätovne spojila právo poľovníctva s pozemkovým vlastníctvom, čo sa prejavilo vo vplyve vlastníkov na správe a využití poľovných revírov. Rozdrobenosť pozemkového vlastníctva, značný rozsah tzv. nedoložených právnych vzťahov a napokon ešte plynúca lehota na uplatnenie reštitučných nárokov implikovali dlhodobosť tohto procesu.   Z hľadiska hodnôt chránených Ústavou SR je právna úprava poľovníctva na jednej strane úpravou nakladania/hospodárenia s prírodnými zdrojmi v záujme zabezpečenia stability životného prostredia (rovnováhy a druhovej diverzity) a na strane druhej je táto právna úprava v súlade s článkom 20 odsek 4 Ústavy SR zákonným obmedzením vlastníctva, resp. majetkových práv a určitých činností v záujme ochrany prírodných zdrojov a životného prostredia (viď článok 44 odsek 3 Ústavy SR), ktorých je voľne žijúca zver neoddeliteľnou súčasťou.   Novelou zákona o poľovníctve č. 99/1993 Z.z. sa znenie zákona dostalo do súladu s Ústavou Slovenskej republiky prijatou účinnou od 1.1.1993.   V Českej republike prebehla novelizácia zákona č. 23/1962 Zb. zákonom ČNR č. 270/1992 Zb.   Zákon č. 23/1962 Zb. o poľovníctve po jeho poslednej novele v roku 1993 už dlhší čas nezodpovedal vývoju spoločenských a právnych vzťahov v oblasti poľovníctva na Slovensku, pričom jeho zmeny a doplnenia zákonom č. 99/1993 Z.z. boli len prechodným minimalistickým riešením, ktoré si vyžiadala zmena politických a ústavných pomerov.   Táto novela umožnila transformáciu poľovných revírov na vlastníckom princípe a v čase, kedy sa končili prakticky všetky zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva, umožnilavyužitie práva poľovníctva prostredníctvom uzatvárania nových zmlúv na prenájom revírov s vlastníkmi poľovných pozemkov.   Najzávažnejším nedostatkom novely je, že rozhodovanie o uznaní poľovného revíru orgánmi štátnej správy bolo zložité, ťažkopádne, časovo a finančne náročné, nielen pre orgány štátnej správy, ale i pre účastníkov konania.   Základný problém v tomto smere spôsobuje skutočnosť, že vlastníctvo k pôde je v Slovenskej republike veľmi rozdrobené. V poľovnom revíri je tak aj niekoľko stoviek vlastníkov poľovných pozemkov. Ak nevytvoria spoločenstvo vlastníkov pozemkov, alebo ak nemajú splnomocneného alebo zákonného zástupcu, prakticky každý z nich vystupuje individuálne ako účastník konania alebo ako zmluvná strana pri uzatváraní zmluvy o nájme výkonu poľovníctva. Za týchto podmienok uznať revír alebo uzavrieť zmluvu podľa zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve bolo veľmi zložité.   Využitie práva poľovníctva je vecou vlastníkov poľovných pozemkov, avšak prednostné právo nájmu poľovného revíru, formou opčného práva pre doterajších užívateľov, ktoré stanovuje nový zákon o poľovníctve, je mimoriadne dôležité z hľadiska stabilizácie poľovníckeho manažmentu a dlhodobejšieho cieľavedomého poľovníckeho hospodárenia a investovania do zveľadenia poľovných revírov.   Značné problémy spôsobujú i otázky ochrany chovu a lovu poľovnej zveri, ktoré nastali prijatím zákona č. 287/1994 Z.z. o ochrane prírody a krajiny a jeho vykonávacích predpisov, ktoré spôsobili u niektorých druhov zveri prakticky patovú situáciu v povoľovaní ich lovu najmä v prípade ich nadmerného rozmnoženia a spôsobovania hospodárskych škôd (napr. vlk dravý), či ohrozovania ľudí (medveď hnedý).   Preto bolo potrebné v novom zákone jasne stanoviť kompetencie Ministerstva pôdohospodárstva SR pri riadení poľovníctva.   Podľa § 20 odsek 1 nového zákona o poľovníctve (názov ust.: Ochrana genofondu zveri) Ministerstvo pôdohospodárstva SR dbá, aby v prírode zostali zachované všetky pôvodné druhy zveri. Na tento účel prijíma v spolupráci s Ministerstvom životného prostredia SR a Slovenskou poľovníckou komorou (§ 41) potrebné opatrenia.

    Autor príspevku: JUDr. Peter Sepeši, 30.08.2009

    Komentáre
    Buďte prvý/á, kto napíše svoj komentár…
    Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).
    Prihlásenie
    Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

    Online prenos

    Udalosti a podujatia

    • Žiadne udalosti
    MailPošlite svoj príspevok

    Zaslanie odborného príspevku na zverejnenie na portáli UčPS

    Podmienky zverejnenia