Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator
    

Výchovné za mladých športovcov – rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Bernard

Článok bol nastavený ako .
17.08.2011 Ladislav Križan (Spracoval: Mgr. Ján Cuhanič )
PencilPridaj
Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
PencilPošli PencilTlač

Jean-Marc Bosman je asi najznámejším belgickým futbalistom. Hoci málokto vie, za ktoré kluby hral a či získal nejaké trofeje, zainteresovaní vedia, že rozhodnutia súdov v sporoch známych pod jeho menom vyvrcholili na konci 20. storočia. Ich výsledkom boli najmä zmeny v prestupovom systéme športovcov.

Zdá sa, že dialóg si bude vyžadovať i rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie (ďalej aj „SDEU“), ktorý vo veci Bernard zo 16. marca 2010 zaujal stanovisko k vzťahu: právo Európskej únie verzus šport, konkrétne futbal.

Šport (futbal) v Európe upravuje aj právo Európskej únie (ďalej aj „EU“). Poznať iba slovenské zákony nestačí, pretože tie sú po vstupe Slovenskej republiky do EU od 1. Januára 2004 dotknuté i širokým okruhom právnych prameňov Európskej únie. Navyše, napr. primárne právo EU určuje práva a povinnosti nielen svojim signatarom, ktorými sú suverénne štáty, ale aj občanom týchto štátov – napríklad športovcom, športovým klubom a zväzom.

Súdne rozhodnutie v prípade Olympique Lyonnais proti Olivier Bernard a Newcastle United (C-325/08)

Dňa 16. marca tohto roku rozhodol Súdny dvor Európskej únie (SDEU) ďalší z tzv. športových sporov. O čo išlo?

Francúzsky futbalista Olivier Bernard (narodený v roku 1979) uzavrel s francúzskym futbalovým klubom Olympique Lyonnais (Lyon) s účinnosťou od 1. júla 1997 na obdobie troch rokov písomnú zmluvu ako tzv. joueur espoir („nádejný hrač“). „Joueur espoir“ bol výraz na označenie hráča vo veku 16 až 22 rokov, ktorý uzatvoril na dobu určitú písomnú zmluvu pracovnoprávneho charakteru (ďalej len „futbalovo-učňovská zmluva“) s futbalovým klubom, ktorý finančne, materiálne, personálne a podobne bude zabezpečovať v čase jej trvania športový tréning, výchovu a vzdelávanie hráča (ďalej len „klub zabezpečujúci športový rast hráča“). Po uplynutí času, na ktorý bola futbalovo-učňovská zmluva uzavretá, bol klub oprávnený od hráča požadovať, aby s ním uzatvoril svoju prvú zmluvu, ktorej predmetom bolo vykonávanie povolania profesionálneho futbalistu (ďalej len „profesionálna zmluva“). V prípade, že klub zabezpečujúci športový rast hráča tuto možnosť nevyužil, bol hráč oprávnený podpísať profesionálnu zmluvu s iným klubom bez toho, aby bol on alebo nový klub povinný uhradiť finančné plnenie ako kompenzáciu nákladov klubu, ktorý zabezpečil športový rast hráča.

Olympique Lyonnais ponúkol Olivierovi Bernardovi profesionálnu zmluvu s účinnosťou od 1. júla 2000 na obdobie jedného roka ešte pred uplynutím jeho futbalovo-učňovskej zmluvy, pričom celková navrhovaná výška odmeny bola 53 357,16 € ročne. Bernard odmietol zmluvu uzavrieť a v auguste 2000 uzatvoril profesionálnu zmluvu s anglickým klubom Newcastle United FC. Tým fakticky zabránil účinkom ustanovení francúzskej Charty profesionálneho futbalu, ktoré deklarovali, že ak klub svoje oprávnenie využil, no hráč s ním odmietol uzavrieť profesionálnu zmluvu, hráč nemohol počas obdobia troch rokov uzavrieť profesionálnu zmluvu s iným francúzskym futbalovým klubom bez písomného súhlasu klubu, v ktorom pôsobil ako „joueur espoir“.

Status „joueur espoir“ nebol v čase vzniku sporu defi novaný francúzskym Zákonníkom práce a ani francúzskym Zákonom o športe, ale ani normami Medzinárodnej futbalovej federácie (FIFA). No bol upravený francúzskou Chartou profesionálneho futbalu, ktorá mala povahu kolektívnej zmluvy.

Kameňom úrazu bola skutočnosť, že v čase vzniku sporu, v roku 2000, neexistovali normy (právne a ani FIFA), ktoré by stanovovali výšku a spôsob výpočtu finančného plnenia (tzv. výchovného), na ktoré by si mohol klub zabezpečujúci športový rast hráča oprávnene nárokovať od hráča, resp. klubu, s ktorým tento hráč uzatvoril svoju prvú profesionálnu zmluvu. Keďže Bernard s Lyonom odmietol podpísať profesionálnu zmluvu a prestúpil do Newcastlu, francúzsky klub zažaloval hráča a aj anglický klub o sumu odvíjajúcu sa od výšky odmeny, ktorú by hráč poberal, keby podpísal profesionálnu zmluvu s francúzskym klubom.

Prvostupňový súd – Pracovný súd v Lyone – najprv priznal žalobcovi (Lyonu) bez detailnejšieho zdôvodnenia odškodnenie vo výške asi polovice pôvodne požadovanej sumy. Odvolací súd v Lyone toto rozhodnutie zrušil. Až kasačný súd sa v tejto veci obrátil na Súdny dvor Európskej únie a položil mu dve tzv. predbežne otázky. Prvá otázka vychádzala z toho, že jedným z princípov tzv. športového práva v rámci Európskej únie je sloboda pohybu pracovníkov, ktorá sa vzťahuje aj na profesionálnych futbalistov. Zmyslom otázky bolo, či odporuje tomuto princípu ustanovenie francúzskeho vnútroštátneho práva, podľa ktorého môže byť tzv. joueur espoir, t. j. mladému talentovanému hráčovi, ktorý po uplynutí obdobia svojej výchovy a vzdelávania uzavrie profesionálnu zmluvu s klubom z iného členského štátu Európskej únie, uložená povinnosť zaplatiť náhradu škody? A druhá otázka znela, že ak áno, predstavuje nevyhnutnosť podpory náboru a výchovy mladých profesionálnych hráčov oprávnený cieľ alebo naliehavý dôvod všeobecného záujmu, ktorý môže odôvodniť povinnosť zaplatiť náhradu škody?

Príslušnosť SDEU odpovedať na tieto otázky bola daná jednak prítomnosťou európskeho prvku (prestup francúzskeho futbalistu do anglického klubu), ale tiež tým, že išlo o športovú činnosť s ekonomickým rozmerom.

SDEU najprv konštatoval: „futbalový klub Newcastle UFC, vlády Francúzska, Talianska, Holandska a Spojeného kráľovstva, ako aj Komisia Európskych spoločenstiev… tvrdia, že predmetný systém vo veci samej predstavuje obmedzenie voľného pohybu pracovníkov, ktoré je v zásade podľa článku 39 ES zakázané…” (ods. 19 rozhodnutia), pričom „vlády Francúzska, Talianska, Holandska a Spojeného kráľovstva, ako aj Komisia tvrdia, že podpora náboru a výchovy mladých hráčov je legitímnym cieľom…” (ods. 22 rozhodnutia).

SDEU sa vo svojom rozhodnutí odvolal na svoje rozhodnutie vo veci belgického profesionálneho futbalistu Jean-Marca Bosmana z 15. decembra 1995, ktorým narušil hegemóniu noriem FIFA a UEFA o regulácii pracovnoprávnej sféry profesionálneho futbalu. Definitívne podradil kolektívny šport, ak je súčasťou hospodárstva v rámci EU, pod jurisdikciu jej práva, konkrétne pod ustanovenie upravujúce voľný pohyb pracovnej sily. Zároveň sa SDEU v rozsudku stotožnil aj s argumentmi UEFA, keď priznal futbalu z hľadiska jeho regulácie normami FIFA, resp. UEFA určitú mieru nevyhnutnej špecifickosti. Dôvodom bol na obyčajoch vytvorený a dlhé roky fungujúci systém prestupov hráčov a finančných kompenzácií za nich.

Takže SDEU vlastne povedal, že úplný a neobmedzený voľný pohyb športovcov v rámci EU nie je najlepším riešením pre šport, lebo by umožňoval prestupovať kedykoľvek a neobmedzene. Na druhej strane povedal, že prestupy mladých talentovaných športovcov z menších a chudobnejších klubov zadarmo do bohatších klubov by minimalizoval záujem a motiváciu klubov na financovaní výchovy a vzdelávania hráčov.

Výchovné za mladých športovcov – rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Bernard SDEU pre tieto dôvody v ods. 40 rozhodnutia vo veci Bernard pokračoval nasledujúcimi slovami: „Článku 45 ZFEU (Zmluvy o fungovaní Európskej únie) neodporuje systém, ktorý na účely uskutočnenia cieľa spočívajúceho v podpore náboru a výchovy mladých hráčov zaručuje odškodnenie klubu, ktorý hráča vychoval, v prípade, keď mladý hráč uzavrie po ukončení obdobia jeho výchovy profesionálnu hráčsku zmluvu s klubom z iného členského štátu pod podmienkou, že tento systém je spôsobilý zaručiť uskutočnenie uvedeného cieľa a nejde nad rámec toho, čo je nevyhnutné na jeho dosiahnutie.”

Je takým systém, ktorý mal byť použitý v prípade Bernard? Nie je. SDEU to formuloval nasledovne: „Na zaručenie uskutočnenia uvedeného cieľa nie je nevyhnutný systém, ako je predmetný systém vo veci samej, podľa ktorého môže byť talentovanému hráčovi, ktorý po ukončení obdobia svojej výchovy uzavrie profesionálnu hráčsku zmluvu s klubom z iného členského štátu, uložená povinnosť náhrady škody, ktorej výška nezávisí od skutočných nákladov na výchovu.” Povedané inými slovami: výchovné síce predstavuje prekážku voľného pohybu osôb, ale jeho vyžadovanie je prípustné, ak vyjadruje skutočné náklady na výchovu. Tu je nutné pozastaviť sa nad skutočnosťou, či ide o náklady na výchovu jedného hráča alebo celej skupiny mladých hráčov, ktorí sa pripravovali, a musia sa z povahy futbalu ako kolektívnej športovej hry pripravovať spolu.

V ods. 45 sa k tomu SDEU vyjadril: „…musia sa vziať do úvahy náklady vynaložené klubmi na výchovu tak budúcich profesionálnych hráčov, ako aj hráčov, ktorí sa profesionálnymi hráčmi nikdy nestanú.” Otázkou je, ako by sa táto náhrada počítala, ak by v istom časovom rozpätí opustili klub dvaja či viacerí hráči. Za každého z nich by sa mala zaplatiť plná suma nákladov na výchovu všetkých hráčov, alebo by sa spätne prepočítala výška výchovného, aby nedošlo k bezdôvodnému obohateniu klubu zabezpečujúceho športový rast hráčov? To nie je z rozhodnutia SDEU zrejmé.

Na tomto mieste je našim cieľom vyjadriť sa k dopadu rozhodnutia na výšku výchovného a spôsob jej výpočtu. V odseku 25 rozhodnutia SDEU je zachytené stanovisko Európskej komisie k spôsobu výpočtu výšky výchovného určeného vo vnútorných predpisoch FIFA: „Vlády Francúzska, Talianska a Spojeného kráľovstva, ako aj Komisia okrem toho odkazujú na pravidlá Medzinárodnej futbalovej federácie (FIFA) upravujúce štatút a prestup hráčov, ktoré nadobudli účinnosť v priebehu roka 2001, teda po tom, ako nastali skutkové okolnosti vo veci Bernard. Tieto pravidlá obsahujú ustanovenia o výpočte „náhrady za výchovu“, ktoré sa uplatnia v prípade, keď hráč po ukončení svojej výchovy v niektorom klube jedného členského štátu EU uzavrie profesionálnu hráčsku zmluvu s klubom z iného členského štátu EU.”

Európska Komisia vyjadrila stanovisko, že zásady v pravidlách FIFA (boli vytvorené po rokovaniach medzi FIFA a Komisiou až v roku 2001 po vzniku sporu) spĺňajú požiadavky primeranosti, teda proporcionality nástroja používaného na dosiahnutie legitímneho cieľa. Rozhodujúci je však právny názor SDEU. Hoci oň účastníci konania vo veci Bernard žiadajú a zároveň chcú, aby SDEU odsúhlasil aj normy FIFA, ktoré boli prijaté v 2001 vo verzii ako sú platné dnes, nestalo sa tak. SDEU sa vôbec k týmto žiadostiam nevyjadril, a ani sa nemohol, pretože mu to pravidlá konania o predbežných otázkach neumožňujú.

Keď sa bližšie pozrieme na znenie ustanovení o postavení a prestupoch hráčov v normách FIFA, prípadne národných zväzov, môžeme si všimnúť, že nezohľadňujú konečne rozhodnutie SDEU napriek tomu, že systém výpočtu výchovného sa zdá proporcionálny.

Aký dopad môže mať rozhodnutie SDEU v prípade Bernard na prestupy mladých športovcov v Slovenskej republike?

Prestupové poriadky mnohých slovenských športových zväzov ustanovujú aj presné sumy výchovného za športovcov, ktoré asi ťažko možno považovať za reálne náklady na ich výchovu. Je možné, že niektoré športové kluby na základe rozhodnutia SDEU, ktoré pripúšťa vyžadovanie úhrady skutočných nákladov na výchovu hráča, budú žiadať uhradenie vyššej sumy výchovného, aká je uvedená vo vnútorných normách športových zväzov. Podľa SDEU ma výchovné za športovcov v kolektívnych športoch odrážať sumu nákladov vynaloženú na výchovu všetkých hráčov, ktorí sa pripravovali spolu s hráčom, ktorý podpísal profesionálnu zmluvu. Na druhej strane je problémom, ako stanoviť skutočnú výšku nákladov. Ktoré sú vynaložené na výchovu hráčov a ktoré na bežný chod klubu? Je vhodné či skôr vôbec možné použiť účtovné podklady klubu a na ich základe vypočítať skutočné náklady? To sú otázky, ktoré bude potrebné vyriešiť v najbližšej budúcnosti.

  • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
  • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
  • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
  • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
  • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

Online prenos

Udalosti a podujatia

  • Žiadne udalosti
MailPošlite svoj príspevok

Zaslanie odborného príspevku na zverejnenie na portáli UčPS

Podmienky zverejnenia