Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator
    

FAIR PLAY AKO KOREKTOR KREATIVITY V ŠPORTE NEPREČÍTANÉ 

     
    Článok bol nastavený ako .
    15.01.2017 Ján Svák (Spracoval: Veronika Vicová )
    PencilPridaj
    Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
    PencilPošli PencilTlač

    Hanka Mašková spájala v sebe muzikálnosť s darom fenomenálnej skokanky (v dnešnej ére by možno bola prvou ženou, ktorá by skončila štvoritý skok) a jej športový výkon kumuloval vo voľnej jazde. Pravidlá krasokorčuľovania, ktorým sa musela podriadiť však rovnakú hodnotu (v čase jej kariéry) pripisovali povinným cvikom, pri ktorých sa symbolicky hovorilo, že krasokorčuliari krútia paragrafy. Tie z duše Hanka Mašková nenávidela. Jej pravým opakom bola nemka Gaby Seyfertová, ktorá víťazila práve vďaka bezchybným paragrafom, ale v kreativite za Hankou Maškovou zaostávala. Frustrácia Hanky Maškovej z toho, že fair play vyžaduje, aby sa pravidlá rešpektovali vyvrcholila v symbolickom ukončení športovej (nie umeleckej v Holliday on Ice) kariéry na Majstrovstvách sveta v Colorado Springs. Po nevydarených štyroch povinných cvikoch svoje snehobiele korčule hodila do neďalekého jazera.

    Príbeh Hanky Maškovej prepája na jednej strane šport a umenie z hľadiska estetických kritérií, ale aj športovú kreativitu s princípom fair play z hľadiska normatívnych kritérií. Princíp fair play je základným a v zásade nekodifikovaným princípom, na ktorom sú založené športové pravidlá a vlastne je niekedy synonymom pre celý šport. Jeho zmyslom a účelom je zabezpečiť to, aby športová súťaž, ak má mať nejaký zmysel, mala jasný začiatok, ale neistý výsledok. To môže byť zabezpečené len vtedy, ak súťažiaci športovci budú mať rovnaké podmienky, či už v individuálnych alebo v kolektívnych športoch.

    Pravidlo, že fair play má nekodifikovanú podobu, pretože je „duchom športu“ má však aj svoje významné výnimky. Príkladom môže byť futbal. V článku 5 Stanov Slovenského futbalového zväzu (ďalej „SFZ“) sa medzi základné princípy, na ktorých sú založené futbalové súťaže v rámci Slovenského futbalového zväzu zaraďuje aj princíp fair play. Tento princíp princípov športových súťaží možno nielen symbolicky prirovnať k princípu materiálneho právneho štátu, ktorý je obsiahnutý či už explicitne alebo implicitne v ústavách demokratických štátov.

    Pri aplikácii v rozhodovaní príslušných orgánov (osobitne najvyššieho rozhodovacieho orgánu SFZ, ktorým je Odvolacia komisia SFZ) je princíp fair play chápaný predovšetkým ako antitéza formalizmu a to nielen pri výklade extralegálnych športových noriem, ale aj pri výklade pozitívnoprávnych noriem slovenského právneho poriadku.

    Príkladom pre prvý prípad môže byť rozhodnutie Odvolacej komisie SFZ č. 7/2015 vo veci vylúčenia OFC Russel Gabčíkovo zo súťaže (III. liga TIPOS ZsFZ) z dôvodu, že bez platnej registrácie odohral tri súťažné stretnutia ročníka 2015/2016. Išlo o to, že občianske združenie OFC Russel Gabčíkovo sa stalo právnym zástupcom Telovýchovnej jednoty Gabčíkovo dňa 27. júla 2015 ako to vyplýva z registra vedeného Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky. Univerzálnou sukcesiou na neho prešli všetky práva a povinnosti zaniknutého futbalového klubu. Avšak na základe Smernice o právno-organizačných zmenách v kluboch schválenej výkonným výborom SFZ 5. novembra 2013 výkonný výbor SFZ rozhoduje o tom, či právnoorganizačné zmeny v klube boli vykonané v súlade s vyššie uvedenou Smernicou a takéto rozhodnutie v predmetnej veci vydal dňa 14. augusta 2015. Medzitým však futbalový klub odohral prvé kolá nového ročníka, ktorých výsledky kontumoval v prospech súperov organizátor III. ligy, ktorým je Západoslovenský futbalový zväz. Problémom bolo to, či rozhodnutie výkonného výboru má konštitutívny alebo deklaratórny charakter. Odvolacia komisia rozhodla v duchu materiálneho právneho štátu a na základe princípov (vrátane princípu fair play) vymedzených v článku 5 ods. 2 Stanov SFZ, že rozhodnutie SFZ má v tomto prípade len deklaratórny charakter.

    Príkladom druhého prístupu môže byť rozhodnutie Odvolacej komisie č. 2/2015, kde išlo o vyplatenie dlžnej sumy odstupujúcemu trénerovi tak, aby mohol mužstvo trénovať v plnom rozsahu nový tréner. Vzhľadom na finančnú situáciu v klube nedošlo k jednorazovému vyplateniu sumy a ani podľa Občianskeho zákonníka nedošlo k podpísaniu písomnej zmluvy o prevzatí dlhu, avšak konklúdentnými úkonmi bol dlh uhradený vo forme splátok. Následné sankcie Disciplinárnej komisie SFZ, ktoré vychádzali z formálnych ustanovení Disciplinárneho poriadku SFZ a Občianskeho zákonníka (povinnosť písomnej formy zmluvy o prevzatí dlhu) boli zrušené Odvolacou komisiou SFZ. Kritizovala Disciplinárnu komisiu SFZ za to, že slová vysporiadanie „všetkých záväzkov“ vykladala ako „okamžité vyplatenie celej dlžnej sumy“, pričom dostatočne nezohľadňovala skutkový stav, ktorý na základe predložených dôkazov dostatočne poukazoval na to, že došlo k „vysporiadaniu“ záväzkov iným spôsobom, a to po prvé prevzatím záväzku dlžnej sumy, po druhé dohodou o vyplatení dlžnej sumy v splátkach a po tretie splatením prvej splátky vo výške polovice dlžnej sumy. Podľa Odvolacej komisie „V prerokovávanom prípade išlo o zabezpečenie najvyšších záujmov a hodnôt v športovej súťaži, ktorých cieľom je dosiahnutie fair play. Táto nemôže byť dosiahnutá vtedy, keď na futbalový zápas nastúpi jedno mužstvo s trénerom a druhé bez trénera. Je preto v záujme SFZ, ako aj všetkých účastníkov tohto konania, urobiť všetko pre to, aby sa tento cieľ dosiahol bez porušenia rovnováhy „dotknutých vzťahov“.

    Tento druhý príklad poukázal aj na ďalšiu významnú otázku, ktorá vyplýva z komplikovaných vzťahov medzi štátom a jeho právnym prostredím na jednej strane a autonómnosťou súkromnoprávnych vzťahov v „estralegálnom prostredí“.[1]Štát stále viac expanduje do tradičných extralegálnych systémov[2]a tieto reagujú rozširovaním kompetencií vlastných súkromnoprávnych rozhodcovských inštitúcií riadiacich sa vlastnými princípmi, ktoré sú v zhode s ústavou, ale nie vždy aj so zákonnou úpravou.[3]Vzniká teda otázka či bude štát pri svojom stále agresívnejšom vstupe do extralegálneho prostredia, osobitne športového brať so sebou zákony neprispôsobené tomuto prostrediu alebo bude rešpektovať princípy, na ktorých je toto extralegálne prostredie založené. V prípade športového prostredia je to práve princíp fair play garantujúci základnú požiadavku, ktorá robí športovú súťaž príťažlivou a zaujímavou a to je rovnosť.

    Notoricky známym príkladom necitlivej agresie štátu do športu bola dlho očakávaná zrážka medzi športovými pravidlami a právom Európskej únie[4]v prípade Bosman[5]. Všeobecne známy obsah tohto prípadu[6]z pohľadu našej centrálnej otázky je zaujímavý tým, že Súdny dvor Európskej únie (vedome používam jeho súčasný názov, ďalej „Súd“) legitimizoval možnú intervenciu štátu do extralegálne vytvorených pravidiel pri akceptovaní autonómnosti športového prostredia, ktoré je založené na princípe rovnosti športových klubov ako zásadnej podmienky neistoty výsledkov športovej súťaže.[7]

    Akceptovaním princípu rovnosti športových klubov ako základnej podmienky na zachovanie zmysluplnosti športovej súťaže zároveň Súd limitoval možné zásahy do tohto princípu zo strany štátu, čím zároveň pripustil, že prostriedky zabezpečujúce princíp rovnosti, ktorý je vymedzený v legálnom prostredí, nemožno automaticky aplikovať na extralegálne prostredie s vlastnými prostriedkami zabezpečujúcimi osobitne vymedzený princíp rovnosti. Najvýraznejšie sa to prejavilo tým, že Súd v prípade Bosman síce na jednej strane aplikoval princíp voľného pohybu pracovníkov a následne zrušil v rámci Európskej únie tzv. národnostné doložky, avšak na druhej strane zachoval systém kompenzácií za tréningy[8], pričom ani jedna z ostatných profesií v rámci Európskej únie tento inštitút nemôže využívať, čím dochádza k nerovnosti medzi výchovou pekára, účtovníka, právnika na jednej strane a futbalistu na druhej strane.[9]Táto nerovnosť síce môže pozitívne pôsobiť na športový klub, ktorému bude preplatená výchova športovca (aj keď fakticky hlavným zmyslom trénovania hráčov je predovšetkým výchova pre ich účinkovanie vo vlastnom klube a nie pre vytvorenie produktu poskytovaného iným bohatším klubom), ale na druhej strane samotnému športovcovi obmedzí možnosť hľadania zamestnania po ukončení jeho predošlého zamestnaneckého vzťahu, pretože jeho trhová hodnota bude navýšená o kompenzačný poplatok.

    Princíp fair play neohrozuje (dokonca nie ani prioritne) iba intervencia štátu a jeho právneho systému do športového prostredia, ale samotné „vnútorné“ prostredie a to po prvé účastníci športových súťaží (športovci, rozhodcovia, tréneri, predstavitelia klubov atď.) a po druhé organizátori súťaží.

    Účastníci športových súťaží hľadajú rôzne prostriedky ako porušiť princíp fair play a to buď pozitívnym alebo negatívnym spôsobom.

    Typickým príkladom „pozitívneho“ spôsobu porušenia princípu fair play je používanie dopingu.[10]Doping nepochybne porušuje princípy rovnosti, ale často slúži aj „kreativite“ športovca. V krasokorčuľovaní uvedenom v úvode ako príklad prepojenia medzi športom a umením sa dopingoví kontrolóri vyskytujú v menšom rozsahu ako pri vzpieraní (všeobecne sa doping viac spája so silou ako s kreativitou) a už vôbec neasistovali v slávnom šachovom súboji o titul majstra sveta medzi Borisom Spasským a Bobbym Fischerom[11], aj keď práve o životospráve druhého sa viedli pochybnosti.

    Boj proti dopingu vedený z vnútorného prostredia športových súťaží priamo naráža na štátom vytvorený právny systém minimálne v troch smeroch, a to

    - pozitívnou povinnosťou štátu, ktorá mu vyplýva priamo z čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky,

    - povinnosťou štátu trestne stíhať páchateľov trestných činov (známy je prípad slovenských hokejistov, ktorí ako doping používali marihuanu),

    - uplatňovaním sankcie, ktorá má absolútny charakter (doživotný zákaz činnosti), kým trestné zákonodarstvo vychádza z princípu časovo obmedzeného trestu zákazu činnosti.

    Svojim spôsobom negatívnym ovplyvňovaním športových súťaží v záujme porušenia princípu fair play je korupcia a kurzové hry.

    Korupcia je najčastejšie spájaná s osobami, ktoré majú decízne oprávnenia. V prípade futbalu sú to vo vnímaní verejnosti futbaloví rozhodcovia.

    Korupčné ovplyvňovanie futbalových rozhodcov má v prevažnej miere latentnú formu,[12]avšak v prípade odhalenia môže dostať aj umelecký rozmer v podobe divadelnej hry.[13]Vzhľadom na to, že v prípade korupcie, na rozdiel od dopingu, ide vždy o trestný čin[14]je nevyhnutná korelácia medzi interným disciplinárnym konaním a štátom organizovaným trestným stíhaním.

    V prípade prieniku disciplinárneho konania a trestného konania je potrebné rozlišovať fázu vyšetrovania a fázu rozhodovania. V rámci vyšetrovania korupčného skutku futbalového rozhodcu ide predovšetkým o otázku, či príslušný orgán športového zväzu má vykonávať samostatne vyšetrovacie úkony alebo má konanie prerušiť a počkať na výsledky vyšetrovania. V prípade Českej republiky je táto situácia od 1. 7. 2013 riešená ako možnosť v prospech prerušenia disciplinárneho konania.[15]

    V Slovenskej republike došlo v tom istom roku pod vplyvom silného mediálneho tlaku k obdobnej situácii. V tomto prípade išlo o druhý prípad „negatívneho“ porušovania princípu fair play, a to ovplyvňovaním výsledkov futbalových zápasov v záujme stávkových hier. Disciplinárna komisia SFZ potrestala viacerých futbalistov z konania vo veci korupčného správania a ovplyvňovania futbalových výsledkov a s tým súvisiacou činnosťou, správania znevažujúce meno slovenského futbalu a Slovenského futbalového zväzu, vymedzujúce sa z noriem športovca, porušovanie zásady fair play dlhoročnými trestami zákazu činnosti. Napríklad futbalistovi Michalovi D. bol uložený trest zákazu činnosti na obdobie 18 rokov, pričom jeho previnenie bolo v tom, že v inkriminovanom zápase nastúpil ako náhradník až v 85 minúte stretnutia za stravu 3:0 a mal počas pohybu na ihrisku jeden neúspešný strelecký pokus, čo nemohlo ovplyvniť predmetné futbalové stretnutie.[16]Odvolacia komisia SFZ sa k výške sankcie v rozhodnutí č. 3/2014 zo 14. januára 2014 vyjadrila takto: „Pri posudzovaní druhu a výšky disciplinárneho opatrenia Odvolacia komisia predovšetkým odlíšila sankcie ukladané v športovom práve a v iných spoločenských vzťahoch upravovaných všeobecne záväznými právnymi normami, ktoré sú súčasťou slovenského právneho poriadku. Preto vykonal komparáciu s inými previneniami, ktoré majú spôsobilosť ovplyvniť výsledok športového zápasu. Keďže zmyslom každého športového zápasu je dosiahnutie víťazstva za rovnakých podmienok pre všetkých účastníkov tohto zápasu a tým aj vopred nepredvídateľný jeho výsledok, tak každá činnosť, ktorá je namierená proti tomuto zmyslu porušuje základné športové pravidlá fair play. V tomto smere je korupčným ovplyvňovaním športových výsledkov používanie nedovolených látok športovcom za účelom zvýšenia jeho športovej aktivity a tak zvýhodnenia voči iným súťažiacim. Takéto konanie proti pravidlám fair play športovej súťaže sú sankcionované až absolútnymi trestami. Za použitia dopingu je možné totiž uložiť, a v praxi sa aj ukladajú, tresty doživotného zákazu účasti na športovej súťaži. Rovnaký cieľ, teda ovplyvňovanie športových výsledkov má aj korupčné správanie spojené s tipovaním športových výsledkov. Každý športovec, ktorý na takejto korupčnej činnosti participuje, by mal potom znášať sankcie obdobné sankciám za užívanie dopingových látok. Preto je odôvodnené použitie mimoriadnych sankcií aj pri zistení korupčného správania športovcov. Na základe toho Odvolacia komisia SFZ sa stotožnila s DK SFZ pri využití čl. 7 ods. 6 Disciplinárneho poriadku, ktorý umožňuje neobmedzene zvýšiť sankciu za disciplinárne previnenie tak, aby mohla reálne plniť svoju preventívnu funkciu.“

    Druh a výška sankcie uloženej v disciplinárnom konaní súkromnoprávnym subjektom otvára aj ďalšiu otázku vzťahu medzi extralegálnym prostredím a štátom, ktorá vychádza z princípu ne bis in idem. Bude sa tento základný ústavný princíp aplikovať aj na trestnoprávnu zákonnú úpravu vo vzťahu k právoplatne skončenému disciplinárnemu konaniu? Vzhľadom na to, že podľa mojich vedomostí ide o prebiehajúce trestné konanie, tak si dovolím na túto otázku v aktuálnom čase neodpovedať.[17]

    Princíp fair play môžu, a v praxi aj ovplyvňujú, organizátori športových súťaží, čo má súvislosť s komercionalizáciou športu. Ako uvádza L. Halgreen „športové pravidlá zavedené na začiatku zo športových dôvodov medzičasom nadobudli skôr ekonomický charakter ako dôsledok vývoja ekonomických aktivít spojených so športom.“[18]Osobitný odraz má tento vývoj v klubových športových súťažiach, kde princíp rovnosti medzi klubmi je kľúčom k zaisteniu neistoty športových výsledkov, na ktoré je zase naviazaný celý systém komerčných aktivít spojených so športovými súťažami od tipovania výsledkov až po využívanie televíznych práv.

    Oslabenie princípu fair play vo futbale (platí to však vo väčšej či menšej miere aj pre ostatné kolektívne športy) v prípade Bosman.

    Post-Bosmanovská éra v európskom športe však paradoxne viedla k popretiu hodnôt a princípov, ktoré Súd legitimizoval v tomto extralegálnom prostredí. Ak Súd legitimozoval také hodnoty a princípy ako rovnosť športových klubov, či solidaritu medzi profesionálnymi a amatérskymi športovými klubmi, resp. bohatými a chudobnými klubmi, tak jeho rozhodnutie, ktorým presadil do extralegálneho prostredia princíp voľného pohybu pracovných síl znamenalo pre rovnosť športových klubov hotovú pohromu. V európskom športovom prostredí, a osobitne vo futbale, vytvorili trhové mechanizmy úplne nové hráčske pole pre profesionálny šport v Európe, čím vznikol pravý jednotný športový trh, ktorý je tak medzinárodný ako máloktorý iný v európskom priemysle. Kótovanie profesionálnych športových klubov na burze cenných papierov a neskoršia mentalita „víťaz berie všetko“ celkom zjavne znížili úroveň solidarity medzi top klubmi a klubmi nižšej úrovne vo väčšine európskych krajín.

    „Eliminačné preteky, ktoré vznikli ako následok silných trhových síl budú nevyhnutne viesť k pravdepodobne iba hŕstke (futbalových) klubov v Európe, ktorí skončia ako víťazi[19]. „Táto prognóza L. Halgreena najlepšie deklaruje riskantnosť zasahovania štátu do extralegálneho fungujúceho prostredia a prenášanie do tohto prostredia pravidiel a princípov vlastných právnemu poriadku. Túto skutočnosť si zrejme plnšie uvedomil aj Súd[20]a v následnej svojej judikatúre Post-Bosmanovského obdobia[21] vytvoril teóriu „separate territory“, ktorá by mala vymedziť rozdiel medzi športovými pravidlami a pravidlami komerčnej povahy oprávňujúcimi ingerenciu práva Európskej únie do pravidiel športových súťaží.[22]

    Vzorom pre európsky futbal (v praxi však ťažko realizovateľný vzhľadom na prepojenie medzi európskymi futbalovými súťažami a vnútroštátnymi futbalovými súťažami, ako je Liga majstrov či Európska liga), by mohol byť napríklad severoamerický hokej so svojou „vlajkovou loďou“ kanadsko-americkou NHL, ktorú sa viac menej snaží kopírovať KHL (Kontinentálna hokejová liga so základom v ruských hokejových kluboch) a pre kluby do nej zapojené vytvára určite lepšie podmienky z pohľadu fair play ako Liga majstrov pre Slovan Bratislava (opäť na rozdiel od KHL, ktorej súťaže je hokejový klub Slovan Bratislava účastníkom).

    Medzi najznámejšie a najpoužívanejšie prostriedky, ktorých cieľom je zabezpečenie rovnosti medzi športovými klubmi patria

    - výhradné a opčné doložky, ktoré sa neskôr doplnili tzv. draftovým systémom,

    - platové stropy a dane z luxusu.[23]

    Cieľom draftového systému je vyrovnať hráčsku silu športových klubov tým, že pri výbere nových hráčov majú prednosť športové kluby s najhoršími výsledkami v ukončenej športovej súťaži. Na základe športových ukazovateľov sa vytvorí poradie najlepších hráčov, ktorí ešte nemajú športovú zmluvu so športovým klubom zúčastneným v športovej súťaži. Najslabší športový klub z ukončenej športovej súťaže má právo do novej športovej súťaže uzatvoriť športovú zmluvu s hráčom, ktorý je na prvom mieste. Tomu sa hovorí draftovanie hráča. Výsledkom draftového systému by malo byť, že najslabšie športové kluby sa posilnia najlepšími hráčmi z draftu a najlepšie tými najhoršími, čím sa má vyrovnať potencionálna hráčska sila jednotlivých športových klubov.

    Z pohľadu protimonopolného a pracovného práva ešte kontroverznejšie pôsobia fixné reštrikcie na platy hráčov tzv. platové stropy alebo ich variácia daň z luxusu penalizujúca akýkoľvek klub, ktorý vynaloží väčšiu sumu ako je povolená na platy. Zmyslom týchto pravidiel športových súťaží je obmedziť schopnosť športových klubov koncentrovať vo svojich tímoch najlepších hráčov tým, že im ponúknu najvyššie platy. Celkom prirodzene chudobnejšie športové kluby by si v tejto konkurencii nemohli dovoliť zamestnať najväčšie športové hviezdy a najlepší hráči v konečnom dôsledku dostanú nižší plat ako by dostali vo voľnom trhovom mechanizme.

    Väčším paradoxom, ktorý je ešte menej konzistentný s tradičnou predstavou o americkom voľnom trhu je spôsob generovania týchto pravidiel športových súťaží zavádzaných s cieľom zabezpečenia rovnosti športových klubov. Sú nimi z Európy importované a ináč, najmä v USA silne kritizované kolektívne dohody, ktoré uzatvárajú hráči s majiteľmi športových klubov a organizátorom športovej súťaže s tradičnými donucovacími prostriedkami, akými sú na jednej strane výluka športovej súťaže a na druhej strane štrajk, na čo v konečnom dôsledku doplácajú tí, ktorým je športová súťaž určená, a to diváci. To zároveň prináša opätovne centrálnu otázku, a to či by mal do tohto systému intervenovať štát, ktorého ekonomické mechanizmy sú založené na princípe rovnakých príležitostí a zrejme prostriedky na dosiahnutie rovnosti športových klubov by len ťažko mohli úspešne odolávať uplatňovaniu legálnych princípov.

    Európsky model športu pôvodne založený na pyramídovej organizácii športových odvetví a zabezpečení rovnosti športových klubov na rovnakom stupni pyramídy sa postupne rúca. Na nadštátnej úrovni sa po prípade Bosman definitívne zrútil a zasiahlo to aj najvyššie vnútroštátne futbalové súťaže. Princíp fair play pohltila komercionalizácia a nájsť teraz kreativitu vo futbalovom zápase Slovana Bratislava s Manchestrom United vedúcu k neistému výsledku na konci zápasu by bolo čakaním na včerajší deň.


    Poznámky pod čiarou:
    1. Bližšie SVÁK, J.: Princíp rovnosti v extralegálnom prostredí - na príklade športu. In: (Ne)rovnosť a rovnoprávnosť : zborník z medzinárodnej konferencie konanej v dňoch 13.-15. októbra 2005 v Tatranskej Štrbe v rámci riešenia štátneho programu výskumu a vývoja "Právne vedy a ich prínos k analýze procesu transformácie v podmienkach integrácie do EÚ". - Bratislava : Slovak Academic Press, 2005. s. 46-52^
    2. Pozri AUNEAU, G.: Le mouvement sportif européen a l´épreuve du droit communautaire, Revue trimestrielle de droit de l´homme, 1996, s. 101 a nasl. TTERCIER, P.: Le sport e tle droit de la concurrence. Aspects de droit snisse, In: SCHLUEP, W., R.: Recht, Staat und Politik am Ende des zweiten Jeuhrtausends Berne-Stuttgert-Wien, 1993, KRÁLÍK, M.: Právo ve sportu, C.H.BECK, 2001, s. 105-139. ^
    3. Pozri MBAYE, K.: Une nouvelle institution d´arbitrage, le Tribunal Arbitral du Sport, Annuaire française de droit international, 1984, SCHVAAR, G.: Tribunal arbitral du sport, in: La legistation sportive en Europe: evolution et harmonisation. 1er Seminaire Juridique de l´ACNOE (Moscou, 19.-20.- septembre 1991). Sporteurope, supplément nr. 7, C/o CONI, Foro Italiaco, Novembre 1991.^
    4. V prípadoch Walrave vs. Unions Cyclist International (1974) ECR 1405, Dona vs. Mantero (1976) ECR 1333 však Súdny dvor Európskej únie naznačil, že v športe by sa mali rešpektovať normy Európskej únie, ak sa angažuje v komerčnej aktivite.^
    5. Prípad Union Royal Belgie des Sociétés de Football Association ASBC and others vs. Jean-Marc Bosman and others (1996) 5040.^
    6. Pozri k tomu THILL, M.: L´arret Bosman et ses implicotions pour la libre circulation des sportifs a l´intérieur de l´Union européenne dans des contextes factuels différeuts de ceux de l´affaire Bossman. Revue du marché unique européen, 1996, 1, s. 86 a nasl., Svoboda, M.: Bosman: Fotbal versus evropské právo, Právník, 1996, č. 12, s. 1039 a nasl., KRÁLÍK, M.: Právo ve sportu, C.H.BECK, 2001, s. 105-139. , s. 222-235, BLAWPAIN, R., INSTON, R.: The Bosman Case The End of the Transfer Systém? London, Sečet Maxwell, Leuven 1996.^
    7. Súdny dvor Európskej únie doslova uviedol: "Vzhľadom na veľký spoločenský význam športových aktivít a osobitne futbalu v Spoločenstve musia byť ciele na zachovanie rovnováhy medzi klubmi zabezpečujúce istý stupeň rovnosti a neistoty výsledkov ako aj podpora náboru a tréningu mladých hráčov považované za legitímne.^
    8. V článku 106 rozhodnutia v prípade Bosman Súd uznal kompenzáciu za tréning ako akceptovateľnú „vzhľadom na veľký sociálny význam športových aktivít a osobitne futbalu v spoločnosti“.^
    9. Predmetný záver nepriamo akceptovalo aj slovenské vnútroštátne zákonodarstvo, keď v § 3 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov uvádza, že pracovnoprávne vzťahy profesionálnych športovcov sa spravujú Zákonníkom práce, ak osobitný predpis neustanovuje inak.^
    10. Práve v čase písania tohoto príspevku bol na viaceré ocenenia súťaže Slnko v sieti nominovaný film "Fair play", ktorý predstavuje ďalší rozmer prepojenia umenia, športu a práva.^
    11. http://www.chessgames.com/perl/chess.pl?tid=54397^
    12. O jeho existencii svedčia zaužívané slangové výrazy alebo slovné spojenia, na ktoré upozorňuje na základe policajných odpočúvaní P. Celetka ako napr. "kapříci", "30 ryb", "třicetník", "200 slovenských". Pozri CELETKA, P.: Právní a disciplinární odpovědnost fotbalových rozhodčích. In: GERLOCH, A., BERAN, K. a kol. Funkce a místo právní odpovědnosti v recentním právním řádu. Praha: Leges, 2014, s. 201.^
    13. V Českej republike sa stala legendárnou divadelná hra: "Ivánku kamaráde, můžeš mluvit? v súvislosti s podplácaním rozhodcov zo strany športových riaditeľov dvoch prvoligových futbalových klubov - FC Viktoria Žižkov a 1. FC Synot v roku 2003. K tomu pozri aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 7Tdo 1057/2008 z 10. decembra 2008.^
    14. V rozhodnutí 7Tdo 1057/2008 Český najvyšší súd uviedol, že "futbal je nutné považovať za fenomén, ktorý sa ako jeden z najrozšírenejších a najľudovejších športov podieľa z hľadiska občanov, ale aj štátu na všeobecne významných a celospoločenských otázkach. Nie je možné preto zužovať v súvislosti s ním výklad pojmu všeobecného záujmu len na okruh vnútorných vzťahov vo futbalovej organizácii a pôsobenie futbalových klubov ako takých, ale je potrebné vychádzať aj zo všetkých jeho ekonomických a kultúrno-spoločenských hľadísk, do ktorých je potrebné zaradiť aj historický význam športu ako stimulu v rámci spoločensko-politického vývoja.“^
    15. Článok 46 Disciplinárneho poriadku FA ČR znie: "Ak DK dôjde k podozreniu, že disciplinárnym previnením bola súčasne naplnená skutková podstata úmyselných trestných činov podľa zák. č. 40/2009 Sb. (trestný zákonník), odovzdá bezodkladne svoje poznatky orgánom činným v trestnom konaní podľa trestného poriadku. DK v disciplinárnom konaní vždy využije dôkazy, podklady a závery urobené orgánmi trestného konania, ak sú tieto dôkazy v priebehu disciplinárneho konania k dispozícii. V prípadoch súbehu disciplinárneho a trestného konania môže DK rozhodnúť, a to aj opakovane, o prerušení disciplinárneho konania na určitú dobu, spravidla ohraničenú tzv. prípravným konaním podľa trestného poriadku, ak dôjde k záveru, že to je vzhľadom na ďalší priebeh a výsledok disciplinárneho konania účelné."^
    16. V tejto súvislosti však treba upozorniť na stále sa rozširujúce stávkovanie "on line", kde predmetom stávky nie je len výsledok stretnutia, ale napríklad aj to, či medzi 85 a 90 minútou bude rohový kop, ofsajd, faul a pod.^
    17. P. Caletka správne upozorňuje v súvislosti s disciplinárnou a trestnou zodpovednosťou na skutočnosť, že kým v prípade trestnej zodpovednosti je potrebné dokázať vinu páchateľa, tak v prípade futbalových rozhodcov je uplatnená objektívna zodpovednosť a sankcionujú sa chyby v rozhodovaní ako tomu bolo napríklad v prípade rozhodcu Kráľoviča, ktorý za chyby v zápase Dunajská Streda proti Slovanu Bratislava dňa 2.4.2016 bol potrestaný historicky najvyššou sankciou v podobe dĺžky zákazu činnosti. Pozri CALETKA, P.: Právní... dielo cit. v poz. 12, s. 222.^
    18. HALGREEN, L.: European sports law – a Comparative Analysis of the European and American Models of Sport, Forlaget Thomson, GadJura, Kodaň, 2004, s. 161.^
    19. Tamtiež, s.163^
    20. Súd zrejme citlivo vnímal aj Post-Bosmanovskú atmosféru v európskom športovom hnutí. V pokuse zabrániť právu komunity prebrať kontrolu nad budúcnosťou európskych športov, ENGSO (European Non-Governmental Sports Organization) (Európska mimovládna športová organizácia) pozostávajúca zo športových federácií 36 európskych členských krajín, EOC (The European Olympic Committee) (Európska olympijský výbor) a UEFA už v 1996 vytvorili spoločný návrh pre nový Športový článok na začlenenie do Zmluvy. Návrh športového článku mal zaistiť, aby bolo so športom EÚ zaobchádzané na základe princípu subsidiarity, aby EÚ rešpektovala autonómiu, demokratické štruktúry a národné charakteristické črty športu, aby boli problémy a stanoviská športu pozorne zvážené v súvise s legislatívou a nakoniec, aby bola národným a medzinárodným športovým federáciám daná možnosť byť vypočutými, keď budú predkladané nové návrhy EU ovplyvňujúce šport.^
    21. Išlo najmä o rozhodnutia vo veci Christelle Deliege vs. Ligue francophone de judo et disciplines associées ASBL et al. (2000), ECR 2549 jyri Lehtonen and Castors Canada Dry Namur – Braine ASBL vs. Fédération Royale Belge des Sociétés de Basketball ASBL (2000), ECR 2681, Deutscher Handbald Bund e V vs. Maroš Kolpak (2003) C-483-00.^
    22. Zaujímavé sú v tejto súvislosti aj úvahy Richarda Parisha, ktorý by si vedel predstaviť aj politické uprednostnenie športových pravidiel pod egidou verejného záujmu. PARRISH, R.: Sports Law and Policy in the European Union, 2003, s. 219.^
    23. Bližšie Weiller, P. C., ROBERTS, G.R. Sports and Law. St. Paul´s: West Publisting, 1993.^
    Komentáre
    Buďte prvý/á, kto napíše svoj komentár…
    Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).
    Prihlásenie
    Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

    Online prenos

    Udalosti a podujatia

    • Žiadne udalosti
    MailPošlite svoj príspevok

    Zaslanie odborného príspevku na zverejnenie na portáli UčPS

    Podmienky zverejnenia