Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator
    

VYBRANÉ SPOLOČENSKÉ A INDIVIDUÁLNE NEBEZPEČENSTVÁ VIRTUÁLNEJ KOMUNIKÁCIE  NEPREČÍTANÉ MagOff 

     
    Článok bol nastavený ako .
    05.03.2019PaedDr. Zuzana Kurucová, PhD. (Spracoval: Veronika Vicová )
    PencilPridaj
    Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
    PencilPošli PencilTlač

    SELECTED SOCIAL AND INDIVIDUAL HAZARDS OF VIRTUAL COMMUNICATION[1]

    PaedDr. Zuzana Kurucová, PhD.
    Ústav teórie, dejín štátu a práva a spoločensko - vedných disciplín
    Fakulta práva PEVŠ
    Tomášikova 20
    821 02 Bratislava
    E-mail: zuzana.kurucova@paneurouni.com

    Kľúčové slová:

    internet, sociálne siete, virtuálne prostredie, riziká, nebezpečenstvo, anonymné prostredie, fiktívne profily

    Key words:

    Internet, social networks, virtual environment, risks, danger, anonymous environment, fictitious profiles

    Abstrakt:

    Vďaka obrovskému rozvoju spoločnosti sa informačné a komunikačné technológie stali každodennou súčasťou našich životov. Na jednej strane uľahčujú a zjednodušujú každodenné pracovné, rodinné či úradné povinnosti, na strane druhej sú neoddeliteľnou súčasťou voľného času a voľnočasových aktivít. Všade dostupné komunikačné technológie a možnosti virtuálnej komunikácie však okrem radu pozitív so sebou prinášajú aj nové, dosiaľ celkom neprebádané riziká a rad nebezpečenstiev, ktoré sú špecifické pre anonymné a virtuálne prostredie. Nejde len o nástrahy a nebezpečenstvá, ktoré ohrozujú deti či mládež, ale o javy, s ktorými sa stretávame a s ktorými je konfrontovaný každý užívateľ komunikačných zariadení či aplikácií.

    Abstract/summary:

    Thanks to the enormous development of the society, information and communication technologies have become a daily part of our lives. On one hand, they facilitate and simplify everyday work, family or official duties, on the one hand, they are an integral part of leisure time and leisure time activities. Always available communication technologies and virtual communication options, in addition to positive aspects, however, also bring new, yet undiscovered risks and a series of hazards that are typical of anonymous and virtual environments. It is not only about pitfalls and dangers that pose a threat to children or young people, but about phenomena that every user of communications devices or applications encounters and is confronted with.


    ÚVOD

    Tak, ako sa súčasná spoločnosť často označuje za spoločnosť informačnú, tak je pre 21. storočie príznačné označenie „digitálny vek“. Okrem všadeprítomnosti komunikačných a informačných technológií, tieto predstavujú neoddeliteľnú súčasť života spoločnosti. Do tohto rámca zapadajú všetky vekové kategórie obyvateľstva, od detí, cez mládež, produktívne skupiny obyvateľstva až po seniorov. Aj to vytvára určitý obraz o prepojenosti informačných technológií a dnešnej populácie, o tom, že sú neoddeliteľnou súčasťou nie len dnešnej doby, ale aj najrôznejších stránok života jednotlivcov, skupín, ľudskej populácie.

    Azda za najrizikovejšie je možné z pohľadu individuálnych i spoločenských potenciálnych hrozieb považovať kategórie detí a seniorov. Na jednej strane ide o pomerne vysokú dôverčivosť detí, ktoré láka čosi neznáme, nové, čo ponúka rad záujmových činností, na strane druhej, aj seniori sú vysoko rizikovou skupinou pre ich nižšiu obozretnosť, pripravenosť, neskúsenosť a dôverčivosť, čo sú dôvody ich častej a ľahkej viktimácie. Hoci je možné viktimitu týchto skupín osôb zdôvodniť existenciou radu rizikových faktorov (najmä je to faktor veku), spoločenské aj individuálne riziká virtuálneho prostredia a komunikácie sa dotýkajú všetkých jedincov, ktorí viac či menej rozsiahlo a viac či menej frekventovane využívajú komunikačné technológie.

    Pozitíva a negatíva virtuálnej komunikácie je v ucelenej podobe možné len ťažko popísať. Je ťažké jednoznačne povedať, ktorá z týchto stránok je skutočne prevažujúcou. Dostupné komunikačné technológie významne uľahčujú dnešný každodenný život od spoločenského, cez pracovný až po voľno-časový. Na druhej strane ho súčasne aj zrýchľujú, robia často neosobným a silne závislým od prístupu na internet, od signálového pokrytia. V každom prípade treba vnímať to, že ide o rýchlo a dynamicky sa rozvíjajúcu, modernizujúcu oblasť. S každým novým dňom sa objavujú nové možnosti a technologické vymoženosti, s každým dňom preniká elektronizácia viac a viac do našich životov. Dnes si už ani nevieme predstaviť, aké je to žiť bez mobilného telefónu, aké je to nemať vôbec prístup, alebo mať prístup na internet len doma na pevnom počítači, aké je to nemôcť na každom mieste komunikovať s osobami, ktoré sú nám určitým spôsobom blízke, o ktoré sa zaujímame, s ktorými pracujeme.

    Dnešné deti prežívajú vďaka dostupným technológiám úplne iné detstvo i dospievanie ako ich rodičia. Taktiež aj dnešná mladá generácia – mládež – má úplne odlišné zameranie, záujmy, odlišné znalosti a možnosti, ako mali jedinci v rovnakom veku pred niekoľkými desiatkami rokov. V konečnom dôsledku sme to aj my, na koho dostupnosť komunikačných technológií, modernizácia a elektronizácia spoločnosti a všetkých jej stránok dopadá, mení a prispôsobuje súčasnému svetu.

    Tak ako sa vyvíjajú a modernizujú dostupné komunikačné technológie, ako pokrývajú širšiu a širšiu oblasť nášho života a širšie a širšie spektrum oblastí i záujmov, tak s týmto pozitívnym vývojom ide ruka v ruke rozvoj možných rizík a potenciálne nebezpečenstvo, ktoré sa s neopatrným, neobozretným či ľahostajným správaním sa spája. Internetové pripojenie otvára užívateľom nekonečné možnosti využitia. Záhora a kolektív uvádzajú rôzne praktické spôsoby využívania, napríklad v podobe bezhraničnej komunikácie, platobného styku či v podobe pracovného nástroja.[2]Na druhej strane, tak ako v reálnom svete, tak i v kyberpriestore sa stretávame s rôznymi nežiadúcimi fenoménmi. Cieľom príspevku je poukázať na spoločenské a individuálne riziká virtuálnej komunikácie, ktoré majú povahu negatívnych protispoločenských, sociálno-patologických alebo priamo protiprávnych konaní na úrovni právneho poriadku. Je pritom na každom z nás, akým spôsobom sme ochotní sami seba chrániť a akým spôsobom pristupujeme k ochrane vlastného súkromia, rodinného života, fyzickej aj psychickej integrity a v konečnom dôsledku života ako takého.

    NÁSTRAHY VIRTUÁLNEJ KOMUNIKÁCIE

    Rozšírenosť a všadeprítomnosť komunikačných technológií má za následok ich rozsiahle a každodenné využívanie miliónmi jedincov na celom svete. Pri dnešnej penetrácii mobilných za-riadení je virtualita k dispozícii prakticky nepretržite a nie len pre deti a mladú generáciu, ale v zásade pre každého je dnes online svet väčším nebezpečenstvom ako každodenná cesta do práce, do školy. Vďaka dostupnosti najrôznejších možností komunikácie sa jednotlivci čoraz viac otvárajú verejnosti v zmysle prezentácie rôznych stránok svojho osobného, súkromného a rodinného života, výsledkov svojej tvorivej, záujmovej alebo pracovnej činnosti, poznatkov o svojich preferenciách a záujmoch.

    Nie všetky komunikácie, ktoré prebiehajú vo virtuálnom svete a prostredí, sú však komunikáciami bezpečnými. Nie všetci používatelia internetu majú len dobré úmysly. Aj keď sa často stretávame s tým, že ide o problém detí a mládeže, je nutné si uvedomiť, že možnosti šikanovania vo virtuál-nom svete, možnosti prenasledovania a zneužitia dôvery a poskytovaných údajov, sa dotýkajú každého z nás. Ako sme naznačili, nepochybne deti i seniori patria k rizikovejším skupinám. Je to však problém, ktorý sa dotýka každého užívateľa internetu, každého jednotlivca, ktorý vystupuje vo virtuálnom prostredí, registruje sa na sociálnych sieťach, komunikuje prostredníctvom komunikačných aplikácií a portálov. Počty prípadov prenasledovania, obťažovania online vo svete neustále narastajú. Ako sme naznačili, je to problém každého jedného používateľa, ktorého rozsah je závislí od toho, do akej miery sa v rámci prezentácie seba samého a svojho súkromného života (videá, fotografie, statusy, preferované záujmy a linky) otvára verejnosti a anonymnému prostrediu virtuálnej reality. Snaha uniknúť od každodenných problémov všedného života môže smerovať k uchyľovaniu sa k realite virtuálnej. V rámci nej dochádza k podstatne otvorenejšiemu vyjadrovaniu emócií, k prezentácii názorov a svojho súkromia. Anonymita môže viesť ku oslobodeniu sa od obáv z verejnej mienky, ktorá za normálnych okolností vytvára isté ochranné bariéry. Tieto smeru-jú k ochrane tak fyzickej, ako aj psychickej integrity jedincov, k ochrane ich súkromia a žiaľ, práve vo virtuálnom prostredí sa podceňujú. Je to akési virtuálne prostredie, do ktorého vstupujeme sami, bez prítomnosti inej osoby, len za pomoci počítača alebo iného podobného zariadenia a v dôsledku tejto fyzickej samoty akosi prestávame vnímať, že správanie sa vo virtuálnej realite, časť súkromie a nášho života, ktorý do nej prenášame, je alebo môže byť sledovaný a využívaný tisíckami používateľov.

    Azda najviac využívaným spojením reality s realitou virtuálnou, sú veľmi populárne a rozšírené sociálne siete. Niektorí autori ich považujú za fenomén súčasnej doby, za produkty modernej spoločnosti uľahčujúce komunikáciu užívateľov. Okrem toho poskytujú možnosti zdieľania a šírenia fotografií, obrázkov, hudby, videa, možnosti hrania hier, zoznamovania sa s inými.[3]V súčasnosti je známych niekoľko desiatok takýchto aplikácií, od najbežnejšie využívaných ako je Facebook, Twiter, MySpade, LinkedI, Flicker, Google+, Instagram a pod. 

    Na jednej strane enormný rozvoj komunikačných technológií a možností uľahčuje bežný život, no na strane druhej, vďaka novému virtuálnemu prostrediu, sa vytvárajú nové virtuálne riziká a rad špecifických hrozieb naviazaných na toto osobitné prostredie.

    Neexistuje nijaká veková hranica, od ktorej by sa odporúčalo resp. do akej by bolo zakázané využívať moderné komunikačné technológie, registrovať sa na niektorých sieťach, komunikovať s priateľmi a všeobecne a moderne povedané byť „online“. Mnohí odborníci však upozorňujú, že predčasné využívanie komunikačných zariadení a komunikačných technológií, má negatívne dopady na zdravý fyzický aj psychický vývoj detí. Poruchy spánku, rečové chyby, hyperaktivita, nadváha, to všetko sú problémy detí, ktoré už od útleho detstva neprimerane pozerajú do mobilov a tabletov. Spitzer konštatuje, že neobjasnené doposiaľ zostáva, aký veľký je podiel rôznych médií na spánkové problémy mladej generácie a ktorý druh spánkových problémov súvisí s používaním konkrétnych médií. Ako ďalej uvádza, používanie inteligentných telefónov vo večerných hodinách a predovšetkým v poslednej hodine pred spaním má u mladých ľudí za následok skracovanie nočného spánku a zvýšenie dennej únavy na základe chronického spánkového deficitu.[4]

    K zásadným problémom v spojitosti s existenciou virtuálnej reality a pohybovaním sa v rámci nej, v podstate k akýmsi hrozbám, s ktorými sa v súvislosti s modernými komunikačnými technológiami môžeme stretnúť, je možné okrem iného zaradiť aj:

    a) kyberšikanovanie,

    b) prenasledovanie (kyberstalking),

    c) závislosť na sociálnych sieťach.

    KYBERŠIKANOVANIE

    Ide o formu šikanovania[5], pri ktorej agresor voči svojej obeti využíva moderné technológie umožňujúce prenos textového, obrazového alebo obrazovo-zvukového obsahu prostredníctvom verejných elektronických komunikačných služieb (hlavne prenos dát verejnou sieťou internet a mobilnými elektro-komunikačnými sieťami). Typickým znakom tohto druhu šikanovania je, že prebieha vo virtuálnom prostredí, vo virtuálnej realite, ktorá je charakteristická vysokou mierou anonymity. Vzhľadom na to, niektorí jedinci, ktorí inak nevykazujú znaky agresívneho správania sa, sa môžu ako agresori reálne prejavovať a naopak, jedinci, ktorí sú viac dominantní, sa môžu javiť submisívne. Prevažná väčšina jedincov sú však tí, ktorí sa prizerajú, či už bez väčšieho záujmu, alebo práve so záujmom, takémuto správaniu sa vo virtuálnom svete.

    Na riziká, ktoré so sebou prináša moderná doba internetu, najmä na riziká v podobe kyberšikanovania, upozorňuje rozsiahlo Černá. Konštatuje tiež, že je významne napojené na klasické šikanovanie.[6]Od tohto sa odvíjajú aj jeho formy s výnimkou, že ku kyberšikanovaniu dochádza vo virtuálnom prostredí. Prirodzene, ide o sofistikovanejšie formy šikanovania, ktoré však môžu byť v niektorých prípadoch podstatne jednoduchšie, ak zohľadníme anonymitu, možnosť vytvárania fiktívnych profilov, kontaktovania kohokoľvek, prezerania si verejných profilov kohokoľvek a pod. Aj keď nástrojom na kyberšiakovanie sú komunikačné technológie, formy tohto šikanovania sa veľmi od tradičných prejavov nelíšia. Je to najmä opakované násilné správanie určitých jedincov (jedinca alebo aj skupiny) v podobe urážlivých a zastrašujúcich textových správ, vytvárania webových stránok, na ktorých je obeť urážaná a ponižovaná.[7]Na účely kyberšikaovania je možné využívať tak e-maily, ako aj sociálne siete, textové správy, videá, fotografie, telefonické hovory, chatovacie miestnosti, instant messaging a pod.

    Je veľmi zaujímavé, že vo virtuálnom prostredí sa jedinci majú tendenciu správať podstatne odlišne, ako je tomu v bežnom reálnom živote. Kým v reálnom živote máme tendencie vyhýbať sa komunikácii s cudzími osobami, nedáme sa zlákať pozornosťami, pozvaniami od neznámych, chráni-me si svoje rodiny a neposkytujeme informácie o sebe a o svojom súkromí neznámym jedincom, vo virtuálnom prostredí na tieto inak vžité zásady zabúdame. Prejavom tohto je okrem iného aj zoznamovanie sa s neznámymi užívateľmi a komunikácia s nimi, záujem stretnúť sa a pod. Komunikácia s neznámymi užívateľmi, ktorých identitu v reálnom svete, nepoznáme, je vysoko riziková. Ľahko sa môže stať, že sa medzi takýmito kontaktmi ocitne fiktívny profil, ktorého identitu vlastne nikto nepozná resp. za ktorou sa skrýva niekto úplne iný, než za akého sa vydáva. V lepšom prípade sú to len ľudia, ktorí zblízka sledujú, čo robíme, no k žiadnej aktivite sa neodhodlajú. Horšie však je keď zbierajú informácie a len čakajú na správny čas. Internet dokáže otvoriť dvere do súkromia neuveriteľne rýchlo. Kým okoloidúcich neznámych by sme po krátkom rozhovore do svojej obývačky nepozvali, v rámci virtuálnej reality im otvárame dvere bez váhania dokorán. Nezriedkavo prezrádzame detaily zo svojho života, ktoré sú veľmi citlivé, až intímne. Väčšina prípadov šikanovania cez internet má povahu kyberšikanovania detí. Nie je to však jediná skupina osôb, ktoré sa môžu stať obeťami tohto negatívneho javu a vonkoncom to nie je jediná skupina jedincov, ktorí sa veľmi neobozretne správajú vo vzťahu k svojmu súkromiu.

    Prípady šikanovania vo virtuálnom svete majú najčastejšie veľmi podobné scenáre a prebiehajú podľa vopred naplánovaných krokov. Väčšina prípadov má podobu postupného budovania vzťahu cestou získavania si dôvery, postupného oboznamovania sa, získavania informácií o užívateľovi. Nestáva sa to zo dňa na deň. Neznámy človek sa vydáva za chápajúceho priateľa, ktorý je tu kedykoľvek na to, aby vypočul, pochopil, poradil, pomohol. Niekedy je jeho záujmom obnažená fotografia, v horších prípadoch osobné stretnutie či už na účely sexuálne, alebo pre nútené služby, alebo sledujúc finančné či iné majetkové záujmy. 

    Prepracované scenáre potenciálnych agresorov na sociálnych sieťach sa opierajú o analýzu osoby na základe pridávaných fotografií, videí, prípadne statusov. Negativisticky zamerané údaje charakterizujú osobnosť s radom problémov. Množstvo pridávaných videí a fotografií z rôznych akcií a s množstvom priateľov vypovedá o otvorenosti a komunikatívnosti jedinca. To sú všetko charakteristiky, podľa ktorých je možné vopred pripraviť konkrétnu taktiku smerujúcu k získaniu dôvery, ktorá je základom a akousi vstupnou bránou pre možné virtuálne útoky.

    Jusko uvádza, že dôsledky kyberšikanovania sa objavujú v rovine psychickej, fyzickej aj sociálnej. Medzi psychické dôsledky patrí deprivácia a frustrácia v uspokojovaní sociálnych a psychických potrieb. Pri pokročilejšom šikanovaní sa objavujú strach, poruchy spánku, zvýšená únavnosť a neúspech v štúdiu i v súkromnom živote. Pri neodhalenom šikanovaní, ktoré trvá mesiace až roky, dochádza k totálnemu vyčerpaniu organizmu s následkom vzniku psychosomatického ochorenia, k zvýšenému krvnému tlaku, k zvýšenému riziku kardiovaskulárnych ochorení v dospelosti. Šikanovanie má aj výrazne negatívne sociálne dopady. Dochádza k negatívnemu vzťahu (až odporu) ku škole, prípadne aj k ostatným sociálnym inštitúciám a skupinám. Zhoršuje schopnosť nadväzovať a udržiavať sociálne kontakty a zároveň sa redukuje schopnosť bežnej komunikácie.[8]

    V priebehu posledných rokov sa do povedomia spoločnosti dostalo viacero sociálnych sietí. Aj tie existujúce sa významnejším spôsobom menia. Okrem tradičného Facebooku, určitý pokrok, zmenu zaznamenal aj Instagram. Nie je to už len aplikácia slúžiaca sa na zverejňovanie fotografií. Umožňuje pridávanie komentárov, priateľov, súkromné komunikácie, kontaktovanie iných a pod. S ohľadom na pôvodné zameranie, teda keď slúžil primárne na zverejňovanie fotografií, možno predpokladať, že z hľadiska možného ohrozenia a nebezpečenstva, je viac rizikovejším. So záuj-mom možno sledovať, ako sa naň presúva stále viac a viac nie len mladých ľudí.

    Možnosti kontroly, či už zo strany rodičov, alebo zo strany najbližšieho okolia, sú v prípade sociálnych sietí významne determinované nastavením súkromia (úrovňou nastavenia súkromia), pridaním ku kontaktom (priateľom) alebo vyčlenením konkrétneho obsahu konta pre konkrétne skupiny osôb (vo väčšine prípadov) či jednotlivcov.

    Azda za ešte rizikovejšie je možné považovať komunikačné aplikácie ako je Viber, WhatsApp, Skype a pod., ktoré sú viazané na prístup alebo držbu inteligentného mobilného zariadenia, internet a dovoľujú zasielanie súkromných práv, fotografií, videí, prístup ku kontaktom, posielanie emotikonov a nálepiek. Aktivácia sa viaže na telefónne číslo a zaslanie aktivačného hesla (kódu). Na ploche telefónu nemusí byť vidieť žiadna komunikácia, no predsa k nej môže dochádzať.

    KYBERSTALKING

    Rovnako ako v prípade kyberšikanovania sa za východisko považuje samotné šikanovanie, tak isto je tomu v prípade kyberstalkingu. Východiskom je stalking ako taký, ku ktorému však v prípade kyberstalkingu dochádza za použitia internetu, mobilných telefónov alebo iných komunikačných a informačných technológií. Samotný stalking predstavuje nebezpečné, úmyselné prenasledovanie a obťažovanie inej osoby, ktorej bezpečnosť sa týmto spôsobom významne obmedzuje, ohrozuje. Zmyslom tohto správania je priamo vyvolávanie strachu, významné zníženie komfortu, strata pocitu istoty a bezpečia všade, kde sa prenasledovaná osoba nachádza. K významným znakom patria útoky, ktoré sú:

    a) nevyžiadané (neželané),

    b) opakované a

    c) dlhodobé.

    Všadeprítomnosť a maximálna dostupnosť komunikačných zariadení a technológií významne umocňuje posledné dva uvedené znaky a to opakovanosť a dlhodobosť útokov vo virtuálnom prostredí. Agresor môže kdekoľvek a kedykoľvek využívať svoje vlastné alebo cudzie komunikačné zariadenia na účely virtuálneho prenasledovania. Najčastejšie ide o opakované, dlho trvajúce pokusy kontaktovať obeť (zasielaním správ, telefonátmi, pridávaním do zoznamu „priateľov“ a zasielaním žiadostí o prijatie, posielaním odkazov). Obsah zasielaných správ pritom môže byť rôzny, od veselého a priateľského, až po urážajúci a dehonestujúci, či priamo výhražný, zastrašujúci. Nezriedkavý priebeh komunikácie je taký, že začína príjemnými správami, komunikáciou, spoznávaním a neskôr prechádza k pozvaniam na stretnutie, požiadavkám na zaslanie informácií, no v prípade odmietnutia sa komunikácia jednostranne mení na nepríjemnú, urážlivú, útočnú a výhražnú. Niekedy stalker v snahe pomstiť sa obeti, o nej rozširuje nepravdivé informácie v úmysle poškodiť jej hodnotenie v spoločnosti, jej meno, povesť a pod. Nebezpečné prenasledovanie môže mať viacero podôb, spravidla prebieha podľa uvedeného scenára:[9]

    • opakované, dlhodobé pokusy kontaktovať obeť pomocou komunikačných a informačných technológií (sms-správy, telefonáty, zasielanie nevyžiadanej pošty e-mailom, nadväzovanie komunikácie na sociálnych sieťach, kontaktovanie prostredníctvom komunikačných aplikácií, posielanie nevyžiadaných fotografií od slušných a priateľských až po vulgárne a nepríjemné),
    • prezentácia moci a sily prenasledovateľa – agresora (v rámci prejavov kyberstalker postupne prechádza k priamym či nepriamym vyhrážkam, ktoré zakomponuje do svojich prejavov slovných či obrazovo-zvukových, výnimočné nie sú ani vyhrážky fyzickým násilím, hoci všeobecne toto prenasledovanie možno zaradiť k formám násilia psychického; v obeti sa vyvoláva strach, obava, pocit neistoty, ohrozenia, nebezpečenstva kdekoľvek sa nachádza, to súvisí práve so všade prítomnosťou a rozšírenosťou komunikačných za-riadení, s dostupnosťou informačných technológií, kedy sa obeť nemôže bezpečne cítiť ani vo svojom domove, v pohodlí svojho obydlia; vo virtuálnom svete je zaujímavosťou, že stalker opiera útoky voči obeti o poznatky, ktoré získava poznávaním a štúdiom jej profilov, pridávaných statusov, prezeraných stránok, preferovaných spôsobov komunikácie a pod.),
    • deštrukcia zameraná voči obeti (ani v prípade kyberstalkingu nejde o zriedkavé javy; prirodzene nejde o klasické ničenie a poškodzovanie vecí, ale skôr o zasielanie správ obsahujúcich vírusy, poškodzujúcich dáta v počítači alebo telefóne, blokujúcich riadne fungovanie softvéru, nezriedkavo ide o pokusy o prenikanie k osobným údajom),
    • agresor – stalker sa snaží vyvolať dojem, že je obeťou (útočník spravidla sám seba označuje v komunikácii za obeť, prezentuje sa ako obeť, ako poškodený)[10],
    • stalker sa snaží o poškodenie povesti obete (v rámci kyberstalkingu sa agresor pokúša poškodiť obeť tak, že ju negatívne prezentuje pred priateľmi, v práci, v rámci virtuálnej verejnosti; o obeti uvádza nepravdivé údaje v snahe znížiť dôveryhodnosť, čestnosť obete, tieto rozposiela rôznym subjektom – priateľom obete, zamestnávateľovi, susedom a pod.). 

    Na tomto mieste je dôležité v kontexte trestnoprávnej úpravy uviesť, že stalking aj kyberstalking majú formu protiprávnych konaní, ktoré je možné postihovať ako trestný čin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a Trestného zákona (Zákon č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov). Nejde pritom o žiadnu novú skutkovú podstatu, keďže tento trestný čin je v Trestnom zákone zaradený od 1.9.2011, no do popredia sa dostáva viac až v posledných rokoch.[11]Ako Izakovič dodáva, samotný pojem „stalking“ nemá doposiaľ žiadnu relevantnú (trestnoprávnu) definíciu, dal by sa charakterizovať ako zlovoľné, úmyselné a systematické prenasledovanie a obťažovanie inej osoby, ktoré u obeti znižuje kvalitu jej života a ohrozuje jej bezpečnosť. Národné centrum pre obete zločinov (The National Center for Victims of Crime) definuje stalking ako spôsob správania sa, pri ktorom cítite strach, nervozitu, obťažovanie alebo nebezpečenstvo. Ide o prípady kedy vás niekto opakovane kontaktuje, sleduje, posiela vám veci (darčeky), hovorí s vami, aj keď vy nechcete alebo vás ohrozuje. Takéto správanie môže zahŕňať: poznatky o rozvrhu obete (dennom, pracovnom a pod.), vyskytovanie sa na miestach, na ktoré ide obeť, posielanie správ, emailov alebo obrázkov, opakované telefonáty alebo textové správy, kontaktovanie alebo pridávanie údajov o obeti na sociálnych sieťach (Facebook, Twitter, Instagram a pod.), písanie listov, ničenie majetku obete, vytvorenie webovej stránky o obeti, posielanie darčekov, drobné krádeže vecí, ktoré patria obeti, ako aj iné pokusy o kontaktovanie, obťažovanie, sledovanie alebo zastrašovanie obete.[12]Stať sa obeťou prenasledovania je vysoko stresujúca situácia, pri ktorej sa kumulujú negatívne pocity nielen zo samotného prenasledovania, straty súkromia, ale aj nepochopenia okolia. V dôsledku uvedeného sa objavujú pocity bezmocnosti, sebaobviňovanie, často sa rozvíjajú psychoreaktívne úzkostnodepresívne stavy alebo psychosomatické poruchy. Prenasledovanie, vo všetkých jeho formách, vrátane kyberstalkingu, má významný nepriaznivý vplyv aj na sociálny a profesionálny život obete. Vedie k sociálnej izolácii, zmene práce, sťahovaniu.[13]

    Trestnoprávne je možné postihovať (v zmysle uvedenej skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného prenasledovania podľa § 336a Trestného zákona) konania, kedy páchateľ iného dlhodobo prenasleduje takým spôsobom, že to u obete môže vzbudzovať dôvodnú obavu o jeho život, zdra-vie, život alebo zdravie jemu blízkej osoby alebo podstatne zhoršovať kvalitu života rôznymi formami kontaktovania, vrátane virtuálnych útokov.

    ZÁVISLOSŤ OD SOCIÁLNYCH SIETÍ

    Ide o ďalší z negatívnych javov, ktorý so sebou prináša komunikačná a informačná spoločnosť. Komunikačné technológie sú tak v bežnom živote našej spoločnosti a jej členov vžité, že v mnohých prípadoch si bez nich nevieme predstaviť bežné každodenné fungovanie. Nie len že uľahčujú, ale významne aj zjednodušujú a urýchľujú súčasný život a využívajúc rad výhod, ktoré so sebou prinášajú, nebadane, nepozorovane sa buduje postupný návyk. Veľmi podobné je to aj v prípade závislosti od sociálnych sietí, ktoré sa začínajú vnímať ako plnohodnotná voľno-časová aktivita.

    Závislosť na sociálnych sieťach je výraz, ktorý sa niekedy používa na označenie toho, že niekto trávi príliš veľa času na Facebooku, Twitteri a iných formách sociálnych médií. Nie je to celkom vhodný popis, hoci nepochybne množstvo času, ktoré jedinci trávia na týchto komunikačných centrách, môže viesť k postupnému budovaniu návyku a závislosti. Závislosť sa zvyčajne vzťahuje na kompulzívne správanie, ktoré vedie k negatívnym účinkom. Vo väčšine závislostí sa ľudia cítia nútení vykonávať určité činnosti tak často, až sa pre nich stávajú škodlivými zvykmi, ktoré potom zasahujú do iných dôležitých činností, ako je práca alebo škola, či spánok. V každom prípade hovoríme o forme nelátkovej závislosti, alebo závislosti na určitom pocite, zážitku.[14]O závislosti možno hovoriť v momente, kedy absencia možnosti pripojenia a komunikácie začína negatívne dopadať na rad bežných činností, kedy nemožnosť pripojenia je spojená s osobnou nepohodou, stresom, strachom, nepokojom, obavami či hnevom, úzkosťou. V súlade s týmto náčrtom možno za závislého považovať človeka, ktorý si neustále kontroluje Facebook alebo Instagram, sleduje profily ľudí na sociálnych sieťach, a opakovane sa počas dňa k tejto činnosti vracia, pravidelne kontroluje, či mu niekto nenapísal správu, na ktorú by odpísal.

    Pravdou je, že hranica medzi pravidelnou činnosťou a škodlivým návykom, resp. závislosťou je ťažko stanoviteľná. Nemožno presne vymedziť koľko hodín používania sociálnych médií denne a aké aktivity vykonávané na nich už možno považovať za škodlivý návyk. Skôr sú to negatívne pocity, reakcie a prejavy v prípade nemožnosti pripojenia a komunikácie, ktoré vypovedajú o návyku a jeho miere.

    Závislosť od sociálnych sietí, komunikácie na nich, „pobyte“ v tomto virtuálnom svete možno zaradiť k moderným druhom nelátkových závislostí. Prejavy závislosti je potrebné odlišovať od následkov nadmerného trávenia času vo svete „online“. K následkom je totiž možné zaradiť veľmi podobné zdravotné a psychické prejavy, ako sú stavy úzkosti, depresie alebo psychické poruchy, i keď existuje len málo dôkazov, že symptómy spôsobili sociálne médiá alebo používanie internetu. Tak ako existuje nedostatok údajov o následkoch nadmerného trávenia voľného času na internete a sociálnych sieťach, tak rovnako existuje podobný nedostatok údajov o závislosti na sociálnych sieťach.

    Sociálne siete a všeobecne sociálne médiá vystavujú nie len deti, ale v zásade všetkých užívateľov akémusi emocionálnemu riziku a je otázne, do akej miery sú jedinci schopní a odolní mu čeliť. Užívatelia rôznych vekových kategórií môžu mať pocit, že ich priateľstvá môžu byť ohrozené tým, že nereagujú okamžite a neodpovedajú na príspevky na sociálnych sieťach dostatočne rýchlo, že nie sú k dispozícii nepretržite. Môžu mať pocit, že niečo aktuálne zo života a z diania priateľov im uchádza, ak nemajú možnosť sledovať nepretržite pridané videá, fotografie, statusy, komentáre, ak sa k nim v čas nestihnú vyjadriť. Internet a sociálne siete osobitne v nás vyvolávajú akúsi ilúziu o tom, ako iný žijú, ako trávia svoj čas, prípadne, v horšom prípade, akí sú všetci šťastní, krásni, spokojní, ako aktívne žijú, ako aktívne a spoločensky trávia svoj voľný čas.

    Osobitne nebezpečnou je závislosť na akejsi popularite, ktorá sa prejavuje sústavným pridávaním zaujímavých statusov, fotografií. Akási potreba byť pre iných zaujímavý a sledovaný inými vytvára pomerne silný a permanentný emocionálny a psychologický tlak na rôzne vekové kategórie užívateľov. Tento trend je o to nebezpečnejší, že v súčasnej dobe má už na druhom stupni základnej školy a na strednej škole mobilný telefón každý žiak. Aj v tomto kontexte je potrebné apelovať na zavádzanie programov digitálnej vzdelanosti v rámci školského vzdelávania, optimálne už na základných školách a ich prvých stupňoch. V rámci nich je nutné zdôrazňovať potrebu rozlišovania virtuálnej a skutočnej reality resp. to, že virtuálna realita je často klamlivá a nie je možné podľa nej vytvárať konkrétne úsudky, hodnotiť podľa nej jedincov, že nie je vhodné tráviť v nej veľké množstvo času, lebo nejde o reálne prežívanie, ale len o virtuálnu bublinu. Prirodzene je potrebné už deti učiť, že virtuálna realita nedokáže nahradiť bežný fyzický kontakt a fyzickú realitu.

    ZÁVER

    Vysoký stupeň informatizácie spoločnosti, dostupnosť a prístupnosť komunikačných technológií sú charakteristické pre prah 21. storočia. Napriek tomu, že sa nám zdá, že moderné technológie prenikli už do všetkých oblastí našej spoločnosti, do našich každodenných životov, že stupeň ich rozvoja už nemôže byť vyšší a ich výskyt rozšírenejší, možno sa pýtať, čo bude o niekoľko mesiacov či rokov. Bolo by naivné myslieť si, že súčasný stav rozvoja je akýmsi vrcholom moderných komunikačných a informačných technológií. Možno si ani nedovolíme odhadovať, možno si ani len nechceme predstavovať, aké možnosti pre spoločnosť a pre jednotlivca pripravia technológie o niekoľko desiatok rokov. Odhliadnuc od tohto obrovského pokroku, ktorý vidíme a cítime takmer na každom mieste sveta, v každom okamihu nášho života, v centre pozornosti a čeliac tomuto stupňu rozvoja, je to práve ľudská bytosť, jedinec – človek, ktorý rozhoduje o tom, do akej miery a ako veľmi sa necháme modernými prvkami a vymoženosťami doby ovplyvniť, pohltiť.

    Poznámky pod čiarou:
    1. Táto štúdia bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy č. APVV-16-0521^
    2. KLIMEK, L., ZÁHORA, J., HOLCR, K.: Počítačová kriminalita. Bratislava: Wolters Kluwer, 2016, s. 17^
    3. SMEJKAL, V.: Kybernetická kriminalita. Plzeň: Aleš Čeněk, 2015, s. 266^
    4. SPITZER, M.: Kybernemoc. Brno: Host – vydavateľstvo, 2016, s. 242^
    5. HAJDÚKOVÁ, T., BACIGÁL, I.: Ochrana detí vo virtuálnom prostredí. Bratislava: Akadémia Policajného zboru, 2015, s. 24^
    6. ČERNÁ, A. a kol.: Kyberšikana. Průvodce novým fenoménem. Praha: Grada Publishing a.s., 2013, s. 38 a nasl.^
    7. ROGERS, V.: Kyberšikana: pracovní materiály pro učitele a žáky i studenty. 1. vyd. Praha : Portál, 2011, s. 14^
    8. JUSKO, P.: Sociálna práca s mládežou a sociálno-patologické javy. Banská Bystrica : Pedagogická fakulta UMB, OZ Pedagóg, 2009, s. 21^
    9. ČÍRTKOVÁ, Ľ.: Psychologické poznatky k nebezpečnosti pronásledování (stalking). Zdroj:^
    10. LEWIS, S. F., FREMOUW, W. J.: An investigation on the psychological characteristics of stalkers. Forensic Scienes, 2001, s. 80 – 84^
    11. IZAKOVIČ, M.: Stalking – trestný čin nebezpečného prenasledovania. Zdroj: http://www.pravnelisty.sk/clanky/a554-stalking trestny cin nebezpecneho prenasledovania (z 18.6.2018)^
    12. IZÁKOVÁ Ľ., ANDRÉ, I., GRONSKÝ M.: Stalking a jeho forenzno-psychiatrické posudzovanie, Psychiatria pre prax, 2015, s. 11^
    13. PFUNDTNER, E., ŠANTA J.: Nebezpečné prenasledovanie – stalking, Justičná revue, 2012, s. 273^
    14. POLÁK, P., TITTLOVÁ, M.: Kompendium kriminológie. Bratislava: Wolters Kluwer, 2018, s. 39 a nasl. ^
    Komentáre
    Buďte prvý/á, kto napíše svoj komentár…
    Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).
    Prihlásenie
    Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

    Online prenos

    Udalosti a podujatia

    • Žiadne udalosti
    MailPošlite svoj príspevok

    Zaslanie odborného príspevku na zverejnenie na portáli UčPS

    Podmienky zverejnenia