Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator
    

MANIPULÁCIA ŠPORTOVÝCH SÚŤAŽÍ – TRESTNOPRÁVNE, DISCIPLINÁRNE A ZMLUVNÉ DÔSLEDKY  NEPREČÍTANÉ MagOff 

     
    Článok bol nastavený ako .
    31.05.2019JUDr. Peter Mihál, Mgr. Jakub Čavoj (Spracoval: Veronika Vicová )
    PencilPridaj
    Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
    PencilPošli PencilTlač

    MANIPULATION OF SPORT COMPETITIONS – CRIMINAL, DISCIPLINARY

    AND CONTRACTUAL CONSEQUENCES

    JUDr. Peter Mihál
    prokurátor Okresnej prokuratúry Skalica
    podpredseda Disciplinárnej komisie Slovenského futbalového zväzu
    člen Učenej právnickej spoločnosti

    Mgr. Jakub Čavoj
    oddelenie integrtity Slovenského futbalového zväzu 


    Kľúčové slová:

    športové právo, disciplinárne konanie, integrita športu, manipulácia športových súťaží, disciplinárny poriadok, disciplinárny orgán, Slovenský futbalový zväz, disciplinárna zodpovednosť

    Key words:

    sports law, disciplinary proceedings, integrity of sport, manipulation of sports competitions, disciplinary regulations, disciplinary body, Slovak Football Association, disciplinary liability

    Abstrakt:

    Autori sa v príspevku zaoberajú problematikou manipulácie športových súťaží a možností jej riešenia v rámci Slovenského futbalového zväzu. Príspevok na podklade platnej úpravy interných predpisov Slovenského futbalového zväzu priblížuje činnosť Disciplinárnej komisie Slovenského futbalového zväzu v oblasti preukazovania a postihovania prípadov manipulácie priebehu a výsledkov súťaže. Príspevok sa súčasne venuje problematike súbehu disciplinárneho a trestného konania vo svetle potreby aplikácie ne bis in idem.

    Abstract/Summary:

    Authors of this article are dealing with topic of manipulation of sport competitions and possible solutions of this problem in Slovak Football Association. This article is focusing in the intention of Slovak Football Association regulations on Disciplinary Committee proceeding and sanctioning cases of match-fixing. Article is also about problem of ongoing disciplinary and criminal proceeding side by side and possible using of principle ne bis in idem.


    ÚVOD

    V ostatnom čase sa vo futbalovom hnutí vyskytli viaceré prípady závažného konania, ktoré možno v súhrne považovať nielen za protiprávne ale aj za protispoločenské. Spoločným menovateľom týchto prípadov bolo tzv. korupčné konanie zainteresovaných osôb vo futbalovom prostredí. Vzhľadom na skutočnosť, že vo viacerých prípadoch sa nejednalo len o podozrenia, ale aj o už preukázané prípady s konkrétnymi páchateľmi, možno s výraznou dávkou irónie skonštatovať, že korupciu vo futbale už nemožno prirovnávať k tzv. Columbovej žene[1], o ktorej každý vie, že existuje, ale ju nikdy nikto nevidel.

    V zmysle § 94 ods. 2 zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon o športe“) je manipuláciou súťaže úmyselné nedovolené ovplyvnenie priebehu súťaže[2]alebo výsledku súťaže vrátane pokusu o takéto konanie, ktorého cieľom je spravidla získanie výhody pre seba alebo pre inú osobu a čiastočné alebo úplné odstránenie neistoty spojenej s priebehom súťaže alebo výsledkom súťaže. Uvedená definícia bola prijatá na podklade Dohovoru Rady Európy o manipulácii športových súťaží zo dňa 19.09.2014, ktorý Slovenská republika podpísala dňa 27.06.2018.[3]Jej následkom je nepochybne narušenie regulárnosti a integrity súťaže.[4]Manipulácia športových súťaží môže mať rôzne formy prípadne aj označenia, ktoré rozoberieme v ďalšom texte.

    PRÁVNA ÚPRAVA V PRÁVNOM PORIADKU A V RÁMCI SFZ

    Manipulácia súťaže patrí v zmysle zákona o športe k tzv. negatívnym javom v športe, pričom každá športová organizácia, a teda aj národný športový zväz, je (bol) povinný v zmysle § 8 ods. 6 zákona o športe okrem iného zabezpečiť vo svojej pôsobnosti úpravu a následné dodržiavanie opatrení proti manipulácii priebehu a výsledku súťaží. Uvedená problematika negatívnych javov v športe je obsiahnutá najmä v ustanoveniach § 86 až 94 citovaného zákona, pričom z dôvodovej správy k ustanoveniu § 94 vyplýva, že „ovplyvniť priebeh súťaže a jej výsledok môžu najmä športovci alebo rozhodcovia ako priami účastníci športovej súťaže, nepriamo však aj majitelia športových klubov, či rôzne organizované zločinecké skupiny. Na uvedenú skutočnosť reaguje zákon v dvoch rovinách:

    • ukladá povinnosti národným športovým zväzom v boji proti ovplyvňovaniu športových súťaží, najmä čo sa týka osvety, prevencie a disciplinárnych konaní,
    • vytvára lepšie podmienky pre stíhanie, vyšetrovanie a potrestanie takejto činnosti prostredníctvom novely Trestného zákona v novelizačnom článku III a novely Trestného poriadku v novelizačnom článku IV zákona č. 440/2015 Z. z.“[5]

    Slovenský futbalový zväz (ďalej aj ako „SFZ“) implementoval jednotlivé konkrétne ustanovenia zákona o športe týkajúce sa negatívnych javov v športe nielen do Stanov SFZ ale aj do Disciplinárneho poriadku SFZ prípadne ďalších svojich interných predpisov.

    V tomto kontexte dávame do pozornosti predovšetkým tie ustanovenia Stanov SFZ, ktoré významne reagujú na možnú existenciu manipulácie súťaže v prvom rade tým, že aj bez existencie rozhodnutia príslušného orgánu o spáchaní či nespáchaní takého konania (zväzového, orgánu štátnej správy, orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu) tieto zverujú výkonnému výboru SFZ významné oprávnenia voči tým, ktorí sú ešte len z tohto konania podozriví. S poukazom na uvedené môže výkonný výbor SFZ rozhodnúť o pozastavení členstva v SFZ tomu, kto je podozrivý z viacerých foriem tzv. korupčného správania.[6]Tomu, na koho bola podaná obžaloba pre trestný čin športovej korupcie[7]je dokonca výkonný výbor SFZ povinný pozastaviť športovú činnosť.[8]Okrem uvedeného je v prípade právoplatného rozhodnutia orgánu príslušného na konanie a rozhodovanie o delikte možné aj vylúčenie člena SFZ zo SFZ,[9]čo predstavuje zrejme najzávažnejší zásah do subjektívnych práv každého člena SFZ, ktoré mu z jeho členstva v občianskom združení vyplývajú. Konkrétne opatrenia zamerané na boj proti negatívnym javom v športe boli ďalej implementované nielen do úpravy disciplinárneho konania realizovaného disciplinárnou komisiou SFZ,[10]ale napr. aj do Registračného a prestupového poriadku SFZ.[11]

    HMOTNOPRÁVNA ÚPRAVA V DISCIPLINÁRNOM PORIADKU SFZ

    Disciplinárny poriadok SFZ (ďalej aj ako „DP SFZ“) obsahuje dve konkrétne skutkové podstaty disciplinárneho previnenia upravujúce tzv. korupčné správanie sa osôb patriacich pod disciplinárnu právomoc SFZ. Ide o čl. 51 – disciplinárne previnenie Športovej korupcie a čl. 52 – disciplinárne previnenie Narušenia regulárnosti súťaže. Okrem uvedeného nedovolené protiprávne konanie súvisiace s manipuláciou súťaže a ktoré by v konkrétnom prípade nemohlo byť subsumované pod čl. 51 resp. čl. 52 DP SFZ, možno vyhodnotiť/posúdiť aj ako disciplinárne previnenie v zmysle čl. 64 ods. 1 písm. a) DP SFZ – Porušenie povinnosti vyplývajúcej z predpisu s odkazom najmä na porušenie stanov SFZ a to vo forme porušenia povinnosti každého člena SFZ zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by svojim spôsobom bolo spôsobilé narušiť integritu súťaže.

    Objektívna stránka uvedených disciplinárnych previnení upravuje viaceré spôsoby konania, ktoré možno v súhrne charakterizovať ako tzv. korupčné a svojou povahou spôsobilé narušiť integritu danej súťaže.

    Vo všeobecnosti možno športovú korupciu rozdeliť na tri základné typy :

    1. korupcia za účelom ovplyvnenia výsledku bez spojenia so stávkovaním, kde pohnútkou k takémuto konaniu sú predovšetkým športové dôvody,
    1. korupcia za účelom ovplyvnenia výsledku s cieľom dosiahnutia výhry v stávkovaní a
    1. tzv. manažérska korupcia, pričom do skupiny možno zaradiť napr. úplatok za hlas pri hlasovaní o mieste konania najbližších majstrovstiev sveta vo futbale, korupcia pri predaji televíznych práv, ďalej rôzne formy zvýhodnenia pri zneužití svojej funkcie prípadne úplatok za zabezpečenie si miesta v družstve daným hráčom a pod.

    S poukazom na znenie zákona o športe ako aj predpisov SFZ, majú členovia SFZ zakázané stávkovať na súťaže, ktorých sú priamym účastníkom. Pri manipulácii zápasov sú často atraktívne stávky na rôzne tzv. stávkové príležitosti ako napríklad na počet gólov v stretnutí, na minútu, v ktorej padne gól, víťazstvo v polčase stretnutia, počet rohov alebo negatívne zásahy ako červená karta prípadne počet penált. Väčšina manipulácii prebieha v rámci tzv. live stávkovania v priebehu zápasu. V rámci manipulácie stretnutí sú manipulátormi často vyhľadávané najmä tie stretnutia, ktoré nie sú pod veľkým drobnohľadom verejnosti, pričom sú to najčastejšie priateľské stretnutia, stretnutia nižších líg prípadne stretnutia mládežníckych kategórií.

    V rámci objasňovania prípadov podozrivých z narušenia integrity súťaže sme sa stretli s konaním, ktoré je nazývané ako „pozitívna motivácia“. Ide o konanie, pri ktorom v zápase medzi družstvom A a družstvom B, sľúbi tretie družstvo C jednému z družstiev A alebo B odmenu za víťazstvo, lebo družstvu C by to pomohlo k lepšiemu postaveniu v tabuľke. Na prvý pohľad sa môže zdať, že na tom nie nič zlé, nakoľko to evokuje systém odmeňovania za úspešný výsledok. V naznačenej schéme však takéto konanie môže mať vplyv na integritu súťaži a na konanie klubov v budúcnosti, kedy jeden z klubov Môže byť v pozícii zaviazaného druhému. V rakúskom práve má takéto konanie názov tzv. prikrmovanie, vzťahuje sa najmä na štátnych zamestnancov a je v právnom poriadku zakázané. Zjednodušene povedané, družstvo dostane odmenu, navyše na ktorú nemá nárok, pričom by malo byť v jeho záujme hrať najlepšie ako vie a snažiť sa o víťazstvo. Preto by nemal potrebovať špeciálnu motiváciu. V rámci predpisov SFZ ide o čl. 52 – disciplinárne previnenie Narušenia regulárnosti súťaže – osoba s príslušnosťou k SFZ je povinná zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým spôsobí alebo by mohla spôsobiť narušenie regulárnosti a integrity súťaže. Uvedenú schému tzv. prikrmovania je možné presnejšie dokresliť na systéme neoprávneného odmeňovania rozhodcov a to po stretnutí za tzv. dobre zvládnuté stretnutie zo strany niektorého z družstiev daného stretnutia.

    Pre úplnosť dodávame, že v rámci futbalového hnutia môže byť predmetom disciplinárneho konania aj neoznámenie ponuky na manipuláciu alebo neoznámenie manipulácie príslušnému orgánu SFZ. Je potrebné, aby si každý člen futbalovej komunity uvedomil, že aj akékoľvek pasívne až alibistické konanie voči akýmkoľvek náznakom korupčného konania, môže prispieť k jeho dokonaniu prípadne aj závažnejším následkom.

    V uvedenom kontexte je dôležité uviesť, že všetky vyššie uvedené formy korupčného konania, ktoré sú obsiahnuté v skutkovej podstate tak disciplinárneho previnenia[12]podľa čl. 51 ako aj podľa čl. 52, sú v oboch prípadoch definované ako závažné disciplinárne previnenie. Uvedená kategorizácia je v podstate naplnením znenia a zmyslu zákona o športe, konkrétne povinností uložených športovým organizáciám podľa § 8 ods. 6 písmeno b). Zároveň je vyjadrením určitej preferencie dôležitosti objektu záujmu SFZ ako občianskeho združenia s akcentom na tie nedovolené formy správania sa, ktoré v rámci svojej komunity nie je ochotné futbalové hnutie v žiadnom prípade tolerovať. V konkrétnom prípade má uvedená diferenciácia závažnosti disciplinárnych previnení praktický dôsledok ten, že každé rozhodnutie o takomto previnení, musí byť odôvodnené. Okrem už konštatovaného, že uvedené pravidlo je naplnením ustanovenia § 54 odsek 3 zákona o športe, vydanie rozhodnutia s odôvodnením je jedným z prvkov spravodlivého procesu, pričom v neposlednom rade sa tým posilňuje aj princíp právnej istoty a predvídateľnosti aplikácie futbalových noriem aj vo vzťahu k ostatným členom futbalového hnutia. Existenciu uvedených prvkov považujeme za nevyhnutnú, nakoľko každé disciplinárne konanie svojim charakterom je sankčným konaním, ktorého výsledok môže závažným spôsobom zasiahnuť do okruhu práv fyzickej osoby nielen pri výkone jej povolania, ale môže ovplyvniť aj jej spoločenské postavenie a dobré meno.[13]Z hmotnoprávneho hľadiska možno k významnosti boja SFZ proti vyššie uvedeným protiprávnym konaniam ešte uviesť, že v zmysle čl. 42 ods. 3 DP SFZ sa zodpovednosť za disciplinárne previnenia narušenia regulárnosti a integrity súťaže a športovej korupcie nepremlčuje, to znamená, že za tieto delikty možnosť postihu nie je časovo obmedzená a vyvodiť zodpovednosť za narušenie regulárnosti a integrity súťaže je možné aj po uplynutí mnohých rokov od spáchania takého deliktu.

    PRIEBEH DISCIPLINÁRNEHO KONANIA

    Každé podozrenie z možnej manipulácie priebehu či výsledku súťaže je závažnou skutočnosťou, ktorá už sama o sebe môže mať výrazne negatívny dopad nielen na samotné označené podozrivé subjekty, ale aj na dotknutú súťaž či dokonca športový zväz. Inak tomu nie je ani v rámci futbalového hnutia. Téma korupcie ako taká a boj s ňou je fenoménom v ľudskej spoločnosti na celom svete Slovensko nevynímajúc. Preto akékoľvek podozrenie, že niekto sa mal dopustiť takého konania aj keď „len“ vo futbale, je obzvlášť citlivo vnímané v celej spoločnosti. Preto je nevyhnutné, aby aj proces, prostredníctvom ktorého sa má vzniknuté podozrenie preveriť, preukázať, posúdiť a prípadne aj postihnúť, sa vyznačoval znakmi, ktoré znesú najprísnejšie procesnoprávne kritériá.

    Aj SFZ si uvedomuje, že priebeh disciplinárneho konania v takýchto veciach musí byť dôsledný a postup disciplinárnej komisie svedomitý so zachovaním všetkých zásad spravodlivého procesu. DP SFZ nepozná tzv. procesné štádiá osoby, voči ktorej je vedené disciplinárne konanie tak ako je to zaužívané v trestnom konaní a to vo forme podozrivého, obvineného, obžalovaného a následne odsúdeného/ potrestaného. DP SFZ operuje s pojmom previnilec, ktorým je nielen osoba, ktorá bola usvedčená zo spáchania disciplinárneho previnenia, ale aj osoba, voči ktorej sa vedie disciplinárne konanie.[14]V tomto kontexte je však potrebné uviesť, že je samozrejmosťou, že podozrivý by mal mať dostatočný priestor na to, aby sa obhájil, teda vyjadril ku skutočnostiam, ktoré sa mu kladú vinu a navrhol dôkazy svedčiace v jeho prospech. Taktiež by mal byť podľa povahy veci konfrontovaný so všetkými skutočnosťami, ktoré počas konania vyjdú najavo a idú na ťarchu podozrivého. Výsledkom disciplinárneho konania je následne rozhodnutie, ktoré je odôvodnené a voči ktorému je možné podať odvolanie, o ktorom rozhoduje odvolacia komisia SFZ.

    Ostatná novela DP SFZ z júna 2018 výrazným spôsobom upravila konanie o disciplinárnych previneniach súvisiacich s manipuláciou súťaží. Predovšetkým je potrebné uviesť, že bez ohľadu na to, v akej súťaži sa stali, vecne príslušným orgánom na ich prejednanie a rozhodnutie je disciplinárna komisia SFZ, a nie oblastné alebo regionálne disciplinárne komisie. Teda, každá vec podozrenia z disciplinárnych previnení podľa č. 51 a čl. 52 DP SFZ patrí do výlučnej právomoci disciplinárnej komisie SFZ. Nemenej podstatnou skutočnosťou je kreovanie tzv. senátu pre ochranu integrity súťaže, do právomoci ktorého patria práve vyššie uvedené disciplinárne previnenia. Dôvodom pre takýto krok zo strany výkonného výboru SFZ (orgán oprávnený prijímať a novelizovať DP SFZ) bola snaha účinne bojovať proti týmto formám protiprávneho konania, pričom vyčlenením týchto vecí do osobitného senátu sa má zabezpečiť odbornejší a operatívnejší prístup jeho členov. Významnú úlohu pri riešení daných káuz zohráva aj oddelenie integrity SFZ ako súčasť administratívneho aparátu SFZ, ktoré v týchto konaniach plní funkciu tzv. žalobcu resp. subjektu, ktorý z povahy svojej pôsobnosti zbiera poznatky v rámci SFZ, vyhodnocuje ich a v neposlednom rade komunikuje s orgánmi činnými v trestnom konaní ako aj s príslušnými zložkami UEFA a FIFA. Počas disciplinárneho konania môžu byť členovia oddelenia integrity SFZ prizvaný na zasadnutie senátu pre ochranu integrity súťaže a v konečnom dôsledku môžu podať voči rozhodnutiu disciplinárnej komisie SFZ odvolanie.

    V tejto súvislosti by sme chceli dať do pozornosti inštitút tzv. predbežného pozastavenia výkonu športu či inej činnosti, v súvislosti s ktorou vzniklo podozrenie z korupčného správania sa daného člena SFZ. Z hľadiska hmotnoprávnej úpravy ide o uloženie ochranného opatrenia v zmysle čl. 43 DP SFZ, pričom jedným z účelov jeho uloženia je aj preventívne pôsobenie a to nielen na osobu previnilca ale aj na ostatných členov SFZ. Zmyslom uvedenej predbežnej úpravy vzťahov je teda ochrániť záujmy futbalového hnutia tým, že osoba, voči ktorej vzniklo dôvodné podozrenie zo spáchania korupčného deliktu, by mala byť počas trvania prešetrenia tohto podozrenia obmedzená na výkone svojej činnosti. K uvedenému je potrebné uviesť, že dané podozrenie by malo byť dôvodné, teda by malo vychádzať z relevantných dôkazov a skutočností, ktoré jednoznačne nasvedčujú tomu, že tá – ktorá osoba sa mala dopustiť konania, ktoré sa jej bude počas disciplinárneho konania preukazovať.

    V tomto kontexte zároveň dávame do pozornosti aj ustanovenie § 94 ods. 6 zákona o športe, v zmysle ktorého „Športová organizácia je povinná pozastaviť vykonávanie športovej činnosti osobe s jej príslušnosťou, na ktorú bola podaná obžaloba za trestný čin športovej korupcie, až do skončenia trestného konania o tomto trestnom čine.“ Z uvedeného teda vyplýva, že v prípade podozrenia z konania, ktoré je orgánmi činnými v trestnom konaní kvalifikované ako športová korupcia a pre ktoré bola na danú osobu podaná prokurátorom obžaloba, SFZ je povinný v zmysle uvedeného ustanovenia pozastaviť tejto osobe výkon jeho činnosti. V neposlednom rade možno uviesť, že uvedená prax je plne v súlade rozhodovacou praxou disciplinárnych orgánov UEFA a FIFA, ktoré takisto v prípade podozrenia z korupčného správania predbežne pozastavujú podozrivým osobám výkon ich činnosti. Máme za to, že napriek existencii a dodržaniu zásady prezumpcie neviny, uloženie uvedeného predbežného opatrenia sleduje legitímne ciele. Povinnosťou disciplinárnej komisie je však k podozrivému pristupovať ako k nevinnému, pričom aj uloženie vyššie rozoberaného predbežného ochranného opatrenia by malo mať relevantný podklad v získaných dôkazoch tak, aby v prípade odvolania voči nemu, bolo toto predbežné ochranné opatrenie preskúmateľné odvolacím orgánom. Je potrebné si uvedomiť, SFZ nie je verejnoprávny orgán/útvar ale súkromnoprávny spolok vo forme občianskeho združenia založený na princípe dobrovoľného členstva, kde prezumpcia neviny je chápaná primerane v duchu súkromnoprávnej zmluvy, na základe ktorej spolok funguje, avšak nie úplne rovnako ako pri zásahu štátnych orgánov podľa noriem verejného práva. To znamená, že ak nadradená medzinárodná organizácia razí prístup „nulovej tolerancie voči manipulácii súťaží“, v rámci športovej autonómie je SFZ ako člen FIFA povinný v rámci futbalu postupovať tak, ako to od všetkých členských krajín FIFA očakáva/vyžaduje vrátane uplatňovania predbežných opatrení.

    NÁSLEDKY DISCIPLINÁRNEHO KONANIA NA ZMLUVNÉ VZŤAHY MEDZI FUTBALOVÝM KLUBOM A HRÁČOM

    V podstate zopakujeme, že vzhľadom na závažnú povahu konania spojeného s manipuláciou súťaže v akejkoľvek forme, môže mať už len vedenie disciplinárneho konania voči konkrétne označenej osobe zásadné následky. Preto považujeme za potrebné aspoň v stručnosti sa zamyslieť nad tým, aký vplyv na existujúci zmluvný vzťah medzi futbalovým klubom a hráčom – previnilcom môže mať jednak a) rozhodnutie o uložení disciplinárnej sankcie prípadne b) rozhodnutie o predbežnom pozastavení činnosti, ktoré môže v danom prípade vydať disciplinárna komisia SFZ.

    a) Je nesporné, že jednoznačnejšia situácia nastane v prípade, ak je v disciplinárnom konaní preukázané, že určitý hráč sa dopustil disciplinárneho previnenia v podobe niektorého z foriem tzv. korupčného konania. Tak právny poriadok SR ako aj predpisy SFZ dávajú k dispozícii športovej organizácii ergo aj futbalovému klubu konkrétne možnosti riešenia situácie, ak hráčovi, ktorý má s ním podpísanú zmluvu o výkonu profesionálnom vykonávaní športu, je preukázané spáchanie niektorého z disciplinárnych previnení uvedených v čl. 51 resp. 52 DP SFZ. V takomto prípade môže futbalový klub okamžite skončiť zmluvný vzťah založený zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu.[15]Ide o fakultatívny krok, futbalový klub je k nemu oprávnený, nie však povinný. Okamžité skončenie zmluvy zo strany futbalového klubu však možno považovať za legitímnu reakciu na závažné protispoločenské konanie hráča, ktoré nielenže je v rozpore so záujmom futbalového hnutia bojovať proti takýmto prejavom, ale aj výrazne poškodzuje dobré meno samotného futbalového klubu i futbalu ako populárneho športu.

    b) Odlišnú situáciu možno identifikovať v prípade, keď po začatí disciplinárneho konania je zo strany disciplinárnej komisie danému (podozrivému) hráčovi uložené predbežné opatrenie spočívajúce v pozastavení výkonu jeho športovej činnosti. Rešpektujúc princíp prezumpcie neviny, v tomto štádiu konania nemožno ešte právne relevantne vysloviť záver o tom, že podozrivý hráč sa disciplinárne previnil. Na druhej strane je však legitímne očakávať adekvátnu reakciu zo strany futbalového klubu, ktorého už len podozrenie, že s ním zmluvne viazaný hráč, sa mohol dopustiť zakázaného konania, môže poškodiť na jeho povesti a dobrom mene v celom futbalovom hnutí. K uvedenému je potrebné uviesť, že riešenie danej situácie bude závisieť aj od konkrétnej úpravy uzavretej zmluvy. V prípade, ak sa zmluvné strany dohodnú na tom, že už len podozrenie zo spáchania takéhoto disciplinárneho previnenia (zhmotnené do predbežného opatrenia) zakladá dôvod na okamžité ukončenie zmluvného vzťahu, v takom prípade by bol postup futbalového klubu pochopiteľný. V praxi však môže nastať aj situácia, kedy sa futbalový klub rozhodne ukončiť zmluvu s hráčom len na základe podozrenia resp. začatia disciplinárneho konania a následne na základe uloženia predbežného opatrenia. V takom prípade, najmä vtedy, ak je hráč v rámci disciplinárneho konania oslobodený, možno na druhej strane dôvodne predpokladať, že hráč si dostupnými právnymi prostriedkami bude od futbalového klubu a prípadne aj od SFZ uplatňovať náhradu majetkovej prípadne aj nemajetkovej ujmy.

    V oboch prípadoch však možno dôvodne očakávať, že podozrivý hráč buď dočasne prípadne aj dlhodobo nebude môcť vykonávať športovú činnosť, ku ktorej sa zmluvne zaviazal. Preto nemožno od futbalového klubu ani požadovať plnenie vo výške dohodnutej v uzavretej zmluve. Otázka ďalších nárokov hráča od jeho klubu prípadne naopak bude závisieť vždy od konkrétnych okolností daného zmluvného vzťahu. Futbalové kluby ako riadni členovia SFZ si však musia uvedomiť a akceptovať, že boj proti manipulácii súťaže patrí aj zo strany SFZ ako ich materskej organizácie k prioritám, ktoré treba podporiť akýmikoľvek právnymi a faktickými prostriedkami.

    SÚBEH DISCIPLINÁRNEHO A TRESTNÉHO KONANIA VO SVETLE APLIKÁCIE ZÁSADY NE BIS IN IDEM

    S poukazom na už vyššie prezentované názory o závažnosti rozoberanej problematiky nielen z hľadiska futbalového ale aj celospoločenského, je namieste v tejto súvislosti uviesť aj pohľad autorov na prípady, ak v konkrétnej veci bude jedno konanie predmetom nielen disciplinárneho konania v rámci futbalového hnutia ale v konečnom dôsledku aj predmetom trestného konania. Vo všeobecnosti teda pôjde predovšetkým o tie prípady, ktoré sa vyznačujú závažnejším následkom z pohľadu všeobecne záväzných noriem právneho poriadku, pričom môže ísť nielen o vyššie rozoberané prípady korupčného správania sa, no bežne môže ísť aj o akékoľvek konania s následkom na zdraví, prípadne aj iné, ktoré svojim charakterom zasahujú aj do záujmov chránených trestným právom. Napriek odbornej náročnosti danej problematiky, v ďalšom texte tohto príspevku v stručnosti naznačíme pohľad autorov na jej súčasný právny stav.

    V prvom rade je potrebné uviesť, že uvedená otázka nebola odbornou obcou doposiaľ konkrétnejšie riešená a to i napriek tomu, že v minulosti sa vyskytli prípady, kedy možno o súbehu resp. prieniku uvedených oblastí reálne uvažovať. Poukazujeme najmä na korupčnú kauzu v súvislosti s neoprávneným ovplyvňovaním stretnutí okolo futbalového klubu DAC Dunajská streda v roku 2012. Je všeobecne známe, že ohľadom uvedenej kauzy prebiehalo tak disciplinárne konanie ako aj trestné konanie, pričom predmetom týchto konaní bolo jedno a to isté protiprávne konanie. V uvedených veciach boli najskôr konkrétnym fyzickým osobám právoplatne vydané rozhodnutia disciplinárnou komisiou SFZ a to prevažne zákaz výkonu športovej činnosti až na 25 rokov, pričom tieto osoby boli následne právoplatné potrestané aj v trestnom konaní. Súdy za uvedené kauzy uložili väčšinou „podmienečné“ tresty odňatia slobody, resp. peňažné tresty, pričom v jednom prípade súd uložil aj zákaz návštev futbalových stretnutí v súťažiach mužov organizovaných v rámci SFZ. Obdobný postup možno nájsť aj v podmienkach českej právnej úpravy, kedy v rámci tzv. korupčnej aféry z roku 2004 okolo futbalového klubu 1. FC SYNOT boli taktiež najskôr vydané rozhodnutia disciplinárnou komisiou Českomoravského fotbalového svazu (ČMFS) a až následne vo veci konal a rozhodol súd v trestnom konaní.

    V ostatnom čase sa v súvislosti s rozhodovacou činnosťou disciplinárnej komisie SFZ vyskytla polemika ohľadom toho, či skoršie právoplatné rozhodnutie disciplinárnej komisie vytvára tzv. prekážku pre ďalšie potrestanie tej istej osoby aj v trestnom konaní za to isté konanie.[16]V danom prípade teda možno uvažovať o aplikácii trestnoprávnej zásady ne bis in idem (zákaz trestania dvakrát v tej istej veci). Z hľadiska prezentácie odborných názorov možno dať do pozornosti niekoľko odborných príspevkov venujúcimi sa aplikácii zásady ne bis in idem vo všeobecnosti,[17]resp. aktuálny príspevok týkajúceho sa aplikácie princípu ne bis in idem v športe.[18]

    Z hľadiska judikatúry Najvyššieho súdu SR (NS SR) poukazujeme predovšetkým na uznesenie NS SR sp. zn. 5 Tdo 18/2011, v zmysle ktorého „Vzhľadom na ponímanie činu podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd možno však zásadu ne bis in idem, okrem trestného konania, uplatniť iba na tie činy kvalifikovateľné správnymi prípadne inými príslušnými orgánmi ako menej závažné činy, teda priestupky, prípadne iné správne delikty a výnimočne aj disciplinárne delikty, ktoré majú trestnoprávnu povahu, pričom povaha deliktu sa v tomto smere posudzuje z hľadiska chráneného záujmu (či ide o záujem všeobecný alebo partikulárny), z hľadiska adresáta normy (či je norma adresovaná všetkým občanom alebo len skupine osôb so zvláštnym statusom) a z hľadiska účelu a typu sankcie (či má represívny charakter).“

    S poukazom na uvedené teda prichádza aplikácia zásady ne bis in idem v kombinácii disciplinárny delikt – trestný čin a naopak len v prípade tých disciplinárnych deliktov, ktoré majú trestnoprávnu povahu v zmysle čl. 4 Dodatkového protokolu č. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

    Pri posúdení trestnoprávnej povahy deliktu Európsky súd pre ľudské práva (ďalej „ESĽP“) zohľadňuje nasledovné tzv. Engelovské kritériá: (i) trestné obvinenie, (ii) totožnosť skutku, (iii) totožnosť subjektu.[19]

    V tejto súvislosti by sme z hľadiska vymedzenia predmetu článku dali do pozornosti predovšetkým skúmanie prvého kritéria. Vzhľadom na skutočnosť, že v rámci disciplinárnej zodpovednosti sa neposudzuje skutok z hľadiska úpravy trestného práva (ako právnej normy verejnoprávnej povahy), je nevyhnutné trestnoprávnu povahu disciplinárneho deliktu preskúmať z hľadiska ďalších podkritérií, ktoré vyplynuli z rozhodovacej činnosti ESĽP, ktorými sú povaha deliktu z hľadiska chráneného záujmu, účel sankcie resp. povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorá hrozí dotknutej osobe. Aplikáciou vyššie uvedených tzv. engelovských kritérií na delikt, ktorý je v zmysle DP SFZ považovaný za disciplinárne previnenie v rámci SFZ možno uviesť nasledovné:

    • Z hľadiska chráneného záujmu je jednoznačné, že v danom prípade sa jedná o porušenie normy resp. predpisu súkromnoprávnej povahy (skutková podstata disciplinárneho previnenia je obsiahnutá v disciplinárnom poriadku vydanom na základe stanov občianskeho združenia, ktoré majú povahu súkromnoprávnej zmluvy členov združenia o pravidlách fungovania o. z. pri uskutočňovaní cieľov združenia), ktorý je adresovaný výlučne osobám s príslušnosťou k SFZ. Teda nemožno tvrdiť, že existuje všeobecný záujem spoločnosti na potrestaní páchateľa, ktorý sa dopustil disciplinárneho deliktu v rámci SFZ. Práve naopak, v každom disciplinárnom konaní (aj mimo futbalového či športového hnutia) sa výrazne prejavuje tzv. partikulárny záujem zameraný len na určitú socioskupinu, ktorá sa cez disciplinárne konanie snaží zabezpečiť dodržiavanie dohodnutých pravidiel s následkom predpokladaným len vo vzťahu k členom danej skupiny.
    • Z hľadiska účelu sankcie možno uviesť, že účelom disciplinárnej sankcie je v prvom rade, aby sankcia vyvolala účinky dovnútra občianskeho združenia. V konkrétnom prípade je účelom napr. zabrániť vo výkone určitej činnosti súvisiacej s členstvom danej osoby v SFZ, prípadne vyvolať tzv. športovo – technické následky ako napr. odrátanie dosiahnutých bodov, preradenie futbalového klubu do nižšej súťaže v rámci hierarchie súťaží a pod.
    • Napokon z hľadiska povahy alebo stupňa prísnosti sankcie možno uviesť, že disciplinárny predpis SFZ obsahuje katalóg disciplinárnych sankcií, ktoré hrozia členom SFZ, pričom tieto majú prirodzene rôzny stupeň prísnosti. Je nepochybné, že každá sankcia je spôsobilá zasiahnuť do práv jej adresáta. Máme však za to, že nemožno v žiadnom prípade stavať na rovnakú úroveň z hľadiska prísnosti a jej následkov napr. najprísnejšiu sankciu v SFZ v podobe vylúčenia zo SFZ danej osoby s trestom odňatia slobody v akejkoľvek výške, ktorý možno uložiť v trestnom konaní. Disciplinárna sankcia nemá za následok také široké obmedzenie práv ako so sebou prináša trest odňatia slobody. Do úvahy by prichádzalo porovnať povedzme sankciu pozastavenie výkonu určitej činnosti v rámci SFZ, ktorá je súčasne pre danú osobu povolaním s trestom zákazu konkrétnej činnosti v zmysle Trestného zákona. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že Trestný poriadok výslovne predpokladá možnosť zohľadniť v trestnom konaní postih páchateľa za ten istý skutok v disciplinárnom konaní v § 215 ods. 2 písm. b), podľa ktorého „prokurátor môže zastaviť trestné stíhanie, ak o skutku obvineného bolo už právoplatne rozhodnuté disciplinárne iným orgánom … a toto rozhodnutie možno považovať za dostačujúce“.

     

    Pri disciplinárnych konaniach je rozhodujúce práve tretie podkritérium (závažnosť hroziacej sankcie), pretože chránený záujem je partikulárny a norma je adresovaná subjektom so špecifickými vlastnosťami, čím je druhé kritérium vylúčené. K posudzovaniu ostatných 2 hlavných tzv. engelovských kritérií a to je vyhodnotenie (ii) totožnosti skutku, ktorý je predmetom konania resp. (iii) totožnosti subjektu, sa vzhľadom na vyššie uvedené a v kontexte predmetu tohto príspevku, nebudeme bližšie venovať. K problematike najmä totožnosti skutku však existuje bohatá judikatúra ESĽP.

    • S poukazom na uvedené si dovolíme vysloviť záver, že v súčasnosti nemožno jednoznačne hovoriť o trestnoprávnom charaktere disciplinárnych sankcií ukladaných orgánmi SFZ. Okrem už vyššie uvedeného poukazujeme na doterajšiu prax orgánov aplikácie práva, kedy kauzy, ktoré svojou povahou mali presah aj mimo SFZ, boli ukončené aj v trestnom konaní bez uplatnenia zásady ne bis in idem.[20]Dávame taktiež do pozornosti názor JUDr. Alexandra Károlyiho st., bývalého dlhoročného predsedu československej a neskôr českej futbalovej disciplinárnej komisie a nestora disciplinárneho práva, ktorý na margo uvedenej problematiky v rámci riešenia korupčnej kauzy v českom futbalovom prostredí v roku 2004 stručne uviedol, že „... zatiaľ čo disciplinárna komisia posudzovala výhradne to, či sa niekto previnil proti futbalovým normám, orgány činné v trestnom konaní prešetrovali, či nedošlo k porušeniu zákona. To nie je dvojité trestanie, ani nemohli byť uložené rovnaké tresty. …“[21]

      V neposlednom rade poukazujeme na vyššie uvedený Dohovor Rady Európy o manipulácii športových súťaží, v ktorom je upravené dôležité pravidlo o súbehu disciplinárnej zodpovednosti v rámci autonómie športu a verejnoprávnej zodpovednosti, ktorú vyvodia orgány štátu. Tento dohovor už v preambule okrem iného uvádza, že „… uznávajúc, že športové organizácie sú v súlade so zásadou autonómie športu zodpovedné za šport a majú samoregulačné a disciplinárne zodpovednosti v boji proti manipulácii športových súťaží, no orgány verejnej moci podľa potreby chránia integritu športu, …“, pričom následne výslovne ustanovuje povinnosť športových organizácií pri riešení manipulácií súťaže ukladať disciplinárne sankcie a opatrenia s tým, že disciplinárna zodpovednosť stanovená športovými organizáciami nevylučuje žiadnu trestnoprávnu, civilnú alebo správnu zodpovednosť. .[22]

      ZÁVER

      Príspevok sa snaží priblížiť problematiku manipulácie športových súťaží ako jedného zo spôsobov spôsobilého narušiť integritu súťaže a zároveň objasniť postoj príslušných orgánov Slovenského futbalového zväzu voči akémukoľvek korupčnému správaniu, ktoré je nežiaduce a absolútne neprípustné nielen v športe ako takom, ale aj v celej spoločnosti. Je nevyhnutné voči korupčnému správaniu a jeho aktérom presadzovať prístup nulovej tolerancie. Z právneho hľadiska je však rovnako dôležité, aby preukazovanie takýchto korupčných deliktov bolo uskutočňované v konaní, ktoré vzhľadom na jeho sankčný charakter rešpektuje v plnej miere zásady spravodlivého procesu. Autonómne vysporiadanie sa s takýmto protiprávnym správaním jednak vo futbalovom hnutí ako aj v konaní pred orgánmi štátu, je s poukazom na súčasný právny stav nielen dôvodné, účelné a nevyhnutné, ale aj v súlade s požiadavkou legitímnych očakávaní.

    Poznámky pod čiarou:
    1. Podľa známeho detektívneho seriálu Columbo vysielaného aj televíznymi stanicami v Slovenskej republike.^
    2. K tomu porovnaj aj čl. 52 ods. 1 Disciplinárneho poriadku SFZ.^
    3. Dostupné na: http://www.ucps.sk/Dohovor_Rady_Europy_o_manipulacii_sportovych_sutazi ^
    4. Integritu súťaže je nevyhnutné vnímať v kontexte integrity športu, pod ktorou sa v zmysle § 3 písm. j) zákona o športe rozumejú princípy zaručujúce prirodzenú neistotu a nepredvídateľnosť priebehu a výsledku súťaže a rovnaké pravidlá a podmienky pre účastníkov súťaže pred začiatkom súťaže a počas celého priebehu súťaže.^
    5. Dostupné na http://www.ucps.sk/Zakon_o_sporte_text^
    6. Čl. 25 ods. 1 Stanov SFZ.^
    7. § 336b Trestného zákona.^
    8. K tomu pozri § 94 ods. 6 zákona o športe a čl. 25 ods. 2 Stanov SFZ.^
    9. Čl. 26 ods. 1 písm. a) prvý a štvrtý bod Stanov SFZ.^
    10. Tu treba uviesť, že do Disciplinárneho poriadku SFZ boli implementované nielen opatrenia na boj proti manipulácii priebehu a výsledku súťaží, ale aj opatrenia na boj proti dopingu, najmä čo sa týka postavenia Antidopingovej agentúry v rámci disciplinárneho konania, zloženie tzv. dopingového senátu Odvolacej komisie SFZ a iné.^
    11. Do pozornosti dávame napr. povinnosť hráča nezúčastňovať sa osobne ani prostredníctvom tretej osoby na stávkovej hre v športe, ktorý vykonáva ako obligatórne ustanovenie zmluvy medzi hráčom a futbalovým klubom v zmysle čl. 28 ods. 4 písm. d) Registračného a prestupového poriadku SFZ.^
    12. K tomu pozri aj čl. 4 ods. 3 Disciplinárneho poriadku SFZ.^
    13. Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžo 45/2011 z 31.10.2011. Dostupné na internete: https://www.slov-lex.sk/judikaty/-/spisova-znacka/5%2BS%25C5%25BEo%2B45%252F2011 ^
    14. Čl. 3 ods. 1 písm. i) Disciplinárneho poriadku SFZ.^
    15. Bližšie k tomu pozri § 42 ods. 1 zákona o športe a čl. 30 ods. 2 Registračného a prestupového poriadku SFZ^
    16. Napr. článok „Kmotrík sa môže pokúsiť vyhnúť vyšetrovaniu, hrozia mu dva tresty” dostupný na https://domov.sme.sk/c/20858121/moze-byt-kmotrik-potrestany-za-hajlovanie-dvakrat.html^
    17. BELEŠ, A.- HAVELKOVÁ, M.: Uplatňovanie zásady zásady ne bis in idem pri disciplinárnych konaniach vo väzenstve; Justičná revue, 69, 2017, č. 2, s. 149 – 162 prípadne Čentéš, J.: Súbeh trestného a daňového konania a zásada ne bis in idem; Justičná revue, 69, 2017, č. 6-7, s. 759-779^
    18. SVÁK, j.- PITEK, L.: Ne bis in idem v športe ?; Justičná revue, 71, 2019, č. 1, s. 1-13^
    19. K uvedenému pozri viac ČENTÉŠ, J.: Súbeh trestného a daňového konania a zásada ne bis in idem; Justičná revue, 69, 2017, č. 6-7, s. 759-779^
    20. Okrem vyššie uvedených prípadov športovej korupcie dávame tiež do pozornosti tzv. kauzu Szarka – Kóňa z roku 2014, kde bol hráč Ákos Szarka za zákrok voči protihráčovi Tomášovi Kóňovi, ktorým mu zlomil nohu, v disciplinárnom konaní potrestaný pozastavením športovej činnosti na 9 mesiacov, pričom toto jeho konanie bolo následne v rámci trestného konania posúdené aj ako trestný čin ublíženia na zdraví^
    21. Dostupné na stránke: https://www.idnes.cz/fotbal/reprezentace/alexander-karolyi-fotbal-disciplinarni-komise-ombudsman-olympijskeho-vyboru.A180904_222935_fot_reprez_ten^
    22. Čl. 7 ods. 3 a 4 Dohovoru Rady Európy o manipulácii športových súťaží zo dňa 18.09.2014.^
    Komentáre
    Buďte prvý/á, kto napíše svoj komentár…
    Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).
    Prihlásenie
    Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

    Online prenos

    Udalosti a podujatia

    • Žiadne udalosti
    MailPošlite svoj príspevok

    Zaslanie odborného príspevku na zverejnenie na portáli UčPS

    Podmienky zverejnenia