Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator
    

Návrh zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií NEPREČÍTANÉ 

     
    Článok bol nastavený ako .
    15.06.2011Mgr. Ján Cuhanič
    PencilPridaj
    Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
    PencilPošli PencilTlač

    Cieľom návrhu zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) je zaviesť odvody pre vybrané finančné inštitúcie a prispieť tak k vytvoreniu mechanizmov podieľania sa týchto finančných inštitúcií na nákladoch súčasných a budúcich finančných kríz, k zabezpečeniu spravodlivého rozdelenia záťaže a k predchádzaniu vzniku rozsiahlych výdavkov pre daňových poplatníkov, vládu a hospodárstvo v prípade riešenia finančných kríz, k stimulovaniu vybraných finančných inštitúcií obmedzovať systémové riziká a k ochrane stability finančného sektora Slovenskej republiky.

    Návrh zákona je v súlade s európskymi iniciatívami v oblasti zavádzania osobitných odvodov a daní finančných inštitúcií. Reaguje na závery prijaté Európskou radou dňa 17.6.2010 k novej európskej stratégii pre zamestnanosť a rast, v ktorých Európska rada súhlasila s tým, že „členské štáty by mali zaviesť režimy odvodov a daní pre finančné inštitúcie, aby sa zabezpečilo spravodlivé rozdelenie záťaže a aby sa zaviedli stimuly na obmedzenie systémových rizík“ (www.consilium.europa.eu).

    Je tiež odozvou na pripravovaný legislatívny návrh na európskej úrovni v oblasti krízového riadenia finančného sektora, ktorého súčasťou má byť aj regulácia odvodov vybraných finančných inštitúcií. Účelom je, aby schéma odvodov v Slovenskej republike nadväzovala na princípy pripravovaného európskeho rámca, ktorého cieľom má byť zabezpečenie silného a spoľahlivého mechanizmu financovania na zvládnutie finančných a bankových kríz a na prekonanie ich dôsledkov, pričom tento mechanizmus má byť v budúcnosti súčasťou širšieho rámca zameraného na zabránenie vzniku novej finančnej krízy. Podľa pripravovaného európskeho rámca majú byť odvody odvádzané do osobitných národných fondov. Týmto sa má zabezpečiť, aby finančný sektor primerane prispieval k financovaniu nákladov na riešenie finančných kríz, a aby sa tak odstránilo spoliehanie sa na finančné prostriedky daňových poplatníkov. Za účelom čo najskoršieho zavedenia mechanizmov podieľania sa vybraných finančných inštitúcií na nákladoch kríz a ochrany stability finančného systému sa navrhuje zaviesť odvody od 1. januára 2012.

    Predloženie návrhu zákona tak zohľadňuje i fakt, že značné množstvo členských štátov Európskej únie už z vlastnej iniciatívy zaviedlo resp. je v procese zavádzania odvodov finančných inštitúcií. Vzhľadom na absenciu harmonizovaného systému odvodov na európskej úrovni majú členské štáty právomoc určiť si vlastné národné režimy odvodov, výsledkom čoho môže byť dvojité zaťaženie viacerých bankových subjektov, ktoré v budúcnosti môže zasiahnuť aj Slovensko. Je teda pravdepodobné, že aj bankové subjekty na Slovensku budú nútené odvádzať odvody aj do zahraničia, teda do krajín sídiel ich materských spoločností. Zavedenie odvodov v Slovenskej republike má zabezpečiť, aby principiálna časť odvodov platených slovenskými bankovými subjektmi zostala v rámci Slovenskej republiky a bola využívaná na ochranu stability slovenského finančného sektora, a nie na ochranu stability finančných systémov v zahraničí.

    V neposlednom rade návrh zákona reaguje na nedávne skúsenosti z finančnej krízy, ktoré poukázali na výrazný rozsah integrovanosti a prepojenosti finančných trhov a na súvisiace značné riziká ich nestálosti. Hoci Slovenská republika doteraz nebola nútená zachraňovať zlyhávajúce finančné inštitúcie v dôsledku globálnej finančnej krízy a hradiť s nimi súvisiace výdavky z peňazí daňových poplatníkov, je potrebné upozorniť na fakt, že takmer všetky bankové subjekty pôsobiace na Slovensku sú súčasťou cezhraničných finančných skupín a finančných konglomerátov, pričom aktivity globálne integrovaných finančných inštitúcií, predovšetkým však bankových inštitúcií, boli jedným z najvýznamnejších dôvodov vzniku a globálneho rozšírenia finančnej krízy.

    Navrhovaná schéma odvodov tak priamo nadväzuje a odvíja sa od pripravovaného európskeho režimu odvodov vybraných finančných inštitúcií.

    Návrh zákona upravuje povinnosť platenia odvodu pre platiteľa odvodu, výšku a spôsob jeho platenia, ako aj správu a kontrolu odvodov. V návrhu zákona sa ukladá povinnosť uhrádzať odvod bankám a pobočkám zahraničných bánk (ďalej len platiteľ odvodu) podľa § 2 ods. 1, 5, 7 a 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V súčasnosti sa nejaví ako vhodné rozšíriť odvody na zahraničné banky podnikajúce na území SR bez založenia pobočky (na základe tzv. jednotného pasu), ani na iné finančné inštitúcie, ako napr. investičné fondy alebo poisťovne.

    Za základ pre výpočet odvodu sa navrhujú pasíva bankových subjektov definované v § 2 ods. 4 písm. k) a l) a § 17a ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, ktoré majú byť znížené o sumu vlastného imania a o hodnotu vkladov prijatých platiteľom odvodu na území Slovenskej republiky a chránených podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako aj o hodnotu vkladov prijatých platiteľom odvodu na území Slovenskej republiky a chránených v inom členskom štáte Európskej únie alebo inom zmluvnom štáte Európskeho hospodárskeho priestoru. Dôvodom určenia oprávnených pasív za základ odvodu je najmä to, že bankové subjekty by nemali platiť odvody za to, že majú vlastné kapitálové zdroje, nakoľko ich zvýšenie je dlhodobým cieľom v zmysle bazilejských odporúčaní v rámci boja proti kríze, a ani z vkladov klientov v bankách, za ktoré už v súčasnosti bankové subjekty odvádzajú príspevok do Fondu ochrany vkladov podľa vyššie uvedeného zákona. Pasíva sa zároveň javia ako najvhodnejší indikátor súm, ktoré by mohli byť potrebné pri riešení krízovej situácie bánk, nakoľko odrážajú rozsah možnej nákazy v prípade zlyhania. Tento spôsob sa javí i ako konsenzus EÚ a s veľkou pravdepodobnosťou bude odporúčaný i v neskoršom legislatívnom návrhu EÚ v tejto oblasti. Jeho výhodou je najmä fakt, že pôsobí motivačne na znižovanie celkového zadlženia a nabáda bankové subjekty v optimálnej miere k využívaniu vlastných zdrojov, čím eliminuje faktory, ktoré sa podieľali na vzniku finančnej krízy vo forme nadmerného zadlženia. Upustenie od zaťaženia aktív, ktoré sú taktiež jednou z alternatív základu odvodu zvažovaných na európskej úrovni, zároveň motivuje finančné inštitúcie k držaniu aktív vo vlastných bilanciách a znižuje riziko presunu aktív do krajín s nižším daňovým zaťažením. Od aktív sa zároveň odvíja regulácia kapitálovej primeranosti, čo by mohlo znamenať pre banky dvojitý postih a mohlo by negatívne ovplyvniť úverovú aktivitu najmä retailových bánk.

    V návrhu zákona sa navrhuje sadzba odvodu za príslušný kalendárny rok vo výške 0,2 % zo základu pre výpočet odvodu na základe vyššie uvedeného vzorca, pričom pri výpočte majú byť použité údaje k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka. Navrhuje sa povinnosť uhrádzať odvod v štyroch rovnakých štvrťročných splátkach. Pri zavádzaní výšky sadzby je potrebné si uvedomiť, že vysoko nastavená sadzba by mohla mať negatívne dopady na bankový sektor a celkovo na ekonomiku Slovenskej republiky, ktoré by sa mohli odraziť v presunutí finančnej záťaže na spotrebiteľov, v ďalšom obmedzení poskytovania úverov malým a stredným podnikom a korporátnemu sektoru, a v konečnom dôsledku aj v ohrození hospodárskeho rastu vzhľadom na kumulatívnu súčinnosť odvodov s viacerými regulačnými opatreniami vzťahujúcimi sa na bankové subjekty a vyplývajúcimi z európskych legislatív, ktorých schválenie sa predpokladá na úrovni Európskej únie (napr. zvýšené kapitálové požiadavky a príspevky do systémov ochrany vkladov). Čo sa týka medzinárodného porovnania, sadzba vo výške 0,2 % z oprávnených pasív je v porovnaní s ostatnými členskými štátmi, ktoré odvody aplikujú, násobne vyššia, avšak potenciálny výnos (viď výpočet nižšie) predstavuje iba 7,9 % z celkového zisku bankového sektora pred zdanením na základe predbežných údajov Národnej banky Slovenska k 31.12.2010. Navrhovaná sadzba je preto dostatočne nízka na to, aby sa predišlo vyššie uvedeným možným negatívnym účinkom, predovšetkým však preneseniu zvýšených nákladov bankových subjektov na ich zákazníkov formou vyšších bankových poplatkov.

    Navrhuje sa, aby uhradené odvody boli odvádzané na osobitný účet štátnych finančných aktív, čím sa zabezpečí vytvorenie osobitného fondu v súlade s európskou schémou. Podľa predbežných údajov z Národnej banky Slovenska k 31.12.2010 by výsledná čistá suma bankových pasív, ktorá by tvorila vymeriavací základ pre výpočet odvodov po odrátaní vyššie uvedených dvoch položiek predstavovala cca 25,52 mld. eur (celková suma pasív bankového sektora predstavuje cca 54,73 mld. eur, od ktorej je odpočítané vlastné imanie celkom vo výške cca 5,36 mld. eur a objem chránených vkladov vo výške cca 23,85 mld. eur). Pri sadzbe 0,2 % z oprávnených pasív sa tak predpokladá vyzbieranie sumy ročne v hrubom cca 51 mil. eur. Navrhovaná sadzba 0,2 % je zároveň rovnaká ako sadzba uplatňovaná z chránených vkladov v prípade príspevkov do Fondu ochrany vkladov. Nakoľko objem chránených vkladov je porovnateľný s objemom oprávnených pasív v zmysle navrhovaného zákona, taktiež potenciálny výnos zo zavedenia odvodov cca 51 mil. eur ročne je porovnateľný s objemom ročných príspevkov odvedených do Fondu ochrany vkladov. Týmto spôsobom by sa zároveň zabezpečilo zrovnoprávnenie posudzovania bankových vkladov, kde by nechránené vklady a ďalšie pasíva mali rovnaké odvodové zaťaženie ako chránené vklady. Zároveň je potrebné brať do úvahy, že odvody budú posudzované ako daňovo uznateľné výdavky v súlade s § 19 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nakoľko ich bankové subjekty budú povinné uhrádzať podľa osobitného predpisu (ako je tomu aj v prípade príspevkov bankových subjektov do Fondu ochrany vkladov v súlade so zákonom č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré sú taktiež daňovo uznateľným výdavkom). Pri zohľadnení uznania odvodov za daňovo uznateľné výdavky a z toho vyplývajúcej úpravy čistého zisku bankového sektora pred zdanením bude celkový čistý prínos zavedenia odvodov predstavovať cca 41,35 mil. eur na základe predbežných údajov Národnej banky Slovenska k 31.12.2010.

    Za správcu odvodov sa navrhuje Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty podľa § 4 ods. 7 zákona č. 150/2001 Z.z. o daňových o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z.z. o správach finančnej kontroly, pričom pri správe odvodov sa má postupovať rovnako ako pri správe daní podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. ..../2011 Z. z. V prípade, ak platiteľ odvodu neuhradí ročný odvod alebo splátky ročného odvodu riadne a včas, alebo ak nepredloží údaje potrebné k výkonu správy odvodov, správca odvodov uloží platiteľovi odvodu povinnosť uhradiť neuhradený ročný odvod alebo neuhradené splátky ročného odvodu, resp. predložiť nepredložené údaje a podklady. Správca odvodov uloží platiteľovi odvodu tiež sankcie (vrátane úrokov z omeškania z neuhradenej sumy odvodu) v rovnakej výške a za rovnakých podmienok, ako pri správnych deliktoch podľa osobitného predpisu o správe daní (napr. podľa § 154 až 157 zákona č. 563/2009 Z.z.). Uhradené odvody majú byť účelovo určené na zavedenie a zabezpečenie fungovania mechanizmov podieľania sa vybraných finančných inštitúcií na tvorbe zdrojov slúžiacich na zabezpečenie spravodlivého rozdelenia nákladov súčasných a budúcich finančných kríz, stimulovanie vybraných finančných inštitúcií obmedzovať systémové riziká a ochranu stability finančného sektora Slovenskej republiky.

    Navrhovaná schéma odvodov tak priamo nadväzuje a odvíja sa od pripravovaného európskeho režimu odvodov vybraných finančných inštitúcií.

    Prijatie navrhovaného zákona bude mať pozitívny vplyv na verejné financie, pričom z hľadiska vplyvov na podnikateľské prostredie sa predpokladá iba čiastočné zníženie ziskovosti bankového sektora, ktoré je sprievodným javom vytvorenia mechanizmu podieľania sa týchto finančných inštitúcií na nákladoch súčasných a budúcich finančných kríz. Návrh zákona nemá sociálne vplyvy a tiež nemá vplyvy na zamestnanosť, životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.

    Prijatie navrhovaného zákona bude mať pozitívny vplyv na verejné financie, pričom z hľadiska vplyvov na podnikateľské prostredie sa predpokladá čiastočné zníženie ziskovosti bankového sektora, ktoré je sprievodným javom vytvorenia mechanizmu podieľania sa týchto finančných inštitúcií na nákladoch súčasných a budúcich finančných kríz. Návrh zákona nemá sociálne vplyvy a tiež nemá vplyvy na zamestnanosť, životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.

    Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, inými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s právom Európskej únie a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.


    Štádium materiálu: Medzirezortné pripomienkové konanie ukončené 

    Materiály na stiahnutie:

    Komentáre
    Buďte prvý/á, kto napíše svoj komentár…
    Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).
    Prihlásenie
    Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

    Online prenos

    Udalosti a podujatia

    • Žiadne udalosti
    MailPošlite svoj príspevok

    Zaslanie odborného príspevku na zverejnenie na portáli UčPS

    Podmienky zverejnenia