Ústavný súd ČR vyhovel návrhu skupiny senátorov na zrušenie vybraných ustanovení zákona č. 6/2002 Sb., o soudech, soudcích, přísedících a státní správě soudů NEPREČÍTANÉ 

Dňa 14.10.2010 Ústavný súd ČR vyhlásil nález Pl. ÚS 39/08, ktorým sčasti vyhovel návrhu skupiny senátorov na zrušenie vybraných ustanovení zákona č. 6/2002 Sb., o soudech, soudcích, přísedících a státní správě soudů (zákon o soudech a soudcích) a zákona č. 150/2002 Sb., soudní řád správní; sčasti návrh senátorov zamietol.

Návrh sa skladal z niekoľko kombinovaných a rôzne odôvodnených návrhov. Senátori požadovali zrušenie určitých častí ustanovení, a v prípade, že Ústavný súd by nepristúpil k predkladanej argumentácii a návrhu nevyhovel, navrhovali ďalšiu formuláciu petitu in eventum:

1. Primárne tvrdili vady legislatívneho procesu, a to že napadnuté časti zákona č. 314/2008 Sb. boli do vládneho návrhu zákona vložené ako tzv. komplexný pozmeňovací návrh v priebehu prejednávania návrhu v Poslaneckej sněmovni. Senátori boli toho názoru, že komplexný pozmeňovací návrh je podobný inštitútu tzv. „přílepkům“, ktorých neústavnosť už vyhlásil Ústavný súd ČR.
2. Ak by Ústavný súd ČR vyslovil ústavnosť zákona č. 314/2008 Sb, boli senátormi napadnuté jednotlivé ustanovenia zákona o soudech a soudcích a soudního řádu správního (napr. zavedenie funkčného obdobia predsedov a miestopredsedov tzv. obecných súdov a možnosť ich opakovaného menovania, možnosť sudcov pôsobiť na stážach na Ministerstve spravodlivosti ČR).

Vo veci právnej úpravy dočasného prideľovania sudcov na Ministerstvo spravodlivosti ČR podľa § 68 zákona o soudech a soudcích, Ústavný súd ČR odkázal na znenie nálezu sp. zn. Pl. ÚS 7/02, ktorým zrušil právnu úpravu v dôsledku narušenia princípu kontinuálneho výkonu sudcovskej funkcie a rizika spojeného so vznikom stretu záujmov a ohrozenia nezávislosti a nestrannosti výkonu sudcovskej funkcie po návrate do sudcovskej funkcie.

Možnosť ministra spravodlivosti dočasne zbaviť výkonu funkcie predsedu a miestopredsedu v prípade začatého disciplinárneho konania bola Ústavným súdom označená za úpravu, ktorá sa môže dostať do rozporu s princípom deľby moci a nezávislosti súdnej moci, ale iba v prípade spojenia možnosti zbaviť funkcie s pôsobosťou ministra ako disciplinárneho žalobcu. Zároveň chýba opravný prostriedok pre funkcionára, ktorým by sa mohol brániť proti tomuto opatreniu.

Ústavný súd ČR neoznačil komplexné pozmeňovacie návrhy za neústavné.

Ďalšie časti rozsudku si môžete pozrieť – TU