Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator
    

Športová súťaž a riadenie a správa športu ako prejav úcty k zákonu alebo – kto je tu pánom!? NEPREČÍTANÉ 

     
    Článok bol nastavený ako .
    20.04.2017JUDr. Jaroslav Čollák ml.
    PencilPridaj
    Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
    PencilPošli PencilTlač

    "Úctu k zákonu zákon nevytvorí"

    Predkladaný príspevok má za cieľ v rovine sedliackeho rozumu rozmýšľať o nesedliackych právnych súvzťažnostiach vzťahov, ktoré vznikajú, existujú a zanikajú v oblasti športu. Definovať šport, ako (by) povedal Ulpián je pokusom trúfalým v snahe o pojmologické definovanie sveta do pravouhlých škatúľ. Na prvý pohľad sa zdá správne konštatovať, že dotknutými subjektami tejto úvahy sú predovšetkým športovci, športové kluby a organizátori súťaže v ktorej športovci a kluby vystupujú. Organizátormi myslíme buď športové zväzy, národné športové zväzy alebo akékoľvek iné subjekty, ktoré spravujú a riadia danú športovú súťaž. Podobnosť úvah tu prezentovaných s akoukoľvek skutkovou situáciou v podmienkach Slovenskej republiky, či v podmienkach niektorého zo športov vykonávaných na Slovensku (nie) je čisto náhodná. Ak sa paralela nájde, je možné konštatovať niečo zhnité v štáte dánskom, alebo vylúčiť sarkazmus autora v predošlej vete. Podstatné právne poznatky, ktoré majú byť tlmočené týmto príspevkom autor zjednoduší do jednoduchého pisárskeho štýlu a ľahko komunikovateľného konceptu, ktorý bude zrozumiteľný každému, kto ho chápať bude chcieť a kto ho – dočíta. Ak v článku spomíname sedliaka alebo zdravý sedliacky rozum, myslíme to pri všetkej úcte k poctivo zmýšľajúcim jedincom, ktorých otázky smerujú k jadru veci a slovu fabulovanie prakticky nerozumejú. Dva plus dva je pre osobu sedliacky zmýšľajúcu vždy štyri. Nakoľko sme sa v téme predkladaného príspevku rovnako sedliacky vždy dopracovali k tejto povestnej štvorke, donútilo nás to preklopiť naše úvahy na – monitor.

    Východiskom tohto krátkeho a stručného príspevku je nasledujúca myšlienková konštrukcia, ktorú pracovne označujeme ako „právny vstup“:

    • Právny poriadok vychádza v rovine súkromného práva z pravidla „čo nie je zakázané, je dovolené“ a rovnako z tzv. „zákonnej licencie“ čo znamená, že subjekty si môžu svoje vzťahy upraviť laicky povedané – ako chcú.
    • Limity zákonnej licencie (alebo inak: privátnej autonómie) prirodzene existujú, a sú v podobe požiadavky ústavnosti a zákonnosti týchto vzťahov.
    • To inak povedané znamená, že akýkoľvek právny vzťah, ktorý sa v podmienkach Slovenskej republiky medzi subjektmi rozvinie, musí byť v súlade so zákonom.
    Preklopme svoje úvodné úvahy do roviny multidisciplinarity relevatných vzťahov v športe a namodelujme „skutkový vstup“:
    • Národným športovým zväzom (prípadne športovým zväzom) relevantné právne predpisy, najmä z.č. 440/2015 Z.z. Zákon o športe a o zmene a doplnenní niektorých zákonov v znení zákona č. 354/2016 Z. z. (ďalej len "ZoŠ") umožňuje prijímať si autonómne pravidlá, ktorými riadia a spravujú predmetný šport.
    • Národné športové zväzy (ďalej len "NŠZ") prípadne športové zväzy (ďalej len "ŠZ") sú povinne občianskymi združeniami, čo inak znamená, že subjekty, ktoré sú členmi zväzu musia dodržiavať predovšetkým (i) stanovy ako aj (ii) všetky ostatné predpisy svojho zväzu.
    • Pravidlá správy a riadenia športu sú prijímané vo forme predpisov, štatútov, športovo-technických noriem a akýchkoľvek iných dokumentov.
    • Logickým dopadom hore uvedeného „právneho vstupu“ je prvý podstatný poznatok, že VŠETKY PREPDISY AKO AJ VZŤAHY, KTORÉ VYTVÁRAJÚ, MUSIA BYŤ SÚLADNÉ SO ZÁKONOM.

    Právny a skutkový vstup doplňme o „vstup otázok“ ktorý bude praktickým „osvetlením“ dôvodov vzniku tohto príspevku:

    • Môžu pravidlá športovej súťaže, (ktoré musia byť v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky) byť rozporné s právnym poriadkom Slovenskej republiky?
    • Môžu pravidlá športovej súťaže (ktoré musia byť v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky) vytvárať stav, ktorý medzi súťažiteľmi v tejto súťaži vytvára nerovnaké podmienky?
    • Ak organizátor súťaže (pravidlom je, že ním je na celoštátnej úrovni NŠZ[1]) organizuje súťaž, v ktorej sa vyskytujú vzťahy porušujúce právny poriadok Slovenskej republiky, aké následky z tohto stavu plynú?
    • Pre autora príspevku podstatná otázka: MÔŽE ORGANIZÁTOR SÚŤAŽE AKCEPTOVAŤ PORUŠOVANIE ZÁKONA VZŤAHMI, KTORÉ SA VYSKYTUJÚ V JEHO SÚŤAŽI?
    • Ak má na základe pripustených podmienok súťaže v tejto súťaži jeden súťažiteľ výhodnejšie podmienky ako iný, aké nároky z toho plynú?
    • Kto by mal dohliadať na predmetné vzťahy, ak si svoju úlohu neplní organizátor súťaže, či národný športový zväz?
    • Ak vznikajú súťažiteľovi nároky, voči komu si ich môže uplatniť?
    • Môže mať kvalita vzťahov v športovej súťaži dopad na štátny rozpočet Slovenskej republiky? 

    IN MEDIAS RES:

    O skutočnosti, že v profesionálnom športe má byť takmer bezvýnimočne (v rozsahu kolektívnych športov) uzatváraný medzi profesionálnym športovcom a športovým klubom vzťah zamestnanecký už bolo napísaného v SR, či EÚ toľko odborných článkov, že skladať poctu ich autorom by už bolo neefektívne. Autor príspevku disponuje poznatkom, že túto vedomosť majú už aj samotní profesionálni športovci, teda informácia sa dostala na správne miesta. Profesionálni športovci nie sú zamestnanci v podmienkach Európskej únie podľa autorovi dostupných informácií už len v podmienkach Českej republiky. Ak to je jasné a téma uzavretá všade vo svete, nemôže (nemala by) to byť téma polemická pre nás, Slovákov, ako by povedal klasik - národ prostý. Ako je možné, že niektorí športovci (kolektívnych športov) vystupujú aj naďalej v rovine samostatne zárobkovo činných osôb (ďalej len "SZČO")?

    Čo je podstatné, na základe aktivity súkromného subjektu to vo veľmi blízkej minulosti potvrdil aj Národný inšpektorát práce Slovenskej republiky (ďalej len "NIP")[2]. Pripomeňme si, že zákon, na základe ktorého platia závery vedeckej a odbornej spisby, ako aj záver NIP sa volá Zákon o športe pričom tento nadobudol účinnosť dňa 1.1.2016. Ak platí, že ZOŠ vytvoril tieto východiská, potom každý vzťah uzatvorený v rozpore s týmto zákonným pravidlom vykazuje známky právnej nesúladnosti, inak povedané – je absolútne neplatný.

    O skutočnosti, prečo (a ako) sa je možné previniť na úseku nelegálnej práce sme pojednávali v inom príspevku (tu). Čo je však podstatné je sedliacky záver: ak mal subjekt poskytovanú prácu spĺňajúcu charakteristiku závislej práce od subjektu (osoby) s ktorou spolupracoval na báze SZČO, ide o nelegálnu prácu. O tom, že toto previnenie je predpokladom straty spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov sme rovnako pojednávali v už citovanom príspevku. Strohou konštatáciou je, že subjektu, ktorému bude preukázaný priestupok na úseku nelegálnej práce (inak povedané – podpísal profesionála do režimu „SZČO“), stratí spôsobilosť prijímateľa verejných prostriedkov a v rovine vzťahov so štátom – nebude môcť prijímať akékoľvek verejné financie, ani prostredníctvom NŠZ. Všetko doposiaľ napísané je jednou stranou mince. Čo je na tej druhej?

    Skutočne na Slovensku neexistuje subjekt, ktorý je zodpovedný za danú situáciu? Skutočne na Slovensku neexistuje subjekt, ktorý je oprávnený dohliadnuť na danú situáciu? Právnou a správnou odpoveďou je tvrdenie, že takýchto subjektov je viac ako dosť. Problém však je, ak tieto subjekty strkajú hlavu do piesku v štýle sedliackej odpovede „ja nič, ja muzikant“. Poďme teda k jadru veci: kto je zodpovedný za porušovanie zákona uzatváraním SZČO zmlúv tam, kde majú byť uzatvárané zmluvy zamestnanecké – teda zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu? (v zmysle ustanovení § 31 a § 35 a nasl. ZoŠ?). Aj laik dokáže vyhodnotiť, že prvým zodpovedným za túto situáciu je daný športový klub, sekundárne športovec. Zmluva je zmluva, „co je psáno to je dáno“ a zmluvu podpísal aj športovec. Inak povedané, maslo na hlave majú obe zmluvné strany, a poslednému súdu sa budú zodpovedať obaja. Či bude sudcom inšpektorát práce, prípadne daňový úrad, alebo vedenie súťaže pri pokutovaní strán zmluvy za porušenie zákona – je pre účely tohto príspevku irelevantné.

    Existuje príslovie, ktoré hovorí, že vyššia berie. Platí aj tu, avšak vo variácii – vyššia berie, a berie toho viac, konkrétne zodpovednosť. Právnym argumentom, ktorým dostaneme maslo aj na hlavu jednak organizátora súťaže, a jednak národného športového zväzu znie: zväz alebo organizátor súťaže zodpovedá za právnu súladnosť vzťahov, ktoré zastrešuje. Ako iste všetci vieme (a kto nevie nikdy nemôže variť s maslom ...), športové odvetvia a zväzy fungujú na princípe registrácie všetkých zmlúv, ktoré uzatvárajú športovci a kluby v súťažiach, ktoré zväz organizuje. Pre športové kluby dokonca existuje povinnosť zmluvy (o profesionálnom vykonávaní športu, o amatérskom vykonávaní športu, o príprave talentovaného športovca) registrovať – zaregistrovať do evidencie NŠZ do 30 dní od ich uzatvorenia (alibi poskytne ZoŠ a konkrétne ustanovenie § 8 ods. 4 ZoŠ[3]). Laik by sa opýtal – môžu tieto subjekty zaregistrovať protizákonnú zmluvu a povoliť jej účastníkom (športovcom a športovým klubom) účasť v súťaži, ktorú organizujú. Poďme na to inak – zaregistruje Ministerstvo vnútra SR stanovy občianskeho združenia, ktoré bude mať ako predmet svojej činnosti v stanovách uvedené „šírenie osvety pravidelného používania kokaínu a školenia pre širokú verejnosť o prospešnosti prechovávania a šírenia psychotropných a omamných látok“? Ak áno, potom stráca význam existencia autora tohto príspevku v tomto svete a ten odíde utopisticky hľadať povestný Campannelov „Slnečný štát“. Ak nie, potom platí, že subjekt ktorý je povinný registrovať si – v akomkoľvek registri – svoj zmluvný alebo iný vzťah, je za právnu súladnosť tohto vzťahu priamo zodpovedný. Otázka sedliaka znie – a čo ministerstvo. Áno, tušil správne – zodpovedným je aj ministerstvo, a to za to, že zaregistrovalo stanovy, ktoré boli v priamom rozpore so zákonom. Kto na tomto mieste nevidí paralelu s registrovaním hráčskych zmlúv organizátorom súťaže alebo národným športovým zväzom – nech maslo ani nekupuje, varenie nebude jeho vhodné zamestnanie. Ak národný športový zväz alebo nebodaj organizátor súťaže (ak je to iný subjekt, príklady nájdeme vo futbale, či hokeji) tvrdia, že s právnou nesúladnosťou zmlúv medzi športovcami a klubmi nič nemajú – je to minimálne klamstvo ktorým klamú sami sebe, alebo im klamú ich právni či správni poradcovia. 

    NIEKTO DOMA SVIEČKU MAL: 

    Celá rozoberaná problematika sa preklápa do ešte príťažlivejšej roviny, ak sa v súťaži nachádza subjekt, ktorý uzatváral zmluvy s profesionálnymi športovcami v právne súladnom režime Inak povedané, existuje dobrodinec a dobrodruh, ktorý sa vzoprel praxi ostatných a s profesionálnymi hráčmi uzatvoril zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, t.j. konal tak ako mal, konal v súlade so zákonom. Autor príspevku verí, že smutná sentencia „každý dobrý skutok bude spravodlivo potrestaný“ sa v prípade tu rozoberaných vzťahov nenaplní. Čo je ale podstatnejšie – ak NŠZ zaregistroval aj zmluvy tohto subjektu v režime zamestnaneckom, a ak ten istý NŠZ zaregistroval aj zmluvy v režime „SZČO“ – ostáva sa pýtať kompetentných, či majú v teráriu chameleóna ako vzor pre svoje správanie, alebo čo tým chceli povedať. Autor príspevku nad týmto faktom rozmýšľa v čase keď nevie spať, v zásade je to vždy počas dňa a v plnej sile. Ak zväz registroval rôzne typy zmlúv, musí vedieť svoje konanie odôvodniť. Ak organizátor súťaže umožnil štart v súťaži na základe rôznych typov zmlúv, musí to rovnako vedieť odôvodniť. Oni sú subjektom, ktorý zodpovedá za právnu súladnosť vzťahov, ktoré združujú. Alebo nie? Môže organizátor futbalového zápasu na základe pravidiel futbalu pripustiť stav, že hráči sa medzi sebou budú bodať nožíkom do nohy, a víťazom bude ten s najviac bodnutiami súpera? Argument – veď hráči sa tak medzi sebou dohodli asi nebude argumentom z tohto sveta, a pochybujeme aj o jeho vhodnosti v rozsahu planét slnečnej sústavy. 

    Poďme však do finále – čo z uvedeného plynie? Kto by mal dohliadať na tento stav? Pre tých, ktorí sa teda do varenia s maslom pustili dôležitá ingrediencia – hlavný kontrolór športu, alebo inak – ustanovenia § 60 a nasl ZoŠ[4]. Základnej kuchárskej knihy športu. Prečo hlavný kontrolór športu? Lebo ustanovenie § 61 ods. 1 písm. g)[5]... Má teda štát možnosť ako dohliadnuť na dodržiavanie zákonov? Má. Sedliak sa opýtal – sedliak mu týmto článkom odpovedal. Okrem hlavného kontrolóra športu to bude taktiež určite Národný inšpektorát práce, či daňový úrad.

    Otázka nárokov pešiaka, ktorý dodržiaval Zákon o športe. Pešiak vykazuje straty. Oproti komu? Oproti iným klubom, ktoré podpísali hráčov v režime SZČO. Prečo? Lebo pešiak ako zamestnávateľ na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu preddavkovo zrážal na daň športovcom zrážky zo mzdy vo výške 19%, prípadne 25%. Sedliak píšuci tento príspevok nebude vyčíslovať jeho nároky napr. v období roka, no zdravý rozum mu našepkáva, že ich uplatňovanie by mohol rozbehnúť voči zväzu, či organizátorovi súťaže.

    A čo na to štát. Kto si myslí, že nič, nech nechodí ani nakupovať. Ak by celá športová súťaž vykazovala znaky právnej súladnosti, a ak by všetci profesionálni športovci na základe právne súladných zmlúv o profesionálnom vykonávaní športu vykonávali športovú činnosť v súlade so ZoŠ, štát by na daniach vybral X, ktoré dnes nemá. O ukracovaní štátneho rozpočtu nedodržiavaním zákona autor tohto príspevku pre istotu nehovorí, nakoľko si myslí, že nie je čo vysvetľovať, nakoľko je to nad mieru hraničiacu s istotou všetkým zrejmé.

    Nedokončenou myšlienkou ostane, aká je proporcionalita vzťahov, ak niektorý športový zväz garantuje, že vzťahy ktoré zastrešuje sú súladné so zákonom, a iný zväz je v tomto smere pasívny. Vzniká tu nepomer medzi nákladmi, ktoré majú na športovcov kluby dodržiavajúce Zákon o športe v tom „zväze právnych pravidiel“ oproti klubom, ktoré Zákon o športe nerešpektujú? Ak áno, na pomoc je potrebné zavolať kohokoľvek – hlavného kontrolóra športu, národný inšpektorát práce, daňový úrad, alebo – sedliaka.

    ZÁVER:

    Ak myšlienkový konštrukt na začiatku príspevku otvorila relatívne falošne sentimentálna sentencia „Úctu k zákonu zákon nevytvorí“, potom si myslíme, že je potrebné pod váhou obsahu príspevku modifikovať. Príspevok poukázal na zreteľne existujúcu právnu nesúladnosť modelovaných vzťahov. Ak nájdeme ich paralelu v skutočnom svete športu, ciele autora boli naplnené. S istým odborným zadosťučinením si autor príspevku v inteligentnej dišpute so zrkadlom odôvodní a dosvedčí, že urobil maximum, aby sa pokúsil ovplyvniť zmýšľanie ľudí tvoriach športové odvetvia, či dohliadajúcich na športové odvetvia. Veľké veci sú tvorené malými, veľké problémy majú jednoduché riešenia, šport je tvorený vzťahmi, šport je veličinou, ktorá je tvorená parciálnymi vstupnými údajmi. Ak sú vstupné údaje chybné alebo nedokonalé, nikdy zo športu nedokážeme vytvoriť veličinu dôveryhodnú, veličinu s charakterom vážnosti a váženosti – medzi ľuďmi, medzi partnermi.

    Úcta k zákonu. Ide o ľudskú vlastnosť, bez ktorej by ľudstvo dnes nebolo tam kde je, a vzťahy, na základe ktorých sme vznikli, by v živote neexistovali. Tma zvíťazí, ak nikto nezapáli sviečku, alebo inak povedané – ja našou povinnosťou presviedčať tých, ktorí sa snažia tme vládnuť a – vykúpiť všetky sviečky o tom, že ich prístup nie je správny. Nie sú vzorom, a nie sú hodní nasledovania, tobôž nie ich - podporovania.

    Poznámky pod čiarou:
    1. Ustanovenie § 16 ods. 2 písm. f)ZOŠ: „organizuje a riadi celoštátne súťaže a iné súťaže alebo ich organizovaním a riadením poveruje inú športovú organizáciu”^
    2. Stanovisko dostupné online na odkaze: https://drive.google.com/drive/folders/0B14faCEz5VKZXzQ5V1JiVWFFNVE^
    3. Športová organizácia, ktorá uzavrela so športovcom zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu, zmluvu o amatérskom vykonávaní športu alebo zmluvu o príprave talentovaného športovca, je povinná do 30 dní od uzavretia zmluvy predložiť zmluvu na účely jej vedenia v evidencii zmlúv a dohôd vedenej národným športovým zväzom alebo športovou organizáciou, ktorej je členom.^
    4. Hlavný kontrolór športu vykonáva odbornú kontrolu v športových organizáciách, ktoré sú prijímateľmi prostriedkov zo štátneho rozpočtu alebo prijímateľmi sponzorského. Pri výkone svojej činnosti postupuje hlavný kontrolór športu podľa ustanovení osobitného predpisu10) o vykonávaní následnej finančnej kontroly.^
    5. vykonáva kontrolu dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov národným športovým zväzom a vysokou školou pri poskytovaní vzdelávania v športe, ak ide o poskytovanie odbornej prípravy na získanie odbornej spôsobilosti tréner I. kvalifikačného stupňa, tréner II. kvalifikačného stupňa, tréner III. kvalifikačného stupňa alebo odbornej spôsobilosti inštruktor športu.^
    Komentáre
    Buďte prvý/á, kto napíše svoj komentár…
    Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).
    Prihlásenie
    Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

    Online prenos

    Udalosti a podujatia

    • Žiadne udalosti
    MailPošlite svoj príspevok

    Zaslanie odborného príspevku na zverejnenie na portáli UčPS

    Podmienky zverejnenia