Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator
    

Judikatúra súdov SR k používaniu jazyka, prekladu a tlmočeniu NEPREČÍTANÉ 

     
    Článok bol nastavený ako .
    20.03.2010Spracoval: JUDr. Peter Sepeši
    PencilPridaj
    Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
    PencilPošli PencilTlač

    R 34/1967: Ak neovláda obžalovaný jazyk, v ktorom sa konanie vedie, je podľa § 28 ods. 1 TP orgán činný v trestnom konaní povinný pribrať tlmočníka. Nepribratie tlmočníka do konania je ukrátením práva na obhajobu (§ 34 ods. 1 TP) a dôvodom ku zrušeniu rozsudku. [§ 321 ods. 1 písm. a/ TP]. (upravené znenie)

    R 42/1976: Písomnosti vydané v rámci trestného konania v českom alebo slovenskom jazyku v súvislosti s konaním súdu doručujú súdy procesným stranám neznalým týchto jazykov bez prekladu do ich materinského jazyka. (upravené znenie)

    R 15/1978: Ak je obvinený hluchonemý, je potrebné ho považovať podľa § 28 TP za osobu, ktorá neovláda jazyk, v ktorom sa konanie vedie. V takýchto prípadoch je potrebné pribrať tlmočníka ústneho prejavu v styku s hluchonemými osobami. Nepribratie tlmočníka je skrátením práva na obhajobu [§ 34 ods. 1 TP]. (upravené znenie)

    R 29/1981: Ak vypovedá pred súdom ako svedok osoba, ktorá neovláda český alebo slovenský jazyk, musí súd pribrať tlmočníka aj vtedy keď predseda senátu ovláda jazyk, v ktorom svedok vypovedá. (3. veta anotácie – pôvodné znenie)

    R 17/1988: Pri pribratí tlmočníka nezapísaného do zoznamu tlmočníkov v zmysle § 24 ods. 1 písm. a) zákona č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch (po 1.9.2004 § 15 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch) nie je podmienkou, aby bol priberaný tlmočník „československým“ (slovenským) štátnym občanom. (upravené znenie)

    R 10/1990–II: Osoba, ktorá vystupovala vo veci ako tlmočník, nemôže neskôr v tej istej veci vystupovať ako orgán činný v trestnom konaní a podieľať sa na rozhodovaní veci. (upravené znenie)

    R 37/1992: Pracovníčka orgánu povereného starostlivosťou o mládež (OSRD), ktorá je prítomná v prípravnom konaní pri vypočúvaní mladistvého, nemôže súčasne plniť funkciu tlmočníčky v zmysle § 28 TP. (upravené znenie)

    R 48/1994: Podľa § 28 TP treba do konania pribrať tlmočníka aj vtedy, ak obvinený vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa konanie vedie. Ide o subjektívne právo obvineného, aby sa mohol vyjadrovať v materinskom jazyku. Z uvedeného vyplýva, že pribratie tlmočníka v uvedenom prípade nezávisí od posúdenia orgánov činných v trestnom konaní, či a do akej miery obvinený ovláda slovenský jazyk.(upravené znenie)

    R 7/1996: Okolnosť, že v zozname tlmočníkov nie je zapísaný tlmočník z materinského jazyka obvineného do jazyka slovenského, ktorý by mal bydlisko v obvode miestne príslušného súdu, prípadne u takéhoto zapísaného tlmočníka existuje prekážka pre vykonávanie tlmočníckej činnosti, nie je dôvodom na postup podľa § 23 TP (upravené znenie).

    Us 14/1997 (nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/96, publ. pod č. 260/1997 Z.z., podrobný výpis k nálezu
    Jazykový" aspekt uplatňovania tých základných práv a slobôd, ktoré predpokladajú rozširovanie a prijímanie informácií, je pre občanov patriacich k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám obsiahnutý v čl. 34 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako súčasť právneho režimu ich pozitívnej diskriminácie. Tento záver sa vzťahuje predovšetkým na základné právo verejne prejavovať svoje zmýšľanie podľa čl. 24 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ďalej na právo na slobodu prejavu podľa čl. 26 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, resp. právo na pokojné zhromažďovanie (čl. 28 ods. 1). Verejne prejavované náboženské či iné zmýšľanie, ako aj slobodu zhromažďovania možno totiž považovať za osobitné formy (spôsoby) slobody prejavu.

    PL. ÚS 4/97 (nález Ústavného súdu SR publ. pod č. 77/1998 Zb.; podrobný výpis k nálezu)
    2. Žiadny medzinárodný dohovor neustanovuje povinnosť rovnocenného postavenia všetkých jazykov používaných v tom-ktorom štáte a ani záväzok, aby bol v štáte určený len jeden (alebo viacero) z jazykov ako oficiálny (štátny) jazyk.
    3. Princíp rovnosti a slobody ľudí v dôstojnosti i právach upravený v ustanovení čl. 12 ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky upravuje prirodzenoprávny zdroj práv a slobôd, ktoré sa nadobúdajú narodením a nie sú priznané (darované) štátom. V tejto súvislosti Ústava Slovenskej republiky deklaruje neodňateľnosť, nescudziteľnosť, nepremlčateľnosť a nezrušiteľnosť týchto práv (čl. 12 ods. 1 druhá veta Ústavy Slovenskej republiky).
    Ústava Slovenskej republiky ani iné právne predpisy Slovenskej republiky neupravujú rovnosť jazykov v úradnom styku. Všeobecný princíp rovnosti vyjadruje rovnosť všetkých ľudí v dôstojnosti a právach bez ohľadu na akékoľvek národnostné väčšiny či menšiny, alebo etnické skupiny žijúce na území Slovenskej republiky.
    4. Právo príslušníkov národnostných menšín alebo etnických skupín používať svoj jazyk v úradnom styku je osobitným právom (výrazom pozitívnej diskriminácie zo strany štátu), ktoré vyvažuje znevýhodnenie vyplývajúce z toho, že nepatria k národnostne väčšinovej populácii štátu.
    5. Právna úprava rozsahu a miery jazykových (ale aj iných) práv príslušníkov národnostných menšín sa musí upraviť tak, aby nedochádzalo k neodôvodnenému rozlišovaniu a nepriaznivému zaobchádzaniu s ostatnými obyvateľmi štátu.
    6. Rokovanie orgánov Národnej rady Slovenskej republiky nemožno považovať za úradný styk v zmysle ustanovení čl. 6 ods. 2 a čl. 34 ods. 2 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky, pretože takému úradnému styku chýba - pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky a jej orgánov - druhý subjekt tohto styku - občan. Občan totiž nemôže byť aktívnym činiteľom rokovania Národnej rady Slovenskej republiky bez toho, aby nebol poslancom Národnej rady Slovenskej republiky. Ak je občan súčasne poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, je ústavným činiteľom odlišným od občana a od jeho Ústavou Slovenskej republiky zabezpečených práv podľa čl. 6 ods. 2 a čl. 34 ods. 2 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. Potvrdzuje to aj čl. 73 ods. 2 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, kde sa ustanovuje, že poslanci sú zástupcovia občanov.

    ZSP 9/1999: (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 To 32/97)
    Skutočnosť, že tlmočnícky úkon vykonal tlmočník nezapísaný v zozname znalcov a tlmočníkov, hoci ho mohol vykonať bez neprimeraných ťažkostí alebo nákladov tlmočník v tomto zozname zapísaný, je porušením ustanovenia § 24 ods. 1 písm. c/ zákona číslo 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch (teraz § 15 ods. 1 písm. b/ platného ZZT) a zároveň chybou prípravného konania. Toto pochybenie samo osebe však nemožno považovať za závažnú chybu prípravného konania a za dôvod na postup podľa § 244 ods. 1 písm. h/ TP. Uvedený postup by ale bol namieste, ak by sa zároveň zistilo, že ad hoc pribratý tlmočník na vykonanie tlmočníckeho úkonu nemal potrebné odborné predpoklady alebo, že úkon bol vykonaný bez predchádzajúceho sľubu. (upravené znenie)

    Us 25/2001: (nález Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 39/01; podrobný výpis k nálezu)
    1. Právo zadržanej osoby, ktorá bola odovzdaná sudcovi s návrhom na jej vzatie do väzby, aby bola sudcom vypočutá, ako aj právo osoby, ktorá vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa vedie konanie podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, aby mala tlmočníka, sú subjektívne práva vyplývajúce priamo z čl. 17 ods. 3 a čl. 47 ods. 4 Ústavy SR (ex constitutione).
    2. Obsahom práva podľa čl. 47 ods. 4 Ústavy SR u osoby, ktorá vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa trestné konanie vedie, sú právo na tlmočníka a právo používať pred orgánmi činnými v trestnom konaní svoj materinský jazyk.
    3. Z čl. 12 ods. 2 Ústavy SR vyplýva subjektívne právo každého, aby nemohol byť vo svojich právach a slobodách diskriminovaný z dôvodov v tomto ustanovení vymenovaných.

    R 19/2003: Ak obvinený vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa konanie vedie, pribratie tlmočníka podľa § 28 ods. 1 TP nezávisí od posúdenia orgánov činných v trestnom konaní, či a do akej miery obvinený ovláda procesný jazyk, ale je ich povinnosťou tlmočníka pribrať. Uvedená zásada platí aj vo vzťahu slovenského a českého jazyka a jej porušenie je podstatnou chybou konania, ktoré rozsudku predchádzalo v dôsledku porušenia práva na obhajobu [§ 321 ods. 1 písm. a) TP]. (upravené znenie)

    R 45/2007 (uznesenie Najvyššieho súdu SR 2 To 7/2006)
    1. Z Ústavy Slovenskej republiky, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Trestného poriadku nemožno bez ďalšieho vyvodiť povinnosť orgánov činných v trestnom konaní konať v inom než úradnom slovenskom jazyku, ale ani povinnosť uvedených orgánov zabezpečovať pre procesné strany preklad písomností, ktoré sú predmetom alebo výsledkom ich konania, do jazyka strany, ktorá neovláda jazyk, v ktorom sa konanie vedie.
    2. Samotné ustanovenie § 28 ods. 3 Trestného poriadku účinného do 1. januára 2006, podľa ktorého ak treba preložiť písomnosť, priberie sa prekladateľ, nezaväzuje orgány činné v trestnom konaní k povinnosti zabezpečiť obvinenému preklad obsahu všetkých písomností, ktoré tvoria obsah vyšetrovacieho spisu.
    3. Povinnosťou obhajcu je, aby osobe, ktorú obhajuje a ktorá neovláda jazyk, v ktorom sa trestné konanie vedie, v rámci účinnej právnej pomoci, ktorú je povinný poskytovať (§ 41 ods. 1 Trestného poriadku účinného do 1. januára 2006) v prípade potreby zabezpečil preklad písomností do jej materinského jazyka alebo do jazyka, ktorý ovláda.

    Komentáre
    Buďte prvý/á, kto napíše svoj komentár…
    Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).
    Prihlásenie
    Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

    Online prenos

    Udalosti a podujatia

    • Žiadne udalosti
    MailPošlite svoj príspevok

    Zaslanie odborného príspevku na zverejnenie na portáli UčPS

    Podmienky zverejnenia