Pojem: sociálny dialóg

V utorok 3. decembra 2019 by sa malo v Národnej rade SR hlasovať v druhom a treťom čítaní o návrhu novely zákona o športe (parlamentná tlač 1716), ktorú predložili do Národnej rady poslanci za stranu SNS bývalí futbaloví hráči Dušan Tittel a Tibor Jančula, ktorí paradoxne v zahraničí hrávali futbal so statusom zamestnanca.

Návrh však nerieši skutočnú príčinu problému slovenských ligových klubov kolektívnych športov - nedostatok prostriedkov v kluboch najmä zo súkromných zdrojov (chýbajú motivačné opatrenia sľubované v programovom vyhlásení vlády na roky 2016 až 2020), ale rieši iba jeden z viacerých dôsledkov tohto problému.

Takýto návrh vonkoncom však nezabezpečí deklarovanú konkurencieschopnosť slovenských klubov v športovej Európe.

Prinášame Vám ďalší príspevok Róberta Kotiana - "Čím je profesionálny hráč pre kluby a zväzy?"

Osemnásteho októbra o 13.49 podpredseda NR SR Martin Glváč otvoril prvé čítanie o návrhu poslancov Dušana Titela a Tibora Jančulu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/20105 Z. z. o športe. ... 

Prinášame Vám rozhovor Petra Sepešiho s hráčskou asociáciou hokeja (SIHPA) v jeho úplnom znení.

Témou rozhovoru je najmä právna úprava a faktický stav zmluvných vzťahov medzi profesionálnymi športovcami a klubmi ľadového hokeja, futbalu ale aj iných kolektívnych športov.

V tomto príspevku, ktorého podstata bola publikovaná aj ako súčasť príspevku Jaroslava Čolláka s názvom: ODVODOVÉ ZAŤAŽENIE PROFESIONÁLNYCH ŠPORTOVCOV V NOVOM ZÁKONE O ŠPORTE (A SÚVISIACEJ LEGISLATÍVE) v odbornom časopise Magister Officiorum č. 1/2015, sú uvedené argumenty, ktoré odôvodňujú to, aby sme sa na profesionálneho športovca pozerali a pravidlá upravujúce jeho činnosť upravili odlišne ako pri iných bežných zamestnancoch, ktorí môžu bez väčších problémov vykonávať svoje zamestnanie 30, či 40 rokov alebo aj dlhšie.

Podobný osobitný pohľad na "iných zamestnancov" je už aj obsahom špeciálnej právnej úpravy vo vzťahu napr. k baletným tanečníkom či hudobníkom hrajúcim na dýchacie nástroje, pri ktorých je rovnako ako pri výkone profesionálneho športu dĺžka ich profesionálnej kariéry limitovaná fyzickými parametrami, ktoré sa vekom a opotrebením organizmu prirodzene menia a znemožnia výkon profesie podstatne skôr ako je dôchodkový vek týchto profesií. 

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov bol prerokovaný a schválený na 11. schôdzi NR SR, uznesenie číslo 352 zo dňa 29. 11. 2016.

Na stránke Národnej rady SR bolo dnes publikované schválené znenie novely zákona o športe so zapracovanými pozmeňovacími návrhmi.

Učená právnická spoločnosť redakčne spracuje neoficiálne úplné znenie zákona o športe so zapracovanou novelou.   

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky predložilo dňa 8.8.2016 do medzirezortného pripomienkového konania návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov.

Medzirezortné pripomienkové konanie končí 26.8.2016, dokedy môžu pripomienkujúce subjekty vrátane odbornej a laickej verejnosti uplatňovať svoje pripomienky k predloženému návrhu zákona prostredníctvom portálu SLOV-Lex.

Učená právnická spoločnosť Vám prináša úplné znenie prijatého zákona o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, do ktorého bola redakčne zapracovaná dôvodová správa i odôvodnenia ku schváleným pozmeňujúcim návrhom poslancov národnej rady.

Zákon o športe bol schválený 26. novembra 2015 Národnou radou Slovenskej republiky (za zákon hlasovalo 132 poslancov zo 135 prítomných; nik nehlasoval proti). Prezident Slovenskej republiky zákon podpísal 15. decembra 2015. Následne bol zákon o športe publikovaný v Zbierke zákonov pod číslom 440/2015 Z.z. a účinnosť nadobudol od 1. januára 2016.

Cieľom príspevku je poukázať na to, že sociálny dialóg, minimálne v jeho širšom zmysle – zahŕňajúcom dohody medzi klubmi a hráčmi, účasť športovcov v orgánoch zväzov a klubov, činnosť športových hovorcov, športových rád, či jednostranné dobrovoľné akceptovanie smerníc, kódexov správania, a etických kódexov – je možný a realizovateľný bez ohľadu na status športovcov ako zamestnancov alebo samostatne zárobkovo činných osôb, a tiež bez ohľadu na rozdiely medzi kolektívnymi a individuálnymi športmi.