Pojem: sporové konanie

V predkladanom príspevku bude rozobratá problematika riešenia sporov v športe. Autor oboznamuje čitateľa s možnými spôsobmi riešenia sporov v športe, pričom upozorňuje na niektoré limity konkrétnych druhov riešenia sporov. Na podklade týchto predpokladov uvažuje o možnostiach právnej ochrany členov občianskych združení, nakoľko ustanovenia o právnej ochrane členov združení po prebehnutej rekodifikácii civilného procesného práva v podmienkach Slovenskej republiky malo za následok zrušenie ustanovenia § 15 z.č. 83/1992 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov. Týmto krokom sa zaviedla čiastočná neistota ohľadne otázky, kde sa má/môže člen združenia obrátiť v prípade, ak považuje niektoré rozhodnutie združenia za rozhodnutie, ktoré zasahuje do jeho práv, právom chránených záujmov, postavenia a slobôd.

Prejednávanie sporov medzi športovcami a športovými klubmi v prípade, ak v danom športe existoval rozhodcovský súd bolo lokalizované a charakterizované ako súkromnoprávne rozhodovanie sporov "vo vnútri" danej športovej organizácie - teda vo vnútri daného športového, zväčša národného zväzu. Ak si daný národný športový zväz takýto rozhodcovský súd v súlade so zákonom č. 244/2002 Z.z. (o rozhodcovskom konaní) zriadil, zaviazal svojich členov k povinnosti spory vzniknuté medzi členmi, alebo medzi členmi a samotným zväzom predkladať výlučne pred tento rozhodcovský súd. Dochádzalo tak k vylučovaniu právomoci všeobecného súdnictva, a športové spory ostávali "doma", teda vo vnútri športového odvetvia. Konanie pred rozhodcovským súdom má však limity v zákone č. 244/2002 Z.z., ktorý okrem iného implicitne ustanovuje, že v rozhodcovskom konaní nie je možné prejednávať pracovnoprávne spory, čo potvrdzuje aj ustanovenie § 14 zákona č. 311/2001 Z.z. (Zákonník práce). Kam teda so spormi vyplývajúcimi zo zmlúv o profesionálnom vykonávaní športu v zmysle "nového zákona o športe", keď zákonodarca špecificky ustanovil, že tieto vzťahy majú pracovnoprávny charakter, ale neplatí na nich plošne Zákonník práce? Na uvedenú otázku sa pokúsi autor nájsť odpoveď, ktorú sa pokúsi formulovať ako stručnú, jasnú a ako odpoveď s "prakticistickým ťahom na bránku".

Príspevok približuje predstavu autorov o možnej budúcej zákonnej úprave riešenia sporov v športe. Odlišuje pritom riešenie sporov mimo hry od rozhodovania športovými rozhodcami o porušení pravidiel počas hry, ako aj od vyvodzovania disciplinárnej zodpovednosti v disciplinárnom konaní. Riešenie sporov mimo hry by malo byť ponovom charakterizované prevratnou novinkou – zriadením Stáleho súdu pre šport ako súdneho orgánu sui generis. Príspevok sa zamýšľa nad právnou úpravou postavenia tohto súdu, jeho sudcov, a nad zárukami nezávislosti a spravodlivého procesu.

Prinášame Vám úplné znenie Registračného a prestupového poriadku SFZ schváleného výkonným výborom SFZ dňa 10.2.2015 v Bratislave. Pripomíname, že predpis nadobúda účinnosť 15.6.2015 okrem článku 40, ktorý nadobúda účinnosť dňom schválenia tohto poriadku.

Prinášame úplné znenie stanov Slovenského futbalového zväzu (HTML verzia) schválené na zasadnutí konferencie SFZ dňa 28.9.2012 v Banskej Bystrici, do ktorého sú zapracované zmeny a doplnky schválené na konferencii SFZ dňa 22.2.2013 v Liptovskom Jáne, na konferencii SFZ dňa 22.11.2013  v Poprade a na konferencii 6.6.2014 v Senci.

Na svojom poslednom zasadnutí Medzinárodná rade pre športovú arbitráž (CIAS), orgán, ktorý zastrešuje Športový arbitrážny súd (CAS), upravil anglickú verziu Arbitrážneho poriadku najmä v časti B, ktorá upravuje športovú arbitráž ako aj ďalšie ustanovenia tohto poriadku.

Schválené zmeny Arbitrážneho poriadku nadobudnú účinnosť od 1.3.2013.

Trestný poriadok sa mení v právnom priestore Slovenskej republiky až príliš často, efektivita trestného konania sa však stále ani len nepribližuje k uspokojivej úrovni (názor autora). Príspevok predostiera na diskusiu a ďalšie rozpracovanie odbornej právnickej verejnosti viaceré problémy súvisiace s efektivitou trestného konania, najmä v štádiu do podania obžaloby (t.j. predsúdne/prípravné konanie) a ich možné riešenia. O naznačených problémoch už dlhšie intenzívne uvažujú a diskutujú kolegovia z justičnej praxe, najmä prokurátori, ktorým je problematika predsúdneho konania logicky najbližšia.
Významným prvkom zakomponovaným do príspevku je aj pripravovaný koncept elektronického výkonu verejnej moci – elektronických služieb orgánov verejnej moci smerom k občanovi, ako aj k právnickým osobám, či elektronickej komunikácie orgánov verejnej moci navzájom a podpora vytvorenia, rozumnej implementácie tohto progresívneho celospoločenského konceptu do každodennej justičnej praxe tak z hľadiska technických, ako aj právnych riešení.
Cieľom autora a jeho príspevku je hľadať možnosti zjednodušenia, zrýchlenia a zlacnenia predsúdneho konania, čo umožní posilnenie kapacít na úseku boja so závažnou trestnou činnosťou. Viacerými zdanlivo jednoduchými úpravami Trestného poriadku by bolo možné dosiahnuť relevantné, možno až prekvapivé výsledky.
Základom pre napísanie príspevku boli poznatky a skúsenosti autora z jeho prokurátorskej praxe, vrátane poznatkov o efektívnych riešeniach obdobných problémoch v iných štátoch a jeho vlastných vízií súvisiacich s elektronizáciou spoločnosti a služieb orgánov verejnej moci.