Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator
    

Krátko a vecne k možnosti postihu bitkárov alebo – (aj) „playoff“ pokračuje: NEPREČÍTANÉ 

     
    Článok bol nastavený ako .
    27.03.2013JUDr. Jaroslav Čollák PhD.
    PencilPridaj
    Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
    PencilPošli PencilTlač

    V nasledujúcich riadkoch sa autor v krátkosti pokúsi prezentovať svoj vlastný subjektívny názor na problematiku možnosti trestnoprávneho stíhania a potrestania hokejových hráčov pri častokrát likvidačných zákrokoch či bitkách na zápasoch ľadového hokeja, ktorých sme aj na Slovensku mnohokrát svedkami. Predkladaný stručný článok sa nesie v znamení snahy o odpovedanie na otázku, či je možné trestné stíhať hokejistu, ktorý pri fyzickom ataku - napadnutí (najmä v bitke) ublíži na zdraví inému športovcovi. Paradoxne, reč nebude o zákrokoch počas hry, teda o (autorom chcených) športových trestných činoch, ale o zákrokoch, útokoch a fyzických napadnutiach v čase prerušenia hry, teda (a čo je dôležité) - nie pri výkone športu.

    Poznatok prvý:

    V súvislosti s predmetnou problematikou si v prvom rade potrebujeme vyjasniť skutočnosť, že v platnom právnom poriadku špeciálny trestný čin ublíženia a na zdraví pri výkone športovej činnosti nemáme (športový trestný čin, tj. čin spáchaný v hre, pozn.aut). V trestnom zákone č.300/2005 Z.z v znení neskorších predpisov (ďalej len„TZ“) máme ustanovený v tomto prípade (problematicky) aplikovateľný trestný čin ublíženia na zdraví, ktorý je ustanovený v § 155 TZ, zaradený medzi trestné činy proti zdraviu.

    Poznatok druhý:

    V rade druhom a nemenej podstatnom si musíme uvedomiť, že fyzické zranenia sa pri výkone športovej činnosti, pri športe stávajú. Na uvedený poznatok praxe reaguje aj súdna prax (slovenská v minimálnej miere, zahraničná častejšie – najmä Rakúsko, Nemecko, Holandsko, Anglicko a Spojené štáty americké), ktorá sa ustálila na závere, že športovec, ktorý vstupuje na zápas, v ktorom vzhľadom na charakter daného športu dochádza k fyzickým kontaktom – týmto vstupom (dobrovoľnou účasťou) vyjadruje konkludentný súhlas s tým, že sa takéto zranenie môže prihodiť aj jemu (právne vety a obsah rozhodnutí znie inak, pre potreby vysvetlenia ich v podstatnej miere zjednodušujeme).

    Poznatok tretí:

    Po tretie si musíme uvedomiť rozdiel, resp. dôležitosť plynutia času športového zápasu. Ak k fyzickému zraneniu hráča došlo útokom protihráča (atakujúceho hráča, pripadne páchateľa) v čase zápasu, kedy sa hralo (tj. kedy bežal hrací čas), museli by sme dokazovaním dokazovať úmysel hráča zasiahnuť telo súpera ako hmotný predmet útoku s cieľom zasiahnuť objekt chránený trestným zákonom – teda jeho zdravie. To je faktický problém pri súčasnom znení skutkovej podstaty ublíženia na zdraví.

    Preto sme vo svojich viacerých odborných článkoch navrhovali a apelovali na zavedenie osobitnej skutkovej podstaty „ublíženia na zdraví pri výkone športovej činnosti[1], v ktorej by sa uzákonilo a legálne uchopilo, že zákrok, ktorý nesleduje športový cieľ, vyskytol sa mimo ťažiska hry, spôsobil ublíženie na zdraví atď., bude trestným činom (prípady úmyselných útokov na hlavu hokejistu, napadnutia krku mimo záujmu dosiahnuť športový cieľ – teda vyhrať súboj alebo získať lepšiu pozíciu na hracej ploche, tzv. likvidačné zákroky).

    Znenie navrhovaného trestného činu:

    1. „Kto inému pri športe aj pri prípadnom dodržaní športových pravidiel odvetvia športu, pri ktorého zápase či súboji k ublíženiu na zdraví došlo, a to mimo záujmu dosiahnuť športový úspech spôsobí ublíženie na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na ... až ... roky/ rokov.
    2. „Odňatím slobody na ... až ... roky/ rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania“ [2]

    Doposiaľ uvedené je však len legislatívny návrh, ktorý platné právo Slovenskej republiky zatiaľ nepozná. Preto, v prípadoch, kedy sa zranenie udeje v hre, pri výkone športovej činnosti v pravom slova zmysle (keď beží čas), je podľa nášho názoru dnes problematické. Prirodzene netvrdíme, že to je nemožné, ale dokazovanie úmyslu zraniť súpera by bolo náročné (dokázať, že nešlo o štandardný súboj pri hre). Tieto zákroky by sa mali volať „športové trestné činy“, čo taktiež dôvodíme v už uvedených príspevkoch.

    Poznatok štvrtý:

    V nadväznosti na uvedené treba rozlišovať zákroky, ktoré sa udejú v čase prerušenia hry. Tak tomu býva aj v konkrétnom zápase, kedy sa hráči v čase prerušenia hry pobijú. Z hľadiska sa väčšinou ozýva povestné „daj mu“, no to na právnej stránke danej skutočnosti nič nemení podobne, ako tvrdenie, že ľudia práve tieto bitky chcú vidieť.

    Podľa nášho názoru, ak v týchto bitkách, fyzických atakoch dôjde ku ublíženiu na zdraví, je to skutkový základ tvoriaci jednoznačnú možnosť podať trestné oznámenie na osobu, ktorá spôsobila druhej osobe zranenie – ublíženie na zdraví. To dokumentujú a podčiarkujú aj mnohé rozhodnutia súdov v zahraničí.

    Na v úvode položenú otázku teda odpovedáme jednoznačnou odpoveďou – áno, podľa nášho názoru je takýto zákrok žalovateľný z titulu §155 – 156 TZ, teda z titulu „ublíženie na zdraví“. To, že sa to stalo na hracej ploche, na klzisku a mimo hry (lebo čas nebežal), je právne irelevantné. Uvedená situácia zakladá premisu hovoriacu o tom, že je to to isté, ako keby sa hráči pobili na ulici, na diskotéke – teda v civilnom živote. Na tomto mieste by sme o možnosti nevyvodenia trestnej zodpovednosti ani neuvažovali.

    Poznatok piaty:

    Otázka rozsahu zranení hovorí len o kvalifikácii útoku a následku ako takého.

    Trestný čin v § 155 a 156 TZ predpokladá ublíženie na zdraví (uvádzam súvisiace ustanovenia TZ bez ich číselných označení)

    • „Kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky.“
    • Ublížením na zdraví sa na účely TZ rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.

    Kto inému úmyselne spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov.

    • Ujmou na zdraví je akékoľvek poškodenie zdravia iného.
    • Ťažkou ujmou na zdraví je len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je
    1. zmrzačenie,
    2. strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti,
    3. ochromenie údu,
    4. strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva,
    5. poškodenie dôležitého orgánu,
    6. zohyzdenie,
    7. vyvolanie potratu alebo usmrtenie plodu,
    8. mučivé útrapy, alebo
    9. porucha zdravia trvajúca dlhší čas.
    • Poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely tohto zákona rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného.

    Ak teda predmetný zákrok, alebo hocktorý z uvedených zákrokov pri predmetnom fyzickom ataku či v danej bitke spôsobil dobu liečenia rozsahovo prevyšujúcu zákonné kritériá, je to podľa môjho názoru ujma na zdraví, ublíženie na zdraví alebo ťažká ujma na zdraví spôsobená spáchaním trestného činu ublíženia na zdraví, ktoré zakladá trestnú zodpovednosť.

    Poznatok šiesty:

    Dokázanie úmyslu atakujúceho hráča (a teda útočiaceho páchateľa) nie je v tomto prípade podľa nášho názoru problém, nakoľko je jeho konanie zaznamenané na videu, čo môže slúžiť ako zákonný a riadny dôkaz v trestnom konaní.

    Poznatok siedmy:

    Dôležitým momentom je zistenie, že podanie podnetu na začatie trestného stíhania orgánu činnému v trestnom konaní je plne v rukách poškodeného hráča – môže tak urobiť, a nemusí. Uvedené je prejavom dispozičnej zásady platnej aj v trestnom práve. Uvažovať o možnosti súhlasu poškodeného ako okolnosti vylučujúcej protiprávnosť činu nie je možné, nakoľko sa jedná o čin nasmerovaný proti zdraviu (alebo životu) poškodeného. Súhlas poškodeného v zmysle § 211 TP ako nevyhnutnosť začatia a možnosti trestného stíhania páchateľa, v našom prípade športovca taktiež nepripadá do úvahy, nakoľko sa nejedná o osobu vo vzťahu ku poškodenému voči ktorej môže poškodený ako svedok odoprieť výpoveď (manžel, druh, družka a pod.).[3]

    Hráč, ktorý zákrokom úmyselne ublíži na zdraví inému hráčovi by sa však nemal spoliehať na pasivitu poškodeného, nakoľko z obsahu z.č. 301/2005 Z.z. Trestného poriadku vyplýva povinnosť pre prokurátora ako orgánu činného v trestnom konaní stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedel (zásada legality, § 2 ods.5).

    Trestnoprávna teória hovorí o tom, že forma dozvedenia sa nie je dôležitá – môže to byť priamy a osobný poznatok zo sledovania na štadióne, televízne - rozhlasové alebo internetová či novinové spravodajstvo, zhliadnutie opakovaného záznamu (reprízy) daného zápasu, či iné formy spoznávania objektívne existujúcej reality.

    Preto v danej veci môže byť atakujúci hráč trestne stíhaný, aj keď podnet na začatie trestného stíhania nepodal poškodený hráč.


    Poznámky pod čiarou:
    1. Bližšie pozri: príspevok v záložke článku: "Úvaha de lege ferenda ..." ^
    2. Bližšie pozri: odkaz pod. č.č.1.^
    3. § 211 (1) Trestné stíhanie pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 157 a 158, ohrozovania pohlavnou chorobou podľa § 167, neposkytnutia pomoci podľa § 177 a 178, krádeže podľa § 212, sprenevery podľa § 213, neoprávneného užívania cudzej veci podľa § 215, neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 a 217, podvodu podľa § 221, podielnictva podľa § 231 a 232, úžery podľa § 235, zatajenia veci podľa § 236, porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237 a 238, poškodzovania veriteľa podľa § 239, zvýhodňovania veriteľa podľa § 240, poškodzovania cudzej veci podľa § 245 a 246, poškodenia a zneužitia záznamu na nosiči informácií podľa § 247, porušovania autorského práva podľa § 283, krivého obvinenia podľa § 345, nebezpečného prenasledovania podľa § 360a, ohovárania podľa § 373, poškodzovania cudzích práv podľa § 375 Trestného zákona proti tomu, kto je vo vzťahu k poškodenému osobou, voči ktorej by mal poškodený ako svedok právo odoprieť výpoveď, ako aj pre trestný čin opilstva podľa § 363 Trestného zákona, ak inak vykazuje znaky skutkovej podstaty niektorého z týchto trestných činov, možno začať a v už začatom trestnom stíhaní pokračovať iba so súhlasom poškodeného. Ak je poškodených jedným skutkom niekoľko, stačí súhlas len jedného z nich.^
    Komentáre
    Buďte prvý/á, kto napíše svoj komentár…
    Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).
    Prihlásenie
    Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

    Online prenos

    Udalosti a podujatia

    • Žiadne udalosti
    MailPošlite svoj príspevok

    Zaslanie odborného príspevku na zverejnenie na portáli UčPS

    Podmienky zverejnenia