Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator
    

Právo na ocenenie súhlasu športového klubu s prestupom športovca – niekoľko fiktívnych úvah?  NEPREČÍTANÉ 

     
    Článok bol nastavený ako .
    14.10.2014JUDr. Jaroslav Čollák PhD.
    PencilPridaj
    Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
    PencilPošli PencilTlač

    Úvod:

    Akýmsi „lightmotívom“ formulovania tohto krátkeho – na prax reagujúceho – príspevku[1] je pohnútka autora ako člena Legislatívnoprávnej a etickej komisie Slovenského futbalového zväzu (ďalej len „LPaEK“) poukázať na možné praktiky športových klubov v podmienkach slovenského futbalu, ktoré by nemali existovať vôbec. Ak v rovine praxe skutočne existujú a nie sú iba fiktívne, natíska sa otázka, či si športové predpisy, ktoré ich umožňujú nevyžadujú nutnú zmenu, alebo či by pripravovaný „návrh Nového zákona o športe“ (ďalej len „NZOŠ“) nemal do tejto situácie zasiahnuť a normovať zakazujúcim spôsobom ich výskyt, ak to športové predpisy jednotlivých športov učiniť nedokážu.

    Podstata:

    Prestup športovca je v podmienkach akéhokoľvek športu definovaný ako „zmena klubovej príslušnosti športovca“. Je samozrejmé, že o prestupoch športovcov je možné uvažovať prevažne v kolektívnych športoch, aj keď zmena klubovej príslušnosti ako takej nie je vylúčená ani v prípade individuálnych športov.

    Považujeme za známe, že poznáme prestupy športovcov v situácii, kedy ich k športovému klubu A (pracovné označenie môže byť „materský klub“)[2] viaže platné a účinné zmluvné dojednanie (prestup športovca „zpod zmluvy“). Poznáme aj prestup tzv. voľného športovca – tzn. športovca, ktorý v momente prestupu nie je viazaný k žiadnemu športovému klubu žiadnym zmluvným dojednaním. Obsah tohto príspevku sa zaoberá ďalším špecifickým typom prestupu športovca - v tomto prípade športovca – futbalistu, ktorého k športovému klubu, pre ktorý vykonáva športovú činnosť neviaže žiadne zmluvné dojednanie, iba tzv. „registračný vzťah“. Je to prípad nižších športových súťaží, v ktorých športovci vykonávajú športovú činnosť pre konkrétny športový klub iba na základe registrácie za tento klub.

    Prestupy športovcov teda dokážeme diferencovať na:

    1. Prestupy športovcov „zpod zmluvy“
    2. Prestupy voľných športovcov
    3. Prestupy športovcov, ktorých k materskému klubu viaže registrácia (registračný vzťah).
    Nezabudnime, že podmienkach slovenského futbalu aktuálne rozlišujeme aj:

    1. Elektronický prestup[3]
    2. Tzv. „papierový prestup“

    Otázka hodnoty prestupu, teda finančnej sumy, za ktorú športovec prestupuje do športového klubu dopytu (pracovné označenie môže byť „nový klub“) sa odvíja priamo úmerne od hore uvedeného typu prestupu. Ak do nového klubu prestupuje športovec, ktorý má s materským klubom platné a účinné zmluvné dojednanie, hodnotou prestupu bude jednak (i) hodnota športovej činnosti vykonávaná športovcom, ale aj (ii) ocenenie práva na výkon športovej činnosti, ktoré patrí materskému športovému klubu a ktorého sa v prípade prestupu športovca do nového klubu materský klub de facto a de iure vzdáva. Takýto prestup sa môže udiať na základe tzv. „transferovej zmluvy“ v ktorej si materský a nový klub vyšpecifikujú vlastnosti prestupu, konkrétne práva a povinnosti, no prestup sa môže udiať aj bez existencie tejto zmluvy.

    Je nesporné, že v prípade prestupu voľného hráča sa čiastka prestupu nebude pohybovať na vysokej úrovni, keďže z hľadiska nového klubu pôjde iba o prilákanie hráča – športovca, teda finančná odmena sa bude dotýkať iba ocenenia jeho súhlasu s prestupom.

    Vo všetkých typoch prestupov športovcov (vrátane tretieho) sa výška finančných nákladov na „zazmluvnenie“ hráča môže odvíjať prípadne od existencie či neexistencie niektorých mechanizmov nahradzujúcich náklady klubov, ktoré investovali do výchovy športovca finančné prostriedky.[4]

    Je však veľmi zaujímavé, že aj v prípade tretieho typu prestupu športovca, teda prestupu športovca ktorý je v materskom klube iba registrovaný bez zmluvného dojednania dochádza k oceňovaniu prestupu. Ide o ocenenie „súhlasu s prestupom športovca“, ktorý je nevyhnutný a ktorý musí materský športový klub udeliť športovcovi aby tento mohol prestup do iného klubu zrealizovať. Podotknime, že tento súhlas s prestupom športovca nehrá podstatnú rolu v množine profesionálnych športovcov – teda v našom prípade futbalistov – keďže tam je tento súhlas krytý samotnou povahou transferovej zmluvy, alebo praxou – teda dojednaním nového zmluvného dojednania s novým klubom a tým podmieneným súhlasom klubu materského.

    Existencia súhlasu s prestupom športovca však zvyšuje svoju váhu v rovine neprofesionálneho futbalu, teda práve v množine vzťahov športovcov so športovými klubmi na základe registračného princípu bez existencie zmluvného dojednania.

    Na takomto princípe je konštruovaná väčšina športových predpisov dotýkajúcich sa prestupov športovcov. V podmienkach slovenského futbalu sú to nižšie citované články prestupových poriadkov. Spomínaná registrácia športovca v konkrétnom športovom klube prebehne na základe jej schválenia národným predstaviteľom športu (orgánom správy a riadenia príslušného športu, či jeho organizačnou zložkou) – teda národným športovým zväzom. Jej prebehnutie je podmienené tak platným statusom športovca, ako aj statusom športového klubu ako subjektu organizácie a samotného súťaženia.

    Dotknuté predpisy SFZ:

    a) elektronický prestup

    Čl. 5 ods.9 PP pre profesionálov:

    • V prípade elektronického transferu je materský klub povinný vyjadriť svoj súhlas s transferom prostredníctvom elektronického systému ISSF. Pokiaľ sa materský klub v lehote troch dní odo dňa doručenia žiadosti o transfer hráča nevyjadrí alebo požiada o stanovenie výšky odstupného Zmierovacou komisiou SFZ, matrika SFZ konanie pozastaví o vec postúpi Zmierovacej komisii SFZ.

    Čl. 5 ods.3 PP pre neprofesionálnych futbalistov:

    • V prípade elektronického transferu je materský klub povinný vyjadriť svoj súhlas s transferom prostredníctvom elektronického systému ISSF. Pokiaľ sa materský klub v lehote siedmych dní odo dňa doručenia žiadosti o transfer hráča nevyjadrí, príslušná matrika žiadosť o transfer hráča schváli. V prípade, že materský klub súhlas s transferom udeliť odmietne, príslušná matrika žiadosť o transfer zamietne.

    b) papierový prestup:

    čl. 5 ods. 8 pre profesionálnych futbalistov:

    • „...... Pokiaľ žiadosť o transfer hráča neobsahuje súhlas materského klubu, je nový klub povinný zaslať rovnopis žiadosti o transfer hráča doporučenou poštou materskému klubu (podací lístok tejto zásielky je nový klub povinný priložiť k podkladom uvedeným v odseku 7). Materský klub hráča je v takom prípade povinný zaslať do 3 dní odo dňa doručenia rovnopisu žiadosti o transfer hráča písomné stanovisko klubu matrike SFZ, obsahujúce súhlas s transferom, resp. žiadosť o stanovenie výšky odstupného Zmierovacou komisiou SFZ. V prípade, že sa materský klub v stanovenej lehote nevyjadrí, matrika SFZ konanie pozastaví o vec postúpi Zmierovacej komisii SFZ."

    čl. 6 ods.3 PP pre neprofesionálov:

    • „...... . V prípade, že materský klub hráča s transferom nesúhlasí, príslušná matrika žiadosť o transfer hráča zamietne.“

    Je nesporné, že v rovine neprofesionálnych športovcov sa tento súhlas s prestupom športovca bude zo strany materského športového klubu oceňovať a toto oceňovanie de facto nahradí výšku odplaty za odstúpenie práva na športovcove výkony pri prestupe športovca v rovine zmluvnej pri profesionálnych športovcoch.

    V tejto súvislosti považujeme za nevyhnutné upozorniť na právnu úpravu športového klubu, ktorá sa vyskytuje v aktuálne platnom a účinnom z.č. 300/2008 Z.z. O organizovaní a podpore športu v z.n.p. (ďalej len „ZoŠ“).

    Robí tak nasledovne:

    § 9 ZoŠ:

    • „Športový klub je (i) právnická osoba (ii) založená na vykonávanie športu a (iii) na účasť v športových súťažiach organizovaných národným športovým zväzom, (iv) ktorého je členom, alebo medzinárodným športovým zväzom.“
    • „Športový klub môže byť založený ako občianske združenie alebo ako obchodná spoločnosť založená na iný účel ako na účel podnikania.4) Na účel účasti v športovej súťaži môžu právnu formu športového klubu určiť stanovy národného športového zväzu, ktorého je športový klub členom, alebo podmienky účasti športových klubov v športovej súťaži vyhlásenej podľa § 8 ods. 3.“

    Zo znenia tohto zákonného ustanovenia sú jasné vlastnosti, ktoré športový klub ako subjekt má a ktoré si je povinný plniť. Okrem iného z tohto ustanovenia podľa nášho názoru pre športový klub vyplývajú povinnosti, ktoré si je povinný vo vzťahu k športovcom ktorých združuje – a to či už na základe zmluvného dojednania alebo na základe skôr opísaného registračného vzťahu – plniť. Spojka „a“ medzi povinnosťami (ii) a (iii) neumožňue výklad hovoriaci buď o jednej alebo druhej možnosti, nutný je ich súbeh a splnenie si oboch z nich,

    Ak si ich neplní, je otázkou, či ho môžeme ipso iure považovať za športový klub. Reakcia výkladovej praxe zákonných predpisov v komparácii predovšetkým na z.č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z.n.p. (ďalej len „ObZ“) a na právo obchodných spoločnosti hovorí o skutočnosti, že aj keď si športový klub (obchodná spoločnosť alebo občianske združenie) nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu z jeho definície, status športového klubu nestráca.

    Je však možné takýto prístup aplikovať aj na vzťahy, ktorých je účastný? Nemá nesplnenie si niektorej z týchto povinností dopad na hmotnoprávny obsah práv, ktorými disponuje?

    Kľúčová otázka predkladaného príspevku znie: „mení sa hmotnoprávny obsah subjektívnych práv športového klubu ako právnickej osoby dotýkajúcich sa prestupu športovca (právo oceniť si súhlas s prestupom športovca) ak si športový klub neplní svoje základné – statusové povinnosti?

    Skutková situácia:

    Predstavme si potencionálnu situáciu, ak by sa v podmienkach nižších súťaží stalo, že športový klub X sa v ligovej sezóne Y/Z – lepšie povedané pred jej štartom – ako klasický účastník nižších ligových súťaží pod váhou subjektívnych rozhodnutí neprihlási do tejto súťaže.

    V tomto momente má na základe registračného vzťahu „pod svojimi krídlami“ niekoľko športovcov – futbalistov. Títo v tomto športovom klube sú, prípadne pred štartom ligovej sezóny prišli aby im športový klub zabezpečil účasť v ligovej súťaži a aby im vytváral podmienky pre výkon športovej činnosti (teda aby si plnil svoje zákonné povinnosti).

    Je otázkou, čo majú futbalisti, ktorí sú v tomto momente k danému športovému klubu registrovaní robiť, ak im tento klub už nevedie ďalej zabezpečiť účasť v ligovej súťaži a teda oni nemohli vykonávať športovú činnosť za účelom ktorej sú v danom športovom klube X združení.

    Je faktom a skutočnosťou ktorú nemožno nevidieť, že týmto športovcom je týmto postupom zabránené vykonávať športovú činnosť. Samozrejmým sa (sedliackym rozumom) stáva ich prestup do iného športového klubu, a to takého, ktorý sa účastníkom danej ligovej súťaže stal, teda bývalým konkurentom športového klubu X. Množina úsudkov zdravého a správneho uvažovania však bude odklonená na druhú koľaj, a prax predstaviteľov športového klubu X uvedie do nemého úžasu nielen samotných športovcov – futbalistov, ale aj akéhokoľvek člena športovej, futbalovej slovenskej rodiny.

    Predstavitelia športového klubu X – vedomí si znenia prestupových pravidiel SFZ - samozrejme s prestupom „svojich“ športovcov do iného klubu nemajú problém, no podmieňujú ho získaním finančnej čiastky poskytnutej im športovcom alebo novým športovým klubom za predmetný súhlas s prestupom. Výška finančnej čiastky za poskytnutie súhlasu s prestupom konkrétnych futbalistov sa pohybuje priamo úmerne nahor v závislosti od dôležitosti – inak povedané – kvalít toho – ktorého futbalistu. Tým slabším sa pošťastí dostať súhlas s prestupom za niekoľko sto eúr, iným – lepším sa nepodarí prestúpiť vôbec, pretože vidina vyplatenia niekoľkých tisíc eúr sa im vzďaľovala na míle ďaleko.

    Nezabúdajme, že sa nachádzame v rovine „neprofesionálneho“ výkonu športovej činnosti, a v rovine registračného vzťahu medzi futbalistom a športovým klubom bez existencie zmluvného dojednania.

    Je takýto postup v poriadku ak si v momente prípadného zinkasovania tejto sumy už športový klub X neplnil ZoŠ požadované povinnosti?

    Prax môže samozrejme zájsť ďalej, kedy z tejto doslova – otrokárskej pozície – budú chcieť futbalisti uniknúť, a požadovanú finančnú čiastku športovému klubu X chceli vyplatiť. Tým, ktorým sa to podarí sa po vyplatení predstaviteľmi vyžadovanej finančnej sumy samozrejme nedostane daňového potvrdenia takéhoto výdavku, ktorý by na druhej strane potvrdzoval príjem športového klubu.

    Ak otočíme klobúk zistíme, že športový klub X ako subjekt práva – teda ako občianske združenie alebo obchodná spoločnosť v súlade s platným a účinným ZoŠ – vykonal také kroky, ktorými nepriznal svoj príjem.

    Dôsledky?

    Z pohľadu autora predkladaného článku je toto predmetné konanie možné vyhodnocovať ako dovolené, avšak to len v prípade, ak je športový klub účastníkom športovej súťaže, vytvára podmienky pre výkon športovej činnosti – teda vtedy – ak si splnil a spĺňa všetky zákonom požadované podmienky a predpoklady jeho existencie.

    Opak prezumuje nedovolenosť tohto konania. Ak športový klub v čase oceňovania súhlasu s prestupom športovca nebol účastníkom ligovej, športovej súťaže a nijakým spôsobom neumožňoval športovcom výkon športovej činnosti (teda im v jej výkone bránil), na takéto ocenenie prestupu podľa názoru autora nemal právo. Nesplnenie zákonných povinností kladených pre športový klub ako subjekt organizácie športového odvetvia menilo obsah jeho subjektívnych práv. Podľa názoru autora táto situácia menila skutkovú situáciu a to tak, že športový klub na prijatie odplaty za súhlas s prestupom športovca lege artis nebolo.

    Je zaujímavé skúsiť definovať, v akých medziach sa hýbeme ak sa zaoberáme charakterom možnej protiprávnosti tohto stavu. Myslíme si, že roviny uvažovania nás posunú do nasledujúcich rovín:

    Rozpor s dobrými mravmi / príp. rozpor s poctivým obchodným stykom:

    Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z.n.p. (ďalej len „OZ“) ustanovuje vo svojom § 3 ods.1 generálnu klauzulu platnú pre celé súkromné právo. Táto hovorí:

    • „Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.“

    Nadväzujúce ustanovenie § 39 uvádza:

    • „Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.“

    Vzhľadom na to, že poskytnutie súhlasu podmienené prijatím hore vyšpecifikovanej odplaty sa udialo v rovine bez možnosti jeho dokázania (možnosť preukázať športovcom, že k prijatiu odmeny za súhlas s prestupom došlo je takmer nemožná vzhľadom na neexistenciu daňového dokladu) sa nám táto možnosť vyhodnotenia tejto praxe ukazuje ako neefektívna.

    Trestnoprávna zodpovednosť

    Trestný zákon (z.č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v z.n.p.) vo svojom ustanovení § 276 zakladá trestnoprávnu zodpovednosť za trestný čin: „skrátenie dane a poistného“.

    • „Kto v malom rozsahu skráti daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.“

    Rovina trestnoprávnej zodpovednosti za toto konanie nám poskytuje širší manévrovací priestor vo vzťahu k preukazovaniu, že k takému konaniu došlo. Orgány činné v trestnom konaní vzhľadom na oprávnenia, ktoré im stanovuje dnes platná legislatíva, disponujú viacerými efektívnymi nástrojmi a technikáliami prešetrenia skutkového stavu prebehnutej praxe. Hľadiac na zásadu oficility, sú povinné nami opisovanú fiktívnu situáciu - ak by sa situácia stala - prešetriť. To všetko na pozadí vedomosti o oprávneniach zákonného vyvodenia trestnoprávnej zodpovednosti vo vzťahu ku konaniu predstaviteľov športového klubu X.

    Zneužívanie práva

    Zákaz zneužívania práva je vnímaný ako nástroj a mechanizmus korekcie neobmedzeného výkonu subjektívnych práv. Je vnímaný ako generálna požiadavka na výkon práv, ktorý nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do postavenia a práv tretích osôb. Zákaz zneužitia práva nám ponúka ďalšiu technikáliu právneho náhľadu a možného posúdenia spomínanej praxe športového klubu X. Aj keď je v rovine obchodnoprávnej následkom zneužitia práva neposkytnutie právnej ochrany (§265 ObZ), v rovine občianskoprávnej je možné vnímať ako sankciu za zneužitie práva zodpovednosť za škodu a jej potenciálnu náhradu, či absolútnu neplatnosť právneho úkonu (§ 39). Aj v tomto prípade však strieľame slepými nábojmi.

    Disciplinárne previnenie vo vzťahu k porušeniu športových predpisov SFZ:

    Je otázne, ako by sa k tomuto skutkovému stavu postavila disciplinárna komisia SFZ v prípade, ak by sa začala týmto prípadom zaoberať. Je otázne, či existuje záujem ostatných účastníkov športovej súťaže na tom, aby sa takéto športové kluby v slovenskom futbale nevyskytovali.

    Je otázne, či je záujmom športovcov prihlásiť sa na stranu tých, ktorí takýto stav považujú za negatívny a bojovať za jeho odsúdenie, či jeho zakázanie. Ak je odpoveď na ktorúkoľvek nastolenú úvahu pozitívna, potom je podstatné, že športové hnutie je stavané a budované zdola. Nie je celkom pravdou, že bez športových klubov by nebol šport, či bez zväzov a asociácií by nebola súťaž. Nezabúdajme, že bez športovcov by neexistoval ani jeden zo spomínaných subjektov. Ak je aj ich záujmom prešetrenie takéhoto stavu, je len na nich jeho iniciovanie a obrátenie sa na príslušné orgány zväzu, v tomto prípade orgány SFZ.

    Svetlo na konci tunela?:

    Prestupový poriadok SFZ na túto prax – vzhľadom na svoje aktuálne znenie nie je schopný zareagovať. Preto je omnoho dôležitejšie upozorniť na znenie návrhu prestupového poriadku SFZ ktorý by mal začať po spripomienkovaní dotknutých subjektov a členov SFZ v priebehu roka 2015, ktoré by takúto zavrhnutiahodnú prax priamo vylučoval:

    Návrh Prestupový poriadok SFZ:

    Čl. 18 ods.12:

    • "V prípade transferu amatéra a v prípade transferu profesionála, ktorému skončilo trvanie zmluvy s materským klubom, sa súhlas materského klubu nevyžaduje"

    Samozrejme, nesmieme zabúdať na ochranu legitímnych záujmov športových klubov, ktoré musia byť kryté a musí im byť umožnené dosiahnuť pri odchode (prestupe) športovca náklady, ktoré do neho investovali. Túto problematiku kryje mechanizmus solidarity v prípade mladých hráčov. A ak je konkrétny hráč pre športový klub dôležitý aj po prekročení veku od ktorého mechanizmus solidarity neplatí, je len a len na športovom klube, aby s dotyčným hráčom uzatvorili riadnu zmluvu o výkone športovej činnosti, z existencie ktorej pri jeho následnom prestupe športový klub samozrejme vyťaží svoje nároky.

    Návrh „Nového zákona o športe“:

    Ak predmetnú situáciu nedokážu riešiť športové predpisy, je otázkou, či by to nemohol urobiť aktuálne pripravovaný „návrh Nového zákona o športe“ formuláciou:

    • „Športovec má právo slobodne sa rozhodnúť, za ktorý športový klub alebo športový zväz bude vykonávať šport; to neplatí, ak je športovec viazaný k športovému klubu alebo k športovému zväzu zmluvou registrovanou v informačnom systéme športu alebo ak športový klub alebo športový zväz, do ktorého sa športovec rozhodol zaregistrovať, s registráciou nesúhlasí.“

    Záver alebo prečo sme tu?:

    Predkladaný príspevok autora mal za cieľ nezabudnúť upozorňovať a poukazovať na možné nekalé praktiky predstaviteľov ktorýchkoľvek subjektov športu v podmienkach Slovenskej republiky. Sú to praktiky, konania a návyky ľudí, voči ktorým sa v prípade ich existencie musíme ohradiť.

    Musíme sa voči nim ohradiť ako predstavitelia SFZ, ako ochrancovia športovcov, ako ochrancovia integrity športových súťaží, ale aj ako ochrancovia iných – poctivých športových klubov. Nie je to - aj keď sa to tak na prvý pohľad môže javiť - iba záležitosťou športovej obce.

    Každý z nás má právo byť efektívny, má právo pomenovávať problémy, právo navrhovať riešenia či predstavovať vízie. Nie je to však iba naším právom, javí sa správne, ak to vnímame ako našu povinnosť. Obľúbená fráza autora v znení: „zlo zvíťazí ak sa o dobre prestaneme rozprávať“ sa nesie ako povestná červená niť celým obsahom predkladaného príspevku.

    Aspoň taký bol pôvodný cieľ príspevku, autora a jeho vnímania športu na Slovensku, či na celom svete.

    To všetko pre športovcov, športové kluby, futbal či šport ako celospoločenský fenomén. To všetko pre nás, pre Vás, naše deti, pre nasledujúce generácie, pre celú spoločnosť ale hlavne - pre lepšie a hodnotnejšie zajtrajšky. 

    Venované môjmu otcovi.

    Poznámky pod čiarou:
    1. Autor s týmto príspevkom vystúpil taktiež na konferencii "Šport a právo 2014 - pravidlá nielen na papieri". Vystúpenie a celá konferencia je v HD kvalite dostupná na: http://www.youtube.com/watch?v=UBHaiJGPSvs ^
    2. Takéto označenie používajú aj viaceré športové predpisy viacerých druhov športov^
    3. Elektronický prestup je prestup športovca zrealizovaný prostredníctvom „Informačného systému slovenského futbalu“ (ďalej len „ISSF“).^
    4. Mechanizmus solidarity, výchovné a pod.^
    Komentáre
    Buďte prvý/á, kto napíše svoj komentár…
    Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).
    Prihlásenie
    Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

    Online prenos

    Udalosti a podujatia

    • Žiadne udalosti
    MailPošlite svoj príspevok

    Zaslanie odborného príspevku na zverejnenie na portáli UčPS

    Podmienky zverejnenia