Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator
    

TRESTNÝ ZÁKON v znení zákona č. 224/2010 Z.z. - slovenský a anglický text zákona NEPREČÍTANÉ 

     
    Článok bol nastavený ako .
    24.02.2011Spracoval: JUDr. Renata Munková
    PencilPridaj
    Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
    PencilPošli PencilTlač
    Zákon 300/2005 Z.z
    z 20. mája 2005
    TRESTNÝ ZÁKON
    Act 300/2005 Coll.
    of 20 May 2005
    CRIMINAL CODE
    Autor: Národná rada SR
    Platnosť od: 2.7.2005
    Účinnost od: 1.1.2006
    Author: National Council of the Slovak Republic
    Legal Force as of: 2 July 2005
    Effective as of: 1 January 2006
    Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
    The National Council of the Slovak Republic has adopted the following Act:

    PRVÁ ČASŤ -VŠEOBECNÁ ČASŤ

    PART ONE - GENERAL PART

    § 1
    Predmet zákona
    Section 1
    Purpose of the Act
    Tento zákon upravuje základy trestnej zodpovednosti, druhy trestov, druhy ochranných opatrení, ich ukladanie a skutkové podstaty trestných činov.
    The purpose of the present Act is to regulate foundations of criminal liability, types and imposition of punishments and protective measures, and bodies of criminal offences.
    PRVÁ HLAVA
    PÔSOBNOSŤ ZÁKONA A ZÁKLADY
    TRESTNEJ ZODPOVEDNOSTI
    CHAPTER ONE
    SCOPE OF THE ACT AND
    FOUNDATIONS OF CRIMINAL LIABILITY
    Prvý diel
    Trestný zákon a jeho pôsobnosť
    Title One
    Criminal Code and its Scope
    § 2
    Časová pôsobnosť
    (1) Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.
    (2) Páchateľovi možno uložiť taký druh trestu, ktorý dovoľuje uložiť zákon účinný v čase, keď sa o trestnom čine rozhoduje, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.
    (3) Ak tento zákon neustanovuje inak, ochranné opatrenie sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď sa o ochrannom opatrení rozhoduje.
    Section 2
    Applicability in Time
    (1) The criminal liability for an act shall be determined and the punishment shall be imposed according to the law applicable at the time of its commission. When several new laws have taken effect between the time of commission of the act and the delivery of judgement, the criminal liability for an act shall be determined and the punishment shall be imposed according to the law, which is more favourable for the offender.
    (2) Where it is more favourable for the offender, he may receive a penalty provided for in the law which is in force at the time of the proceedings on the criminal offence.
    (3) Unless this Act provides otherwise, a protective measure shall be imposed pursuant to the law effective at the time of taking the decision on the protective measure concerned.
    § 3
    Územná pôsobnosť
    (1) Podľa tohto zákona sa posudzuje trestnosť činu, ktorý bol spáchaný na území Slovenskej republiky.

    (2) Trestný čin sa považuje za spáchaný na území Slovenskej republiky, aj keď sa páchateľ
    a) dopustil konania aspoň sčasti na jej území, ak porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného týmto zákonom nastalo alebo malo nastať celkom alebo sčasti mimo jej územia, alebo
    b) dopustil konania mimo územia Slovenskej republiky, ak tu malo nastať porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného týmto zákonom alebo ak tu mal nastať aspoň sčasti taký následok.
    (3) Podľa tohto zákona sa posudzuje aj trestnosť činu, ktorý bol spáchaný mimo územia Slovenskej republiky na palube lode plávajúcej pod štátnou vlajkou Slovenskej republiky alebo na palube lietadla zapísaného v registri lietadiel Slovenskej republiky.
    Section 3
    Territorial Applicability
    (1) This Act shall be applied to determine the criminal liability for an act committed on the territory of the Slovak Republic.
    (2) The criminal offence is considered as having been committed on the territory of the Slovak Republic even if the offender
    a)   committed the act, at least in part, on its territory, if the actual breach of or threat to an interest protected under this Act took place or was intended to take place, in whole or in part, outside of its territory, or
    b)   committed the act outside of the territory of the Slovak Republic, if the actual breach of or threat to an interest protected under this Act was intended to take place on its territory, or such a consequence should have taken place, at least in part, on its territory.
    (3) This Act shall also be applied to determine the criminal liability for an act committed outside of the territory of the Slovak Republic aboard a vessel navigating under the State flag of the Slovak Republic, or aboard an aircraft entered in the aircraft register of the Slovak Republic.
    Osobná pôsobnosť
    § 4
    Podľa tohto zákona sa posudzuje aj trestnosť činu, ktorý mimo územia Slovenskej republiky spáchal občan Slovenskej republiky alebo cudzinec, ktorý má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.
    Personal Applicability
    Section 4
    This Act shall also be applied to determine the criminal liability for an act committed outside of the territory of the Slovak Republic by a Slovak national or a foreign national with permanent residency status in the Slovak Republic.
    § 5
    Podľa tohto zákona sa posudzuje aj trestnosť obzvlášť závažného zločinu, ak bol čin spáchaný mimo územia Slovenskej republiky proti občanovi Slovenskej republiky a v mieste činu je čin trestný alebo ak miesto činu nepodlieha žiadnej trestnej právomoci.
    Section 5
    This Act shall also be applied to determine the criminal liability for a particularly serious felony if the act was committed outside of the territory of the Slovak Republic against a Slovak national, and if the act gives rise to criminal liability under the legislation effective in the place of its commission, or if the place of its commission does not fall under any criminal jurisdiction.
    § 5a

    Podľa tohto zákona sa posudzuje trestnosť nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovanie s nimi (§ 171 a 172), falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov (§ 270), uvádzania falšovaných, pozmenených a neoprávnene vyrobených peňazí a cenných papierov (§ 271), výroby a držby falšovateľského náčinia (§ 272), falšovania, pozmeňovania a nedovolenej výroby kolkových známok, poštových cenín, nálepiek a poštových pečiatok (§ 274), falšovania a pozmeňovania kontrolných technických opatrení na označenie tovaru (§ 275), založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny alebo jej člena (§ 297), nedovolenej výroby a držania jadrových materiálov, rádioaktívnych látok, vysoko rizikových chemických látok a vysoko rizikových biologických agensov a toxínov (§ 298 a 299), úkladov proti Slovenskej republike (§ 312), teroru (§ 313 a 314), záškodníctva (§ 315 a 316), sabotáže (§ 317), vyzvedačstva (§ 318), útoku na orgán verejnej moci (§ 321), útoku na verejného činiteľa (§ 323), falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky (§ 352), ohrozenia dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti (§ 353), prevádzačstva (§ 355), ohrozenia mieru (§ 417), genocídia (§ 418), terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme (§ 419), neľudskosti (§ 425), používania zakázaného bojového prostriedku a nedovoleného vedenia boja (§ 426), plienenia v priestore vojnových operácií (§ 427), zneužívania medzinárodne uznávaných označení a štátnych znakov (§ 428), vojnovej krutosti (§ 431), perzekúcie obyvateľstva (§ 432), vojnového bezprávia (§ 433) aj vtedy, ak taký trestný čin spáchal mimo územia Slovenskej republiky cudzinec, ktorý nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.
    Section 5a
    This Act shall be applied to determine the criminal liability for the criminal offence of illicit manufacturing and possession of narcotics or psychotropic substances, poisons or precursors, and trafficking in them (Section 171 and 172) forgery, fraudulent alteration and illicit manufacturing of money and securities (Section 270), uttering counterfeit, fraudulently altered and illicitly manufactured money and securities (Section 271), manufacturing and possession of instruments for counterfeiting and forgery (Section 272), forgery, fraudulent alteration and illicit manufacturing of duty stamps, postage stamps, stickers and postmarks (Section 274), forgery and fraudulent alteration of control technical measures for labelling goods (Section 275), establishing, masterminding and supporting a terrorist group or its member (Section 297),illicit manufacturing and possession of nuclear materials, radioactive substances, hazardous chemicals and hazardous biological agents and toxins (Section 298 and 299),plotting against the Slovak Republic (Section 312), terror (Section 313 and 314), destructive actions (Section 315 and 316), sabotage (Section 317), espionage (Section 318), assaulting a public authority (Section 321), assaulting a public official (Section 323), countefeiting and altering a public instrument, official seal, official seal-off, official emblem and official mark (Section 352), jeopardising the safety of confidential and restricted Information (Section 353), smuggling of migrants (Section 355), endangering peace (Section 417), genocide (Section 418), terrorism and some forms of participation on terrorism (section 419), brutality (Section 425), using prohibited weapons and unlawful warfare (Section 426), plundering in the war area (Section 427), misuse of internationally recognised and national symbols (Section 428), war atrocities (Section 431), persecution of civilians (Section 432), lawlessness in the wartime (Section 433), even if such act was committed outside of the territory of the Slovak Republic by an alien who has not his/her permanent residence on the territory of the Slovak Republic.
    § 6
    (1) Podľa tohto zákona sa posudzuje trestnosť činu spáchaného mimo územia Slovenskej republiky cudzincom, ktorý nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, aj vtedy, ak
    a) čin je trestný aj podľa zákona účinného na území, kde bol spáchaný,
    b) páchateľ bol zadržaný alebo zatknutý na území Slovenskej republiky a
    c) nebol vydaný na trestné stíhanie cudziemu štátu.
    (2) Páchateľovi uvedenému v odseku 1 však nemožno uložiť trest prísnejší, než ustanovuje zákon štátu, na ktorého území bol trestný čin spáchaný.
    Section 6
    (1) This Act shall be applied to determine the criminal liability for an act committed outside of the territory of the Slovak Republic by a foreign national who does not have a permanent residency status in the Slovak Republic also where
    a)   the act gives rise to criminal liability under the legislation effective on the territory where it was committed,
    b)   the offender was apprehended or arrested on the territory of the Slovak Republic, and
    c) was not extradited to a foreign State for criminal prosecution purposes.
    (2) However, the offender referred to in paragraph 1 may not be imposed a more severe punishment than that allowed under the law of the State on the territory of which the criminal offence was committed.
    § 7
    Pôsobnosť podľa medzinárodných zmlúv
    (1) Trestnosť činu sa posudzuje podľa tohto zákona aj vtedy, ak to ustanovuje medzinárodná zmluva, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ktorou je Slovenská republika viazaná.
    (2) Ustanovenia § 3 až 6 sa nepoužijú, ak to nepripúšťa medzinárodná zmluva, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ktorou je Slovenská republika viazaná.
    Section 7
    Applicability under International Instruments
    (1) This Act shall be applied to determine the criminal liability also when it is prescribed by an international treaty ratified and promulgated in a manner defined by law, which is binding for the Slovak Republic.
    (2) Provisions of Sections 3 through 6 shall not apply if their use is prohibited by an international treaty ratified and promulgated in a manner defined by law, which is binding for the Slovak Republic.
    § 7a
    Pôsobnosť na ukladanie ochranných opatrení
    (1) Ochranné opatrenie podľa tohto zákona možno uložiť, ak sa podľa neho posudzuje trestnosť činu, v súvislosti so spáchaním ktorého má byť ochranné opatrenie uložené.
    (2) Ustanovenie odseku 1 sa použije aj vtedy, ak páchateľ činu inak trestného nie je trestne zodpovedný alebo ak ide o osobu, ktorú nemožno stíhať alebo odsúdiť.
    Section 7a
    Jurisdiction to impose protective measures
    (1)  Protective measure pursuant to this act may be imposed if the punishability of the act is considered in connection with which the protective measure has to be imposed.
    (2)  Provision of the paragraph 1 shall be applied even if the offender of the act, otherwise punishable, is not criminally liable or of a person that cannot be prosecuted or convicted, is concerned.
    Druhý diel
    Základy trestnej zodpovednosti
    PRVÝ ODDIEL
    POJEM A DRUHY TRESTNÉHO ČINU
    Title Two
    Foundations of Criminal Lability
    DIVISION ONE
    CONCEPT OF CRIMINAL OFFENCE AND TYPES OF CRIMINAL OFFENCES
    § 8
    Trestný čin
    Trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak.
    Section 8
    Criminal Offence
    A criminal offence is any unlawful act that meets the elements set out in this Act, unless this Act provides otherwise.
    § 9
    Druhy trestných činov
    Trestný čin je prečin a zločin.
    Section 9
    Types of Criminal Offences
    A criminal offence is either a minor offence or a felony.
    § 10
    Prečin
    (1) Prečin je
    a) trestný čin spáchaný z nedbanlivosti alebo
    b) úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov.
    (2) Nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.
    Section 10
    Minor Offence
    (1) A minor offence is
    a) a criminal offence committed by negligence, or
    b) an intentional criminal offence, for which the Special Part of this Act sets out a maximum custodial penalty of not more than five years.
    (2) The act shall not constitute a minor offence if it is of lesser seriousness in view of the mode of its commission and consequences, the circumstances of its commission, the degree of causation, and the motivation of the offender.
    § 11
    Zločin
    (1) Zločin je úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou päť rokov.
    (2) O zločin ide aj vtedy, ak v prísnejšej skutkovej podstate prečinu spáchaného úmyselne je ustanovená horná hranica trestnej sadzby prevyšujúca päť rokov.
    (3) Zločin, za ktorý tento zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej osem rokov, sa považuje za obzvlášť závažný.
    Section 11
    Felony
    (1) A felony is an intentional criminal offence carrying a maximum custodial penalty of more than five years pursuant to the Special Part of this Act.
    (2) An intentional minor offence which, because of its seriousness, carries a maximum custodial penalty of more than five years shall also be deemed as a felony.
    (3) A felony carrying a custodial penalty of more than eight years under this Act shall be considered as a particularly serious felony.
    § 12
    Miesto spáchania trestného činu
    Miesto spáchania trestného činu je každé miesto, na ktorom
    a) páchateľ konal, alebo
    b) nastal alebo podľa predstavy páchateľa mal nastať následok predpokladaný týmto zákonom.
    Section 12
    Place of Commission of a Criminal Offence
    The place of commission of a criminal offence means any place, in which
    a) the offender has acted, or
    b) the consequence of a criminal offence was manifested, or where the offender intended it to be manifested.
    § 13
    Príprava na zločin
    (1) Príprava na zločin je konanie, ktoré spočíva v úmyselnom organizovaní zločinu, zadovažovaní alebo prispôsobovaní prostriedkov alebo nástrojov na jeho spáchanie, v spolčení, zhluknutí, návode, objednávaní alebo pomoci na taký zločin alebo v inom úmyselnom vytváraní podmienok na jeho spáchanie, ak nedošlo k pokusu ani dokonaniu zločinu.
    (2) Príprava na zločin je trestná podľa trestnej sadzby ustanovenej za zločin, ku ktorému smerovala.
    (3) Trestnosť prípravy na zločin zaniká, ak páchateľ dobrovoľne
    a) upustil od ďalšieho konania smerujúceho k spáchaniu zločinu a odstránil nebezpečenstvo, ktoré vzniklo záujmu chránenému týmto zákonom z podniknutej prípravy, alebo
    b) urobil o príprave na zločin oznámenie orgánu činnému v trestnom konaní alebo Policajnému zboru v čase, keď nebezpečenstvo, ktoré vzniklo záujmu chránenému týmto zákonom z podniknutej prípravy, sa mohlo ešte odstrániť; vojak môže toto oznámenie urobiť aj svojmu nadriadenému alebo služobnému orgánu a osoba vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone väzby aj príslušníkovi Zboru väzenskej a justičnej stráže.
    (4) Ustanovením odseku 3 nie je dotknutá trestnosť páchateľa za iný trestný čin, ktorý už týmto konaním spáchal.
    Section 13
    Preparation for Committing a Felony
    (1) Preparation for committing a felony means wilful organisation of a criminal act, procurement or adaptation of means or instruments for its commission, associating, grouping, instigating, contracting, abetting or aiding in such crime, or other deliberate actions designed to create conditions for its commission, where a felony has been neither attempted nor completed.
    (2) Preparation for committing a felony shall carry the same punishment as the felony, for which it has been intended.
    (3) The punishability of the preparation for committing a felony shall become extinguished if the offender willfully
    a) stopped performing the action leading to the commission of a felony, and removed the threat to an interest protected under this Act presented by the preparation, or
    b) gave information about the preparation for committing a felony at such time when it was still possible to remove the threat to an interest protected under this Act presented by the preparation. Such information shall be submitted to the authorities with competence for criminal proceedings or to the Police Force. Members of the armed forces may give such information to their superior officers. Persons serving their imprisonment sentences or remanded in custody may give such information also to the officers of the Corps of Prison and Court Guard of the Slovak Republic.
    (4) The application of paragraph 3 does not, however, prejudice the criminal liability of the offender for a different criminal offence he had already committed through such an action.
    § 14
    Pokus trestného činu
    (1) Pokus trestného činu je konanie, ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, ak nedošlo k dokonaniu trestného činu.
    (2) Pokus trestného činu je trestný podľa trestnej sadzby ustanovenej na dokonaný trestný čin.
    (3) Trestnosť pokusu trestného činu zaniká, ak páchateľ dobrovoľne
    a) upustil od ďalšieho konania potrebného na dokonanie trestného činu a odstránil nebezpečenstvo, ktoré vzniklo záujmu chránenému týmto zákonom z podniknutého pokusu, alebo
    b) urobil o pokuse trestného činu oznámenie orgánu činnému v trestnom konaní alebo Policajnému zboru v čase, keď nebezpečenstvo, ktoré vzniklo záujmu chránenému týmto zákonom z podniknutého pokusu, sa mohlo ešte odstrániť; vojak môže toto oznámenie urobiť aj svojmu nadriadenému alebo služobnému orgánu a osoba vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone väzby aj príslušníkovi Zboru väzenskej a justičnej stráže.
    (4) Ustanovením odseku 3 nie je dotknutá trestnosť páchateľa za iný trestný čin, ktorý už týmto konaním spáchal.
    Section 14
    Attempted Criminal Offence
    (1) An attempted criminal offence is an action directly leading to the completion of a criminal offence preformed by an offender with the intent to commit a criminal offence, which has not been completed.
    (2) The attempted criminal offence shall carry the same punishment as the completed criminal offence.
    (3) The punishability of the attempted criminal offence shall become extinguished if the offender willfully
    a) stopped performing the action leading to the completion of a criminal offence, and removed the threat to an interest protected under this Act presented by the attempt, or
    b) gave information about the attempted criminal offence at such time when it was still possible to remove the threat to an interest protected under this Act presented by the attempt. Such information shall be submitted to the authorities with competence for criminal proceedings or to the Police Force. Members of the armed forces may give such information to their superior officers. Persons serving their imprisonment sentences or remanded in custody may give such information also to the officers of the Corps of Prison and Court Guard of the Slovak Republic.
    (4) The application of paragraph 3 does not, however, prejudice criminal liability of the offender for a different criminal offence he had already committed through such an action.
    Zavinenie
    § 15
    Trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ
    a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo
    b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.
    Causation
    Section 15
    An intentional criminal offence is that where the offender
    a) acting in a manner defined in this Act, had the intent to infringe or prejudice an interest protected under this Act, or
    b) was aware that his act was likely to cause such infringement or prejudice, and was prepared to accept that consequence, should it occur.
    § 16
    Trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ
    a) vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí, alebo
    b) nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.
    Section 16
    A criminal offence committed by negligence is that where the offender
    a) knew that by acting in a manner defined in this Act he could infringe or prejudice an interest protected under this Act, but presumed without good reasons that no such infringement or prejudice would be caused, or
    b) did not know that his act could cause such infringement or prejudice although, considering the circumstances and his personal situation, he should and could have been aware of it.
    § 17
    Pre trestnosť činu spáchaného fyzickou osobou treba úmyselné zavinenie, ak tento zákon výslovne neustanovuje, že stačí zavinenie z nedbanlivosti.
    Section 17
    An act committed by a natural person shall carry criminal liability only in case of intentional causation, unless it is explicitly stated in this Act that causation by negligence is sufficient.
    § 18
    Na priťažujúcu okolnosť alebo na okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, sa prihliadne, ak ide o
    a) ťažší následok, aj vtedy, keď ho páchateľ zavinil z nedbanlivosti, ak tento zákon nevyžaduje aj v tomto prípade zavinenie úmyselné, alebo
    b) inú skutočnosť, aj vtedy, keď o nej páchateľ nevedel, hoci o nej vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol, ak tento zákon nevyžaduje, aby o nej páchateľ vedel.
    Section 18
    An aggravating circumstance or other circumstance that attracts a higher penalty shall be taken into account
    a) if it has a more serious consequence, including where the offender caused it by negligence, unless this Act provides for intentional causation even in this case, or
    b) if other consideration exists, even if the offender was not aware of it although, considering the circumstances and his personal situation, he should and could have known it, unless this Act explicitly requires that the offender be aware of such a circumstance.
    DRUHÝ ODDIEL
    PÁCHATEĽ, SPOLUPÁCHATEĽ
    A ÚČASTNÍK TRESTNÉHO ČINU
    DIVISION TWO
    OFFENDER, ACCOMPLICE
    AND ABBETOR OF A CRIMINAL OFFENCE
    § 19
    Páchateľ
    (1) Páchateľ trestného činu je ten, kto trestný čin spáchal sám.
    (2) Páchateľom trestného činu môže byť fyzická osoba.
    Section 19
    Offender
    (1) An offender of a criminal offence is the person who committed a criminal offence acting on his own.
    (2) Only a natural person may be considered as the offender of a criminal offence.
    § 20
    Spolupáchateľ
    Ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov (spolupá-chatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám.
    Section 20
    Accomplice
    If a criminal offence was committed by two or more persons acting in conjunction (accomplices), each of them has the same criminal liability as the single person who would commit such a criminal offence.
    § 21
    Účastník
    (1) Účastník na dokonanom trestnom čine alebo na jeho pokuse je ten, kto úmyselne
    a) zosnoval alebo riadil spáchanie trestného činu (organizátor),
    b) naviedol iného na spáchanie trestného činu (návodca),
    c) požiadal iného, aby spáchal trestný čin (objednávateľ), alebo
    d) poskytol inému pomoc na spáchanie trestného činu, najmä zadovážením prostriedkov, odstránením prekážok, radou, utvrdzovaním v predsavzatí, sľubom pomôcť po trestnom čine (pomocník).
    (2) Na trestnú zodpovednosť účastníka sa použijú ustanovenia o trestnej zodpovednosti páchateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
    Section 21
    Abettor
    (1)  An abettor to a completed or attempted criminal offence is any person who intentionally
    a) masterminded or directed the commission of a criminal offence (organiser)
    b) instigated another person to commit a criminal offence (instigator),
    c) asked another person to commit a criminal offence (hirer),
    d) assisted another person in committing a criminal offence, in particular by procuring the means, removing the obstacles, providing an advice, strengthening the determination, making a promise of post crime assistance (aider).
    (2) Unless this Act provides otherwise, the criminal liability of an abettor shall be governed by the same provisions as the criminal liability of an offender.
    TRETÍ ODDIEL
    OKOLNOSTI VYLUČUJÚCE TRESTNÚ ZODPOVEDNOSŤ
    DIVISION THREE
    CIRCUMSTANCES EXCLUDING CRIMINAL LIABILITY
    § 22
    Vek
    (1) Kto v čase spáchania činu inak trestného nedovŕšil štrnásty rok svojho veku, nie je trestne zodpovedný.
    (2) Pre trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 201 nie je trestne zodpovedný, kto v čase spáchania činu nedovŕšil pätnásty rok svojho veku.
    Section 22
    Age
    (1)The person who has not reached the age of fourteen at the time of commission of the criminal offence may not be held criminally liable.
    (2) The person may not be held criminally liable for sexual abuse under Section 201 if he has not reached the age of fifteen at the time of its commission.
    § 23
    Nepríčetnosť
    Kto pre duševnú poruchu v čase spáchania činu inak trestného nemohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie, nie je za tento čin trestne zodpovedný, ak tento zákon neustanovuje inak.
    Section 23
    Insanity
    No person incapable of judging the seriousness of an act, which otherwise gives rise to criminal liability, at the time of its commission, or to exercise self-restraint because of mental disorder may be held criminally liable for such an offence, unless this Act provides otherwise.
    ŠTVRTÝ ODDIEL
    OKOLNOSTI VYLUČUJÚCE PROTIPRÁVNOSŤ ČINU
    DIVISION FOUR
    CIRCUMSTANCES EXCLUDING UNLAWFULNESS OF AN ACT
    § 24
    Krajná núdza
    (1) Čin inak trestný, ktorým niekto odvracia nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému týmto zákonom, nie je trestným činom.
    (2) Nejde o krajnú núdzu, ak bolo možné nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému týmto zákonom za daných okolností odvrátiť inak alebo ak spôsobený následok je zjavne závažnejší ako ten, ktorý hrozil. Rovnako nejde o krajnú núdzu, ak ten, komu nebezpečenstvo priamo hrozilo, bol podľa všeobecne záväzného právneho predpisu povinný ho znášať.
    Section 24
    Extreme necessity
    (1) An act, which otherwise gives rise to criminal liability, shall not be considered as a criminal offence if it is performed in order to avert a direct threat to an interest protected under this Act.
    (2) Extreme necessity shall not be invoked where the direct threat to an interest protected under this Act could have been, under given circumstances, averted otherwise, or where the caused consequence is apparently more serious than the probable consequence of the threat. Likewise, extreme necessity shall not be invoked where the person facing a direct threat has the duty prescribed by a generally binding legal regulation to accept the risk of such a threat.
    § 25
    Nutná obrana
    (1) Čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený týmto zákonom, nie je trestným činom.
    (2) Nejde o nutnú obranu, ak obrana bola celkom zjavne neprimeraná útoku, najmä k jeho spôsobu, miestu a času, okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka alebo k osobe obrancu.
    (3) Ten, kto odvracia útok spôsobom uvedeným v odseku 2, nebude trestne zodpovedný, ak konal v silnom rozrušení spôsobenom útokom, najmä v dôsledku zmätku, strachu alebo zľaknutia.
    (4) Ak sa niekto vzhľadom na okolnosti prípadu mylne domnieva, že útok hrozí, nevylučuje to trestnú zodpovednosť za čin spáchaný z nedbanlivosti, ak omyl spočíva v nedbanlivosti.
    Section 25
    Necessary Self-defence
    (1) An act, which otherwise gives rise to criminal liability, shall not be considered as a criminal offence if it is performed in order to avert an impending or actual attack on an interest protected under this Act.
    (2) Necessary self-defence shall not be invoked if the intensity of defence clearly exceeds the intensity of an attack, in particular in view of the mode, place, time of an attack, the circumstances related to an assailant or a defender.
    (3) Any person who averts an attack in a manner referred to in paragraph 2 shall not be held criminally liable if he acted in a state of intense agitation caused by an attack, in particular as a consequence of confusion, fear or fright.
    (4) Where any person, given the circumstances of the case, assumes the threat of an attack erroneously, he shall not be exempted from the criminal liability for an act committed by negligence if an error consists in negligence.
    § 26
    Oprávnené použitie zbrane
    (1) Použitie zbrane v súlade so zákonom nie je trestným činom.
    (2) Za použitie zbrane v súlade so zákonom sa považuje aj jej použitie proti inému vo svojom obydlí na ochranu života, zdravia alebo majetku, ak osoba do obydlia neoprávnene vnikne alebo v ňom neoprávnene zotrvá a nejde o nutnú obranu. To neplatí, ak bola pritom inému úmyselne spôsobená smrť.
    Section 26
    Authorised Use of a Weapon
    (1) The use of a weapon in compliance with the law shall not be considered as a criminal offence.
    (2) The weapon shall also be used in compliance with the law by any person in his dwelling against another person to protect life, limb or property if the latter has forcibly entered the dwelling, or unlawfully stayed there, although it is not a necessary self-defence. This shall not apply if a death was intentionally caused to another as a consequence.
    § 27
    Dovolené riziko
    (1) Čin inak trestný nie je trestným činom, ak niekto v súlade s dosiahnutým stavom poznania vykonáva spoločensky prospešnú činnosť v oblasti výroby a výskumu, ak spoločensky prospešný výsledok, ktorý sa od vykonávania činu očakáva, nemožno dosiahnuť bez rizika ohrozenia záujmu chráneného týmto zákonom.
    (2) Nejde o dovolené riziko, ak výsledok, ku ktorému čin smeruje, celkom zjavne nezodpovedá miere rizika alebo vykonávanie činu odporuje všeobecne záväznému právnemu predpisu, verejnému záujmu, zásadám ľudskosti alebo sa prieči dobrým mravom.
    Section 27
    Permissible Risk
    (1) An act, which otherwise gives rise to criminal liability, shall not be considered as a criminal offence if it is performed by a person who, in accordance with the latest knowledge and information, carries out socially beneficial activities in the field of manufacturing and research that could endanger an interest protected under this Act, provided that it is not possible to obtain social benefit expected from the performance of such an act without taking the risk.
    (2) Permissible risk shall not be invoked if the objective of an act is clearly disproportionate to the degree of the risk involved, or if the act is contrary to a generally binding legal regulation, public interest, principles of humanity or ethical conduct.
    § 28
    Výkon práv a povinnosti
    (1) Čin inak trestný nie je trestným činom, ak ide o výkon práva alebo povinnosti vyplývajúcich zo všeobecne záväzného právneho predpisu, z rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci, z plnenia pracovných či iných úloh alebo zo zmluvy, ktorá neodporuje všeobecne záväznému právnemu predpisu ani ho neobchádza; spôsob výkonu práv a povinností nesmie odporovať všeobecne záväznému právnemu predpisu.
    (2) Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak bol spáchaný trestný čin genocídia podľa § 418 alebo trestný čin neľudskosti podľa § 425 splnením nariadenia, príkazu, rozkazu alebo pokynu orgánu výkonnej moci alebo nadriadeného.
    (3) Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak bol spáchaný trestný čin vojnového bezprávia podľa § 433 splnením nariadenia, príkazu, rozkazu alebo pokynu orgánu výkonnej moci alebo nadriadeného, okrem prípadu, ak osoba, ktorá plnila také nariadenie, príkaz, rozkaz alebo pokyn,
    a) mala zákonnú povinnosť splniť také nariadenie, príkaz, rozkaz alebo pokyn,
    b) nevedela, že také nariadenie, príkaz, rozkaz alebo pokyn je nezákonné, a
    c) obsah takého nariadenia, príkazu, rozkazu alebo pokynu nenasvedčoval, že je nezákonné.
    Section 28
    Exercising Rights and Performing Duties
    (1) An act, which otherwise gives rise to criminal liability, shall not be considered as a criminal offence if it constitutes the exercise of rights or the performance of duties prescribed by a generally binding legal regulation, resulting from the decision of a court or other public authority, connected with the fulfilment of work assignments or other tasks, or resulting from an agreement which does not breach or circumvent the law, provided that such rights are exercised and duties are fulfilled in a lawful manner.
    (2) Provision of paragraph 1 shall not apply if the criminal offence of genocide pursuant to Section 418 or the criminal offence of brutality pursuant to Section 425 was committed by fulfilment of an order, instruction, imperative or a guideline of a public authority body or of a superior.
    (3) Provision of paragraph 1 shall not apply if the criminal offence of lawlessness in the wartime pursuant to Section 433 was committed by fulfilment of an order, instruction, imperative or a guideline of a public authority body or of a superior, unless the person who pursued such order, instruction, imperative or the guideline
    a) had a legal obligation to fulfil such order, instruction, imperative or the guideline,
    b) did not know that the order, instruction, imperative or the guideline concerned was unlawful, and
    c) the content of such order, instruction, imperative or the guideline did not suggest that it was unlawful.
    § 29
    Súhlas poškodeného
    (1) Čin inak trestný nie je trestným činom, ak bol vykonaný so súhlasom poškodeného a nesmeruje proti jeho životu alebo zdraviu.
    (2) Nejde o súhlas poškodeného, ak súhlas nebol daný vopred, nebol vážny a dobrovoľný alebo ak v súvislosti s ním bol spáchaný iný trestný čin.
    (3) Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak podľa skutkovej podstaty trestného činu má byť čin trestný aj vtedy, keď bol daný súhlas poškodeného podľa odseku 1.
    Section 29
    Consent of the Injured Party
    (1) An act, which otherwise gives rise to criminal liability, shall not be considered as a criminal offence if it was performed with the consent of the injured party and is not prejudicial to the latter’s life or limb.
    (2) The injured party shall not be deemed as having consented to the act if he has not given his consent prior to the act, if the consent was not serious and voluntary, or if another criminal offence has been committed in connection with the act concerned.
    (3) Provision of paragraph 1 shall not apply if, in compliance with the body of a criminal offence, the act shall be considered as a criminal offence even if it has been consented by the injured party pursuant to paragraph 1.
    § 30
    Plnenie úlohy agenta
    (1) Čin inak trestný nie je trestným činom, ak ním agent ustanovený podľa osobitného predpisu pri odhaľovaní trestného činu a pri zisťovaní jeho páchateľa ohrozí alebo poruší záujem chránený týmto zákonom len preto, že bol k tomu donútený zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou, v ktorej pôsobí, alebo ak spácha taký čin v dôvodnej obave o život alebo zdravie svoje alebo blízkej osoby.
    (2) Ustanovenie odseku 1 neplatí, ak agent spácha trestný čin úkladnej vraždy podľa § 144, vraždy podľa § 145, znásilnenia podľa § 199, sexuálneho násilia podľa § 200, sexuálneho zneužívania podľa § 201, všeobecného ohrozenia podľa § 284 ods. 2 až 4, ohrozenia bezpečnosti vzdušného dopravného prostriedku a lode podľa § 291, zavlečenia vzdušného dopravného prostriedku do cudziny podľa § 293, vlastizrady podľa § 311, úkladov proti Slovenskej republike podľa § 312, teroru podľa § 313, § 314, záškodníctva podľa § 315, § 316, sabotáže podľa § 317, vyzvedačstva podľa § 318, genocídia podľa § 418, terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme podľa § 419 alebo neľudskosti podľa § 425 alebo ak činom uvedeným v odseku 1 spôsobí ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.
    (3) Čin inak trestný uvedený v § 332 až 335 a v § 336 ods. 2 spáchaný na účely odhalenia trestného činu alebo zistenia páchateľa trestného činu podľa § 326, § 328 až 331 alebo § 336 ods. 1 spôsobom ustanoveným v Trestnom poriadku nie je trestným činom.
    Section 30
    Acting as an Agent
    (1) An act, which otherwise gives rise to criminal liability, whereby an agent appointed in compliance with the special regulation endangers or infringes an interest protected under this Act in the course of disclosing a criminal offence or identifying its offender, shall not constitute a criminal offence if he has been forced to do so by the criminal group or the terrorist group, in which he operates, or he commited such an act because of reasonable concerns about the life or limb of himself or of a close person.
    (2) The provision of paragraph 1 shall not apply if the agent commits the criminal offence of first degree murder pursuant to Section 144, murder pursuant to Section 145, rape pursuant to Section 199, sexual violence pursuant to Section 200, sexual abuse pursuant to Section 201, endangering the public safety pursuant to Section 284 paragraphs 2 through 4, endangering the safety of an aircraft or a vessel pursuant to Section 291, hijacking an aircraft to a foreign country pursuant to Section 293, high treason pursuant to Section 311, plotting against the Slovak Republic pursuant to Section 312, terror pursuant to Sections 313 and 314, destructive actions pursuant to Sections 315 and 316, sabotage pursuant to Section 317, espionage pursuant to Section 318, genocide pursuant to Section 418, terrorism and some forms of participation on terrorism pursuant to Section 419, or acts against humanity pursuant to Section 425, or if he causes grievous bodily harm or death through an act referred to in paragraph 1.
    (3) An act otherwise defined as criminal in Sections 332 through 335 and Section 336 paragraph 2, carried out in compliance with the Code of Criminal Procedure in order to disclose a criminal offence or identify the offender of a criminal offence defined in Sections 326, 328 through 331, or in Section 336 paragraph 1, shall not constitute a criminal offence.
    DRUHÁ HLAVA
    SANKCIE
    Prvý oddiel
    Druhy sankcií
    CHAPTER TWO
    SANCTIONS
    Title One
    Types of Sanctions
    § 31
    Trest a ochranné opatrenie
    (1) Sankcie podľa tohto zákona sú tresty a ochranné opatrenia, ktoré sú právnym následkom spáchaného trestného činu alebo činu inak trestného.
    (2) Trest je ujma na osobnej slobode, majetkových alebo iných právach odsúdeného, ktorú môže uložiť páchateľovi len súd podľa tohto zákona za spáchaný trestný čin.
    (3) Ochranné opatrenie je ujma na osobnej slobode alebo majetku odsúdeného alebo inej osoby, ktorú môže uložiť len súd podľa tohto zákona v záujme ochrany spoločnosti pred trestnými činmi alebo činmi inak trestnými.
    Section 31
    Penalty and Protective Measure
    (1) Sanctions as defined in this Act shall consist of penalties and protective measures, imposed as a legal consequence of the commission of a criminal offence or an act otherwise considered as criminal.
    (2) A penalty shall involve the restriction of personal freedom, property rights or other rights of the sentenced person, and may be imposed on the offender only by a court for the commission of a criminal offence defined in this Act.
    (3) A protective measure shall involve the restriction of personal freedom or property rights of the sentenced or other person, and may be imposed only by a court to protect the society from criminal offences or acts considered as criminal under this Act.
    § 32
    Druhy trestov
    Za spáchané trestné činy môže súd uložiť páchateľovi, ktorý je fyzickou osobou, len
    a) trest odňatia slobody,
    b) trest domáceho väzenia,
    c) trest povinnej práce,
    d) peňažný trest,
    e) trest prepadnutia majetku
    f) trest prepadnutia veci,
    g) trest zákazu činnosti,
    h) trest zákazu pobytu,
    i) trest straty čestných titulov a vyznamenaní,
    j) trest straty vojenskej a inej hodnosti,
    k) trest vyhostenia.

    Section 32
    Types of Penalties
    A court may, as a consequence of committed criminal offences, impose on an offender who is a natural person only the following penalties
    a) imprisonment,
    b) home arrest,
    c) community service work,
    d) pecuniary penalty,
    e) forfeiture of property,
    f) forfeiture of a thing,
    g) prohibition to undertake certain activities,
    h) prohibition of residence,
    i) loss of honorary titles and distinctions,
    j) loss of military and other rank,
    k) expulsion.
    § 33
    Druhy ochranných opatrení
    Ochranné opatrenia sú:
    a) ochranné liečenie,
    b) ochranná výchova,
    c) ochranný dohľad,
    d) detencia,
    e) zhabanie veci,
    f) zhabanie peňažnej čiastky,
    g) zhabanie majetku.

    Section 33
    Types of Protective Measures
    Protective measures are:
    a) protective medical treatment,
    b) protective re-education,
    c) protective supervision,
    d) detention,
    e) confiscation of a thing
    f) confiscation of a sum of money,
    g) confiscation of a property.
    Druhý diel
    Základné zásady ukladania sankcií
    Title Two
    General Sentencing Guidelines
    § 34
    Zásady ukladania trestov
    (1) Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
    (2) Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody.
    (3) Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
    (4) Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
    (5) Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne
    a) u spolupáchateľov aj na to, akou mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu trestného činu,
    b) u organizátora, objednávateľa, návodcu a pomocníka aj na význam a povahu ich účasti na spáchanom trestnom čine,
    c) pri príprave na zločin a pri pokuse trestného činu aj na to, do akej miery sa konanie páchateľa priblížilo k dokonaniu trestného činu, ako aj na okolnosti a na dôvody, pre ktoré k dokonaniu trestného činu nedošlo.
    (6) Tresty uvedené v § 32 možno uložiť samostatne alebo možno uložiť viac týchto trestov popri sebe. Za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody.
    (7) Popri sebe nemožno uložiť trest
    a) odňatia slobody a domáceho väzenia,
    b) odňatia slobody a povinnej práce,
    c) peňažný a prepadnutia majetku,
    d) prepadnutia veci a prepadnutia majetku,
    e) zákazu pobytu a vyhostenia.
    (8) Ak súd uloží trest odňatia slobody na doživotie, môže zároveň rozhodnúť, že podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie je prípustné, ak páchateľ
    a) spáchal dva alebo viac obzvlášť závažných zločinov,
    b) naplnil súčasne dve alebo viac okolností podmieňujúcich použitie vyššej trestnej sadzby,
    c) spáchal trestný čin ako člen zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny, alebo
    d) bol už potrestaný za trestný čin uvedený v § 47 ods. 2.
    Section 34
    Guidelines for Imposition of Penalties
    (1) A penalty serves the purpose of protecting the society from the perpetrator of crime by preventing him from continuing to commit crime, and creating conditions for his re-education with a view to making him lead a regular life and, at the same time, discouraging other persons from committing crime; moreover, a penalty expresses moral condemnation of the offender by the society.
    (2) An offender may be imposed only the type and degree of penalty that is provided for in this Act; a Special Part of this Act sets out the sentencing guidelines governing exclusively a custodial sentence.
    (3) A penalty is intended to punish only the offender, so as to minimise the impact on the offender’s family and his close persons.
    (4) A court determines the type and the degree of penalty in particular on the basis of the mode of the commission of crime and its consequence, culpability, motive, aggravating circumstances, mitigating circumstances, the person of the offender, his personal situation and rehabilitation potential.
    (5) In determining the type and amount of punishment, the court shall consider
    a) in the case of accomplices, also the extent, to which the actions performed by each of them have contributed to the commission of the criminal offence,
    b) in the case of an organiser, a person who commissioned the criminal offence, an instigator, and an abettor, also the importance and character of their participation in the commission of the criminal offence,
    c) with regard to the preparation for a felony and the attempted criminal offence, also the extent, to which the actions performed by the offender have brought the criminal offence nearer to its completion as well as the circumstances and reasons for its non-completion.
    (6) The penalties referred to in Section 32 may be imposed separately or concurrently. The court shall have to impose a custodial sentence for every criminal offence which, according to the Special Part of this Act, carries a maximum custodial penalty of at least five years.
    (7) The following penalties may not be imposed concurrently:
    a)  imprisonment and home arrest,
    b)  imprisonment and community service work,
    c)  pecuniary penalty and forfeiture of property,
    d)  forfeiture of a thing and forfeiture of property,
    e)  prohibition of residence and expulsion.
    (8) When the court delivers a life sentence, it may also decide not to grant the possibility of parole to the offender who
    a)  committed two or more particularly serious felonies,
    b)  met two or more parallel conditions warranting the application of a higher sentencing rate,
    c)  committed the criminal offence as a member of a criminal group or a terrorist group, or
    d)  was already punished for committing the criminal offence referred to in Section 47paragraph 2.
    § 35
    Zásady ukladania ochranných opatrení
    (1) Ochranné opatrenie možno uložiť páchateľovi trestného činu buď popri treste, alebo aj pri upustení od potrestania páchateľa, ak ochranné opatrenie zabezpečí ochranu spoločnosti pred páchateľom účinnejšie ako trest.
    (2) Ochranné opatrenie môže postihnúť osobu iba tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jej rodinu a blízke osoby.
    (3) Ochranné opatrenie možno uložiť aj páchateľovi činu inak trestného alebo inej osobe, ak je to nevyhnutné na zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchaním nových trestných činov.
    (4) Popri ochrannej výchove nemožno uložiť ochranný dohľad.
    (5) Pri ukladaní ochranných opatrení sa súd neriadi zásadou úmernosti k spáchanému činu, ale potrebou ochrany spoločnosti, pričom prihliada aj na potrebu liečenia, výchovy alebo dovŕšenia nápravy páchateľa alebo inej osoby.
    (6) Výkon ochranného opatrenia sa musí skončiť najneskôr dosiahnutím jeho účelu, prípadne uplynutím doby, na ktorú bolo uložené, alebo dovŕšením zákonom ustanoveného veku odsúdeného alebo inej osoby.
    Section 35
    Guidelines for Imposition of Protective Measures
    (1) Aprotective measure may be imposed on the perpetrator of a criminal offence either in conjunction with a penalty or, even if the penalty has been waived, as a separate measure if it guarantees the protection of the society from the offender better than a penalty.
    (2) When imposing a protective measure, it shall be necessary to minimise its impact on the person’s family and close persons.
    (3) A protective measure may be imposed also on the perpetrator of the act, which otherwise gives rise to criminal liability, or on other person if it is necessary to protect the society from the commission of more criminal offences.
    (4) A protective supervision may not be imposed in combination with a protective upbringing.
    (5) When imposing protective measures, a court shall not be guided by the principle of proportionality with regard to the committed act, but by the need to protect the society, while taking into account the need for treatment, upbringing, or the need to complete the re-education of the offender or other person.
    (6) A protective measure shall have to be withdrawn as soon as it has attained its purpose, or upon the expiry of the period, for which it was imposed, or after the sentenced or other person has reached the age prescribed by law.
    Poľahčujúce okolnosti a priťažujúce okolnosti
    Mitigating and aggravating circumstances
    § 36
    Poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ
    a) spáchal trestný čin v ospravedlniteľnom silnom citovom rozrušení,
    b) spáchal trestný čin v dôsledku nedostatku vedomostí alebo skúseností,
    c) spáchal trestný čin v spojitosti s negatívnymi dôsledkami svojej choroby,
    d) spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých alebo ako osoba vo vyššom veku, ak táto skutočnosť mala vplyv na jeho rozumovú alebo vôľovú spôsobilosť,
    e) spáchal trestný čin pod tlakom odkázanosti alebo podriadenosti,
    f) spáchal trestný čin pod vplyvom hrozby alebo nátlaku,
    g) spáchal trestný čin v dôsledku núdze, ktorú si sám nespôsobil,
    h) spáchal trestný čin pod vplyvom tiesnivých osobných pomerov alebo rodinných pomerov, ktoré si sám nespôsobil,
    i) spáchal trestný čin, odvracajúc útok alebo iné nebezpečenstvo alebo konajúc za okolností, ktoré by za splnenia ďalších predpokladov inak vylučovali trestnosť činu, ale konal bez toho, že by boli celkom splnené podmienky nutnej obrany, krajnej núdze, výkonu práva a povinnosti alebo súhlasu poškodeného, oprávneného použitia zbrane, dovoleného rizika alebo plnenia úloh agenta,
    j) viedol pred spáchaním trestného činu riadny život,
    k) pričinil sa o odstránenie škodlivých následkov trestného činu alebo dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu,
    l) priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval,
    m) sám oznámil trestný čin príslušným orgánom,
    n) napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, alebo
    o) prispel k odhaleniu alebo usvedčeniu organizovanej skupiny, zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny.
    Section 36
    A mitigating circumstances shall be as follows:
    a) the offender has committed the criminal offence in a state of justified emotional distress,
    b) the offender has committed the criminal offence because of the lack of knowledge or experience,
    c) the offender has committed the criminal offence due to the consequences of an illness,
    d) the offender has committed the criminal offence at an age close to that of juveniles or as an elderly person, if this fact had an influence on his mental or volitional ability,
    e) the offender has committed the criminal offence under the pressure of dependency or subordination,
    f) the offender has committed the criminal offence under threat or duress,
    g) the offender has committed the criminal offence due to an emergency that he did not bring about himself,
    h) the offender has committed the criminal offence under the influence of a stressful personal or family situation, which he did not cause himself,
    i) the offender has committed the criminal offence trying to avert an attack or other danger, or acting under the circumstances which, subject to the fulfilment of other conditions, exclude criminal liability without, however, fully meeting the requirements of necessary self-defence, extreme necessity, exercising the rights or performing the duties or the consent of the injured party, authorised use of a weapon, permissible risk, or acting as an agent,
    j) the offender had led a regular life before he committed the criminal offence,
    k) the offender contributed to the elimination of adverse effects of the criminal offence, or voluntarily offered compensation for inflicted damage,
    l) the offender confessed to having committed the criminal offence, and showed signs of effective repentance,
    m) the offender reported his criminal offence to the competent authorities,
    n) the offender co-operated with the competent bodies in the investigation of his criminal activities, or
    o) the offender contributed to identifying or convicting an organised group, a criminal group, or a terrorist group.
    § 37
    Priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ
    a) spáchal trestný čin z obzvlášť zavrhnutiahodnej pohnútky,
    b) spáchal trestný čin ako odplatu voči inému za to, že voči páchateľovi plnil povinnosť vyplývajúcu zo zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, najmä proti pedagogickému zamestnancovi alebo odbornému zamestnancovi,
    c) spáchal trestný čin preto, aby inému zmaril alebo sťažil uplatnenie jeho základných práv a slobôd, alebo preto, aby uľahčil alebo zakryl iný trestný čin,
    d) spáchal trestný čin za živelnej pohromy alebo inej mimoriadnej udalosti vážne ohrozujúcej život alebo zdravie ľudí, iné základné práva a slobody, ústavné zriadenie, majetok, verejný poriadok alebo mravnosť,
    e) zneužil svoje zamestnanie, povolanie, funkciu alebo postavenie na dosiahnutie neoprávnenej alebo neprimeranej výhody,
    f) spáchal trestný čin verejne,
    g) spáchal trestný čin na mieste požívajúcom podľa všeobecne záväzného právneho predpisu osobitnú ochranu, najmä v dome alebo byte iného,
    h) spáchal viac trestných činov,
    i) zneužil na spáchanie trestného činu osobu, ktorá nie je trestne zodpovedná,
    j) zviedol na spáchanie trestného činu mladistvého,
    k) spáchal trestný čin ako organizátor,
    l) spáchal trestný čin v spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom, alebo
    m) bol už za trestný čin odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať. 
    Section 37
    An aggravating circumstances shall be as follows:
    a)  the offender has committed the criminal offence due to a particularly despicable reason,
    b)  the offender has committed the criminal offence as a retaliation against another person who, in dealing with the offender, fulfilled his obligations prescribed by law or other generally binding legal regulation, in particular against a pedagogue employee or professional employee,
    c)  the offender has committed the criminal offence to prevent or frustrate the exercise of another person’s fundamental rights or freedoms, or to facilitate or cover up another criminal offence,
    d)  the offender has committed the criminal offence during a natural disaster or other extraordinary event seriously endangering the live or limb of people, other fundamental rights and freedoms, the constitutional system, property,public order or morality,
    e)  the offender has abused his employment, occupation, function or position to obtain an unlawful or undue advantage,
    f) the offender has committed the criminal offence in public,
    g)  the offender has committed the criminal offence in a place, which enjoys special protection under a generally binding legal regulation, in particular the house or flat of another person,
    h)  the offender has committed more than one criminal offence,
    i) the offender has misused a person who is not criminally liable to commit the criminal offence,
    j) the offender has incited a juvenile to committing a criminal offence,
    k)  the offender has committed the criminal offence as its organiser,
    l) the offender has committed the criminal offence in association with a foreign power or a foreign official, or
    m)  the offender was already convicted for a criminal offence; the court, considering the nature of the previous conviction, may decide not to consider it as an aggravating circumstance.
    § 38
    (1) Na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby.
    (2) Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
    (3) Ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
    (4) Ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
    (5) Pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu; v takom prípade sa ustanovenie odseku 4 nepoužije.
    (6) Pri opätovnom spáchaní obzvlášť závažného zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o dve tretiny; v takom prípade sa ustanovenia odsekov 4 a 5 nepoužijú.
    (7) Ustanovenia odsekov 4 až 6 sa nepoužijú, ak sa súčasne ukladá zvýšený úhrnný trest alebo súhrnný trest podľa § 41 ods. 2 alebo podľa § 42, ak by súčasné použitie týchto ustanovení bolo pre páchateľa neprimerane prísne.
    (8) Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie.
    Section 38

    (1) The circumstance that constitutes the statutory element of a criminal offence may not be considered as a mitigating circumstance, an aggravating circumstance, the circumstance warranting a lower than minimum statutory penalty, or the circumstance warranting a higher penalty.
    (2) When determining the type and degree of penalty, the court shall have to take account of the relative weight and importance of mitigating and aggravating circumstances.
    (3) If the weight of mitigating circumstances prevails, maximum statutory penalty shall be reduced by one third.
    (4) If the weight of aggravating circumstances prevails, minimum statutory penalty shall be increased by one third.
    (5) In case of a repeated felony, the statutory minimum penalty shall be increased by one half; and the provision of paragraph 4 shall not apply.
    (6) In case of repeated commission of a particularly serious felony, the minimum statutory penalty shall be increased by two thirds; and the provisions of paragraphs 4 and 5 shall not apply.
    (7) The provisions of paragraphs 4 through 6 shall not apply in case of concurrent sentences or cumulative sentences pursuant to Section 41 paragraph 2 or Section 42 if the parallel application of these provisions were inappropriately harsh on the offender.
    (8) Maximum penalty shall be reduced or minimum penalty shall be increased in cases defined in paragraphs 3 through 6 only within the applicable statutory penalty range; the basis for reducing or increasing the penalty shall be the difference between the maximum and the minimum statutory penalty. Maximum statutory penalty may not be reduced, nor may minimum statutory penalty be increased in case of criminal offences which, according to the Special Part of this Act, carry a custodial penalty of twenty-five years or life imprisonment.
    § 39
    Mimoriadne zníženie trestu
    (1) Ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
    (2) Súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa
    a) za prípravu na zločin alebo za pokus trestného činu a ak vzhľadom na povahu a závažnosť prípravy alebo pokusu má súd za to, že použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na ochranu spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania,

    b) ktorý významnou mierou prispel k objasneniu trestného činu spáchaného v prospech zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny alebo napomáhal zabrániť spáchaniu trestného činu, ktorý v prospech zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny iný pripravoval alebo sa o jeho spáchanie pokúsil tým, že oznámil jeho činnosť orgánom činným v trestnom konaní a poskytol im informácie, ktoré by inak nezískali, a tak im pomohol zabrániť alebo zmierniť následky trestného činu, zistiť alebo usvedčiť páchateľov alebo zabezpečiť dôkazy o trestnom čine v prospech usvedčenia zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny,
    c) ktorý spáchal trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti, a súd má za to, že vzhľadom na zdravotný stav páchateľa by bolo možné za súčasného uloženia ochranného liečenia dosiahnuť ochranu spoločnosti aj trestom kratšieho trvania, pričom nie je viazaný obmedzeniami uvedenými v odseku 3 a zároveň uloží ochranné liečenie,
    d) v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu, alebo
    e) ktorý sa zvlášť významnou mierou podieľal na objasnení trestného činu korupcie podľa ôsmej hlavy tretieho dielu osobitnej časti tohto zákona, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny podľa § 297 alebo obzvlášť závažného zločinu spáchaného organizovanou skupinou, zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou, alebo na zistení alebo usvedčení jeho páchateľa tým, že poskytol v trestnom konaní dôkazy o takom čine, ak vzhľadom na povahu a závažnosť ním spáchaného trestného činu má súd za to, že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania; znížiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby sa nesmie voči organizátorovi, návodcovi alebo objednávateľovi trestného činu, o ktorom poskytol dôkazy v trestnom konaní.
    (3) Pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť
    a) trest odňatia slobody kratší ako dvadsať rokov, ak je páchateľ odsúdený za trestný čin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 3, genocídia podľa § 418 ods. 3, terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme podľa § 419 ods. 3 a 4, neľudskosti podľa § 425 ods. 2 alebo vojnového bezprávia podľa § 433 ods. 2,
    b) trest odňatia slobody kratší ako osem rokov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň pätnásť rokov,
    c) trest odňatia slobody kratší ako päť rokov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň desať rokov,
    d) trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň päť rokov,
    e) trest odňatia slobody kratší ako šesť mesiacov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody menej ako päť rokov, a
    f) trest zákazu činnosti, trest zákazu pobytu a trest vyhostenia na dobu kratšiu ako šesť mesiacov.
    (4) V konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a v prípade trestných činov uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov.
    Section 39
    Exceptional Reduction of a Custodial Penalty
    (1) If, given the circumstances of the case or personal situation of the offender, the court believes that the imposition of a custodial penalty pursuant to this Act would be inappropriately harsh, and that a shorter-term punishment would be sufficient to protect the society, it may reduce the term of imprisonment below the minimum rate set out in this Act.
    (2) The court may also reduce the term of imprisonment below the minimum rate set out in this Act also when sentencing an offender
    a)  for preparing a felony or for an attempted criminal offence if it believes that, considering the nature and gravity of preparation or attempt, a custodial sentence pursuant to this Act would be inappropriately harsh, and that a shorter-term punishment would be sufficient to protect the society,
    b)  who has significantly contributed to clarifying a criminal offence committed for the benefit of a criminal group or a terrorist group, or who helped to prevent the commission of a criminal offence prepared or attempted by another person for the benefit of a criminal group or a terrorist group by reporting those other persons’ actions to the authorities with competence for criminal proceedings, and providing them with information they would be otherwise unable to obtain, thus enabling them to prevent or mitigate the consequences of the criminal offence, identify or convict its offenders, and secure the evidence of the criminal offence with a view to the conviction of a criminal group or a terrorist group,
    c)  who has committed a criminal offence in a state of diminished sanity, and the court is of the opinion that, considering the offender’s health condition, the purpose of protecting the society can be achieved also by a reduced penalty and protective treatment; the court shall impose a reduced penalty and concurrent protective treatment without being bound by the restrictions set out in paragraph 3,
    d)  in plea bargain proceedings, or
    e)  who has made a particularly significant contribution to clarifying the criminal offence of corruption pursuant to the relevant Sections of Chapter VIII Title Three of this Act, the criminal offence of establishing, masterminding or supporting a criminal group pursuant to Section 296, the criminal offence of establishing, masterminding or supporting a terrorist group pursuant to Section 297, or a particularly serious felony committed by an organised group, a criminal group or a terrorist group, or to identifying or convicting offenders of such criminal offences by providing evidence thereof in criminal proceedings, if the court believes that, considering the nature and degree of the crime committed, the purpose of punishment can be achieved also by a reduced penalty; custodial penalty may not be reduced below the minimum rate for a person who organised, instigated or commissioned a crime, of which he has submitted evidence in criminal proceedings.
    (3) However, when considering less than statutory penalty, the court may not impose
    a)  a custodial penalty of less than twenty years if the offender is convicted of criminal offence of first degree murder pursuant to Section 144 paragraph 3, genocide pursuant to Section 418 paragraph 3, terrorism and some forms of participation on terrorism pursuant to Section 419 paragraphs 3 and 4, acts against humanity pursuant to Section 425 paragraph 2, or war atrocity pursuant to Section 433 paragraph 2,
    b)  a custodial penalty of less than eight years if the Special Part of this Act sets out an imprisonment sentence of at least fifteen years,
    c)  a custodial penalty of less than five years if the Special Part of this Act sets out an imprisonment sentence of at least ten years,
    d)  a custodial penalty of less than two years if the Special Part of this Act sets out an imprisonment sentence of at least five years,
    e)  a custodial penalty of less than six months if the Special Part of this Act sets out an imprisonment sentence of less than five years,
    f)  prohibition to undertake certain activities, prohibition of residence, or expulsion for a period of less than six months.
    (4) In plea bargaining proceedings, the court may impose a custodial sentence that is one third lower than a minimum statutory penalty or, in case of criminal offences referred to in paragraph 3 (a), a custodial penalty of at least twenty years.
    § 40
    Upustenie od potrestania
    (1) Od potrestania páchateľa prečinu, ak ním nebola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, možno upustiť, ak
    a) páchateľ priznal spáchanie prečinu, jeho spáchanie ľutuje a prejavuje účinnú snahu po náprave a ak vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a na doterajší život páchateľa možno dôvodne očakávať, že už samotné prejednanie veci pred súdom postačí na jeho nápravu,
    b) súd prijme záruku za nápravu páchateľa a má za to, že vzhľadom na výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol, povahu spáchaného prečinu a osobu páchateľa uloženie trestu nie je potrebné, alebo
    c) prečin spáchal v stave zmenšenej príčetnosti a súd má za to, že ochranné liečenie, ktoré mu zároveň ukladá, zabezpečí ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa účinnejšie ako trest; to neplatí, ak si stav zmenšenej príčetnosti spôsobil vplyvom návykovej látky.
    (2) Ak sa upustilo od potrestania páchateľa podľa odseku 1, hľadí sa na páchateľa, ako keby nebol odsúdený.
    Section 40
    Waiver of Punishment
    (1) The punishment of the perpetrator of a minor offence that did not result in death or grievous bodily injury may be waived if
    a)

     the offender confessed to having committed the minor offence, shows signs of effective repentance, and makes effective effort at his rehabilitation and if, considering the nature of the minor offence and the previous life of the offender, it may be reasonably expected that the hearing of his case before the court will be in itself sufficient to guarantee his rehabilitation,

    b)  the court accepts the guarantee of the offender’s rehabilitation, and believes that no penalty needs to be imposed in view of the educational influence of the person who has offered such guarantee, the nature of the minor offence, and the personality of the offender, or
    c)  the offender committed the minor offence in a state of diminished sanity, and the court believes that protective treatment will guarantee the protection of the society and rehabilitation of the offender more effectively than a penalty; this shall not apply if the offender has induced the state of diminished sanity himself under the influence of an addictive substance.
    (2) The offender whose punishment has been waived pursuant to paragraph 1 shall be treated as if not convicted.
    § 41
    Úhrnný trest a spoločný trest
    (1) Ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, ktorých sa dopustil jedným skutkom, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.
    (2) Ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu; súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov a pri mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo súdených trestných činov.
    (3) Ak súd odsudzuje páchateľa za ďalší čiastkový útok, ktorý tvorí súčasť pokračovacieho trestného činu, za ktorého iný čiastkový útok bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol právoplatnosť, zruší v rozsudku skorší výrok o vine o pokračovacom trestnom čine a trestných činoch spáchaných s ním v jednočinnom súbehu, celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad. Súd pri viazanosti skutkovými zisteniami v zrušenom rozsudku znova rozhodne o vine za pokračovací trestný čin vrátane nového čiastkového útoku, prípadne za trestné činy spáchané s ním v jednočinnom súbehu, ako aj o spoločnom treste za pokračovací trestný čin, ktorý nesmie byť miernejší než trest uložený skorším rozsudkom. Súd prípadne rozhodne tiež o nadväzujúcich výrokoch, ktoré majú podklad vo výroku o vine. Ak je ukladaný trest za viac trestných činov, ustanovenia odsekov 1 a 2, § 42 a § 43 sa použijú primerane.
    Section 41
    Concurrent Sentence
    (1) When sentencing an offender for two or more criminal offences committed through a single act, the court shall impose a concurrent sentence prescribed by the statutory provision applicable to that criminal offence, which is liable for the most severe punishment. In parallel to the punishment imposed under the aforesaid statutory provision, the court may also impose another punishment as a part of the concurrent sentence, provided one of the criminal offences involved is liable to such punishment. In case of varying terms of imprisonment laid down in the sentencing guidelines for individual offences, the minimum term of imprisonment in a concurrent sentence shall be represented by the longest imprisonment term.
    (2) When sentencing an offender for two or more intentional criminal offences committed through two or more acts, the upper limit of the sentencing range applicable to the criminal offence, which is liable to the most severe punishment, shall be increased by one third; the court shall impose a term of imprisonment from the upper half of such the sentencing range. The maximum punishment may not exceed twenty-five years of imprisonment, and with juveniles may not exceed the term of imprisonment referred to under Section 117, par.1 or 3. In parallel to the sentence of imprisonment, the court may also impose another punishment as a part of the concurrent sentence, provided one of the criminal offences involved is liable to such punishment.
    (3) When sentencing an offender for another partial attack, which is a part of continuing criminal offence, whereof another partial attack was already tried at the first-instance court, which awarded a final and conclusive judgement; the court shall reverse the earlier statement determining the guilt in the continuing criminal offence and the joinder criminal offences, the entire statement specifying punishment as well as additional statements having their grounds in the aforesaid statement determining the guilt. The court, being bound by the facts found in the reversed judgement, shall again decide on the guilt of the continuing criminal offence including a new partial attack, or on joinder criminal offences as well as on a final punishment for the continuing criminal offence, which may not be less severe than the punishment awarded by the earlier judgement. The court may also decide on related statements, which have the grounds in the statement of the guilt. In cases that the punishment for several concurrent criminal offences is imposed, the provisions under paragraphs 1 and 2 of Section 42 and 43 shall apply accordingly.
    § 42
    Súhrnný trest
    (1) Ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.
    (2) Spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest, trest prepadnutia veci alebo trest zákazu činnosti, ak bol taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7.
    (3) Ustanovenie o súhrnnom treste sa nepoužije, ak skoršie odsúdenie je takej povahy, že sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený.
    Section 42
    Accumulative Sentence
    (1) When sentencing an offender for the criminal offence he had committed before a first-instance court delivered a sentencing judgment in respect of another criminal offence committed by the offender, the court shall impose an accumulative sentence in accordance with the rules governing the imposition of accumulative sentences for criminal offences committed as concurrent acts.
    (2) The court shall accompany the imposition of an accumulative sentence with the reversal of the verdict whereby it imposed a sentence on the offender in an earlier judgment and of all the decisions related to such a verdict if they were nullified by the reversed verdict. The accumulative sentence may not be more lenient than the sentence imposed by an earlier judgment. When imposing an accumulative sentence, the court shall impose also the punishment involving the loss of honorary degrees and awards, the loss of military and other ranks, forfeiture of property, pecuniary penalty, forfeiture of a thing or prohibition to undertake certain activities if the earlier judgment included such punishment, and if it is not prejudiced by the provision of Section 34 par. 7.
    (3 The provision concerning accumulative sentence shall not be applied if, given the nature of his previous conviction, the offender is considered as never convicted.
    § 43
    Ďalší trest
    Ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal predtým, než bol trest uložený skorším rozsudkom vykonaný, a ukladá mu trest rovnakého druhu, nesmie tento trest spolu s doteraz nevykonanou časťou trestu uloženého skorším rozsudkom prevyšovať najvyššiu výmeru dovolenú týmto zákonom pre tento druh trestu. Ak je jedným z týchto trestov trest odňatia slobody, rozumie sa takou najvyššou výmerou doba dvadsiatich piatich rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie.
    Section 43
    Additional Sentence
    When the court sentences an offender for a criminal offence he had committed before he completed the execution of the sentence imposed by an earlier judgment, and it imposes the same type of punishment, the new sentence together with the portion of the earlier sentence that had not been served may not exceed maximum punishment permitted under this Act. If one of such punishments is a term of imprisonment, maximum punishment shall not exceed twenty-five years of imprisonment or life imprisonment.
    § 44
    Upustenie od súhrnného trestu a ďalšieho trestu
    Súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 alebo od uloženia ďalšieho trestu podľa § 43, ak pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.
    Section 44
    Waiver of Accumulative and Additional Sentence
    The court shall waive the imposition of an accumulative sentence pursuant to Section 42, or of an additional sentence pursuant to Section 43 if it believes that the sentence imposed by an earlier judgment is sufficient enought for protection of the society and reformation of the offender. 
    § 45
    Započítanie väzby a trestu
    (1) Ak sa viedlo proti páchateľovi trestné stíhanie vo väzbe a dôjde v tomto konaní k jeho odsúdeniu, započíta sa mu doba strávená vo väzbe do uloženého trestu, prípadne do úhrnného trestu alebo súhrnného trestu, ak je vzhľadom na druh uloženého trestu započítanie možné. Rovnako sa postupuje, ak súd upustí od uloženia súhrnného trestu alebo ďalšieho trestu.
    (2) Ak bol páchateľ súdom alebo iným orgánom potrestaný a došlo k jeho odsúdeniu pre ten istý skutok, započíta sa mu vykonaný trest do uloženého trestu, ak je vzhľadom na druh uloženého trestu započítanie možné. Rovnako postupuje súd, ak páchateľovi uložil úhrnný trest alebo súhrnný trest.
    (3) Ak nie je započítanie väzby alebo trestu podľa odsekov 1 a 2 možné, prihliadne súd na túto skutočnosť pri určovaní druhu trestu, prípadne výmery trestu.
    (4) Podľa rovnakých zásad súd postupuje aj v prípade, ak bol páchateľ vo väzbe v cudzine alebo ak bol potrestaný orgánom cudzieho štátu pre ten istý skutok.
    Section 45
    Deducting Remand in Custody and Sentence
    (1) If criminal proceedings conducted against an offender held in custody result in the imposition of a sentence, the time spent in custody on remand shall be deducted from the imposed sentence, including a concurrent or accumulative sentence if, considering the type of sentence, such deduction is possible. The same procedure is used in the case of waiver of accumulative or additional sentences.
    (2) If the offender who had been punished by a court or other body is convicted again for the same offence, the sentence he had already served shall be deducted from the imposed sentence if, considering the type of sentence, such deduction is possible. The same procedure is used in the case of concurrent and accumulative sentences.
    (3) If it is not possible to deduct the length of custody on remand or sentence pursuant to paragraphs 1 and 2, the court shall take this fact into account when deciding about the type and/or amount of punishment.
    (4)The court shall follow the same rules also when the offender was held in custody in a foreign country, or was punished by an authority of a foreign country for an identical offence.
    Tretí diel
    Ukladanie a výkon jednotlivých trestov
    Title Three
    Imposition and Execution of Individual Sentences
    § 46
    Trest odňatia slobody
    Trest odňatia slobody možno uložiť ako trest na určitú dobu, najviac na dvadsaťpäť rokov alebo ako trest odňatia slobody na doživotie.
    Section 46
    Imprisonment Sentence
    Imprisonment sentence may be imposed as a punishment for a definite period of time of not more than twenty-five years or life imprisonment.
    § 47
    Trest odňatia slobody na doživotie
    (1) Trest odňatia slobody na doživotie môže súd uložiť iba za trestný čin, za ktorý to tento zákon v osobitnej časti dovoľuje, a len za podmienok, že
    a) uloženie takého trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a
    b) nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do dvadsaťpäť rokov.
    (2) Ak súd odsudzuje páchateľa za dokonaný trestný čin úkladnej vraždy podľa § 144, vraždy podľa § 145, ublíženia na zdraví podľa § 155, nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 2, 3 alebo 4, obchodovania s ľuďmi podľa § 179, obchodovania s deťmi podľa § 180 ods. 2 alebo 3 alebo podľa § 181, brania rukojemníka podľa § 185, zavlečenia do cudziny podľa § 187, lúpeže podľa § 188, vydierania podľa § 189 ods. 2, 3 alebo 4, hrubého nátlaku podľa § 190 alebo § 191 ods. 2, 3 alebo 4, znásilnenia podľa § 199, sexuálneho násilia podľa § 200, sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 2 alebo 3, týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208, všeobecného ohrozenia podľa § 284, ohrozenia bezpečnosti vzdušného dopravného prostriedku a lode podľa § 291, zavlečenia vzdušného dopravného prostriedku do cudziny podľa § 293, založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296, založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny podľa § 297, teroru podľa § 313 alebo § 314, násilného prekročenia štátnej hranice podľa § 354 ods. 2, 3 alebo 4, prevádzačstva podľa § 355 ods. 3, 4 alebo 5, výroby detskej pornografie podľa § 368, genocídia podľa § 418, terorizmu podľa § 419 alebo neľudskosti podľa § 425, hoci už bol za takéto trestné činy dvakrát potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody, uloží mu trest odňatia slobody na doživotie, ak sú splnené podmienky uvedené v odseku 1; inak mu uloží trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov, ak tomu nebránia okolnosti hodné osobitného zreteľa. Súd však nemôže takému páchateľovi uložiť trest odňatia slobody pod dvadsať rokov.
    Section 47
    Life Imprisonment
    (1) The court may impose a life imprisonment sentence only in respect of a specific criminal offence set out in the Special Section of this Act. The court may impose a life imprisonment sentence only provided that
    the imposition of this type of punishment is necessary to ensure an effective protection of the society, and
    the offender may not be expected to become rehabilitated by means of a term of imprisonment of less than twenty-five years.
    (2) When sentencing an offender for a completed criminal offence of first degree murder pursuant to Section 144, murder pursuant to Section 145, bodily harm pursuant to Section 155, illicit manufacturing, possession of and trafficking in narcotics, drugs, poisons and precursors pursuant to Section 172 par. 2, 3 or 4, trafficking in human beings pursuant to Section 179, stealing and trading of children pursuant to Section 180 par. 2 or 3 or pursuant to Section 181, taking a hostage pursuant to Section 185, abduction to a foreign country pursuant to Section 187, robbery pursuant to Section 188, extortion pursuant to Section 189 par. 2, 3 or 4, duress pursuant to Section 190 or section 191 par. 2, 3 or 4, rape pursuant to Section 199, sexual violence pursuant to Section 200, sexual abuse pursuant to Section 201 par. 2 or 3, battering a close person and a person entrusted to one’s care pursuant to Section 208, endangering the public safety pursuant to Section 284, endangering the safety of an aircraft or a vessel pursuant to Section 291, hijacking an aircraft to a foreign country pursuant to Section 293, establishing, masterminding and supporting a criminal group pursuant to Section 296, establishing, masterminding and supporting a terrorist group pursuant to Section 297, terror pursuant to Section 313 or 314, forcible crossing the state border pursuant to Section 354 par. 2. 3 or 4, facilitating an illegal border crossing pursuant to Section 355 par. 3, 4 or 5, manufacturing of child pornography pursuant to Section 368, genocide pursuant to Section 418, terrorism and some forms of participation on terrorism pursuant to Section 419, or acts against humanity pursuant to Section 425, although he was two times imposed an unconditional sentence of imprisonment for such criminal offences, the court shall impose life imprisonment, if the conditions referred to in paragraph 1 are met, otherwise it shall impose him an imprisonment for 25 years if circumstances of considerable regard do not prevent such sentence. However, the court is not allowed to impose such offender the imprisonment less than 20 years.
    § 48
    Vonkajšia diferenciácia výkonu trestu odňatia slobody
    (1) Trest odňatia slobody sa vykonáva diferencovane v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody (ďalej len ústav na výkon trestu) minimálneho, stredného alebo maximálneho stupňa stráženia.
    (2) Súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu
    a) s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin,
    b) so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin; na pedchádzajúce odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený.
    (3) Do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia zaradí súd
    a) páchateľa, ktorému uložil trest odňatia slobody na doživotie, alebo
    b) páchateľa obzvlášť závažného zločinu.
    (4) Súd môže zaradiť páchateľa aj do ústavu na výkon trestu iného stupňa stráženia, než do ktorého má byť podľa odseku 2 zaradený, ak má so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia páchateľa za to, že v ústave na výkon trestu iného stupňa stráženia bude jeho náprava lepšie zaručená. Takto môže do ústavu na výkon trestu minimálneho stupňa stráženia zaradiť páchateľa aj vtedy, ak bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu za úmyselný prečin. Nemôže však do ústavu na výkon trestu s minimálnym alebo stredným stupňom stráženia zaradiť páchateľa, ktorému bol uložený trest odňatia slobody na doživotie, alebo páchateľa obzvlášť závažného zločinu, ktorému bol uložený trest odňatia slobody prevyšujúci pätnásť rokov.
    (5) Pri zaradení páchateľa do ústavu na výkon trestu minimálneho, stredného alebo maximálneho stupňa stráženia nie je súd viazaný ustanoveniami odsekov 2 a 3 ani vtedy, ak schvaľuje dohodu o uznaní viny a prijatí trestu alebo zníži trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 ods. 2 písm. b).
    Section 48
    Differentiation of Imprisonment Sentence Execution
    (1) An imprisonment sentence shall be served in correctional and re-educational facilities (hereinafter referred to as „correctional facility“) differentiated by security levels into the categories of minimum, medium or maximum security.
    (2) As a rule, the court shall assign the offender to serve his term of imprisonment in the correctional facility
    a) of minimum security if, during the ten-year period that preceded the commission of the criminal offence, he did not serve an unconditional imprisonment sentence imposed in respect of a wilful criminal offence,
    b) of medium security if, during the ten-year period that preceded the commission of the criminal offence, he served an unconditional imprisonment sentence imposed in respect of a wilful criminal offence; the previous conviction shall not be taken into account if the offender is considered as never convicted,
    (3) The court shall assign the offender to serve his term of imprisonment in the correctional facility of maximum security
    a) if he has been imposed life imprisonment, or
    b) if he committed a particularly serious felony.
    (4) The court may assign the offender into a different correctional category than prescribed by paragraph 2 if it believes that, considering the gravity of the criminal offence and the degree and character of disturbance of the offender, his rehabilitation and re-education will be better ensured in a different category. It may assign the offender to the minimum security facility even if such offender served, during the ten-year period that preceded the commission of this offence, an unconditional imprisonment sentence imposed in respect of a wilful minor criminal offence. However, the offender imposed life imprisonment or the offender of particularly serious felony imposed the term of imprisonment exceeding fifteen years may not be assigned to the minimum or medium security facility.
    (5) When assigning the offender into the minimum, medium or maximum security facility, the court shall not be bound by the provisions under paragraphs 2 and 3 also in the case of plea bargaining or reducing the term of imprisonment below the minimum rate pursuant to Section 39, par. 2, letter b).
    Podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody
    Suspended Imprisonment Sentence for a Probationary Period
    § 49
    (1) Súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak
    a) vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, alebo
    b) prijme záruku za nápravu páchateľa a ak vzhľadom na výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol, má za to, že výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.
    (2) Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.
    Section 49
    (1) The court may impose a suspended imprisonment sentence if the imprisonment sentence does not exceed two years and if,
    a) considering the personal situation of the offender, in particular his previous life and work circumstances and the circumstances of the case, the court reasonably believes that it is possible to protect the society, and guarantee the rehabilitation of the offender even if the sentence is not executed, or
    b) the court accepts the guarantee of the offender’s rehabilitation, and believes that no imprisonment sentence needs to be served in view of the educational influence of the person who has offered such guarantee.
    (2) The court shall not apply provision of paragraph 1 when sentencing the offender for an intentional criminal offence committed within the probationary period of a suspended imprisonment sentence, or within the probationary period of conditional release from serving an imprisonment sentence.
    § 50
    (1) Pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určí súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
    (2) V rámci povolenia podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody môže súd páchateľovi uložiť aj primerané obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4, smerujúce k tomu, aby viedol riadny život; spravidla mu uloží, aby podľa svojich schopností nahradil škodu spôsobenú trestným činom.
    (3) Doba, po ktorú viedol odsúdený v skúšobnej dobe riadny život, sa započítava do skúšobnej doby novourčenej pri povolení odkladu výkonu trestu odňatia slobody alebo probácie uložených za ten istý skutok, alebo do skúšobnej doby alebo probácie určených pri uložení úhrnného trestu alebo súhrnného trestu.
    (4) Ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a riadne vykonal iné uložené sankcie a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby. Výnimočne môže súd vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže
    a) ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad,
    b) primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú hranicu skúšobnej doby ustanovenej v odseku l, alebo
    c) ustanoviť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo primerané povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4, smerujúce k tomu, aby viedol riadny život.
    (5) Ak súd do roka od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 4 bez toho, že by odsúdený mal na tom vinu, má sa za to, že sa odsúdený osvedčil.
    (6) Rovnako sa má za to, že sa odsúdený osvedčil, ak súd do dvoch rokov od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 4 bez toho, že by odsúdený mal na tom vinu v prípade, ak sa proti odsúdenému vedie v skúšobnej dobe trestné stíhanie pre iný trestný čin.
    (7) Ak sa vyslovilo, že sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil, alebo ak sa má za to, že sa osvedčil, hľadí sa na neho, ako keby nebol odsúdený.
    (8) Ak súd rozhodne, že sa trest odňatia slobody, ktorý bol podmienečne odložený, vykoná, rozhodne zároveň aj o spôsobe výkonu trestu.
    Section 50
    (1) A suspended imprisonment sentence means that the execution of the term of imprisonment by the offender is conditionally suspended for a probationary period of one to five years. The probationary period starts to run on the day after the day when the judgment becomes final.
    (2) The court may, as appropriate, impose the restrictions and obligations on a conditionally released person pursuant to Section 51 par. 2 and 3, with the aim of encouraging him to comply with the specified standards of conduct; as a rule, the court shall also order him to compensate for the damages inflicted by the criminal offence.
    (3) The portion of the probationary period, during which the offender who received a suspended imprisonment term complies with the specified standards of conduct, shall be taken into account in the determination of the new probationary period imposed in connection with a suspended imprisonment sentence imposed for an identical offence, or of the probationary period determined in connection with an accumulative or concurrent sentence.
    (4) If the conditionally released person complies with the specified standards of conduct, and fulfils the imposed restrictions and obligations, the court shall issue a ruling declaring that he has proved himself. In the opposite case, the court may rule, while the parole period is still in progress, that the remainder of the sentence be served. The court may, in exceptional cases, leave the suspended imprisonment sentence effective although the convicted person through his action within probationary period gives rise to ruling on the sentence to be served, and it may simultaneously
    a) determine the supervision over the convict,
    b) when appropriate, extend the probationary period in not more than two years while it may not exceed the upper limit of probationary period referred to under paragraph 1, or
    c) determine adequate limitations or reasonable obligations referred to under Section 51 par. 3 and 4 that have not been imposed yet in order to make him lead a regular life.
    (5) If the court does not issue the ruling referred to under par 4 within one year after the termination of the probationary period without having been impeded to do so by the probationer, the probationer shall be considered as having proved himself.
    (6) Likewise, the probationer shall be considered as having proved himself, if the court does not issue the ruling referred to under par 4 within two years after the termination of the probationary period without having been impeded to do so by the probationer, if the criminal prosecution for another criminal offence is conducted against the convict within probationary period.
    (7) If the court rules that the probationer has proved himself, or if he is believed to have proved himself, he shall be regarded as never having been convicted.
    (8) If the court converts a suspended imprisonment sentence for a probationary period into an unconditional imprisonment sentence, it shall also decide about how the sentence is to be executed.
    Podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom
    § 51
    (1) Súd môže za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, ak páchateľovi zároveň uloží probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Ustanovenie § 49 ods. 2 platí rovnako.
    (2) Pri určení probačného dohľadu ustanoví súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Zároveň súd uloží obmedzenia alebo povinnosti, ktoré sú súčasťou probačného dohľadu.
    (3) Obmedzenia spočívajú najmä v zákaze
    a) návštev športových alebo iných hromadných podujatí,
    b) požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok,
    c) stretávania sa s osobami, ktoré majú na páchateľa negatívny vplyv alebo ktoré boli jeho spolupáchateľmi alebo účastníkmi na trestnom čine,
    d) vstupu na vyhradené miesta alebo priestory, na ktorých trestný čin spáchal,
    e) účasti na hazardných hrách, hrania na hracích automatoch a uzatvárania stávok.
    (4) Povinnosti spočívajú najmä v príkaze
    a) nepriblížiť sa k poškodenému na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodeného,
    b) vysťahovať sa z bytu alebo domu, v ktorom sa neoprávnene zdržuje alebo ktorý protiprávne obsadil,
    c) nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu,
    d) zaplatiť v skúšobnej dobe dlh alebo zameškané výživné,
    e) osobne alebo verejne sa ospravedlniť poškodenému,
    f) v skúšobnej dobe získať určitú pracovnú kvalifikáciu alebo zúčastniť sa na rekvalifikačnom kurze,
    g) podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu,
    h) podrobiť sa liečeniu závislosti od návykových látok, ak mu nebolo uložené ochranné liečenie,
    i) podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve,
    j) zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.
    (5) Páchateľ, ktorému bol uložený probačný dohľad, je povinný strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom.
    (6) Skúšobná doba podľa odseku 2 sa nevzťahuje na výkon ostatných trestov uložených popri probačnom dohľade.
    (7) Doba, po ktorú odsúdený, ktorému bol uložený probačný dohľad, viedol v skúšobnej dobe riadny život, dodržiaval podmienky dohľadu a splnil uložené obmedzenia a povinnosti, sa započítava do skúšobnej doby, ktorá bola určená pri uložení nového probačného dohľadu uloženého za ten istý skutok, alebo do skúšobnej doby určenej pri uložení úhrnného trestu alebo súhrnného trestu.
    Suspended Imprisonment Sentence for a Probationary Period with Supervision
    Section 51
    (1) The court may, under the conditions referred to under Section 49 par. 1, impose a suspended imprisonment sentence if the imprisonment sentence does not exceed three years, if it simultaneously issues a ruling on a probationary supervision over the conduct of the offender imposed for the probationary period. The provision under Section 49 par. 2 shall apply accordingly.
    (2) When imposing the probationary supervision, the court shall decide on the probationary period of one to five years. The probationary period starts to run on the day after the day when the judgment becomes final. At the same time, the court shall issue a ruling on the restrictions and obligations attached to the probationary supervision.
    (3) The restrictions consist, in particular, in bans on
    a) visiting sporting or other mass events,
    b) using alcoholic beverages and other habit-forming substances,
    c) meeting the persons who have negative influence on the offender, or who were his accomplices or participants in the crime,
    d) entering certain places or premises whereat he committed the criminal offence
    e) gambling, playing slot machines and betting.
    (4) The obligations consist, in particular, in injunctions 
    a) not to go within a distance of less than five meters of the injured party, and not to stay in the vicinity of his dwelling,
    b) to move out from the apartment or house wherein he unlawfully dwells, or which has been occupied by him unlawfully,
    c) to compensate for the caused damage within the probationary period
    d) to pay off the debt or delayed alimony within the probationary period,
    e) to make apology to the injured party personally or publicly,
    f) to acquire a certain level of vocational qualification, or to take part in a requalification course within the probationary period,
    g) to undergo a social skills training programme or other educational program1me in co-operation with a probation or mediation officer or other professional,
    h) unless protective treatment has been imposed, to undergo the treatment of addiction to habit-forming substances,
    i) to undergo psychotherapy, or make use of psychological counselling services within the probationary period,
    j) to get employed or actively seek employment in a provable way within the probationary period.
    (5) The offender on probation placed under the supervision shall be obliged to comply with the supervision conducted by a probation or mediation officer.
    (6) The probation period set out under paragraph 2 shall not apply to the execution of other sentences imposed concurrently with the probationary supervision.
    (7) The portion of the probationary period, during which the offender who was imposed the probationary supervision leads a regular life, complies with the specified conditions of supervision, respects the imposed restrictions, and meets the imposed obligations, shall be taken into account in the determination of the new probationary period imposed in connection with a new probationary supervision for an identical offence, or of the probationary period determined in connection with an accumulative or concurrent sentence.
    § 52
    (1) Ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život, dodržiaval podmienky probačného dohľadu a splnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby. Výnimočne môže súd, vzhľadom na okolnosti prípadu, ponechať probačný dohľad v platnosti, hoci odsúdený svojím konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže
    a) primerane predĺžiť probačný dohľad, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú hranicu probačného dohľadu ustanoveného v § 51 ods. 2, alebo
    b) uložiť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo povinnosti.
    (2) Ak súd do roka od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 1 bez toho, že by na tom mal odsúdený vinu, má sa za to, že sa odsúdený osvedčil.
    (3) Rovnako sa má za to, že sa odsúdený osvedčil, ak súd do dvoch rokov od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 1 bez toho, že by odsúdený mal na tom vinu v prípade, ak sa proti odsúdenému vedie v skúšobnej dobe trestné stíhanie pre iný trestný čin.
    (4) Ak sa vyslovilo, že sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil, alebo ak sa má za to, že sa osvedčil, hľadí sa na neho, ako keby nebol odsúdený.
    (5) Ak súd premení podmienečný trest odňatia slobody na nepodmienečný trest odňatia slobody, rozhodne zároveň o spôsobe výkonu trestu. 
    Section 52
    (1) If the convict, within the probationary period, leads a regular life, complies with the specified conditions of probationary supervision, respects the imposed restrictions, and meets the imposed obligations, the court shall issue a ruling declaring that he has proved himself. In the opposite case, the court may rule, while the parole period is still in progress, that the remainder of the sentence be served. The court may, in exceptional cases, leave the probationary supervision effective although the convicted person through his action within probationary period gives rise to ruling on the sentence to be served, and it may simultaneously
    a) when appropriate, extend the probationary supervision in not more than two years, while it may not exceed the upper limit of probationary supervision referred to under Section 51 paragraph 2, or
    b) determine adequate limitations or reasonable obligations that have not been imposed yet.
    (2) If the court does not issue the ruling referred to under paragraph 1 within one year after the termination of the probationary period without having been impeded to do so by the probationer, the probationer shall be considered as having proved himself.
    (3) Likewise, the probationer shall be considered as having proved himself, if the court does not issue the ruling referred to under paragraph 1 within two years after the termination of the probationary period without having been impeded to do so by the probationer, if the criminal prosecution for another criminal offence is conducted against the convict within probationary period.
    (4) If the court rules that the probationer has proved himself, or if he is believed to have proved himself, he shall be regarded as never having been convicted.
    (5) If the court converts a suspended imprisonment sentence for a probationary period into an unconditional imprisonment sentence, it shall also decide about how the sentence is to be executed.
    § 53
    Trest domáceho väzenia
    (1) Trest domáceho väzenia až na jeden rok môže súd uložiť páchateľovi prečinu.
    (2) Odsúdený po dobu výkonu trestu domáceho väzenia je povinný v čase, ktorý určí súd, zdržiavať sa vo svojom obydlí vrátane k nemu prináležiacich vonkajších priestorov, viesť riadny život a podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami, ak je táto kontrola nariadená.
    (3) Po dobu výkonu trestu domáceho väzenia môže odsúdený opustiť svoje obydlie len po predchádzajúcom súhlase probačného a mediačného úradníka alebo orgánu, ktorý spravuje technickú kontrolu nad odsúdeným, a len z naliehavého dôvodu a na nevyhnutne potrebný čas. Tento čas sa započítava do výkonu trestu.
    (4) Ak odsúdený neplní povinnosti uvedené v odseku 2, súd trest premení na nepodmienečný trest odňatia slobody tak, že dva dni nevykonaného trestu sa rovnajú jednému dňu nepodmienečného trestu odňatia slobody, a zároveň rozhodne o spôsobe výkonu tohto trestu. 
    Section 53
    Home Arrest
    (1) The court may impose home arrest for a period of up to one year on the offender of a minor offence.
    (2) During the execution of home arrest, the convict shall be obliged, for the period of time determined by the court, to stay in his dwelling and premises adjacent thereto, lead a regular life and, if ordered by the court, submit himself to supervision by means of electronic monitoring devices.
    (3) During the execution of home arrest, the convict may leave his dwelling only upon the previous consent given by a probation and mediation officer or an authority responsible for overseeing the convict via technical devices, and only on the grounds of urgency and for the period no longer than necessary. This period of time shall be included in the calculation of the overall sentence.
    (4) If the convict does not comply with the conditions referred to under paragraph 2, the court shall convert home arrest into an unconditional imprisonment sentence in such a way that two days of unserved portion of home arrest shall be equivalent to one day of an unconditional imprisonment sentence, it shall also decide about how the sentence is to be executed.
    Trest povinnej práce
    § 54
    Trest povinnej práce môže súd uložiť so súhlasom páchateľa vo výmere od 40 do 300 hodín, ak ho odsudzuje za prečin, za ktorý zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody, ktorého horná hranica sadzby trestu odňatia slobody nepresahuje päť rokov. 
    Community Service Work
    Section 54
    The court may impose on the offender, upon his consent, a community service work sentence for a period not less than 40 hours and not exceeding 300 hours, if it issues a ruling for a minor offence punishable by the term of imprisonment of not more than five years under this Act.
    § 55
    (1) Trest povinnej práce je odsúdený povinný vykonať najneskôr do jedného roka od nariadenia výkonu tohto trestu. Súd môže páchateľovi na túto dobu uložiť aj primerané obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4, smerujúce k tomu, aby viedol riadny život, spravidla mu uloží, aby podľa svojich síl a schopností nahradil škodu, ktorú trestným činom spôsobil. Do doby výkonu trestu povinnej práce sa nezapočítava doba, počas ktorej odsúdený
    a) nemohol vykonávať trest povinnej práce pre dočasnú práceneschopnosť alebo preto, že mu v tejto dobe práca nebola určená,
    b) vykonával povinnú vojenskú službu alebo inú službu namiesto povinnej vojenskej služby,
    c) zdržiaval sa v cudzine,
    d) bol vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody v inej veci.
    (2) Trest povinnej práce súd neuloží, ak je páchateľ dlhodobo práceneschopný alebo invalidný.
    (3) Trest povinnej práce je odsúdený povinný vykonávať osobne a vo svojom voľnom čase bez nároku na odmenu.
    (4) Ak odsúdený v čase výkonu trestu povinnej práce neviedol riadny život alebo zavinene nevykonal práce v určenom rozsahu, alebo nesplnil uložené obmedzenia alebo povinnosti, súd premení trest povinnej práce alebo jeho zvyšok na trest odňatia slobody tak, že za každé dve hodiny nevykonanej práce nariadi jeden deň nepodmienečného trestu odňatia slobody a zároveň rozhodne o spôsobe výkonu tohto trestu.
    (5) Súd môže upustiť od výkonu trestu povinnej práce, ak sa odsúdený v čase výkonu tohto trestu nie z vlastnej viny stal trvalo práceneschopným alebo invalidným alebo z iných závažných dôvodov.
    Section 55
    (1) The convict shall be obliged to perform community service work within one year after the date on which the related court ruling becomes final. The court may, as appropriate, impose the restrictions and obligations referred to under Section 51 par. 3 and 4 on the offender, with the aim of encouraging him to lead regular life; as a rule, the court shall also order him to compensate, to the best of his abilities, for the damage inflicted by the criminal offence.When calculating the period of participation in a community service work, it shall not be taken into account any period of time, during which the convict
    a) could not perform community service work due to a temporary illness, or because he was not assigned any work during this period,
    b) attended compulsory military service or other service instead of compulsory military service,
    c) stayed abroad,
    d) was remanded in custody, or was serving a term of imprisonment in connection with other offence.
    (2) The court shall not impose community service work if the offender is on long term sick leave or has been disabled.
    (3) The offender shall have an obligation to perform community service in person and during his free time without receiving remuneration.
    (4) If the convict fails to lead regular life or perform, of his own causation, the service in the required scope, or if he does not respect the restrictions and does not fulfil the obligations imposed on him under the sentence, the court shall convert the community service work sentence or the remainder thereof into an unconditional imprisonment sentence execution in such a way that every two-hour segment of unserved portion of community service work shall be equivalent to one day of an unconditional imprisonment sentence, it shall also decide about how the sentence is to be executed.
    (5) The court may waive the execution of community service work, if the convict, during the serving of this punishment, has gone on long term sick leave or permanent disability without any fault on the part of him.
    Peňažný trest
    Pecuniary Penalty
    § 56
    (1) Peňažný trest môže súd uložiť od 5 000 Sk do 10 000 000 Sk páchateľovi úmyselného trestného činu, ktorým získal alebo sa snažil získať majetkový prospech.
    (2) Bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1 môže súd peňažný trest uložiť, ak ho ukladá za prečin a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy páchateľa trest odňatia slobody neukladá.
    (3) Ak to odôvodňuje výška uloženého peňažného trestu a osobné a majetkové pomery páchateľa, môže súd rozhodnúť, že peňažný trest zaplatí odsúdený v mesačných splátkach. Súčasne určí ich výšku a lehotu v dĺžke najviac jeden rok od nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku, do ktorej musí byť peňažný trest zaplatený.
    (4) Peňažný trest, ktorý odsúdený už vykonal, sa započítava do nového peňažného trestu, ktorý bol páchateľovi uložený pre ten istý skutok, alebo do tohto trestu, ak bol uložený ako súhrnný trest alebo úhrnný trest.
    (5) Peňažný trest súd neuloží, ak by sa tým zmarila možnosť náhrady škody spôsobenej trestným činom.
    Section 56
    (1) The court may impose a pecuniary penalty of not less than 5,000 SKK and not more than 10,000,000 SKK on the offender of an intentional criminal offence whereby he gained or tried to gain property benefit.
    (2) In the absence of the conditions referred to in paragraph 1, the court may impose a pecuniary penalty for a minor offence if, in view of the character of the offence and the potential for rehabilitating the offender, it decides not to impose a custodial penalty.
    (3) The court may, taking account of the amount of the pecuniary penalty and the personal and property situation of the offender, allow the payment of the pecuniary penalty in monthly instalments. At the same time, the court shall determine the amount of instalments, and the time limit for the payment of the pecuniary penalty, which may not be longer than one year from the date on which the convicting judgment became final.
    (4) The pecuniary penalty that the sentenced person has already paid shall be credited towards the new pecuniary penalty imposed in respect of the same offence, or the penalty imposed as a cumulative or concurrent sentence.
    (5) The court shall not impose a pecuniary penalty if this would obstruct the payment of the compensation for damage caused by the criminal offence.
    § 57
    (1) Pri ukladaní peňažného trestu súd prihliadne na osobné a majetkové pomery páchateľa. Peňažný trest neuloží, ak je zrejmé, že by bol nevymožiteľný.
    (2) Vymožená suma peňažného trestu pripadá štátu.
    (3) Ak súd ukladá peňažný trest, ustanoví pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody až na päť rokov. Náhradný trest nesmie spolu s uloženým trestom odňatia slobody presahovať zákonom dovolenú hranicu trestnej sadzby.
    (4) Ak by náhradný trest presiahol hranicu uvedenú v odseku 3 alebo ak je peňažný trest ukladaný popri treste odňatia slobody na doživotie, súd náhradný trest neuloží.
    Section 57
    (1) In determining the amount of the pecuniary penalty, the court shall also consider the personal and property situation of the offender. It shall not impose a pecuniary penalty if it is obvious that it cannot be collected.
    (2) The paid pecuniary penalty shall constitute the revenue of the State.
    (3) In addition to imposing a pecuniary penalty, the court shall deliver an alternative custodial penalty of up to five years to be executed, should the execution of the pecuniary penalty be deliberately prevented. The combination of such alternative penalty and the imposed custodial penalty may not exceed the statutory sentencing range.
    (4) If the alternative penalty would exceed the range referred to in paragraph 3, or if a pecuniary penalty is imposed in combination with life imprisonment, the court shall impose no alternative penalty.
    Trest prepadnutia majetku
    § 58
    (1) Trest prepadnutia majetku môže súd uložiť vzhľadom na okolnosti spáchaného trestného činu a pomery páchateľa, ak páchateľa odsudzuje na trest odňatia slobody na doživotie alebo ak ho odsudzuje na nepodmienečný trest odňatia slobody za obzvlášť závažný zločin, ktorým páchateľ získal alebo sa snažil získať majetkový prospech veľkého rozsahu alebo ktorým spôsobil škodu veľkého rozsahu.
    (2) Trest prepadnutia majetku súd uloží bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1, ak odsudzuje páchateľa za spáchanie trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 2, 3 alebo 4 alebo § 173, trestného činu obchodovania s ľuďmi podľa § 179, trestného činu obchodovania s deťmi podľa § 180 ods. 2 alebo 3 alebo § 181, trestného činu vydierania podľa § 189 ods. 2 písm. c), trestného činu hrubého nátlaku podľa § 190 ods. 1, 3, 4 alebo 5 alebo § 191 ods. 3 alebo 4, trestného činu nátlaku podľa § 192 ods. 3 alebo 4, trestného činu podielnictva podľa § 231 ods. 2, 3 alebo 4 alebo § 232 ods. 3 alebo 4, trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 alebo 234, trestného činu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270, trestného činu uvádzania falšovaných, pozmenených a neoprávnene vyrobených peňazí a cenných papierov podľa § 271 ods. 1, trestného činu výroby a držby falšovateľského náčinia podľa § 272 ods. 2, trestného činu skrátenia dane a poistného podľa § 276, trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa § 277, trestného činu nezaplatenia dane podľa § 278 ods. 2 alebo 3, trestného činu porušenia predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru podľa § 279 ods. 2 alebo 3, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny podľa § 297, trestného činu teroru podľa § 313 alebo 314, trestného činu prijímania úplatku podľa § 328 ods. 2 alebo 3 alebo § 329 ods. 2 alebo 3, trestného činu podplácania podľa § 334 ods. 2 alebo § 335 ods. 2, trestného činu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 6, trestného činu prevádzačstva podľa § 355 alebo 356, trestného činu kupliarstva podľa § 367 ods. 3, trestného činu výroby detskej pornografie podľa § 368, trestného činu rozširovania detskej pornografie podľa § 369, trestného činu ohrozovania mravnosti podľa § 372 ods. 2 alebo 3 alebo trestného činu terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme podľa § 419 a páchateľ nadobudol majetok aspoň v značnom rozsahu trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti.
    Forfeiture of Property
    Section 58
    (1) Taking account of the circumstances, under which the criminal offence was committed and the personal situation of the offender, the court may order the forfeiture of property of the offender whom it sentences to life imprisonment or to unconditional imprisonment for a particularly serious felony, through which the offender gained or tried to gain large-scale property benefits or caused large-scale damage.
    (2) The court shall order the forfeiture of property even in the absence of the conditions referred to in paragraph 1 when sentencing perpetrators of criminal offences of illicit manufacturing and possession of narcotics or psychotropic substances, poisons or precursors, and trafficking in them pursuant to Section 172 paragraphs 2, 3 or 4, or Section 173, criminal offence of trafficking in human beings pursuant to Section 179, criminal offence of trafficking in children pursuant to Section 180 paragraphs 2 or 3 or Section 181, criminal offence of extortion pursuant to Section 189 paragraph 2 (c), criminal offence of gross coercion pursuant to Section 190 paragraphs 1, 3, 4 or 5, or Section 191 paragraphs 3 or 4, criminal offence of coercion pursuant to Section 192 paragraphs 3 or 4, criminal offence of sharing pursuant to Section 231 paragraphs 2, 3 or 4, or Section 232 paragraphs 3 or 4, criminal offence of legalisation of proceeds of crime pursuant to Section 233 or 234, criminal offence of forgery, fraudulent alteration and illicit manufacturing of money and securities pursuant to Section 270, criminal offence of uttering counterfeit, fraudulently altered and illicitly manufactured money and securities pursuant to Section 271 paragraph 1, criminal offence of manufacturing and possession of instruments for counterfeiting and forgery pursuant to Section 272 paragraph 2, criminal offence of failure to pay tax and insurance pursuant to Section 277, criminal offence of failure to pay tax pursuant to Section 278 paragraphs 2 or 3, criminal offence of breach of regulations governing state technical measures for labelling goods pursuant to Section 279 paragraphs 2 or 3, criminal offence of establishing, masterminding and supporting a criminal group pursuant to Section 296, establishing, masterminding and supporting a terrorist group pursuant to Section 297, criminal offence of terror pursuant to Section 313 or Section 314, criminal offence of accepting a bribe pursuant to Section 328 paragraph 2 or 3, or Section 329 paragraphs 2 or 3, criminal offence of bribery pursuant to Section 334 paragraph 2 or Section 335 paragraph 2, criminal offence of countefeiting and altering a public instrument, official seal, official seal-off, official emblem and official mark pursuant to Section 352 paragraph 6, criminal offence of smuggling of migrants pursuant to Section 355 or Section 356, criminal offence of procuring and soliciting prostitution pursuant to Section 367 paragraph 3, criminal offence of manufacturing of child pornography pursuant to Section 368, criminal offence of dissemination of child pornography pursuant to Section 369, criminal offence of corrupting morals pursuant to Section 372 paragraphs 2 or 3, or criminal offence of terrorism and some forms of participation on terrorism pursuant to Section 419, if the offender has acquired his property or part thereof from the proceeds of crime at least in the substantial extent.
    § 59
    (1) Trest prepadnutia majetku postihuje, v rozsahu, ktorý patrí odsúdenému pri výkone trestu prepadnutia majetku po ukončení konkurzného konania,
    a) výťažok zo speňaženia majetku,
    b) majetok vylúčený zo súpisu majetku podstát,
    c) majetok podliehajúci konkurzu, ak nedošlo k speňaženiu majetku.
    (2) Vlastníkom prepadnutého majetku sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.
    (3) Právoplatným rozhodnutím súdu o prepadnutí majetku zaniká bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
    Section 59
    (1) The penalty of the forfeiture of property shall recover in the extent that belongs to the sentenced person in the execution of the penalty of the forfeiture of propery after the end of bankruptcy proceedings,
    a) proceeds of encachment of property,
    b) the property that is excluded from the particulars of sale,
    c) the property subject to the bankruptcy proceedings if the encachment of property was not reached.
    (2) The forfeited property shall, unless the court decides otherwise on the basis of a promulgated international treaty binding for the Slovak Republic, become a property of the State.
    (3) The final decision on the forfeiture of property shall result in the dissolution of community property of spouses.
    § 60
    Trest prepadnutia veci
    (1) Súd uloží trest prepadnutia veci,
    a) ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu,
    b) ktorá bola určená na spáchanie trestného činu,
    c) ktorú páchateľ získal trestným činom alebo ako odmenu zaň alebo
    d) ktorú páchateľ nadobudol za vec uvedenú v písmene c).
    (2) Ak vec uvedená v odseku 1 je nedosiahnuteľná alebo neidentifikovateľná, alebo je zmiešaná s majetkom páchateľa alebo s majetkom inej osoby získaným v súlade so zákonom, môže súd uložiť prepadnutie veci takej hodnoty, ktorá zodpovedá hodnote tejto veci.
    (3) Nedosiahnuteľnou vecou sa rozumie vec zničená, poškodená, stratená, odcudzená, urobená neupotrebiteľnou, spotrebovaná, ukrytá, prevedená na inú osobu s cieľom vyňať ju z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní alebo inak odstránená alebo ušetrené náklady.
    (4) Vecou podľa odseku 1 sa rozumejú aj príjmy z trestného činu, ako aj zisky, úroky a iné úžitky z týchto príjmov alebo vecí.
    (5) Trest prepadnutia veci môže súd uložiť, len ak ide o vec patriacu páchateľovi.
    (6) Vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.
    (7) Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak
    a) poškodenému vznikol z činu nárok na náhradu škody, ktorého uspokojenie by bolo znemožnené prepadnutím veci,
    b) hodnota veci je v zjavnom nepomere k miere závažnosti prečinu, alebo
    c) súd upustil od potrestania páchateľa.
    Section 60
    Forfeiture of a Thing
    (1) The court shall order the forfeiture of a thing, which was
    a) used to commit a criminal offence,
    b) intended to be used to commit a criminal offence,
    c) obtained by means of a criminal offence, or as remuneration for committing a criminal offence, or
    d) obtained by the offender in exchange for a thing referred to in c).
    (2) If the thing referred to in paragraph 1 is inaccessible or unidentifiable, or is merged with the property of the offender, or with the property of another person obtained by lawful means, the court may impose the forfeiture of a thing whose value corresponds to the value of the thing referred to in paragraph 1.
    (3) An inaccessible thing shall mean a thing that has been destroyed, damaged, lost, stolen, rendered unusable, consumed, hidden, transferred to another person for the purpose of excluding it from the competence of criminal procedure authorities, or a thing removed in a different manner, or the costs saved.
    (4) A thing within the meaning of paragraph 1 shall also mean the proceeds of crime, as well as profits, interests, or other benefits arising from such proceeds or things.
    (5) The court may impose the sentence of forfeiture of a thing only if the thing belongs to the offender.
    (6) The forfeited thing shall, unless the court decides otherwise on the basis of a promulgated international treaty binding for the Slovak Republic, become a property of the State.
    (7) The provisions of paragraph 1 shall not apply if
    a) the victim is entitled to a compensation for damage caused by the offence, which the forfeiture of a thing would make impossible,
    b) the value of the thing is prima facie disproportionate to the gravity of the minor offence, or
    c) the court waives the punishment of the offender.
    § 61
     Trest zákazu činnosti
    (1) Trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.
    (2) Trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.
    (3) Do doby výkonu trestu zákazu činnosti sa nezapočítava doba výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody; započítava sa však doba, počas ktorej bolo páchateľovi pred právoplatnosťou rozsudku podľa osobitných predpisov odňaté oprávnenie na činnosť, ktorá je predmetom zákazu, a doba, počas ktorej už nesmel na základe opatrenia štátneho orgánu túto činnosť vykonávať.
    (4) Trest zákazu činnosti, ktorý odsúdený už vykonal, sa započítava do nového trestu zákazu činnosti, ktorý bol páchateľovi uložený pre ten istý skutok alebo do tohto trestu, ak bol uložený ako súhrnný trest alebo úhrnný trest.
    Section 61
    Prohibition to Undertake Certain Activities
    (1) The prohibition to undertake certain activities shall mean that, during the execution of this sentence, the sentenced person is not allowed to perform a certain job, profession, or hold a specific office, or perform an activity, which is subject to special authorisation, or whose performance is governed under a separate regulation.
    (2) The court may impose the prohibition to undertake certain activities of not less than one year and not more than ten years if the offender has committed a criminal offence in connection with such activities.
    (3) The execution of the sentence of the prohibition to undertake certain activities does not include the time spent serving an unconditional imprisonment sentence. The length of execution of the sentence of the prohibition to undertake certain activities does, however, include the time before the judgment became final, during which the offender had been, pursuant to separate regulations, withdrawn a licence to perform the activity subject to the prohibition, and the time, during which he had no longer been allowed to perform such activities by decision of a State authority.
    (4) The portion of the sentence of the prohibition to undertake certain activities that had already been served shall be deducted from a new sentence of the prohibition to undertake certain activities imposed upon the offender for the same offence, or from this sentence if it is imposed as an accumulative or concurrent sentence.
    § 62
    Trest zákazu pobytu
    (1) Trest zákazu pobytu spočíva v tom, že sa odsúdený nesmie po dobu výkonu tohto trestu zdržiavať na určenom mieste alebo v určenom obvode; na prechodný pobyt na takom mieste alebo v takom obvode v nevyhnutnej osobnej veci sa vyžaduje povolenie.
    (2) Súd môže uložiť trest zákazu pobytu na jeden rok až päť rokov za úmyselný trestný čin, ak to vyžaduje so zreteľom na doterajší spôsob života páchateľa a miesto spáchania činu ochrana verejného poriadku, rodiny, zdravia, mravnosti alebo majetku. Trest zákazu pobytu sa nemôže vzťahovať na miesto alebo obvod, v ktorom má páchateľ trvalý pobyt.
    (3) Súd môže uložiť páchateľovi po dobu výkonu tohto trestu primerané obmedzenia a povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4, smerujúce k tomu, aby viedol riadny život, ak mu tento trest neukladá popri nepodmienečnom treste odňatia slobody.
    (4) Do doby výkonu trestu zákazu pobytu sa nezapočítava doba výkonu trestu odňatia slobody.
    (5) Trest zákazu pobytu sa nemôže uložiť popri treste povinnej práce, ak sa práce majú vykonať v mieste, na ktorom je odsúdenému pobyt zakázaný.
    Section 62
    Prohibition of Residence
    (1) The prohibition of residence shall mean that, during the execution of this sentence, the sentenced person is not allowed to take up residence in a certain location or a certain district; if an urgent personal matter arises, an authorisation shall be required for attending such a location or district.
    (2) The court may impose a prohibition of residence of not less than one year and not more than five years in respect of a wilful criminal offence if such sentence is required in the interest of public order, protection of family, health, decency or property in view of the previous conduct of the offender and the place of commission of the criminal offence. The sentence may not prohibit residence in the locality or district of permanent residence of the offender.
    (3) The court may impose the restrictions and obligations referred to under Section 51 par. 3 and 4 on the offender, with the aim of encouraging him to lead regular life, unless the sentence is imposed in combination with an unconditional imprisonment sentence.
    (4) The execution of the sentence of the prohibition of residence does not include the time spent serving an unconditional imprisonment sentence.
    (5) Prohibition of residence may not be imposed concurrently with the community service work if such activity or performance is to be carried out in a location subject to the prohibition of residence.
    § 63
    Trest straty čestných titulov a vyznamenaní
    (1) Trest straty čestných titulov a vyznamenaní spočíva v tom, že odsúdený stráca vyznamenania a iné čestné tituly udelené podľa osobitných predpisov.
    (2) Súd môže uložiť trest straty čestných titulov a vyznamenaní, ak odsudzuje páchateľa za obzvlášť závažný zločin na trest odňatia slobody prevyšujúci päť rokov.
    (3) Súd môže uložiť tento trest aj popri kratšom treste odňatia slobody alebo popri inom treste, ak to vzhľadom na povahu spáchaného obzvlášť závažného zločinu vyžaduje ochrana vážnosti čestného titulu a vyznamenania, ktoré boli páchateľovi pred odsúdením udelené.
    Section 63
    Loss of Honorary Titles and Distinctions
    (1) The loss of honorary titles and distinctions shall mean that the sentenced person is divested of the distinctions and other honorary titles conferred upon him under separate regulations.
    (2) The court may impose the sentence of loss of honorary titles and distinctions when sentencing the offender to unconditional imprisonment of more than five years for a particularly serious felony.
    (3) The court may also impose this sentence concurrently with a shorter sentence of imprisonment or with other sentence if such sentence is required, considering the nature of committed particularly serious felony, in the interest of protection of esteem of an honorary title or distinction conferred upon the offender prior the conviction.
    § 64
    Trest straty vojenskej a inej hodnosti
    (1) Trest straty vojenskej a inej hodnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému znižuje hodnosť v ozbrojených silách na hodnosť vojaka, a ak ide o príslušníka v služobnom pomere, odníma sa mu hodnosť v tomto zbore.
    (2) Trest straty vojenskej a inej hodnosti uloží súd páchateľovi, ktorý je nositeľom takejto hodnosti, ak ho odsudzuje za úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody najmenej na dva roky bez podmienečného odkladu jeho výkonu.
    (3) Súd môže uložiť tento trest aj popri kratšom treste odňatia slobody alebo popri inom treste, ak odsudzuje páchateľa, ktorý je príslušníkom ozbrojených síl alebo príslušníkom v služobnom pomere, a ak to vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu vyžaduje disciplína a poriadok v ozbrojených silách alebo v službe.
    Section 64
    Loss of Military and Other Rank
    (1) The loss of military and other rank shall mean that the sentenced person who is a member of the armed forces is degraded to the rank of a private, and the sentenced person who is in service with the corps is stripped of his rank.
    (2) When sentencing the offender for intentional criminal offence to unconditional term of imprisonment of not less than two years, the court shall impose on the holder of such a rank a parallel sentence of the loss of military and other rank.
    (3) The court may also impose this sentence concurrently with a shorter sentence of imprisonment or with other sentence when sentencing the offender who is a member of the armed forces or who is in service with the corps if, considering the nature of committed criminal offence, such sentence is necessary in order to maintain discipline and order within the armed forces or the service.
    § 65
    Trest vyhostenia
    (1) Ak to vyžaduje bezpečnosť osôb alebo majetku alebo iný verejný záujem, súd môže páchateľovi, ktorý nie je občanom Slovenskej republiky alebo občanom iného členského štátu Európskej únie alebo občanom zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore ani osobou, ktorej bolo priznané postavenie azylanta, uložiť trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky.
    (2) Trest vyhostenia nemožno uložiť páchateľovi,
    a) u ktorého sa nepodarilo zistiť jeho štátnu príslušnosť alebo štát, z ktorého na územie Slovenskej republiky pricestoval,
    b) ktorému hrozí, že v štáte, do ktorého má byť vyhostený, by bol jeho život alebo osobná sloboda ohrozené z dôvodov jeho rasy, farba pleti, etnickej príslušnosti, náboženstva, národnosti, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo zastávania určitých politických názorov; to neplatí pre toho, koho odôvodnene možno považovať za nebezpečného pre bezpečnosť Slovenskej republiky alebo koho odsudzuje súd za obzvlášť závažný zločin, alebo
    c) ak má byť vyhostený do štátu, v ktorom mu bol uložený trest smrti alebo je predpoklad, že v prebiehajúcom trestnom konaní mu takýto trest môže byť uložený, alebo ak by mu v takomto štáte hrozilo mučenie.
    (3) Trest vyhostenia môže súd uložiť na jeden rok až pätnásť rokov.
    Section 65
    Expulsion
    (1) The court may, if it is required in the interest of the safety of persons or property or in any other interest, impose the sencence of expulsion from the territory of the Slovak Republic on the offender who is neither a national of the Slovak Republic, or a citizen of other member state of the European Union, or a citizen of the contractual state of the Agreement creating the European Economic Area, nor the person who has been granted asylum status.
    (2) The sentence of expulsion may not be imposed on the offender
    a) whose nationality or the state, from which he has come to the Slovak Republic cannot be established,
    b) who, in an admitting state, runs the real risk that his life and personal freedom would be endangered because of his race, complexion, ethnicity, religion, nationality, membership of a particular social group or political opinion; it does not apply to a person who may be reasonably considered as dangerous for the security of the Slovak Republic, or who is convicted by court for a particularly serious felony.
    c) who is to be expelled to the state wherein he has been imposed death penalty, or who is supposed to be imposed such a penalty in the pending trial, or who runs the risk of being subjected to torture upon his return to that particular state.
    (3) The court may implose the sentence of expulsion for a period of not less than one year and not exceeding fifteen years.
    Štvrtý diel
    Podmienečné prepustenie a podmienečné upustenie od výkonu zvyšku niektorých trestov
    Title Four
    Conditional Discharge and Conditional Waiver of Execution
    of the Remainder of Certain Sentences
    Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody
    § 66
    (1) Súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a
    a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody,
    b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.
    (2) Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na predchádzajúci spôsob života odsúdeného a aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
    Conditional Discharge
    Section 66
    (1) The court may conditionally discharge the convict who, through the fulfilment of his obligations and good conduct when serving his term of imprisonment, has demonstrated that he has been reformed, and can be expected to comply with the specified standards of conduct in the future, and
    a) who was sentenced for a minor offence, and has served one half of an unconditional imprisonment sentence, or his sentence was reduced upon the decision of the President of the Slovak Republic,
    b) who was sentenced for a felony, and has served two thirds of an unconditional imprisonment sentence, or his sentence was reduced upon the decision of the President of the Slovak Republic.
    (2) When deciding about conditional discharge, the court shall take into consideration both the previous life of the convict and the correctional and re-educational category, to which the sentenced person had been assigned.
    § 67
    (1) Osoba odsúdená za obzvlášť závažný zločin môže byť podmienečne prepustená až po výkone troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody.
    (2) Osoba odsúdená na doživotie môže byť podmienečne prepustená najskôr po dvadsiatich piatich rokoch výkonu tohto trestu.
    (3) Osoba opätovne odsúdená na trest odňatia slobody na doživotie nemôže byť podmienečne prepustená.
    Section 67
    (1) The person sentenced for a particularly serious felony may be conditionally discharged after he has served three quarters of the sentence imposed on him.
    (2) The person sentenced to life imprisonment sentence may be conditionally discharged after he has served at least 25 years of such sentence.
    (3) The person repeatedly sentenced to life imprisonment sentence may not be conditionally discharged.
    § 68
    (1) Pri podmienečnom prepustení súd určí skúšobnú dobu na jeden rok až sedem rokov; skúšobná doba sa začína podmienečným prepustením odsúdeného. Zároveň môže nariadiť probačný dohľad nad odsúdeným vo výmere do troch rokov a ustanoví mu primerané obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4.
    (2) Ak podmienečne prepustený viedol v skúšobnej dobe riadny život a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že zvyšok trestu vykoná.
    (3) Ak súd vyslovil, že sa podmienečne prepustený osvedčil, má sa za to, že trest bol vykonaný dňom, keď bol podmienečne prepustený.
    (4) Rovnako sa má za to, že trest bol vykonaný dňom, keď došlo k podmienečnému prepusteniu, ak súd bez viny odsúdeného do roka od uplynutia skúšobnej doby nerozhodol, že odsúdený zvyšok trestu vykoná. Súd môže tak rozhodnúť do dvoch rokov, ak sa proti obvinenému vedie trestné stíhanie pre úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.
    (5) Opätovné podmienečné prepustenie z výkonu toho istého trestu nie je možné.
    Section 68
    (1) When conditionally discharging an inmate, the court shall set a parole period of not less than one and not more than seven years; the parole period starts to run from the moment the sentenced person has been conditionally discharged. The court may simultaneously issue a ruling on a probationary supervision over the conduct of the convict for the period of three years, and it shall impose appropriate restrictions or obligations on a conditionally discharged person pursuant to Section 51 par. 3 and 4.
    (2) If the conditionally discharged person complies with the specified standards of conduct, and fulfils the imposed restrictions and obligations within the parole period, the court shall issue a ruling declaring that he has proved himself; in the opposite case, the court shall rule, while the parole period is still in progress, that the remainder of the sentence be served.
    (3) If the court has ruled that the conditionally discharged person has proved himself; the sentence shall be deemed as having been served as to the date of his conditional discharge.
    (4) The conditionally discharged person shall be deemed to have terminated the execution of his sentence as to the date of his conditional discharge also if the court fails to make, without having been impeded to do so by the sentenced person, the ruling that the remainder of the sentence be served within one year after the termination of the parole period. The court may decide so within the period of two years if the criminal prosecution for a wilful criminal offence is conducted against the accused within parole period.
    5) Repeated conditional discharge from serving the same sentence shall not be possible.
    Podmienečné upustenie od výkonu
    zvyšku trestu zákazu činnosti
    § 69
    (1) Po výkone polovice trestu zákazu činnosti môže súd podmienečne upustiť od výkonu jeho zvyšku, ak odsúdený v čase výkonu trestu spôsobom svojho života preukázal, že ďalší výkon tohto trestu už nie je potrebný.
    (2) Pri podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti súd určí skúšobnú dobu až na päť rokov, nie však kratšiu ako zvyšok trestu; skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni právoplatnosti rozhodnutia o tomto upustení.
    (3) Odsúdenému, u ktorého súd podmienečne upustil od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti, môže súd uložiť primerané obmedzenia a povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4, smerujúce k tomu, aby viedol riadny život; spravidla mu tiež uloží, aby podľa svojich síl nahradil škodu spôsobenú trestným činom alebo jej časť, ktorú zároveň určí.
    Conditional Waiver of the Remainder
    of the Prohibition to Undertake Certain Activities
    Section 69
    (1) After the sentenced person has served one half of his sentence of the prohibition to undertake certain activities, the court may conditionally waive the remainder of the sentence if the conduct of the sentenced person during the execution of the sentence proves that it is not necessary to continue in its execution.
    (2) When the court conditionally waives the execution of the remaining portion of the sentence of the prohibition to undertake certain activities, it shall set the probationary period, which is no longer than five years and no shorter than the remainder of the sentence; probationary period starts to run as from the date subsequent to the date, on which the waiver decision becomes final.
    (3) When appropriate, the court may accompany the decision on waiving the remainder of the sentence of the prohibition to undertake certain activities with the imposition of the restrictions and obligations upon the sentenced person referred to under Section 51 par. 3 and 4, with the aim of encouraging him to comply with the specified standards of conduct; as a rule, the court shall order him to compensate, to the best of his abilities, for the damage inflicted by the criminal offence or a part thereof as determined by the court.
    § 70
    (1) Ak odsúdený, u ktorého sa podmienečne upustilo od zvyšku trestu zákazu činnosti, viedol v skúšobnej dobe riadny život a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že zvyšok trestu vykoná.
    (2) Ak súd vyslovil, že sa odsúdený osvedčil, má sa za to, že trest bol vykonaný dňom, keď rozhodnutie o upustení od vykonania zvyšku trestu zákazu činnosti nadobudlo právoplatnosť.
    (3) Rovnako sa má za to, že trest zákazu činnosti bol vykonaný dňom, keď rozhodnutie o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti nadobudlo právoplatnosť, ak súd bez viny odsúdeného nenariadil do roka od uplynutia skúšobnej doby, že odsúdený zvyšok trestu vykoná.
    Section 70
    (1) If the sentenced person who has been conditionally pardoned the remainder of his sentence of the prohibition to undertake certain activities complies with the specified standards of conduct, and respects the imposed restrictions and obligations within the parole period, the court shall issue a ruling declaring that he has proved himself; in the opposite case, the court shall rule, while the parole period is still in progress, that the remainder of the sentence be served.
    (2) If the court has ruled that the sentenced person has proved himself, the sentence of the prohibition to undertake certain activities shall be deemed as having been served as to the date, on which the waiver decision becomes final.
    (3) The sentence of the prohibition to undertake certain activities shall be deemed to have been served as to the date, on which the waiver decision becomes final also if the court fails to make, without having been impeded to do so by the sentenced person, the ruling that the remainder of the sentence be served within one year after the termination of the parole period.
    Podmienečné upustenie od výkonu
    zvyšku trestu zákazu pobytu
    § 71
    (1) Po výkone polovice trestu zákazu pobytu môže súd podmienečne upustiť od výkonu jeho zvyšku, ak odsúdený v čase výkonu trestu spôsobom svojho života preukázal, že ďalší výkon tohto trestu už nie je potrebný.
    (2) Pri podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu pobytu súd určí skúšobnú dobu až na päť rokov, nie však kratšiu ako zvyšok trestu; skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o tomto upustení.
    (3) Odsúdenému, u ktorého súd podmienečne upustil od výkonu zvyšku trestu zákazu pobytu, môže súd uložiť primerané obmedzenia a povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4, smerujúce k tomu, aby viedol riadny život; spravidla mu tiež uloží, aby podľa svojich síl nahradil škodu spôsobenú trestným činom alebo jej časť, ktorú zároveň určí. 
    Conditional Waiver of the Remainder
    of the Prohibition of Residence
    Section 71
    (1) After the sentenced person has served one half of his sentence of the prohibition of residence, the court may conditionally waive the remainder of the sentence if the conduct of the sentenced person during the execution of the sentence proves that it is not necessary to continue in its execution.
    (2) When the court conditionally waives the execution of the remaining portion of the sentence of the prohibition of residence, it shall set the probationary period, which is no longer than five years and no shorter than the remainder of the sentence; probationary period starts to run as from the date subsequent to the date, on which the waiver decision becomes final.
    (3) When appropriate, the court may accompany the decision on waiving the remainder of the sentence of the prohibition of residence with the imposition of the restrictions and obligations upon the sentenced person referred to under Section 51 par. 3 and 4, with the aim of encouraging him to comply with the specified standards of conduct; as a rule, the court shall order him to compensate, to the best of his abilities, for the damage inflicted by the criminal offence or a part thereof as determined by the court.
    § 72
    (1) Ak odsúdený, u ktorého sa podmienečne upustilo od zvyšku trestu zákazu pobytu, viedol v skúšobnej dobe riadny život a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že zvyšok trestu vykoná.
    (2) Ak súd vyslovil, že sa podmienečne prepustený osvedčil, má sa za to, že trest bol vykonaný dňom, keď rozhodnutie o upustení od vykonania zvyšku trestu zákazu pobytu nadobudlo právoplatnosť.
    (3) Rovnako sa má za to, že trest zákazu pobytu bol vykonaný dňom, keď rozhodnutie o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu pobytu nadobudlo právoplatnosť, ak súd bez viny odsúdeného nenariadil do roka od uplynutia skúšobnej doby, že odsúdený zvyšok trestu vykoná.
    Section 72
    (1) If the sentenced person who has been conditionally pardoned the remainder of his sentence of the prohibition of residence complies with the specified standards of conduct, and respects the imposed restrictions and obligations within the parole period, the court shall issue a ruling declaring that he has proved himself; in the opposite case, the court shall rule, while the parole period is still in progress, that the remainder of the sentence be served.
    (2) If the court has ruled that the sentenced person has proved himself; the sentence of the prohibition of residence shall be deemed as having been served as to the date, on which the waiver decision becomes final.
    (3) The sentence of the prohibition of residence shall be deemed to have been served as to the date, on which the waiver decision becomes final also if the court fails to make, without having been impeded to do so by the sentenced person, the ruling that the remainder of the sentence be served within one year after the termination of the parole period.
    Piaty diel
    Ochranné opatrenia
    Title Five
    Protective Measures
    Ochranné liečenie
    § 73
    (1) Súd uloží ochranné liečenie v prípadoch uvedených v § 39 ods. 2 písm. c) a § 40 ods. 1 písm. c) alebo ak páchateľ činu inak trestného nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný a jeho pobyt na slobode je nebezpečný.
    (2) Súd tak môže urobiť aj vtedy, ak páchateľ spáchal trestný čin
    a) v stave zmenšenej príčetnosti a jeho pobyt na slobode je nebezpečný,
    b) násilnej povahy voči blízkej osobe alebo zverenej osobe a vzhľadom na osobu páchateľa možno dôvodne predpokladať, že bude v násilnom konaní pokračovať, alebo
    c) pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním.
    (3) Ochranné liečenie neuloží, ak je vzhľadom na osobu páchateľa zrejmé, že jeho účel nemožno dosiahnuť.
    (4) Ochranné liečenie môže súd uložiť aj popri treste alebo pri upustení od potrestania.

    Protective Medical Treatment
    Section 73
    (1) The court shall impose protective medical treatment in the cases referred to under Section 39 par. 2 subpar. c), and Section 40 par. 1 subpar. c), or if the offender of an act, which otherwise gives rise to criminal liability, is not criminally liable because of insanity, and his remaining at liberty could be dangerous.
    (2) The court may impose such treatment also if the offender commits the criminal offence
    a) in a state of diminished responsibility, and his continued remaining at liberty could be dangerous,
    b) of violent nature against a close person, or the person entrusted into his care, and the personality of the offender may give reasonable grounds to believe that he will continue committing such violent acts, or
    c) under the influence of a habit-forming substance or in connection with its abuse.
    (3) Protective treatment shall not be imposed if it is evident that its purpose will not be fulfilled because of the characteristics of the offender.
    (4) The court may impose protective treatment in addition to a sentence or when it waives the imposition of a sentence.
    § 74
    (1) Ak sa ochranné liečenie ukladá popri nepodmienečnom treste odňatia slobody, jeho výkon sa spravidla začína po nástupe výkonu trestu v ústave na výkon trestu. V ostatných prípadoch sa ochranné liečenie vykonáva spravidla v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti. Ak možno vzhľadom na povahu choroby a liečebné možnosti očakávať, že účel splní aj ambulantné liečenie, môže súd nariadiť aj tento spôsob liečenia, prípadne ústavné liečenie zmeniť na ambulantné liečenie alebo v odôvodnenom prípade aj naopak. Ak dĺžka výkonu trestu odňatia slobody v ústave na výkon trestu nepostačí na splnenie účelu ochranného liečenia, súd môže rozhodnúť o jeho pokračovaní v liečebnom alebo ambulantnom zariadení.
    (2) Ochranné liečenie potrvá, kým to vyžaduje jeho účel. Trvanie ochranného liečenia uloženého páchateľovi, ktorý užíva návykovú látku a spáchal trestný čin pod jej vplyvom alebo v súvislosti s jej užívaním, môže byť však ukončené, ak sa počas jeho výkonu zistí, že jeho účel nemožno dosiahnuť. O prepustení z ochranného liečenia rozhoduje súd.
    (3) Od výkonu ochranného liečenia súd upustí, ak zaniknú pred jeho začatím okolnosti, pre ktoré bolo uložené.
    Section 74
    (1) If protective treatment is imposed in addition to a term of imprisonment, it will commence, as a rule, when the accused starts serving his term in a correctional institution. In other cases protective medical treatment shall, as a rule, be provided in a medical institution. If the character of the disease and the prospects of treatment give sufficient grounds to believe that the purpose of the treatment could be reached also on an out-patient basis, the court may impose such latter type of treatment, or may replace institutional treatment with an out-patient treatment at a later stage, or vice-versa. If the term of imprisonment in a correctional institution is not sufficiently long to fulfil the purpose of the treatment, the court may decide that the treatment be continued in an institution or in an out-patient medical establishment.
    (2) Protective medical treatment shall be provided for as long as it is required for the attainment of its purpose. Protective medical treatment imposed upon the offender abusing a habit-forming substance who committed the criminal offence under its influence or in connection with its abuse may, however, be discontinued if it becomes evident during the treatment that its purpose may not be fulfilled. The decision on discharging the person from protective treatment shall be taken by the court.
    (3) The court shall reverse its decision on the imposition of protective medical treatment if the circumstances, on the basis of which it had been imposed, ceased to exist before the treatment was started.
    § 75
    Ochranná výchova
    Podmienky ukladania a výkonu ochrannej výchovy sú upravené v osobitných ustanoveniach o stíhaní mladistvých.
    Section 75
    Protective Re-education
    The conditions for imposing and execution of protective re-education shall be regulated under special provisions concerning prosecution of juveniles.
    Ochranný dohľad
    § 76
    (1) Ochranný dohľad uloží súd páchateľovi, ktorého odsudzuje za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody.
    (2) Ochranný dohľad môže súd uložiť aj páchateľovi úmyselného trestného činu, ktorý bol už v minulosti najmenej dvakrát vo výkone trestu odňatia slobody za takýto trestný čin a ktorému znovu ukladá nepodmienečný trest odňatia slobody, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší spôsob života, na prostredie, v ktorom žije, a na povahu spáchanej trestnej činnosti, sa nedá očakávať, že po výkone trestu povedie riadny život.
    (3) Súd môže na návrh prokurátora alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu uložiť odsúdenému pred skončením výkonu trestu odňatia slobody ochranný dohľad aj bez splnenia podmienok uvedených v odseku 2, ak vzhľadom na správanie počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody nemožno od neho očakávať, že po prepustení z výkonu trestu povedie riadny život.
    (4) Ochranný dohľad nemožno uložiť mladistvému a odsúdenému, ktorému bol uložený trest odňatia slobody na doživotie. 
    Protective Supervision
    Section 76
    (1) The court shall impose protective supervision on the offender sentenced for a particularly serious felony to an unconditional imprisonment sentence.
    (2) The court may impose protective supervision also on the offender of a wilful criminal offence who has previously served at least two imprisonment sentences for the same offence, and who is again imposed an unconditional imprisonment sentence, if, considering the personality of the offender, in particular in view of his previous life, the circumstance under which he lives, and the nature of the offence, it may not be reasonably expected that he will lead regular life after he has served his imprisonment sentence.
    (3) The court may, upon a motion filed by a prosecutor or by a director of a correctional institution, impose protective supervision upon the sentenced person before the termination of his imprisonment sentence even without meeting the conditions referred to under paragraph 2, if, considering his conduct in a prison establishment, it may not be reasonably expected that he will lead regular life after the release from serving an imprisonment sentence.
    (4) Protective supervision may not be imposed upon a juvenile and upon the convict who has been sentenced to life improsonment.
    § 77
    (1) Odsúdený, ktorému súd uložil ochranný dohľad, je po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody povinný
    a) oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať,
    b) osobne sa hlásiť v určených lehotách a
    c) vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska uvedeného v rozhodnutí súdu.
    (2) Odsúdenému, ktorému sa uložil ochranný dohľad, môže súd uložiť aj ďalšie obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4. 
    Section 77
    (1) The sentenced person who has been imposed protective supervision by the court shall be, after the release from serving an imprisonment sentence, obliged to
    a) report required data about the means of subsistence, and also give a proof of access to them,
    b) appear in person at the probation officer at specified times, and
    c) report in advance when leaving his place of residence given in the court decision.
    (2) The sentenced person who has been imposed protective supervision may also be imposed other restrictions or obligations referred to under Section 51 par. 3 and 4.
    § 78
    (1) Ochranný dohľad sa ukladá na jeden rok až tri roky.
    (2) Ak sa ochranný dohľad ukladá opätovne, a to skôr, než bol vykonaný ochranný dohľad predtým uložený, nesmie čas, na ktorý sa opätovne ukladá, spolu s doteraz nevykonaným zvyškom ochranného dohľadu predtým uloženého prevyšovať päť rokov.
    Section 78
    (1) Protective supervision shall be imposed for a period of not less than one year and not exceeding three years.
    (2) If protective supervision is imposed repeatedly, namely prior the termination of protective supevision previously imposed, the period, for which it is repeatedly imposed, together with the remainder of previous protective supervision may not exceed five years.
    § 79
    Ochranný dohľad zaniká
    a) uplynutím času, na ktorý bol uložený, alebo
    b) dňom, ktorým nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, že sa podmienečne prepustený osvedčil.
    Section 79
    Protective supervision shall become extinguished
    a) upon the lapse of period, for which it has been imposed, or
    b) as to the date, on which the ruling declaring that the conditionally released person has proved himself becomes final.
    § 80
    Súd môže upustiť od výkonu zvyšku ochranného dohľadu, ak nepovažuje jeho ďalší výkon za potrebný.

    Section 80
    The court may waive the remainder of the sentence of protective supervision if it believes that it is not necessary to continue in its execution.
    Detencia
    § 81
    (1) Ak odsúdený ochorie vo výkone trestu odňatia slobody duševnou chorobou, ktorá je podľa odborného lekárskeho posudku nevyliečiteľná a jeho pobyt na slobode je aj s prihliadnutím na spáchanú trestnú činnosť pre spoločnosť nebezpečný, súd na návrh prokurátora alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu preruší výkon trestu odňatia slobody a nariadi jeho umiestnenie v detenčnom ústave.
    (2) Súd môže pred skončením výkonu trestu odňatia slobody rozhodnúť o umiestnení do detenčného ústavu aj takého páchateľa úmyselného trestného činu, ktorý sa odmieta podrobiť ochrannému liečeniu alebo u ktorého ochranné liečenie pre negatívny postoj pacienta neplní svoj účel a ktorého pobyt na slobode je pre spoločnosť nebezpečný; páchateľ sa umiestni do detenčného ústavu po výkone trestu odňatia slobody.
    (3) Ak to považuje súd za potrebné, môže pred skončením výkonu trestu odňatia slobody rozhodnúť o umiestnení do detenčného ústavu aj páchateľa zločinu spáchaného zo sexuálneho motívu alebo páchateľa, ktorý opätovne spácha obzvlášť závažný zločin; páchateľ sa umiestni do detenčného ústavu po výkone trestu odňatia slobody.
    Detention
    Section 81
    (1) If, during the imprisonment sentence execution, an incarcerated person has been diagnosed a mental illness that is, based on an expert medical report, incurrable, and his remaining at liberty could be dangerous to society also in view of the criminal offence committed by him, the court, upon a motion filed by a prosecutor or by a director of a correctional institution, shall interrupt the imprisonment sentence execution, and shall order his referral to a detention facility.
    (2) The court may, prior to termination of the imprisonment sentence execution, issue a ruling on the referral to a detention facility also of the offender of an intentional criminal offence who refuses to submit himself to protective medical treatment, or whose protective medical treatment does not fulfil its purpose because of the negative attitude of the patient, and whose remaining at liberty is dangerous to society; the offender shall be referred to a detention facility after the execution of imprisonment sentence.
    (3) As appears to the court to be necessary, it may, prior to termination of the imprisonment sentence execution, issue a ruling on the referral to a detention facility also of the offender of a sexual offence or the habitual offender of a particularly serious felony; the offender shall be referred to a detention facility after the execution of imprisonment sentence.
    § 82
    (1) Účelom umiestnenia páchateľa v detenčnom ústave je osobitným liečebným režimom a dôslednou izoláciou od spoločnosti zabrániť páchateľovi v ďalšom páchaní trestných činov a činov inak trestných.
    (2) Pobyt odsúdeného v detenčnom ústave trvá dovtedy, kým ochranu spoločnosti pred páchateľom nemožno zabezpečiť miernejšími prostriedkami.
    (3) Najmenej jedenkrát ročne a vždy na návrh detenčného ústavu súd preskúma dôvodnosť držania odsúdeného v detenčnom ústave a na základe odborného lekárskeho posudku rozhodne o ďalšom trvaní detencie alebo o prepustení odsúdeného z detenčného ústavu, ak dôvody detencie pominuli, a rozhodne o ďalšom výkone trestu.
    Section 82
    (1) Placing an offender into a detention facility serves the purpose of preventing him from committing crimes and the acts, which otherwise give rise to criminal liability, through special therapeutic regime and consistent isolation from the society.
    (2) The sentenced person shall be held in a detention facility until the protection of the society from the offender may be ensured by less strict measures.
    (3) The court shall, at least twice a year and always upon a motion filed by a detention facility, review the grounds for holding the sentenced person in a detention facility, and based on an expert medical report, it shall issue a ruling either on the duration of detention, or on the discharge of the sentenced person from a detention facility if the grounds for detention becomes extinguished, and shall make a decision on further imprisonment sentence execution.
    § 83
    Zhabanie veci
    (1) Ak nebol uložený trest prepadnutia veci uvedenej v § 60 ods. 1, súd uloží zhabanie veci, ak
    a) patrí osobe, ktorú nemožno stíhať alebo odsúdiť,
    b) patrí páchateľovi, od ktorého potrestania súd upustil, alebo páchateľovi, voči ktorému bolo trestné stíhanie zastavené, alebo páchateľovi, voči ktorému bolo trestné stíhanie podmienečne zastavené, alebo páchateľovi, voči ktorému bolo trestné stíhanie zastavené z dôvodu schválenia zmieru,
    c) ide o tovar bez kontrolných známok alebo bez iných kontrolných technických opatrení vyžadovaných všeobecne záväzným právnym predpisom na jeho označenie na daňové účely,
    d) okolnosti prípadu odôvodňujú predpoklad, že vec by mohla byť zdrojom financovania terorizmu, alebo
    e) to vyžaduje bezpečnosť ľudí alebo majetku, prípadne iný obdobný verejný záujem.
    (2) Vlastníkom zhabanej veci sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.
    (3) Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak
    a) poškodenému vznikol z činu nárok na náhradu škody, ktorého uspokojenie by bolo znemožnené zhabaním veci, alebo
    b) hodnota veci je v zjavnom nepomere k miere závažnosti prečinu.
    Section 83
    Confiscation of a Thing
    (1) In case that the sanction of the forfeiture of a thing referred to in Section 60 par. 1 was not imposed, the court shall order the confiscation of such a thing if
    a) it belongs to the person who cannot be prosecuted or sentenced,
    b) it belongs to the offender whose punishment the court waived, or the offender whose prosecution was stayed, or the offender whose prosecution was conditionally stayed, or the offender whose prosecution was stayed due to the conclusion of a conciliation agreement,
    (c) it consists of goods that are not marked with control stamps or goods that were not subjected to other technical control measures required by generally binding legal acts for taxation purposes,
    (d) the circumstances of the case justify the presumption that the thing could be used as a source to finance terrorism, or
    (e) this is necessary with regard to the security of people or property or other similar general interest.
    (2) The confiscated thing shall, unless the court decides otherwise on the basis of a promulgated international treaty binding for the Slovak Republic, become a property of the State.
    (3) The provision of paragraph 1 shall not apply if:
    a) the injured party is entitled to the compensation for damage caused by the offence, which the confiscation of the thing would render impossible, or
    b) the value of the thing is manifestly disproportionate to the gravity of the minor offence.
    § 83a
    Zhabanie peňažnej čiastky

    (1) Zhabanie peňažnej čiastky môže súd uložiť právnickej osobe, ak bol spáchaný trestný čin, hoci aj v štádiu pokusu, alebo ak došlo k účasti na trestnom čine v svislosti
    a) s výkonom oprávnenia zastupovať túto právnickú osobu,
    b) s výkonom oprávnenia prijímať rozhodnutia v mene tejto právnickej osoby,
    c) s výkonom oprávnenia vykonávať kontrolu v rámci tejto právnickej osoby, alebo
    d) so zanedbaním dohľadu alebo náležitej starostlivosti v tejto právnickej osobe.

    (2) Ochranné opatrenie podľa odseku 1 nemožno uložiť právnickej osobe, ktorej majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie, alebo ak by výkonom ochranného opatrenia bol postihnutý majetok štátu alebo Európskej únie, orgánom cudzieho štátu a medzinárodným organizáciám verejného práva. Nemožno ho uložiť ani vtedy, ak došlo k zániku trestnosti činu uvedeného v odseku 1 premlčaním trestného stíhania alebo na základe účinnej ľútosti.

    (3) Zhabanie peňažnej čiastky môže súd uložiť od 800 eur do 1 660 000 eur. Pri určení výšky zhabania peňažnej čiastky súd prihliadne na závažnosť spáchaného trestného činu, rozsah činu, získaný prospech, spôsobenú škodu, okolnosti spáchania trestného činu a následky pre právnickú osobu. Zhabanie peňažnej čiastky súd neuloží, ak ukladá právnickej osobe ochranné opatrenie zhabania majetku podľa § 83b.


    (4) Ak ide o zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie právnickej osoby, uloží súd ochranné opatrenie podľa odseku 1 právnemu nástupcovi zaniknutej právnickej osoby.


    (5) Zaplatená alebo vymožená peňažná čiastka pripadá štátu, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.
    Section 83 a
    Confiscation of a sum of money
    (1)  Court may impose the confiscation of a specific sum of money on the legal person if the criminal offence, even as a criminal attempt, was committed or in the case of aiding and abetting a criminal offence in connection with:
    a) exercising the right to represent that legal person
    b) exercising the right to make decisions in the name of that legal person
    c) exercising the right to carry out the control within that legal person, or
    d) negligence concerning the supervision or due diligence within that legal person
    (2)  Protective measure pursuant to paragraph 1 shall not be imposed upon legal persons whose financial status as a debtor shall not be consolidated under a particular legal norm regulating bankruptcy proceedings, or if a property of the State or the European Union would be affected by the exercising of the protective measure, upon bodies of a foreign State and upon organizations of public international law. Nor shall it be imposed if the punishability of the criminal offence as described in paragraph 1 becomes extinct upon the expiry of the limitation period or as based on the (defense of) effective regret.
    (3)  Court may impose the confiscation of a sum of money described in paragraph 1 in amount of 800 Euro up to 1 660 000 Euro. When determining the amount of money to be confiscated the court shall consider seriousness of the committed criminal offence, scope of the offence, gained benefit, damage arisen, circumstances of the commission of the criminal offence and consequences for the legal person. Court shall not impose the confiscation of money if, at the same time, it imposes the protective measure of confiscation of a property on the legal person pursuant to Section 83 b.
    (4)  In the case of merger, fusion or division of the legal person the court shall impose the protective measure pursuant to paragraph 1 on the legal successor of the legal person which has been wound-up.
    (5)  The paid or enforced sum of money escheats to the state unless the court decides otherwise in accordance with international treaty which has been promulgated and is binding for the Slovak Republic.
    § 83b
    Zhabanie majetku

    (1) Zhabanie majetku súd uloží právnickej osobe, ak bol spáchaný trestný čin, hoci aj v štádiu pokusu, alebo ak došlo k účasti na trestnom čine uvedenom v § 58 ods. 2, a ak právnická osoba nadobudla majetok alebo jeho časť trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti, v svislosti

    a) s výkonom oprávnenia zastupovať túto právnickú osobu,
    b) s výkonom oprávnenia prijímať rozhodnutia v mene tejto právnickej osoby,
    c) s výkonom oprávnenia vykonávať kontrolu v rámci tejto právnickej osoby, alebo
    d) so zanedbaním dohľadu alebo náležitej starostlivosti v tejto právnickej osobe.

    (2) Ochranné opatrenie podľa odseku 1 nemožno uložiť právnickej osobe, ktorej majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie, alebo ak by výkonom ochranného opatrenia bol postihnutý majetok štátu alebo Európskej únie, orgánom cudzieho štátu a medzinárodným organizáciám verejného práva. Nemožno ho uložiť ani vtedy, ak došlo k zániku trestnosti činu uvedeného v odseku 1 premlčaním trestného stíhania alebo na základe účinnej ľútosti.

    (3) Ochranné opatrenie podľa odseku 1 súd neuloží, ak vzhľadom na závažnosť spáchaného trestného činu, rozsah činu, získaný prospech, spôsobenú škodu, okolnosti spáchania trestného činu, následky pre právnickú osobu alebo dôležitý verejný záujem je možné ochranu spoločnosti zabezpečiť aj bez zhabania majetku právnickej osoby. Ak súd neuloží zhabanie majetku, uloží právnickej osobe ochranné opatrenie zhabania peňažnej čiastky podľa § 83a.


    (4) Zhabanie majetku postihuje v rozsahu, ktorý patrí právnickej osobe pri výkone ochranného opatrenia zhabania majetku po ukončení konkurzného konania

    a) výťažok zo speňaženia majetku,
    b) majetok vylúčený zo súpisu majetku podstát,
    c) majetok podliehajúci konkurzu, ak nedošlo k speňaženiu majetku.

    (5) Ak ide o zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie právnickej osoby, uloží súd ochranné opatrenie podľa odseku 1 právnemu nástupcovi zaniknutej právnickej osoby.


    (6) Vlastníkom zhabaného majetku sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.".
    Section 83 b
    Confiscation of a property
    (1) Court shall impose the confiscation of a property on the legal person if the criminal offence, even as a criminal attempt, was committed or in the case of aiding and abetting a criminal offence as described in Section 58 paragraph 2 and if the legal person gained the property or its part by a crime or from proceeds of a crime, in connection with:
    a) exercising the right to represent that legal person
    b) exercising the right to make decisions in the name of that legal person
    c) exercising the right to carry out the control within that legal person, or
    d) negligence concerning the supervision or due diligence within that legal person
    (2) Protective measure pursuant to paragraph 1 shall not be imposed upon legal persons whose financial status as a debtor shall not be consolidated under a particular legal norm regulating bankruptcy proceedings, or if a property of the State or the European Union would be affected by the exercising of the protective measure, upon bodies of a foreign State and upon organizations of public international law. Nor shall it be imposed if the punishability of the criminal offence as described in paragraph 1 becomes extinct upon the expiry of the limitation period or as based on the (defense of) effective regret.
    (3) The protective measure pursuant to paragraph 1 shall not be imposed if with regard to the seriousness of the committed criminal offence, scope of the offence, gained benefit, damage arisen, circumstances of the commission of the criminal offence, consequences for the legal person and an important public interest, the protection of the community can be ensured even without confiscation of the property of the legal person. If the court do not impose the confiscation of a property on the legal person, it shall impose the protective measure of confiscation of a specific sum of money pursuant to the section 83 a.
    (4) Confiscation of a property affects the property of the legal person to the extent to which it belongs to the legal person upon completion of bankruptcy proceedings
    a) proceeds of the encashment of the property
    b) property excluded from the particulars to sale
    c) property which is liable to bankruptcy proceedings if the encashment was not reached.
    (5) In the case of merger, fusion or division of the legal person the court shall impose the protective measure pursuant to paragraph 1 on the legal successor of the legal person which has been wound-up.
    (6) The State shall become the owner of the confiscated property unless the court decides otherwise in accordance with international treaty which has been promulgated and is binding for the Slovak Republic.
    TRETIA HLAVA
    ZÁNIK TRESTNOSTI A TRESTU
    CHAPTER THREE
     EXTINCTION OF PUNISHABILITY AND PENALTY
    § 84
    Zmena zákona
    Trestnosť činu, ktorý mal v čase spáchania znaky niektorého trestného činu uvedeného v osobitnej časti tohto zákona, zaniká, ak neskorší zákon ustanoví, že tento čin nie je trestným činom.
    Section 84
    Change of the Act
    Punishability of an act that at the time of its commission met the elements of any criminal offence referred to under Special Part of the Act herein shall become extinguished if the Act that takes effect at a later stage sets out that this act shall not be condsidered criminal.
    Účinná ľútosť
    § 85
    Trestnosť trestných činov šírenia nebezpečnej ľudskej nákazlivej choroby podľa § 163, ohrozovania zdravia závadnými potravinami a inými predmetmi podľa § 168, brania rukojemníka podľa § 185, legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233, § 234, porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 238, porušovania predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou podľa § 254, porušovania predpisov o nakladaní s kontrolovaným tovarom a technológiami podľa § 255, § 256, § 257, ohrozenia devízového hospodárstva podľa § 258, skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 260, poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 263, ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva podľa § 264, skrátenia dane a poistného podľa § 276, všeobecného ohrozenia podľa § 284, poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 286, ohrozenia a poškodenia životného prostredia podľa § 300, § 301, vlastizrady podľa § 311, úkladov proti Slovenskej republike podľa § 312, teroru podľa § 313, § 314, záškodníctva podľa § 315, § 316, sabotáže podľa § 317, vyzvedačstva podľa § 318, ohrozenia utajovanej skutočnosti podľa § 319, § 320, ohrozenia dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti podľa § 353, vzbury väzňov podľa § 358, šírenia poplašnej správy podľa § 361, § 362, genocídia podľa § 418, terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme podľa § 419, neľudskosti podľa § 425 a používania zakázaného bojového prostriedku a nedovoleného vedenia boja podľa § 426 zaniká, ak páchateľ dobrovoľne
    a) škodlivý následok trestného činu zamedzil alebo napravil, alebo
    b) urobil o trestnom čine oznámenie v čase, keď sa škodlivému následku trestného činu mohlo ešte zabrániť; oznámenie treba urobiť orgánu činnému v trestnom konaní alebo Policajnému zboru, vojak môže toto oznámenie urobiť aj svojmu nadriadenému alebo služobnému orgánu a osoba vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone väzby aj príslušníkovi Zboru väzenskej a justičnej stráže.
    Effective regret
    Section 85
    Punishability of criminal offences of spreading on dangerous human infectious disease pursuant to Section 163, endangering health due to defective food and other goods pursuant to Section 168, taking a hostage pursuant to Section 185, laundering the proceeds of crime pursuant to Sections 233, 234, breach of trust by maladministration of estates of another pursuant to Section 238, breach of regulations governing the imports and exports of goods pursuant to Section 254, breach of regulations governing the handling of controlled goods and technologies pursuant to Sections 255, 256 and 257, endangering foreign exchange trade pursuant to Section 258, distortion of data in financial and commercial records pursuant to Section 260, damaging financial interests of the European Communities pursuant to Section 263, endangering commercial, bank, postal, telecommunication or tax secrects pursuant to Section 264, minimizing taxes and insurance pursuant to Section 276, endangering public safety pursuant to Section 284, damaging and endangering the operation of publicly expedient utilities pursuant to Section 286, endangering or damaging the environment pursuant to Sections 300 and 301, high treason pursuant to Section 311, plotting against the Slovak Republic pursuant to Section 312, terror pursuant to Sections 313 and 314, distructive actions pursuant to Section 315 and 316, sabotage pursuant to Section 317, espionage pursuant to Section 318, endangering classified information pursuant to Sections 319 and 320, endangering confidential and restricted information pursuant to Section 353, revolt of prisoners pursuant to Section 358, spreading false news pursuant to Sections 361 and 362, genocide pursuant to Section 418, terrorism and some forms of participation on terrorism pursuant to Section 419, acts against humanity pursuant to Section 425, and using prohibited weapons and warfare and impermissible methods and techniques of fighting pursuant to Section 426 shall become extinct if the offender voluntarily
    a)  prevented or remedied harmful consequence of the criminal offence, or
    b) reported the criminal offence in sufficient time to prevent its harmful consequence; such report shall be submitted to the authorities with competence for criminal proceedings or to the Police Force, members of the armed forces may give such information to their commanding officers or service body, and persons serving their imprisonment sentence or remanded in custody may give such information also to the officer of the Corps of Prison and Court Guard.
    § 86
    Trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin
    a) zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu,
    b) zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ak úrad práce, sociálnych vecí a rodiny poskytol oprávnenému náhradné výživné podľa osobitého predpisu v plnej výške podľa rozhodnutia súdu o výživnom, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ úradu práce, sociálnych vecí a rodiny uhradil náhradu za poskytnuté náhradné výživné, skôr než sa súd odobral na záverečnú poradu,
    c) nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil najneskôr do 60 dní od dokonania trestného činu,
    d) zneužitia účasti na hospodárskej súťaži podľa § 250, ak páchateľ svojím konaním umožnil podnikateľovi alebo inej právnickej osobe splniť podmienky pre neuloženie alebo zníženie pokuty podľa zákona upravujúceho ochranu hospodárskej súťaže,
    e) neodvedenia dane a poistného podľa § 277 alebo nezaplatenia dane podľa § 278, ak splatná daň a jej príslušenstvo alebo poistné boli dodatočne zaplatené najneskôr v nasledujúci deň po dni, keď sa páchateľ po skončení jeho vyšetrovania mohol oboznámiť s jeho výsledkami,
    f) založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 alebo založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny podľa § 297, ak páchateľ urobil dobrovoľne oznámenie orgánu činnému v trestnom konaní alebo Policajnému zboru o zločineckej skupine alebo teroristickej skupine a jej činnosti v čase, keď nebezpečenstvo, ktoré hrozilo z jej ďalšej činnosti, sa mohlo ešte odstrániť; vojak môže toto oznámenie urobiť aj svojmu nadriadenému alebo služobnému orgánu a osoba vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone väzby aj príslušníkovi Zboru väzenskej a justičnej stráže,
    g) podplácania podľa § 332, § 333 alebo § 335 a nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 2, ak páchateľ úplatok poskytol alebo sľúbil len preto, že bol o to požiadaný, a urobil o tom dobrovoľne bez odkladu oznámenie orgánu činnému v trestnom konaní alebo Policajnému zboru; vojak môže toto oznámenie urobiť aj svojmu nadriadenému alebo služobnému orgánu a osoba vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone väzby aj príslušníkovi Zboru väzenskej a justičnej stráže.
    Section 86
    (1) Punishability of the following criminal offences shall also become extinct
    a) neglect of compulsory maintenance pursuant to Section 207 unless the criminal offence has resulted in irreversible adverse consequences, and the offender subsequently fulfilled his obligation prior to final deliberation by the court before awarding the judgement,
    b) neglect of compulsory maintenance pursuant to Section 207 if the Labour, Social Affairs and Family Office, upon the maintenance order, provided a beneficiary with the substitute maintenance and support payment in its entirety pursuant to a separate regulation, unless the criminal offence has resulted in irreversible adverse consequences, and the offender reimbursed the provided maintenance payment to the Labour, Social Affairs and Family Office prior to final deliberation by the court before awarding the judgement,
    c) failure to pay wages and a redundancy payment pursuant to Section 214 unless the criminal offence has resulted in irreversible adverse consequences, and the offender subsequently fulfilled his obligation not later than 60 days after the day on which the criminal offence was completed,
    d) abusing participation in economic competition pursuant to Section 250, if the offender by his act facilitated a businessman or another legal person to satisfy conditions for not impose or shorten a fine under the law regulating the protection of the economic competition,
    e) failure to pay taxes and insurance pursuant to Section 277, or non-payment of taxes pursuant to Section 278 if due tax and its accessions or insurance have been subsequently settled not later than on the day subsequent to the day when the offender, after the investigation of his case had been completed, could become acquainted with its findings,
    f) establishing, masterminding and supporting a criminal group pursuant to Section 296, or establishing, masterminding and supporting a terrorist group pursuant to Section 297 if the offender wilfully gave the information on the criminal group of the terrorist group to the authorities with competence for criminal proceedings or to the Police Force at such time when it was still possible to remove the threat resulting from its further activities; members of the armed forces may give such information to their commanding officers or service body, and persons serving their imprisonment sentence or remanded in custody may give such information also to the officer of the Corps of Prison and Court Guard,
    g) active bribery pursuant to Sections 332, 333 or 335, and trading in influence pursuant to Section 336 par. 2, if the offender provided or promised a bribe only because it was solicited, and he voluntarily and without delay reported this fact to the authorities with competence for criminal proceedings or to the Police Force; members of the armed forces may give such information to their commanding officers or service body, and persons serving their imprisonment sentence or remanded in custody may give such information also to the officer of the Corps of Prison and Court Guard.
    Premlčanie trestného stíhania
    § 87
    (1) Trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej doby, ktorá je
    a) tridsať rokov, ak ide o zločin, za ktorý tento zákon dovoľuje uložiť trest odňatia slobody na doživotie,
    b) dvadsať rokov, ak ide o zločin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej desať rokov,
    c) desať rokov, ak ide o ostatné zločiny,
    d) päť rokov, ak ide o prečin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej tri roky,
    e) tri roky pri ostatných prečinoch.
    (2) Do premlčacej doby sa nezapočítava
    a) doba, po ktorú nebolo možné páchateľa postaviť pred súd pre zákonnú prekážku,
    b) doba, po ktorú sa páchateľ zdržiaval v cudzine s úmyslom vyhnúť sa trestnému stíhaniu,
    c) skúšobná doba podmienečného zastavenia trestného stíhania,
    d) doba, po ktorú bolo dočasne odložené vznesenie obvinenia, alebo
    e) doba, po ktorú bolo prerušené trestné stíhanie.
    (3) Premlčanie trestného stíhania sa prerušuje
    a) vznesením obvinenia pre trestný čin, o ktorého premlčanie ide, ako aj po ňom nasledujúcimi úkonmi orgánu činného v trestnom konaní, sudcu pre prípravné konanie alebo súdu smerujúcimi k trestnému stíhaniu páchateľa, alebo
    b) ak páchateľ spáchal v premlčacej dobe úmyselný trestný čin.
    (4) Prerušením premlčania sa začína nová premlčacia doba. 
    Limitation of Criminal Proceedings
    Section 87
    (1) Punishability of an act shall become statute-barred on the expiry of the limitation period, which is
    a)  thirty years in case of a felony, for which this Act allows life imprisonment,
    b)  twenty years in case of a felony, for which the Special Part of this Act allows a maximum custodial penalty of at least ten years,
    c)  ten years in case of other felonies,
    d)  five years in case of a minor offence, for which the Special Part of this Act allows a maximum custodial penalty of at least three years,
    e)  three years in case of other minor offences.
    (2) The limitation period shall not include
    a)  the period, during which the offender could not be made to stand trial because of legal impediments,
    b)  the period, during which the offender stayed abroad with the intention to avoid criminal prosecution,
    c)  the probationary period, in case of a conditional stay of criminal prosecution,
    d)  the period, during which the bringing of indictment was temporarily postponed,
    e)  the period, during which the criminal prosecution was interrupted.
    (3) Limitation of criminal prosecution shall be interrupted
    a)  by the bringing of an indictment for the criminal offence, which is subject to the limitation, and by the subsequent acts of criminal procedure authorities, a judge for pre-trial proceedings, or the court connected with the criminal prosecution of the offender, or
    b)  when the offender commits an intentional criminal offence in the course of the limitation period.
    (4) A new period of limitation shall commence to run as from the date of interruption of the initial limitation period.
    § 88
    Uplynutím premlčacej doby nezaniká trestnosť trestných činov uvedených v dvanástej hlave osobitnej časti tohto zákona okrem trestného činu podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421 a § 422, trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 a trestného činu podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424.
    Section 88
    The expiry of the limitation period shall not result in the extinction of punishability for criminal offences set out in Chapter XII of the Special Part of this Act, except for the criminal offence of supporting and promoting groups leading to the suppression of fundamental rights and freedoms pursuant to Sections 421 and 422, criminal offence of defamation of a nation, race and conviction pursuant to Section 423, and the criminal offence of incitement of national, racial or ethnic hatred pursuant to Section 424.
    § 89
    Odpustenie alebo zmiernenie trestu
    (1) Trest sa nevykoná, ak ho prezident Slovenskej republiky na základe svojho práva odpúšťať tresty odsúdenému odpustil. To sa však nevzťahuje na iné tresty, ak boli páchateľovi uložené popri sebe a ostali rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky nedotknuté.
    (2) Ak prezident Slovenskej republiky na základe svojho práva zmierňovať tresty odsúdenému trest zmiernil, vykoná sa takto zmiernený trest. To sa však nevzťahuje na iné tresty, ak boli páchateľovi uložené popri sebe a ostali rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky nedotknuté.
    Section 89
    Pardoning or Minigation of the Sentence
    (1) The sentence shall become extinct if the President of the Slovak Republic exercises his right to grant pardon and pardons the sentenced person. Such pardon shall, however, not be granted in respect of all the sentences imposed in parallel if some of them are not covered by the decision of the President of the Republic.
    (2) If the President of the Slovak Republic exercises his right to mitigate sentences and mitigates the sentence of the sentenced person, such mitigated sentence shall be executed. Such mitigation shall, however, not apply to all the sentences imposed in parallel if some of them are not covered by the decision of the President of the Republic.
    Premlčanie výkonu trestu
    § 90
    (1) Uložený trest nemožno vykonať po uplynutí premlčacej doby, ktorá je
    a) dvadsať rokov, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody na doživotie,
    b) pätnásť rokov, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody prevyšujúci desať rokov,
    c) desať rokov, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody najmenej na päť rokov,
    d) päť rokov pri odsúdení na iný trest.
    (2) Premlčacia doba sa začína právoplatnosťou rozsudku a pri podmienečnom odsúdení, podmienečnom odsúdení s dohľadom, podmienečnom prepustení alebo podmienečnom prepustení s dohľadom právoplatnosťou rozhodnutia o tom, že sa trest vykoná.
    (3) Do premlčacej doby sa nezapočítava doba, po ktorú nebolo možné trest vykonať preto, že sa odsúdený zdržiaval v cudzine s úmyslom vyhnúť sa trestu, alebo bol na ňom vykonávaný trest odňatia slobody.
    (4) Premlčanie výkonu trestu sa prerušuje, ak
    a) súd urobil opatrenie smerujúce k výkonu trestu, o ktorého premlčanie ide, alebo
    b) odsúdený spáchal v premlčacej dobe úmyselný trestný čin.
    (5) Prerušením premlčania sa začína nová premlčacia doba.
    Limitation of the Execution of Sentence
    Section 90
    (1) It shall not be possible to execute a sentence after the termination of the period of limitation, which is
    a) twenty years in life imprisonment,
    b) fifteen years in imprisonment terms of more than ten years,
    c)  ten years in imprisonment terms of not less than five years,
    d)  five years in other sentences.
    (2) The limitation period starts to run on the date when the judgment becomes final; in the case of suspended imprisonment sentences, suspended imprisonment sentences with supervision, conditional discharge from unconditional imprisonment, and conditional discharge with supervision from unconditional imprisonment, the limitation period starts to run on the date when the decision on the enforcement of the sentence becomes final.
    (3) The limitation period does not include the time, during which it was impossible to execute the sentence because the sentenced person stayed abroad with the intention to avoid sentence execution, or he was serving another imprisonment sentence.
    (4) The limitation period shall be suspended if
    a) the court has ordered a measure conducive to the execution of the sentence subject to limitation, or
    b) the sentenced person has committed a new criminal offence during the limitation period.
    (5) As of the moment of suspension of the limitation period, a new limitation period starts to run.
    § 91
    Výkon trestu uloženého pre trestné činy uvedené v dvanástej hlave osobitnej časti tohto zákona sa nepremlčuje okrem trestného činu podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421 a § 422, trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 a trestného činu podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424.
    Section 91
    No limitation period shall be allowed for the execution of sentences imposed in respect of criminal offences set out in Chapter XII of the Special Part of this Act, except for the criminal offence of supporting and promoting groups leading to the suppression of fundamental rights and freedoms pursuant to Sections 421 and 422, criminal offence of defamation of a nation, race and conviction pursuant to Section 423, and the criminal offence of incitement of national, racial or ethnic hatred pursuant to Section 424.
    Zahladenie odsúdenia
    § 92
    (1) Súd môže zahladiť odsúdenie, ak odsúdený viedol po výkone alebo odpustení trestu, alebo po premlčaní jeho výkonu riadny život nepretržite po dobu najmenuj
    a) desať rokov, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody prevyšujúci päť rokov,
    b) päť rokov, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody prevyšujúci jeden rok,
    c) tri roky, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody neprevyšujúci jeden rok.
    (2) Ak ide o odsúdenie na tresty uvedené v § 32 písm. b) až k), k zahladeniu dochádza ich vykonaním.
    (3) Ak odsúdený preukázal po výkone alebo odpustení trestu alebo premlčaní jeho výkonu svojím vzorným správaním, že sa napravil, môže súd zahladiť odsúdenie na žiadosť odsúdeného i pred uplynutím doby uvedenej v odseku 1.
    (4) Doba uvedená v odseku 1 sa v prípade, že sa u podmienečne prepusteného a podmienečne prepusteného s dohľadom má za to, že trest bol vykonaný dňom, keď odsúdený bol podmienečne prepustený, spravuje dĺžkou skutočného výkonu trestu. Ak bol trest zmiernený rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky, spravuje sa dĺžkou trestu takto zmierneného.
    (5) Odsúdenie sa zahladzuje, ak to nariadi prezident Slovenskej republiky na základe svojho práva zahládzať odsúdenie formou milosti alebo amnestie.
    Expungement of the Conviction
    Section 92
    (1) The court shall expunge the conviction if the convicted person who served his sentence, or whose sentence was waived, or subject to the statute of limitation, complied with the specified standards of conduct for at least
    a) ten years in the case of imprisonment term of more than five years,
    b) five years in the case of imprisonment term of more than one year,
    c) three years in the case of imprisonment term of less than one year.
    (2) The expungement of conviction for penalties referred to under Section 32 subpar. b) through k) shall take effect after they have been executed.
    (3) The sentenced person who has served his sentence, or whose sentence has been waived, or subject to the statute of limitation, and who, through model conduct, demonstrates that he has been reformed may ask the court to have his conviction expunged even before the expiration of the period referred to in paragraph 1.
    (4)The time-limit referred to in paragraph 1 for conditionally discharged persons, and for conditionally discharged persons with supervision, shall be determined on the basis of actual time served; the sentence shall be considered as having been executed on the day of conditional discharge. If the sentence was commuted by the decision of the President of the Republic, the aforesaid period shall be determined according to the length of the commuted sentence.
    (5) The conviction shall be expunged if the President of the Slovak Republic, exercising his right to grant pardon or amnesty, issues an order to this effect.
    § 93
    (1) Ak bolo odsúdenie zahladené, hľadí sa na páchateľa, ako keby nebol odsúdený.
    (2) Ak sa páchateľovi uložilo viac trestov popri sebe, nemožno odsúdenie zahladiť, kým neuplynie doba na zahladenie trestu odňatia slobody podľa § 92 ods. 1, ak bol uložený.
    Section 93
    (1) After the expungement of conviction the offender shall be regarded as never having been convicted.
    (2) If several parallel sentences have been imposed on the offender, the conviction shall not be expunged until the expiration of the period prescribed for the expungement of imprisonment sentence under Section 92 if it has been imposed.
    ŠTVRTÁ HLAVA
    OSOBITNÉ USTANOVENIA
    O STÍHANÍ MLADISTVÝCH
    CHAPTER FOUR
    SPECIAL PROVISIONS
    ON THE PROSECUTION OF YOUNG OFFENDERS
    Prvý diel
    Trestná zodpovednosť
    Title One
    Criminal Liability
    § 94
    Všeobecné ustanovenie
    (1) Osoba, ktorá v čase spáchania trestného činu dovŕšila štrnásty rok a neprekročila osemnásty rok svojho veku, sa považuje za mladistvú.
    (2) Ak táto hlava neobsahuje osobitné ustanovenia, použijú sa na mladistvého ostatné ustanovenia tohto zákona.
    Section 94
    General Provisions
    (1) A young offender shall mean a natural person who, at the time of commission of the criminal offence, is over fourteen and under eighteen years of age.
    (2) Unless the present Chapter stipulates otherwise, the remaining provisions of this Act shall apply also to a young offender.
    § 95
    Trestná zodpovednosť
    (1) Mladistvý mladší ako pätnásť rokov, ktorý v čase spáchania činu nedosiahol takú úroveň rozumovej a mravnej vyspelosti, aby mohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie, nie je za tento čin trestne zodpovedný.
    (2) Prečin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, nie je trestným činom, ak ho spáchal mladistvý a ak je jeho závažnosť malá.
    Section 95
    Criminal Liability
    (1) A young offender under fifteen years of age who, at the time of commission of the criminal offence, has not reached such a mental and moral state so as to be able to recognise its unlawfulness, or to exercise self-restraint, shall not be held criminally liable for committing this criminal offence.
    (2) A minor offence that meets the elements set out in this Act shall not be considered as a criminal offence if it has been committed by a young offender, and if it is of lesser seriousness.
    Druhý diel
    Zánik trestnosti
    Title Two
    Extinction of Punishability
    § 96
    Premlčanie trestného stíhania
    (1) Trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej doby, ktorá je
    a) desať rokov, ak ide o trestný čin, za ktorý tento zákon ustanovuje trest odňatia slobody na doživotie,
    b) päť rokov, ak je horná hranica sadzby trestu odňatia slobody najmenej desať rokov,
    c) tri roky pri ostatných trestných činoch.
    (2) Uplynutím premlčacej doby nezaniká trestnosť tých trestných činov, kde to ustanovuje tento zákon
    Section 93
    Limitation of Criminal Proceedings
    (1) Punishability of an act shall become statute-barred on the expiry of the limitation period, which is
    a)  ten years in case of a criminal offence, for which this Act allows life imprisonment,
    b)  five years in case of a felony, for which the Special Part of this Act allows a maximum custodial penalty of at least ten years,
    c)  three years in case of other criminal offences.
    (2) The expiry of the limitation period shall not result in the extinction of punishability for criminal offences set out in the Act.
    Tretí diel
    Ukladanie sankcií a výchovných
    opatrení mladistvému
    Title Three
    Imposition of Penalties and Re-educational Measures on a Young Offender
    § 97
    Účel sankcií a výchovných opatrení
    (1) Účelom trestu u mladistvého je predovšetkým vychovať ho na riadneho občana, pričom trest má zároveň pôsobiť na predchádzanie protiprávnych činov a primerane chrániť aj spoločnosť; uložený trest má súčasne viesť k obnoveniu narušených sociálnych vzťahov a k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia.
    (2) Účelom ochranného opatrenia a výchovného opatrenia u mladistvého je kladne ovplyvniť duševný, mravný a sociálny vývoj mladistvého so zreteľom na dosiahnutý stupeň jeho rozumového a mravného vývoja, na jeho osobné vlastnosti, rodinnú výchovu a prostredie, z ktorého pochádza, a tým mladistvého zároveň chrániť pred škodlivými vplyvmi a spoločnosť pred páchaním trestnej činnosti.
    (3) Pri ukladaní trestu, ochranného opatrenia alebo výchovného opatrenia treba prihliadať na osobnosť mladistvého, jeho vek, rozumovú a mravnú vyspelosť, zdravotný stav, na jeho osobné, rodinné a sociálne pomery, pričom musia byť primerané povahe a závažnosti spáchaného činu a majú viesť k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia tak, aby predchádzali protiprávnym činom.
    Section 97
    Purpose of Sanctions and Re-educational Measures
    (1) A punishment imposed on a young offender serves, in particular, the purpose of his re-education with a view to making him lead a regular life and, at the same time, it prevents unlawful acts from being committed and protects the society accordingly; simultaneously the imposed penalty is designed to restore disturbed social relations, and to include a young offender into the family and social environment.
    (2) A protective measure and a re-educational measure imposed on a young offender serves the purpose of influencing his mental, moral and social development taking account of his mental and moral state, his personality, family upbringing and the environment of his origin, and thus, at the same time, protects a young offender from harmful influences, and the society from the commission of criminal offences.
    (3) When imposing a punishment, a protective measure and a re-educational measure, the court shall take into account the personality of a young offender, his age, mental and moral maturity, state of health, his personal, family and social situation, while they have to be adequate to the nature and seriousness of the committed crime, and shall lead to the inclusion of a young offender into the family and social environment, and thus to prevent unlawful acts from being committed.
    Upustenie od potrestania
    § 98
    Súd môže upustiť od potrestania mladistvého, ktorý spáchal prečin, jeho spáchanie ľutuje a prejavuje účinnú snahu po náprave, ak
    a) vzhľadom na povahu spáchaného činu a na doterajší život mladistvého možno dôvodne očakávať, že už prejednanie veci pred súdom postačí na jeho nápravu, alebo
    b) súd prijme záruku za nápravu mladistvého a má za to, že vzhľadom na výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol, povahu spáchaného činu a osobu mladistvého sa uloženie trestu nejaví nevyhnutné.
    Waiver of Punishment
    Section 98
    The court may waive the punishment of a young offender who committed a minor offence, if he shows signs of effective repentance, and makes effective effort at his rehabilitation, and if
    a) considering the nature of the minor offence and the previous life of the offender, it may be reasonably expected that the hearing of his case before the court will be in itself sufficient to guarantee his rehabilitation, or
    b) the court accepts the guarantee of the young offender’s rehabilitation, and believes that no penalty needs to be imposed in view of the educational influence of the person who has offered such guarantee, the nature of the minor offence, and the personality of the offender.
    § 99
    Súd môže upustiť od potrestania mladistvého za prečin aj vtedy, ak
    a) mladistvý spáchal čin v stave, ktorý bol vyvolaný duševnou poruchou, a súd má za to, že ochranné liečenie, ktoré zároveň ukladá, zaistí nápravu mladistvého lepšie ako trest, alebo
    b) sa voči mladistvému vykonáva ochranné opatrenie alebo výchovné opatrenia a na dosiahnutie účelu zákona nie je potrebné uloženie trestu.
    Section 99
    The court may also waive the punishment of a young offender for a minor offence, if
    a) a young offender committed the minor offence in a state of diminished sanity, and the court believes that the simultaneously imposed protective treatment will guarantee the rehabilitation of the offender more effectively than a penalty, or
    b) no penalty needs to be imposed for the attainment of the purpose of this Act as a young offender is being submitted to the protective measure or re-educational measures.
    § 100
    Ak súd upustil od potrestania, hľadí sa na mladistvého, ako keby nebol odsúdený.
    Section 100
    The young offender whose punishment has been waived shall be treated as if not convicted.
    § 101
    Podmienečné upustenie od potrestania
    (1) Za podmienok uvedených v § 98 môže súd podmienečne upustiť od potrestania mladistvého, ak považuje za potrebné počas určenej doby sledovať správanie mladistvého.
    (2) Pri podmienečnom upustení od potrestania súd určí skúšobnú dobu až na jeden rok. Zároveň môže mladistvému uložiť primerané obmedzenia a povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4, smerujúce k tomu, aby viedol riadny život; spravidla mu uloží, aby podľa svojich síl nahradil škodu, ktorú spôsobil.
    (3) Súd môže vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu mladistvého ponechať podmienečné upustenie od potrestania v platnosti napriek tomu, že mladistvý dal príčinu na uloženie trestu, a
    a) ustanoviť nad mladistvým probačný dohľad, ak už nebol uložený,
    b) primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o jeden rok, alebo
    c) ustanoviť výchovné opatrenia smerujúce k tomu, aby viedol riadny život.
    (4) Ak mladistvý, u ktorého bolo podmienečne upustené od potrestania, viedol v skúšobnej dobe riadny život a vyhovel uloženým podmienkam, vysloví súd, že sa osvedčil; inak rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, o uložení trestu.
    (5) Ak súd do roka od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 4 bez toho, že by na tom mal mladistvý vinu, má sa za to, že sa osvedčil.
    (6) Ak sa vyslovilo, že sa mladistvý, u ktorého bolo podmienečne upustené od potrestania trestu, osvedčil, alebo ak sa má za to, že sa osvedčil, hľadí sa na neho, ako keby nebol odsúdený.
    Section 101
    Conditional Waiver of Punishment
    (1) The court may, under the conditions referred to under Section 98, conditionally waive the punishment of a young offender, where it considers necessary to supervise over the conduct of the young offender for the probationary period.
    (2) When conditionally waiving the punishment, the court shall decide on the probationary period up to one year. At the same time, the court shall impose on a young offender the restrictions and obligations referred to under Section 51 par. 3 and 4 with a view to making him lead a regular life; as a rule, the court shall also order him to compensate for the damages inflicted by the criminal offence.
    (3) The court may, considering the circumstances of the case and the personality of a young offender, leave the conditional waiver of punishment effective although the young offender through his action gives rise to ruling on the punishment to be imposed, and
    a) determine the probationary supervision over the conduct of a young offender, unless it has been imposed earlier,
    b) when appropriate, extend the probationary period in not more than one year, or
    c) determine re-educational measures in order to make him lead a regular life.
    (4) If the young offender who has been conditionally waived the punishment complied with the specified standards of conduct, and fulfiled the imposed restrictions and obligations within the probationary period, the court shall issue a ruling declaring that he has proved himself; in the opposite case, the court shall rule, while the probationary period is still in progress, that the punishment be imposed.
    (5) If the court does not issue the ruling referred to under paragraph 4 within one year after the termination of the probationary period without having been impeded to do so by the young offender, the young offender shall be considered as having proved himself.
    (6) If the court rules that the young offender who has been conditionally waived the punishment has proved himself, or if he is believed to have proved himself, he shall be regarded as never having been convicted.
    Štvrtý diel
    Ochranná výchova
    Title Four
    Protective Re-education
    § 102
    Dôvody uloženia ochrannej výchovy
    (1) Ak súd odsudzuje mladistvého, môže mu uložiť ochrannú výchovu, ak
    a) o výchovu mladistvého nie je náležite postarané a tento nedostatok nemožno odstrániť v rodine, v ktorej žije,
    b) doterajšia výchova mladistvého bola zanedbaná, alebo
    c) prostredie, v ktorom mladistvý žije, neposkytuje záruku jeho riadnej výchovy.
    (2) Ochrannú výchovu nemožno uložiť, ak ide o vojaka.

    Section 102
    Reasons for Imposition of Protective Re-education
    (1) When sentencing a young offender, the court may issue a ruling on protective re-education, if
    a) the young offender has not been provided appropriate upbringing, and the lack thereof cannot be removed within the family where he lives,
    b) the previous upbringing of the young offender was neglected, or
    c) the environment wherein the young offender lives does not give a guarantee of his proper upbringing.
    (2) Protective re-education may not be imposed on a member of the armed force.
    § 103
    Výkon ochrannej výchovy
    (1) Ochranná výchova sa vykonáva v osobitných výchovných zariadeniach (ďalej len ochranná ústavná výchova ) alebo sa môže vykonať aj v profesionálnej náhradnej rodine (ďalej ochranná rodinná výchova ); ak to však vyžaduje zdravotný stav mladistvého, vykonáva sa prednostne v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti.
    (2) Ochranná výchova potrvá, kým to vyžaduje jej účel, najdlhšie však do dovŕšenia osemnásteho roku veku mladistvého; ak to vyžaduje záujem mladistvého, môže ju súd predĺžiť do dovŕšenia jeho devätnásteho roku.
    (3) Ak nemožno ochrannú výchovu vykonať ihneď, nariadi súd na dobu do jej začiatku dohľad probačného a mediačného úradníka.
    (4) Od výkonu ochrannej výchovy súd upustí, ak zaniknú pred jej začatím okolnosti, pre ktoré bola uložená.
    (5) Ak prevýchova mladistvého pokročila do tej miery, že možno očakávať, že aj bez obmedzení, ktorým je podrobený vo výchovnom zariadení alebo v určenej rodine, bude sa riadne správať, avšak dosiaľ nepominuli všetky okolnosti, pre ktoré bola ochranná výchova uložená, môže súd podmienečne upustiť od ochrannej výchovy alebo mladistvého podmienečne umiestniť mimo výchovného zariadenia alebo náhradnej rodiny. Pritom môže mladistvému uložiť dohľad probačného a mediačného úradníka alebo iné výchovné opatrenie.
    (6) Ak mladistvý nesplní očakávanie, že bez obmedzení, ktorým je podrobený v rámci určenej ochrannej výchovy, bude sa riadne správať, súd podmienečné upustenie od ochrannej výchovy alebo podmienečné umiestnenie mimo výchovného zariadenia alebo určenej rodiny zruší a rozhodne, že sa vo výkone ochrannej výchovy pokračuje.
    Section 103
    Execution of Protective Re-education
    (1) The protective re-education shall be provided in special re-educational institutions (hereinafter referred to as „protective inpacient re-educational treatment“), or may also be provided in a professional foster family (hereinafter referred to as „protective foster family care“); if, however, the health condition of the inmate makes it necessary, it is provided in a medical institution.
    (2) Protective re-education shall be provided for as long as it is required for the attainment of its purpose, but not after the inmate has reached eighteen years of age; the court may extend protective re-education until the age of nineteen years if this is in the interest of the inmate.
     (3) Where the protective re-education cannot be immediately executed, the court shall issue a ruling on placing such a young offender under the supervision of a probational and a mediation officer prior to its commencement.
    (4) The court shall waive the execution of the protective re-education if the circumstances, on the basis of which it had been imposed, ceased to exist before the treatment was started.
    (5) If the reformation of a young offender has reached the degree, which gives reasonable grounds to believe that he will live and work in compliance with the prescribed standards of conduct even without the restrictions placed on him in the re-educational institution or in the assigned foster family, but certain circumstances because of which the protective re-education had been imposed still exist, the court may conditionally waive the protective re-education, and place such a young offender outside of the re-educational institution or foster family. It may simultaneously issue a ruling on placing such a young offender under the supervision of a probational and a mediation officer, or impose other re-educational measure.
    (6) If a young offender does not fulfil the expectation that, without the restrictions placed on him in the framework of the imposed protective re-education, he will live and work in compliance with the prescribed standards of conduct, the court shall reverse its decision to conditionally release the young offender from the re-educational institution or the assigned foster family, and shall order that protective institutional education be re-imposed.
    Zmena spôsobu výkonu
    ochrannej výchovy
    § 104
    (1) Ochranná ústavná výchova môže byť kedykoľvek zmenená na ochrannú rodinnú výchovu a naopak.
    (2) Ak je to potrebné vzhľadom na účel ochrannej výchovy, môže byť zmenená aj fyzická osoba, ktorej bol mladistvý zverený do ochrannej rodinnej výchovy.
    Change of the Mode of the Protective Re-education Execution
    Section 104
    (1) The protective inpacient re-educational treatment may be at any time replaced by the protective foster family care and vice versa.
    (2) If it is required in view of the purpose of the protective re-education, the natural person, into whose care the young offender has been entrusted, may also be replaced.
    § 105
    Ak spáchala osoba, ktorá dovŕšila dvanásty rok svojho veku a je mladšia ako štrnásť rokov, niektorý čin, za ktorý tento zákon dovoľuje uložiť trest odňatia slobody na doživotie, súd jej uloží v občianskoprávnom konaní ochrannú výchovu aj na návrh prokurátora; súd tak môže urobiť aj vtedy, keď je to potrebné na zabezpečenie riadnej výchovy osoby mladšej ako štrnásť rokov, ktorá spáchala čin, ktorý by inak bol trestným činom.
    Section 105
    If a person over twelve and under fourteen years of age committed a certain offence, for which this Act permits life imprisonment, the court shall impose protective re-education through civil proceedings also upon a motion filed by a prosecutor; the court may do the same also when it is necessary to ensure proper re-education of a person under fourteen years of age who committed an act, which is otherwise considered as a criminal offence.
    Piaty diel
    Výchovné opatrenia
    Title Five
    Re-educational Measures
    § 106
    Druhy výchovných opatrení a ich ukladanie
    (1) Pri podmienečnom upustení od potrestania alebo v prípravnom konaní môžu byť na dosiahnutie účelu zákona uložené mladistvému výchovné opatrenia.
    (2) Výchovné opatrenia sú:
    a) výchovné povinnosti a obmedzenia,
    b) napomenutie s výstrahou.
    (3) Výchovné opatrenia môže ukladať súd a v prípravnom konaní so súhlasom osoby, proti ktorej sa konanie vedie, aj prokurátor. Mladistvý môže kedykoľvek v priebehu trestného stíhania až do skončenia prípravného konania svoj súhlas odvolať písomným vyhlásením adresovaným prokurátorovi; výkon výchovného opatrenia sa tým končí.
    (4) V prípade, ak sa preukáže, že úplné alebo včasné plnenie výchovného opatrenia je pre mladistvého nemožné alebo ho z iných vážnych dôvodov nemôže splniť alebo zavinene neplní, súd a v prípravnom konaní prokurátor uložené výchovné opatrenie zruší alebo zmení.
    Section 106
    Types and Imposition of Re-educational Measures
    (1) When conditionaly waiving the punishment or in pre-trial proceedings, the court may, for the attainment of the purpose of the Act, impose re-educational measures on the young offender.
    (2) Re-educational measures are:
    a) re-educational obligations and restrictions,
    b) admonition with caution.
    (3) The re-educational measures may be imposed by a court, and in pre-trial proceedings also by a prosecutor upon the consent of the person, against which the proceedings is conducted. The young offender may, at any time during the criminal proceedings until the termination of pre-trial proceedings, withdraw his consent in a written statement addressed to the prosecutor; the execution of the re-educational measure shall cease to continue.
    (4) If it has been proven that the young offender cannot or, because of other serious reasons, is not able to fulfil the re-educational measure in a complete and early manner, or he wilfully does not fulfil it, the court, and in pre-trial proceedings a prosecutor, shall revoke or change the imposed re-educational measure.
    § 107
    Výchovné povinnosti a obmedzenia
    (1) Súd a v prípravnom konaní prokurátor môže mladistvému uložiť výchovné povinnosti a obmedzenia, najmä aby
    a) sa podrobil probačnému dohľadu vykonávanému probačným a mediačným úradníkom,
    b) býval s rodičom alebo s iným dospelým, ktorý je zodpovedný za jeho výchovu,
    c) sa usiloval o vyrovnanie s poškodeným,
    d) nahradil podľa svojich síl škodu spôsobenú trestným činom alebo inak prispel k odstráneniu následku trestného činu,
    e) vykonal bezplatne vo voľnom čase spoločensky prospešnú činnosť,
    f) sa podrobil liečeniu škodlivej závislosti,
    g) sa podrobil vo svojom voľnom čase programu sociálneho výcviku, psychologickému poraden-stvu, psychoterapeutickému, vzdelávaciemu, doškoľovaciemu, rekvalifikačnému alebo inému vhodnému programu na rozvíjanie jeho sociálnych zručností a osobnosti mladistvého, ktorý nie je probačným programom.
    (2) Vykonanie spoločensky prospešnej činnosti určitého druhu môže byť mladistvému uložené len tak, aby nenarušilo jeho prípravu na budúce povolanie, predovšetkým plnenie povinností súvisiacich so vzdelávacím programom školy, alebo výkon povolania alebo zamestnania, pričom môže ísť najviac o štyri hodiny denne, osemnásť hodín týždenne, celkovo šesťdesiat hodín. 
    Section 107
    Re-educational Obligations and Restrictions
    (1) The court, and in pre-trial proceedings a prosecutor, may impose the re-educational obligations and restrictions on a young offender, in particular with a view to making him to
    a) submit to the probationary supervision carried out by a probationary and mediation officer,
    b) live with a parent or other adult who is responsible for his upbringing,
    c) exert efforts to settle with the injured party,
    d) compensate for the damages inflicted by the criminal offence, or otherwise remedy the consequences of the criminal offence,
    e) perform community service work without receiving remuneration in his free time,
    f) undergo the treatment of addiction to harmful habit-forming substances,
    g) undergo, in his free time, a social skills training programme, psychological counselling, psychoterapeutic, educational, in-service, requalification or other adequate programme, other than probationary programme, designed for the development of his social skills and personality.
    (2) The performance of a certain type of community service work may be imposed on the young offender only if it does not interfere with his vocational qualification training, in particular with the fulfilment of the obligations resulting from the curricula of his educational institution, or with the performance of his employment or occupation, while it may be not more than four hours a day, eighteen hours a week, totally not exceeding sixty hours.
    § 108
    Napomenutie s výstrahou
    Napomenutím s výstrahou súd a v prípravnom konaní prokurátor dôrazne vytkne mladistvému v prítomnosti jeho zákonného zástupcu protiprávnosť jeho činu a upozorní ho na sankcie, ktoré mu hrozia podľa tohto zákona, ak by v budúcnosti spáchal trestnú činnosť.
    Section 108
    Admonition with Caution
    By admonition with caution, the young offender, in the presence of his statutory representative, shall be vigorously reprimanded by the court, and in pre-trial proceedings by a prosecutor, for the unlawfulness of his act, and shall be warned of the sanctions to be imposed on his under this Act, if he commits a criminal offence in the future.
    Šiesty diel
    Tresty
    Title Six
    Penalties
    § 109
    Druhy trestov
    Mladistvému môže súd uložiť len
    a) trest povinnej práce,
    b) peňažný trest,
    c) trest prepadnutia veci,
    d) trest zákazu činnosti,
    e) trest vyhostenia,
    f) trest odňatia slobody. 
    Section 109
    Types of Penalties
    A court may impose on the young offender only
    a) community service work,
    b) pecuniary penalty,
    c) forfeiture of a thing,
    d) prohibition to undertake certain activities,
    e) expulsion,
    f) imprisonment. 
    § 110
    Ukladanie trestu
    (1) Pri výmere trestu prihliadne súd ako na poľahčujúcu okolnosť aj na to, ako mladistvý splnil uložené výchovné povinnosti a obmedzenia uvedené v § 107.
    (2) Ak súd ukladá úhrnný trest alebo súhrnný trest páchateľovi, ktorý spáchal trestné činy jednak predtým, než prekročil osemnásty rok svojho veku, jednak po tom, čo tento rok dovŕšil, postupuje podľa § 41 a § 42, pričom sa hranice trestných sadzieb pri trestných činoch spáchaných predtým, než prekročil osemnásty rok, posudzujú podľa § 117. 
    Section 110
    Imposition of Penalty
    (1) When imposing the punishment, the court shall take into account as mitigating circumstance also the way of fulfilment by the offender of the imposed re-educational obligations and restrictions referred to under Section 107.
    (2) When imposing the concurrent or accumulative punishment on the young offender who committed criminal offences both before and after he has reached eighteen years of age, the court shall proceed pursuant to Section 41 and Section 42, while the limits of the sentencing range for the criminal offences committed before he has reached eighteen years of age shall be considered pursuant to Section 117. 
    § 111
    Trest povinnej práce
    Pri uložení trestu povinnej práce nesmie horná hranica tohto trestu prevyšovať polovicu hornej hranice trestnej sadzby ustanovenej zákonom. Trest povinnej práce nesmie vzhľadom na svoju povahu alebo okolnosti, za ktorých sa vykonáva, ohrozovať zdravie, bezpečnosť alebo mravný vývoj mladistvých.
    Section 111
    Community Service Work
    When imposing community service work, the upper limit of this sentence shall not have to exceed the half of the maximum statutory penalty. The community service work, considering its nature and circumstances under which it is performed, shall not have to endanger health, safety or the development of moral values of young offenders.
    § 112
    Trest zákazu činnosti
    Zákaz činnosti môže súd uložiť mladistvému len vtedy, ak to nie je na prekážku príprave na jeho povolanie, pričom horná hranica tohto trestu nesmie prekročiť päť rokov.
    Section 112
    Prohibition to Undertake Certain Activities
    The court may impose the prohibition to undertake certain activities only if it does not interfere with his vocational qualification training, while the upper limit of this sentence must not exceed five years.
    § 113
    Trest vyhostenia
    Vyhostenie môže súd uložiť mladistvému iba za podmienok ustanovených týmto zákonom, a to vo výmere od jedného roka do piatich rokov. Prihliadne pritom aj na rodinné a osobné pomery mladistvého, majúc na zreteli, aby mladistvý týmto trestom nebol vydaný do nebezpečenstva spustnutia.
    Section 113
    Expulsion
    The court may impose the sentence of expulsion only under the conditions set out in this Act, namely for the period of one to five years. It shall also take into consideration both the family and personal situation of a young offender with due regard for not to render him leading a morally dissolute life.
    § 114
    Peňažný trest
    (1) Peňažný trest vo výmere od 1 000 do 500 000 Sk môže uložiť súd pri splnení podmienok ustanovených týmto zákonom, ak je mladistvý zárobkovo činný alebo jeho majetkové pomery uloženie tohto trestu umožňujú.
    (2) Ak súd ukladá mladistvému peňažný trest, určí pre prípad, že by jeho výkon mohol byť v ustanovenej lehote úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody až na jeden rok. Náhradný trest odňatia slobody nesmie však ani spolu s uloženým trestom odňatia slobody presahovať hornú hranicu trestnej sadzby zníženej podľa § 117 ods. 1.
    (3) Po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol mladistvému uložený peňažný trest, môže súd rozhodnúť po vyjadrení mladistvého, že jeho zaplatenie alebo nevykonaný zvyšok sa nahradí tým, že mladistvý odsúdený vykoná všeobecne prospešnú činnosť v rámci probačného programu.
    Section 114
    Pecuniary Penalty
    (1) The court may impose a pecuniary penalty of not less than 1,000 SKK and not more than 500,000 SKK under conditions set out in this Act, if a young offender is gainfully employed, or the property owned by him enables such a penalty to be imposed.
    (2) When imposing a pecuniary penalty on a young offender, the court shall deliver an alternative custodial penalty of up to one year to be executed, should the execution of the pecuniary penalty be deliberately prevented within the prescribed time-limit. The combination of such alternative penalty and the imposed custodial penalty may not exceed the statutory sentencing range reduced pursuant to Section 117 par. 1.
    (3) When a decision whereby a young offender has been imposed a pecuniary penalty becomes final and conclusive, the court, upon the statement of a young offender, may issue a ruling that its payment or unpaid remainder thereof be replaced in such a way that a young offender shall perform community service work within the probationary programme.
    § 115
    Podmienečný odklad výkonu peňažného trestu
    (1) Súd môže podmienečne odložiť výkon peňažného trestu, ak
    a) vzhľadom na osobu mladistvého, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má za to, že účel trestu sa dosiahne aj bez jeho výkonu, alebo
    b) prijme záruku za nápravu mladistvého a ak vzhľadom na výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol, má za to, že účel trestu sa dosiahne aj bez jeho výkonu.
    (2) Povolenie podmienečného odkladu peňažného trestu sa netýka výkonu ostatných trestov uložených popri peňažnom treste, ak súd nerozhodol inak.
    Section 115
    Conditional Suspension of Pecuniary Penaly Execution
    (1) The court may conditionally suspend the execution of pecuniary penalty, if
    a) considering the personality of the young offender, in particular in view of his previous life, the circumstances under which he lives, and the nature of the offence, there are reasonable grounds to believe that the purpose of punishment can also be achieved without its execution, or
    b) accepts the guarantee of the offender’s rehabilitation, and believes that the purpose of punishment can also be achieved without its execution in view of the educational influence of the person who has offered such guarantee.
    (2) Unless otherwise decided by the court, granting the conditional suspension of a pecuniary penalty shall not prejudice the execution of other penalties imposed in parallel to the pecuniary penalty.
    § 116
    Skúšobná doba
    (1) Pri podmienečnom odložení výkonu peňažného trestu súd určí skúšobnú dobu až na tri roky. Zároveň môže mladistvému uložiť primerané obmedzenia a povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4, smerujúce k tomu, aby viedol riadny život; skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
    (2) Doba, počas ktorej podmienečne odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a vyhovel uloženým podmienkam, sa započítava do skúšobnej doby novo určenej pri podmienečnom odsúdení pre ten istý skutok alebo do skúšobnej doby určenej pri uložení úhrnného trestu alebo súhrnného trestu.
    (3) Na rozhodovanie o osvedčení v skúšobnej dobe sa použijú ustanovenia o podmienečnom odsúdení.
    Section 116
    Probationary Period
    (1) When conditionally suspending the execution of a pecuniary penalty, the court shall decide on the probationary period up to three years. At the same time, the court may impose on a young offender the restrictions and obligations referred to under Section 51 par. 3 and 4 with a view to making him lead a regular life; the probationary period starts to run on the day after the day when the judgment becomes final and conclusive.
    (2) The portion of the probationary period, during which the offender who received a suspended sentence complies with the specified standards of conduct, shall be taken into account in the determination of a new probationary period imposed in connection with a suspended sentence imposed for an identical offence, or of the probationary period determined in connection with an accumulative or concurrent sentence.
    (3) In deciding whether the offender has proved himself within the probationary period, the provisions on suspended imprisonment sentence shall apply.
    § 117
    Trest odňatia slobody
    (1) Trestné sadzby odňatia slobody ustanovené v tomto zákone sa u mladistvých znižujú na polovicu; horná hranica zníženej trestnej sadzby nesmie prevyšovať sedem rokov a dolná hranica zníženej trestnej sadzby dva roky.
    (2) Nepodmienečný trest odňatia slobody môže súd mladistvému uložiť len za podmienky, že by vzhľadom na okolnosti prípadu, osobu mladistvého alebo vzhľadom na predtým uložené opatrenia uloženie iného trestu zjavne neviedlo k dosiahnutiu účelu trestu podľa tohto zákona.
    (3) V prípade, ak mladistvý spáchal obzvlášť závažný zločin a miera závažnosti takého obzvlášť závažného zločinu pre spoločnosť je vzhľadom na zavrhnutiahodný spôsob vykonania činu alebo vzhľadom na zavrhnutiahodnú pohnútku alebo vzhľadom na ťažký a ťažko napraviteľný následok mimoriadne vysoká, môže súd uložiť trest odňatia slobody nad sedem rokov až do pätnásť rokov, ak má za to, že trest uvedený v odseku 1 na dosiahnutie účelu nepostačuje.
    (4) Trest odňatia slobody sa u osôb, ktoré neprekročili osemnásty rok svojho veku, vykonáva v ústavoch na výkon trestu pre mladistvých.
    (5) Súd môže rozhodnúť, že v ústave na výkon trestu pre mladistvých sa vykoná trest aj u mladistvého, ktorý už prekročil osemnásty rok svojho veku; pritom prihliadne najmä na dĺžku trestu a na stupeň a povahu narušenia mladistvého.
    Section 117
    Imprisonment Sentence
    (1) When imposing custodial penalties on young offenders, the terms of imprisonment provided for under this Act shall be reduced by half; the maximum limit of reduced custodial penalty shall not have to exceed seven years and the minimum limit of reduced custodial penalty two years.
    (2) The court may impose an unconditional imprisonment sentence on a young offender only under the condition that, given the circumstances of the case, personality of a young offender or the measures previously imposed, the imposition of other punishment has not apparently led to the attainment of the purpose under this Act.
    (3) In the event that a young offender committed a particularly serious felony, and the degree of seriousness for the society of such a particularly serious felony is extremely high due to a despicable mode of the commission of an act, or due to a despicable reason, or due to an adverse and irreversible consequence, the court may impose the imprisonment sentence from seven to fifteen years, if it believes that the punishment referred to under paragraph 1 shall not be sufficient for the attainment of the purpose.
    (4) The persons under eighteen years of age shall serve the imprisonment sentence in a juvenile correctional facility.
    (5) The court may decide that even a young offender over eighteen years of age shall serve his imprisonment sentence in a juvenilie correctional facility; it shall simultaneously take into consideration, in particular, the length of imprisonment sentence and the degree and character of disturbance of the young offender.
    § 118
    Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody
    (1) Ak súd zistí splnenie podmienok § 39 ods. 1 alebo 2 na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby, nie je u mladistvého viazaný obmedzeniami podľa § 39 ods. 3.
    (2) Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak ide o trestný čin, za ktorý je možné podľa tohto zákona uložiť trest odňatia slobody na doživotie.
    Section 118
    Exceptional Reduction of a Custodial Penalty
    (1) If the court ascertains that the conditions under Section 39 par. 1 or 2 for the exceptional reduction of custodial penalty below the minimum rate have been complied with, it shall not be bound by the restrictions set out under Section 39 par. 3.
    (2) The provision under paragraph 1 shall not apply in case of a criminal offence, which according to this Act carries life imprisonment.
    § 119
    Podmienečný odklad výkonu trestu a podmienečný odklad výkonu trestu s probačným dohľadom
    (1) Ak súd mladistvému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odloží na skúšobnú dobu alebo mu trest odňatia slobody podmienečne odloží na skúšobnú dobu s probačným dohľadom, zároveň určí skúšobnú dobu na jeden rok až tri roky.
    (2) Súd môže vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu mladistvého ponechať podmienečný odklad výkonu trestu alebo podmienečný odklad výkonu trestu s probačným dohľadom v platnosti napriek tomu, že mladistvý dal príčinu na nariadenie výkonu trestu odňatia slobody, a
    a) určiť nad mladistvým probačný dohľad, ak už nebol uložený,
    b) primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie
     však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú hranicu skúšobnej doby v trvaní piatich rokov, alebo
    c) uložiť ďalšie výchovné opatrenie uvedené v § 106 ods. 2, smerujúce k tomu, aby viedol riadny život.
    Section 119
    Suspended Imprisonment Sentcence and Suspended Imprisonment Sentence with Probationary Supervision
    (1) If the court suspends the imprisonment sentence of a young offender for a probationary period, or if it suspends his imprisonment sentence for a probationary period with probationary supervision, it shall simultaneously set a probationary period of not less than one and not more than three years.
    (2) The court may, considering the circumstances of the case and the personality of a young offender, leave the suspended imprisonment sentence or suspended imprisonment sentence with probationary supervision effective although the young offender through his action gives rise to ruling on the sentence to be served, and
    a) determine a probationary supervision over the conduct of a young offender, unless it has been imposed earlier,
    b) when appropriate, extend the probationary period in not more than two years, while the upper limit of the probationary period must not exceed five years, or,
    c) impose an additional re-educational measure referred to under Section 106 par. 2 in order to make him lead a regular life.
    § 120
    Premlčanie výkonu trestu
    (1) Uložený trest nemožno vykonať po uplynutí premlčacej doby, ktorá je
    a) desať rokov, ak bol uložený trest odňatia slobody podľa § 117 ods. 3, alebo
    b) tri roky pri ostatných trestných činoch.
    (2) Výkon trestu uloženého za trestné činy uvedené v dvanástej hlave osobitnej časti tohto zákona sa ani u mladistvého nepremlčuje okrem trestného činu podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421 a § 422, trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 a trestného činu podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424.
     Section 120
    Limitation of the Execution of Sentence
    (1) It shall not be possible to execute a sentence after the termination of the period of limitation, which is
    a) ten years in an imprisonment term imposed pursuant to Section 117 par. 3, or
    b) three years in other sentences.
    (2) No limitation period shall be allowed for the execution of sentences imposed in respect of criminal offences set out in Chapter XII of the Special Part of this Act on the young offender, except for the criminal offence of supporting and promoting groups leading to the suppression of fundamental rights and freedoms pursuant to Sections 421 and 422, the criminal offence of defamation of a nation, race and conviction pursuant to Section 423, and the criminal offence of incitement of national, racial or ethnic hatred pursuant to Section 424.
    § 121
    Zahladenie odsúdenia
    (1) Na mladistvého, ktorému bol uložený alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmiernený alebo odpustený trest odňatia slobody v dĺžke neprevyšujúcej jeden rok, sa hľadí, ako keby nebol odsúdený, dňom výkonu tohto trestu alebo dňom, keď bolo právoplatne od takého trestu alebo jeho zvyšku upustené.
    (2) O tom, či sa odsúdenie mladistvého na trest odňatia slobody, na ktoré sa nevzťahuje odsek 1, zahladzuje, rozhodne súd, prihliadajúc na správanie mladistvého vo výkone trestu odňatia slobody, po výkone tohto trestu. Ak bol trest podľa rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky zmiernený, súd takto postupuje po tom, keď bol mladistvý po výkone zmierneného trestu prepustený na slobodu.
    (3) Ak súd vyslovil, že sa mladistvý podmienečne odsúdený na trest odňatia slobody, podmienečne odsúdený na trest odňatia slobody s probačným dohľadom alebo podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody osvedčil, hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený.
    (4) Na mladistvého, ktorému bol uložený peňažný trest, sa hľadí, ako keby nebol odsúdený, len čo bol trest vykonaný alebo sa od výkonu trestu alebo jeho zvyšku právoplatne upustilo.
    (5) Na mladistvého, ktorému bol uložený trest prepadnutia veci, sa hľadí, ako keby nebol odsúdený, len čo bol trest vykonaný.
    (6) Na mladistvého, ktorému bol uložený trest povinnej práce alebo trest zákazu činnosti, sa hľadí, ako keby nebol odsúdený, len čo bol trest vykonaný alebo sa od jeho výkonu alebo od jeho zvyšku právoplatne upustilo.
    (7) Na mladistvého, ktorému bol uložený trest vyhostenia, sa hľadí, ako keby nebol odsúdený, len čo uplynie doba, na ktorú bol uložený, ak trest riadne vykonal.
    Section 121
    Expungement of the Conviction
    (1) The young offender who was imposed the imprisonment sentence of not more than one year, or such term of imprisonment sentence has been, upon the decision issued by the President of the Slovak Republic, mitigated or pardoned, shall be regarded as never having been convicted, as from the date on which he has completed the execution of the sentence, or the date on which such a sentence or the remainder thereof has been waived upon a final and conclusive decision.
    (2) Where paragraph 1 does not apply to the conviction of a young offender for imprisonment sentence, its expungement shall be decided by the court while taking into account the conduct of the young offender in a prison establishment, after the release from serving an imprisonment sentence. If the punishment has been mitigated upon the decision of the President of the Slovak Republic, the court shall follow this procedure after the young offender has been released from serving the mitigated imprisonment sentence.
    (3) If the court rules that the young offender, whose imprisonment sentence has been suspended, whose imprisonment sentence has been suspended with probationary supervision, or who was conditionally discharged, has proved himself, he shall be regarded as never having been convicted.
    (4) The young offender who was imposed a pecuniary penalty shall be regarded as never having been convicted as from the date on which he has completed the execution of the sentence, or the date on which such a sentence or the remainder thereof has been waived upon a final and conclusive decision.
    (5) The young offender who was imposed the sentence of the forfeiture of a thing shall be regarded as never having been convicted as from the date on which the sentence has been executed.
    (6) The young offender who was imposed community service work or the prohibition to undertake certain activities shall be regarded as never having been convicted as from the date on which he has completed the execution of the sentence, or the date on which such a sentence or the remainder thereof has been waived upon a final and conclusive decision.
    (7) The young offender who was imposed the sentence of expulsion shall be regarded as never having been convicted upon the expiration of the period for which the sentence has been imposed, if served properly.
    PIATA HLAVA
    VÝKLAD POJMOV
    CHAPTER FIVE
    INTERPRETATION OF CONCEPTS
    Prvý diel
    Všeobecné pojmy
    Title One
    General Terms
    § 122
    Trestný čin a spôsoby jeho spáchania
    (1) Konaním sa rozumie aj opomenutie takého konania, na ktoré bol páchateľ podľa okolností a svojich pomerov povinný.
    (2) Trestný čin je spáchaný verejne, ak je spáchaný
    a) obsahom písomnosti alebo rozširovaním spisu, filmom, rozhlasom, televíziou, použitím počítačovej siete alebo iným obdobne účinným spôsobom, alebo
    b) pred viac ako dvoma súčasne prítomnými osobami.
    (3) Trestný čin je spáchaný so zbraňou, ak páchateľ alebo s jeho vedomím niektorý zo spolupáchateľov použije zbraň na útok, na prekonanie alebo zamedzenie odporu alebo ju má na taký účel pri sebe; zbraňou sa rozumie, ak z jednotlivého ustanovenia nevyplýva niečo iné, každá vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším. Trestný čin je spáchaný so zbraňou aj vtedy, ak páchateľ použije napodobeninu zbrane alebo ju má pri sebe s úmyslom, aby bola považovaná za pravú.
    (4) Trestný čin je spáchaný vlámaním, ak páchateľ vnikol do uzavretého priestoru nedovoleným prekonaním uzamknutia alebo prekonaním inej zabezpečovacej prekážky použitím sily alebo ľsťou.
    (5) Trestný čin je spáchaný v obydlí, ak je spáchaný v dome alebo byte iného alebo v iných priestoroch slúžiacich na bývanie vrátane priestorov a pozemkov k nim patriacich, ak sú ako súčasť obydlia uzavreté.
    (6) Trestný čin je spáchaný ľsťou, ak bol spáchaný s využitím omylu, ktorý páchateľ vyvolal, alebo s použitím úskoku.
    (7) Trestný čin je spáchaný násilím, ak páchateľ použije na jeho spáchanie fyzické násilie proti telesnej integrite inej osoby alebo ak je spáchaný na osobe, ktorú páchateľ uviedol do stavu bezbrannosti ľsťou, alebo ak páchateľ použil násilie proti veci iného.
    (8) Trestný čin je spáchaný s použitím nátlaku vtedy, ak páchateľ použije na jeho spáchanie psychické násilie proti inému.
    (9) Trestný čin je spáchaný opakovane, ak páchateľ postupne spáchal viac rovnakých trestných činov opakovanými samostatnými činmi, medzi ktorými nie je žiadna objektívna alebo subjektívna súvislosť, pričom trestnosť každého z nich sa posudzuje samostatne.
    (10) Za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin; to neplatí vo vzťahu k čiastkovým útokom spáchaným mimo územia Slovenskej republiky.
    (11) Za hromadný trestný čin sa považuje jeho spáchanie viacerými činmi, ktoré samostatne ešte nie sú trestným činom. Trestnosť všetkých takých činov sa posudzuje spoločne.
    (12) Za trváci trestný čin sa považuje vyvolanie a udržiavanie alebo len udržiavanie protiprávneho stavu.
    (13) Ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný, aj po oznámení vznesenia obvinenia, posudzuje sa také konanie od tohto procesného úkonu ako nový skutok; to neplatí, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207. V takom prípade ide o pokračovanie konania až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa alebo pokiaľ sa súd druhého stupňa neodobral na záverečnú poradu.
    Section 122
    Criminal Offence and Modes of its Commission
    (1) Action shall also mean the omission of such an act which ought to have been done by an offender due to the circumstances and his personal situation.
    (2) The criminal offence is considered as having been committed in public if it is committed
    a) through the content of a printed matter or a disseminated written material, through a film, through the radio, television, with the use of a computer network, or using the means of similar effect, or
    b) in the presence of more than two persons.
    (3) The criminal offence is considered as having been committed with the use of a weapon if the offender or one of his accomplices, with the offender's knowledge, uses a weapon for making an assault, for overcoming or suppressing resistance, or he has it on him for such a purpose; unless a special provision implies otherwise, ‘a weapon’ means any object which can be used to increase the offensiveness of the assault against a person's body. The criminal offence is considered as having been committed with the use of a weapon also if the offender uses or has on him an imitation weapon with the intent to deceive others into believing it to be genuine.
    (4) The criminal offence is considered as having been committed by housebreaking if the offender entered enclosed premises by unauthorised forcing of a lock, or by forcible overcoming of a different security device, or by deception.
    (5) The criminal offence is considered as having been committed in a dwelling if it is committed in a house or in a flat of another, or in other premises being used for the purpose of dwelling, including premises and pieces of lands belonging thereto, if they are enclosed parts of the dwelling.
    (6) The criminal offence is considered as having been committed by deception if it was committed using ruse or artifice.
    (7) The criminal offence is considered as having been committed with the use of violence if the offender uses physical violence against physical integrity of another person, or if it is committed against a person whom the offender induced into a state of helplessness by deception, or if the offender used violence against a thing of another.
    (8) The criminal offence is considered as having been committed with the use of coercion if the offender commits it with the use of psychological violence against another person.
    (9) The criminal offence is considered as having been committed repeatedly if the offender, through repeated separate acts, has committed a number of successive identical criminal offences, which are related to each other neither objectively nor subjectively, while the punishability of each of them shall be judged separately.
    (10) The criminal offence is considered as having been committed continuously if the offender has been continuously committing the same criminal offence. The punishability of all the partial acts shall be considered as one criminal offence if all the partial acts by the identical offender are objectively related to each other with regard to time, a mode of their commission and the target of an act, and also subjectively related, in particular through a unifying intention of the offender to commit the criminal offence concerned; this shall not apply to partial acts committed outside of the territory of the Slovak Republic.
    (11) The criminal offence is considered as multiple when having been committed through a series of acts, which however, as separate acts, do not constitute a criminal offence. The punishability of all such acts shall be judged conjunctly.
    (12) A perpetual criminal offence means evocating and sustaining, or just sustaining, an unlwful state.
    (13) If the accused continues doing the act, in respect of which a prosecution is pending against him, even after he has been indicted, such an act shall be considered as a new offence as from the moment of indictment; this shall not apply in case of the criminal offence of neglect of compulsory maintenance pursuant to Section 207. In this event, the proceedings shall be pending until the judgement is pronounced by a first instance court, or until a second instance court withdraws for final deliberation.
    § 123
    Ujma na zdraví
    (1) Ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie akékoľvek poškodenie zdravia iného.
    (2) Ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.
    (3) Ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je
    a) zmrzačenie,
    b) strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti,
    c) ochromenie údu,
    d) strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva,
    e) poškodenie dôležitého orgánu,
    f) zohyzdenie,
    g) vyvolanie potratu alebo usmrtenie plodu,
    h) mučivé útrapy, alebo
    i) porucha zdravia trvajúca dlhší čas.
    (4) Poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely tohto zákona rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného.
    Section 123
    Health Impairment
    (1) For the purposes of this Act, bodily harm shall mean any damage done to the health of another person.
    (2) For the purposes of this Act, bodily injury shall mean such damage done to the health of another person, which objectively requires medical examination, attention or treatment, and may involve work incapacity of more than for a short time, which affects the habitual way of life of the injured party.
    (3) For the purposes of this Act, serious bodily harm shall mean only serious bodily harm or serious disease, which is
    a) mutilation,
    b) loss or substantial impairment of work capacity,
    c) paralysis of a limb,
    d) loss or substantial impairment of the function of a sensory organ,
    e) damage to an important organ,
    f) disfigurement,
    g) inducing abortion or death of a foetus,
    h) agonising suffering, or
    i) health impairment of longer duration.
    (4) For the purposes of this Act, health impairment of longer duration shall mean an impairment, which objectively requires treatment and possibly involves work incapacity of not less than forty-two calendar days, during which it seriously affects the habitual way of life of the injured party.
    Škoda
    § 124
    (1) Škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na účely tohto zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom.
    (2) Škodou sa rozumie v zmysle odseku 1 aj ujma na zisku, na ktorý by poškodený inak vzhľadom na okolnosti a svoje pomery mal nárok alebo ktorý by mohol odôvodnene dosiahnuť.
    (3) Pri trestných činoch proti životnému prostrediu sa škodou rozumie súhrn ekologickej ujmy a majetkovej škody, pričom majetková škoda v sebe zahrnuje aj náklady na uvedenie životného prostredia do predošlého stavu. Pri trestnom čine neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 rozsahom činu sa rozumie cena, za ktorú sa odpad v čase a v mieste zistenia činu obvykle zbiera, prepravuje, vyváža, dováža, zhodnocuje, zneškodňuje alebo ukladá, a cena za odstránenie odpadu z miesta, ktoré na jeho uloženie nie je určené.
    Damage
    Section 124
    (1) For the purposes of this Act, damage shall mean harm to property or actual loss of assets or prejudice to the rights of the injured party or other harm, which has a causal relationship with the criminal offence irrespective of whether the harm has been caused to a thing or to the rights. For the purposes of this Act, damage shall also mean advantage gained in causal relationship with the criminal offence.
    (2) Damage within the meaning of paragraph 1 shall also mean the loss of profit to which the injured party, considering the circumstances and his personal situation, would otherwise be entitled or could reasonably expect to obtain.
    (3) In case of criminal offences against the environment, damage shall mean the combined environmental harm and property damage; property damage shall also comprise the costs of restoring the environment to its original state. In case of the criminal offence of illegal handling of waste pursuant to Section 302, the scope of the offence shall be determined on the basis of customary price charged at the time and place of the offence for the collection, transport, export, import, recycling, disposal or dumping of waste, and the price charged for the removal of waste from the site that is not designated for dumping.
    § 125
    (1) Škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 8 000 Sk. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.
    (2) Ak tento zákon v osobitnej časti vyžaduje v základnej skutkovej podstate spôsobenie škody ako majetkový následok trestného činu a neuvádza jej výšku, má sa za to, že musí byť spôsobená aspoň škoda malá.
    Section 125
    (1) Small damage shall mean the damage amounting to more than SKK 8,000. Larger damage shall mean the damage which is at least ten times higher than the aforesaid amount. Substantial damage shall mean the damage which is at least one hundred times higher than the aforesaid amount. Large-scale damage shall mean the damage which is at least five hundred times higher than the aforesaid amount. These criteria shall also be used to determine the amount of benefit, the value of a thing, and the scope of the offence.
     (2) Where the Special Part of this Act requires that the basic elements of the criminal offence include infliction of damage as a property consequence of the criminal offence without specifying its amount, such damage shall be understood as at least a small damage.
    § 126
    (1) Pri určení výšky škody sa vychádza z ceny, za ktorú sa vec, ktorá bola predmetom útoku, v čase a v mieste činu obvykle predáva. Ak výšku škody nemožno takto zistiť, vychádza sa z účelne vynaložených nákladov na obstaranie rovnakej alebo obdobnej veci alebo na uvedenie veci do predošlého stavu.
    (2) Ak ide o ujmu na životnom prostredí, ujmu spôsobenú na chránených druhoch živočíchov a rastlín, exemplároch alebo drevinách alebo škodu na pamiatkovo chránených veciach alebo veciach majúcich historickú, umeleckú alebo vedeckú hodnotu, pri určení ujmy alebo výšky škody sa vychádza aj z hodnoty veci určenej zákonom alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na základe zákona.
    (3) Ak nemožno určiť výšku škody alebo ujmy ani jedným zo spôsobov podľa odsekov 1 a 2 alebo ak sú vážne pochybnosti o správnosti výšky škody alebo takto určenej ujmy, určí sa jej výška na podklade odborného vyjadrenia alebo potvrdenia právnickej osoby, ktorej pôsobnosť alebo predmet činnosti poskytuje záruku objektívnosti určenia škody alebo ujmy; inak sa výška škody určí na podklade znaleckého posudku.
    Section 126
    (1) The amount of damage shall be determined on the basis of customary price at which the damaged thing is sold at the time and place of the offence. Where the amount of damage cannot be determined as stated above, it shall be determined on the basis of costs that would be reasonably incurred to obtain an identical or a similar thing, or to restore the thing to its original state.
    (2) In case of environmental damage, harm to protected species of animals and plants, specimens or wood species, or damage to the things protected as monuments, or the things of historical, artistic or scientific value, the degree of harm or the amount of damage shall be determined also taking account of the value of such thing as defined by a law, or other generally binding legal act issued on the basis of a law.
    (3) Where the amount of damage or the degree of harm cannot be determined by applying any of the provisions of paragraphs 1 or 2, or where there are serious reasons to doubt the accuracy of the amount of damage or the degree of harm thus determined, they shall be established on the basis of a professional opinion or a certificate issued by a legal entity whose competence or line of activity offers a guarantee of objective determination of damage or harm; otherwise, the amount of damage shall be determined on the basis of an expert opinion.
    Osoba
    § 127
    (1) Dieťaťom sa na účely tohto zákona rozumie osoba mladšia ako osemnásť rokov, ak nenadobudla plnoletosť už skôr.
    (2) Osobou blízkou veku mladistvých sa rozumie osoba, ktorá dovŕšila osemnásty rok svojho veku a neprekročila dvadsaťjeden rokov svojho veku.
    (3) Osobou vyššieho veku sa na účely tohto zákona rozumie osoba staršia ako šesťdesiat rokov.
    (4) Blízkou osobou sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú.
    (5) Blízkou osobou sa na účely trestných činov vydierania podľa § 189, znásilnenia podľa § 199 ods. 2, sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 2, sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 2, týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 alebo nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 2 rozumie aj bývalý manžel, druh, bývalý druh, rodič spoločného dieťaťa a osoba, ktorá je vo vzťahu k nim blízkou osobou podľa odseku 4, ako aj osoba, ktorá s páchateľom žije alebo žila v spoločnej domácnosti.
    (6) Chorou osobou sa na účely tohto zákona rozumie osoba, ktorá v čase činu trpí fyzickou chorobou alebo duševnou chorobou, aj keď prechodnou, bez ohľadu na to, či je dočasne práceneschopná, ako aj osoba so zmenenou pracovnou schopnosťou, invalidná osoba alebo osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom intenzita takej choroby alebo postihnutia zodpovedá ťažkej ujme na zdraví.
    (7) Bezbrannou osobou sa na účely tohto zákona rozumie osoba, ktorá vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, okolnosti činu alebo okolnosti na strane páchateľa nemala nádej účinne sa ubrániť pred jeho útokom.
    (8) Osobou zverenou do starostlivosti alebo dozoru sa na účely tohto zákona rozumie osoba, ktorá je vzhľadom na svoj vek alebo zdravotný stav alebo z iného dôvodu na základe rozhodnutia súdu alebo iného štátneho orgánu, na základe zmluvy zverená inému, aby vo svojej domácnosti alebo v zariadení určenom na tento účel alebo inde na ňu dozeral, staral sa o ňu, zaopatroval ju alebo ju vychovával.
    (9) Odkázanou osobou sa na účely tohto zákona rozumie osoba, ktorá svojou výživou, výchovou, hmotným alebo iným zaopatrením alebo starostlivosťou je odkázaná na páchateľa.
    (10) Závislou osobou sa rozumie osoba závislá od návykových látok alebo od návykových škodlivých činností.
    (11) Podriadenou osobou je osoba, ktorá v dôsledku postavenia je osobne, pracovne, služobne alebo inak svojím postavením, pracovným zaradením, funkciou alebo hodnosťou podriadená páchateľovi a v dôsledku toho je povinná prijímať a plniť jeho pokyny, príkazy alebo rozkazy.
    (12) Viacerými osobami sa na účely tohto zákona rozumejú najmenej tri osoby.
    Person
    Section 127
    (1) For the purposes of this Act, a child shall mean a person under eighteen years of age unless he has reached the legal age earlier.
    (2) A young adult shall mean a person who has reached eighteen and has not yet reached twenty-one years of age.
    (3) For the purposes of this Act, elderly person shall mean a person over sixty years of age.
    (4) For the purposes of this Act, close person shall mean a person related in the first degree, adoptive parent, adopted child, sibling and spouse; other persons related by family or otherwise are considered to be close persons only if the harm caused to one of them is reasonably perceived by the other person as its own harm.
    (5) For the purposes of the criminal offences of extortion pursuant to Section 189, rape pursuant to Section 199 par. 2, sexual violence pursuant to Section 200 par. 2, sexual abuse pursuant to Section 201 par. 2, battering a close person and a person entrusted to one’s care pursuant to 208 or dangerous threatening pursuant to Section 360 par. 2, a close person shall also mean ex-husband, spouse, ex-spouse, biological parent of a child and a person which is related to them as a close person pursuant to paragraph 4, as well as a person who lives or lived with the perpetretor in a shared household.
    (6) For the purposes of this Act, a sick person shall mean a person who suffers from a physical or a mental illness, even if temporary, at the time of the commission of the offence, regardless of whether such a person is temporary unfit for work, his fitness for work has been altered, is disabled or heavily disabled, while an intensity of such a sickness or handicap corresponds to grievous bodily harm.
    (7) For the purposes of this Act, a helpless person shall mean a person who because of age, health condition, circumstances of the offence or circumstances on the offender's side, had no chance to effectively defend himself against the offender's attack.
    (8) For the purposes of this Act, a person entrusted into one‘s care shall mean a person who, because of his age or health condition or other reason, has been placed into another person's care by decision of a court or other State authority, based on an agreement, such other person oversees, takes care of, has in charge of or brings up such person in his own household or in an establishment set up for this purpose.
    (9) For the purposes of this Act, a dependent person shall mean a person who depends on the offender for his nutrition, education, material or other care or charge.
     (10) An addict shall mean a person addicted to the use of habit-forming substances or to addictive harmfull activities.
    (11) A subordinate person is a person who, as a result of his status, is subordinate to the offender as a person, in his capacity of employee, service employee, or otherwise by his position, work assignment, function or rank and, consequently, has the duty to accept and fulfil the latter's instructions, commands and orders.
     (12) For the purposes of this Act, several persons shall mean at least three persons.
    § 128
    (1) Verejným činiteľom sa na účely tohto zákona rozumie prezident Slovenskej republiky, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, poslanec Európskeho parlamentu, člen vlády, sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky, sudca, prokurátor alebo iná osoba zastávajúca funkciu v orgáne verejnej moci, príslušník ozbrojených síl, osoba v služobnom pomere, starosta, predseda vyššieho územného celku, poslanec orgánu územnej samosprávy, štátny zamestnanec alebo zamestnanec orgánu štátnej správy, územnej samosprávy alebo iného štátneho orgánu, osoba, ktorá vykonáva pôsobnosť v rámci právnickej osoby, ktorej zákon zveruje právomoc rozhodovať v oblasti verejnej správy, notár, súdny exekútor, člen lesnej stráže, vodnej stráže, rybárskej stráže, poľovníckej stráže, stráže prírody alebo osoba, ktorá má oprávnenie člena stráže prírody, ak sa podieľa na plnení úloh spoločnosti a štátu a používa pritom právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená. Pre trestnú zodpovednosť a ochranu verejného činiteľa sa podľa jednotlivých ustanovení tohto zákona vyžaduje, aby trestný čin bol spáchaný v súvislosti s jeho právomocou a zodpovednosťou. Verejným činiteľom je aj sudca alebo úradník medzinárodného súdneho orgánu uznaného Slovenskou republikou alebo funkcionár alebo iný zodpovedný pracovník orgánu činného v trestnom konaní iného štátu, orgánu Európskej únie alebo orgánu vytvoreného spoločne členskými štátmi Európskej únie, ak na území Slovenskej republiky vykonáva úkony trestného konania takého štátu alebo orgánu; pre jeho ochranu sa podľa ustanovení tohto zákona vyžaduje, aby úkony trestného konania vykonával v súlade s medzinárodnou zmluvou alebo so súhlasom orgánov Slovenskej republiky.
    (2) Zahraničným verejným činiteľom sa na účely tohto zákona rozumie osoba, ktorá zastáva funkciu
    a) v zákonodarnom orgáne, súdnom orgáne alebo v orgáne verejnej správy cudzieho štátu vrátane hlavy štátu, alebo
    b) v právnickej osobe, v ktorej má rozhodujúci vplyv cudzí štát, alebo v medzinárodnej organizácii vytvorenej štátmi alebo inými subjektmi medzinárodného práva verejného,
    ak je s výkonom takej funkcie spojená právomoc pri obstarávaní verejných záležitostí a trestný čin bol spáchaný v súvislosti s touto právomocou.
    (3) Na účely tohto zákona sa vojakom rozumie
    a) osoba, ktorá vykonáva vojenskú službu,
    b) príslušník ozbrojeného bezpečnostného zboru alebo ozbrojeného zboru,
    c) osoba uvedená v písmenách a) a b) aj po skončení služobného pomeru, ak je v služobnej rovnošate, vo vzťahu k trestným činom vojenským,
    d) vojnový zajatec.
    (4) Kde sa v tomto zákone hovorí o vojenskej službe alebo o vojenskej povinnosti, rozumie sa tým služba alebo povinnosť osôb uvedených v odseku 3 písm. b) len v čase vojny alebo vojnového stavu.
    (5) Postihnutým za obdobný čin sa na účely tohto zákona rozumie ten, komu bola za obdobný čin uložená sankcia alebo iné opatrenie za priestupok alebo iný obdobný delikt. To neplatí, ak je uložená sankcia alebo iné opatrenie zahladené.
    (6) Odsúdeným sa na účely tohto zákona rozumie páchateľ, ktorý bol právoplatným rozsudkom uznaný za vinného. To neplatí, ak je odsúdenie zahladené.
    (7) Potrestaným sa rozumie ten odsúdený, ktorý celkom alebo sčasti vykonal súdom uložený trest. To neplatí, ak je odsúdenie zahladené.
    (8) Ak na spáchanie trestného činu tento zákon vyžaduje osobitnú vlastnosť, spôsobilosť alebo postavenie páchateľa, môže byť páchateľom alebo spolupáchateľom trestného činu len osoba, ktorá má požadovanú vlastnosť, spôsobilosť alebo postavenie. Účastníkom na trestnom čine môže byť aj osoba, ktorá nemá požadovanú vlastnosť, spôsobilosť alebo postavenie. Ak zákon ustanovuje, že páchateľ musí byť nositeľom osobitnej vlastnosti, spôsobilosti alebo postavenia, stačí, ak túto vlastnosť, spôsobilosť alebo postavenie spĺňa právnická osoba, v ktorej mene páchateľ koná.
    (9) Páchateľom alebo spolupáchateľom vojenského trestného činu podľa jedenástej hlavy osobitnej časti tohto zákona môže byť len vojak.
    Section 128
    (1) For the purposes of this Act, public officials shall mean the President of the Slovak Republic, members of the National Council of the Slovak Republic, members of the European Parliament, members of the Government, judges of the Constitutional Court of the Slovak Republic, judges, prosecutors or other persons holding an office in a body of public authority, members of the armed forces, persons in a service relationship, mayors, heads of self-governing regional authorities, members of local or regional self-governing authorities, civil servants and employees of State administration authorities, of local or regional self-governing authorities or of other State authorities, persons exercising the competencies of legal entities that have a statutory authority to make decisions in the area of public administration, notaries, court executors, members of forest guard, water guard, fishery guard, hunting guard, nature guard or persons authorised to act as nature guard, when they participate in the fulfilment of the duties of the society and of the State exercising the competencies they have been granted with a view to the responsible fulfilment of such duties. Criminal liability and protection of public officials under relevant provisions of this Act require that the offence be committed in connection with the exercise of their powers and responsibilities. Public officials shall also include the judges and officials of international judicial bodies recognised by the Slovak Republic and the functionaries and other officials of criminal justice authorities of other States, of the bodies of the European Union or the bodies established jointly by Member States of the European Union, who carry out criminal procedure duties for such other States or bodies; to be entitled to the protection under the provisions of this Act, they must carry out criminal procedure duties in conformity with the applicable international treaties or with the consent of Slovak authorities.
    (2) For the purposes of this Act, foreign public officials shall mean any person holding an office
    a) in the legislature, a judicial authority or a public administration authority of a foreign country including the head of State, or
    b) in a legal entity in which a foreign country exercises a decisive influence or in the international organisation established by States or another subjects of public international law,
    if the performance of their office also includes the competencies for running public affairs, and the criminal offence has been committed in connection with such competencies.
    (3) For the purposes of this Act, a soldier shall mean
    a) a person who performs military service,
    b) a member of the armed security corps or the armed corps,
    c) a person referred to under a) and b) with respect to military criminal offences also after the termination of active duty, if he wears a service uniform,
    d) a prisoner of war.
    (4) Where this Act mentions military service or military duty, it shall mean the service performed or the duty fulfilled by the persons mentioned in paragraph 3 subparagraph b) exclusively in the wartime or during the state of war.
    (5) For the purposes of this Act, a person imposed a penalty for the similar act shall mean a person who was imposed a penalty for the similar act or other measure for an infraction or other similar delict. This shall not apply if an imposed penalty or other measure has been expunged.
    (6) For the purposes of this Act, a convicted person shall mean an offender who was declared guilty by a final judgment. This shall not apply if the conviction has been expunged.
    (7) A punished person shall mean a sentenced person who served, in whole or in part, the sentence imposed by the court. This shall not apply if the conviction has been expunged.
    (8) If this Act requires that, in order to declare a person to be a criminal offender, such person must have special characteristics, capability or status, only a person having such characteristics, capability or status may be considered as an offender or an accomplice. Abettors or helpers in a criminal offence shall, however, not be required to have the characteristics, capability or status set out therein. If this Act requires that, in order to declare a person to be a criminal offender, such person must have special characteristics, capability or status, it shall be sufficient if a legal entity, on behalf of which an offender acts, has such characteristic, capability or status.
    (9) Only a soldier may be an offender or an accomplice of a military criminal offence pursuant to Chapter Eleven of the Special Part of this Act.
    § 129
    Skupina osôb a organizácia
    (1) Skupinou osôb sa na účely tohto zákona rozumejú najmenej tri osoby.
    (2) Organizovanou skupinou sa na účely tohto zákona rozumie spolčenie najmenej troch osôb na účel spáchania trestného činu, s určitou deľbou určených úloh medzi jednotlivými členmi skupiny, ktorej činnosť sa v dôsledku toho vyznačuje plánovitosťou a koordinovanosťou, čo zvyšuje pravdepodobnosť úspešného spáchania trestného činu.
    (3) Extrémistickou skupinou sa na účely tohto zákona rozumie spolčenie najmenej troch osôb na účely spáchania trestného činu extrémizmu.
    (4) Zločineckou skupinou sa na účely tohto zákona rozumie štruktúrovaná skupina najmenej troch osôb, ktorá existuje počas určitého časového obdobia a koná koordinovane s cieľom spáchať jeden alebo viacej zločinov, trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 alebo niektorý z trestných činov korupcie podľa ôsmej hlavy tretieho dielu osobitnej časti na účely priameho alebo nepriameho získania finančnej alebo inej výhody.
    (5) Teroristickou skupinou sa na účely tohto zákona rozumie štruktúrovaná skupina najmenej troch osôb, ktorá existuje počas určitého časového obdobia na účely spáchania trestného činu teroru alebo trestného činu terorizmu.
    (6) Činnosťou pre zločineckú skupinu alebo teroristickú skupinu sa rozumie úmyselná účasť v takej skupine alebo iné úmyselné konanie na účel
    a) zachovania existencie takej skupiny, alebo
    b) spáchania trestných činov uvedených v odseku 3 alebo 4 takou skupinou.
    (7) Podporou zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny sa rozumie úmyselné konanie spočívajúce v poskytnutí finančních alebo iných prostriedkov, služieb, súčinnosti alebo vo vytváraní iných podmienok na účel
    a) založenia alebo zachovania existencie takej skupiny, alebo
    b) spáchania trestných činov uvedených v odseku 3 alebo 4 takou skupinou.
    Section 129
    Group of Persons and Organisation
    (1) For the purposes of this Act, a group of persons shall mean a group of at least three persons.
    (2) For the purposes of this Act, an organised group shall mean an association of at least three persons grouped together with the objective of committing a criminal offence and using a certain division of tasks among individual members of the group; as a result, the activities of the group have a planned and co-ordinated character which increases the likelihood of a successful commission of the criminal offence.
    (3) For the purposes of this Act, an extremist group shall mean an affiliation at lest three persons with the objective of committing the offence of extremism.
    (4) For the purposes of this Act, a criminal group shall mean a structured criminal association of at least three persons, existing for a certain period of time, acting in a co-ordinated manner with the objective of committing one or more felonies, the criminal offence of legalisation of proceeds of crime pursuant to Section 233, or any of the corruption criminal offences referred to under the Chapter Eight, Title Three of the Special Part of this Act, for the purposes of obtaining, directly or indirectly, a financial benefit or other advantage.
    (5) For the purposes of this Act, a terrorist group shall mean a structured group of at last three persons existing for a certain period of time with the objective of committing the offences of terror or terrorism.
    (6) The activity performed for a criminal group or a terrorist group shall mean an intentional participation in such a group, or other intentional actions serving the purpose of
    a) maintaining the existence of such a group, or
    b) committing, by such a group, the criminal offences referred to under paragraph 3 or 4.
    (7) Supporting a criminal group or a terrorist group shall mean an intentional action consisting in providing financial or other means, services, and cooperation, or in creating other circumstances serving the purpose of
    a) establishing or maintaining the existence of such a group, or
    b) committing, by such a group, the criminal offences referred to under paragraph 3 or 4.
    Vec
    § 130
    (1) Vecou sa na účely tohto zákona rozumie
    a) hnuteľná vec alebo nehnuteľná vec, byt alebo nebytový priestor, zviera, ak z jednotlivých ustanovení tohto zákona nevyplýva niečo iné,
    b) ovládateľná prírodná sila alebo energia, alebo
    c) cenný papier bez ohľadu na jeho podobu.
    (2) Za vec sa považuje aj nehmotná informácia, dáta výpočtovej techniky alebo obrazový záznam na technickom nosiči.
    (3) Zverenou vecou sa na účely tohto zákona rozumie vec vo vlastníctve inej osoby, ktorú má páchateľ na základe zmluvy v oprávnenom užívaní alebo z dôvodov plnenia určitých úloh podľa dispozície jej vlastníka v držbe so záväzkom použiť ju len na dohodnutý účel alebo za dohodnutých podmienok ju vlastníkovi vrátiť.
    (4) Prisvojením veci sa na účely tohto zákona rozumie odňatie veci z dispozície vlastníka alebo inej osoby, ktorá ju má oprávnene, bez súhlasu, s úmyslom s ňou nakladať ako s vlastnou vecou.
    (5) Návykovou látkou sa na účely tohto zákona rozumie alkohol, omamné látky, psychotropné látky a ostatné látky spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti, alebo sociálne správanie.
    (6) Prostriedkom hromadnej prepravy sa na účely tohto zákona rozumie vec spôsobilá na prepravu najmenej deviatich osôb.
    Thing
    Section 130
    (1) For the purposes of this Act, a thing shall mean
    a)  a movable or immovable thing, dwelling or non-residential premises, or animal, unless the relevant provisions of this Act provide otherwise,
    b) a controllable force of nature or energy, or
    c) a security paper irrespective of its form.
    (2) Intangible information, computer data or video recording on a technical medium shall also be considered as things.
    (3) For the purposes of this Act, an entrusted thing shall mean a thing owned by another person, which the offender is authorised to use under a contract, or which the offender has in his possession in order to perform certain tasks as instructed by the owner of the thing, with the obligation to use it only for agreed purposes or return it to the owner under agreed conditions.
    (4) For the purposes of this Act, misappropriation of a thing shall mean divesting the owner or other person who has legal possession of the thing of the right to dispose with that thing without consent and with the intent to dispose with it as with one’s own.
    (5) For the purposes of this Act, addictive substances shall mean alcohol, narcotics, psychotropic substances and other substances capable of exerting adverse effects on one’s mental state and self-control or recognition abilities, or on one’s social conduct.
    (6) For the purposes of this Act, means of public transport shall mean the things with the capacity to transport at least nine persons.
    § 131
    (1) Vecou všeobecného záujmu sa na účely tohto zákona rozumie záujem presahujúci rámec individuálnych práv a záujmov jednotlivca, ktorý je dôležitý z hľadiska záujmov spoločnosti.
    (2) Za nakladanie s odpadmi sa na účely tohto zákona považuje zber, preprava, vývoz, dovoz, zhodnocovanie, zneškodňovanie a ukladanie odpadov.
    (3) Úplatkom sa na účely tohto zákona rozumie vec alebo iné plnenie majetkovej či nemajetkovej povahy, na ktoré nie je právny nárok.
    (4) Verejnou listinou sa na účely tohto zákona rozumie písomnosť vydaná na základe zákona štátnym orgánom alebo iným orgánom verejnej moci v rámci jeho pôsobnosti, ktorá zakladá, mení alebo ruší práva alebo povinnosti alebo osvedčuje ich vznik, zmenu alebo zánik, alebo osvedčuje totožnosť osoby alebo veci, ich stav, vlastnosti alebo spôsobilosť alebo právom chránené záujmy.
    Section 131
    (1) For the purposes of this Act, a thing of general interest shall mean an interest that transcends the framework of individual rights and interests of individuals, and is important for the society.
    (2) For the purposes of this Act, the handling of waste shall mean the collection, transportation, export, import, recycling, disposal and dumping of waste.
    (3) For the purposes of this Act, a bribe shall mean a thing or other transaction of property or non-property nature to which there is no legal entitlement.
    (4) For the purposes of this Act, a public deed shall mean a written document issued on the basis of a law by a State authority or other authority of public power within its competence, which gives rise to, modifies or extinguishes the rights or obligations or confirms their creation, modification or extinction, or certifies the identity of a person or thing, their status, properties or capacities, or legally protected interests.
    § 132
    Prostitúcia a pornografia
    (1) Prostitúciou sa na účely tohto zákona rozumie uspokojovanie sexuálnych potrieb iného súložou, iným spôsobom pohlavného styku alebo iným obdobným sexuálnym stykom za odmenu.
    (2) Pornografiou sa na účely tohto zákona rozumie zobrazenie súlože, iného spôsobu pohlavného styku alebo iného obdobného sexuálneho styku alebo zobrazenie obnažených pohlavných orgánov smerujúce k vyvolaniu sexuálneho uspokojenia inej osoby.
    (3) Detskou pornografiou sa na účely tohto zákona rozumie zobrazenie súlože, iného spôsobu pohlavného styku alebo iného obdobného sexuálneho styku s dieťaťom alebo zobrazenie obnažených častí tela dieťaťa smerujúce k vyvolaniu sexuálneho uspokojenia inej osoby.
    Section 132
    Prostitution and Pornography
    (1) For the purposes of this Act, prostitution shall mean the gratifying of sexual needs of another through sexual intercourse, different act of sexual intercourse, or other conduct similar to sexual intercourse in exchange for money.
    (2) For the purposes of this Act, pornography shall mean pornographic material that visually depicts sexual intercourse, different act of sexual intercourse, or other conduct similar to sexual intercourse, or naked human genitalia, and that is designed to gratify sexual desire of another.
    (3) For the purposes of this Act, child pornography shall mean pornographic material that visually depicts sexual intercourse, different act of sexual intercourse, or other conduct similar to sexual intercourse with a child, or naked parts of the child’s body, and that is designed to gratify sexual desire of another.
    § 133
    Cudzia moc a cudzí činiteľ
    (1) Cudzou mocou sa na účely tohto zákona rozumejú cudzie štáty a ich vojenské alebo iné zoskupenia predstavované ich organizáciami a orgánmi, akými sú najmä osoby vykonávajúce spravodajskú činnosť, vojenskí funkcionári, diplomati a iní štátni úradníci.
    (2) Cudzím činiteľom sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá síce nie je orgánom alebo zástupcom cudzieho štátu, ale vzhľadom na svoje politické, hospodárske alebo spoločenské postavenie má významný vplyv vo svojom štáte alebo v medzinárodných vzťahoch.
    Section 133
    Foreign Powers and Foreign Officials
    (1) For the purposes of this Act, foreign power shall mean foreign States and their military or other groupings represented by their organisations and bodies, in particular by persons carrying out intelligence activities, military officials, diplomats and other civil servants.
    (2) For the purposes of this Act, a foreign official shall mean a natural person or a legal entity which, although not being a body or a representative of a foreign State, has nevertheless an important influence in his State or in international relations because of his political, economic or social status.
    § 134
    Ústavné zriadenie a krízová situácia
    (1) Ústavným zriadením sa na účely tohto zákona rozumie demokratický systém základných práv a slobôd garantovaný náležitým usporiadaním a fungovaním orgánov štátnej moci, územnej samosprávy a politických strán a hnutí upravený Ústavou Slovenskej republiky.
    (2) Krízovou situáciou sa na účely tohto zákona rozumie
    a) núdzový stav,
    b) výnimočný stav,
    c) vojnový stav, alebo
    d) vojna.
    Section 134
    Constitutional System and Crisis Situation
    (1) For the purposes of this Act, a constitutional system shall mean a democratic system of fundamental rights and freedoms that are guaranteed through proper organisation and functioning of government authorities, local self-government authorities, and political parties and movements, as provided for in the Constitution of the Slovak Republic.
    (2) For the purposes of this Act, a cisis situation shall mean
    a) state of necessity,
    b) state of emergency,
    c) state of war, or
    d) war.
    § 135
    Prechovávanie drog pre vlastnú potrebu
    (1) Prechovávaním omamnej látky, psychotropnej látky, jedu alebo prekurzora pre vlastnú potrebu sa rozumie mať neoprávnene v držbe po akúkoľvek dobu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor v množstve, ktoré zodpovedá najviac trojnásobku obvykle jednorazovej dávky na použitie, a to pre osobnú spotrebu.
    (2) Prechovávaním omamnej látky, psychotropnej látky, jedu alebo prekurzora pre vlastnú potrebu vo väčšom rozsahu sa rozumie mať neoprávnene v držbe po akúkoľvek dobu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor v množstve, ktoré zodpovedá najviac desaťnásobku obvykle jednorazovej dávky na použitie, a to pre osobnú spotrebu.
     Section 135
    Possession of Drugs for Own Use
    (1) Possession of narcotic, psychotropic substance, poison or precursor for own use shall mean an unlawful possession, for any period of time, of any narcotic, psychotropic substance, poison or precursor for own use, not exceeding the amount that is three times higher than a usual single dose.
    (2) Possession of narcotic, psychotropic substance, poison or precursor for own large-scale use shall mean an unlawful possession, for any period of time, of any narcotic, psychotropic substance, poison or precursor for own use, not exceeding the amount that is ten times higher than a usual single dose.
    § 136
    Počítanie času
    Kde tento zákon spája s uplynutím určitej lehoty počítanej na dni nejaký účinok, nezapočítava sa do nej deň, keď nastala právna skutočnosť určujúca jej začiatok.
    Section 136
    Computation of Time
    Where this Act stipulates that the expiration of a time-limit brings about a certain effect, it shall not include the date, on which the legal event which gave rise to the commencement of such time-limit occurred.
    § 137
    Svojvoľné vzdialenie
    (1) Svojvoľne sa vzďaľuje ten, kto
    a) sa vzdiali bez dovolenia od svojho útvaru alebo z miesta služobného pridelenia,
    b) sa neprihlási vo svojom útvare alebo v mieste služobného pridelenia, hoci tam bol odoslaný alebo hoci uplynul čas jeho odôvodnenej neprítomnosti, najmä pri ustanovení, preložení, služobnej ceste alebo dovolenke,
    c) bol odlúčený za bojových akcií od svojho útvaru a nepripojil sa po zániku príčiny odlúčenia k svojmu alebo inému vojenskému útvaru, alebo
    d) sa neprihlásil v niektorom vojenskom útvare po návrate alebo po oslobodení z nepriateľského zajatia.
    (2) Sústavne sa svojvoľne vzďaľuje ten, kto sa svojvoľne vzdiali na dobu hoci kratšiu ako štyridsaťosem hodín najmenej trikrát, ak medzi prvým a tretím svojvoľným vzdialením neuplynula doba viac ako tri mesiace.
    (3) Svojvoľné vzdialenie podľa odseku 1 sa vzťahuje len na osobu, ktorá vykonáva povinnú vojenskú službu.
    Section 137
    Absence without Permission
    (1) A person shall be deemed guilty of absence without permission if
    a) he is absent without permission from his unit or place to which he has been assigned,
    b) he does not report to his unit or place to which he had been assigned to perform a duty after the lapse of reasonable time during which he could be justifiably absent, in particular in connection with being assigned, transferred, travelling on service purposes, or taking a leave,
    c) he separated from his unit during combat activities and failed to return to his or other military unit after the reasons for such a separation had ceased to exist, or
    d) he failed to report to a military unit following his return or release from imprisonment by the enemy.
    (2) A person shall be deemed guilty of repeated absence without permission if he was absent without permission during the time period of less than fourty-eight hours for at least three times, provided the period that elapsed between the first and the third absence without permission did not exceed three months.
    (3) An absence without permission referred to under paragraph 1 shall apply only to the person who fulfils compulsory military service.
    Druhý diel
    Osobitné kvalifikačné pojmy
    Title Two
    Terms of Specific Qualification
    § 138
    Závažnejší spôsob konania
    Závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu
    a) so zbraňou okrem trestných činov úkladnej vraždy podľa § 144, vraždy podľa § 145, zabitia podľa § 147 a § 148, usmrtenia podľa § 149, ublíženia na zdraví podľa § 155, § 156 a § 157,
    b) po dlhší čas,
    c) surovým alebo trýznivým spôsobom,
    d) násilím, hrozbou bezprostredného násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy,
    e) vlámaním,
    f) ľsťou,
    g) využitím tiesne, neskúsenosti, odkázanosti alebo podriadenosti,

    h) porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona,
    i) organizovanou skupinou, alebo
    j) na viacerých osobách.
    Section 138
    Acting in a More Serious Manner
    Acting in a more serious manner shall mean that a criminal offence was committed
    a) with the use of a weapon, except for the criminal offences of first degree murder pursuant to Section 144, second degree murder pursuant to Section 145, killing pursuant to Section 147 and pursuant to Section 148, homicide pursuant to Section 149, bodily harm pursuant to Sections 155, 156 and 157,
    b) for a longer period of time,
    c) in a brutal and agonising manner,
    d) with the use of violence, the threat of imminent violence or the threat of other grievous harm,
    e) by housebreaking,
    f) by deception,
    g) taking advantage of another person’s helplessness, inexperience, dependency or subordination,
    h) by breaching an important duty prescribed by law and connected with his employment, position or function,
    i) by an organised group, or
    j) against several persons.
    § 139
    Chránená osoba
    (1) Chránenou osobou sa rozumie
    a) dieťa,
    b) tehotná žena,
    c) blízka osoba,
    d) odkázaná osoba,
    e) osoba vyššieho veku,
    f) chorá osoba,
    g) osoba požívajúca ochranu podľa medzinárodného práva,
    h) verejný činiteľ alebo osoba, ktorá plní svoje povinnosti uložené na základe zákona, alebo
    i) svedok, znalec, tlmočník alebo prekladateľ.
    (2) Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak trestný čin nebol spáchaný v súvislosti s postavením, stavom alebo vekom chránenej osoby.
    Section 139
    Protected Person
    (1) A protected person shall mean
    a) a child,
    b) a pregnant woman,
    c) a close person,
    d) a dependent person,
    e) an elderly person,
    f) a sick person,
    g) a person enjoying special protection under the international legal instruments,
    h) a public figure or a person who fulfills his obligations prescribed by law, or
    i) a witness, an expert, an interpreter or a translator.
    (2) The prosivion of paragraph 1 shall not apply it a criminal offence was not committed in connection with the position, state or age of a protected person.
    § 140
    Osobitný motív
    Osobitným motívom sa rozumie spáchanie trestného činu
    a) na objednávku,
    b) z pomsty,
    c) v úmysle zakryť alebo uľahčiť iný trestný čin,
    d) z národnostnej, etnickej alebo rasovej nenávisti alebo nenávisti z dôvodu farby pleti, alebo
    e) so sexuálnym motívom.
    Section 140
    Specific Motivation
    Specific motivation shall mean that a criminal offence was committed
    a) as a felony for hire,
    b) because of revenge,
    c) with the intention to cover up or facilitate another criminal offence,
    d) because of national, ethnic or racial hatred, or hatred caused by the colour of complexion, or
    e) as a sexually motivated criminal offence.
    § 141
    Nebezpečné zoskupenie
    Nebezpečným zoskupením sa rozumie
    a) zločinecká skupina, alebo
    b) teroristická skupina.
    Section 141
    Dangerous Grouping
    A dangerous grouping shall mean
    a) a criminal group, or
    b) a terrorist group.
    § 142
    Ťažká ujma na zdraví alebo smrť
    (1) Ťažkou ujmou na zdraví sa rozumie spôsobenie ujmy na zdraví uvedenej v § 123 ods. 3.
    (2) Smrťou sa rozumie biologická smrť mozgu (cerebrálna smrť).
    Section 142
    Grievous Bodily Harm or Death
    (1) A grievous bodily harm shall mean the harm done to the health of another person referred to under Section 123 par. 3.
    (2) A death shall mean the biological death of brain (cerebral death).
    § 143
    Smrť viacerých osôb
    Smrťou viacerých osôb sa rozumie spôsobenie smrti najmenej troch osôb.
    Section 143
    Death of Several Persons
    A death of several persons shall mean the death caused to at least three persons.

    DRUHÁ ČASŤ - OSOBITNÁ ČASŤ

    PART TWO - SPECIAL PART

    PRVÁ HLAVA
    TRESTNÉ ČINY PROTI ŽIVOTU A ZDRAVIU
    CHAPTER ONE
    OFFENCES AGAINST LIFE AND LIMB
    Prvý diel
    Trestné činy proti životu
    Title One
    Offences against Life
    § 144
    Úkladná vražda
    Kto iného úmyselne usmrtí s vopred uváženou pohnútkou, potrestá sa odňatím slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov.
    (2) Odňatím slobody na dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
    a) a už bol odsúdený za trestný čin vraždy,
    b) na dvoch osobách,
    c) závažnejším spôsobom konania,
    d) na chránenej osobe,
    e) z osobitného motívu, alebo
    f) v úmysle získať majetkový prospech.
    <