Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator

Zákon č. 1/2014 Z.z. o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov (s aktualizovanou dôvodovou správou pri §§) NEPREČÍTANÉ 

     
    Článok bol nastavený ako .
    04.01.2015NR SR (Spracoval: Ing. Simoneta Sepešiová )
    PencilPridaj
    Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
    PencilPošli PencilTlač

    DOVODOVÁ SPRÁVA k ZÁKONU č. 1/2014 Z.z. (prepojenie na materiály NR SR) - TU

    VŠETKO O ORGANIZOVANÍ VEREJNÝCH ŠPORTOVÝCH PODUJATÍ - TU

    OTÁZKY a ODPOVEDE k zákonu č. 1/2014 Z.z. - TU

    EURÓPSKY DOHOVOR (CETS 120) o násilí a neviazanosti divákov počas športových podujatí, a najmä na futbalových zápasoch - TU

    PREHĽAD DOKUMENTOV EÚ k témam:

    ZÁKON č. 479/2008 Z.z. o organizovaní verejných telovýchovných podujatí, športových podujatí a turistických podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinný do 31.1.2014)TU


    VZOROVÝ FORMULÁR oznámenia verejného športového podujatia organizátorom obci (podľa § 4 ods. 3 zákona 1/2014 Z.z.):

    1. tzv. MALÉ podujatie (do 300 účastníkov) = zjednodušený formulár - TU
    2. OSTATNÉ podujatia = komplexný formulár - TU

    Dôvodová správa k zákonu - všeobecná časť

    Dôvodová správa

    A. Všeobecná časť

    Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky na základe úlohy č. 5 v mesiaci november v Pláne legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2013 predkladá návrh zákona o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len “návrh zákona”).

    Návrh zákona bol vypracovaný v súlade s Koncepciou boja proti diváckemu násiliu na roky 2013 – 2016 (ďalej len “koncepcia”) schválenou uznesením vlády Slovenskej republiky č. 44/2013 z 30.1.2013, v rámci plnenia cieľa č. 1 - Zmeny a doplnenia právnych mechanizmov, úlohy č. 1 - Úprava právnych predpisov.

    Návrh zákona bol vypracovaný v spolupráci s medzirezortnou pracovnou skupinou zloženou zo zástupcov Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, Slovenského futbalového zväzu, Slovenského zväzu ľadového hokeja, Združenia miest a obcí Slovenskej republiky a ďalších subjektov z verejnej sféry, športovej sféry i akademickej sféry po dlhodobej dôkladnej analýze stavu problematiky v Slovenskej republike i v iných štátoch Európskej únie a po širokej vecnej diskusii.

    Závažnosť a rozšírenie fenoménu diváckeho násilia najprv najmä v Anglicku a následne aj v ďalších štátoch Európy v 70-tych a 80-tych rokoch XX. storočia boli dôvodom pre to, aby bol v roku 1985 na pôde Rady Európy (19. augusta 1985; Štrasburg) uzavretý Európsky dohovor o násilí a neviazanosti divákov na športových podujatiach a najmä na futbalových zápasoch (CETS 120), ktorý okrem Andorry, Gruzínska, Írska, Malty, Moldavska a San Marina podpísali všetky členské štáty Rady Európy, v roku 2013 pristúpilo k dohovoru aj Maroko, ako nečlenský štát Rady Európy. Slovenská republika je signatárom tohto dohovoru od 1. júla 1993. Signatárske štáty dohovoru sa prijatím tohto dohovoru zaviazali k vzájomnej spolupráci všetkých subjektov zainteresovaných na eliminácii diváckeho násilia (štát, polícia, športové zväzy, kluby, obce, cestovné kancelárie, prepravcovia, fan kluby), ktorej účelom je postarať sa o bezpečnosť a pohodlie slušných priaznivcov a efektívny postih delikventov vrátane trestnoprávneho, s cieľom zabrániť problémovým osobám zúčastňovať sa na športových podujatiach. Aj tento dohovor vychádza z poznania, že fenomén diváckeho násilia je síce najsilnejší na futbalových stretnutiach, zároveň však vždy existuje reálna hrozba, že po vytlačení tohto negatívneho javu z futbalových štadiónov alebo aj z iných dôvodov sa môže zaťažiť športové podujatia iných športových odvetví[1]. Problematika diváckeho násilia a jej vývoj je neustále predmetom skúmania Stáleho výboru Rady Európy k uvedenému dohovoru. Stály výbor k aplikácii dohovoru v praxi vypracoval viacero odborných dokumentov obsahujúcich odporúčania a najlepšie postupy pre členské štáty, ktorých cieľom je prevencia a eliminácia diváckeho násilia.

    Predložený návrh zákona vychádza z Európskeho dohovoru (CETS 120) o násilí a neviazanosti divákov počas športových podujatí a najmä na futbalových zápasoch, odporúčaní[2] stáleho výboru Rady Európy k uvedenému dohovoru, z právnych aktov[3] orgánov Európskej únie, z poznatkov získaných komparáciou právnych úprav problematiky regulácie organizovania športových podujatí a osobitne diváckeho násilia v iných štátoch Európskej únie (najmä Poľska, Česka, Anglicka, Francúzska, Rakúska a Nemecka), ako aj z praktických poznatkov z aplikácie doterajšej právnej úpravy v Slovenskej republike. Významným zdrojom poznania boli aj informácie a poznatky získané z konzultačných stretnutí s bezpečnostnými expertmi Policajného zboru Slovenskej republiky, SFZ, SZĽH, UEFA a so zástupcami národných športových zväzov.

    Navrhovaná právna úprava nahrádza súčasnú právnu úpravu, upravuje organizovanie športových podujatí tak, aby vznikol efektívny systém právnych nástrojov, prostriedkov a postupov, ktorý prinesie okrem systematicky upravených pravidiel organizovania športových podujatí aj zodpovedajúce kontrolné a sankčné mechanizmy, ktorých cieľom je na jednej strane ochrana verejného poriadku, bezpečnosti a pohodlia účastníkov verejných športových podujatí a na strane druhej prevencia a eliminácia výskytu diváckeho násilia na týchto podujatiach.

    Základným východiskom návrhu je ambícia, čo najmenej zasahovať do výkonu práv a slobôd garantovaných článkami 28 a 37 Ústavy SR v rámci verejných športových podujatí, a to jednak do slobody zhromažďovania sa účastníkov/divákov, ako aj do slobody združovania sa športovcov a ostatných členov občianskych združení - športových klubov.

    Zákon má “čo najmenej obťažovať slušných ľudí” pri organizovaní malých športových podujatí (do 300 účastníkov vrátane športovcov, členov realizačných tímov, delegovaných osôb a funkcionárov), uzavretých komunitných podujatí (školské, firemné a pod), ako aj podujatí v tých športových odvetviach, vekových a výkonnostných kategóriách, v ktorých doposiaľ neboli zaznamenané akty diváckeho násilia ani iné bezpečnostné incidenty.  V týchto prípadoch návrh zákona prináša zmiernenie režimu regulácie, pričom malé a komunitné športové podujatia boli úplne vyňaté spod pôsobnosti navrhovaného zákona.

    Podľa doterajšej právnej úpravy boli komunitné podujatia vyňaté spod pôsobnosti zákona č. 479/2008 Z.z. iba ak ich organizátor organizoval vo vlastných priestoroch. Podľa navrhovanej právnej úpravy bude organizovanie komunitných podujatí konaných v akomkoľvek športovom zriadení (nielen v priestoroch organizátora) vyňaté spod pôsobnosti zákona o organizovaní verejných športových podujatí a bude sa riadiť iba všeobecnou právnou úpravou (Občiansky zákonník, Priestupkový zákon, Trestný zákon, Zákon o športe a pod.).

    Malé podujatia, ktoré sú organizované v rámci súťaží riadených športovými zväzmi, budú okrem všeobecnej právnej úpravy regulované aj vnútornými predpismi a rozhodnutiami príslušného športového zväzu, ktoré spravidla dostatočne reflektujú špecifiká podujatí jednotlivých športových odvetví a tomu zodpovedajúce organizačné nároky (personálne, bezpečnostné, zdravotnícke a iné).

    Ak by však malé alebo komunitné podujatie bolo kvalifikované ako rizikové, nízky počet účastníkov, či komunitný charakter podujatia bude irelevantný a organizátor podujatia bude povinný vo verejnom záujme na ochrane verejného poriadku, bezpečnosti, zdravia účastníkov podujatia i ďalších chránených hodnôt postupovať podľa navrhovanej právnej úpravy upravujúcej organizovanie rizikových podujatí.

    Návrh zákona vymedzuje hranicu verejného záujmu, po prekročení ktorej sa organizovanie verejného športového podujatia stáva predmetom záujmu verejného práva a jeho osobitnej právnej úpravy obsiahnutej v predkladanom návrhu zákona.

    Základným koncepčným prvkom návrhu zákona je, že definuje podujatia, ktoré sú primárnym predmetom záujmu verejnoprávnej regulácie a tieto sú označené pojmom “podujatia s osobitným režimom”, pri ktorých je bezpečnostné riziko dané buď z dôvodu prítomnosti vyššieho počtu osôb na mieste konania podujatia alebo ich vysokou koncentráciou v uzavretom priestore športového zariadenia, vyšším výskytom bezpečnostných incidentov pri konkrétnom druhu športu (futbal, hokej) alebo rizikovosťou divákov, ktorých účasť na verejnom športovom podujatí je možné predpokladať.

    Návrh zákona ustanovuje za podujatia s osobitným režimom tieto podujatia:

    • rizikové podujatia (môže ísť o podujatie ktoréhokoľvek športového odvetvia),
    • futbalové stretnutie alebo hokejové stretnutie najvyššej celoštátnej súťaže alebo posledné štyri kolá pohárových súťaží vo futbale a hokeji v kategórii dospelých,
    • podujatie, na ktorom sa predpokladá účasť 4 000 a viac divákov, alebo
    • podujatie, na ktorom sa predpokladá viac ako 90 % obsadenia športového zariadenia s kapacitou 2 000 a viac divákov.

    Pri týchto podujatiach návrh zákona vo verejnom záujme na ochrane verejného poriadku, zdravia, mravnosti, majetku a životného prostredia upravuje podmienky výkonu zhromažďovacieho práva tak, že sa ustanovujú štandardné pravidlá pre ich organizovanie, ktoré musí pod hrozbou sankcií dodržať každý organizátor takého podujatia, pričom tento sprísnený režim pre organizátora podujatia sa premieta aj do sprísnenia režimu pre účastníkov takého podujatia v záujme ochrany bezpečnosti a pohodlia slušného diváka vrátane mládeže, detí a žien.

    Návrh zákona kladie dôraz na právne inštitúty preventívnej povahy (napr. ustanovením prevenčných povinností organizátora a usporiadateľskej služby, možnosťou uložiť zákaz účasti na verejných podujatiach ako predbežné opatrenie ihneď po obvinení z priestupku, zriadenie a prevádzka informačného systému o bezpečnosti na športových podujatiach a ďalšie).

    Návrh zákona v záujme preventívneho pôsobenia sankcií umožňuje postupné sprísňovanie sankcií za priestupky v závislosti od druhu a závažnosti deliktu i osoby páchateľa.

    Návrh zákona pri žiadnom priestupku ani správnom delikte neustanovuje dolnú hranicu pokuty, čím umožňuje menej závažné priestupky vybaviť aj napomenutím[4] alebo uložením pokarhania, ak je možné predpokladať, že takéto vybavenie je postačujúce, najmä ak sa páchateľ k spáchaniu priestupku priznal, jeho spáchanie oľutoval, prejavil snahu o nápravu a zaviazal sa nahradiť škodu alebo jej primeranú časť, ak bola priestupkom spôsobená.

    Za priestupky je možné okrem pokuty uložiť aj prepadnutie veci (napr. nebezpečného predmetu, vlajky, transparentu alebo inej veci, na ktorej sú zobrazené znevažujúce, rasistické alebo extrémistické symboly a pod.) upravené všeobecnou úprave v Priestupkovom zákone, rovnako ako ochranné opatrenie - zhabanie veci.

    Návrh zákona obsahuje osobitnú úpravu obmedzujúceho opatrenia spočívajúceho v zákaze účasti na športových podujatiach až na dobu päť rokov (Priestupkový zákon umožňuje uloženie obmedzujúceho opatrenia najviac na dva roky).

    Významne sa sprísňuje možný postih za priestupky diváckeho násilia (pri rizikových podujatiach až do 3 000 eur) a priestupkovú recidívu, ktorá pri naplnení materiálneho znaku (§ 10 ods. 2 Tr. zákona), t.j. rovnorodá recidíva najzávažnejších priestupkov bude mať za následok vyvodenie trestnej zodpovednosti.

    Pri ukladaní sankcie za rovnorodú recidívu priestupkov v priestupkovom konaní (ak bol ďalší obdobný priestupok spáchaný do jedného roka od postihu za predchádzajúci priestupok) je možné sankciu za ďalší priestupok uložiť až do výšky dvojnásobku hornej hranice sankcie ustanovenej za tento priestupok, t. j. závažné konania hraničnej povahy spočívajúce v recidíve závažnejších priestupkov, ktoré na základe § 10 ods. 2 Tr. zákona nebudú kvalifikované ako trestný čin výtržníctva, prípadne iný trestný čin, budú  posúdené v priestupkovom konaní v prísnejšom režime ako jednotlivo posudzovaný priestupok.

    V rámci trestného konania prináša návrh zákona nový alternatívny druh trestu - trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ktorý bude postihovať tú oblasť života páchateľa, v rámci ktorej sa dopustil trestného činu. Páchateľovi bude v súlade so zásadami pre ukladanie trestu vrátane zásady primeranosti uložením trestu zákazu účasti na verejných podujatiach zakázané, aby sa spolu so svojou komunitou zúčastňoval na určených verejných športových podujatiach “svojho” družstva, klubu, v rámci konkrétnej súťaže alebo aj na verejných podujatiach všeobecne.

    Zavádza sa možnosť uložiť obvinenému (pri podmienečnom zastavení trestného stíhania) alebo odsúdenému (pri uložení trestu zákazu účasti na verejných podujatiach alebo aj pri uložení iného trestu) povinnosť dostaviť sa v určenom čase (v čase podujatia, na ktoré sa zákaz vzťahuje) na príslušný útvar Policajného zboru určený podľa miesta obvyklého pobytu obvineného/odsúdeného, v odôvodnených prípadoch aj opakovane.

    V Trestnom zákone sa v súvislosti so zavedením nového druhu trestu definuje “trestný čin spáchaný v súvislosti s verejným podujatím” i pojem “verejné podujatie”.

    Návrhom zákona sa sprísňuje režim organizácie rizikových podujatí, najmä vo vzťahu k futbalu a hokeju a naopak, zvoľňuje sa režim organizovania podujatí v najvyšších súťažiach tých športov, kde k aktom diváckeho násilia nedochádza a v nižších súťažiach všetkých športov. Pri rizikových podujatiach bude organizátor povinný do sektorov pre priaznivcov hostí zabezpečiť, aby všetky vstupenky boli na meno a priezvisko. Organizátor a športový zväz sú oprávnení rozhodnúť o tom, že vstupenky na meno a priezvisko budú distribuované aj do ostatných sektorov, resp. že sa takto budú distribuovať na všetky stretnutia súťažného ročníka konkrétnej súťaže.

    Návrh zákona nanovo upravuje postavenie a úlohy bezpečnostného manažéra ako dôležitého odborného subjektu, ktorý už aj v súčasnosti na základe predpisov športových zväzov futbalu a hokeja plní na strane organizátora významné úlohy na úseku prípravy a riadenia bezpečnostných opatrení vykonávaných v súvislosti so športovým podujatím.

    Pri rizikových podujatiach, ale aj ďalších podujatiach, kde je zvýšené bezpečnostné riziko z objektívnych dôvodov (naplnenie kapacity športového zariadenia alebo vysoký počet účastníkov a najvyššie súťaže futbalu a hokeja) bude bezpečnostný manažér určený organizátorom podujatia obligatórne.

    Zavádza sa nový systém odbornej prípravy, vzdelávania a preskúšania hlavných usporiadateľov, bezpečnostných manažérov a usporiadateľov, v ktorom je ťažisko prenesené do oblasti športovej autonómie (proces prebieha mimo režimu správneho konania), kde budú hlavnú rolu zohrávať národné športové zväzy, ktoré budú zabezpečovať odbornú prípravu a vykonanie skúšky prostredníctvom odborne spôsobilých osôb.

    Oblasti vzdelávania identifikované na základe skúseností a potrieb praxe sú: právna úprava, verbálna a neverbálna komunikácia, poskytnutie prvej pomoci a riešenie typických modelových situácií a krízových situácií.

    Odbornú komisiu, ktorá vypracuje testy a určí rozsah prípravy uchádzačov o získanie osvedčenia hlavného usporiadateľa, bezpečnostného manažéra a usporiadateľa vymenuje Policajný zbor z odborne spôsobilých osôb pre jednotlivé oblasti, počet členov komisie nie je obmedzený. Náklady vzniknuté v súvislosti s činnosťou komisie môžu byť hradené aj z prevádzkového fondu informačného systému o bezpečnosti na športových podujatiach.

    Požiadavka na vyškolenie niekoľko sto usporiadateľov v pomerne krátkom čase je realizovateľná tým spôsobom, že hlavný usporiadatelia budú oprávnení v športových kluboch, v ktorých pôsobia, postupne zaškoliť potrebný počet usporiadateľov, ktorí budú môcť vykonávať usporiadateľskú činnosť na verejných podujatiach aj pre iné kluby, resp. aj pre iné športy.

    Návrh zákona nanovo upravuje postavenie a úlohy osoby delegovanej športovým zväzom (delegát zväzu), ktorá bude v prípade športových podujatí s osobitným režimom ďalším obligatórnym odborným orgánom dozoru, ktorý je okrem znalosti relevantnej právnej úpravy dôkladne oboznámený aj s vnútornými predpismi príslušného športového zväzu upravujúcimi organizovanie športových podujatí v konkrétnom športovom odvetví a pravidlami príslušného športu a športovej súťaže. Delegát zväzu je odborný dozorný a hodnotiaci orgán, ktorý obligatórne vyhotovuje správu o podujatí, ku ktorej prikladá fotografie prípadne krátke videá preukazujúce nevhodné správanie alebo konanie účastníkov podujatia a zistené nedostatky pri organizovaní športového podujatia zo strany organizátora. Znalosť a skúsenosť delegáta zväzu má dopomôcť okrem ochrany verejného záujmu, aj ochrane záujmov športových zväzov na riadnom organizovaní športových podujatí a k tomu, aby opatrenia organizátora boli vykonané v súlade so zákonom i pravidlami príslušného športového zväzu a športu.

    Vymedzujú sa úlohy jednotlivých subjektov, ktoré vstupujú do právnych vzťahov v súvislosti s uskutočnením verejného podujatia a precizujú sa ich práva a povinnosti. Pre prípad nesplnenia povinnosti navrhovaná úprava ustanovuje spôsob vyvodenia právnej zodpovednosti voči jednotlivým skupinám subjektov (organizátor, hlavný usporiadateľ, bezpečnostný manažér, usporiadateľ, dozorný orgán obce, delegát zväzu, divák alebo akákoľvek iná fyzická osoba) v závislosti od toho, či ide o delikt spáchaný v súvislosti s bežným podujatím alebo podujatím s osobitným režimom, resp. rizikovým podujatím, kde sa predpokladá najprísnejší postih.

    Agenda prejednávania správnych deliktov a priestupkov, ktorá bola doposiaľ v pôsobnosti obce, bude presunutá na okresné úrady (správne delikty) a Policajný zbor (priestupky) z dôvodu možného konfliktu záujmov obcí, nakoľko obce sú v mnohých prípadoch spoluvlastníkom (akcionárom) alebo významným sponzorom organizátora (športového klubu), ktorý je často podporovaný obcami dotáciami na mládežnícky šport alebo na úhradu nákladov klubu súvisiacich so správou a údržbou športového zariadenia užívaného športovým klubom. Nie je zriedkavá ani tá situácia, keď majú obce v orgánoch športových klubov svojich zástupcov. Uvedený presun pôsobnosti z obcí na okresné úrady, resp. na Policajný zbor je preto z vecného hľadiska logický a nevyhnutný.

    Cieľom navrhovanej právnej úpravy nie je kriminalizovať mladých ľudí, ktorí sa dopustili protiprávneho konania v súvislosti s účasťou na verejných podujatiach. Aj preto sa vytvára a posilňuje režim postihu v správnom a priestupkovom konaní vrátane možnosti prísnejšieho postihu v prípade priestupkovej recidívy, ktorá nebude posúdená ako trestný čin.

    Oproti predchádzajúcej právnej úprave v zákone č. 479/2008 Z. z. sa pri správnych deliktoch právnických osôb a fyzických osôb podnikateľov zavádza možnosť uloženia ďalšieho druhu sankcie - zákazu činnosti a to až na päť rokov.

    Návrh zákona v častiach, kde sa prenáša zodpovednosť za plnenie úloh a riadiace/rozhodovacie  procesy do priestoru športovej autonómie, vylučuje aplikáciu Správneho poriadku, pričom tieto procesy sa budú riadiť úpravou uvedenou v návrhu zákona, vnútornými predpismi zväzu a základnými princípmi spravodlivosti.

    Pri najzávažnejších rozhodnutiach obce (dozorného orgánu), ktoré okrem toho, že môžu za určitých okolností predstavovať nedôvodný zásah do slobody združovania a zhromažďovacieho práva, môžu mať aj významne negatívne ekonomické dopady na organizátora (zakázanie podujatia, s prípravou ktorého boli spojené náklady), sa podľa predloženého návrhu ustanovuje zjednodušený režim správneho konania (podobný režim je využitý v ust. § 31 ods. 5 zák.č. 162/1995 Z.z.), ktorý zabezpečí jednak operatívnosť rozhodovacieho procesu, ako aj to, že rozhodnutia obce budú mať všetky náležitosti rozhodnutia podľa Správneho poriadku (výrok, odôvodnenie, poučenie). V opačnom prípade by zákon de facto nevylučoval arbitrárne rozhodnutia obce listom alebo oznámením bez primeraného odôvodnenia. Rozhodnutie obce vydané v tomto režime bude možné preskúmať na návrh organizátora v rámci správneho súdnictva.

    Ak dozorný orgán obce počas konania podujatia preruší alebo ukončí podujatie, pôjde o faktický zásah orgánu verejnej správy, ktorý bude mimo režimu bežného správneho konania, pretože ani prípadné podanie opravného prostriedku nemôže zvrátiť dôsledky tohto faktického zásahu. Zákonnosť vykonania faktického zásahu môže posúdiť správny súd, ktorého rozhodnutie bude relevantným titulom pre prípadné uplatnenie nároku na náhradu škody vzniknutej v priamej príčinnej súvislosti s týmto faktickým zásahom.

    Pri úprave predbežného opatrenia spočívajúceho v zákaze účasti na určených športových podujatiach bola využitá štandardná právna úprava tohto inštitútu v Správnom poriadku.

    Návrh zákona precizuje právnu úpravu prevádzky informačného systému o bezpečnosti na športových podujatiach, obsah jednotlivých evidencií, osoby oprávnené využívať údaje z evidencií, ako aj spôsob nakladania s údajmi. V osobitnej časti evidencie budú vedení aj hlavní usporiadatelia, bezpečnostní manažéri a usporiadatelia. Prístup k vytvorenej databáze vyškolených hlavných usporiadateľov, bezpečnostných manažérov a usporiadateľov uľahčí organizátorom podujatí zabezpečovanie usporiadateľskej služby pre akékoľvek verejné podujatie a orgánom dozoru umožní kontrolu toho, či usporiadateľská služba je na podujatí vykonávaná odborne zdatnými osobami, ktoré sú držiteľmi príslušného osvedčenia alebo preukazu.

    V evidencii informačného systému budú vedené aj dohody uzavreté medzi organizátorom a Policajným zborom, resp. medzi organizátorom a obcou, na základe ktorých bude Policajný zbor, resp. obecná polícia poskytovať odplatnú súčinnosť pri zabezpečení  a výkone usporiadateľskej služby, čím bude zabezpečená možnosť kontroly obsahu týchto dohôd, najmä čo sa týka výšky náhrad uplatňovaných zo strany Policajného zboru a obcí, aby medzi nimi neboli neodôvodnené disproporcie.

    S problematikou násilia a neviazanosti divákov (diváckeho násilia) úzko súvisí aj problematika rasizmu, diskriminácie, intolerancie a ostatných prejavov súvisiacich s problematikou extrémizmu. V tomto smere návrh zákona reaguje na právnu medzeru spočívajúcu v tom, že slovenský právny poriadok nepoznal priestupky extrémizmu, v dôsledku čoho niektoré menej závažné formy protiprávneho konania, ktoré nebolo možné posúdiť ako priestupky proti verejnému poriadku alebo ako priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, boli posudzované buď ako trestný čin, čo sa vo viacerých prípadoch javilo ako neprimerane prísne (kriminalizovanie) alebo druhá možnosť bola, že neboli postihnuté vôbec, čo je však vo vzťahu k extrémistickým prejavom a ich náznakom neprijateľné. Ide napr. o prípady verejného obnaženia častí tela (vyhrnutie rukávov, vyzlečenie hornej časti oblečenia), na ktorých je vytetovaný/zobrazený zakázaný extrémistický symbol alebo zobrazenie takého symbolu na šatstve alebo iných veciach a pod.

    Návrhom zmien dotknutých zákonov sa zároveň odstraňujú identifikované nedostatky súčasného právneho stavu, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe.

    Vzhľadom na skutočnosť, že problematika diváckeho násilia má prierezový charakter, v dôsledku čoho je upravená vo viacerých zákonoch, v záujme vytvorenia logicky koherentného riešenia sa navrhuje zmena a doplnenie aj ďalších zákonov uvedených v čl. II až VII.

    Návrh zákona bude mať pozitívny dopad na štátny rozpočet a informatizáciu spoločnosti. Pozitívny dopad na štátny rozpočet bude dôsledkom zníženia počtu rizikových  podujatí a tým aj počtu príslušníkov Policajného zboru, ktorí budú musieť byť z dôvodu konania športových podujatí nasadení alebo v pohotovosti (personálne náklady navyše zvyšuje skutočnosť, že tieto podujatia sa konajú väčšinou v deň pracovného pokoja) s čím je spojené zníženie nákladov na prípravu, presun a použitie technických prostriedkov z dôvodu zabezpečenia verejného poriadku na verejných podujatiach, ako aj pri presune fanúšikov.

    Za prínos z pohľadu verejných financií je možné považovať aj to, že Policajný zbor si bude môcť v prípade vynúteného zásahu v športovom zariadení, ktorého dôvodom je hrubé zanedbanie povinnosti organizátora, uplatniť účelne vynaložené náklady na tento zásah. To isté bude platiť aj pri zásahu obecnej polície. Zákon upravuje možnosť, že Policajný zbor alebo obecná polícia budú na základe odplatnej zmluvy poskytovať súčinnosť pri výkone usporiadateľskej služby aj na štadióne (nie iba v jeho okolí) a to najmä pri medzinárodných a rizikových podujatiach.

    Pozitívny dopad na štátny rozpočet bude mať aj to, že v dôsledku presunu právomoci na prejednanie priestupkov diváckeho násilia z obcí na Policajný zbor, a presunu právomoci na konanie o správnych deliktoch organizátorov (klubov), z obcí na okresný úrad, príjmy z pokút uložených za porušenie povinností ustanovených v navrhovanom zákone (za priestupok alebo správny delikt) organizátorovi, členovi usporiadateľskej služby, divákovi a ďalším subjektom zodpovedným za riadny priebeh podujatia, budú príjmom štátneho rozpočtu.

    Pozitívny dopad na informatizáciu spoločnosti prinesie jednak vytvorenie a prevádzkovanie informačného systému o bezpečnosti na športových podujatiach, ktorý bude prepojený na informačný systém národného futbalového informačného strediska[5] (NFIS), ako aj postupné zavedenie elektronických systémov umožňujúcich predaj vstupeniek na meno a priezvisko.

    Predpokladá sa mierny pozitívny i dopad aj na podnikateľské prostredie, nakoľko v dôsledku eliminácie incidentov počas premiestňovania divákov na podujatie a z podujatia nebude potrebné uzatvoriť na niekoľko hodín všetky prevádzky pohostinských a iných služieb na trase fanúšikov na štadión a zakázať predaj alkoholických nápojov, ako sa to pomerne často deje pri rizikových stretnutiach.

    Návrh zákona bude mať negatívny i pozitívny dopad na organizátorov podujatí osobitného režimu a najmä pri rizikových podujatiach, kde si splnenie zákonom ustanovených povinností organizátora podujatia vyžiada zvýšenie nákladov. Spravidla vždy však ide o podujatia, na ktorých sa vyberá vstupné. Organizátori budú motivovaní k práci s fanúšikmi tak, aby rizikových podujatí, s ktorými sú spojené zvýšené náklady, bolo čo najmenej. Ak aplikácia opatrení podľa návrhu zákona prinesie stabilnú kultiváciu prostredia a atmosféry na štadiónoch, je možné očakávať vyššie návštevy a tým aj vyššie príjmy zo vstupného a konzumného pre organizátorov týchto podujatí.

    Návrh zákona bude mať mierny negatívny dopad na rozpočty obcí v dôsledku presunu právomocí na prejednanie priestupkov a správnych deliktov z obcí na Policajný zbor Slovenskej republiky. Tento presun je však nevyhnutný v dôsledku konfliktu záujmov v prípadoch, keď je obec spolumajiteľom alebo významným sponzorom organizátora (klubu).

    Návrh zákona nebude mať negatívny dopad na rozpočty vyšších územných celkov, na životné prostredie a na zamestnanosť.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a právom Európskej únie.


    [1] článok 1 ods. 2 dohovoru:
    2. Zúčastnené strany použijú ustanovenia tohto dohovoru aj pri iných športoch a športových podujatiach, kde sa možno obávať násilia a neviazanosti divákov, berúc do úvahy špecifické požiadavky takýchto športov a športových podujatí.

    [2] Právne dokumenty Rady Európy k problematike diváckeho násilia na stránkach Rady Európy: http://www.coe.int/t/dg4/sport/Resources/Ref_Text_Violence_en.asp

    [3] Napríklad Rozhodnutie Rady 2002/348/SVV z 25. apríla 2002 týkajúce sa bezpečnosti v súvislosti s futbalovými zápasmi s medzinárodným rozmerom (Ú. v. ES L 121, 8.5.2002, s. 1 – 3) v platnom znení; Uznesenie Rady (2010/C 165/01) z 3. júna 2010 o aktualizovanej príručke s odporúčaniami na účely medzinárodnej policajnej spolupráce a s opatreniami na predchádzanie násiliu a výtržnostiam a ich kontrolu v súvislosti s futbalovými zápasmi s medzinárodným rozmerom, na ktorých je zainteresovaný aspoň jeden členský štát (Ú. v. EÚ C 165, 24.6.2010, s. 1 – 21).

    [4] Podľa § 84 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov sa napomenutie nepovažuje za sankciu.

    [5] Zriadenie a úlohy národného futbalového informačného strediska upravuje Rozhodnutie Rady (2002/348/SVV) z 25. apríla 2002 týkajúce sa bezpečnosti v súvislosti s futbalovými zápasmi s medzinárodným rozmerom (Ú. v. ES L 121, 8.5.2002, s. 1 – 3) v znení Rozhodnutia Rady 2007/412/SVV z 12. júna 2007 (Ú. v. EÚ L 155, 15.6.2007, s. 76 – 77)

      ZÁKON
      zo 4. decembra 2013
      o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov

      Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

      Čl. I

      Základné ustanovenia (§ 1 - 2)

      § 1

      (1) Tento zákon upravuje podmienky organizovania verejného športového podujatia (ďalej len „podujatie“), oprávnenia a povinnosti organizátora podujatia, činnosť, oprávnenia a povinnosti člena usporiadateľskej služby, úlohy obce a Policajného zboru, povinnosti a zákazy pre účastníka podujatia, podmienky na zaistenie bezpečnosti na podujatí, zodpovednosť a sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom.

      (2) Na podujatie, na ktorom sa predpokladá účasť menej ako 300 účastníkov podujatia, sa nevzťahujú ustanovenia § 6 ods. 1 písm. e), g), h), m), o) a r), § 8 až 13 a § 14 ods. 2 písm. h) a i).
      Obec môže na základe miestnych podmienok všeobecne záväzným nariadením určiť, na ktoré z týchto podujatí sa nevzťahuje oznamovacia povinnosť podľa § 4 alebo môže zúžiť jej rozsah.

      (3) Na podujatie podľa odseku 2 sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona v celom rozsahu, ak ide o rizikové podujatie alebo o podujatie konané mimo športového zariadenia.

      (4) Na podujatie, ktorého organizátorom je právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ a účastníkmi podujatia sú fyzické osoby, ktoré sú v právnom vzťahu k organizátorovi podujatia, najmä členskom, žiackom, študentskom, pracovnoprávnom, služobnom a blízke osoby týchto osôb, sa ustanovenia tohto zákona nevzťahujú.

      (5) Na podujatie podľa odseku 4 sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona v celom rozsahu, ak ide o podujatie s osobitným režimom alebo o podujatie konané mimo športového zariadenia.

      (6) Podujatie sa považuje za verejné, ak je prístupné pre individuálne neurčených divákov.

      (7) Všetky osoby podľa tohto zákona podieľajúce sa na príprave, organizovaní a dozore nad priebehom podujatia vykonávajú svoju pôsobnosť vo vzájomnej súčinnosti tak, aby právo pokojne sa zhromažďovať na verejne prístupných miestach nebolo obmedzené, okrem opatrení nevyhnutných na ochranu práv a slobôd iných, ochranu verejného poriadku, bezpečnosti, zdravia, mravnosti, majetku alebo životného prostredia.

      (8) Na podujatie nie je potrebné predchádzajúce povolenie orgánu verejnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.[1]

      Dôvodová správa k § 1:

      Obsahom § 1 je okrem vymedzenia predmetu právnej úpravy aj vymedzenie základnej filozofie návrhu zákona, a to zabezpečiť koordinovanosť a vzájomnú spoluprácu všetkých subjektov zúčastňujúcich sa na príprave, organizovaní i na samotnom priebehu podujatia tak, aby sa naplnil základný účel podujatia bez sprievodných negatívnych javov spočívajúcich v nevhodnom konaní alebo správaní účastníkov podujatia, či dokonca v diváckom násilí, ktoré narúšajú pokojný výkon ústavou garantovaného zhromažďovacieho práva, a často sa dotýkajú aj ďalších ústavou chránených hodnôt (život, zdravie, mravnosť, vlastníctvo, životné prostredie).

      Cieľom predloženého návrhu zákona je regulovať predovšetkým tie podujatia, na ktorých dochádza k neslušnostiam, či dokonca diváckemu násiliu (futbal, hokej), ako aj podujatia, kde je bezpečnostné riziko dané prítomnosťou väčšieho poštu osôb na mieste konania podujatia alebo naplnením kapacity hľadiska športového zariadenia, v takom prípade aj bez ohľadu na rizikovosť účastníkov, na čo zákon reaguje definovaním podujatí s osobitným režimom.

      Vzhľadom na nejednoznačnosť predchádzajúcej právnej úpravy sa jednoznačným spôsobom vymedzuje negatívna pôsobnosť zákona tak, aby zákon reguloval iba tie podujatia, kde existujú vecné dôvody implikujúce verejný záujem na ich regulácii.

      Cieľom návrhu zákona nie je postihovať (organizačne, personálne a finančne zaťažovať) podujatia, pre ktoré takéto negatívne javy nie sú príznačné a nie je ani predpoklad (napr. na základe skúseností iných európskych štátov), že by sa tak v budúcnosti mohlo stať.

      Navrhuje sa upraviť režim tzv. malého podujatia, teda podujatia, na ktorom sa predpokladá účasť menej ako 300 účastníkov podujatia (organizátor podujatia určí predpokladanú účasť tzv. kvalifikovaným odhadom najmä na základe štatistiky počtu účastníkov na obdobnom podujatí), zmierniť právny režim a povinnosti pre organizátorov malých podujatí pri zachovaní štandardu úpravy zákazov a povinností pre účastníkov podujatia (divákov). Pôjde o tisíce podujatí žiackych, dorasteneckých, juniorských ale aj seniorských súťaží, na ktorých sa ako verejnosť zúčastňujú najmä rodičia a iné blízke osoby športovcov a osoby zo súperiacich klubov (realizačný tím a funkcionári), resp. jednotliví športovci pri individuálnych športoch.

      Navrhovaným znením sa znižuje administratívna, personálna i ekonomická záťaž pre organizátorov malých podujatí, ktorí nebudú povinní oznamovať podujatie obci, ak obec zruší alebo zúži rozsah oznamovacej povinnosti podľa § 4, ktorú bude možné splniť aj elektronicky zaslaním štandardizovaného formuláru. Zloženie i počet členov usporiadateľskej služby bude výlučne na úvahe organizátora, ktorý sa bude môcť voľne rozhodnúť či zabezpečí usporiadateľskú službu vlastnými členmi, zamestnancami, dobrovoľníkmi alebo využije službu externej firmy. Na organizátora malého podujatia sa nebudú vzťahovať aj niektoré ďalšie povinnosti uvedené v § 6, ktoré sú v podmienkach malého podujatia nevykonateľné, resp. ich vyžadovanie by bolo neprimerané. Ak by však malé podujatie bolo označené ako rizikové alebo by sa malo konať mimo športového zariadenia, bude sa naň vzťahovať zákon v celom rozsahu.

      Vo vzťahu k účastníkovi podujatia je právne relevantné to, že sa vedome zúčastňuje na verejne prístupnom športovom podujatí (často aj za prítomnosti detí), kde je primerané od neho očakávať a vyžadovať dodržanie ustanoveného štandardu správania, ktorý vychádza z pravidiel slušného správania s dôrazom na prevenciu tých konaní, ktoré môžu podnecovať akty diváckeho násilia alebo iné nežiadané asociálne javy (napr. rasizmus alebo iné formy diskriminácie).

      Ak sa účastník podujatia dopustí protiprávneho aktu (priestupku) v súvislosti s účasťou na verejnom športovom podujatí, toto konanie bude posudzované a sankcionované podľa osobitnej právnej úpravy priestupkov spáchaných na verejnom športovom podujatí, vrátane priestupkov diváckeho násilia. Inak by hrozilo, že delikventi sa budú vedome sústreďovať práve na malé podujatia (dorastenecké, žiacke, obecné), kde by im pri vylúčení aplikácie navrhovanej právnej úpravy hrozila napr. za všeobecný priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, či priestupok proti verejnému poriadku pokuta iba vo výške do 33, 99 resp. 165 eur a nebolo by ani možné využiť významný preventívny inštitút predbežného zákazu účasti na verejných športových podujatiach, ktorý taktiež upravuje iba navrhovaná právna úprava. Právom vyžadovaný/ustanovený základný štandard správania (povinností a zákazov) účastníkov verejných športových podujatí by mal byť aj z toho dôvodu rovnaký pre všetky verejné podujatia (aj malé) a mal by byť upravený v navrhovanom zákone. Sprísnený štandard by mal byť na podujatí s osobitným režimom a najmä na rizikovom podujatí.

      Na usporiadateľa podujatia sa v prípade tzv. malého podujatia nebude vzťahovať povinnosť mať v čase konania podujatia oblečenú reflexnú vestu alebo reflexnú rovnošatu s výrazným nápisom „USPORIADATEĽ“ a číslom na prednom a zadnom diele a povinnosť predložiť na vyzvanie doklad totožnosti a osvedčenie hlavného usporiadateľa, osvedčenie bezpečnostného manažéra alebo preukaz usporiadateľa organizátorovi podujatia, dozornému orgánu obce, príslušníkovi Policajného zboru a delegátovi zväzu.

      Malé podujatie je však vyňaté spod pôsobnosti zákona iba vtedy, ak takéto podujatie nie je rizikovým podujatím alebo medzinárodným podujatím, pri ktorých sa vyžaduje postup podľa tohto zákona bez ohľadu na počet účastníkov.

      Rizikové podujatie, ale i medzinárodné podujatie svojou povahou odôvodňujú, aby o jeho konaní bola informovaná obec, Policajný zbor a príslušný športový zväz, aby v rámci plnenia svojich úloh mohli zohľadniť, že sa koná takéto podujatie. Pri medzinárodnom podujatí ide o podujatia, ktorými sa Slovenská republika prezentuje navonok, aj preto je primerané, aby toto podujatie bolo oznámené uvedeným subjektom.

      Z pôsobnosti zákona sú vylúčené podujatia, ktoré majú komunitnú povahu, ak nie sú určené pre individuálne neurčených účastníkov podujatia. To znamená, že ide o podujatia, ktoré si pre svojich žiakov, či študentov organizuje príslušná škola, zamestnávateľ pre svojich zamestnancov, či právnická osoba pre svojich členov. Takýmto podujatím je aj klubová súťaž organizovaná iba pre členov klubu, prípadne ak si dva alebo viac klubov zorganizuje spoločnú súťaž bez účasti verejnosti. Tu je relevantné, že sa na podujatí zúčastní známy okruh fyzických osôb - členov klubov, ktorých správanie a konanie je jednak predvídateľné a tiež je regulované internými predpismi príslušného klubu. Podstata “komunitných” podujatí ostáva zachovaná aj pri účasti blízkych osôb týchto osôb. Tieto podujatia svojim charakterom nenapĺňajú znaky verejného športového podujatia vymedzeného týmto zákonom, nakoľko sa na nich zúčastňujú iba osoby z konkrétnej uzavretej skupiny osôb a ich blízke osoby. Pri blízkych osobách ide znovu o uzavretý konkrétny okruh známych osôb.

      Predmetom právnej úpravy sú verejné športové podujatia, t. j. podujatia, kde sa môže zúčastniť akákoľvek fyzická osoba bez ohľadu na to, či je účasť na podujatí podmienená zaplatením vstupného alebo nie. O verejné podujatie ide aj v prípade, ak je podmienkou účasti zakúpenie vstupenky na meno a priezvisko, pretože takúto vstupenku si môže zakúpiť akákoľvek fyzická osoba.

      Zdôrazňuje sa, že o zabezpečenie riadneho výkonu práva pokojne sa zhromažďovať sú povinné sa vo vzájomnej súčinnosti postarať všetky subjekty podieľajúce sa na príprave, organizovaní a dozore nad priebehom verejného športového podujatia. Tieto subjekty vykonávajú svoju pôsobnosť vo vzájomnej súčinnosti tak, aby právo zhromažďovania sa na verejne prístupných miestach nebolo obmedzené, okrem prípadov, ak by boli významne dotknuté iné ústavou garantované práva a slobody. V takom prípade je potrebné v súlade s princípom primeranosti vykonať opatrenia nevyhnutné na ochranu dotknutých práv a slobôd iných, ochranu verejného poriadku, bezpečnosti, zdravia, mravnosti, majetku alebo životného prostredia.

      Na zhromaždenie osôb na verejnom športovom podujatí sa nevzťahuje zákon č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve v znení neskorších predpisov.

      § 2

      Na účely tohto zákona sa rozumie
      a) podujatím športová súťaž, stretnutie, turnaj, preteky, turistické podujatie alebo iné podujatie spojené s pohybovo-rekreačnou aktivitou fyzických osôb v oblasti telesnej kultúry,
      b) medzinárodným podujatím podujatie, na ktorom sú zúčastnené družstvá alebo viacerí športovci z rôznych štátov; za medzinárodné podujatie sa nepovažuje podujatie, v ktorom športovci so štátnou príslušnosťou iného štátu súťažia za športové kluby so sídlom na území Slovenskej republiky alebo podujatie, ktoré národný športový zväz označil ako domáce podujatie,
      c) rizikovým podujatím podujatie označené za rizikové organizátorom podujatia, športovým zväzom, obcou alebo Policajným zborom z dôvodu hrozby narušenia verejného poriadku alebo ohrozenia bezpečnosti, zdravia, mravnosti, majetku alebo životného prostredia,
      d) podujatím s osobitným režimom

      1. rizikové podujatie,
      2. futbalové stretnutie alebo hokejové stretnutie dvoch najvyšších súťaží v kategórii dospelých alebo posledné štyri kolá pohárových súťaží vo futbale a hokeji v kategórii dospelých,
      3. podujatie, na ktorom sa predpokladá účasť 4 000 a viac divákov, alebo
      4. podujatie, na ktorom sa predpokladá viac ako 90 % obsadenia športového zariadenia s kapacitou 2 000 a viac divákov,

      e) miestom konania podujatia miesto určené organizátorom podujatia v oznámení podľa § 4 ods. 3 písm. d),
      f) časom konania podujatia čas, od ktorého organizátor podujatia umožní divákom vstup na miesto konania podujatia do času opustenia miesta konania podujatia všetkými divákmi; ak sa podujatie koná mimo športového zariadenia, do času ukončenia podujatia organizátorom podujatia,
      g) športovým zariadením pozemok, vyznačený turistický chodník, stavba, vodná plocha alebo ich súbor a priľahlé priestory, ktoré slúžia výhradne alebo prevažne na konanie podujatí,
      h) športoviskom priestor, ktorý je podľa športových pravidiel alebo organizátorom podujatia určený na výkon športovej činnosti,
      i) účastníkom podujatia fyzická osoba, ktorá sa z dôvodu konania podujatia zdržiava na mieste konania podujatia alebo v jeho blízkosti, premiestňuje sa k miestu konania podujatia alebo odchádza z miesta konania podujatia, najmä

      1. divák,
      2. osoba, ktorá sa na podujatí zúčastňuje v súvislosti s výkonom športovej činnosti,
      3. osoba, ktorá sa na podujatí zúčastňuje v súvislosti s organizovaním podujatia,

      j) rizikovým účastníkom podujatia fyzická osoba,u ktorej je predpoklad, že môže v súvislosti s účasťou na podujatí svojim správaním alebo konaním narušiť verejný poriadok, ohroziť bezpečnosť, zdravie, majetok alebo životné prostredie alebo narušiť pokojný priebeh podujatia, najmä fyzická osoba, ktorá je evidovaná v informačnom systéme o bezpečnosti na športových podujatiach (ďalej len „informačný systém“) podľa § 22 ods. 2.

      Dôvodová správa k § 2:

      Predmetom právnej úpravy obsiahnutej v § 2 je vymedzenie základných pojmov, ktoré sa prelínajú celým návrhom zákona a ktorých definovanie je nevyhnutné pre pochopenie podstaty a zmyslu jednotlivých ustanovení predloženého návrhu zákona.

      Oproti pôvodnej právnej úprave sa precizuje pojem podujatie, vymedzujú sa jeho jednotlivé druhy, a to medzinárodné podujatie, podujatie s osobitným režimom a rizikové podujatie, ktorých rozlíšenie je nevyhnutné pre aplikáciu príslušných ustanovení návrhu zákona v závislosti od konkrétneho druhu podujatia. Účelom rozlíšenia jednotlivých druhov podujatí je spresnenie a jednoznačné vymedzenie povinností, ktoré sa na organizátora príslušného druhu podujatia budú vzťahovať.

      Vzhľadom na návrh doplnenia definície športového zariadenia a vzhľadom na jednoznačné vymedzenie pozitívnej a negatívnej pôsobnosti zákona, sa navrhuje odstránenie odlišného definovania turistického podujatia, za ktoré sa podľa pôvodného návrhu zákona i doterajšej právnej úpravy považovali iba tie turistické podujatia, na ktorých bola účasť nad 500 účastníkov. 

      Rizikové podujatie v doterajšej právnej úprave nebolo explicitne vymedzené, preto návrh zákona ustanovuje jeho legálnu definíciu tak, aby s prihliadnutím na rôznorodosť a špecifickosť konkrétneho podujatia a s prihliadnutím na podmienky, za ktorých sa koná, bolo možné jeho označenie za rizikové oprávneným subjektom, ktorým je organizátor podujatia, obec alebo Policajný zbor. Označiť podujatie za rizikové môže ktorýkoľvek z oprávnených subjektov a takéto označenie je relevantné pre všetky ostatné subjekty. Nerozlišuje sa rizikovosť podujatia na mieste konania podujatia, za ktoré z hľadiska zabezpečenia dodržiavania verejného poriadku zodpovedá organizátor podujatia, resp. mimo neho, kde za zabezpečenia dodržiavania verejného poriadku zodpovedá Policajný zbor a obec. Ak je podujatie označené za rizikové, je označené ako celok.

      Návrh zákona špecifikuje novú skupinu podujatí, a to “podujatia s osobitným režimom”. Ide o nový pojem, ktorý zahŕňa podujatia, pri ktorých sa na rozdiel od bežných podujatí vyžaduje prísnejší režim, pokiaľ ide o prípravu, organizáciu, samotný priebeh ako aj vykonávanie dozoru na podujatí z dôvodu existencie bezpečnostného rizika. Za podujatie s osobitným režimom sa považuje rizikové podujatie (v akomkoľvek športe), ako aj každé futbalové stretnutie alebo hokejové stretnutie dvoch najvyšších súťaží a posledné štyri kolá pohárových súťaží vo futbale a hokeji v kategórii dospelých. Za podujatie s osobitným režimom sa považuje aj podujatie väčšieho rozsahu, na ktorom sa predpokladá účasť 4 000 a viac divákov, alebo z hľadiska kapacitného zaplnenia podujatie, na ktorom sa predpokladá viac ako 90% obsadenia športového zariadenia, ktoré má kapacitu 2 000 a viac divákov. Pri organizovaní podujatí s osobitným režimom návrh zákona špecifikuje osobitné podmienky a povinnosti, ktoré musí organizátor takého podujatia splniť. Najvyššie nároky na organizátora podujatia, ale aj na účastníka podujatia, zákon ustanovuje pri rizikových podujatiach.

      Medzi podujatia s osobitným režimom neboli zaradené medzinárodné podujatia z dôvodu, že na Slovensku sa koná množstvo menších medzinárodných podujatí v športoch, v ktorých nikdy nebol zaznamenaný problém s prejavmi diváckeho násilia a nie je ani predpoklad, že by sa tam mohol takýto problém vyskytnúť. Za medzinárodné podujatie sa nebude automaticky považovať každé podujatie, na ktorom sa zúčastní cudzí štátny príslušník, a to aj vzhľadom na voľný pohyb osôb v rámci EÚ, či úzke väzby s Českou republikou i ostatnými okolitými štátmi, z ktorých sa pomerne často zúčastňujú športovci na podujatiach konaných na Slovensku (napr. “otvorené majstrovstvá Slovenska” v rôznych individuálnych športoch). Ak je účasť športovcov z iných štátov zanedbateľná, resp. ak národný športový zväz podujatie označí ako domáce podujatie, nepôjde o medzinárodné podujatie. Medzinárodným podujatím bude vždy také podujatie, ktoré príslušný športový zväz zaradí do kalendára medzinárodných podujatí. Medzinárodné podujatie sa môže stať podujatím s osobitným režimom, ak je splnená niektorá zo zákonom ustanovených podmienok.

      Vymedzením miesta konania podujatia, ktoré organizátor povinne uvádza v oznámení o konaní podujatia, sa jednoznačne ustanovuje, za ktorý priestor je v čase konania verejného podujatia organizátor podujatia zodpovedný. Z dôvodu poskytnutia právnej ochrany sa za miesto konania podujatia bude považovať aj okolie trate pretekov, ak bolo zo strany organizátora označené (čiary, pásky, zábrany a pod.), alebo ak bola trasa trate (automobilové, cyklistické, bežecké preteky) oznámená obvyklým spôsobom (tlač, rozhlas, internet, informačný leták a pod.).

      V záujme pojmového vymedzenia priestoru, za ktorý nesie zodpovednosť organizátor podujatia, sa definuje pojem športové zariadenie, pod ktorý budú spadať stavby (štadióny, športové haly, telocvične, plavárne a pod.) ale aj pozemky alebo vodné plochy, na ktorých sa uskutočňuje podujatie, ktoré spravidla sú stavebne alebo technicky ohraničené. Ak ide o voľné pozemky alebo prírodné vodné plochy, pre vymedzenie priestoru športového zariadenia bude významné to, aký je ich obvyklý spôsob využitia na konanie podujatia v súlade s pravidlami konkrétnej športovej súťaže. Keďže turistické podujatie je športovým podujatím, navrhuje sa vymedzenie priestoru, ktorý je na účely uskutočnenia turistického podujatia považovaný za športové zariadenie. Športovým zariadením v prípade turistického podujatia sú vyznačené turistické chodníky, v dôsledku čoho sa na podujatia konané na vyznačených turistických chodníkoch nebude vzťahovať režim upravený v § 4 ods. 2 písm. c), resp. § 5 (súhlas vlastníkov pozemkov).

      Zároveň sa definuje pojem športovisko, ktorý je užším pojmom, ako je športové zariadenie. Pod športoviskom sa rozumie časť športového zariadenia, v ktorom sa podľa príslušných športových pravidiel vykonáva športová činnosť. Pod športoviskom je potrebné rozumieť napr. hraciu plochu, ihrisko, trať, bazén, ring, strelisko, rozbehovú dráhu s doskočiskom a iné priestory, v ktorých sa vykonáva športová činnosť. Dôvodom pre osobitné vymedzenie tohto pojmu je zámer poskytnúť tomuto priestoru vyššiu právnu ochranu pred protiprávnym zásahom, ktoré môžu vážne narušiť priebeh alebo výsledok súťaže, ohroziť aktérov športovej činnosti (športovcov, rozhodcov), ale i ďalšie osoby nachádzajúce sa v priestore športoviska a jeho bezprostrednej blízkosti (napr. pri futbale zberači lôpt).

      V rámci presného určenia časovej zodpovednosti organizátora podujatia sa vymedzuje časový úsek, počas ktorého je organizátor zodpovedný za dodržiavanie ustanovení zákona, vrátane verejného poriadku, bezpečnosti osôb a ochrany majetku na oznámenom mieste konania podujatia. Čas konania podujatia sa povinne uvádza v oznámení o konaní podujatia. Spravidla pôjde o čas, kedy sa športové zariadenie sprístupní divákom, do času opustenia miesta konania podujatia všetkými divákmi. V prípade, že sa podujatie koná mimo športového zariadenia bežne používaného na tento účel, do času ukončenia podujatia organizátorom podujatia.

      V doterajšej právnej úprave absentovala definícia účastníka podujatia, preto je dôležité právne jednoznačne vymedziť, za akých podmienok (v ktorom priestore, v akom časovom úseku a na základe akej vecnej súvislosti) sa považuje osoba za účastníka podujatia, za ktorého z pohľadu dodržiavania verejného poriadku zodpovedá v čase a mieste konania podujatia organizátor. Na rozdiel od diváka, ktorý sa fyzicky zúčastňuje na podujatí v športovom zariadení, účastníkom podujatia môže byť aj taká osoba, ktorá nemá vstupenku a jej zámerom nemusí byť účasť na podujatí v športovom zariadení.

      Prvým kritériom pre kvalifikovanie osoby ako účastníka podujatia je, že sa v čase konania podujatia z dôvodu konania podujatia (nie iba náhodne) zdržiava na mieste konania podujatia alebo v jeho blízkosti. Účastníkmi podujatia sú všetky osoby zúčastnené na podujatí, t.j. nielen diváci, ale aj usporiadatelia, športovci, rozhodcovia, delegáti, členovia realizačných tímov, funkcionári klubov a pod. Podľa druhého kritéria sa za účastníkov podujatia budú považovať aj také osoby, ktoré sa premiestňujú na miesto konania podujatia alebo z miesta konania podujatia do miesta pobytu, ak presun osoby vecne súvisí s konaním podujatia. Skutočnosť, či takáto osoba má platnú vstupenku, je v tomto smere irelevantná.

      Povinnosti a zákazy pre účastníka podujatia platia aj pre osoby, ktoré sa zdržiavajú na mieste konania podujatia nie ako diváci, ale v súvislosti s výkonom športovej činnosti, ako športovci a ich realizačné tímy, ale aj pre osoby, ktoré sa na podujatí zúčastňujú z dôvodu plnenia svojich úloh pri zabezpečovaní a organizovaní samotného podujatia, ako napríklad usporiadatelia, bezpečnostný manažér, funkcionári, poskytovatelia služieb a iní. Z uvedeného dôvodu návrh zákona v definícii pojmu účastník podujatia rozlišuje diváka, osobu, ktorá sa na podujatí zúčastňuje v súvislosti s výkonom športovej činnosti (hráč, rozhodca, tréner, člen realizačného tímu) a osobu, ktorá sa na podujatí zúčastňuje v súvislosti s organizovaním podujatia (člen usporiadateľskej služby, delegát športového zväzu, dozorný orgán obce). V jednotlivých ustanoveniach sa používajú pojmy “účastník podujatia” a divák v závislosti od podstaty konkrétneho ustanovenia, t.j. či sa má ustanovenie vzťahovať iba na divákov v hľadisku alebo aj na ostatných účastníkov podujatia. Sú známe napr. prípady, keď sa členovia usporiadateľskej služby pridali k domácim chuligánom a aktívne sa zapojili do bitky na štadióne, alebo fyzicky napadli rozhodcu a pod.

      V predmetnom ustanovení sa zároveň definuje pojem rizikový účastník konania. Za rizikového fanúšika sa bude považovať fyzická osoba, u ktorej vzhľadom na jej správanie možno predpokladať, že bude narušovať pokojný a riadny priebeh podujatia. Pôjde o osoby, ktoré sa prejavujú agresívne už v mieste odchodu (na stanici) alebo počas presunu na podujatie (v dopravnom prostriedku, na benzínovom čerpadle, na parkovisku, v pohostinskom zariadení a pod.), ktorým by malo byť zabránené v tom, aby sa presunuli na miesto konania podujatia. Za rizikového účastníka sa považuje osoba, ktorá sa už v minulosti dopustila protiprávneho konania v súvislosti s účasťou na podujatí a z uvedeného dôvodu je vedená v evidencii informačného systému o bezpečnosti na športových podujatiach (ďalej len “informačný systém”).

      Organizátor podujatia (§ 3 - 7)

      § 3

      Organizátorom podujatia môže byť právnická osoba, fyzická osoba podnikateľ alebo fyzická osoba. Ak je organizátorom podujatia obec, postupuje sa podľa § 28.

      Dôvodová správa k § 3:

      Organizátorom podujatia môže byť akákoľvek fyzická osoba, fyzická osoba podnikateľ, právnická osoba alebo obec. Ak je organizátorom podujatia obec, osobitný režim pôsobnosti právnej úpravy ustanovuje § 28 návrhu zákona.

      § 4 - Oznámenie podujatia

      (1) Organizátor podujatia je povinný v písomnej forme alebo v elektronickej forme oznámiť zámer organizovať podujatie obci, na ktorej území sa má podujatie konať. Ak sa má podujatie konať na území niekoľkých obcí, je potrebné jeho konanie oznámiť každej z nich. Ak ide o podujatie s osobitným režimom alebo medzinárodné podujatie, organizátor podujatia podáva oznámenie aj príslušnému útvaru Policajného zboru a príslušnému športovému zväzu.

      (2) Oznámenie podáva organizátor podujatia pred konaním podujatia, najneskôr
      a) 10 dní,
      b) 15 dní, ak ide o podujatie s osobitným režimom alebo medzinárodné podujatie, alebo
      c) 30 dní, ak sa má podujatie konať mimo športového zariadenia.

      (3) Organizátor podujatia v oznámení uvedie
      a) názov, druh a účel podujatia,
      b) označenie podujatia za rizikové, podujatie s osobitným režimom alebo podujatie konané mimo športového zariadenia,
      c) deň a čas konania podujatia; pri celodennom alebo viacdennom podujatí sa uvedie aj program a časový harmonogram priebehu podujatia,
      d) miesto konania podujatia; pri podujatí, ktoré sa koná mimo športového zariadenia, sa uvedie aj presný popis pozemkov alebo iných priestorov, kde sa má podujatie konať,
      e) východiskové miesto, trasu a miesto ukončenia podujatia, ak to podmienky konania podujatia vyžadujú,
      f) predpokladaný počet divákov,
      g) predpokladaný počet osôb, ktoré sa na podujatí zúčastňujú v súvislosti s výkonom športovej činnosti,
      h) označenie organizátora podujatia a adresu jeho sídla, miesta podnikania, trvalého pobytu alebo obdobného pobytu,
      i) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu alebo obdobného pobytu hlavného usporiadateľa, adresu elektronickej pošty a telefonický kontakt, na ktorom bude zastihnuteľný počas podujatia,
      j) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu alebo obdobného pobytu bezpečnostného manažéra podujatia (ďalej len „bezpečnostný manažér“), adresu elektronickej pošty a telefonický kontakt, na ktorom bude zastihnuteľný počas podujatia, ak bol bezpečnostný manažér určený,
      k) obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania prevádzkovateľa strážnej služby,[2] ak zabezpečuje výkon činnosti usporiadateľskej služby a

      1. meno, priezvisko, adresu elektronickej pošty a telefonický kontakt štatutárneho zástupcu právnickej osoby, ktorá je prevádzkovateľom strážnej služby, alebo
      2. meno, priezvisko, adresu elektronickej pošty a telefonický kontakt fyzickej osoby, ktorá je prevádzkovateľom strážnej služby,

      l) celkový počet členov usporiadateľskej služby,
      m) počet odborne spôsobilých zamestnancov prevádzkovateľa strážnej služby,[3] ak zabezpečujú výkon činnosti usporiadateľskej služby,
      n) počet príslušníkov obecnej polície, ak zabezpečuje výkon činnosti usporiadateľskej služby,
      o) počet dobrovoľníkov,[4] ak zabezpečujú výkon činnosti usporiadateľskej služby,
      p) bezpečnostné opatrenia, ktoré organizátor podujatia vykoná sám a bezpečnostné opatrenia, ktoré organizátor podujatia navrhuje vykonať v súčinnosti s ďalšími osobami, aby zabránil narušeniu pokojného priebehu podujatia a verejného poriadku a ohrozeniu bezpečnosti, zdravia, mravnosti, majetku a životného prostredia, ak ide o podujatie s osobitným režimom.

      (4) Zmeny údajov uvedených v oznámení podľa odseku 3 je organizátor podujatia povinný oznámiť obci bezodkladne. Ak ide o podujatie s osobitným režimom alebo medzinárodné podujatie, zmeny údajov organizátor podujatia oznamuje aj príslušnému útvaru Policajného zboru a príslušnému športovému zväzu.

      (5) Obec rozhodne o zákaze podujatia, ak sa jeho konanie riadne neoznámilo obci a jeho konanie by bolo v zásadnom rozpore so záujmami chránenými týmto zákonom.

      Dôvodová správa k § 4:

      Predmetné ustanovenie je prepracovaním, rozšírením a precizovaním povinnosti organizátora podujatia oznámiť konanie podujatia obci, na území ktorej sa má podujatie konať. Ak ide o podujatie s osobitným režimom alebo medzinárodné podujatie, jeho konanie je organizátor podujatia povinný oznámiť aj príslušnému útvaru Policajného zboru a taktiež príslušnému športovému zväzu (podľa športového odvetvia).

      Za účelom odstránenia možného administratívneho zaťaženia organizátora podujatia, ako aj v záujme podpory operatívnosti komunikácie organizátora a obce sa navrhuje doplniť možnosť, aby oznámenie o zámere zorganizovať podujatie mohol organizátor podujatia oznámiť obci aj elektronickou formou spravidla zaslaním vyplneného elektronického formulára. 

      Lehoty na oznámenie podujatia sa ustanovujú s prihliadnutím na podmienky konania konkrétneho podujatia. Pri bežnom podujatí organizátor podáva oznámenie obci najneskôr 10 dní pred konaním podujatia, pri podujatiach s osobitným režimom a medzinárodných podujatiach je ustanovená dlhšia lehota - 15 dní, ktorá má zaručiť obci, Policajnému zboru i športovému zväzu dostatok času na prípravu organizácie podujatia, najmä čo sa týka určenia bezpečnostných opatrení, ktorými sa zabezpečí, aby sa podujatie mohlo uskutočniť bez bezpečnostných incidentov. Lehota 30 dní bola ustanovená pre podujatia organizované mimo športového zriadenia, pri ktorých zákon vyžaduje postup uvedený v § 5, ktorý je časovo náročnejší.

      Taxatívne sa vymedzujú náležitosti oznámenia obci, ktoré sa ustanovujú v závislosti od konkrétneho druhu podujatia tak, aby boli zrejmé a jednoznačne určené všetky podmienky nevyhnutné na prípravu a zabezpečenie riadneho a pokojného priebehu podujatia.

      Ak dodatočne po zaslaní oznámenia obci dôjde k významnej zmene niektorého parametra uvedeného v oznámení, organizátor podujatia je povinný bezodkladne túto zmenu oznámiť obci i ostatným subjektom, ktorým bolo oznámenie predložené/zaslané. Zmenu môže organizátor podujatia alebo ním poverená osoba (hlavný usporiadateľ, bezpečnostný manažér) oznámiť spôsobom, ktorý je primeraný konkrétnej situácii, a to buď písomne, emailom, telefonicky alebo aj osobne v závislosti od okolností a času, kedy ku zmene došlo, resp. kedy bola zmena zistená.

      Pri dlhodobých súťažiach je možné obci podať/zaslať spoločné oznámenie vo vzťahu ku všetkým stretnutiam, ktoré organizátor podujatia (klub) v rámci dlhodobej súťaže bude v danej obci organizovať. Kalendár podujatí je v takom prípade prílohou spoločného oznámenia. Organizátor je povinný oznamovať prípadné zmeny oproti odovzdanému kalendáru podujatí.

      Ustanovuje sa tiež, že obec môže zakázať podujatie, keď sa konanie podujatia riadne neoznámilo obci a konanie podujatia by bolo v rozpore so záujmami chránenými týmto zákonom. Pôjde najmä o prípady, keď sa organizátor chcel účelovo vyhnúť oznamovacej povinnosti a plneniu povinností podľa tohto zákona napr. účelovým nepravdivým tvrdením, že ide o podujatie s počtom divákom menej ako 300, alebo že nejde o rizikové podujatie alebo, ak ide o podujatia konané mimo športového zariadenia, pri ktorom mal byť dodržaný osobitný postup podľa § 5.

      § 5 - Konanie podujatia mimo športového zariadenia

      (1) Ak sa má podujatie konať mimo športového zariadenia, súčasťou oznámenia podľa § 4 ods. 3 je aj súhlas vlastníkov alebo užívateľov pozemkov alebo priestorov, kde sa má podujatie konať[5] a povolenie podľa osobitného predpisu,[1] ak sa vyžaduje.

      (2) Obec rozhodne o zákaze podujatia, ak organizátor podujatia nepredloží
      a) povolenie podľa odseku 1, alebo
      b) súhlas podľa odseku 1 a

      1. podujatie sa má konať na pozemkoch alebo v priestoroch, ktoré sú ohradené, stavebne oddelené alebo inak zabezpečené proti voľnému vstupu,
      2. uskutočnenie podujatia môže spôsobiť vážnu škodu na pozemkoch alebo v priestoroch, kde sa má podujatie konať alebo vážnu ujmu na životnom prostredí,
      3. uskutočnenie podujatia predstavuje podstatný zásah do výkonu práv vlastníka alebo užívateľa pozemkov a priestorov, kde sa má podujatie konať, alebo
      4. ide o podujatie, ktoré je prístupné divákom za úhradu.

      (3) Ak organizátor podujatia nepredloží súhlas vlastníkov alebo užívateľov pozemkov alebo priestorov, kde sa má podujatie konať a nejde o podujatie podľa odseku 2 písm. b), obec oznámenie bezodkladne najmenej na 15 dní oznámi verejnou vyhláškou na úradnej tabuli a na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené. Súčasťou oznámenia je aj výzva, aby vlastníci alebo užívatelia pozemkov alebo priestorov, kde sa má podujatie konať, v lehote zverejnenia oznámenia písomne vyjadrili svoj súhlas alebo nesúhlas s konaním podujatia a poučenie, že ak sa vlastník alebo užívateľ pozemkov alebo priestorov, kde sa má podujatie konať, v tejto lehote nevyjadrí, má sa za to, že s konaním podujatia súhlasí.

      (4) Ak pred uplynutím lehoty podľa odseku 3 vlastník alebo užívateľ pozemkov alebo priestorov, kde sa má podujatie konať, oznámi obci písomne nesúhlas s konaním podujatia, obec o tom bezodkladne upovedomí organizátora podujatia. Organizátor podujatia následne informuje obec o výsledku rokovania s vlastníkom alebo užívateľom, ktorý oznámil nesúhlas. Ak obec zistí dôvody uvedené v odseku 2 písm. b), rozhodne o zákaze podujatia; inak postupuje podľa odseku 5.

      (5) Ak nie sú dôvody na postup podľa odseku 2, obec rozhodnutím určí podmienky, za ktorých sa podujatie môže konať, a ktorými sa minimalizuje možnosť spôsobenia škody na pozemkoch alebo v priestoroch, kde sa má podujatie konať, vrátane negatívnych vplyvov na životné prostredie.

      Dôvodová správa k § 5:

      V tomto ustanovení sa upravuje proces oznamovania a prípravy verejného športového podujatia mimo športového zariadenia s dôrazom na dosiahnutie vyváženosti právnej úpravy vo vzťahu k ochrane dvoch ústavou garantovaných základných práv, a to na jednej strane vlastníckeho práva k pozemkom a priestorom, kde sa má podujatie konať a na strane druhej zhromaždovacieho práva osôb, ktoré sa v súvislosti s konaním verejného športového podujatia chcú pokojne zhromaždiť v okolí športoviska.

      Ústava SR pripúšťa obmedzenie vlastníckeho práva iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Vo vzťahu k zhromažďovaciemu právu ústava predpokladá možnosť zákonného ustanovenia opatrení v demokratickej spoločnosti nevyhnutných na ochranu práv a slobôd iných, ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti, majetku alebo pre bezpečnosť štátu.

      Pri konaní podujatia v športovom zariadení sa vychádza z predpokladu, že takýto súhlas bol zo strany organizátora zabezpečený napr. formou nájomnej zmluvy, zaslaním objednávky na prenájom haly a pod., preto sa takýto súhlas pri oznámení podujatia konaného v športovom zariadení nevyžaduje.

      Ak sa má však verejné športové podujatie konať mimo športového zariadenia používaného obvykle na tento účel, k oznámeniu je organizátor podujatia povinný doložiť aj súhlas vlastníkov alebo užívateľov pozemkov alebo priestorov, kde sa má podujatie konať, ako aj povolenie podľa osobitného predpisu, ak sa vyžaduje.

      Pod povolením sa chápu rôzne súhlasy, výnimky alebo povolenia od príslušných orgánov verejnej správy, ktoré sú nevyhnutným predpokladom pre organizovanie verejných športových podujatí, pri ktorých je potrebné odkloniť alebo dočasne prerušiť cestnú, lodnú alebo leteckú premávku alebo sa majú konať na pozemkoch v chránenom území s druhým až piatym stupňom ochrany a pod.

      Vzhľadom k rozdrobenosti (veľký počet vlastníkov alebo spoluvlastníkov) i neprehľadnosti (neukončené dedičské konania a pod.) vlastníckych a užívateľských vzťahov k poľnohospodárskym, lesným ale aj iným pozemkom, zákon ustanovuje osobitný postup pri konaní podujatia na pozemkoch alebo priestoroch mimo športového zariadenia tak, aby objektívna nemožnosť, či mimoriadna náročnosť zabezpečenia súhlasov všetkých vlastníkov nebola príčinou nekonania športových podujatí, ak to nie je vecne opodstatnené.

      V záujme ochrany vlastníckeho práva a ďalších práv, ktoré sú jeho súčasťou alebo sú na ňom založené, sa ustanovuje, že obec zakáže (obligatórne) podujatie mimo športového zariadenia, ak organizátor podujatia nepredloží súhlas vlastníka alebo užívateľa pozemkov alebo priestorov, kde sa má podujatie konať, ak by v prípade konania podujatia aj napriek nesúhlasu vlastníka alebo užívateľa bol zásah do ich práv zásadnej povahy.

      Ide o prípady, keď:

      - sa má podujatie konať na pozemkoch alebo v priestoroch, ktoré sú ohradené, stavebne oddelené alebo inak zabezpečené proti voľnému vstupu (nejde o voľne prístupné pozemky),

      - uskutočnenie podujatia môže spôsobiť vážnu škodu na pozemkoch alebo v priestoroch, kde sa má podujatie konať alebo vážnu ujmu na životnom prostredí (napr. znehodnotenie úrody, znečistenie pozemku olejom alebo odpadmi pri motoristickom podujatí, poškodenie chráneného biotopu, ohrozenie chránených živočíchov),

      - uskutočnenie podujatia predstavuje podstatný zásah do výkonu práv vlastníka alebo užívateľa pozemkov a priestorov, kde sa má podujatie konať (napr. pri kolízii podujatí, keď má vlastník alebo užívateľ podujatia naplánované na týchto pozemkoch vlastné podujatie; event. môže ísť o zásah do výkonu práva poľovníctva, ak sa má podujatie v rovnaký deň ako spoločná poľovačka a pod.), alebo

      - ide o podujatie, ktoré je prístupné divákom za úhradu/vstupné (ak organizátor finančne profituje s využitím cudzích pozemkov alebo priestorov, je primerané, aby sa s vlastníkom/užívateľom pozemku dohodol na podmienkach využitia pozemku).

      Ak organizátor podujatia nepredloží súhlas a nejde o prípad, keď obec zakáže podujatie z obligatórnych dôvodov, návrh zákona upravuje režim oznámenia takéhoto podujatia formou verejnej vyhlášky obce a v prípade, že má obec zriadené webové sídlo, oznámenie o konaní podujatia sa zverejní aj na webovom sídle. Ak niektorý z vlastníkov alebo užívateľov vyjadrí svoj nesúhlas s konaním podujatia, obec o tom upovedomí organizátora podujatia, ktorý s ním môže rokovať o podmienkach súhlasu. O výsledku rokovania organizátor podujatia informuje obec.

      V ostatných prípadoch v záujme ochrany výkonu práva zhromažďovania a predchádzania neopodstatneného nesúhlasu zo strany vlastníkov a užívateľov pozemkov zohľadňujúc požiadavku minimálneho zásahu do vlastníckych a užívacích vzťahov a záujem na ochrane životného prostredia návrh zákona určuje, že obec určí podmienky, za ktorých sa aj takéto podujatie (bez predloženia súhlasu, resp. aj v prípade nesúhlasu niektorého vlastníka, napr. menšinového podielového spoluvlastníka) môže konať.

      Rozhodnutie o podmienkach, za ktorých sa podujatie môže konať, oznámi obec písomne organizátorovi podujatia, vlastníkovi, ktorý vyslovil nesúhlas, verejnou vyhláškou na úradnej tabuli a na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené.

      § 6 - Povinnosti organizátora podujatia

      (1) Organizátor podujatia je povinný
      a) riadiť priebeh podujatia tak, aby sa neodchyľovalo od účelu uvedeného v oznámení a riadne ho ukončiť,
      b) zabezpečiť usporiadateľskú službu v súlade s § 9,
      c) zabezpečiť ochranu pozemkov, priestorov, majetku,zdravia, mravnosti a verejný poriadok na mieste konania podujatia,
      d) zabezpečiť pred začiatkom podujatia zaškolenie členov usporiadateľskej služby zamerané na druh a podmienky konania podujatia, predpokladaný počet a rizikovosť divákov a bezpečnostné opatrenia, ktoré budú vykonávané,
      e) umiestniť na viditeľnom mieste pri vstupe na miesto konania podujatia alebo v priestoroch podujatia určených pre divákov oznámenie o zákaze predaja, podávania alebo požívania alkoholických nápojov[6], ak ho obec vydala podľa § 17 ods. 9 alebo oznámenie o obmedzení alebo zákaze podávania alebo požívania alkoholických nápojov, ak ho obec vydala podľa osobitného predpisu,[7]
      f) zabezpečiť dodržiavanie zákazu predaja, podávania alebo požívania alkoholických nápojov, ak ho obec vydala podľa § 17 ods. 9 alebo zabezpečiť dodržiavanie obmedzenia alebo zákazu podávania alebo požívania alkoholických nápojov, ak ho obec vydala podľa osobitného predpisu,[7]na mieste konania podujatia,
      g) zabezpečiť, aby na mieste konania podujatia všetky predávané, podávané a donesené nápoje boli v obaloch, ktoré nemôžu spôsobiť ujmu na zdraví,
      h) zabezpečiť efektívny systém zvukového, obrazového alebo iného spojenia s účastníkmi podujatia a vhodným spôsobom ich viesť k pokojnému správaniu,
      i) zabezpečiť na začiatku podujatia hranie štátnej hymny Slovenskej republiky, ak ide o medzinárodné podujatie, na ktorom súťaží družstvo alebo jednotlivec Slovenskej republiky alebo ide o finálové podujatie najvyššej celoštátnej súťaže,
      j) zabezpečiť, aby sa pri domácich podujatiach nepoužívali štátne symboly cudzích štátov alebo ich predchodcov znevažujúcim spôsobom alebo iným spôsobom, ktorým možno podnecovať k narušeniu verejného poriadku alebo ohrozeniu riadneho priebehu podujatia,
      k) prerušiť podujatie alebo ukončiť podujatie podľa športových pravidiel, ak došlo k hrubému narušeniu verejného poriadku alebo vážnemu ohrozeniu bezpečnosti, zdravia, mravnosti alebo majetku, ak nie je možné obnoviť verejný poriadok a zabezpečiť ďalší pokojný priebeh podujatia iným spôsobom a nie je potrebný postup podľa § 7,
      l) umožniť účasť len takému počtu divákov, ktorý zodpovedá projektovanej kapacite športového zariadenia,
      m) zabezpečiť, aby sa na miesto konania podujatia neumožnil vstup fyzickým osobám, ktorým bola účasť na podujatí zakázaná podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu,[8]
      n) zabezpečiť, aby vstupenky pre divákov boli vystavené na meno a priezvisko diváka, ak o tom rozhodne športový zväz alebo na základe vlastného rozhodnutia,
      o) zabezpečiť pre usporiadateľov reflexné vesty alebo reflexné rovnošaty s výrazným nápisom „USPORIADATEĽ“ a číslom na prednom a zadnom diele; pri medzinárodnom podujatí sa môže používať aj nápis určený pravidlami medzinárodnej športovej organizácie,
      p) zabezpečiť prístupnosť podujatia pre osoby so zdravotným postihnutím a osoby so zníženou pohyblivosťou,
      q) zabezpečiť prístup a umožniť vstup na miesto konania podujatia tak, aby bolo možné vykonať účinný a rýchly zásah poriadkovej služby, hasičskej jednotky a záchrannej zdravotnej služby,
      r) zabezpečiť sprístupnenie záznamov z kamerového zabezpečovacieho systému (ďalej len „kamerový systém“) vyhotovených podľa § 21 ods. 1 na účely podľa § 21 ods. 4.

      (2) Organizátor podujatia s osobitným režimom okrem povinností podľa odseku 1 je povinný aj
      a) vykonať bezpečnostné opatrenia uvedené v oznámení podľa § 4 ods. 3 písm. p),
      b) určiť bezpečnostného manažéra a zabezpečiť riadne vykonávanie jeho činnosti na podujatí,
      c) vykonať prehliadku miesta konania podujatia bezprostredne pred začiatkom podujatia a zabezpečiť, aby sa tam nenachádzali predmety uvedené v § 16 písm. a) a c),
      d) uviesť na vstupenke alebo informačnom letáku situačný plán miesta konania podujatia.

      (3) Organizátor rizikového podujatia okrem povinností podľa odsekov 1 a 2 je povinný aj
      a) požiadať v písomnej forme alebo v elektronickej forme obec a Policajný zbor o pomoc pri zabezpečení ochrany verejného poriadku a priebežne ich informovať o predpokladanom počte rizikových účastníkov podujatia a o ďalších skutočnostiach súvisiacich s ich účasťou na podujatí,
      b) zabezpečiť, aby sa nepredávali, nepodávali alebo nepožívali alkoholické nápoje s obsahom alkoholu vyšším ako 4,1 objemových percent alkoholu, ak obec nevydala zákaz predaja, podávania alebo požívania alkoholických nápojov,
      c) vyčleniť a označiť najmenej jeden samostatný sektor pre divákov podporujúcich domáce družstvo alebo jednotlivca (ďalej len „sektor domácich“), najmenej jeden samostatný sektor pre divákov podporujúcich hosťujúce družstvo alebo jednotlivca (ďalej len „sektor hostí“), a sektory pre ostatných účastníkov podujatia a zabezpečiť rovnaké služby v sektoroch domácich a sektoroch hostí; pre divákov podporujúcich hosťujúce družstvo alebo jednotlivca musí byť vyčlenený najmenej jeden sektor v nižšej kategórii vstupeniek a jedna časť sektora vo vyššej kategórii vstupeniek, ak takéto vstupenky boli distribuované,
      d) zabezpečiť, aby vstupenky pre divákov podporujúcich hosťujúce družstvo boli vystavené na meno a priezvisko diváka a umožniť vstup na podujatie až po overení totožnosti diváka s touto vstupenkou,
      e) zabezpečiť, aby pri domácich podujatiach nevnášali účastníci podujatia štátne symboly iných štátov alebo ich predchodcov,
      f) zabezpečiť, aby všetci členovia usporiadateľskej služby boli oboznámení s fotografiami tváre fyzických osôb, ktorých účasť na podujatí bola zakázaná podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu,[8]a aby mali v čase konania podujatia prístup k výpisu z evidencie v informačnom systéme podľa § 22 ods. 2 a ods. 7 písm. b),
      g) zabezpečiť uskutočnenie porady za účasti hlavného usporiadateľa, bezpečnostného manažéra určeného organizátorom podujatia, bezpečnostného manažéra hostí, osoby delegovanej národným športovým zväzom alebo športovým zväzom (ďalej len „delegát zväzu“), zástupcu prevádzkovateľa strážnej služby, príslušníka Policajného zboru, osoby, ktorú obec poverila v jej mene vykonávať dozor (ďalej len „dozorný orgán“), zástupcu hasičskej jednotky, zástupcu záchrannej zdravotnej služby, a ak je to potrebné aj ďalších osôb zúčastňujúcich sa na príprave a priebehu podujatia, a to najmenej päť dní pred konaním podujatia a v deň konania podujatia; ak je na základe nových skutočností podujatie označené za rizikové v čase kratšom ako päť dní pred začiatkom podujatia, organizátor podujatia zabezpečí uskutočnenie takejto porady bezodkladne po označení podujatia za rizikové a v deň konania podujatia.

      (4) Organizátor podujatia s osobitným režimom, podujatia najvyššej celoštátnej súťaže v kategórii dospelých a medzinárodného podujatia vypracuje organizačný poriadok podujatia a návštevný poriadok podujatia, ktoré zverejní na viditeľnom verejne prístupnom mieste na mieste konania podujatia a na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené. Organizačný poriadok obsahuje všetky náležitosti, ktoré súvisia s organizovaním podujatia, zabezpečením a výkonom činnosti usporiadateľskej služby, bezpečnostné opatrenia a opatrenia na ochranu bezpečnosti, zdravia, mravnosti, majetku a životného prostredia v priebehu podujatia a v súvislosti s ním. V návštevnom poriadku podujatia organizátor podujatia upraví podrobnosti súvisiace s účasťou divákov na podujatí.

      Dôvodová správa k § 6:

      Obsahom § 6 je podrobná úprava povinností organizátora, ktoré sú rozlíšené podľa druhu podujatia.

      Odsek 1 upravuje všeobecné povinnosti, ktoré musí splniť každý organizátor podujatia, teda aj organizátor, ktorý organizuje podujatie, ktoré nie je podujatím s osobitným režimom. Doplnenie, resp. zmena jednotlivých povinností vychádza zo skúseností získaných na základe aplikačnej praxe a z potreby zosúladenia právnej úpravy s faktickým, resp. želaným stavom.

      Zdôrazňuje sa povinnosť organizátora podujatia zabezpečiť ochranu objektov a verejný poriadok na mieste konania podujatia prostredníctvom členov usporiadateľskej služby.

      Novo sa ustanovuje aj povinnosť organizátora podujatia zabezpečiť pred začiatkom každého podujatia zaškolenie členov usporiadateľskej služby (vrátane dobrovoľníkov). Toto školenie bude zamerané na druh a charakter konkrétneho podujatia, predpokladaný počet a rizikovosť divákov a bezpečnostné opatrenia, ktoré budú vykonávané na predmetnom podujatí.

      Hranie slovenskej hymny v najvyšších súťažiach sa v praxi uskutočňovalo skôr výnimočne a orgány dozoru (podľa doterajšej úpravy to bola obec) plnenie tejto povinnosti nevyžadovali/nesankcionovali, preto sa navrhuje ustanovenie upraviť a naplniť tak jeho dodržiavanie. Pri bežných stretnutiach najvyšších hokejových a futbalových súťaží sa hranie slovenskej hymny neosvedčilo. Vychádzajúc z uvedeného sa navrhuje, aby slovenská hymna sa hrala povinne na začiatku podujatia, ak ide o medzinárodné podujatie, na ktorom súťaží družstvo alebo jednotlivec Slovenskej republiky (na klubovej úrovni i na úrovni štátnej reprezentácie) alebo ak ide o finálové podujatie najvyššej celoštátnej súťaže (v kategórii dospelých - mužov i žien, ako aj v mládežníckych kategóriách).

      V záujme posilnenia efektivity preventívnych opatrení proti páchateľom deliktov diváckeho násilia sa dopĺňa povinnosť organizátora vykonať potrebné opatrenia organizačno-technickej povahy smerujúce k tomu, aby na podujatí, za ktoré zodpovedá, nebola umožnená účasť osôb, ktorých účasť na tomto podujatí bola zakázaná. Toto ustanovenie vychádza z predpokladu, že organizátor podujatia bude môcť efektívne využívať informačný systém, v ktorom budú evidované osoby (ich identifikačné údaje a fotografia), ktorým bol rozhodnutím orgánov verejnej moci, prípadne aj v disciplinárnom konaní udelený zákaz účasti na určených športových podujatiach v akejkoľvek forme a rozsahu.

      Ustanovuje sa povinnosť organizátora zabezpečiť prístupnosť podujatia pre osoby so zdravotným postihnutím a osoby so zníženou pohyblivosťou, ktorej splnenie by malo byť vo vyspelej sociálne orientovanej spoločnosti štandardné.

      Organizátor podujatia bude tiež povinný zabezpečiť prístup a umožniť vstup na miesto konania podujatia tak, aby bolo možné vykonať účinný a rýchly zásah poriadkovej služby, hasičskej jednotky a záchrannej zdravotnej služby.

      Zavádza sa povinnosť organizátora zabezpečiť sprístupnenie záznamov z kamerového zabezpečovacieho systému oprávneným osobám pod hrozbou sankcie, aby sa predišlo situáciám, keď by mohol organizátor beztrestne odmietnuť sprístupnenie záznamov napr. v prípade, keď tieto záznamy majú slúžiť na preukázanie nedostatkov na strane organizátora.

      Pre organizátora podujatia s osobitným režimom, návrh zákona okrem povinností podľa odseku 1 určuje aj ďalšie povinnosti.

      V prvom rade je organizátor podujatia povinný zabezpečiť vykonanie bezpečnostných opatrení, ktoré uviedol v oznámení podujatia obci, prípadne aj ďalších opatrení určených obcou alebo Policajným zborom.

      Nová právna úprava ustanovuje v rámci usporiadateľskej služby bezpečnostného manažéra podujatia ako ďalšiu dôležitú osobu zodpovednú za riadny a pokojný priebeh podujatia, predovšetkým z bezpečnostného hľadiska. Bezpečnostný manažér musí byť určený organizátorom podujatia vždy pri podujatí s osobitným režimom. Pri ostatných podujatiach je na rozhodnutí organizátora, či určí bezpečnostného manažéra.

      Podujatie s osobitným režimom si vyžaduje vykonanie ďalších bezpečnostných opatrení súvisiacich so zabezpečením riadneho a pokojného priebehu podujatia. Preto sa organizátorovi takéhoto podujatia ustanovuje povinnosť vykonať prehliadku miesta konania podujatia bezprostredne pred konaním podujatia a taktiež uviesť na vstupenke alebo informačnom letáku situačný plán miesta konania podujatia.

      Najprísnejší režim právnej úpravy postihuje tie podujatia, ktoré vzhľadom na podmienky, za ktorých sa budú konať a očakávané agresívne správanie problémových divákov, ktorých účasť sa na takomto podujatí predpokladá, sú označené ako rizikové. Okrem povinností vymedzených v odseku 1 a 2 tohto ustanovenia sa organizátorovi rizikového podujatia ukladajú aj ďalšie povinnosti.

      Na účely zabezpečenia riadneho a pokojného priebehu podujatia sa vymedzuje povinnosť organizátora rizikového podujatia požiadať Policajný zbor a obec o pomoc pri zabezpečení verejného poriadku, a aktívne operatívne informovať obec a policajné zložky o svojich zisteniach získaných v rámci činnosti bezpečnostného manažéra alebo od zástupcov fanklubov o relevantných okolnostiach z pohľadu zabezpečenia verejného poriadku, bezpečnosti, ochrany zdravia osôb, životného prostredia a majetku v súvislosti s uskutočnením rizikového podujatia. Predovšetkým sa zabezpečí priebežná informovanosť určených subjektov o predpokladanom počte, spôsobe prepravy a správaní rizikových účastníkov podujatia počas ich presunu a na podujatí. Vzhľadom na požiadavku operatívneho reagovania na skutočnosti súvisiace s prípravou a organizovaním rizikového podujatia sa navrhuje možnosť žiadosti o poskytnutie pomoci pri organizácii rizikového podujatia, ako aj informovania podstatných skutočnostiach aj elektronickou formou spravidla zaslaním vyplneného elektronického formulára.

      Ak obec nevydala zákaz predaja, podávania a požívania alkoholických nápojov, nová právna úprava zavádza obmedzenie spočívajúce v tom, že na rizikovom podujatí sa môžu podávať len alkoholické nápoje, ktorých obsah alkoholu nie je vyšší ako 4,1%, čo zodpovedá desaťstupňovému pivu.

      Vzhľadom na predchádzajúce praktické skúsenosti sa okrem povinnosti organizátora podujatia vyčleniť samostatné sektory pre priaznivcov domáceho družstva a pre priaznivcov hostí ustanovuje aj povinnosť vyčleniť v sektoroch hostí aspoň jeden sektor pre tých divákov, ktorí si zakúpili vstupenky vyššej kategórie a aspoň jednu časť sektoru pre divákov, ktorí si zakúpili vstupenky nižšej kategórie. Sektory je možné oddeľovať mechanickými zábranami alebo aj živou reťazou usporiadateľov. Navrhovanou úpravou sa sleduje to, aby diváci podporujúci hosťujúce družstvo v záujme pokojného sledovania podujatia mali garantovanú možnosť zakúpiť si vstupenky vyššej kategórie a aby si nekupovali vstupenky roztrúsené v sektoroch určených pre domácich priaznivcov, z čoho mohli prameniť drobné slovné roztržky či konflikty v hľadisku. V prípade, ak by k tomu došlo, je usporiadateľ povinný vyzvať takú osobu, aby sa presunula do sektoru pre fanúšikov hostí a ak odmietne, je usporiadateľ oprávnený vyzvať takého fanúšika hostí na opustenie športového zariadenia.

      V sektoroch pre domácich priaznivcov i sektoroch pre hosťujúcich priaznivcov je organizátor podujatia povinný zabezpečiť rovnaký štandard služieb (najmä toalety a bufety), aby nedochádzalo k situáciám, že dôvodom negatívnych prejavov sú nedôstojné podmienky pre priaznivcov podporujúcich hosťujúce družstvo. Na jednej strane sa zabezpečuje právo na slušné podmienky pre fanúšikov hostí zodpovedajúce tým, ktoré majú fanúšikovia domácich, na druhej strane sa bude od fanúšikov vyžadovať, aby sa správali slušne, nepoškodzovali zariadenie športového zariadenia, ktoré má dlhodobo slúžiť hosťujúcim priaznivcom (sedačky, bufety, toalety, prípadne iné vybavenie sektoru). V rámci projektu výstavby a rekonštrukcie 21 slovenských štadiónov a národného štadiónu v Bratislave budú v príslušnom štandarde vybavené na všetkých štadiónoch sektory pre hosťujúcich priaznivcov a bude záležať od správania hosťujúcich priaznivcov a dôslednosti organizátorov podujatí na týchto štadiónoch, ako dlho budú tieto sektory slúžiť v dôstojnej podobe tým, pre ktorých budú vybudované, vrátane vybavenia služieb v týchto sektoroch.

      S cieľom predchádzať negatívnym javom na podujatiach spojených s nevhodným často až agresívnym správaním účastníkov podujatia sa predloženým návrhom zákona ustanovuje povinnosť organizátora rizikového podujatia zabezpečiť predaj vstupeniek do sektorov hostí tak, že budú vystavené na meno a priezvisko diváka. Vzhľadom na to, že k protiprávnym konaniam na základe dlhodobého skúmania dochádza najčastejšie v sektoroch hostí, sa táto povinnosť pre organizátora rizikového podujatia týka len vstupeniek pre divákov podporujúcich hosťujúce družstvo. Obdobné riešenie bolo aplikované aj v iných európskych štátoch.

      Ďalšou povinnosťou organizátora rizikového podujatia je zabezpečiť, aby pri domácich podujatiach nevnášali účastníci podujatia štátne symboly iných štátov alebo ich predchodcov, vzhľadom k ich častému znevažovaniu. Pri medzinárodnom stretnutí táto povinnosť neplatí nakoľko je prirodzené, že fanúšikovia z rôznych štátov používajú na podporu svojich reprezentačných alebo klubových družstiev alebo jednotlivcov svoje štátne symboly.

      Z dôvodu zabezpečenia riadneho a pokojného priebehu rizikového podujatia sa organizátorovi takéhoto podujatia novo ustanovuje povinnosť zabezpečiť, aby všetci členovia usporiadateľskej služby boli oboznámení s fotografiami tváre fyzických osôb, ktorých účasť na podujatí bola zakázaná a za tým účelom tiež zabezpečiť, aby členovia usporiadateľskej služby mali prístup k výpisu z evidencie v informačnom systéme. Upravuje sa povinnosť organizátora rizikového podujatia organizačno-technicky zabezpečiť, aby členovia usporiadateľskej služby mali prístup k evidencii extrémistických materiálov v informačnom systéme o bezpečnosti na športových podujatiach, ktorých vnášanie na miesto konania podujatia je zakázané, čím sa dosiahne lepšia vykonateľnosť povinnosti členov usporiadateľskej služby zaistiť extrémistické materiály (transparenty, vlajky, odznaky, časti oblečenia a pod.) vnášané alebo vnesené na miesto konania podujatia (na vstupe alebo v hľadisku) a odovzdať ich polícii. Predpokladom toho je ich správna identifikácia.

      Za účelom naplnenia podstaty § 1 ods. 7 a zabezpečenia vzájomnej koordinácie, spolupráce a súčinnosti všetkých subjektov zúčastňujúcich sa na organizácii a priebehu rizikového podujatia so spoločným cieľom a úlohou zabezpečiť organizáciu/uskutočnenie verejného športového podujatia (zabezpečenie výkonu zhromažďovacieho práva) tak, aby nedošlo k narušeniu verejného poriadku ani ohrozeniu života, zdravia, mravnosti, majetku a životného prostredia, sa navrhuje ustanoviť povinnosť organizátora rizikového podujatia zabezpečiť koordinačné stretnutie uvedených osôb, na ktorom sa prerokujú najdôležitejšie otázky pre zabezpečenie riadneho a pokojného priebehu podujatia, najmä navrhované bezpečnostné opatrenia organizátorom, obcou a/alebo políciou a možné spôsoby ich vykonania/zabezpečenia v súčinnosti príslušných subjektov. 

      Každé podujatie s osobitným režimom, podujatie najvyššej celoštátnej súťaže dospelých a medzinárodné podujatie na účely zabezpečenia jeho riadneho priebehu vyžaduje vypracovanie dvoch základných predpisov, v ktorých budú obsiahnuté pokyny a opatrenia. Prvý predpis obsahuje pokyny a opatrenia súvisiace s organizačným zabezpečením podujatia, pre ktoré je vhodný názov “organizačný poriadok”.

      Druhým predpisom sú pokyny a opatrenia, ktoré obsahujú pravidlá správania sa určené pre účastníkov podujatia, teda “návštevný poriadok”, ktorý bude štandardne obsahovať aj povinnosti a zákazy pre účastníkov podujatia podľa tohto zákona. V návštevnom poriadku sú podľa miestnych podmienok určené aj pravidlá pre vstup návštevníkov na podujatie a činnosť osôb bezprostredne vykonávajúcich usporiadateľskú službu na podujatí. Organizátor podujatia je povinný oba uvedené poriadky vypracovať a uverejniť ich predpísaným spôsobom. Je primerané požadovať od organizátora, aby oba poriadky sprístupnil jednak účastníkom podujatia v čase konania podujatia na dobre viditeľnom verejne prístupnom mieste na mieste konania podujatia (spravidla pri vstupe do športového zariadenia) a v súčasnej dobe je primeraná aj požiadavka, aby boli oba poriadky uverejnené aj na internete na webovom sídle organizátora podujatia.

      § 7

      (1) Ak na mieste konania podujatia došlo k hrubému narušeniu verejného poriadku alebo vážnemu ohrozeniu bezpečnosti, zdravia, mravnosti, majetku alebo životného prostredia, ktoré nemôže byť odstránené silami a prostriedkami organizátora podujatia, organizátor podujatia ihneď preruší podujatie alebo ukončí podujatie podľa športových pravidiel a bezodkladne požiada o pomoc Policajný zbor. Organizátor podujatia môže požiadať Policajný zbor o pomoc aj vtedy, ak sa účastníci podujatia po ukončení podujatia pokojne nerozídu.

      (2) Ak okolnosti podľa odseku 1 nastali v dôsledku hrubého porušenia povinnosti organizátora podujatia, organizátor podujatia je povinný nahradiť Policajnému zboru náklady účelne vynaložené na obnovenie verejného poriadku. Ak súčinnosť podľa odseku 1 poskytne obecná polícia, organizátor podujatia je povinný nahradiť obci náklady účelne vynaložené na obnovenie verejného poriadku.

      (3) Organizátor podujatia je oprávnený uplatniť si od účastníka podujatia, ktorého protiprávnym konaním došlo k okolnostiam podľa odseku 1,
      a) primeranú náhradu nákladov uhradených podľa odseku 2 a
      b) primeranú náhradu za sankciu alebo opatrenia, ktoré boli organizátorovi podujatia v súvislosti s týmto protiprávnym konaním uložené orgánmi verejnej moci, orgánmi medzinárodnej športovej organizácie alebo orgánmi príslušného športového zväzu.

      (4) Pri uplatňovaní nárokov podľa odsekov 2 a 3 sa postupuje podľa osobitného predpisu.[9]

      (5) Organizátor podujatia je oprávnený zaznamenať účastníka podujatia, ktorý porušil organizačný poriadok podujatia alebo návštevný poriadok podujatia, do evidencie informačného systému podľa § 22 ods. 2.

      Dôvodová správa k § 7:

      SNávrh zákona vychádza z konceptu, že organizátor podujatia zodpovedá za zabezpečenie verejného poriadku na mieste konania podujatia (v športovom zariadení) a Policajný zbor a obecná polícia zabezpečuje dodržiavanie verejného poriadku mimo športového zariadenia. Policajti, okrem veliaceho dôstojníka a tzv. spotterov, nebudú za normálnych okolností počas podujatia prítomní v priestoroch športového zariadenia, ani ak pôjde o rizikové podujatie. Policajné jednotky budú však pripravené na vykonanie zákroku, ak by v priestoroch športového zariadenia nastali okolnosti predpokladané zákonom. Výnimkou z uvedeného konceptu budú prípady, keď na základe odplatnej zmluvy s organizátorom podujatia bude Policajný zbor a/alebo obecná polícia poskytovať súčinnosť pri organizácii rizikového podujatia preventívnym umiestnením policajtov v priestoroch športového zariadenia.

      V nadväznosti na uvedený koncept návrh zákona ustanovuje povinný postup organizátora podujatia v prípadoch, keď už nie je schopný udržať verejný poriadok na mieste konania podujatia (na štadióne) vlastnými prostriedkami a silami (usporiadatelia, strážna služba). Organizátor bude v takom prípade povinný prerušiť alebo ukončiť športové podujatie v súlade s pravidlami príslušnej športovej súťaže, a to v závislosti od závažnosti porušenia verejného poriadku a ohrozenia bezpečnosti osôb alebo majetku a súčasne je povinný požiadať o súčinnosť Policajný zbor pri obnovení pokojného stavu. Po obnovení pokojného stavu, podľa vážnosti aktuálnej situácie, jej predpokladaného ďalšieho vývoja a vzniknutých následkov, môže podujatie po prerušení prípadne pokračovať.

      Rovnako v prípadoch, ak účastníci nedodržia svoju povinnosť po skončení podujatia sa pokojne rozísť, je organizátor podujatia oprávnený požiadať o súčinnosť Policajný zbor.

      Návrh zákona ustanovuje oprávnenie Policajného zboru uplatniť si primeranú náhradu účelne vynaložených nákladov policajného zásahu v prípadoch, keď nutnosť policajného zásahu bola dôsledkom hrubého porušenia povinnosti zo strany organizátora podujatia. Ak súčinnosť pri obnovení pokojného stavu poskytne obecná polícia rovnako, si bude môcť uplatniť účelne vynaložené náklady.

      Spravidla pôjde o prípady, keď organizátor podujatia napr. v úmysle ušetriť na nákladoch na usporiadateľskú službu podcenil informácie o počte a rizikovosti divákov a/alebo nevykonal na mieste konania podujatia potrebné bezpečnostné opatrenia.

      Zároveň sa upravuje oprávnenie organizátora podujatia uplatňovať si regresne náhradu, ktorú organizátor uhradil za vykonanie zásahu policajným zborom alebo obecnou políciou, alebo jej primeranú časť od subjektov, v dôsledku konania ktorých vznikla situácia, ktorá si vyžiadala zásah polície (napr. ak klub dostal pokutu za použitie pyrotechniky v hľadisku; nešportové správanie diváka spočívajúce vo vyvolaní bitky medzi divákmi, vbehnutí na ihrisko alebo vhadzovaní predmetov na ihrisko, vulgárne, či rasistické pokriky alebo extrémistické prejavy, bude si môcť regresne uplatniť v civilnom konaní primeranú časť tejto pokuty voči konkrétnej osobe, ktorá sa dopustila protiprávneho konania, za ktoré klub dostal pokutu.

      Upravuje sa aj oprávnenie organizátora podujatia zaznamenať účastníka podujatia, ktorý porušil organizačný poriadok podujatia alebo návštevný poriadok podujatia, do evidencie informačného systému o bezpečnosti na športových podujatiach. Zapísanie záznamu do informačného systému sa ponecháva na uvážení organizátora podujatia, ktorý sa na základe závažnosti porušenia organizačného alebo návštevného poriadku účastníkom podujatia rozhodne, či ho zapíše do informačného systému. Menej závažné formy porušenia organizačného alebo návštevného poriadku môžu byť vybavené bez záznamu výchovnou asertívnou komunikáciou s príslušným divákom - pohovorom, (dôrazným) upozornením a pod. Takýmito menej závažnými porušeniami budú napr. obsadenie cudzieho sedadla, opakované vstávanie zo sedadla obmedzujúce iných divákov, vykrikovanie neslušných výrazov, vyhodenie drobného odpadu mimo určených miest, drobné znečistenie hľadiska napr. vyliatím nápoja, zvyškami jedla, obalmi a pod.

      Usporiadateľská služba (§ 8 - 14)

      § 8

      (1) Usporiadateľská služba je organizovaná a riadená činnosť, ktorej cieľom je zabezpečenie pokojného priebehu podujatia v súlade so zákonom a účelom podujatia, udržanie verejného poriadku a ochrana bezpečnosti, zdravia, mravnosti, majetku, životného prostredia a zaistenie informovanosti a pohodlia účastníkov podujatia.

      (2) Usporiadateľskú službu vykonáva hlavný usporiadateľ, bezpečnostný manažér a usporiadatelia. Výkon činnosti usporiadateľskej služby môže organizátor podujatia zabezpečiť aj prostredníctvom prevádzkovateľa strážnej služby.

      (3) Obec môže na základe písomnej dohody s organizátorom podujatia poskytovať súčinnosť pri plnení úloh usporiadateľskej služby prostredníctvom obecnej polície. Táto dohoda obsahuje najmä
      a) zásady spolupráce obecnej polície a organizátora podujatia,
      b) počet príslušníkov obecnej polície, ktorí budú plniť úlohy usporiadateľskej služby,
      c) rozsah činnosti vykonávanej obecnou políciou,
      d) spôsob určenia výšky nákladov uhrádzaných organizátorom podujatia obci za vykonanú činnosť.

      Dôvodová správa k § 8:

      Vymedzením pojmu usporiadateľská služba sa sleduje presné vyjadrenie podstaty činnosti, úloh a vzájomných vzťahov členov usporiadateľskej služby.

      Navrhuje sa spresnenie poslania, úloh a činností usporiadateľskej služby tak, aby bolo v základnej definícii podstaty usporiadateľskej služby vyjadrené, že základnou úlohou usporiadateľskej služby je aj poskytovanie informácií dôležitých z pohľadu podujatia jeho účastníkom, ako aj všeobecná starostlivosť nielen o bezpečnosť, ale aj o pohodlie účastníkov podujatia.

      Ak je usporiadateľská služba zabezpečovaná s využitím strážnej služby, na zamestnancov strážnej služby sa vzťahujú aj práva a povinnosti členov usporiadateľskej služby, ktorí zároveň majú oprávnenia podľa osobitného zákona o súkromnej bezpečnosti.

      Návrh zákona určuje pre organizátora podujatia možnosť, aby na základe dohody o spolupráci bolo plnenie úloh a činností usporiadateľskej služby zabezpečené aj obecnou políciou.

      Táto dohoda, ktorá musí mať písomnú formu, obsahuje najmä zásady spolupráce obecnej polície a organizátora podujatia, počet príslušníkov obecnej polície, ktorí budú plniť úlohy usporiadateľskej služby, rozsah činnosti vykonávanej obecnou políciou a spôsob určenia výšky nákladov uhrádzaných organizátorom podujatia obci za vykonanú činnosť.

      § 9

      (1) Počet členov usporiadateľskej služby na podujatí je najmenej 10 členov usporiadateľskej služby na 300 divákov, pričom tento počet sa na každých ďalších 100 divákov zvyšuje najmenej o jedného člena usporiadateľskej služby.

      (2) Počet členov usporiadateľskej služby na rizikovom podujatí je najmenej 20 členov usporiadateľskej služby na 300 divákov, pričom tento počet sa na každých ďalších 100 divákov zvyšuje najmenej o dvoch členov usporiadateľskej služby. Na rizikovom podujatí s nižším počtom divákov ako 300 je počet členov usporiadateľskej služby najmenej dvaja členovia usporiadateľskej služby na každých 30 divákov.

      (3) Ak ide o podujatie s osobitným režimom, najmenej 20 % počtu všetkých členov usporiadateľskej služby tvoria odborne spôsobilí zamestnanci prevádzkovateľa strážnej služby alebo príslušníci obecnej polície; to neplatí, ak ide o rizikové podujatie a podujatie, na ktorom poskytuje súčinnosť Policajný zbor podľa § 18 ods. 4 alebo podľa osobitného predpisu.[10]

      (4) Ak ide o rizikové podujatie, najmenej 50% počtu všetkých členov usporiadateľskej služby tvoria odborne spôsobilí zamestnanci prevádzkovateľa strážnej služby alebo príslušníci obecnej polície.

      (5) Na podujatí, ktoré nie je označené za rizikové a na podujatí s predpokladanou účasťou nad 10 000 účastníkov podujatia, môže byť najviac 50% počtu usporiadateľov nahradených dobrovoľníkmi, ak obec podľa § 17 ods. 3 neurčí inak.

      Dôvodová správa k § 9:

      S prihliadnutím na poznatky vyplývajúce z aplikačnej praxe sa návrhom zákona presne vymedzuje, akým spôsobom sa určí potrebný počet členov usporiadateľskej služby pri podujatiach s rôznymi počtami divákov. Pri bežnom podujatí je ustanovený počet členov usporiadateľskej služby najmenej 10 usporiadateľov na 300 divákov a na každých 100 divákov jeden ďalší usporiadateľ. Ak ide o podujatie s osobitným režimom, najmenej 20% počtu všetkých členov usporiadateľskej služby tvoria odborne spôsobilí zamestnanci prevádzkovateľa strážnej služby alebo príslušníci obecnej polície, ak nejde o rizikové podujatie alebo o podujatie, na ktorom poskytuje súčinnosť Policajný zbor podľa § 18 ods. 4 alebo podľa osobitného predpisu (súčinnosť pri zabezpečení dopravných obmedzení).

      Pri rizikových podujatiach sa vyžaduje dvojnásobný počet usporiadateľov (najmenej 20 na 300 divákov a na každých ďalších 100 ďalší dvaja usporiadatelia), pričom z dôvodu vyššieho bezpečnostného rizika a tým aj náročnosti výkonu usporiadateľskej služby musí byť najmenej polovica členov usporiadateľskej služby tvorená odborne spôsobilými zamestnancami prevádzkovateľa strážnej služby alebo príslušníkmi obecnej polície. Bezpečnostná zložka usporiadateľskej služby môže byť zabezpečená aj na základe dohody s Policajným zborom alebo s obecnou políciou.

      Zákonom ustanovený počet členov usporiadateľskej služby na základe odôvodnenej žiadosti organizátora môže zvýšiť alebo znížiť obec postupom podľa § 17 ods. 3. Kritériom pre určenie nižšieho alebo vyššieho počtu členov usporiadateľskej služby je najmä druh podujatia, podmienky konania podujatia, predpokladaný počet a rizikovosť divákov.

      Zároveň sa ustanovuje aj oprávnenie pri podujatiach, ktoré nie sú rizikové a pri veľkých podujatiach s predpokladanou účasťou viac ako 10 000 účastníkov podujatia doplniť usporiadateľskú službu aj dobrovoľníkmi (najviac 50%), ak obec nerozhodne inak postupom podľa § 17 ods. 3.

      § 10 - Hlavný usporiadateľ

      (1) Hlavný usporiadateľ organizuje a riadi činnosť usporiadateľskej služby a zabezpečuje plnenie úloh podľa pokynov organizátora podujatia.

      (2) Hlavným usporiadateľom môže byť fyzická osoba, ktorá
      a) dosiahla vek 21 rokov,
      b) dva roky sa podieľala na organizovaní podujatí,
      c) je zdravotne spôsobilá,
      d) je bezúhonná a
      e) má odbornú spôsobilosť na výkon činnosti hlavného usporiadateľa.

      (3) Odborná spôsobilosť na výkon činností hlavného usporiadateľa sa získava absolvovaním odbornej prípravy a úspešným vykonaním skúšky. Preukazuje sa osvedčením hlavného usporiadateľa.

      (4) Odborná príprava hlavného usporiadateľa obsahuje teoretickú prípravu a praktickú prípravu zameranú na získanie vedomostí, schopností a zručností v oblastiach podľa § 13 ods. 5 potrebných na výkon činnosti hlavného usporiadateľa.

      (5) Odbornú prípravu hlavného usporiadateľa zabezpečuje národný športový zväz prostredníctvom odborne spôsobilých osôb pre jednotlivé oblasti podľa § 13 ods. 5, ktoré určujú rozsah teoretickej prípravy a praktickej prípravy.

      (6) Na vykonanie odbornej prípravy a skúšky hlavného usporiadateľa sa uchádzač prihlasuje formou elektronickej prihlášky zverejnenej na webovom sídle národného športového zväzu. Ak sa uchádzač nemôže prihlásiť na odbornú prípravu formou elektronickej prihlášky, prihlási sa písomnou prihláškou zaslanou na adresu národného športového zväzu. Prihláška na odbornú prípravu a skúšku hlavného usporiadateľa obsahuje
      a) meno a priezvisko,
      b) dátum narodenia,
      c) adresu trvalého pobytu alebo obdobného pobytu,
      d) adresu elektronickej pošty na účely odbornej prípravy,
      e) počet rokov praxe spočívajúcej v podieľaní sa na organizovaní podujatí.

      (7) Skúška hlavného usporiadateľa sa skladá z písomnej časti vo forme testu a ústnej časti. Ústna časť skúšky sa vykonáva až po úspešnom absolvovaní písomnej časti pred komisiou, ktorej členov na konkrétny termín skúšky alebo na obdobie nie dlhšie ako štyri roky vymenúva a odvoláva národný športový zväz. Členmi komisie sú príslušník Policajného zboru, zástupca obce a zástupca národného športového zväzu a podľa potreby aj ďalšie odborne spôsobilé osoby pre jednotlivé oblasti podľa § 13 ods. 5.

      (8) Po úspešnom vykonaní skúšky národný športový zväz vydá uchádzačovi osvedčenie hlavného usporiadateľa.

      (9) Osvedčenie hlavného usporiadateľa obsahuje
      a) meno, priezvisko, dátum narodenia,
      b) identifikačné číslo,
      c) obdobie platnosti osvedčenia hlavného usporiadateľa,
      d) označenie osoby, ktorá viedla odbornú prípravu,
      e) označenie národného športového zväzu, ktorý osvedčenie hlavného usporiadateľa vydal a
      f) miesto a dátum vydania osvedčenia hlavného usporiadateľa.

      § 11 - Bezpečnostný manažér

      (1) Bezpečnostný manažér je odborne spôsobilý usporiadateľ, ktorého organizátor podujatia určil, aby v súčinnosti s hlavným usporiadateľom pripravoval, riadil, vykonával a vyhodnocoval bezpečnostné opatrenia na mieste konania podujatia.

      (2) Bezpečnostný manažér v priebehu podujatia operatívne určuje bezpečnostné opatrenia, koordinuje ich výkon a podľa potreby zabezpečuje súčinnosť usporiadateľskej služby s Policajným zborom a obecnou políciou.

      (3) Bezpečnostným manažérom môže byť fyzická osoba, ktorá spĺňa podmienky podľa § 10 ods. 2 písm. a) až d) a má odbornú spôsobilosť na výkon činnosti bezpečnostného manažéra.

      (4) Odborná spôsobilosť na výkon činnosti bezpečnostného manažéra sa získava absolvovaním odbornej prípravy zameranej na získanie vedomostí, schopností a zručností v oblastiach podľa § 13 ods. 5 potrebných na výkon činnosti bezpečnostného manažéra a úspešným vykonaním skúšky. Preukazuje sa osvedčením bezpečnostného manažéra.

      (5) Pri odbornej príprave a skúške bezpečnostného manažéra sa postupuje podľa § 10 ods. 4 až 7. Po úspešnom vykonaní skúšky národný športový zväz vydá uchádzačovi osvedčenie bezpečnostného manažéra.

      (6) Osvedčenie bezpečnostného manažéra obsahuje
      a) meno, priezvisko, dátum narodenia,
      b) identifikačné číslo,
      c) obdobie platnosti osvedčenia bezpečnostného manažéra,
      d) označenie osoby, ktorá viedla odbornú prípravu,
      e) označenie národného športového zväzu, ktorý osvedčenie bezpečnostného manažéra vydal a
      f) miesto a dátum vydania osvedčenia bezpečnostného manažéra.

      § 12 - Usporiadateľ

      (1) Usporiadateľ plní úlohy podľa pokynov hlavného usporiadateľa a pri vykonávaní bezpečnostných opatrení aj podľa pokynov bezpečnostného manažéra.

      (2) Usporiadateľom môže byť fyzická osoba, ktorá
      a) dosiahla vek 18 rokov,
      b) je zdravotne spôsobilá,
      c) je bezúhonná a
      d) má odbornú spôsobilosť na výkon činnosti usporiadateľa.

      (3) Odborná spôsobilosť na výkon činnosti usporiadateľa sa získava odbornou prípravou a úspešným absolvovaním testu zahŕňajúceho oblasti podľa § 13 ods. 5. Preukazuje sa preukazom usporiadateľa.

      (4) Uchádzač sa prihlasuje na odbornú prípravu a test formou elektronickej prihlášky zverejnenej na webovom sídle športového zväzu alebo športového klubu. Ak sa uchádzač nemôže prihlásiť na odbornú prípravu a test formou elektronickej prihlášky, prihlási sa písomnou prihláškou zaslanou na adresu športového zväzu alebo športového klubu. Prihláška na odbornú prípravu a test obsahuje
      a) meno a priezvisko,
      b) dátum narodenia,
      c) adresu trvalého pobytu alebo obdobného pobytu,
      d) adresu elektronickej pošty na účely odbornej prípravy.

      (5) Po prihlásení sa na odbornú prípravu podľa odseku 4 športový zväz alebo športový klub sprístupní uchádzačovi študijné materiály zaslaním prístupu na adresu elektronickej pošty uvedenú v prihláške. Odborná príprava uchádzača sa uskutočňuje sebavzdelávaním.

      (6) Odbornú spôsobilosť overuje športový zväz alebo športový klub prostredníctvom odborne spôsobilej osoby, ktorá vyhodnotí splnenie podmienok na výkon činnosti usporiadateľa. Za odborne spôsobilú osobu na overenie odbornej spôsobilosti usporiadateľov sa považuje aj osoba, ktorá je držiteľom platného osvedčenia hlavného usporiadateľa alebo platného osvedčenia bezpečnostného manažéra.

      (7) Po úspešnom absolvovaní testu podľa odseku 3 pod dohľadom odborne spôsobilej osoby vydá športový zväz alebo športový klub uchádzačovi preukaz usporiadateľa.

      (8) Preukaz usporiadateľa obsahuje
      a) meno, priezvisko, dátum narodenia,
      b) identifikačné číslo,
      c) obdobie platnosti preukazu usporiadateľa,
      d) označenie športového zväzu alebo športového klubu, ktorý preukaz usporiadateľa vydal,
      e) označenie osoby, ktorá overila odbornú prípravu uchádzača a
      f) miesto a dátum vydania preukazu usporiadateľa.

      § 13 - Spoločné ustanovenia k podmienkam výkonu činnosti hlavného usporiadateľa, bezpečnostného manažéra a usporiadateľa

      (1) Zdravotná spôsobilosť sa preukazuje lekárskym posudkom o zdravotnej spôsobilosti[11] osoby na výkon činnosti usporiadateľskej služby. Po dosiahnutí veku 55 rokov sa zdravotná spôsobilosť preukazuje každé štyri roky.

      (2) Bezúhonnosť sa preukazuje písomným čestným vyhlásením. Za bezúhonného sa na účely tohto zákona považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený za a) obzvlášť závažný zločin,
      b) úmyselný trestný čin proti životu a zdraviu, úmyselný trestný čin proti slobode a ľudskej dôstojnosti, úmyselný trestný čin všeobecne nebezpečný, úmyselný trestný čin proti republike, úmyselný trestný čin proti poriadku vo verejných veciach,
      c) trestný čin poškodenia a zneužitia záznamu na nosiči informácií alebo
      d) iný trestný čin, ako je uvedený v písmene a) až c), ak bol trestný čin spáchaný so zbraňou, násilím, hrozbou bezprostredného násilia, hrozbou inej ťažkej ujmy, s použitím nátlaku alebo v súvislosti s účasťou na verejnom podujatí.

      (3) Na právoplatné odsúdenie sa prihliada, aj keď bolo zahladené alebo ak sa na osobu hľadí, ako keby nebola za trestný čin uvedený v odseku 2 odsúdená; to neplatí ak ide o odsúdenie za trestný čin spáchaný mladistvým, alebo ak ide o splnenie podmienky bezúhonnosti usporiadateľa.

      (4) Stratu zdravotnej spôsobilosti a stratu bezúhonnosti je hlavný usporiadateľ, bezpečnostný manažér a usporiadateľ povinný bezodkladne oznámiť športovému zväzu alebo športovému klubu, ktorý vydal osvedčenie hlavného usporiadateľa, osvedčenie bezpečnostného manažéra alebo preukaz usporiadateľa.

      (5) Odborná príprava hlavného usporiadateľa, bezpečnostného manažéra a usporiadateľa obsahuje tieto oblasti
      a) právna úprava súvisiaca s organizovaním podujatí,
      b) verbálna a neverbálna komunikácia,
      c) základné vedomosti a praktické zručnosti potrebné pre poskytnutie prvej pomoci,
      d) základné vedomosti a praktické zručnosti potrebné pre zabezpečenie požiarnej ochrany a
      e) praktické riešenie núdzových situácií a modelových situácií.

      (6) Odborná spôsobilosť hlavného usporiadateľa, bezpečnostného manažéra a usporiadateľa sa opakovane overuje po uplynutí štyroch rokov odo dňa vydania osvedčenia hlavného usporiadateľa, osvedčenia bezpečnostného manažéra alebo preukazu usporiadateľa. Opakované overenie odbornej spôsobilosti sa vykonáva formou testu zahŕňajúceho oblasti podľa odseku 5.

      (7) Testy na overenie odbornej spôsobilosti vypracuje odborná komisia, ktorú na obdobie nie dlhšie ako dva roky vymenúva a odvoláva Policajný zbor z odborne spôsobilých osôb v oblastiach uvedených v odseku 5. Odborná komisia určí jednotné pravidlá pre používanie testov na prípravu a skúšku uchádzačov. Národné športové zväzy, športové zväzy, športové kluby, Policajný zbor a obce sú oprávnené navrhovať odbornej komisii zmeny a doplnenia otázok a úloh v teste tak, aby testy okrem spoločnej všeobecnej časti obsahovali aj osobitnú časť, v ktorej budú zohľadnené špecifiká organizovania podujatí v jednotlivých športových odvetviach. Zloženie odbornej komisie zverejňuje Policajný zbor na svojom webovom sídle.

      (8) Odborne spôsobilou osobou pre odbornú prípravu podľa odseku 5 písm. a) je osoba, ktorá má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa získané v študijnom odbore právo alebo má uznaný diplom v tomto odbore v druhom stupni vydaný zahraničnou vysokou školou a najmenej dva roky odbornej právnickej praxe alebo osoba, ktorá získala vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v oblasti bezpečnostných služieb a vykonávala najmenej dva roky bezpečnostnú prax v ozbrojenom bezpečnostnom zbore.

      (9) Odborne spôsobilou osobou pre odbornú prípravu podľa odseku 5 písm. b) je psychológ alebo iná osoba, ktorá má najmenej dva roky praxe v oblasti zahŕňajúcej problematiku verbálnej a neverbálnej komunikácie.

      (10) Odborne spôsobilou osobou pre odbornú prípravu podľa odseku 5 písm. c) je inštruktor prvej pomoci.[12]

      (11) Odborne spôsobilou osobou pre odbornú prípravu podľa odseku 5 písm. d) je príslušník Hasičského a záchranného zboru.

      (12) Odborne spôsobilou osobou pre odbornú prípravu podľa odseku 5 písm. e) je fyzická osoba, ktorá sa najmenej dva roky podieľa na organizovaní a riadení usporiadateľskej činnosti ako príslušník Policajného zboru, príslušník obecnej polície, hlavný usporiadateľ, bezpečnostný manažér, odborne spôsobilý zamestnanec prevádzkovateľa strážnej služby alebo ako delegát zväzu.

      (13) Platnosť osvedčenia hlavného usporiadateľa, osvedčenia bezpečnostného manažéra a preukazu usporiadateľa sa overuje v evidencii informačného systému podľa § 22 ods. 6.

      Dôvodová správa k § 10 až § 13:

      Predmetné ustanovenia upravujú postavenie a úlohy osôb, ktoré v rámci výkonu usporiadateľskej služby na strane organizátora podujatia zabezpečuje hlavný usporiadateľ, bezpečnostný manažér a usporiadateľ.

      Definujú sa podmienky spôsobilosti členov usporiadateľskej služby (hlavný usporiadateľ, bezpečnostný manažér, usporiadateľ) na vykonávanie činnosti usporiadateľskej služby.

      Novo sa definujú predpoklady, ktoré musí osoba usporiadateľa spĺňať, a to zdravotná spôsobilosť, plnoletosť, bezúhonnosť a predovšetkým zodpovedajúca odborná príprava, ktorá ho predurčuje na plnenie úloh súvisiacich s organizáciou riadneho a pokojného priebehu podujatia.

      Zavádza sa nový systém odbornej prípravy, vzdelávania a preskúšania hlavných usporiadateľov, bezpečnostných manažérov a usporiadateľov, v ktorom je ťažisko prenesené do oblasti športovej autonómie (mimo režimu správneho konania), kde budú hlavnú rolu zohrávať národné športové zväzy, ktoré budú zabezpečovať odbornú prípravu prostredníctvom odborne spôsobilých osôb.

      Keďže v doterajšej právnej úprave absentoval základný obsah odbornej prípravy, ktorú má absolvovať/zvládnuť usporiadateľ, cieľom predloženého návrhu zákona je vymedziť základný rámec vedomostí a zručností, ktorými musí osoba usporiadateľa disponovať. Oblasti prípravy a vzdelávania identifikované na základe skúseností a potrieb praxe sú: právna úprava, verbálna a neverbálna komunikácia, poskytnutie prvej pomoci, požiarna ochrana a riešenie typických modelových situácií a krízových situácií.

      Zároveň sa ustanovuje spôsob preskúšania osoby uchádzajúcej sa o spôsobilosť na výkon činností usporiadateľskej služby, resp. opakované overenie odbornej spôsobilosti usporiadateľa.

      Členovia usporiadateľskej služby budú svoju odbornú spôsobilosť preukazovať osvedčením (hlavný usporiadateľ a bezpečnostný manažér) a preukazom (usporiadateľ) o spôsobilosti na výkon činností usporiadateľskej služby. Návrhom zákona sa ustanovujú obligatórne náležitosti osvedčenia a preukazu. Platnosť osvedčenia a preukazu sa navrhuje na štyri roky. Po uplynutí štvorročnej lehoty platnosti osvedčenia sa odborná spôsobilosť usporiadateľa zachová, ak absolvuje opakované overenie odbornej spôsobilosti, ktorú preukáže úspešným vykonaním písomného testu.

      Testy slúžiace na odbornú prípravu, skúšku a overenie odbornej spôsobilosti členov usporiadateľskej služby vypracuje odborná komisia.

      Odbornú komisiu, ktorá vypracuje testy a určí rozsah prípravy uchádzačov o získanie osvedčenia hlavného usporiadateľa, bezpečnostného manažéra a usporiadateľa vymenuje Policajný zbor najviac na dva roky z odborne spôsobilých osôb pre jednotlivé oblasti.

      Požiadavka na vyškolenie niekoľko sto usporiadateľov v pomerne krátkom čase je realizovateľná takým spôsobom, že hlavný usporiadatelia budú oprávnení v športových kluboch, v ktorých pôsobia, postupne zaškoliť potrebný počet usporiadateľov, ktorí budú môcť vykonávať usporiadateľskú činnosť aj pre iné subjekty.

      Odborná príprava ako aj osvedčovanie odbornej spôsobilosti usporiadateľa bude inak patriť do kompetencie príslušného športového zväzu, ktorý obsah vzdelávania ako aj obsah samotnej skúšky prispôsobí svojim potrebám a podmienkam.

      Požiadavka na zriadenie funkcie bezpečnostného manažéra, na jeho zapojenie do prípravy a zabezpečenia riadneho priebehu podujatia a vymedzenie jeho postavenia vyplýva z Uznesenia Rady Európskej únie (2006/C 322/01) zo 4. decembra 2006 o aktualizovanej príručke s odporúčaniami na účely medzinárodnej policajnej spolupráce a s opatreniami na predchádzanie násiliu a výtržnostiam a ich kontrolu v súvislosti s futbalovými zápasmi s medzinárodným rozmerom, na ktorých je zainteresovaný aspoň jeden členský štát (Ú. v. EÚ C 322, 29.12.2006, s. 1 – 39) v platnom znení.

      Bezpečnostný manažér pod vedením hlavného usporiadateľa zabezpečuje predovšetkým bezpečnostné opatrenia na mieste konania podujatia. Predmetné ustanovenie zároveň určuje odborné požiadavky, ktoré musí osoba plniaca úlohy bezpečnostného manažéra spĺňať. Bezpečnostným manažérom je kvalifikovaný usporiadateľ, ktorý však absolvoval osobitnú prípravu nad rámec bežnej odbornej prípravy usporiadateľa. Bezpečnostný manažér svoju odbornú spôsobilosť preukazuje osvedčením o spôsobilosti na výkon činností bezpečnostného manažéra. Aj režim odbornej spôsobilosti podlieha opakovanému overovaniu, a to po uplynutí štyroch rokov od platnosti osvedčenia.

      § 14 - Oprávnenia a povinnosti člena usporiadateľskej služby

      (1) Člen usporiadateľskej služby je oprávnený
      a) presvedčiť sa zrakom, hmatom alebo technickými prostriedkami, či fyzická osoba, ktorá vstupuje na miesto konania podujatia, nemá pri sebe alebo na sebe predmety uvedené v § 16 písm. a), c), f) alebo písm. g); prehliadku hmatom vykonáva člen usporiadateľskej služby rovnakého pohlavia,
      b) neumožniť vstup na podujatie fyzickej osobe, ktorá vnáša na miesto konania podujatia predmety uvedené v § 16 písm. a), c), f) alebo písm. g) alebo je zjavne pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok,
      c) vyzvať diváka na opustenie miesta konania podujatia, ak po upozornení podľa odseku 2 písm. g) pokračuje v nevhodnom správaní alebo konaní alebo ak sa odmietne podriadiť výzve usporiadateľa na premiestnenie do príslušného sektoru vyčleneného podľa § 6 ods. 3 písm. c),
      d) vyviesť diváka a zakázať jeho ďalšiu účasť na podujatí, ak neuposlúchol pokyn podľa písmena c),
      e) vyžiadať preukázanie totožnosti účastníka podujatia v súvislosti s porušením povinností účastníka podujatia, zaznamenať a odovzdať údaje podľa § 22 ods. 3 osobe oprávnenej na spracúvanie údajov v informačnom systéme podľa § 22 ods. 9,
      f) používať na účely plnenia svojich úloh výpis z evidencie v informačnom systéme podľa § 22 ods. 2.

      (2) Člen usporiadateľskej služby je povinný
      a) vykonávať činnosť usporiadateľskej služby tak, aby bola zaistená bezpečnosť účastníkov podujatia,
      b) vykonávať činnosť usporiadateľskej služby tak, aby jeho správanie alebo konanie nebolo dôvodom na vyvolanie alebo rozšírenie hrubej neslušnosti alebo výtržnosti účastníkov podujatia,
      c) zúčastniť sa na zaškolení usporiadateľov pred začiatkom podujatia,
      d) presvedčiť sa, či sa na podujatí chce zúčastniť fyzická osoba na to oprávnená a na ten účel požadovať preukázanie totožnosti účastníka podujatia,
      e) neumožniť vstup na podujatie fyzickej osobe,

      1. ktorej účasť na podujatí bola zakázaná podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu,[8]
      2. ktorá nepreukáže hodnoverne svoju totožnosť, ak ju o to člen usporiadateľskej služby požiadal,
      3. u ktorej je možné dôvodne predpokladať, že bude narušovať verejný poriadok alebo pokojný priebeh podujatia, alebo
      4. mladšej ako 14 rokov bez sprievodu plnoletej fyzickej osoby, ak ide o rizikové podujatie,

      f) zaistiť predmet uvedený v § 16 písm. f) alebo písm. g) a odovzdať ho príslušníkovi Policajného zboru,
      g) upozorniť účastníka podujatia na nevhodnosť jeho správania alebo konania a požadovať, aby od neho upustil, ak svojím správaním alebo konaním narušuje verejný poriadok alebo pokojný priebeh podujatia,
      h) mať v čase konania podujatia oblečenú reflexnú vestu alebo reflexnú rovnošatu s výrazným nápisom „USPORIADATEĽ“ a číslom na prednom a zadnom diele, ak ide o usporiadateľa; pri medzinárodnom podujatí sa môže používať aj nápis určený pravidlami medzinárodnej športovej organizácie,
      i) predložiť na vyzvanie doklad totožnosti a osvedčenie hlavného usporiadateľa, osvedčenie bezpečnostného manažéra alebo preukaz usporiadateľa organizátorovi podujatia, dozornému orgánu, príslušníkovi Policajného zboru a delegátovi zväzu.

      Dôvodová správa k § 14:

      V záujme posilnenia úloh a činností usporiadateľskej služby za účelom väčšej zodpovednosti jej členov za riadny a pokojný priebeh podujatia sa jednoznačne rozčleňujú oprávnenia a povinnosti člena usporiadateľskej služby.

      Napriek tomu, že podľa právnej úpravy platnej od roku 2008 bol usporiadateľ na jednej strane oprávnený:

       presvedčiť sa, či sa na podujatí chce zúčastniť iba fyzická osoba na to oprávnená a

      ● neumožniť vstup na podujatie fyzickej osobe, ktorej súd uložil obmedzenie v rámci probačného dohľadu alebo ktorej príslušný orgán uložil obmedzujúce opatrenie,

      zákon výslovne/priamo usporiadateľa alebo organizátora podujatia neoprávňoval k tomu, aby mohol v priestore, za ktorý organizačne i právne zodpovedá, zisťovať totožnosť účastníka podujatia, hoci z podstaty citovaných zákonných oprávnení je zrejmé, že bez zistenia totožnosti naplnenie tohto účelu nie je možné.

      Taktiež je potrebné jednoznačne vyjadriť povinnosť usporiadateľa, ktorý sa spolupodieľa na zabezpečení riadneho priebehu podujatia vrátane verejného poriadku, bezpečnosti osôb, nevpustiť do priestoru, kde sa podujatie koná osobu, ktorá pri vstupe odmietne preukázať svoju totožnosť alebo ju nepreukáže hodnoverným spôsobom.

      Aby usporiadateľ mohol napĺňať zákonnú povinnosť spočívajúcu v neumožnení vstupu na podujatie fyzickej osobe, ktorej účasť na podujatí bola zakázaná, musí vedieť účastníka podujatia identifikovať a zistiť, či nie je vedený v evidencii osôb, ktorým bola účasť na podujatí zakázaná. Pri rizikových podujatiach je možné predpokladať prísnejšie opatrenia voči osobám, ktoré je možné na základe záznamu v evidencii informačného systému o bezpečnosti na športových podujatiach považovať za rizikové.

      Osobu, ktorá odmietne preukázať na vstupe do športového zariadenia svoju totožnosť, usporiadateľská služba nevpustí na podujatie.

      Zákonný okruh podmienok, za ktorých je člen usporiadateľskej služby povinný neumožniť fyzickej osobe vstup na podujatie, sa rozširuje aj o situácie, keď sa na podujatí chce zúčastniť fyzická osoba, pri ktorej je, či už vzhľadom na jej správanie, verbálne alebo neverbálne prejavy, zrejmé, a teda možno dôvodne predpokladať, že bude narušovať verejný poriadok na podujatí, alebo iným spôsobom ohrozovať pokojný priebeh podujatia.

      Ďalšia situácia, ktorú zákon upravuje je, keď sa na rizikovom podujatí chce zúčastniť fyzická osoba mladšia ako 14 rokov bez sprievodu akejkoľvek plnoletej fyzickej osoby. Usporiadateľ je povinný neumožniť vstup na podujatie takejto maloletej osobe.

      Organizátor podujatia má povinnosť vyčleniť pre účastníkov podujatia samostatné sektory, a to pokiaľ ide o priaznivcov domáceho družstva a tak isto aj pre priaznivcov hosťujúceho družstva. V priebehu podujatia môže nastať situácia, že sa priaznivci hostí dostanú do sektora vyčleneného pre domácich priaznivcov a v dôsledku ich správania alebo už aj samotnou prítomnosťou v sektore domácich vznikne konfliktná situácia, ktorá narušuje pokojnú atmosféru a ohrozuje verejný poriadok. Ak v takom prípade fanúšikovia hostí nevyhovejú výzve usporiadateľa, aby sa premiestnili do sektoru hostí, resp. do časti sektoru vyčlenenej pre fanúšikov hostí, usporiadateľ je oprávnený dať takýmto účastníkom pokyn, aby opustili podujatie.

      V návrhu zákona sa taktiež upravuje oprávnenie člena usporiadateľskej služby v súvislosti s prípravou podujatia (pred podujatím) a v čase konania podujatia využívať na plnenie pridelených úloh výpis z informačného systému za účelom identifikácie rizikových osôb, najmä tých, ktorým bola účasť na podujatí zakázaná, s cieľom zabrániť ich účasti na podujatí.

      Zároveň sa oproti pôvodnej právnej úprave dopĺňajú nové povinnosti člena usporiadateľskej služby týkajúce sa jeho správania, či konania, povinnosť zúčastniť sa zaškolenia uskutočňovaného organizátorom podujatia pred začiatkom podujatia, na ktorom má plniť úlohy člena usporiadateľskej služby, ako aj povinnosť predložiť na vyzvanie preukaz usporiadateľa, osvedčenie hlavného usporiadateľa a osvedčenie bezpečnostného manažéra oprávneným osobám (organizátor podujatia, príslušník Policajného zboru, dozorný orgán obce, delegát zväzu), ktoré si vedia overiť platnosť osvedčenia alebo preukazu v informačnom systéme o bezpečnosti na športových podujatiach. Zároveň sa zabezpečuje zaistenie zakázaných predmetov (symboly cudzích štátov alebo extrémistické symboly) v prípade, že účastník konania poruší zákaz vnášať tieto predmety na športové podujatie a povinnosť člena usporiadateľskej služby odovzdať tieto predmety policajtovi na ďalší postup podľa § 21 ods. 1 až 4 zákona č. 171/1993 Z. z. za účelom ich využitia v nasledujúcom priestupkovom konaní alebo trestnom konaní, prípadne za účelom ich vrátenia oprávnenej osobe.

      Základným poslaním a podstatou činnosti člena usporiadateľskej služby je vykonávať službu pre účastníka podujatia, starať sa o jeho bezpečnosť, informovanosť a pohodlie. Aj preto návrh zákona v rámci prípravy členov usporiadateľskej služby kladie dôraz aj na verbálnu a neverbálnu komunikáciu. Pôsobenie usporiadateľa na účastníkov podujatia musí byť založené na vzájomnej dôvere a pochopení toho, že zo strany členov usporiadateľskej služby ide o výkon asistenčnej služby, ktorej účelom je dopomôcť bežnému/slušnému divákovi (vrátane mládeže, žien a detí) k pohodliu, má navodiť priateľské prostredie, garantovať stabilné sociálne správanie ostatných účastníkov i pocit bezpečnosti diváka.

      Výkon usporiadateľskej služby je založený na báze slušnosti, asertívnej komunikácie a prirodzenej dobrovoľnej súčinnosti zo strany účastníka podujatia. Ak je plnenie povinnosti účastníka podujatia potrebné vynucovať, usporiadateľ vecne, bez vyvolania, či podnecovania emócií alebo incidentu, požiada o súčinnosť zamestnancov strážnej služby, príslušníkov obecnej polície alebo príslušníkov Policajného zboru.

      Povinnosti a zákazy pre účastníka podujatia (§ 15 - 16)

      § 15

      Účastník podujatia je povinný
      a) dodržiavať pokyny organizátora podujatia, členov usporiadateľskej služby, príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov obecnej polície a dozorného orgánu a zdržať sa všetkého, čo narušuje verejný poriadok alebo pokojný priebeh podujatia,
      b) zdržať sa požívania alkoholických nápojov počas podujatia, ak obec vydala zákaz predaja, podávania alebo požívania alkoholických nápojov na podujatí a požívania omamných látok alebo psychotropných látok počas podujatia,
      c) strpieť úkony člena usporiadateľskej služby súvisiace s porušením povinnosti účastníka podujatia pri výkone oprávnení a plnení povinností člena usporiadateľskej služby podľa § 14,
      d) po ukončení podujatia pokojne opustiť miesto konania podujatia,
      e) zaobstarať si vstupenku do sektoru vyčleneného pre divákov podporujúcich družstvo alebo jednotlivca, ktorých podporuje, ak ide o rizikové podujatie alebo podujatie, na ktorom boli vstupenky vystavené na meno a priezvisko.

      Dôvodová správa k § 15:

      Upravujú sa konkrétne povinnosti účastníka podujatia, ktoré korešpondujú s oprávneniami a povinnosťami organizátora podujatia a členov usporiadateľskej služby a ich porušenie je premietnuté do časti návrhu zákona upravujúcej zodpovednosť za priestupky. Povinnosti účastníka podujatia sa vzhľadom na extenzívne vymedzenie pojmu “účastník podujatia” vzťahujú na všetky osoby, ktoré sú zúčastnené na podujatí.

      Základnými povinnosťami účastníka podujatia sú:

      ● povinnosť dodržiavať pokyny osôb podieľajúcich sa na organizovaní podujatia a výkone dozoru nad priebehom podujatia,

      ● povinnosť zdržať sa všetkého, čo by narušovalo verejný poriadok alebo pokojný priebeh podujatia,

      ● povinnosť zdržať sa požívania alkoholických nápojov počas podujatia, ak obec vydala zákaz predaja, podávania alebo požívania alkoholických nápojov na podujatí,

      ● povinnosť zdržať sa požívania omamných látok alebo psychotropných látok počas podujatia,

      ● povinnosť strpieť úkony členov usporiadateľskej služby súvisiace s porušením povinnosti účastníka podujatia pri výkone oprávnení a plnení ich povinností podľa § 14,

      ● povinnosť po skončení podujatia sa pokojne rozísť,

      ● povinnosť zaobstarať si vstupenku do sektoru vyčleneného pre divákov podporujúcich družstvo alebo jednotlivca, ktorých podporuje.

      § 16

      Účastníkovi podujatia sa zakazuje
      a) vnášať na miesto konania podujatia a používať pyrotechnický výrobok, strelnú zbraň, chladnú zbraň alebo inú vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším, okrem ich použitia na výkon športovej činnosti,
      b) navštevovať podujatie pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok,
      c) vnášať na podujatie alkoholické nápoje, ak obec vydala zákaz predaja, podávania alebo požívania alkoholických nápojov na podujatí alebo vnášať na rizikové podujatie alkoholické nápoje s obsahom alkoholu vyšším ako 4,1 objemových percent alkoholu,
      d) mať zakrytú tvár spôsobom sťažujúcim alebo znemožňujúcim jeho identifikáciu,
      e) používať štátne symboly cudzích štátov alebo ich predchodcov znevažujúcim spôsobom alebo iným spôsobom, ktorým možno podnecovať k narušeniu verejného poriadku alebo ohrozeniu riadneho priebehu domáceho podujatia,
      f) vnášať štátne symboly cudzích štátov alebo ich predchodcov na domáce podujatie, pri ktorom môže dôjsť k narušeniu verejného poriadku alebo k ohrozeniu bezpečnosti, zdravia alebo mravnosti účastníkov podujatia,
      g) vnášať na podujatie písomné, grafické, obrazové,zvukové alebo obrazovo-zvukové vyhotovenie

      1. textov a vyhlásení, zástav, odznakov, hesiel alebo symbolov skupín alebo hnutí a ich programov alebo ideológií, ktoré smerujú k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd,
      2. obhajujúce, podporujúce alebo podnecujúce nenávisť, násilie alebo neodôvodnene odlišné zaobchádzanie voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre ich náboženské vyznanie,

      h) požívať alkoholické nápoje počas premiestňovania sa na miesto konania podujatia alebo z miesta konania podujatia v priestoroch verejnej dopravy a hromadných dopravných prostriedkoch,
      i) vstupovať v čase konania podujatia do priestorov športoviska bez súhlasu organizátora,
      j) vhadzovať predmety do priestoru športoviska.

      Dôvodová správa k § 16:

      Upravujú sa zákazy pre účastníka podujatia, ktorých porušenie je premietnuté do časti zákona upravujúcej zodpovednosť za priestupky.

      Účastníkovi podujatia sa v záujme ochrany verejného poriadku a pokojného priebehu podujatia zakazuje vnášať na miesto konania podujatia a používať pyrotechnický výrobok, strelnú zbraň, chladnú zbraň alebo inú vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším, okrem ich použitia na výkon športovej činnosti. Pri porušení tohto zákazu bude potrebné vždy skúmať, či pokus o vnesenie pyrotechniky, zbrane alebo inej veci, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším zaistenej pri vstupe diváka do športového zariadenia, vzhľadom na druh a charakter podujatia, druh, charakter a účel bežného/možného použitia zaistenej veci, osobu diváka (rizikový divák, bežný divák, hosťujúci divák), stupeň zavinenia (nedbanlivosť alebo úmysel) a konkrétne okolnosti zistenia veci (napr. či vec bola vedome ukrytá na/v tele alebo v oblečení diváka), napĺňa materiálnu stránku priestupku.

      Účastníkovi podujatia sa tiež zakazuje navštevovať podujatie pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, ako aj vnášať alkoholické nápoje na podujatie, ak obec vydala zákaz predaja, podávania alebo požívania alkoholických nápojov na podujatí, alebo vnášať na rizikové podujatie alkoholické nápoje s obsahom alkoholu vyšším ako 4, 1 objemových percent alkoholu.

      Účastníkovi podujatia sa zakazuje mať zakrytú tvár spôsobom sťažujúcim alebo znemožňujúcim jeho identifikáciu. Aj v tomto prípade sa vždy musí vyhodnocovať aj materiálna stránka naplnenia znakov priestupku. Ak je dôvodom zahalenia tváre kuklou chladné počasie alebo náboženské presvedčenie, v takom prípade zahalenie tváre nebude napĺňať materiálnu stránku priestupku. Tá však bude naplnená vždy, ak sa osoba so zahalenou tvárou bude nachádzať v skupine osôb, ktorá svojim správaním narušuje pokojný priebeh podujatia alebo verejný poriadok alebo sa nachádza v sektore, kde dochádza k protiprávnemu konaniu. V týchto prípadoch zákaz zahalenia tváre má pôsobiť preventívne, nakoľko veľkej časti aktov diváckeho násilia sa dopúšťajú práve osoby so zahalenou tvárou.

      Pre efektívne využitie kamerového systému bola doterajšia právna úprava nevyhovujúca, pretože vyžadovala, aby bol delikvent policajtom vyzvaný na odkrytie tváre až v čase vykonávania služobného zákroku, čo v mnohých prípadoch z objektívnych dôvodov nebolo uskutočniteľné (napr. keď páchatelia hádžu do policajtov nebezpečné predmety alebo sa ukrývajú v dave). To fakticky znamenalo, že agresívny účastník podujatia, proti ktorému sa práve nevykonával služobný zákrok, pri ktorom bol vyzvaný na odkrytie tváre, za iných okolností nemal zakázané, aby mal zakrytú tvár, t. j. zákaz zakrytia tváre bez splnenia vyššie uvedených podmienok sa na účastníka podujatia nevzťahoval, a to ani v čase, keď sa dopúšťal protiprávneho konania.

      Účastníkovi podujatia sa zakazuje používať štátne symboly cudzích štátov alebo ich predchodcov znevažujúcim spôsobom alebo iným spôsobom, ktorým možno podnecovať k narušeniu verejného poriadku alebo ohrozeniu riadneho priebehu domáceho podujatia. Týmto zákazom sa má zamedziť provokáciám a podnecovaniu k nenávisti ničením/pálením štátnych a iných symbolov a pod. Porušenie tohto zákazu je kvalifikované ako priestupok diváckeho násilia.

      Účastníkovi podujatia sa zakazuje vnášať štátne symboly cudzích štátov alebo ich predchodcov na domáce podujatie, pri ktorom môže dôjsť k narušeniu verejného poriadku alebo k ohrozeniu bezpečnosti, zdravia alebo mravnosti účastníkov podujatia.

      Účastníkovi podujatia sa zakazuje vstupovať v čase konania podujatia do priestorov športoviska (ihrisko, hracia plocha, trať pretekov, strelisko) bez súhlasu organizátora. Pri vniknutí/vbehnutí jedného alebo viacerých účastníkov podujatia na športovisko je jednak narušený priebeh športovej súťaže a tiež dochádza k ohrozeniu účastníkov podujatia zo strany toho účastníka, ktorý tento zákaz porušil. Najmä pri nedovolenom vbehnutí väčšieho množstva divákov, či davu divákov na športovisko je situácia bezpečnostne veľmi ťažko zvládnuteľná bez násilného potlačenia, pri takomto vbehnutí navyše vôbec nemusí byť zrejmé, čo je zámerom vbehnutia (napadnutie rozhodcov, súperových hráčov, realizačného tímu alebo divákov alebo oslava výsledku s hráčmi svojho tímu, resp. v dave môžu byť aj osoby s rôznymi zámermi). So súhlasom organizátora bude možné vstúpiť do priestorov podujatia najmä v prípadoch organizovaných osláv v súťaži a pod. Porušenie zákazu vstupovať bez súhlasu organizátora podujatia v čase konania podujatia do priestorov športoviska je kvalifikované ako priestupok diváckeho násilia.

      Účastníkovi podujatia sa zakazuje vhadzovať predmety do priestoru športoviska, nakoľko sa týmto narušuje pokojný priebeh športového podujatia. Porušenie tohto zákazu je kvalifikované ako priestupok diváckeho násilia. V prípade, ak je do priestoru športoviska vhodený predmet, ktorý je možné vzhľadom na jeho spôsobilosť ublížiť na zdraví považovať za nebezpečný predmet, bude prichádzať do úvahy právne posúdenie takého činu ako trestný čin (prečin) výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. d) Tr. zákona.

      V záujme posilnenia ochrany majetku verejných prepravcov, práva cestujúcich na bezpečnú a slušnú prepravu, ako aj právo obyvateľov obcí a miest na bezpečnosť a verejný poriadok (svedkami nespoločenského správania účastníkov podujatia počas ich presunov sú často ženy, deti, mládež, starší ľudia), sa výslovne zakazuje počas premiestňovania fanúšikov na miesto konania podujatia alebo z miesta konania podujatia požívanie alkoholických nápojov vo verejných dopravných prostriedkoch (vlaky, autobusy, lietadlá) alebo v priestoroch slúžiacich na verejnú dopravu (stanice, zastávky, letiská).

      V záujme posilnenia prevencie sa navrhuje rozšírenie zákazov pre účastníka podujatia aj o zákaz vnášať tzv. extrémistické symboly vyjadrujúce potláčanie základných ľudských práv a slobôd na podujatie aj vzhľadom na doplnenie priestupkov extrémizmu. Porušenie tohto zákazu sa zároveň navrhuje považovať za priestupok diváckeho násilia ešte pre vyvesením transparentu s nelegálnym obsahom na štadióne. 

      Úlohy obce, Policajného zboru a športového zväzu (§ 17 - 19)

      § 17

      (1) Obec je oprávnená dozerať, či sa podujatie koná v súlade s oznámením podľa § 4.

      (2) Ak sa má podujatie konať mimo športového zariadenia, obec je oprávnená navrhnúť organizátorovi podujatia iné miesto na jeho konanie, ako sa uvádza v oznámení.

      (3) Obec je oprávnená na základe žiadosti organizátora podujatia alebo z vlastného podnetu určiť písomne počet členov usporiadateľskej služby aj v inom rozsahu ako je ustanovené v § 9. Kritériom pre určenie nižšieho alebo vyššieho počtu členov usporiadateľskej služby je najmä druh podujatia, podmienky konania podujatia, predpokladaný počet a rizikovosť divákov. Ak ide o rizikové podujatie, počet členov usporiadateľskej služby nemôže byť určený v nižšom rozsahu.

      (4) Obec je oprávnená rozhodnúť o zákaze podujatia, ak by v súvislosti s konaním podujatia hrozilo vážne ohrozenie bezpečnosti, zdravia, mravnosti, majetku alebo životného prostredia, konanie podujatia by obmedzovalo verejnú dopravu, zásobovanie obyvateľstva alebo ohrozovalo životné prostredie; ak ide o vážne ohrozenie bezpečnosti, zdravia, mravnosti, majetku alebo životného prostredia, obec zakáže podujatie z vlastného podnetu, na základe žiadosti organizátora podujatia alebo na základe žiadosti Policajného zboru.

      (5) Ak ide o rizikové podujatie, dozorný orgán je povinný zúčastniť sa na príprave podujatia a na podujatí. Obec je povinná najneskôr 48 hodín pred začiatkom podujatia oznámiť organizátorovi podujatia a Policajnému zboru meno, priezvisko, adresu elektronickej pošty a telefonický kontakt dozorného orgánu.

      (6) Dozorný orgán je povinný preveriť, či organizátor podujatia splnil podmienky určené podľa § 5 ods. 5. Na rizikovom podujatí je dozorný orgán povinný preveriť, či organizátor podujatia splnil podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. a) a § 21 ods. 7. Ak je to potrebné, dozorný orgán previerku vykonáva v súčinnosti s Policajným zborom. Ak organizátor podujatia ani po upozornení dozorným orgánom na zistené nedostatky nesplní niektorú z týchto povinností alebo podmienok, dozorný orgán rozhodne o zákaze podujatia.

      (7) Dozorný orgán v súlade so športovými pravidlami podujatie preruší, a to aj opakovane alebo ho zakáže, ak sa na podujatí porušujú ľudské práva alebo slobody. Dozorný orgán oznámi prerušenie alebo zákaz podujatia organizátorovi podujatia ústnym vyhlásením.

      (8) Obec je povinná bezodkladne oznámiť Policajnému zboru, že rozhodla o zákaze konania podujatia podľa odseku 4, 6 alebo odseku 7.

      (9) Obec je povinná vydať zákaz predaja, podávania alebo požívania alkoholických nápojov na podujatí, ak o to požiada organizátor podujatia alebo Policajný zbor.

      (10) Ak obec označí podujatie za rizikové, bezodkladne oznámi túto skutočnosť organizátorovi podujatia, Policajnému zboru a príslušnému športovému zväzu.

      Dôvodová správa k § 17:

      Toto ustanovenie upravuje pôsobnosť obce pri príprave, priebehu a organizácii podujatia. Obec na území svojej pôsobnosti vykonáva samosprávu starostlivosťou o svojich obyvateľov (§ 1 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov) a to nielen tých, ktorí sú účastníkmi verejného športového podujatia ale aj (najmä) tých, ktorí sa na podujatí nezúčastnia a konanie podujatia vnímajú neutrálne, resp. negatívne, najmä v prípade, keď podujatie zasiahne do pohodlia ich každodenného života, ani nehovoriac o ich zákonom chránených právach. Mnohé športové zariadenia/štadióny sú v (spolu)vlastníctve obcí, t.j. obec kontrolou bezpečnostných opatrení deklarovaných/vykonaných zo strany organizátora podujatia de iure i de facto "vykonáva úkony súvisiace s riadnym hospodárením s hnuteľným a nehnuteľným majetkom obce" (§ 4 ods. 3 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb.). Obec utvára a chráni zdravé podmienky a zdravý spôsob života obyvateľov obce, chráni životné prostredie, ako aj utvára podmienky na kultúru, telesnú kultúru a šport (§ 4 ods. 3 písm. h) zákona č. 369/1990 Zb.).

      Obec zabezpečuje verejný poriadok v obci (§ 4 ods. 3 písm. h) zákona č. 369/1990 Zb. ); pri čom spolupôsobí Policajný zbor (§ 2 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov).

      Obec je na svojom území regulátorom, ktorý pozná, garantuje a chráni potreby svojich obyvateľov a teda vie určiť podmienky, ktorými je možné zabezpečiť, že konanie verejného športového podujatia do normálneho života obyvateľov obce zasiahne v čo najmenšej miere, resp. že nevzniknú neželané následky. Táto rola/úloha obce v procese organizovania verejných športových podujatí na jej území vrátane kontroly plnenia bezpečnostných opatrení je, vzhľadom na úlohy a pôsobnosť obce pri výkone samosprávy, nezastupiteľná. Policajný zbor je povinný na požiadanie poskytnúť obci súčinnosť v súvislosti s výkonom dozoru a kontrolou bezpečnostných opatrení pri rizikových podujatiach. Aktívny zásah Policajného zboru do civilného života obce, ktorého súčasťou je uskutočnenie verejného športového podujatia, sa predpokladá až pri vzniku bezpečnostného incidentu. Inak Policajný zbor iba poskytuje súčinnosť pri organizovaní športového podujatia. Obec vykonáva dozor nad tým, či podujatie prebieha v súlade so zákonom a s oznámením organizátora podľa § 4. Po obdržaní písomného oznámenia organizátora podujatia o konaní podujatia, obec prostredníctvom dozorného orgánu preverí, či vzhľadom na podmienky, za akých sa podujatie koná, organizátor podujatia zabezpečil dostatočný počet usporiadateľov, v prípade potreby aj účasť bezpečnostného manažéra, a či splnil ďalšie ustanovené podmienky. Túto previerku môže vykonať aj v súčinnosti s Policajným zborom. Ak obec zistí, že organizátor túto svoju povinnosť ani napriek predchádzajúcemu upozorneniu nesplnil, prípadne ju splnil nevyhovujúco, podujatie zakáže.

      Posilnenie ingerencie obce do prípravy a priebehu podujatia je premietnuté aj v oprávnení obce, na základe žiadosti organizátora a preverenia konkrétnych podmienok konania podujatia vrátane možného narušovania verejného poriadku na podujatí, určiť počet členov usporiadateľskej služby aj v inom rozsahu (vyššom alebo nižšom) ako je rozsah určený organizátorom podujatia v súlade so zákonnými podmienkami. Pri konaní podujatia mimo športového zariadenia, je obec oprávnená navrhnúť organizátorovi podujatia iné miesto na jeho konanie, než aké sa uvádza v oznámení.

      Upravuje sa povinnosť obce najneskôr 48 hodín pred začiatkom rizikového podujatia oznámiť organizátorovi podujatia a Policajnému zboru meno, priezvisko, adresu elektronickej pošty a telefonicky kontakt dozorného orgánu, čím sa zabezpečí možnosť operatívnej komunikácie s konkrétnym zástupcom obce. Dozorný orgán je povinný zúčastniť sa na príprave rizikového podujatia a na podujatí. Nesplnenie tejto povinnosti dozorného orgánu je sankcionované ako priestupok fyzickej osoby, ktorá bola obcou poverená výkonom dozoru.

      Upravuje sa oprávnenie obce zakázať podujatie v prípadoch, ak by v súvislosti s konaním podujatia hrozilo vážne ohrozenie bezpečnosti, zdravia, mravnosti, majetku alebo životného prostredia, konanie podujatia by obmedzovalo verejnú dopravu, zásobovanie obyvateľstva alebo ohrozovalo životné prostredie. Obec rozhoduje z vlastného podnetu, alebo na základe žiadosti organizátora alebo Policajného zboru.

      Upravuje sa povinnosť dozorného orgánu prítomného na podujatí na základe vyhodnotenia priebehu podujatia v súlade so športovými pravidlami prerušiť podujatie (aj opakovane) alebo ho zakázať, ak sa na podujatí porušujú ľudské práva alebo slobody. Upravuje sa spôsob oznámenia prerušenia alebo zákazu podujatia dozorným orgánom organizátorovi podujatia. Vzhľadom na operatívnosť prijímania týchto rozhodnutí sa rozhodnutie oznamuje ústnym vyhlásením.

      Upravuje sa povinnosť obce vydať zákaz predaja, podávania alebo požívania alkoholických nápojov na podujatí, ak o to požiada organizátor podujatia alebo Policajný zbor.

      § 18

      (1) Ak na podujatí alebo v súvislosti s podujatím hrozí bezprostredné nebezpečenstvo narušenia verejného poriadku alebo je ohrozená bezpečnosť, život alebo zdravie účastníkov podujatia, Policajný zbor môže toto podujatie zakázať alebo vylúčiť účastníka podujatia z účasti na podujatí.

      (2) Ak na podujatí alebo v súvislosti s podujatím hrozí bezprostredné nebezpečenstvo narušenia verejného poriadku, je ohrozená bezpečnosť, život alebo zdravie účastníkov podujatia alebo ide o rizikové podujatie, Policajný zbor je oprávnený, ak je to potrebné na plnenie jeho úloh, bez označenia monitorovaných priestorov vyhotovovať obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové záznamy z prípravy alebo priebehu podujatia, vrátane premiestňovania sa účastníkov podujatia, ako aj iné záznamy o priebehu služobnej činnosti alebo služobného zákroku súvisiacich s podujatím.[13]

      (3) Zvukové, obrazové alebo iné záznamy vyhotovené Policajným zborom je možné využiť len na účely trestného konania, priestupkového konania, správneho konania, občianskeho súdneho konania, disciplinárneho konania, na účely vedenia a využívania informačného systému podľa § 22 a na účely plnenia úloh na úseku ochrany verejného poriadku a bezpečnosti štátu, inak je Policajný zbor povinný tieto záznamy bezodkladne zlikvidovať.

      (4) Policajný zbor môže na základe písomnej dohody s organizátorom podujatia poskytovať súčinnosť pri plnení úloh usporiadateľskej služby, ak ide o podujatie s osobitným režimom alebo medzinárodné podujatie.

      Táto dohoda obsahuje
      a) zásady spolupráce Policajného zboru a organizátora podujatia,
      b) zásady spolupráce Policajného zboru a usporiadateľskej služby,
      c) zásady spolupráce Policajného zboru a bezpečnostného manažéra,
      d) činnosť Policajného zboru súvisiacu s konaním podujatia,
      e) spôsob určenia výšky účelne vynaložených nákladov uhrádzaných organizátorom podujatia Policajnému zboru za vykonanú činnosť,
      f) ďalšie náležitosti nevyhnutné pre zabezpečenie riadneho priebehu podujatia.

      (5) Činnosť Policajného zboru vykonávaná na základe dohody podľa odseku 4 nenahrádza usporiadateľskú službu.

      (6) Ak Policajný zbor označí podujatie za rizikové, bezodkladne oznámi túto skutočnosť organizátorovi podujatia, obci a príslušnému športovému zväzu.

      Dôvodová správa k § 18:

      Ustanovujú sa podmienky, za ktorých je Policajný zbor oprávnený bez označenia monitorovaných priestorov vyhotovovať obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové záznamy z prípravy alebo priebehu podujatia, vrátane premiestňovania sa účastníkov podujatia, ako aj iné záznamy o priebehu služobnej činnosti alebo služobného zákroku súvisiacich s podujatím.

      Zásadne pôjde o monitorovanie priestorov, ktoré sú verejne prístupné (napr. autobusová stanica, vlaková stanica, verejný dopravný prostriedok, parkovisko, čerpacia stanica, odpočívadlo, cestná komunikácia, verejnosti prístupné pohostinské zariadenia a pod.), za súčasného splnenia zákonnej podmienky, že na danom podujatí alebo v súvislosti s podujatím hrozí bezprostredné nebezpečenstvo narušenia verejného poriadku, je ohrozená bezpečnosť, život alebo zdravie účastníkov podujatia alebo ide o rizikové podujatie.

      Zvukové, obrazové alebo iné záznamy vyhotovené Policajným zborom bude možné využiť len na účely trestného konania, priestupkového konania, správneho konania, občianskeho súdneho konania, disciplinárneho konania a na účely vedenia a využívania informačného systému podľa § 22. Ak zaznamenané údaje nie sú potrebné na niektorý z uvedených účelov, organizátor podujatia je povinný ich zlikvidovať v lehote určenej zákonom (§ 17 ods. 7 v spojení s § 15 ods. 7 zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

      V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ust. § 3 ods. 1 písm. c), d) a g) zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého sa určené povinné ustanovenia uvedeného zákona upravujúce povinnosti prevádzkovateľa nevzťahujú na spracúvanie osobných údajov nevyhnutných na zabezpečenie verejného záujmu, ak prevádzkovateľ plní povinnosti výslovne ustanovené osobitným zákonom určené na zaistenie:

      c) verejného poriadku a bezpečnosti,

      d) predchádzania, zamedzovania, odhaľovania a dokumentovania trestnej činnosti, zisťovania jej páchateľov, vyšetrovania a stíhania páchateľov trestných činov,

      g) výkonu kontroly, dohľadu, dozoru alebo uplatňovania regulácie v súvislosti s výkonom verejnej moci vo veciach uvedených v písmenách c) až f).

      Na základe vzoru z českej právnej úpravy sa aj v našich podmienkach určuje pre organizátora podujatia možnosť, aby na základe dohody o spolupráci bolo plnenie úloh a činností usporiadateľskej služby na takom podujatí zabezpečené aj v súčinnosti s Policajným zborom. Takáto činnosť Policajného zboru je len doplnkom pri zabezpečovaní riadneho a pokojného priebehu podujatia (podpora bezpečnostnej zložky usporiadateľskej služby, ktorú inak zabezpečuje a vykonáva strážna služba alebo obecná polícia), nemôže teda v plnom rozsahu nahradiť usporiadateľskú službu. Zároveň sa explicitne určuje druh podujatí (podujatie s osobitným režimom a medzinárodné podujatie), pri ktorých takáto dohoda je možná, ako aj základný rámec jej náležitostí.

      Upravuje sa aj oprávnenie Policajného zboru označiť podujatie za rizikové (bez ohľadu na stanovisko obce alebo organizátora podujatia), pričom sa zároveň ukladá povinnosť bezodkladne oznámiť túto skutočnosť organizátorovi podujatia, obci a príslušnému športovému zväzu, ktorým z takého označenia podujatia vyplývajú ďalšie povinnosti v súvislosti s jeho prípravou a organizovaním.

      § 19

      (1) Ak ide o podujatie s osobitným režimom, vykonáva dozor aj príslušný národný športový zväz alebo príslušný športový zväz prostredníctvom delegáta zväzu.

      (2) Športový zväz oznámi najneskôr 48 hodín pred začiatkom podujatia organizátorovi podujatia a Policajnému zboru meno, priezvisko, adresu elektronickej pošty a telefonický kontakt delegáta zväzu.

      (3) Delegát zväzu je povinný zúčastniť sa na príprave podujatia a na podujatí, dozerať a hodnotiť dodržiavanie povinností podľa tohto zákona a vnútorných predpisov príslušného športového zväzu upravujúcich organizovanie podujatí organizátorom podujatia, usporiadateľskou službou a ostatnými účastníkmi podujatia. Delegát zväzu o zistených nedostatkoch týkajúcich sa organizácie a bezpečnosti podujatia bezodkladne upovedomí hlavného usporiadateľa alebo bezpečnostného manažéra s požiadavkou na ich odstránenie.

      (4) Ak došlo k hrubému narušeniu verejného poriadku alebo vážnemu ohrozeniu bezpečnosti, zdravia, mravnosti, majetku alebo životného prostredia delegát zväzu ústnym vyhlásením vyzve organizátora podujatia prostredníctvom hlavného usporiadateľa na prerušenie podujatia alebo ukončenie podujatia v súlade so športovými pravidlami.

      (5) Delegát zväzu je oprávnený v súvislosti s vykonávaním dozoru na podujatí vyhotovovať obrazové, zvukové alebo iné záznamy preukazujúce nevhodné konanie alebo správanie účastníkov podujatia a plnenie povinností organizátora podujatia vrátane zistených nedostatkov a opatrení prijatých na ich odstránenie.

      (6) Delegát zväzu o svojich zisteniach, odporúčaniach a opatreniach vypracuje písomnú správu,v ktorej informuje o priebehu podujatia. Prílohou správy sú záznamy vyhotovené podľa odseku 5. Písomnú správu delegát zväzu predkladá príslušnému orgánu športového zväzu na prerokovanie a prijatie potrebných opatrení.

      (7) Správu podľa odseku 6 a jej prílohy je možné využiť len na účely trestného konania, priestupkového konania, správneho konania, občianskeho súdneho konania, disciplinárneho konania a na účely vedenia a využívania informačného systému podľa § 22.

      (8) Športový zväz, ktorý vykonáva dozor na podujatiach s osobitným režimom, zverejňuje na svojom webovom sídle zoznam delegátov zväzu, v ktorom je uvedené meno a priezvisko delegáta zväzu.

      Dôvodová správa k § 19:

      Na základe skutočnosti, že každý šport je zastrešený športovým zväzom, ktorý v záujme ochrany pravidiel a rozvoja príslušného športu vykonáva dozor nad riadnym konaním športových podujatí so znalosťou ich pravidiel a interných predpisov príslušného športového zväzu, či pravidiel medzinárodnej športovej organizácie, sa v záujme posilnenia prvku nezávislej odbornej kontroly nad organizovaním podujatí ustanovujú pravidlá a spôsob výkonu tohto dozoru, ktorý bude vykonávaný obligatórne na podujatiach s osobitným režimom.

      Porušenie povinnosti delegáta zúčastniť sa na podujatí (bez ospravedlnenia a primeraných dôvodov) sa posudzuje ako priestupok rovnako ako nevypracovanie a nepredloženie správy delegáta športovému zväzu.

      Upravuje sa postavenie a úlohy delegáta zväzu, ktorý je povinný upozorňovať organizátora podujatia na nedostatky v dodržiavaní zákona bezodkladne po ich zistení a vyžadovať vykonanie opatrení na ich odstránenie.

      V prípade zistenia hrubého narušenia verejného poriadku alebo vážneho ohrozenia bezpečnosti, zdravia, mravnosti, majetku alebo životného prostredia delegát zväzu bezodkladne operatívne ústnym vyhlásením vyzve organizátora podujatia prostredníctvom hlavného usporiadateľa na prerušenie podujatia alebo skončenie podujatia v súlade s príslušnými športovými pravidlami.

      Delegát zväzu vypracuje po podujatí, na ktorom sa zúčastnil, hodnotiacu správu, ku ktorej môže v prílohe priložiť aj fotografie alebo videozáznamy z verejného podujatia, preukazujúce konštatovania uvedené v správe.

      Aj tieto záznamy sú vyhotovované vo verejne prístupných priestoroch, spravidla v priestoroch športového zariadenia a ich účel je výhradne zaistenie verejného poriadku a bezpečnosti na športových podujatiach.

      Správa delegáta zväzu a jej prílohy budú použiteľné v rámci trestného konania, priestupkového konania, správneho konania, občianskeho súdneho konania, disciplinárneho konania a na účely vedenia a využívania informačného systému o bezpečnosti na športových podujatiach.

      Upravuje sa, že športový zväz, ktorý vykonáva dozor na podujatiach s osobitným režimom, zverejňuje zoznam delegátov zväzu na svojom webovom sídle.

      Osobitné ustanovenia o bezpečnosti (§ 20 - 23)

      § 20

      (1) Umiestnenie a technické parametre športového zariadenia a športoviska musia zodpovedať požiadavkám na umiestňovanie a povoľovanie stavieb podľa osobitného predpisu.[14Ak sa športové zariadenie používa na medzinárodné podujatia, musí zodpovedať aj požiadavkám ustanoveným medzinárodnou športovou organizáciou, ktorej je príslušný národný športový zväz členom.

      (2) Usporiadanie športového zariadenia a športoviska nesmie podnecovať účastníkov podujatia k nevhodnému správaniu. Musí zabezpečovať efektívnu kontrolu všetkých účastníkov podujatia, účelné rozmiestnenie bezpečnostných prekážok slúžiacich na ich rozdelenie, označenie a uzatvorenie sektorov pre divákov. Usporiadanie športového zariadenia a športoviska vrátane prístupov na miesto konania podujatia musí umožňovať zásah poriadkovej služby, hasičskej jednotky a záchrannej zdravotnej služby. Sektory pre divákov je možné rozdeliť aj reťazou osôb vytvorenou z členov usporiadateľskej služby.

      (3) Ak je miestom konania podujatia športové zariadenie s kapacitou 2 000 a viac divákov a ide o rizikové podujatie alebo podujatie, pri ktorom to ustanovujú požiadavky medzinárodnej športovej organizácie alebo národného športového zväzu, sektory hostí musia byť od ostatných sektorov športového zariadenia oddelené tak, aby nebol možný pohyb divákov medzi týmito sektormi.

      (4) Pri organizovaní rizikového podujatia v športovom zariadení s kapacitou 4 000 a viac divákov, alebo ak tak určí medzinárodná športová organizácia, národný športový zväz alebo organizátor podujatia, sú miesta na státie pre divákov zakázané.

      (5) Pri organizovaní podujatia v športovom zariadení, na ktorom sa predpokladá účasť 4 000 a viac divákov, musia byť zriadené vo vnútornom priestore športového zariadenia najmenej dve miesta zdravotníckej pomoci so zdravotníckym pracovníkom[15]. Pri ostatných podujatiach musí byť zriadené najmenej jedno miesto zdravotníckej pomoci so zdravotníckym pracovníkom alebo osobou, ktorá získala potvrdenie o absolvovaní akreditovaného kurzu prvej pomoci.[16]

      (6) Organizátor podujatia, Policajný zbor a obecná polícia sú oprávnení nariadiť a vykonať uzatvorenie priestorov, verejných priestranstiev a priestorov určených na poskytovanie služieb na mieste konania podujatia a vykonať dôkladnú kontrolu účastníkov podujatia, ak možno z ich správania, konania alebo z iných okolností dôvodne predpokladať hrozbu narušenia pokojného priebehu podujatia alebo verejného poriadku alebo ohrozenie bezpečnosti, zdravia alebo mravnosti účastníkov podujatia.

      (7) Organizátor podujatia, Policajný zbor a obecná polícia v súčinnosti s ďalšími osobami koordinujú premiestňovanie účastníkov podujatia z miesta ich odchodu na miesto konania podujatia tak, aby neumožnili rizikovým účastníkom podujatia účasť na podujatí ani ich prítomnosť v okolí miesta konania podujatia, najmä ak svojim správaním alebo konaním narušujú verejný poriadok, ohrozujú bezpečnosť, zdravie, majetok alebo životné prostredie.

      Dôvodová správa k § 20:

      Obsahom predmetného ustanovenia sú osobitné požiadavky na športové zariadenia z hľadiska bezpečnosti účastníkov podujatia.

      Podmienky a kritéria pre výstavbu športových zariadení, ktoré sa majú využívať na medzinárodné športové podujatia, musia okrem slovenských právnych predpisov a noriem spĺňať aj parametre, ktoré vyžaduje príslušná medzinárodná športová organizácia. Táto podmienka sa vyjadruje aj v zákone z dôvodu, aby sa stala právne relevantnou napr. v rámci stavebného konania, prípadne pri prideľovaní dotácií na výstavbu športovej infraštruktúry s parametrami, ktoré sú vyžadované medzinárodnými športovými organizáciami, avšak sú nad rámec slovenských právnych predpisov a noriem.

      Požiadavka rozdelenia štadióna na sektory technickými prostriedkami, prípadne živou reťazou usporiadateľov, je primeraná pri rizikových stretnutiach.

      V záujme efektívneho zabezpečenia verejného poriadku a bezpečnosti osôb na mieste konania podujatia a v jeho okolí zákon dáva oprávnenie organizátorovi podujatia, Policajnému zboru, obecnej polícii uzatvoriť priestory, verejné priestranstvá (sektory, fanzóny, parkovisko), priestory poskytovania služieb (bufety, reštaurácie) na mieste konania podujatia a vykonať dôkladnú kontrolu účastníkov podujatia, fanúšikov alebo iných osôb, ak možno z okolností alebo ich správania dôvodne predpokladať narušenie pokojného priebehu podujatia alebo verejného poriadku.

      Návrh zákona novo upravuje povinnosť organizátora podujatia, na ktorom sa predpokladá účasť 4 000 a viac divákov, zriadiť vo vnútornom priestore športového zariadenia najmenej dve miesta zdravotníckej pomoci. V prípade menších podujatí návrh zákona určuje pre organizátora podujatia povinnosť zriadiť aspoň jedno miesto zdravotníckej pomoci.

      V súlade s článkom 3 ods. 3 Európskeho dohovoru o násilí a neviazanosti divákov počas športových podujatí, a najmä na futbalových zápasoch sa ustanovuje, že organizátor podujatia a Policajný zbor majú koordinovať premiestňovanie účastníkov podujatia už z miesta ich odchodu. Účastníkom, ktorí sú rizikoví, či už na základe predchádzajúcich postihov uvedených v evidencii informačného systému alebo na základe ich správania počas premiestňovania (na stanici, na letisku, na čerpacích staniciach, parkoviskách, v pohostinských zariadeniach a pod.), účasť na podujatí nebude umožnená. Zdôrazňuje sa nevyhnutnosť vykonať voči takýmto osobám primerané opatrenia ihneď po tom, ako sa na základe ich správania stanú rizikovými. Pri koordinovaní premiestňovania účastníkov podujatia poskytuje súčinnosť bezpečnostný manažér družstva hostí alebo aj iný subjekt, ktorý zabezpečuje predaj a distribúciu vstupeniek do sektorov hostí alebo ich prepravu a pri medzinárodných podujatiach aj cestovná kancelária.

      § 21 - Kamerový systém

      (1) Pri organizovaní rizikového podujatia je organizátor podujatia povinný zriadiť pri vchodoch a východoch športového zariadenia a v priestoroch športového zariadenia kamerový systém, ktorý umožní v čase konania podujatia nepretržité monitorovanie uvedených priestorov a identifikáciu fyzickej osoby alebo iného predmetu a zabezpečí záznam v digitálnej forme. Túto povinnosť má organizátor podujatia na futbalovom podujatí a hokejovom podujatí najvyššej celoštátnej súťaže v kategórii dospelých, a ak to ustanovujú požiadavky medzinárodnej športovej organizácie alebo národného športového zväzu.

      (2) Kamerový systém musí byť zriadený tak, aby nezasahoval do súkromia fyzických osôb, ktoré nie sú účastníkmi podujatia.

      (3) Priestory monitorované kamerovým systémom musia byť zreteľne označené ako monitorované pri každom vstupe do športového zariadenia.

      (4) Záznamy vyhotovené z kamerového systému je možné využiť len na účely trestného konania, priestupkového konania, správneho konania, občianskeho súdneho konania, disciplinárneho konania, vedenia a využívania informačného systému podľa § 22 a na účely plnenia úloh na úseku ochrany verejného poriadku a bezpečnosti štátu.

      (5) Podrobnosti o kamerovom systéme ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky po dohode s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky.

      (6) Kontrolu inštalácie a funkčnosti kamerového systému vykonáva najmenej raz ročne príslušný športový zväz v súčinnosti s Policajným zborom.

      (7) Ak organizátor rizikového podujatia nezriadil kamerový systém podľa odseku 1, takéto podujatie sa môže konať, ak
      a) bola zrušená účasť divákov podporujúcich hosťujúce družstvo alebo jednotlivca,
      b) usporiadateľská služba hosťujúceho družstva alebo jednotlivca poskytne súčinnosť pri premiestňovaní účastníkov podujatia podporujúcich hosťujúce družstvo na miesto konania podujatia a z miesta konania podujatia, zabezpečí kontrolu vstupu do sektoru hostí a vykonávanie činnosti usporiadateľskej služby v tomto sektore, alebo
      c) sa vykonajú iné účinné bezpečnostné opatrenia schválené obcou a Policajným zborom a
      d) je predpoklad, že opatrenia podľa písmena a), b) alebo písmena c) budú postačujúce na zabezpečenie pokojného priebehu podujatia.

      Dôvodová správa k § 21:

      Obsahom právnej úpravy v § 21 je úprava povinnosti organizátora rizikového podujatia zriadiť pri vchodoch a východoch športového zariadenia a v priestoroch športového zariadenia kamerový zabezpečovací systém. Systém musí umožniť monitorovanie uvedených priestorov a identifikáciu fyzickej osoby a zabezpečiť záznam v digitálnej forme.

      Povinnosť zriadiť kamerový zabezpečovací systém má organizátor podujatia vždy na futbalovom podujatí a hokejovom podujatí najvyššej celoštátnej súťaže v kategórii dospelých, ako aj v prípadoch, ak to ustanovujú požiadavky medzinárodnej športovej organizácie alebo národného športového zväzu, a to aj v prípadoch ak nejde o rizikové podujatie.

      Kamerový systém nesmie zasahovať do súkromia fyzických osôb, ktoré nie sú účastníkmi podujatia. Monitorovanie športového zariadenia musí byť označené pri vstupoch do športového zariadenia.

      Vymedzuje sa na aké účely môže byť využitý záznam z kamerového systému inštalovaného v športových zariadeniach.

      Návrh zákona taxatívne vymedzuje možné náhradné opatrenia, za splnenia ktorých sa podujatie môže konať aj v prípade, ak organizátor podujatia, ktorý bol povinný zriadiť kamerový systém, tento systém nezriadil.

      Týmito alternatívnym náhradnými opatreniami sú:

      ● zrušenie účasti divákov podporujúcich hosťujúce družstvo alebo jednotlivca,

      ● poskytnutie súčinnosti usporiadateľskej služby hosťujúceho družstva alebo jednotlivca pri premiestňovaní účastníkov podujatia podporujúcich hosťujúce družstvo na miesto konania podujatia a z miesta konania podujatia, pri zabezpečení kontroly vstupu do sektoru vyčleneného pre divákov podporujúcich hosťujúce družstvo alebo jednotlivca a vykonávanie činnosti usporiadateľskej služby v tomto sektore, alebo

      ● vykonanie iných účinných bezpečnostných opatrení schválených obcou a Policajným zborom (napr. uzavretie športového zariadenia určitý čas pred začiatkom podujatia, úplný zákaz podávania, predaja a konzumácie alkoholických nápojov, dohoda o poskytnutí súčinnosti Policajného zboru podľa § 18 ods. 4, zákaz vnášania veľkoplošných transparentov a pod.).

      Napriek všetkým týmto podmienkam a opatreniam musí byť naplnený aj reálny predpoklad, že určené/prijaté/dojednané a schválené opatrenia budú postačujúce na zabezpečenie pokojného priebehu podujatia.

      § 22 - Informačný systém

      (1) Národný športový zväz futbalu ako správca informačného systému a národný športový zväz hokeja sú povinní vytvárať a prevádzkovať informačný systém.

      (2) Informačný systém obsahuje evidenciu o fyzických osobách,
      a) ktorým bol uložený trest zákazu účasti na verejných podujatiach alebo obmedzenie podľa osobitného predpisu,[17]
      b) ktoré boli odsúdené za trestné činy spáchané v súvislosti s účasťou na verejnom podujatí alebo ktorých trestné stíhanie za takéto trestné činy bolo podmienečne zastavené alebo skončené zmierom,
      c) ktoré boli postihnuté za priestupky podľa § 25 ods. 1, 3 až 6 a priestupky diváckeho násilia podľa § 26,
      d) ktorým bolo uložené obmedzujúce opatrenie spočívajúce v zákaze účasti na verejných podujatiach,
      e) ktoré majú príslušným orgánom verejnej moci uložené predbežné opatrenie podľa § 27 ods. 2 alebo primerané obmedzenie spočívajúce v zákaze účasti na podujatiach podľa osobitného predpisu,[18]
      f) ktoré sú štátnymi príslušníkmi iného štátu a bolo im uložené administratívne vyhostenie a zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky za protiprávne konanie v súvislosti s účasťou na podujatí, ktorého sa dopustili na území Slovenskej republiky,
      g) ktoré boli postihnuté alebo potrestané za protiprávne konanie v súvislosti s účasťou na podujatí v cudzine,
      h) ktoré boli postihnuté v disciplinárnom konaní za agresívne prejavy v súvislosti s účasťou na podujatí,
      i) ktoré porušili organizačný poriadok podujatia alebo návštevný poriadok podujatia,
      j) ktoré sa dopustili konania zakladajúceho podozrenie z priestupku diváckeho násilia alebo trestného činu spáchaného v súvislosti s účasťou na podujatí a ich totožnosť nebola zistená.

      (3) Evidencia podľa odseku 2 obsahuje
      a) meno a priezvisko,
      b) rodné číslo alebo číslo identifikačného dokladu, ak ide o štátneho príslušníka iného štátu,
      c) dátum narodenia,
      d) pohlavie,
      e) adresu trvalého pobytu alebo obdobného pobytu,
      f) štátnu príslušnosť,
      g) príslušnosť alebo iné vzťahy k športovým klubom,
      h) druh športu, v súvislosti s účasťou na ktorom sa osoba dopustila protiprávneho konania,
      i) fotografiu tváre,
      j) údaje o protiprávnom konaní, ktoré bolo dôvodom zápisu do evidencie, ku ktorým môžu byť v digitálnej forme pripojené listiny, obrazové, zvukové a obrazovo-zvukové záznamy súvisiace s protiprávnym konaním,
      k) údaje o čase trvania a rozsahu zákazu účasti na podujatiach, označenie orgánu, ktorý o zákaze rozhodol a dátum právoplatnosti rozhodnutia,
      l) údaje o výške a splatnosti uloženej pokuty,
      m) údaje o iných uložených sankciách a opatreniach,
      n) iné charakteristiky slúžiace na identifikáciu fyzickej osoby.

      (4) Ak sa do evidencie podľa odseku 2 zapisujú údaje o maloletej osobe a jej protiprávnom konaní, okrem údajov podľa odseku 3 písm. a) až j) a n) sa do evidencie zapisujú aj identifikačné údaje jej zákonného zástupcu a identifikačné údaje fyzickej osoby, ktorá maloletú osobu na podujatí sprevádzala v čase jej protiprávneho konania, podľa odseku 3 písm. a) až h).

      (5) Informačný systém okrem evidencie podľa odseku 2 obsahuje aj evidenciu hlavných usporiadateľov, bezpečnostných manažérov a usporiadateľov.

      (6) Evidencia hlavných usporiadateľov, bezpečnostných manažérov a usporiadateľov obsahuje
      a) meno a priezvisko hlavného usporiadateľa, bezpečnostného manažéra a usporiadateľa,
      b) rodné číslo alebo číslo identifikačného dokladu, ak ide o štátneho príslušníka iného štátu,
      c) dátum narodenia,
      d) pohlavie,
      e) adresu trvalého pobytu alebo obdobného pobytu,
      f) štátnu príslušnosť,
      g) príslušnosť alebo iný vzťah k športovému klubu,
      h) druh športu, pri podujatiach ktorého vykonáva činnosť usporiadateľskej služby,
      i) fotografiu tváre,
      j) obdobie platnosti osvedčenia hlavného usporiadateľa, osvedčenia bezpečnostného manažéra a preukazu usporiadateľa,
      k) lekársky posudok o spôsobilosti osoby na výkon činnosti usporiadateľskej služby a čestné vyhlásenie o bezúhonnosti,
      l) údaje o priestupkoch podľa § 25 ods. 2, § 26 ods. 1 a 2, uložených sankciách a opatreniach.

      (7) Informačný systém obsahuje
      a) evidenciu dohôd podľa § 8 ods. 3 a § 18 ods. 4,
      b) evidenciu textov a vyhlásení, zástav, odznakov, hesiel alebo symbolov skupín alebo hnutí a ich programov alebo ideológií, ktoré smerujú k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd alebo obhajujúcich, podporujúcich alebo podnecujúcich nenávisť, násilie alebo neodôvodnene odlišné zaobchádzanie voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre ich náboženské vyznanie,
      c) modul odbornej prípravy uchádzačov o získanie alebo overenie odbornej spôsobilosti hlavného usporiadateľa, bezpečnostného manažéra a usporiadateľa vypracovaný v súlade s pravidlami určenými odbornou komisiou podľa § 13 ods. 7.

      (8) Údaje do evidencie podľa
      a) odseku 2 písm. a) a b) bezodkladne spracúva správca informačného systému na základe rozhodnutí, ktoré sú mu zasielané orgánmi činnými v trestnom konaní a súdom,
      b) odseku 2 písm. c) až f) bezodkladne spracúva Policajný zbor,
      c) odseku 2 písm. g) získava a bezodkladne spracúva Policajný zbor,
      d) odseku 2 písm. h) bezodkladne spracúva príslušný športový zväz,
      e) odseku 2 písm. i) získava a bezodkladne spracúva organizátor podujatia,
      f) odseku 2 písm. j) získava a bezodkladne spracúva organizátor podujatia a Policajný zbor,
      g) odseku 6 písm. a) až k) týkajúce sa

      1. hlavného usporiadateľa a bezpečnostného manažéra spracúva príslušný národný športový zväz, ktorý vydal osvedčenie hlavného usporiadateľa alebo osvedčenie bezpečnostného manažéra,
      2. usporiadateľa spracúva športový zväz alebo športový klub, ktorý vydal preukaz usporiadateľa,

      h) odseku 6 písm. l) spracúva Policajný zbor,
      i) odseku 7 písm. a) bezodkladne spracúva organizátor podujatia,
      j) odseku 7 písm. b) spracúva Policajný zbor,
      k) odseku 7 písm. c) spracúva správca informačného systému.

      (9) Údaje v informačnom systéme v rozsahu podľa odseku 8 môžu spracúvať len osoby osobitne poverené príslušným športovým zväzom a organizátorom podujatia. Údaje v informačnom systéme môžu byť na základe žiadosti sprístupnené aj inej osobe podieľajúcej sa na organizovaní podujatia alebo na kontrole dodržiavania tohto zákona, v rozsahu zodpovedajúcom potrebám činnosti vykonávanej touto osobou.

      (10) Súdy, orgány činné v trestnom konaní a orgány príslušné na prejednávanie priestupkov, bezodkladne oznamujú príslušnému športovému zväzu uloženie zákazu účasti na športových podujatiach ako sankcie alebo ako predbežného opatrenia v trestnom konaní alebo v priestupkovom konaní.

      (11) Pri spracúvaní údajov v informačnom systéme môže príslušný športový zväz alebo organizátor podujatia požiadať o pomoc Policajný zbor.[19]

      (12) Údaje z informačného systému sa poskytujú alebo sprístupňujú Policajnému zboru, prokuratúre, súdom, obciam, okresným úradom, Slovenskej informačnej službe, športovým zväzom a organizátorom podujatí, ak je to nevyhnutné na plnenie ich úloh podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.[20]

      (13) Z evidencií informačného systému môže organizátor podujatia vytvoriť výpis, ktorý môže byť použitý iba na účely plnenia jeho povinnosti podľa § 6 ods. 1 písm. m) a na plnenie povinnosti usporiadateľa podľa § 14 ods. 2 písm. e).

      (14) Ak ide o medzinárodné podujatie, organizátor podujatia umožní v rozsahu podľa osobitného predpisu[21] vstupovať do informačného systému orgánom, ktoré plnia úlohy Policajného zboru a bezpečnostného manažéra v štáte pôvodu hosťujúceho družstva alebo športovca, v rozsahu potrebnom na zabezpečenie riadneho priebehu podujatia.

      (15) Údaje v evidencii podľa odseku 2 sa vedú v informačnom systéme päť rokov od vykonania trestu za spáchaný trestný čin, od vykonania sankcie, od uplynutia doby predbežného opatrenia podľa § 27 ods. 2, ochranného opatrenia alebo primeraného obmedzenia alebo odo dňa administratívneho vyhostenia. Ak v tejto lehote bude vykonaný nový záznam, údaje sa vedú až do uplynutia lehoty ustanovenej pre vedenie údajov na základe posledného záznamu.

      (16) Údaje o hlavných usporiadateľoch, bezpečnostných manažéroch a usporiadateľoch sa vedú v informačnom systéme päť rokov od uplynutia doby platnosti osvedčenia hlavného usporiadateľa, osvedčenia bezpečnostného manažéra a preukazu usporiadateľa.

      (17) Podrobnosti o vytvorení a spravovaní informačného systému ustanoví vnútorným predpisom správca informačného systému.

      Dôvodová správa k § 22:

      Navrhovanou úpravou sa spresňuje, o ktorých osobách budú vedené údaje v informačnom systéme o bezpečnosti na športových podujatiach. Pôjde o údaje o všetkých osobách, ktoré boli orgánmi verejnej moci alebo aj disciplinárnymi orgánmi potrestané alebo postihnuté za akty diváckeho násilia alebo im bol uložený predbežný zákaz alebo obmedzenie účasti na verejných podujatiach. Rovnako budú evidované aj osoby zdržujúce sa na území SR, ktoré boli postihnuté alebo potrestané za akty diváckeho násilia v cudzine, ako aj cudzinci, ktorým bolo uložené administratívne vyhostenie a zákaz vstupu na územie SR v súvislosti s deliktami diváckeho násilia, na ktorých sa mali zúčastniť na území SR. Zákon upravuje aj zaznamenanie údajov o osobe podozrivej zo spáchania deliktu diváckeho násilia aj v prípade, ak jej totožnosť nebola ešte zistená.

      Návrh zákona predpokladá možnosť, aby organizátor podujatia bol oprávnený do evidencie uviesť osoby, ktoré porušili organizačný poriadok alebo návštevný poriadok bez formálneho správneho konania a na tomto základe neumožniť evidovanej osobe účasť na podujatí, ktoré organizuje. V prípade, ak je za realizáciu a priebeh verejného športového podujatia zodpovedný subjekt súkromného práva (organizátor) – nie orgán verejnej moci, je nevyhnutné, aby právny poriadok poskytoval takémuto subjektu dostatočné právne nástroje na realizáciu jej práv a riadny výkon jej povinností. Ak je povinnosťou organizátora zabezpečiť riadny priebeh športového podujatia (najmä zabezpečiť, aby sa podujatie uskutočnilo bez ohrozovania života, zdravia a majetku fyzických osôb), je potom nevyhnutné poskytnúť mu aj súkromnoprávne nástroje na riadny výkon tejto povinnosti. Postih osoby, ktorá poruší predpisy verejného práva a je za tento delikt postihnutá podľa noriem správneho, resp. trestného práva, nie je možné stotožniť s opatreniami, ktoré musí mať organizátor k dispozícii najmä v režime preventívnych opatrení.

      Neúčasť fyzickej osoby na verejnom športovom podujatí, ktorá je spôsobená rozhodnutím/opatrením organizátora podujatia súkromnoprávnej povahy je v plnom rozsahu v súlade s potrebou ochrany verejného záujmu, ako aj záujmov organizátora, od ktorého nie je možné očakávať, aby dobrovoľne a bez ďalšieho akceptoval na športové podujatie vstup takých osôb, pri ktorých existuje reálna hrozba napr. poškodzovania majetku organizátora podujatia a pod. (a to aj v prípade, že zákaz vstupu na podujatie podľa noriem verejného práva týmto osobám uložený nebol). Procesná náročnosť uplatnenia niektorých verejnoprávnych aktov (napr. predbežné opatrenia, resp. obmedzujúce opatrenia a pod.), opodstatňuje uplatnenie aj súkromnoprávnych preventívnych opatrení priamo zo strany organizátora vo vzťahu k podujatiam, ktoré organizuje.

      V súvislosti s predmetnou úpravou sa v odseku 2 a v odseku 3 vymedzujú údaje o osobe delikventa a jeho delikte, ktoré sa uvádzajú v evidenciách informačného systému, ako aj údaje, ktoré sa zapisujú do evidencie v prípade, ak sa do evidencie zapisuje maloletá osoba. Do evidencie sa môžu zapisovať údaje v rozsahu primeranom dosiahnutiu sledovaného účelu zákona. Pokiaľ ide o iné údaje, ktoré slúžia na identifikáciu osoby, rozumejú sa nimi také identifikačné údaje, ako sú napríklad tetovania, jazvy a iné špecifikačné znaky (chýbajúce časti tela a pod.), či vzťah k extrémistickej skupine resp. ideológii. Ustanovuje sa, že ak sa do evidencie zapisujú údaje o maloletej osobe a jej protiprávnom konaní, do evidencie sa zapisujú aj identifikačné údaje osoby, ktorá maloletého na podujatí sprevádzala.

      Ďalším typom evidencie vedenej v informačnom systéme, bude evidencia hlavných usporiadateľov, usporiadateľov a bezpečnostných manažérov. V odseku 6 sa vymedzujú údaje, ktoré táto evidencia bude obsahovať.

      V evidencii informačného systému budú vedené aj dohody podľa § 8 ods. 3 a 18 ods. 4, teda dohody s obcou alebo Policajným zborom o súčinností pri zabezpečení plnenia činností usporiadateľskej služby na podujatí.

      V záujme vytvorenia lepších podmienok pre vymožiteľnosť zákazu ustanoveného pre účastníka podujatia - vnášať na miesto konania podujatia extrémistické materiály, ich prehľad (súbory obrazové, zvukové, obrazovo-zvukové, textové či slovné vyhlásenia) budú súčasťou informačného systému o bezpečnosti na športových podujatiach, v ktorom ho budú môcť využívať všetky osoby, ktoré majú prístup do tohto systému vrátane usporiadateľskej služby, pre ktorú zabezpečí prístup do evidencie spravidla bezpečnostný manažér organizátora. Súčasťou informačného systému o bezpečnosti na športových podujatiach bude aj modul, ktorý bude slúžiť na manažovanie a uskutočnenie procesu odbornej prípravy, testovania a skúšok uchádzačov o získanie/overenie odbornej spôsobilosti na činnosť hlavného usporiadateľa, bezpečnostného manažéra a usporiadateľa podľa pravidiel vypracovaných odbornou komisiou v súlade s § 13 ods. 7. 

      V odseku 8 sa ustanovuje, odkiaľ budú získavané údaje do jednotlivých evidencií informačného systému a tiež to, ktorý orgán bude údaje zapisovať do jednotlivých evidencií.

      Orgány verejnej moci, ktoré rozhodli o uložení zákazu účasti na športových podujatiach formou sankcie alebo formou predbežného opatrenia v trestnom konaní alebo v priestupkovom konaní sú povinné toto rozhodnutie bezodkladne oznámiť futbalovému zväzu, hokejovému zväzu, a ak sa jedná o delikt diváckeho násilia spáchaný pri inom druhu športu aj príslušnému športovému zväzu.

      Upravuje sa oprávnenie organizátora vytvoriť výpis z evidencií informačného systému, ktorý môže byť použitý v čase konania podujatia iba za účelom plnenia povinnosti organizátora a výkonu oprávnenia usporiadateľa neumožniť vstup a účasť na podujatí fyzickej osobe, ktorej účasť na podujatí bola zakázaná rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo disciplinárneho orgánu.

      Údaje v evidencii podľa § 22 ods. 2 o osobách, ich deliktoch, uložených sankciách a ochranných opatreniach sa vedú v informačnom systéme päť rokov od vykonania trestu za spáchaný trestný čin, od vykonania sankcie uloženej v priestupkovom alebo disciplinárnom konaní, od uplynutia doby predbežného opatrenia/zákazu podľa § 27 ods. 2 alebo ochranného opatrenia uloženého v priestupkovom konaní alebo od uplynutia doby primeraného obmedzenia uloženého v trestnom konaní alebo odo dňa administratívneho vyhostenia podľa zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov v znení zákona č. 75/2013 Z. z.

      Ak počas plynutia päťročnej lehoty bude do evidencie osoby vykonaný nový záznam, údaje (všetky) sa vedú až do uplynutia lehoty, ktorá platí pre vedenie údajov na základe posledného záznamu do evidencie.

      Údaje o hlavných usporiadateľoch, bezpečnostných manažéroch a usporiadateľoch sa budú viesť v informačnom systéme päť rokov od uplynutia doby platnosti osvedčenia hlavného usporiadateľa, osvedčenia bezpečnostného manažéra a preukazu usporiadateľa.

      Podrobnosti týkajúce sa vytvorenia a prevádzky informačného systému o bezpečnosti na športových podujatiach upraví správca informačného systému svojim vnútorným predpisom.

      § 23

      (1) Prevádzka a správa informačného systému je financovaná najmä z príjmov z pokút podľa § 24 ods. 9, § 25 ods. 7 až 11, § 26 ods. 3, § 27 ods. 6 a 8 a 50 % sumy z uhradených pokút uložených v disciplinárnom konaní príslušného športového zväzu alebo jeho členov za neslušnosti a výtržnosti účastníkov podujatia a za porušenie povinností organizátora podujatia alebo člena usporiadateľskej služby pri organizovaní podujatia určených príslušným športovým zväzom. Ďalším zdrojom financovania informačného systému môžu byť príspevky športových zväzov, účelové dotácie, dary a iné príjmy.

      (2) Správca informačného systému sústreďuje príjmy podľa odseku 1 na samostatnom mimorozpočtovom účte zriadenom na tento účel (ďalej len „prevádzkový účet“).

      (3) Športový zväz, ktorého orgán rozhodol o uložení pokuty v disciplinárnom konaní podľa odseku 1, je povinný do konca nasledujúceho mesiaca po jej uhradení odviesť príslušnú sumu na prevádzkový účet.

      (4) Výdavkom prevádzkového účtu sú výdavky na správu, prevádzku a rozvoj informačného systému, iné výdavky, ktorých cieľom je zabezpečenie verejného poriadku a ochrany bezpečnosti, zdravia, mravnosti, majetku a životného prostredia na podujatiach a výdavky na vzdelávacie aktivity v tejto oblasti.

      (5) Informácie o príjmoch a výdavkoch prevádzkového účtu a informácie o spôsobe nakladania s finančnými prostriedkami prevádzkového účtu podľa odseku 4 sú verejne prístupné na webovom sídle správcu informačného systému.

      Dôvodová správa k § 23:

      Navrhuje sa koncept samofinancovania prevádzky a rozvoja informačného systému tak, že polovica z každej finančnej sankcie uloženej za správny delikt alebo priestupok podľa tohto zákona alebo za disciplinárne previnenie súvisiace s organizovaním alebo účasťou na verejnom športovom podujatí by mala byť poukázaná na osobitný “prevádzkový účet”, z ktorého by mala byť verejne kontrolovateľným spôsobom financovaná prevádzka a rozvoj informačného systému.

      Ďalším zdrojom financovania informačného systému môžu byť príspevky športových zväzov, účelové dotácie, dary a iné príjmy.

      Prípadné prebytočné prostriedky na účte by mali byť používané na projekty, ktorých cieľom je zabezpečenie verejného poriadku a bezpečnosti osôb na verejných podujatiach a na vzdelávacie aktivity v tejto oblasti.

      Informácie o príjmoch a výdavkoch prevádzkového účtu a informácie o spôsobe nakladania s finančnými prostriedkami prevádzkového účtu budú verejne prístupné a kontrolovateľné na webovom sídle subjektu, ktorý spravuje informačný systém.

      Správne delikty a priestupky (§ 24 - 27)

      § 24 - Správne delikty

      (1) Okresný úrad uloží pokutu právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi, ak

      a) nesplní povinnosť podľa § 4 ods. 1,
      b) uvedie nepravdivý alebo hrubo skresľujúci údaj alebo zatají povinný údaj v oznámení podľa § 4 ods. 3 alebo v žiadosti podľa § 17 ods. 3,
      c) nedodrží podmienky konania podujatia určené podľa § 5 ods. 5,
      d) nesplní povinnosť podľa § 4 ods. 4,
      e) nesplní povinnosť podľa § 6 ods. 1,
      f) nesplní povinnosť podľa § 6 ods. 2 a 4,
      g) nesplní povinnosť podľa § 6 ods. 3,
      h) zneužije oprávnenie podľa § 7 ods. 5,
      i) nesplní povinnosť podľa § 9 ods. 1 a 5 alebo nedodrží počet členov usporiadateľskej služby určený obcou podľa § 17 ods. 3,
      j) nesplní povinnosť podľa § 9 ods. 3,
      k) nesplní povinnosť podľa § 9 ods. 2 a 4,
      l) neumožní alebo obmedzí riadny výkon usporiadateľskej služby podľa § 14,
      m) nevykoná alebo nevydá pokyn na vykonanie primeraných opatrení pri porušení povinností účastníka podujatia podľa § 15 alebo pri porušení zákazu podľa § 16,
      n) neposkytne potrebnú súčinnosť dozornému orgánu a Policajnému zboru pri vykonaní previerky podľa § 17 ods. 6,
      o) nesplní povinnosť podľa § 20 ods. 3,
      p) poruší zákaz podľa § 20 ods. 4,
      q) nesplní povinnosť podľa § 20 ods. 5,
      r) neposkytne potrebnú súčinnosť pri koordinovaní premiestňovania účastníkov podujatia podľa § 20 ods. 7,
      s) nedodrží podmienky konania podujatia podľa § 21 ods. 7,
      t) distribuuje alebo predáva vstupenky, ktoré nie sú vystavené na meno a priezvisko, ak ide o podujatie podľa § 6 ods. 1 písm. n) alebo ods. 3 písm. d),
      u) distribuuje, sprostredkúva, predáva, vystaví alebo ponúka na predaj vstupenky na podujatie s osobitným režimom bez oprávnenia organizátorom podujatia,
      v) ponúka na predaj neplatné alebo falšované vstupenky alebo vstupenky, ktoré nemá vo svojej dispozícii,
      w) neposkytne alebo nesprístupní údaje z informačného systému podľa § 22 ods. 12.

      (2) Za správny delikt podľa odseku 1 písm. a) až e), i), l) až n), q), r) a w) možno uložiť pokutu do 2 000 eur. Ak bol tento správny delikt spáchaný na podujatí s osobitným režimom, možno uložiť pokutu do 4 000 eur; na rizikovom podujatí do 50 000 eur.

      (3) Za správny delikt podľa odseku 1 písm. f), h) a j) možno uložiť pokutu do 4 000 eur, na rizikovom podujatí do 50 000 eur.

      (4) Za správny delikt podľa odseku 1 písm. g), k), o), p), s), t) až v) možno uložiť pokutu do 50 000 eur.

      (5) Za správny delikt podľa odseku 1, pri ktorom v dôsledku hrubého zanedbania povinností organizátora došlo k závažnému alebo nenapraviteľnému následku alebo ak vznik takého následku bezprostredne hrozil, možno uložiť aj zákaz činnosti až na päť rokov. Sankcia zákazu činnosti spočíva v tom, že sa páchateľovi správneho deliktu zakáže na dobu výkonu sankcie vykonávať činnosť organizátora podujatí určených presným označením druhu podujatí, športového klubu alebo jeho družstva, súťaže alebo športu, na ktoré sa tento zákaz vzťahuje.

      (6) Za správny delikt podľa odseku 1 spáchaný v lehote do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o postihu za obdobný správny delikt, možno uložiť sankciu až do výšky dvojnásobku hornej hranice ustanovenej podľa odsekov 2 až 4.

      (7) Pri ukladaní sankcií za správne delikty podľa odseku 1 okresný úrad prihliada na závažnosť, spôsob, dĺžku trvania a následky protiprávneho konania a prihliadne aj na opakované porušenie právnej povinnosti a na to, že sa konaním porušili viaceré povinnosti.

      (8) Sankciu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa o porušení povinnosti správny orgán dozvedel, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

      (9) Výnosy pokút podľa odsekov 2 až 4 a 6 sú vo výške 50% príjmom štátneho rozpočtu a vo výške 50 % príjmom správcu informačného systému. Orgán, ktorý vydal rozhodnutie o uložení pokuty, je povinný do konca nasledujúceho mesiaca po jej uhradení odviesť príslušnú sumu na prevádzkový účet podľa § 23.

      Dôvodová správa k § 24:

      Upravujú sa konkrétne porušenia zákona - správne delikty, za ktoré bude okresný úrad na návrh obce, Policajného zboru alebo z vlastného podnetu ukladať pokuty právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi. Horná hranica pokuty za jednotlivé porušenia je odstupňovaná podľa charakteru konkrétneho podujatia, na ktorom k porušeniu zákonnej povinnosti došlo. Pri rizikových podujatiach môže byť uložená za správny delikt pokuta až do výšky 50.000 eur.

      Za správny delikt, pri ktorom v dôsledku hrubého zanedbania povinností organizátora podujatia dôjde k závažnému alebo nenapraviteľnému následku alebo ak vznik takého následku bezprostredne hrozil, bude možné uložiť aj zákaz činnosti až na päť rokov.

      Páchateľovi správneho deliktu sa na dobu výkonu sankcie zakáže vykonávať činnosť organizátora podujatí určených presným označením druhu podujatí, športového klubu alebo jeho družstva, súťaže alebo športu, na ktoré sa tento zákaz vzťahuje.

      Pri recidíve správnych deliktov v lehote do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o postihu za obdobný správny delikt, možno uložiť pokutu až do výšky dvojnásobku hornej hranice.

      Ustanovuje sa objektívna lehota (3 roky od dňa spáchania deliktu) a subjektívna lehota (1 rok odkedy sa správny orgán o porušení povinnosti dozvedel) na prejednanie správneho deliktu.

      V záujme ochrany nárokov tretích osôb sa zdôrazňuje, že uložením a vykonaním sankcie, nie je dotknutá povinnosť subjektu postihnutého v správnom konaní, nahradiť škodu, ktorá bola deliktom spôsobená tretím osobám.

      § 25 - Priestupky

      (1) Priestupku sa dopustí organizátor podujatia, ak

      a) nesplní povinnosť podľa § 4 ods. 1,
      b) uvedie nepravdivý alebo hrubo skresľujúci údaj alebo zatají povinný údaj v oznámení podľa § 4 ods. 3 alebo v žiadosti podľa § 17 ods. 3,
      c) nedodrží podmienky konania podujatia určené podľa § 5 ods. 5,
      d) nesplní povinnosť podľa § 4 ods. 4,
      e) nesplní povinnosť podľa § 6 ods. 1,
      f) nesplní povinnosť podľa § 6 ods. 2 a 4,
      g) nesplní povinnosť podľa § 6 ods. 3,
      h) zneužije oprávnenie podľa § 7 ods. 5,
      i) nesplní povinnosť podľa § 9 ods. 1 a 5 alebo nedodrží počet členov usporiadateľskej služby určený obcou podľa § 17 ods. 3,
      j) nesplní povinnosť podľa § 9 ods. 3,
      k) nesplní povinnosť podľa § 9 ods. 2 a 4,
      l) neumožní alebo obmedzí riadny výkon usporiadateľskej služby podľa § 14,
      m) nevykoná alebo nevydá pokyn na vykonanie primeraných opatrení pri porušení povinností účastníka podujatia podľa § 15 alebo pri porušení zákazu podľa § 16,
      n) neposkytne potrebnú súčinnosť dozornému orgánu a Policajnému zboru pri vykonaní previerky podľa § 17 ods. 6,
      o) nesplní povinnosť podľa § 20 ods. 3,
      p) poruší zákaz podľa § 20 ods. 4,
      q) nesplní povinnosť podľa § 20 ods. 5,
      r) neposkytne potrebnú súčinnosť pri koordinovaní premiestňovania účastníkov podujatia podľa § 20 ods. 7,
      s) nedodrží podmienky konania podujatia podľa § 21 ods. 7,
      t) distribuuje alebo predáva vstupenky, ktoré nie sú vystavené na meno a priezvisko, ak ide o podujatie podľa § 6 ods. 1 písm. n) alebo ods. 3 písm. d),
      u) ponúka na predaj neplatné alebo falšované vstupenky alebo vstupenky, ktoré nemá vo svojej dispozícii.

      (2) Priestupku sa dopustí hlavný usporiadateľ, bezpečnostný manažér alebo usporiadateľ, ak

      a) nesplní povinnosť podľa § 13 ods. 4,
      b) nesplní povinnosť podľa § 14 ods. 2, alebo
      c) predloží nepravdivý lekársky posudok alebo uvedie nepravdivý údaj v čestnom vyhlásení o bezúhonnosti.

      (3) Priestupku sa dopustí účastník podujatia, ak

      a) poruší povinnosť podľa § 15,
      b) poruší zákaz podľa § 16 písm. b) až d), f) a h),
      c) sa zúčastnil na podujatí, hoci mu bola účasť na podujatí zakázaná uložením obmedzujúceho opatrenia spočívajúceho v zákaze účasti na verejných podujatiach, predbežného opatrenia podľa § 27 ods. 2 alebo primeraného obmedzenia spočívajúceho v zákaze účasti na podujatiach podľa osobitného predpisu[18] alebo sa o to pokúsil.

      (4) Priestupku sa dopustí dozorný orgán, ak

      a) sa nezúčastní bez riadneho ospravedlnenia na príprave a priebehu podujatia podľa § 17 ods. 6, alebo
      b) nesplní povinnosť vykonať previerku podľa § 17 ods. 6.

      (5) Priestupku sa dopustí delegát zväzu, ak

      a) sa nezúčastní bez riadneho ospravedlnenia na príprave a priebehu podujatia podľa § 19 ods. 3, alebo
      b) nevypracuje alebo nepredloží písomnú správu podľa § 19 ods. 6.

      (6) Priestupku sa dopustí ten, kto

      a) distribuuje alebo predáva vstupenky, ktoré nie sú vystavené na meno a priezvisko, ak ide o podujatie podľa § 6 ods. 1 písm. n) alebo ods. 3 písm. d),
      b) bez oprávnenia organizátorom podujatia distribuuje, sprostredkúva, predáva, vystaví alebo ponúkne na predaj vstupenky na podujatie s osobitným režimom, alebo
      c) ponúka na predaj neplatné alebo falšované vstupenky alebo vstupenky, ktoré nemá vo svojej dispozícii.

      (7) Za priestupok podľa odseku 1 písm. a) až e), i), l) až n), q), r) a odsekov 2, 4 a 5 možno uložiť pokutu do 300 eur a zákaz činnosti do dvoch rokov. Ak bol tento priestupok spáchaný na podujatí s osobitným režimom, možno uložiť pokutu do 500 eur a zákaz činnosti do piatich rokov; na rizikovom podujatí do 1 000 eur a zákaz činnosti do piatich rokov.

      (8) Za priestupok podľa odseku 3 možno uložiť pokutu do 300 eur. Ak bol tento priestupok spáchaný na podujatí s osobitným režimom, možno uložiť pokutu do 500 eur; na rizikovom podujatí do 1 000 eur.

      (9) Za priestupok podľa odseku 1 písm. f), h) a j), možno uložiť pokutu do 500 eur a zákaz činnosti do piatich rokov; na rizikovom podujatí do 1 000 eur a zákaz činnosti do piatich rokov.

      (10) Za priestupok podľa odseku 1 písm. g), k), o), p), s), t) a u) možno uložiť pokutu do 1 000 eur a zákaz činnosti do piatich rokov.

      (11) Za priestupok podľa odseku 6 možno uložiť pokutu do 5 000 eur a zákaz činnosti do piatich rokov.

      (12) Za priestupok podľa odseku 3 možno uložiť obmedzujúce opatrenie spočívajúce v zákaze účasti na určených podujatiach až na päť rokov.

      Dôvodová správa k § 25:

      Zákon vymedzuje skutkové podstaty priestupkov podľa jednotlivých subjektov, ktorým zákon ukladá povinnosti v súvislosti s organizovaním športových podujatí.

      Ako organizátor podujatia sa môže priestupku dopustiť iba fyzická osoba - nepodnikateľ, podnikateľ by pri porušení tej istej povinnosti zodpovedal za správny delikt podľa § 24. Pri správnom delikte je ustanovená podstatne vyššia hranica pokuty, nakoľko organizátor podujatia, ktorý podujatie organizuje v rámci svojho podnikania (s cieľom dosiahnuť zisk) je povinný vykonávať podnikateľskú činnosť s potrebnou odbornou starostlivosťou.

      Priestupku sa dopustí hlavný usporiadateľ, bezpečnostný manažér a usporiadateľ, ak

      ● nesplní povinnosť oznámiť stratu zdravotnej spôsobilosti alebo stratu bezúhonnosti (§ 13 ods. 4),
      ● nesplní niektorú z povinností člena usporiadateľskej služby podľa § 14 ods. 2, alebo
      ● predloží nepravdivý lekársky posudok alebo uvedie nepravdivý údaj v čestnom vyhlásení o bezúhonnosti.
      Priestupku sa dopustí účastník podujatia, ak
      ● poruší povinnosti účastníka podujatia uvedené v § 15,
      ● poruší zákazy ustanovené v § 16 písm. b) až d), f) a h)
      ○ navštevovať podujatie pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok,
      ○ vnášať alkoholické nápoje na podujatie, ak obec vydala zákaz predaja, podávania alebo požívania alkoholických nápojov na podujatí,
      ○ mať zakrytú tvár spôsobom sťažujúcim alebo znemožňujúcim jeho identifikáciu,
      ● sa zúčastni na podujatí, hoci mu bola účasť na podujatí zakázaná uložením obmedzujúceho opatrenia spočívajúceho v zákaze účasti na verejných podujatiach, predbežného opatrenia podľa § 27 ods. 2 alebo primeraného obmedzenia spočívajúceho v zákaze účasti na podujatiach podľa Trestného poriadku alebo sa o to pokúsil.

      Vzhľadom na široké vymedzenie účastníka podujatia, sa priestupkov účastníka podujatia vrátane priestupkov diváckeho násilia môže za určitých okolností dopustiť okrem diváka aj organizátor podujatia - fyzická osoba, člen usporiadateľskej služby, dozorný orgán alebo delegát zväzu (napr. ak príde na podujatie pod vplyvom alkoholických nápojov alebo vhodí do priestoru športoviska predmet alebo ak sa usporiadateľ pridá ku skupine chuligánov a podieľa sa spoločne s nimi na diváckom násilí a pod.).

      Priestupku sa môže dopustiť aj dozorný orgán - fyzická osoba poverená obcou výkonom dozoru na podujatí, ak sa nezúčastní bez riadneho ospravedlnenia na príprave a priebehu rizikového podujatia alebo nesplní povinnosť vykonať previerku splnenia podmienok podujatia zo strany organizátora. Ide o vážne opomenutia, ktoré môžu mať za následok, že sa bude konať rizikové podujatie, ktoré nebude riadne pripravené v zmysle požiadaviek ustanovených zákonom a obcou. Zákon neustanovuje akú fyzickú osobu si má obec vybrať a poveriť výkonom dozoru na verejnom športovom podujatí (môže to byť zamestnanec obce ako i externá osoba z evidencie hlavných usporiadateľov alebo bezpečnostných manažérov alebo dobrovoľník – bývalý policajt a pod.) a neustanovuje ani to v akom právnom vzťahu k obci táto osoba má byť. Z toho je zrejmé, že na prípadný zodpovednostný vzťah medzi obcou a osobou, ktorá bola poverená výkonom dozoru a nesplní svoju základnú povinnosť verejné právo nemá dosah. Z pohľadu verejného práva je však najdôležitejšie zabezpečiť pod hrozbou sankcie prítomnosť dozorných orgánov zo strany obce ako aj športového zväzu na podujatiach s osobitným režimom a to bez ohľadu na právny vzťah (pracovnoprávny, členský, dobrovoľnícky a pod.) týchto fyzických osôb k subjektu, ktorý ich výkonom dozoru poveril.

      Prípadné nedostatky vo výkone rozhodovacej činnosti dozorným orgánom, ktorý sa považuje za výkon právomoci obce, nie je možné postihnúť ako priestupok dozorného orgánu a ani ako správny delikt vo vzťahu k obci, pretože zo strany obce ide o výkon samosprávy.

      Priestupku sa môže dopustiť aj delegát zväzu, ak sa nezúčastní bez riadneho ospravedlnenia na príprave a priebehu podujatia s osobitným režimom, alebo ak riadne nevypracuje alebo nepredloží písomnú správu o priebehu podujatia.

      Priestupku sa môže dopustiť aj osoba, ktorá nie je účastníkom podujatia, ak

      ● distribuuje alebo predáva vstupenky, ktoré nie sú vystavené na meno a priezvisko, ak ide o podujatie, kde majú byť povinne distribuované takéto vstupenky (vstupenky do sektoru hostí na rizikové podujatie, resp. ak o predaji vstupeniek na meno a priezvisko rozhodne organizátor alebo príslušný orgán športového zväzu),
      ● bez oprávnenia organizátorom podujatia distribuuje, sprostredkúva, predáva, vystaví alebo ponúkne na predaj vstupenky na podujatie s osobitným režimom (zavádza sa priestupkový postih priekupníkov so vstupenkami, ak nejde o nedovolené podnikanie),
      ● ponúka na predaj neplatné alebo falšované vstupenky alebo vstupenky, ktoré nemá vo svojej dispozícii (zavádza sa osobitný druh majetkového priestupku spáchaného podvodným spôsobom).

      Pri ustanovení druhu a výšky sankcie alebo ochranného opatrenia za priestupky sa zohľadňuje, či k porušeniu povinnosti došlo na bežnom podujatí (do 300 eur), podujatí s osobitným režimom (do 500 eur) alebo na rizikovom podujatí (do 1 000 eur).

      Za priestupky spáchané pri výkone činnosti organizátora, hlavného usporiadateľa, bezpečnostného manažéra, usporiadateľa, dozorného orgánu alebo delegáta zväzu možno týmto osobám uložiť aj zákaz vykonávania príslušnej činnosti až na päť rokov.

      Zhabanie veci, uloženie obmedzujúceho opatrenia spočívajúceho v zákaze účasti na určených podujatiach až na päť rokov, zvýšenie sadzby sankcie a ochranného opatrenia pri recidíve priestupkov, ukladanie predbežného opatrenia a ďalšie spoločné ustanovenia pre priestupky podľa tohto zákona sú uvedené v § 27.

      § 26 - Priestupky diváckeho násilia

      (1) Priestupku diváckeho násilia sa dopustí ten, kto

      a) poruší zákaz podľa § 16 písm. a),
      b) poruší zákaz podľa § 16 písm. e),
      c) poruší zákaz podľa § 16 písm. g)
      d) poruší zákaz podľa § 16 písm. i),
      e) poruší zákaz podľa § 16 písm. j),
      f) v súvislosti s účasťou na podujatí hrubo znevažuje, uráža alebo ohrozuje organizátora podujatia, hlavného usporiadateľa, usporiadateľa, bezpečnostného manažéra, zamestnanca prevádzkovateľa strážnej služby, dozorný orgán, príslušníka obecnej polície, príslušníka Policajného zboru, delegáta zväzu alebo dobrovoľníka verbálne, gestom, grafickým zobrazením alebo iným spôsobom,
      g) neoprávnene sťažuje účastníkovi podujatia pokojný prístup na miesto konania podujatia alebo mu bráni v prístupe, alebo
      h) neoprávnene bráni účastníkovi podujatia v tom, aby pokojne opustil miesto konania podujatia.

      (2) Za priestupok diváckeho násilia sa považuje aj čin, ktorý má znaky priestupku proti verejnému poriadku, priestupku extrémizmu, priestupku proti občianskemu spolunažívaniu alebo priestupku proti majetku podľa osobitného predpisu,[22] agresívnej povahy spáchaný v súvislosti s účasťou na podujatí.

      (3) Za priestupok podľa odsekov 1 a 2 možno uložiť pokutu do 1 500 eur. Ak bol tento priestupok spáchaný na rizikovom podujatí, možno uložiť pokutu do 3 000 eur.

      (4) Za priestupok podľa odsekov 1 a 2 možno uložiť obmedzujúce opatrenie spočívajúce v zákaze účasti na určených podujatiach až na päť rokov.

      Dôvodová správa k § 26:

      Zákon vymedzuje skutkové podstaty priestupkov diváckeho násilia, ktorých sa účastník podujatia môže dopustiť aj na bežnom podujatí, nie iba na rizikovom podujatí.

      Za priestupky diváckeho násilia sa bude považovať:

      ● vnášanie na miesto konania podujatia a používanie pyrotechnického výrobku, strelnej zbrane, chladnej zbrane alebo inej veci, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším,
      ● používanie štátnych symbolov cudzích štátov alebo ich predchodcov znevažujúcim spôsobom alebo iným spôsobom, ktorým možno podnecovať k narušeniu verejného poriadku alebo ohrozeniu riadneho priebehu domáceho podujatia riadeného príslušným športovým zväzom,
      ● vstupovanie v čase konania podujatia do priestorov športoviska bez súhlasu organizátora,
      ● vhadzovanie predmetov do priestoru športoviska,
      ● hrubé znevažovanie, urážanie, ohrozovanie alebo provokovanie organizátora, hlavného usporiadateľa, usporiadateľa, bezpečnostného manažéra, člena súkromnej bezpečnostnej služby, dozorného orgánu, delegáta zväzu, príslušníka obecnej polície, príslušníka Policajného zboru alebo dobrovoľníka vykonané verbálne, gestom, grafickým zobrazením alebo iným spôsobom v súvislosti s účasťou na podujatí,
      ● neoprávnené bránenie v pokojnom prístupe účastníkov podujatia na miesto konania podujatia, alebo
      ● neoprávnene bránenie účastníkom podujatia v tom, aby sa pokojne rozišli,
      ● čin, ktorý má znaky priestupku proti verejnému poriadku, priestupku extrémizmu, priestupku proti občianskemu spolunažívaniu alebo priestupku proti majetku podľa Priestupkového zákona, ak je násilnej/agresívnej povahy a ak bol spáchaný v súvislosti s účasťou na podujatí, t. j. ak sa ho dopustí účastník verejného podujatia v čase a mieste konania verejného podujatia alebo v jeho okolí alebo na inom mieste počas premiestňovania sa na miesto konania podujatia alebo z miesta konania podujatia, vrátane dopravných prostriedkov alebo prevádzok služieb.

      Spáchanie uvedených “všeobecných priestupkov” agresívnym spôsobom v súvislosti s účasťou na verejnom podujatí, veľmi často za prítomnosti veľkého počtu osôb (mládeže, žien a detí) významne zvyšuje závažnosť týchto deliktov, čo odôvodňuje špeciálnu právnu úpravu v osobitnom zákone s možnosťou uloženia vyššej sankcie ako pri bežných priestupkoch.

      Zákon upravuje výšku pokút za priestupky diváckeho násilia. Ak sa týchto priestupkov dopustí účastník nerizikového podujatia bude možné uložiť mu pokutu až do výšky 1 500 eur. Ak sa priestupku diváckeho násilia dopustí účastník podujatia v rámci rizikového podujatia môže mu byť uložená pokuta až do 3 000 eur.

      § 27 - Spoločné ustanovenia o priestupkoch

      (1) Priestupky podľa tohto zákona prejednávajú orgány Policajného zboru. Na priestupky a ich prejednanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch.[23]

      (2) Osobe obvinenej z priestupku podľa § 25 ods. 3 alebo § 26 ods. 1 a 2 možno uložiť predbežné opatrenie spočívajúce v zákaze účasti na určených podujatiach na primeranú dobu, najdlhšie na šesť mesiacov, najmä ak sa dopustila priestupku diváckeho násilia alebo iného priestupku závažnejšej povahy alebo sa dopustila priestupku po tom, čo bola v poslednom roku postihnutá za obdobný priestupok alebo bola v posledných dvoch rokoch odsúdená za trestný čin spáchaný v súvislosti s účasťou na verejnom podujatí.

      (3) Odvolanie proti rozhodnutiu o predbežnom opatrení podľa odseku 2 nemá odkladný účinok.

      (4) Predbežné opatrenie podľa odseku 2 stráca platnosť po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa jeho uloženia, ak nedošlo skôr k právoplatnému rozhodnutiu vo veci, jeho zrušeniu alebo uplynutiu doby, na ktorú bolo uložené.

      (5) Ak sa páchateľ dopustil priestupku podľa § 25 alebo § 26 menšej závažnosti alebo ak je páchateľom priestupku osoba mladšia ako 21 rokov, ktorá v minulosti nebola odsúdená ani postihnutá za protiprávne konanie v súvislosti s účasťou na podujatí, priestupok je možné vybaviť napomenutím, ak je možné predpokladať, že takéto vybavenie je postačujúce, najmä ak sa páchateľ k spáchaniu priestupku priznal, jeho spáchanie oľutoval, prejavil snahu o nápravu a zaviazal sa nahradiť škodu alebo jej primeranú časť, ak bola priestupkom spôsobená.

      (6) Za priestupok podľa § 25 alebo § 26 možno uložiť pokutu v blokovom konaní do 100 eur a v rozkaznom konaní do 300 eur; ak bol priestupok spáchaný v súvislosti s účasťou na rizikovom podujatí, až do dvojnásobku tejto sumy.

      (7) Pri uložení obmedzujúceho opatrenia alebo predbežného opatrenia správny orgán určuje rozsah zakázaných podujatí podľa závažnosti protiprávneho konania, ktorého sa páchateľ dopustil, presným označením druhu podujatí, športového klubu alebo jeho družstva, súťaže alebo športu, na ktoré sa obmedzujúce opatrenie alebo predbežné opatrenie vzťahuje.

      (8) Za priestupok podľa § 25 alebo § 26 spáchaný v lehote do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o postihu za obdobný priestupok, možno uložiť pokutu a obmedzujúce opatrenie až do výšky dvojnásobku hornej hranice ustanovenej za neskorší priestupok.

      (9) Výnosy pokút sú vo výške 50 % príjmom štátneho rozpočtu a vo výške 50 % príjmom správcu informačného systému. Orgán, ktorý vydal rozhodnutie o uložení pokuty, je povinný pokuty, ktoré sú príjmom správcu informačného systému, odviesť do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mu bola pokuta alebo jej časť uhradená, na prevádzkový účet zriadený podľa § 23. Orgán, ktorý vydal rozhodnutie o uložení pokuty vedie evidenciu uložených pokút a nezaplatených pokút, ktorú na požiadanie kedykoľvek sprístupní správcovi informačného systému.

      Dôvodová správa k § 27:

      Spoločné ustanovenia upravujú postup pri prejednaní priestupkov podľa § 25 a 26. Príslušným na ich prejednanie je Policajný zbor.

      Upravuje sa inštitút predbežného opatrenia spočívajúceho v uložení predbežného zákazu účasti na určených športových podujatiach osobe obvinenej z priestupku závažnejšej povahy. Účelom predbežného zákazu je v záujme individuálnej i generálnej prevencie zabrániť osobe, proti ktorej sa vedie priestupkové konanie v účasti na ďalších podujatiach. Pri absencii takejto úpravy sa osoby, ktoré sa dopustili deliktov diváckeho násilia napriek ich zadržaniu, predvedeniu a obvineniu z priestupku mohli zúčastniť na ďalších podujatiach a stávali sa tak “úspešnými” negatívnymi vzormi pre komunitu, v rámci ktorej pôsobili. Predbežný zákaz bude ukladať Policajný zbor v režime právnej úpravy podľa Správneho poriadku. Rozhodnutie o uložení predbežného zákaz sa bude doručovať obvinenému z priestupku alebo z trestného činu do vlastných rúk po jeho zadržaní a obvinení. Prípadné odvolanie nebude mať odkladný účinok.

      Vzhľadom na odlišnú úpravu oproti § 84 ods. 2 Priestupkového zákona, ktorý zužuje rozsah priestupkov, pri ktorých je možné vybaviť vec napomenutím, sa v záujme posilnenia preventívneho pôsobenia návrhu zákona i orgánov, ktoré ho budú vykonávať, upravuje možnosť vybaviť menej závažné priestupky napomenutím, ktoré sa nepovažuje za sankciu. V rámci posúdenia podmienok pre takýto postup sa kladie dôraz na výchovný a restoratívny účel konania o priestupku. Napomenutím bude možné vybaviť aj priestupky spáchané v súvislosti s účasťou na podujatí, ak je páchateľom priestupku osoba mladšia ako 21 rokov, ktorá v minulosti nebola odsúdená ani postihnutá za protiprávne konanie. V týchto prípadoch ide najmä o výchovné preventívne pôsobenie na mladých ľudí, ktorí sa v minulosti nedostali do konfliktu so zákonom. Zákonnou podmienkou pre vybavenie priestupku napomenutím je existencia predpokladu, že takéto vybavenie je postačujúce, najmä ak sa páchateľ k spáchaniu priestupku priznal, jeho spáchanie oľutoval, prejavil snahu o nápravu a zaviazal sa nahradiť škodu alebo jej primeranú časť, ak bola priestupkom spôsobená. Vybavenie priestupku napomenutím sa riadne zaznamená do informačného systému.

      Vzhľadom na odlišnú úpravu oproti Priestupkovému zákonu sa ustanovuje výška pokuty, ktorú je možné uložiť v skrátených formách priestupkového konania a to v blokovom konaní do 100 eur a v rozkaznom konaní do 300 eur, pričom ak bol priestupok spáchaný v súvislosti s účasťou na rizikovom podujatí, pokuty je možné uložiť až do výšky dvojnásobku uvedených súm.

      Pri priestupkoch podľa tohto zákona je možné uložiť ochranné opatrenie - obmedzujúce opatrenie spočívajúce v zákaze účasti na určených podujatiach až na päť rokov.

      Pri recidíve priestupkov obdobnej povahy v priebehu jedného roka sa pokuta a obmedzujúce opatrenie spočívajúce v zákaze účasti na určených podujatiach môže uložiť až do výšky dvojnásobku ustanovenej sadzby za prejednávaný priestupok.

      Uložené pokuty budú vo výške 50% príjmom štátneho rozpočtu a vo výške 50% budú po ich uhradení (aj pri úhrade iba časti pokuty) poukázané na prevádzkový účet slúžiaci na pokrytie nákladov správy a prevádzky informačného systému o bezpečnosti na športových podujatiach. Orgán, ktorý vydal rozhodnutie o uložení pokuty bude viesť evidenciu uložených pokút a nezaplatených pokút, ktorú na požiadanie kedykoľvek sprístupní správcovi informačného systému, čím sa zabezpečí prehľad a kontrola nad riadnym plnením povinnosti poukázať polovicu uhradených pokút na prevádzkový účet.

      Spoločné ustanovenia (§ 28 - 32)

      § 28 - Obec ako organizátor podujatia

      (1) Ak ide o podujatie organizované obcou, na obec ako organizátora podujatia sa vzťahujú ustanovenia § 6 ods. 1 písm. a), c), d) až h), k) až m), o) až q), § 7, § 14 ods. 1 a ods. 2 písm. a) až h), § 20 a 24.

      (2) Ak je obec organizátorom rizikového podujatia, vzťahujú sa na obec ako organizátora podujatia ustanovenia tohto zákona v celom rozsahu. Úlohu dozorného orgánu v takom prípade plní osoba, ktorú výkonom dozoru poveril Policajný zbor.

      (3) Ak ide o podujatie, ktorého organizátorom je obec a ďalší organizátor, ktorý nie je obcou, na takéto podujatie sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona v celom rozsahu. Úlohu dozorného orgánu v takom prípade plní osoba, ktorú výkonom dozoru poveril Policajný zbor.

      (4) Ak ide o podujatie podľa odsekov 2 a 3, oznámenie podľa § 4 sa predkladá príslušnému útvaru Policajného zboru.

      Dôvodová správa k § 28:

      Ak je organizátorom verejného športového podujatia obec, organizovanie takéhoto podujatia podlieha osobitnému režimu a návrh zákona o organizovaní verejných športových podujatí sa na takéto podujatie vzťahuje len v presne vymedzenom rozsahu. To neplatí, ak je obec organizátorom rizikového podujatia, v takom prípade sa návrh zákona uplatňuje v celom rozsahu.

      Ak ide o podujatie organizované viacerými organizátormi, pričom jedným z organizátorov podujatia je obec a ďalšími organizátormi podujatia sú iné fyzické alebo právnické osoby, v takom prípade bude mať obec postavenie bežného organizátora a na organizovanie takého podujatia sa bude právna úprava vzťahovať v celom rozsahu.

      V prípade, ak je obec (prípadne viacero obcí) organizátorom alebo spoluorganizátorom podujatia, dozor na podujatí vykonáva fyzická osoba poverená Policajným zborom. Obec v takom prípade konanie podujatia oznamuje Policajnému zboru.

      O prípadných správnych deliktoch obce ako organizátora podujatia bude rozhodovať okresný úrad tak, ako pri ostatných organizátoroch podujatí podľa tohto zákona.

      § 29 - Vzťah k správnemu poriadku

      (1) Na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, okrem konania podľa § 4 ods. 5, § 5 ods. 2 a 5, § 17 ods. 4 a 6, § 24 a § 27 ods. 2 až 4, ak v odsekoch 2 a 3 nie je ustanovené inak.

      (2) Účastníkom konania podľa § 5 ods. 2 je organizátor podujatia. Účastníkmi konania podľa § 5 ods. 5 sú organizátor podujatia a vlastník alebo užívateľ pozemkov alebo priestorov, kde sa má podujatie konať, ktorý oznámil obci písomne nesúhlas s konaním podujatia. Účastníkom konania podľa § 4 ods. 5 a § 17 ods. 4 a 6 je organizátor podujatia, ak ide o podujatie s osobitným režimom aj príslušný športový zväz.

      (3) Rozhodnutie podľa § 4 ods. 5, § 5 ods. 2 a 5 a § 17 ods. 4 a 6 nadobúda právoplatnosť dňom vydania. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie, návrh na obnovu konania a ani ho nemožno preskúmať mimo odvolacieho konania. Rozhodnutie obec zverejní v deň vydania na úradnej tabuli obce a na jej webovom sídle, ak ho má zriadené. Rozhodnutie obec oznámi písomne do 5 dní od vydania organizátorovi podujatia.

      Dôvodová správa k § 29:

      Ustanovenie § 29 vymedzuje pôsobnosť správneho poriadku a ďalších právnych predpisov na skutočnosti, ktoré sú obsahom právnej úpravy návrhu zákona o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

      Pri vymedzení vzťahu ustanovení návrhu zákona k správnemu poriadku sa ustanovuje, že na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní a pozitívne je vymedzené konanie podľa konkrétnych ustanovení, na ktoré sa bude aplikovať správny poriadok (§ 4 ods. 5, § 5 ods. 2 a 5, § 17 ods. 4 a 6, § 24 a § 27 ods. 2 až 4 s odchýlkami uvedenými v § 29 ods. 2 a 3, kde je odlišne od všeobecnej úpravy v správnom poriadku vymedzené, kto je účastníkom konaní podľa jednotlivých ustanovení návrhu zákona (§ 4 ods. 5, § 5 ods. 2, § 5 ods. 5, § 17 ods. 4 a 6, na ktoré sa vzťahuje správny poriadok.

      Účastníkom konania, v ktorom obec rozhodne o zákaze podujatia organizovaného mimo športového zariadenia z dôvodu, že organizátor nepredložil súhlas vlastníka alebo užívateľa pozemku alebo priestoru, kde sa má podujatie konať alebo povolenie podľa osobitného predpisu (§ 5 ods. 2), bude iba organizátor podujatia, nie všetci vlastníci a užívatelia pozemkov.

      Účastníkom konania, v ktorom obec rozhodne o podmienkach konania podujatia organizovaného mimo športového zariadenia (§ 5 ods. 5) aj napriek nesúhlasu niektorého z vlastníkov alebo užívateľov pozemkov alebo priestorov, kde sa má podujatie konať, bude organizátor podujatia, a vlastníci a užívatelia pozemkov, ktorý vyjadrili nesúhlas.

      Účastníkom konania, v ktorom obec rozhodne o zákaze podujatia z dôvodu nedodržania obcou určených podmienok alebo nesplnenia povinností organizátorom podujatia, je organizátor podujatia a ak ide o podujatie s osobitným režimom aj príslušný športový zväz, pričom môže ísť o tieto situácie, keď obec rozhodne o zákaze podujatia:

      1. ak by v súvislosti s konaním podujatia hrozilo vážne ohrozenie bezpečnosti, zdravia, mravnosti, majetku alebo životného prostredia, konanie podujatia by obmedzovalo verejnú dopravu, zásobovanie obyvateľstva alebo ohrozovalo životné prostredie; v prípade vážneho ohrozenia bezpečnosti, zdravia, mravnosti, majetku alebo životného prostredia, obec podujatie zakáže obligatórne z vlastného podnetu, na základe žiadosti organizátora podujatia alebo Policajného zboru (§ 17 ods. 4),
      2. ak sa jeho konanie riadne neoznámilo obci a jeho konanie by bolo v zásadnom rozpore so záujmami chránenými týmto zákonom (§ 4 ods. 5),
      3. ak organizátor podujatia ani po upozornení dozorným orgánom na zistené nedostatky spočívajúce v porušení obcou stanovených podmienok podujatia konaného mimo športového zariadenia (§ 5 ods. 5), nevykonaní bezpečnostných opatrení deklarovaných v oznámení obci podľa § 4 ods. 3 písm. p) alebo podmienky konania rizikového podujatia bez využitia kamerového systému, resp. bezpečnostné opatrenia odsúhlasené obcou a Policajným zborom (§ 21 ods. 7).

      Na rozdiel od všeobecnej úpravy správneho poriadku sa ustanovuje, že rozhodnutia o zákaze podujatia podľa § 5 ods. 2 a § 17 ods. 4 a 6 a rozhodnutie o podmienkach konania podujatia mimo športového podujatia podľa § 5 ods. 5 nadobúdajú právoplatnosť dňom ich vydania. Proti týmto rozhodnutiam nemožno podať odvolanie, návrh na obnovu konania a ani ho nemožno preskúmať mimo odvolacieho konania.

      Dôvodom takejto úpravy je skutočnosť, že s ohľadom na operatívnosť prijímania uvedených rozhodnutí v závislosti od priebežne meniacej sa situácie a získavania nových informácií by bolo konanie o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku (po dni konania podujatia) už bezpredmetné a neproduktívne by zaťažilo správne orgány. Do úvahy bude preto prichádzať iba preskúmanie rozhodnutia obce v rámci správneho súdnictva, ktorého výsledok bude relevantný aj z hľadiska prípadného uplatnenia nároku na náhradu škody organizátorom voči obci.

      Vzhľadom na špecifiká rozhodovania o zákaze športových podujatí sa upravuje osobitne aj spôsob oznámenia rozhodnutí obce v týchto prípadoch. Rozhodnutie obec zverejní v deň vydania na úradnej tabuli obce a na jej webovom sídle, ak ho má zriadené. Rozhodnutie o zákaze podujatia obec oznámi písomne do 5 dní od vydania organizátorovi podujatia.

      § 30

      (1) Uplatnenie oprávnení a povinností usporiadateľa podľa § 14 ani disciplinárny postih podľa vnútorných predpisov príslušného športového zväzu za konanie, ktoré je porušením povinností a zákazov podľa § 15 a 16, nie je prekážkou pre ďalší postup v trestnom konaní, priestupkovom konaní alebo správnom konaní.

      (2) Používanie štátnych symbolov Slovenskej republiky na podujatiach podľa tohto zákona upravuje osobitný predpis.[24]

      (3) Pri spracúvaní a ochrane osobných údajov podľa tohto zákona sa postupuje podľa osobitného predpisu.[25]

      Dôvodová správa k § 30:

      Kvôli jednoznačnosti sa ustanovuje, že uplatnenie oprávnení a povinností usporiadateľa podľa § 14 je potrebné vnímať ako faktický zásah usporiadateľa, ktorého účelom a cieľom je zabezpečiť verejný poriadok a bezpečnosť na podujatí. Ich výkon, nie je možné považovať za sankciu, ktorá by mohla tvoriť prekážku pre ďalší postup v trestnom konaní alebo v priestupkovom konaní ani vtedy, ak bude divák vylúčený z podujatia pre porušenie návštevného poriadku. Prípadný spor o oprávnenosti vylúčenia z podujatia a prípadnej náhrade škody bude predmetom občianskeho súdneho konania.

      Disciplinárny postih vyvodený voči členovi združenia (klubu alebo fyzickej osobe v pôsobnosti disciplinárnej komisie) za jeho protiprávne konanie, ktoré bolo kvalifikované aj ako porušenie predpisov športového zväzu, je potrebné vnímať iba ako vyvodenie zodpovednosti voči členovi člena športového združenia (hráč, klub) v rovine civilnoprávnej. Disciplinárne postihnutý subjekt porušil na základe stanov (dohoda členov združenia o pravidlách fungovania združenia) pravidlá dohodnuté pre výkon záujmovej činnosti v rámci združenia.

      Disciplinárny postih neznamená prekážku rozhodnutej veci v trestnom konaní, priestupkovom konaní alebo správnom konaní, aj keď orgány verejnej správy ako aj orgány činné v trestnom konaní, ktoré vedú správne, trestné alebo priestupkové konania pre porušenie noriem verejného práva môžu prihliadnuť k disciplinárnemu rozhodnutiu /§ 76 ods. 1 písm. ch) Priestupkového zákona, § 215 ods. 2 písm. b) Trestného zákona/.

      Vzhľadom k tomu, že na športových podujatiach sa pomerne často používajú aj slovenské štátne symboly, pričom niekedy sú používané nedôstojným, či dokonca znevažujúcim spôsobom, v záujme ich ochrany sa výslovne ustanovuje, že používanie štátnych symbolov Slovenskej republiky na podujatiach podľa predmetného zákona upravuje zákon č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení neskorších predpisov.

      Pri spracúvaní a ochrane osobných údajov podľa predmetného návrhu zákona sa postupuje podľa zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

      § 31 - Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. februára 2014

      (1) Odborná spôsobilosť hlavného usporiadateľa a usporiadateľa získaná podľa osobitného predpisu[26] účinného do 31. januára 2014 zostáva zachovaná do 31. decembra 2017. Od 1. januára 2018 sa na takého hlavného usporiadateľa a usporiadateľa vzťahuje opakovanie overenia odbornej spôsobilosti podľa § 13 ods. 6.

      (2) Hlavný usporiadateľ, ktorý získal odbornú spôsobilosť podľa osobitného predpisu[26] účinného do 31. januára 2014, spĺňa podmienky odbornej spôsobilosti podľa tohto zákona na výkon činnosti bezpečnostného manažéra. Od 1. februára 2018 sa na takého bezpečnostného manažéra vzťahuje opakovanie overenia odbornej spôsobilosti podľa § 13 ods. 6.

      (3) O hlavnom usporiadateľovi a usporiadateľovi podľa odseku 1 a o bezpečnostnom manažérovi podľa odseku 2 prevádzkovateľ informačného systému alebo národný športový zväz v evidencii hlavných usporiadateľov, usporiadateľov a bezpečnostných manažérov ako údaj podľa § 22 ods. 6 písm. j) uvedie 31. december 2017.

      (4) Hlavný usporiadateľ a usporiadateľ podľa odseku 1 a bezpečnostný manažér podľa odseku 2 oznámia správcovi informačného systému údaje do evidencie hlavných usporiadateľov, usporiadateľov a bezpečnostných manažérov podľa § 22 ods. 6 do 30. apríla 2014.

      Dôvodová správa k § 31:

      Prechodným ustanovením sa upravuje režim odbornej prípravy usporiadateľov, ktorá do účinnosti tohto zákona podliehala právnej úprave zákona č. 288/1997 Z. z. Ak hlavný usporiadateľ a usporiadateľ absolvovali odbornú prípravu a získali odbornú spôsobilosť podľa zákona č. 288/1997 Z. z., táto odborná spôsobilosť im ostáva zachovaná do 31. decembra 2017. Od 1. januára 2018 sa na nich začne vzťahovať právna úprava podľa tohto zákona a sú povinní absolvovať opakované overenie odbornej spôsobilosti podľa § 13 ods. 6.

      V súvislosti s touto úpravou sa prechodným ustanovením rieši aj evidencia takýchto hlavných usporiadateľov a usporiadateľov.

      § 32 - Zrušovacie ustanovenie

      Zrušujú sa:

      1. zákon č. 479/2008 Z. z. o organizovaní verejných telovýchovných podujatí, športových podujatí a turistických podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 200/2010 Z. z. a zákona č. 547/2010 Z. z.
      2. vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 332/2009 Z. z. o podrobnostiach o kamerovom zabezpečovacom systéme.

      Dôvodová správa k § 32:

      Zrušenie zákona č. 479/2008 Z. z. o organizovaní verejných telovýchovných podujatí, športových podujatí a turistických podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vzhľadom na nový zákon o organizovaní verejných športových podujatí a zrušenie vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 332/2009 Z. z. o podrobnostiach o kamerovom zabezpečovacom systéme.

      Čl. II (Trestný zákon)

      Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení zákona č. 650/2005 Z. z., zákona č. 692/2006 Z. z., zákona č. 218/2007 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 497/2008 Z. z., zákona č. 498/2008 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 257/2009 Z. z., zákona č. 317/2009 Z. z., zákona č. 492/2009 Z. z., zákona č. 576/2009 Z. z., zákona č. 224/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 33/2011 Z. z., zákona č. 262/2011 Z. z., zákona č. 313/2011 Z. z., zákona č. 246/2012 Z. z., zákona 334/2012 Z. z., zákona č. 428/2012 Z. z., zákona č. 428/2012 Z. z., zákona č. 189/2013 Z. z. a zákona č. 204/2013 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

      1. V § 32 sa za písmeno h) vkladá nové písmeno i), ktoré znie:
      „i) trest zákazu účasti na verejných podujatiach.“.

      Doterajšie písmená i) až k) sa označujú ako písmená j) až l).

      Dôvodová správa k bodu 1:

      Navrhuje sa doplnenie existujúceho systému trestov o nový druh trestu, ktorý bude môcť byť uložený aj samostatne. Divácke násilie je spoločenský fenomén, ktorý sa môže zo športových podujatí presunúť aj na iné verejné podujatia, preto sa navrhuje zavedenie špeciálneho druhu trestu, ktorého primárnym cieľom je to, aby sa páchateľ nemohol zúčastňovať na verejných podujatiach, ktorých rozsah v súlade s účelom trestu a so zásadou primeranosti určí súd.

      V mnohých európskych štátoch tento druh trestu existuje už dlhšie obdobie a s jeho aplikáciou sú pozitívne skúsenosti. Tento druh trestu bol doplnený v roku 2010 aj do systému trestov v Českej republike. Tento trest bude môcť súd uložiť pri trestných činoch spáchaných v súvislosti s účasťou na verejnom podujatí alebo ak to bude so zreteľom na doterajší spôsob života páchateľa a okolnosti spáchania činu žiaduce pre ochranu verejného poriadku, zdravia, mravnosti alebo majetku a to najviac na 10 rokov.

      2. V § 37 písm. l) sa na konci vypúšťa slovo „alebo“.

      3. V § 37 písm. m) sa na konci bodka nahrádza čiarkou.

      4. § 37 sa dopĺňa písmenami n) a o), ktoré znejú:
      „n) spáchal trestný čin ako člen skupiny osôb počas premiestňovania sa na miesto konania verejného podujatia alebo z miesta konania verejného podujatia, alebo
      o) spáchal trestný čin z dôvodu príslušnosti k športovému klubu.“.

      Dôvodová správa k bodom 2 až 4:

      Dopĺňajú sa nové priťažujúce okolnosti, ktorými sa reaguje na vyššiu závažnosť protiprávnych konaní skupín osôb, ktoré sa presúvajú na miesto konania verejného podujatia, alebo sa vracajú z miesta konania verejného podujatia (nové písmeno n) a trestné činy spáchané z dôvodu príslušnosti k športovému klubu (nové písmeno o).

      Tieto priťažujúce okolnosti budú prichádzať do úvahy najmä pri protiprávnom konaní skupín fanúšikov (najmä futbalových), ktorých členovia sa často pod vplyvom alkoholu dopúšťajú agresívnych protiprávnych konaní na čerpacích staniciach, na odpočívadlách, v/pri motorestoch a pohostinských zariadeniach, ktoré sú často z tohto dôvodu uzavreté a strážené políciou alebo aj vo vlakoch a na staniciach.

      Vzhľadom na potenciál agresivity a hroziace závažnejšie následky konania väčšej skupiny osôb, ktoré sa navzájom vo svojom protiprávnom konaní podporujú je dôvodné vyjadrenie vyššej závažnosti takéhoto konania zavedením novej priťažujúcej okolnosti. Vyjadrenie tejto okolnosti v zákone sleduje preventívny účinok a jednoznačne vyjadruje neprijateľnosť takýchto konaní spoločnosťou. Z hľadiska závažnosti sa konanie takejto skupiny osôb javí byť podstatne závažnejšie ako konanie jednotlivca, preto aj z vecného hľadiska sa zavedenie novej priťažujúcej okolnosti javí byť opodstatnené a je primeranou reakciou spoločnosti na jednu z pomerne rozšírených foriem diváckeho násilia.

      Doterajšia prax ukázala nepripravenosť právnej úpravy, ktorá má účinne postihovať protiprávne konania osoby, resp. skupiny osôb v súvislosti s konaním športového podujatia. Takto nastavená právna úprava by mala v prvom rade odradiť od protiprávneho konania tak mimo diania ako aj priamo pri športovom podujatí.

      V súčasnosti tomuto stavu sa predchádza zvýšeným počtom nasadených síl a prostriedkov Policajného zboru v rámci bezpečnostných opatrení (napr. uzatváranie čerpacích staníc na trase presunu fanúšikov, uzatváranie ulíc v blízkosti diania športového podujatia a pod.). Napríklad pri rizikových podujatiach v predchádzajúcom období bývali takto uzatvorené čerpacie stanice na trase Žilina - Bratislava, Žilina - Trnava.

      Dohovor Rady Európy o násilí a nevhodnom správaní pri športových podujatiach a najmä na futbalových zápasoch (Štrasburg, 1985), ktorého je Slovenská republika zmluvnou stranou, v čl. 3 ods. 1 písm. a) obsahuje záväzok/povinnosť signatárskych štátov dohovoru “zabezpečiť, aby dostatok poriadkových síl bol pripravený čeliť vypuknutiu násilia a neviazanosti na štadiónoch a v ich bezprostrednej blízkosti, ako aj pozdĺž trás, ktorými prechádzajú diváci”, pričom v čl. 3 ods. 1 písm. c) je uvedený ďalší záväzok signatárskych štátov “uplatňovať alebo podľa potreby prijímať zákony, ktoré umožňujú, aby osoby, ktoré boli obvinené z priestupkov spojených s násilím a neviazanosťou divákov, boli stíhané zodpovedajúcimi trestami alebo podľa okolností zodpovedajúcimi administratívnymi opatreniami”, pričom navrhované zmeny právnej úpravy majú napomôcť tieto záväzky riadne naplniť.

      Za rovnako neprijateľné sa považuje spáchanie akéhokoľvek trestného činu len z dôvodu príslušnosti k športovému klubu, čo sa premietlo do novej priťažujúcej okolnosti. V mnohých prípadoch dochádza k páchaniu trestnej činnosti páchateľom alebo skupinou osobu, ktorá svoje konanie smeruje voči iným osobám alebo voči ich majetku práve z dôvodu, že tieto osoby sa určitým spôsobom odlišujú od páchateľov, či už názormi, členstvom v určitých organizáciách, kluboch, spolkoch, resp. trestná činnosť je na týchto osobách páchaná práve z dôvodu, že nezdieľajú názory páchateľov trestnej činnosti. V občianskej demokratickej spoločnosti a právnom štáte je absolútne neprijateľné, aby dôvodom/motívom trestnej činnosti bola príslušnosť poškodeného/obete k športovému klubu. Ak motívom trestnej činnosti páchateľa bude takýto absolútne neprijateľný dôvod, tento bude kvalifikovaný ako ďalšia priťažujúca okolnosť.

      5. V § 42 ods. 2 poslednej vete sa slovo „alebo“ nahrádza čiarkou a za slovo „činnosti“ sa vkladajú slová „alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach“.

      Dôvodová správa k bodu 5:

      Navrhuje sa doplnenie § 42 ods. 2 o trest zákazu účasti na verejných podujatiach v tom význame, aby súd pri ukladaní súhrnného trestu uložil tento trest obligatórne vo všetkých prípadoch, v ktorých bol tento trest uložený skorším rozsudkom, ktorého výrok o treste novší rozsudok zrušuje.

      6. V § 51 ods. 3 písmeno a) znie:
      „a) účasti na určených verejných podujatiach,“.

      Dôvodová správa k bodu 6:

      V záujme zjednotenia terminológie použitej v Trestnom zákone sa navrhuje upraviť vyjadrenie obmedzenia podľa § 51 ods. 3 písm. a) Trestného zákona navrhovaným spôsobom.

      7. V § 51 sa odsek 4 dopĺňa písmenom k), ktoré znie:
      „k) dostaviť sa v určenom čase na príslušný útvar Policajného zboru určený podľa miesta pobytu, v odôvodnených prípadoch aj opakovane.“.

      Dôvodová správa k bodu 7:

      Do fakultatívneho výpočtu povinností, ktoré je možné odsúdenému uložiť, sa dopĺňa povinnosť, aby sa odsúdený alebo obvinený (pri podmienečnom zastavení trestného stíhania) dostavil v určenom čase na príslušný útvar Policajného zboru, spravidla v mieste kde sa zdržiava, prípadne aj opakovane. Táto povinnosť má byť ukladaná najmä v prípadoch, keď bude potrebné zabezpečiť, aby sa osoba, ktorej bol uložený zákaz účasti na vymedzených verejných (športových, kultúrnych, spoločenských) podujatiach, nemohla zúčastniť na verejnom podujatí, na ktoré sa vzťahuje uložený zákaz, vrátane stretnutí konaných v cudzine, kde sa dotknutá osoba z objektívnych dôvodov nebude môcť zúčastniť.

      Porušenie tejto povinnosti bude v závislosti od štádia konania a procesnej situácie posudzované ako okolnosť odôvodňujúca vzatie do väzby (pri nesplnení povinnosti uloženej sudcom pri rozhodnutí o nevzatí do väzby), či pokračovanie v trestnom stíhaní (pri podmienečne zastavenom trestnom stíhaní) alebo pri hodnotení osoby v rámci posudzovania plnenia podmienok probačného dohľadu odsúdeným v rámci skúšobnej doby.

      Máme za to, že práve tento inštitút by mal napomôcť v budúcnosti odradiť (zamedziť) potenciálnych páchateľov od recidívy trestnej činnosti diváckeho násilia. Na základe skúseností zo zahraničia práve povinnosť hlásiť sa na príslušnom útvare Policajného zboru v čase konania športového podujatia ich “materského” klubu je účinným nástrojom k postupnej eliminácii trestnej činnosti páchanej v súvislosti s účasťou na verejných podujatiach.

      8. Za § 62 sa vkladá § 62a, ktorý vrátane nadpisu znie:

      § 62a - Trest zákazu účasti na verejných podujatiach

      (1) Trest zákazu účasti na verejných podujatiach spočíva v tom, že sa odsúdenému počas doby výkonu tohto trestu zakazuje účasť na športových, kultúrnych alebo iných verejných podujatiach v rozsahu určenom v rozhodnutí súdu.

      (2) Súd môže uložiť trest zákazu účasti na verejných podujatiach až na desať rokov, ak sa páchateľ dopustí úmyselného trestného činu v súvislosti s účasťou na verejnom podujatí alebo ak to vyžaduje so zreteľom na doterajší spôsob života páchateľa a okolnosti spáchania činu, ochrana verejného poriadku, zdravia, mravnosti alebo majetku.

      (3) Ako samostatný trest môže byť trest zákazu účasti na verejných podujatiach uložený, ak vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného prečinu, osobu a pomery páchateľa, uloženie iného trestu nie je potrebné.

      (4) Na dobu výkonu trestu zákazu účasti na verejných podujatiach alebo na jej časť súd môže odsúdenému uložiť obmedzenia a povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4, najmä aby sa dostavil v určenom čase na príslušný útvar Policajného zboru a spravidla mu súd tiež uloží, aby podľa svojich síl nahradil škodu spôsobenú trestným činom alebo jej časť, ktorú súd zároveň určí.

      (5) Do doby výkonu trestu zákazu účasti na verejných podujatiach sa doba výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody nezapočítava; započítava sa však doba, počas ktorej bola v tej istej veci páchateľovi pred právoplatnosťou rozsudku zakázaná účasť na verejných podujatiach, ktoré sú predmetom zákazu.“.

      Dôvodová správa k bodu 8:

      Upravuje sa podstata a účel trestu zákazu účasti na verejných podujatiach, ktorý bude môcť súd uložiť za úmyselný trestný čin spáchaný v súvislosti s účasťou na verejnom podujatí, alebo pri inom trestnom čine, ak je to so zreteľom na doterajší spôsob života páchateľa a okolnosti spáchania činu žiaduce pre ochranu verejného poriadku, zdravia, mravnosti alebo majetku. Bude sa jednať najmä o prípady násilných trestných činov, ku ktorým môže dôjsť napadnutím fanúšika na ulici, násilné incidenty v pohostinských zariadeniach pri sledovaní televíznych prenosov alebo organizované bitky medzi futbalovými chuligánmi, ktorí sa dohodnú na mieste a čase bitky, čo nemusí byť vôbec viazané na konkrétne verejné podujatie.

      Trest zákazu účasti na verejných podujatiach môže byť uložený aj ako samostatný trest. Súdom má byť ukladaný v rozsahu zodpovedajúcom predmetu záujmu odsúdeného tak, aby postihol v prvom rade tú oblasť života odsúdeného, v ktorej sa dopustil protiprávneho konania (napr. stretnutia konkrétneho športu, súťaže, klubu, kategórie, družstva).

      Popri tomto treste budú môcť byť odsúdenému súdom fakultatívne ukladané aj primerané obmedzenia a povinnosti, najmä povinnosť dostaviť sa v určitom čase (napr. v čase začiatku športového stretnutia, na ktoré sa vzťahuje zákaz) na určený útvar Policajného zboru a povinnosť nahradiť spôsobenú škodu alebo jej časť určenú súdom.

      Útvar Policajného zboru, na ktorom sa bude odsúdený hlásiť, bude určený súdom podľa miesta faktického bydliska odsúdeného, aby odsúdený, ktorý sa z nejakého dôvodu nezdržiava v mieste trvalého bydliska, nebol nútený vynakladať prostriedky a čas na cestu do miesta trvalého bydliska, pretože to nie je účelom tohto druhu trestu.

      9. Za § 72 sa vkladajú § 72a a 72b, ktoré vrátane nadpisu § 72a znejú:

      § 72a - Podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu účasti na verejných podujatiach

      (1) Po výkone polovice trestu zákazu účasti na verejných podujatiach môže súd podmienečne upustiť od výkonu jeho zvyšku, ak odsúdený v čase výkonu trestu spôsobom svojho života preukázal, že ďalší výkon tohto trestu už nie je potrebný.

      (2) Pri podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu účasti na verejných podujatiach súd určí skúšobnú dobu až na päť rokov, nie však kratšiu ako zvyšok trestu; skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o tomto upustení.

      (3) Odsúdenému, u ktorého súd podmienečne upustil od výkonu zvyšku trestu zákazu účasti na verejných podujatiach, môže súd uložiť primerané obmedzenia a povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4, smerujúce k tomu, aby viedol riadny život.

      § 72b

      (1) Ak odsúdený, u ktorého sa podmienečne upustilo od zvyšku trestu zákazu účasti na verejných podujatiach, viedol v skúšobnej dobe riadny život a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že zvyšok trestu vykoná.

      (2) Ak súd vyslovil, že sa podmienečne prepustený osvedčil, má sa za to, že trest bol vykonaný dňom, keď rozhodnutie o upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu účasti na verejných podujatiach nadobudlo právoplatnosť.

      (3) Rovnako sa má za to, že trest zákazu účasti na verejných podujatiach bol vykonaný dňom, keď rozhodnutie o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu účasti na verejných podujatiach nadobudlo právoplatnosť, ak súd bez viny odsúdeného nenariadil do roka od uplynutia skúšobnej doby, že odsúdený zvyšok trestu vykoná.“.

      10. V § 92 ods. 2 sa slová „b) až k)“ nahrádzajú slovami „b) až l)“.

      Dôvodová správa k bodom 9 a 10:

      Upravujú sa podmienky podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu zákazu účasti na verejných podujatiach a zahladenia tohto trestu analogickým spôsobom ako pri treste zákazu činnosti.

      11. V § 109 sa za písmeno d) vkladá nové písmeno e) ktoré znie:
      „e) trest zákazu účasti na verejných podujatiach,".

      Doterajšie písmená e) a f) sa označujú ako písmena f) a g).

      12. Za § 112 sa vkladá § 112a, ktorý vrátane nadpisu znie:

      § 112a - Trest zákazu účasti na verejných podujatiach

      Trest zákazu účasti na verejných podujatiach môže súd uložiť mladistvému iba za podmienok ustanovených týmto zákonom, a to vo výmere do piatich rokov.“

      Dôvodová správa k bodom 11 a 12:

      Medzi tresty, ktoré je možné uložiť mladistvým páchateľom trestných činov sa dopĺňa trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ktorého účelom je cielene pôsobiť na tú sféru života páchateľa, v ktorej sa dopustil protiprávneho konania. Na skutočného fanúšika športového klubu, športu alebo iného druhu verejných podujatí je takýto trest primeraným a dostatočným výchovným prostriedkom. Práve trest zákazu účasti na verejných podujatiach je účinným nástrojom a dostatočným opatrením voči páchateľovi, ktorý tento trest vníma veľmi negatívne, nakoľko nemôže sa zúčastniť športového podujatia (diania) materského klubu.

      Trest zákazu účasti na verejných podujatiach bude môcť súd uložiť mladistvému najviac na 5 rokov.

      Na rozhodnutie o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu účasti na verejných podujatiach mladistvého odsúdeného sa primerane použije všeobecná právna úprava tohto postupu pri dospelom páchateľovi.

      13. § 121 sa dopĺňa odsekom 8, ktorý znie:
      „(8) Na mladistvého, ktorému bol uložený trest zákazu účasti na verejných podujatiach, sa hľadí, ako keby nebol odsúdený, len čo bol trest vykonaný.“.

      Dôvodová správa k bodu 13:

      Upravuje sa spôsob zahladenia odsúdenia mladistvého, ktorému bol uložený trest zákazu účasti na verejných podujatiach. Trest je zahladený jeho vykonaním.

      14. § 122 sa dopĺňa odsekom 14, ktorý znie:
      „(14) Trestný čin je spáchaný v súvislosti s účasťou na verejnom podujatí, ak sa ho dopustí účastník verejného podujatia v čase a mieste konania verejného podujatia alebo v jeho okolí alebo na inom mieste počas premiestňovania sa na miesto konania verejného podujatia alebo z miesta konania verejného podujatia, vrátane dopravných prostriedkov alebo prevádzok služieb. Za verejné podujatie sa považuje verejné zhromaždenie, kultúrne, športové a iné podujatie prístupné verejnosti.“.

      Dôvodová správa k bodu 14:

      Predmetným ustanovením sa vymedzujú skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre kvalifikáciu skutku ako trestného činu spáchaného v súvislosti s účasťou na verejnom podujatí. Zároveň sa vymedzuje pojem verejné podujatie na účely Trestného zákona.

      15. V § 348 ods. 1 sa za písmeno g) vkladá nové písmeno h), ktoré znie:
      „h) zúčastní sa na verejnom podujatí, na ktoré sa vzťahuje trest zákazu účasti na verejných podujatiach alebo nedodržiava obmedzenia a povinnosti, ktoré mu súd uložil v súvislosti s výkonom tohto trestu,“.

      Doterajšie písmená h) a i) sa označujú ako písmená i) a j).

      Dôvodová správa k bodu 15:

      Vzhľadom na spoločenskú potrebu efektívne riešiť problematiku diváckeho násilia, sa v záujme dosiahnutia účelu ukladaných zákazov účasti na verejných podujatiach ustanovuje, že nedodržanie trestu zákazu účasti na verejných podujatiach a uložených obmedzení a povinností v súvislosti s výkonom tohto trestu - nerešpektovanie rozhodnutia orgánu verejnej moci, bude posudzované ako trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia. Formálne znaky trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia budú naplnené aj v prípade, keď odsúdený bez primeraných dôvodov nedodrží povinnosť uloženú popri treste zákazu účasti na verejných podujatiach, dostaviť sa v určenom čase na určený útvar Policajného zboru a to bez ohľadu na skutočnosť, či bude preukázaná prítomnosť odsúdeného na podujatí, na ktorom mal účasť zakázanú, resp. v súvislosti s ktorým mu bola uložená povinnosť dostaviť sa na určený útvar Policajného zboru. 

      16. V § 364 ods. 1 písmeno d) znie:
      „d) hrubým spôsobom ruší priebeh verejného podujatia, najmä nedovoleným použitím pyrotechnického výrobku, násilným poškodením sedadla alebo časti športového zariadenia slúžiacej na oddelenie sektorov, vhodením nebezpečného predmetu na športovisko alebo na iné miesto konania podujatia alebo“.

      Dôvodová správa k bodu 16:

      Precizuje sa znenie písmena d) odseku 1 pri trestnom čine výtržníctva. Pri verejných podujatiach, kde sa zdržiava väčšie množstvo osôb, pričom sú na nich často prítomné aj maloleté osoby, ženy, či osoby vyššieho veku, predstavuje použitie pyrotechnických výrobkov možnosť vážneho ohrozenia zdravia. Následkom použitia pyrotechnických výrobkov môže byť napr. roztrhnutie ušného bubienka (akustický efekt) alebo popálenina, prípadne až devastačné poranenie rúk alebo nôh. Rovnako negatívne je vnímaná aj samotná obava účastníkov podujatia z uvedených možných následkov, ktorá odrádza slušných občanov od účasti na verejných podujatiach. Pyrotechnické výrobky vrátane po domácky vyrobených/ upravených zariadení alebo výrobkov páchatelia používajú skrytým spôsobom, najmä pri verejných športových stretnutiach ale aj pri silvestrovských zábavách, verejných zhromaždeniach a iných podujatiach konaných na verejných priestranstvách/námestiach, kde páchatelia často nič netušiacim účastníkom hádžu pyrotechnické výrobky (delobuchy) pod nohy.

      Nebezpečnosť konkrétnych druhov pyrotechnických výrobkov bude závisieť od druhu použitého pyrotechnického výrobku, ako aj od spôsobu použitia a spôsobeného alebo hroziaceho následku. Na základe vyhodnotenia týchto okolností bude posúdená závažnosť protiprávneho konania spočívajúceho v nedovolenom použití pyrotechnického výrobku na verejnom podujatí.

      Ďalšia forma výtržníctva - poškodzovanie sedadiel (vytrhávanie celých sedadiel alebo ich častí) je jedným z častých protiprávnych konaní, ktorým začínajú alebo gradujú násilné incidenty na štadiónoch, preto túto formu navrhujeme výslovne uviesť v trestnom čine výtržníctva, aby tieto násilné konania proti majetku, ktorých cieľom je vytrhnutie sedadla, ktoré sa následne (obratom) používa na demonštratívne vhadzovanie na športovisko a nezriedka aj na útok proti osobám usporiadateľov, členov SBS, policajtom, neboli vnímané iba ako "bežné", či dokonca bagateľné priestupky, ale ako prečiny, ktoré budú môcť byť za určitých okolností, pri menšej závažnosti činu (§ 10 ods. 2 Tr. zák.), kvalifikované ako priestupky.

      Rovnako aj poškodzovanie mechanických bariér/zábran oddeľujúcich sektory priaznivcov je jednoznačná násilná príprava - násilný útok proti majetku, ktorého cieľom je následné preniknutie do sektoru priaznivcov súperiaceho družstva alebo útok na usporiadateľskú službu. Pri týchto útokoch je len otázkou náhodných okolností, nezávislých od vôle páchateľa, či je bariéra dostatočne pevná alebo dostatočne pevne uchytená, aby odolala opakovaným násilným útokom páchateľov a nimi použitým prostriedkom, ktoré často trvajú celé minúty, či desiatky minút, pričom celý štadión vrátane mládeže, žien a detí a všetci slušní diváci iba dúfajú/veria, že staré bariéry útokom odolajú.

      Za 45 miliónov eur zo štátneho rozpočtu, ktoré poskytne štát na výstavbu a rekonštrukciu 21 futbalových štadiónov (to je 60% investície, k tomu ešte 40% = 30 miliónov eur prispejú obce a vlastníci štadiónov), budú v rámci verejného obstarávania za verejné prostriedky obstarávané aj systémy tribún, nové sedadlá pre divákov a ďalšie zariadenie a bezpečnostné prvky športových zariadení, takže ich zvýšená ochrana je aj z tohto hľadiska na mieste.

      17. V § 364 ods. 2 písm. b) sa na konci vypúšťa slovo „alebo“.

      18. V § 364 sa odsek 2 dopĺňa písmenami d) a e), ktoré znejú:
      „d) na chránenej osobe, alebo
      e) hoci bol za taký alebo obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený alebo v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý.“

      Dôvodová správa k bodom 17 a 18:

      Navrhuje sa doplniť do kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu výtržníctva ako nový kvalifikačný znak okolnosť, keď sa páchateľ dopustí výtržníctva formou konaní uvedených v odseku 1 voči chránenej osobe, pričom za chránenú osobu bude podľa § 139 Tr. zákona považovaný “verejný činiteľ alebo osoba, ktorá plní svoje povinnosti uložené na základe zákona”, t. j. aj člen usporiadateľskej služby.

      Z podstaty veci vyplýva, že z foriem výtržníctva uvedených v odseku 1 bude možné voči chránenej osobe konať najmä spôsobom uvedeným pod písm. a) (napadne iného) ale aj inými spôsobmi, ktoré v odseku 1 výslovne nie sú uvedené, a to vzhľadom ku konštrukcii odseku 1, kde sú uvedené formy výtržníctva iba fakultatívne, čo je vyjadrené použitím výrazu “najmä”.

      Do kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu výtržníctva sa ako ďalší nový kvalifikačný znak navrhuje doplniť recidíva protiprávnych konaní, keď sa páchateľ dopustí výtržníctva (konania v odseku 1), hoci bol za taký alebo obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený alebo v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý.

      Čl. III (Trestný poriadok)

      Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení zákona č. 650/2005 Z. z., zákona č. 692/2006 Z. z., zákona č. 342/2007 Z. z., zákona č. 643/2007 Z. z., zákona č. 61/2008 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 498/2008 Z. z., zákona č. 5/2009 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 70/2009 Z. z., zákona č. 97/2009 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 290/2009 Z. z., zákona č. 291/2009 Z. z., zákona č. 305/2009 Z. z., zákona č. 576/2009 Z. z., zákona č. 93/2010 Z. z., zákona č. 224/2010 Z. z., zákona č. 346/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 220/2011 Z. z., zákona č. 262/2011 Z. z., zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 236/2012 Z. z., zákona č. 334/2012 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 204/2013 Z. z. a zákona č. 305/2013 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

      Dôvodová správa k bodom 1, 3 a 9:

      Návrhom sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/64/EÚ z 20. októbra 2010 o práve na tlmočenie a preklad v trestnom konaní do právneho poriadku Slovenskej republiky. Deklarovaným cieľom smernice je zabezpečiť právo podozrivých alebo obvinených osôb na tlmočenie a preklad v trestnom konaní, aby sa zaručilo ich právo na spravodlivý proces. Smernica stanovuje spoločné minimálne pravidlá, ktoré sa majú uplatňovať v oblastiach tlmočenia a prekladu v trestnom konaní v zmysle čl. 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach a súvisiacej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), s cieľom posilniť vzájomnú dôveru medzi členskými štátmi.

      Návrhom v bode 1 sa rozširuje právo na preklad a tlmočenie v trestnom konaní popri osobách uvedených v § 2 ods. 20 Trestného poriadku aj na podozrivú osobu.

      V bode 3 sa v súlade s označenou smernicou rozširuje právo na preklad a tlmočenie aj na ostatné úkony v rámci trestného konania akými sú porada obvineného s obhajcom v priebehu alebo v súvislosti s procesným úkonom, podaním opravného prostriedku alebo inými procesnými podaniami.

      V odseku 2 sa transponuje čl. 2 ods. 4 smernice v reakcii na judikatúru ESĽP v súvislosti s právom na spravodlivý proces u osôb, ktoré nedostatočne ovládajú jazyk, v ktorom sa vedie konanie. V zmysle navrhovaného znenia bude môcť orgán, ktorý vykonáva úkon trestného konania ustanoviť tlmočníka aj v prípade, ak osoba síce vyhlási, že rozumie jazyku konania, ale jej jazykové znalosti nebudú dostatočné k riadnemu uplatneniu jej práv v tomto jazyku. Tlmočník sa v takomto prípade priberie uznesením, proti ktorému daná osoba môže podať sťažnosť.

      V odseku 4 sa transponuje čl. 3 smernice, ktorým sa rozširuje právo na preklad základných písomnosti trestného konania, ktorými sa v zmysle smernice myslí každé rozhodnutie, ktorým sa osoba pozbavuje osobnej slobody, každá obžaloba alebo obvinenie a každý rozsudok. Preklad takéhoto rozhodnutia zabezpečuje orgán, o ktorého rozhodnutie ide.

      V odseku 5 sa v zmysle požiadaviek smernice upravuje možnosť rozhodnúť o preklade aj iných písomnosti nevyhnutných na zabezpečenie spravodlivého procesu podľa uváženia orgánu, pred ktorým sa konanie vedie. Ak o preklad takejto písomnosti požiada obvinený, o nevyhovení takejto žiadosti rozhodne daný orgán uznesením, proti ktorému je prípustná sťažnosť obvineného. Preklad týchto uznesení možno nahradiť aj ich ústnym pretlmočením.

      V odseku 6 sa upravuje v odôvodnených prípadoch možnosť využiť technické zariadenia určené na prenos obrazu a zvuku pre účely zabezpečenia tlmočenia.

      1. V § 2 ods. 20 sa za slová „jeho zákonný zástupca,“vkladajú slová „podozrivá osoba,“.

      2. § 6 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:
      „(6) Pri trestnom čine spáchanom v súvislosti s účasťou na verejnom podujatí vzťahujúcom sa na športové podujatie, súd o odsúdení upovedomí správcu informačného systému o bezpečnosti na športových podujatiach podľa osobitného zákona, v rozsahu podľa osobitného zákona.“.

      Dôvodová správa k bodu 2:

      Navrhovaným doplnením sa zabezpečí poskytovanie informácií zo strany súdu subjektu, ktorý prevádzkuje informačný systém o bezpečnosti na športových podujatiach vo vzťahu k všetkým odsúdeniam za trestné činy spáchané v súvislosti s účasťou na verejnom športovom podujatí.

      3. § 28 znie:

      § 28

      (1) Ak je potrebné pretlmočiť obsah výpovede alebo ak osoba uvedená v § 2 ods. 20 vyhlási, že nerozumie jazyku, v ktorom sa konanie vedie alebo nehovorí týmto jazykom, priberie sa tlmočník opatrením. Tlmočníkom môže byť výnimočne aj zapisovateľ. Ak obvinený využije svoje právo podľa § 2 ods. 20, pribratý tlmočník pretlmočí na jeho žiadosť aj jeho poradu s obhajcom v priebehu alebo v priamej súvislosti s procesným úkonom, s podaním opravného prostriedku alebo s inými procesnými podaniami.

      (2) Tlmočník sa priberie aj vtedy, ak osoba uvedená v § 2 ods. 20 síce vyhlási, že rozumie jazyku, v ktorom sa vedie konanie, avšak orgán, ktorý úkon vykonáva zistí, že jazykové schopnosti tejto osoby nie sú dostatočné k riadnemu uplatneniu jej práv v jazyku, v ktorom sa vedie konanie; o pribratí tlmočníka sa v takomto prípade rozhodne uznesením, proti ktorému je prípustná sťažnosť.

      (3) Ak si osoba podľa § 2 ods. 20 zvolí jazyk, na ktorý nie je v zozname tlmočníkov zapísaný žiadny tlmočník alebo vec neznesie odklad a zapísaní tlmočníci sú nedosiahnuteľní, priberie orgán činný v trestnom konaní alebo súd tlmočníka na úradný jazyk štátu, ktorého je táto osoba štátnym občanom, alebo v ktorom má bydlisko a ktorému táto osoba rozumie.

      (4) Ak je potrebné preložiť zápisnicu o výpovedi alebo inú písomnosť, priberie sa prekladateľ opatrením. Ustanovenia odsekov 2 a 3 sa použijú primerane. Obvinenému sa písomne preloží uznesenie o vznesení obvinenia, uznesenie o vzatí obvineného do väzby, obžaloba, dohoda o vine a treste a návrh na jej schválenie, rozsudok, trestný rozkaz, rozhodnutie o odvolaní a rozhodnutie o podmienečnom zastavení trestného stíhania; tohto práva sa môže obvinený výslovne vzdať, o čom musí byť poučený, rovnako ako o dôsledkoch vzdania sa tohto práva. Ak sa takéto rozhodnutie týka viacerých obvinených, preloží sa obvinenému len tá časť rozhodnutia, ktorá sa ho týka pokiaľ ju možno oddeliť od ostatných výrokov rozhodnutia a ich odôvodnení. Preklad rozhodnutia a jeho doručenie zabezpečuje orgán, o ktorého rozhodnutie ide.

      (5) Na žiadosť obvineného alebo aj bez takej žiadosti rozhodne orgán, pred ktorým sa konanie vedie, že sa obvinenému okrem rozhodnutí uvedených v odseku 4 písomne preloží aj iná písomnosť, ak je to nevyhnutné pre zaručenie spravodlivého procesu, najmä pre riadne uplatnenie práva na obhajobu, a to v rozsahu určenom týmto orgánom. Ak orgán, pred ktorým sa konanie vedie, nevyhovie takejto žiadosti obvineného, rozhodne o tom uznesením, proti ktorému môže obvinený podať sťažnosť. Namiesto písomného prekladu podľa prvej vety možno takúto písomnosť alebo jej podstatný obsah pretlmočiť, ak to nemá vplyv na spravodlivosť procesu. Táto skutočnosť sa poznamená v zápisnici o úkone tak, aby bolo zrejmé, či sa pretlmočila celá písomnosť alebo ktorá jej časť. Ustanovenie prvej vety sa nepoužije, ak už bola písomnosť alebo jej podstatný obsah obvinenému pretlmočený alebo ak obvinený po poučení prehlási, že preklad takejto písomnosti nepožaduje.

      (6) Pokiaľ sa na zaručenie spravodlivého procesu nevyžaduje fyzická prítomnosť tlmočníka a nepodarí sa zabezpečiť tlmočníka pre jazyk, ktorému osoba uvedená v § 2 ods. 20 dostatočne rozumie, možno v odôvodnených prípadoch tlmočenie zabezpečiť aj prostredníctvom technických zariadení určených na prenos obrazu a zvuku.“.

      4. V § 82 ods. 1 písmeno f ) znie:
      „f) povinnosť pravidelne alebo v určenom čase sa dostaviť na štátny orgán určený súdom,“.

      Dôvodová správa k bodu 4:

      Legislatívno-technická úprava doplnenia písmena f) v § 82 ods. 1 v nadväznosti na zmenu § 51 ods. 4 písm. k) Trestného zákona. 

      5. V § 204 ods. 1 sa vypúšťa slovo „alebo“ a za slová„bezprostredne po ňom“ sa vkladá čiarka a slová „alebo po tom, čo odpadla prekážka jej bezprostredného zadržania najviac do 24 hodín po spáchaní prečinu“.

      Dôvodová správa k bodu 5:

      Najefektívnejší spôsob vybavenia trestných vecí páchateľov prečinov spáchaných nielen v súvislosti s účasťou na verejných podujatiach, ktorí sa dlhodobo zdržiavajú mimo územia SR, je zrýchlený postup podľa § 204 ods. 1 a nasl. Tr. poriadku (tzv. superrýchle vyšetrovanie), ktorého znenie sa za tým účelom upravuje.

      Navrhovaná zmena umožní postup podľa § 204 ods. 1 Tr. poriadku aj v tých prípadoch, v ktorých zadržaniu páchateľa prečinu “pri čine alebo bezprostredne po ňom” bránila akákoľvek iná prekážka objektívnej alebo subjektívnej povahy (napr. ak sa páchateľovi podarilo z miesta činu újsť; ak bolo potrebné najskôr stotožniť osobu páchateľa zaznamenanú kamerovým systémom a následne ju fyzicky vyhľadať a pod.), vždy však len za splnenia podmienky, že k zadržaniu páchateľa došlo do 24 hodín po skutku.

      Navrhovanou zmenou sa reaguje na situácie súvisiace predovšetkým s fenoménom diváckeho násilia na športových podujatiach, avšak k obdobným situáciám môže dôjsť aj na verejných zhromaždeniach alebo iných verejných podujatiach, v ktorých osobu podozrivú zo spáchania prečinu, ktorá sa nachádza/pohybuje/ukrýva v dave, z bezpečnostných dôvodov nie je možné zadržať pri prečine alebo bezprostredne po spáchaní prečinu. Ak je takýto páchateľ súčasťou davu je z bezpečnostného a taktického hľadiska nevhodné až kontraproduktívne pokúšať sa vniknúť do davu osôb za účelom jeho zadržania, pretože by to mohlo vyvolať odpor “davu” a spôsobiť rozsiahly bezpečnostný incident. V takýchto prípadoch bezpečnostné zložky iba monitorujú pohyb podozrivého a k zadržaniu podozrivého dochádza až po ukončení podujatia po rozídení sa davu. V takom prípade orgány činné v trestnom konaní a súd podľa súčasnej právnej úpravy nemôžu postupovať podľa § 204 ods. 1 Tr. poriadku, pretože nedošlo k zadržaniu páchateľa pri čine a z bezpečnostných dôvodov ani “bezprostredne po ňom”.

      Pri páchateľoch, ktorí sa zdržujú v SR to v zásade nepredstavuje vážnejší problém (vec sa vybaví v rámci skráteného vyšetrovania) avšak pri páchateľoch - cudzincoch, ktorí sú pri nemožnosti využitia § 204 ods. 1 Tr. poriadku prepustení zo zadržania a odcestujú do svojho domovského štátu to znamená významné negatívne dopady na efektivitu vybavenia veci z hľadiska časového (odovzdanie trestného konania trvá spravidla niekoľko mesiacov), ekonomického (náklady na preklad spisu a úkonov medzinárodnej právnej pomoci) i vecného (problémy s ďalším dokazovaním, strata hodnoty/použiteľnosti dôkazov a pod.). Trestná vec vedená v SR proti cudziemu štátnemu príslušníkovi, ktorý sa zdržiava mimo územia SR, sa musí potom vybavovať cestou dožiadaní právnu pomoc a/alebo odovzdaním trestnej veci do domovského štátu páchateľa, s čím sú nevyhnutne spojené náklady na preklad spisového materiálu a ďalších procesných písomností, čo je náročné nielen finančne ale aj časovo.

      6. V § 216 ods. 5 sa na konci pripája táto veta: „Ak bolo podmienečne zastavené trestné stíhanie za trestný čin spáchaný v súvislosti s účasťou na verejnom podujatí a ak obvinenému bolo súčasne uložené obmedzenie podľa § 51 ods. 3 písm. a) Trestného zákona vzťahujúce sa na športové podujatie, prokurátor o uložení tohto obmedzenia upovedomí správcu informačného systému o bezpečnosti na športových podujatiach podľa osobitného zákona v rozsahu informácii podľa osobitného zákona. Ak bola uznesením uložená obvinenému povinnosť podľa § 51 ods. 4 písm. k) Trestného zákona, prokurátor zašle uznesenie určenému útvaru Policajného zboru.“.

      Dôvodová správa k bodu 6:

      Doplnením ustanovenia sa upravuje povinnosť prokurátora pri podmienečnom zastavení trestného stíhania za trestné činy spáchané v súvislosti s účasťou na verejnom podujatí ak súčasne došlo k uloženiu obmedzenia podľa § 51 ods. 3 písm. a) Trestného zákona, ktoré sa vzťahuje na športové podujatie, upovedomiť o tejto skutočnosti subjekt, ktorý prevádzkuje informačný systém o bezpečnosti na športových podujatiach podľa osobitného zákona v rozsahu informácii, ktoré vymedzuje tento osobitný zákon.

      Súčasne pre prípad uloženia povinnosti podľa § 51 ods. 4 písm. k) Trestného zákona sa upravuje povinnosť prokurátora zaslať takéto uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania určenému útvaru Policajného zboru, na ktorý je obvinený povinný dostaviť sa v určenom čase.

      7. V § 353 ods. 2 sa za písmeno h) vkladá nové písmeno i), ktoré znie:
      „i) trest zákazu účasti na verejných podujatiach,“.

      Doterajšie písmeno i) sa označuje ako písmeno j).

      Dôvodová správa k bodu :

      Dopĺňa sa výpočet trestov, ktoré je možné uložiť trestným rozkazom o novo zavedený trest zákazu účasti na verejných podujatiach. 

      8. Za § 444 sa vkladá § 444a, ktorý vrátane nadpisu znie: 

      § 444a - Výkon trestu zákazu účasti na verejných podujatiach

      (1) O právoplatnom uložení trestu zákazu účasti na verejných podujatiach upovedomí predseda senátu útvar Policajného zboru, v ktorého obvode má odsúdený bydlisko. Ak sa uložený trest zákazu účasti na verejných podujatiach vzťahuje na športové podujatie, predseda senátu upovedomí aj správcu informačného systému o bezpečnosti na športových podujatiach podľa osobitného zákona v rozsahu podľa osobitného zákona.

      (2) Predseda senátu môže poveriť kontrolou výkonu trestu zákazu účasti na verejných podujatiach probačného a mediačného úradníka.

      (3) Ak súd zistí porušovanie alebo marenie výkonu trestu účasti na verejných podujatiach, predseda senátu to bez meškania oznámi okresnému prokurátorovi.

      (4) Ak súd rozhodol o podmienečnom upustení od zvyšku trestu zákazu účasti na verejných podujatiach vzťahujúci sa na športové podujatie, predseda senátu o tejto skutočnosti bez meškania upovedomí správcu informačného systému o bezpečnosti na športových podujatiach podľa osobitného zákona v rozsahu informácií podľa osobitného zákona.

      (5) Na konanie o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu účasti na verejnom podujatí, ako aj na konanie o nariadení výkonu zvyšku tohto trestu sa primerane použijú ustanovenia § 415 až 417. Príslušným na vydanie rozhodnutí je súd, ktorý vo veci konal v prvom stupni.“.

      Dôvodová správa k bodu 8:

      Upravuje sa spôsob zabezpečenia výkonu trestu zákazu účasti na verejných podujatiach. O uložení trestu zákazu účasti na verejných podujatiach súd upovedomí orgán Policajného zboru, v obvode ktorého má odsúdený bydlisko.

      Účelom trestu je to, aby sa odsúdený dostavil na určený útvar Policajného zboru v mieste skutočného bydliska, ktoré často bude totožné s adresou trvalého bydliska. Je však veľa osôb, ktoré majú trvalý pobyt formálne vedený inde ako sa fakticky zdržujú. Určenie útvaru Policajného zboru sa v súlade s účelom trestu zákazu účasti na verejných podujatiach preto neviaže na “trvalý pobyt” odsúdeného, ale na faktické bydlisko, nakoľko tento trest má čo najmenej zasahovať do bežného života odsúdeného a nemá mu spôsobovať ani neprimerané cestovné náklady (do miesta trvalého bydliska).

      Ak uloženie trestu súvisí so zákazom účasti na športovom podujatí, súd o tejto skutočností upovedomí aj správcu informačného systému o bezpečnosti na športových podujatiach podľa osobitného zákona (zákon o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov) v rozsahu informácii, ktoré vymedzuje tento osobitný zákon.

      V prípade porušovania alebo marenia trestu zákazu účasti na verejných podujatiach sa stanovuje povinnosť oznámiť túto skutočnosť okresnému prokurátorovi, nakoľko uvedené konanie napĺňa znaky trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia (čl. II bod 15). Súčasne sa upravuje postup súdu v prípade podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu účasti na verejných podujatiach (ods. 4 a 5).

      9. Príloha sa dopĺňa ôsmym bodom, ktorý znie:
      „8. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/64/EÚ z 20. októbra 2010 o práve na tlmočenie a preklad v trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 280, 26. 10. 2010).“.

      Čl. IV (Priestupkový zákon)

      Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 524/1990 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 266/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 295/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 237/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 248/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 250/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 265/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 285/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 160/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z. z., zákona č. 143/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 319/1998 Z. z., zákona č. 298/1999 Z. z., zákona č. 313/1999 Z. z., zákona č. 195/2000 Z. z., zákona č. 211/2000 Z. z., zákona č. 367/2000 Z. z., zákona č. 122/2001 Z. z., zákona č. 223/2001 Z. z., zákona č. 253/2001 Z. z., zákona č. 441/2001 Z. z., zákona č. 490/2001 Z. z., zákona č. 507/2001 Z. z., zákona č. 139/2002 Z. z., zákona č. 422/2002 Z. z., zákona č. 190/2003 Z. z., zákona č. 430/2003 Z. z., zákona č. 510/2003 Z. z., zákona č. 515/2003 Z. z., zákona č. 534/2003 Z. z., zákona č. 364/2004 Z. z., zákona č. 533/2004 Z. z., zákona č. 656/2004 Z. z., zákona č. 570/2005 Z. z., zákona č. 650/2005 Z. z., zákona č. 211/2006 Z. z., zákona č. 224/2006 Z. z., zákona č. 250/2007 Z. z., zákona č. 547/2007 Z. z., zákona č. 666/2007 Z. z., zákona č. 86/2008 Z. z., zákona č. 245/2008 Z. z., zákona č. 298/2008 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z., zákona č. 479/2008 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 8/2009 Z. z., zákona č. 70/2009 Z. z., zákona č. 72/2009 Z. z., zákona č. 191/2009 Z. z., zákona č. 206/2009 Z. z., zákona č. 387/2009 Z. z., zákona č. 465/2009 Z. z., zákona č. 513/2009 Z. z., zákona č. 60/2010 Z. z., zákona č. 433/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 313/2011 Z. z., zákona č. 362/2011 Z. z., zákona 79/2012 Z. z., zákona č. 96/2012 Z. z., zákona č. 31/2013 Z. z., zákona č. 80/2013 Z. z., zákona
      č. 94/2013 Z. z., zákona č. 299/2013 Z. z., zákona č. 388/2013 Z. z., zákona č. 417/2013 Z. z. a zákona č. 474/2013 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

      1. V § 17 ods. 1 prvej vete sa vypúšťa slovo „telovýchovné,“ a druhá veta znie: „Možno ho uložiť páchateľovi priestupku na úseku ochrany pred alkoholizmom a inými toxikomániami (§ 30), priestupku proti verejnému poriadku (§ 47, 47a a 48), priestupku proti občianskemu spolunažívaniu (§ 49), priestupku proti majetku (§ 50) alebo priestupku podľa osobitného predpisu. 3aa)“.

      Poznámka pod čiarou k odkazu 3aa znie:
      „3aa) Zákon č. 1/2014 Z. z. o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

      Dôvodová správa k bodu 1:

      Podľa Priestupkového zákona je možné uložiť ochranné opatrenie “obmedzujúce opatrenie” iba za konkrétne priestupky výslovne uvedené v § 17 ods. 1 Priestupkového zákona. Vzhľadom na navrhované doplnenie priestupkov extrémizmu (§ 47a) sa navrhuje doplnenie týchto priestupkov do skupiny priestupkov, pri ktorých je možné toto ochranné opatrenie uložiť.

      Ukladanie obmedzujúcich opatrení s odkazom na Priestupkový zákon upravuje aj osobitný zákon (napr. zákon o organizovaní verejných športových podujatí), preto bolo potrebné rozšíriť možnosť ukladania obmedzujúceho opatrenia aj na priestupky, pri ktorých uloženie tohto ochranného opatrenia umožňuje osobitný zákon (zákon o organizovaní športových podujatí).

      2. Doterajší text § 20 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:
      „(2) Do plynutia lehoty podľa odseku 1 sa nezapočítava doba, počas ktorej sa pre ten istý skutok viedlo trestné stíhanie.“.

      Dôvodová správa k bodu 2:

      Navrhovaná zmena má v súlade so zásadou materiálnej spravodlivosti vyriešiť situácie, keď protiprávne konania závažnejšej povahy, ktoré sú stíhané ako trestné činy v trestnom konaní, sú nakoniec orgánmi činnými v trestnom konaní prípadne až súdom konajúcim v trestnej veci prekvalifikované na priestupky a postúpené orgánom príslušným na prejednanie priestupku. V týchto prípadoch v dôsledku dĺžky trvania trestného konania často dochádza k premlčaniu zodpovednosti za priestupok z dôvodu uplynutia priestupkovej premlčacej lehoty, ktorá podľa doterajšej právnej úpravy plynula bez ohľadu na prebiehajúce trestné stíhanie osoby. Ide pritom spravidla o priestupky závažnejšej povahy na hranici ich posúdenia ako trestný čin (prečin).

      Často ide o protiprávne konania, ktoré z hľadiska formálnej stránky napĺňajú všetky zákonné znaky prečinu avšak orgány činné v trestnom konaní alebo súd ich s použitím ust. § 10 ods. 2 Tr. zákona prekvalifikujú na priestupok. V prípadoch, keď bolo trestné stíhanie časovo náročnejšie, či už z dôvodov náročnosti dokazovania (znalecké posudky a pod.), nespolupráca procesných strán alebo z iných dôvodov, hrozí, že tieto protiprávne konania nakoniec z dôvodu uplynutia premlčacej lehoty podľa § 20 Priestupkového zákona nebudú môcť byť postihnuté ani ako priestupok. Navyše aj priestupkové konanie má objektívne danú časovú náročnosť.

      Navrhovaná úprava ustanovuje, že doba trvania trestného stíhania osoby, sa do priestupkovej premlčacej lehoty voči tejto osobe nezapočítava. Vedenie trestného stíhania (vo veci) alebo trestné stíhanie konkrétnej osoby nemá vplyv na plynutie premlčacej lehoty vo vzťahu k iným osobám, ktoré nie sú trestné stíhané.

      3. V § 47 sa odsek 1 dopĺňa písmenom l), ktoré znie:
      „l) v súvislosti s účasťou na verejnom zhromaždení alebo kultúrnom podujatí prístupnom verejnosti hrubo znevažuje, uráža alebo ohrozuje organizátora podujatia, zvolávateľa, usporiadateľa, zamestnanca prevádzkovateľa strážnej služby, dobrovoľníka alebo inú osobu podieľajúcu sa na organizovaní verejného podujatia, dozorný orgán, príslušníka obecnej polície, príslušníka Policajného zboru alebo delegáta zväzuverbálne, gestom, grafickým zobrazením alebo iným spôsobom.“.

      4. V § 47 odsek 2 znie:
      „(2) Za priestupok podľa odseku 1 písm. a) až d) možno uložiť pokutu do 100 eur, za priestupok podľa odseku 1 písm. e) až g) pokutu do 300 eur a za priestupok podľa odseku 1 písm. h) až l) pokutu do 500 eur.“.

      Dôvodová správa k bodom 3 a 4:

      Novelizuje sa ustanovenie § 47 priestupky proti verejnému poriadku doplnením skutkovej podstaty priestupkov súvisiacich s účasťou na verejných podujatiach (verejné zhromaždenia, verejné kultúrne podujatia a iné verejné podujatia), ktorou sa zavádza obdobná regulácia ako pri verejných športových podujatiach podľa zákona o organizovaní verejných športových podujatí.

      Neexistuje vecný dôvod pre to, aby verbálne a iné útoky a provokácie ako napr. úmyselné olievanie pivom, pľutie, hrubé vulgárne nadávky, slovné provokácie a pod., ktorými sú na verejnom podujatí (na verejnosti), často priamo pred stovkami, či tisíckami občanov, žien, mládeže, či dokonca detí, hrubo znevažované, urážané alebo ohrozované osoby podieľajúce sa na organizačnom zabezpečení verejného podujatia, neboli posúdené a postihované obdobne ako je to ustanovené v osobitnom zákone / § 26 ods. 1 písm. f) návrhu zákona o organizovaní verejných športových podujatí uvedeného v čl. I./. Zároveň sa dopĺňa výška sadzby pokút ako sankcie za tieto priestupky.

      5. Za § 47 sa vkladá § 47a, ktorý vrátane nadpisu znie:

      § 47a - Priestupky extrémizmu

      (1) Priestupku extrémizmu sa dopustí ten, kto
      a) použije na verejnosti písomné, grafické, obrazové,zvukové alebo obrazovo-zvukové vyhotovenie textov a vyhlásení, zástav, odznakov, hesiel alebo symbolov skupín alebo hnutí a ich programov alebo ideológií, ktoré smerujú k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd,
      b) použije na verejnosti písomné, grafické, obrazové,zvukové alebo obrazovo-zvukové vyhotovenie obhajujúce, podporujúce alebo podnecujúce nenávisť, násilie alebo neodôvodnene odlišné zaobchádzanie voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre ich náboženské vyznanie,
      c) dopustí sa priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. a), b)a d) alebo priestupku proti majetku podľa § 50 úmyselným zničením alebo poškodením veci z dôvodu národnostnej, etnickej alebo rasovej nenávisti alebo nenávisti z dôvodu farby pleti, pôvodu rodu alebo z dôvodu náboženského vyznania.

      (2) Za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do 500 eur.“.

      Dôvodová správa k bodu 5:

      Doplnením § 47a sa navrhuje vymedziť konania, ktoré budú posudzované ako priestupky extrémizmu, ku ktorým veľmi často dochádza práve v súvislosti s účasťou na verejných podujatiach. Navrhovaná úprava má za cieľ podchytiť predovšetkým tie konania, ktoré by v rámci trestného konania boli skončené odmietnutím trestného oznámenia prípadne jeho zastavením (s poukazom na § 10 ods. 2 TZ). V týchto prípadoch pôjde o protiprávne konania, ktorých závažnosť (spôsob vykonania, následok, okolnosti za ktorých bol skutok spáchaný), by nepostačovala na naplnenie skutkovej podstaty niektorého z trestných činov extrémizmu.

      Napriek tomu, z pohľadu verejného záujmu na potláčaní prejavov extrémizmu ako mimoriadne škodlivého spoločenského fenoménu súčasnej doby, je dôležité, aby ani tieto menej závažné formy protiprávneho konania neboli tolerované a aby boli postihnuté v priestupkovom konaní. Takto bude priestupca upozornený na to, že jeho konanie nie je v súlade so zákonom a že sa ho musí zdržať (napr. obnaženie na tele vytetovaných extrémistických symbolov na verejnosti a pod.). Zároveň pri opätovnom protiprávnom konaní obdobného charakteru (po predchádzajúcom priestupkovom konaní a postihnutí páchateľa) bude v rámci prípadného trestného konania (vyšetrovania) uľahčené preukazovanie subjektívnej stránky – pri trestnom čine musí byť preukázaný minimálne nepriamy úmysel.

      Zavedením priestupkov extrémizmu sa vytvorí základ na presnejší prehľad o osobách dopúšťajúcich sa tohto druhu protiprávneho konania, nakoľko pri uznaní viny a postihu za tento druh priestupku, bude tento evidovaný osobitne ako priestupok extrémizmu, a nie ako v súčasnosti, kedy sú niektoré konania postihnuté ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, niektoré ako priestupky proti verejnému poriadku a niektoré nie sú postihované vôbec.

      Ako priestupok extrémizmu nebudú posudzované prípady použitia písomného, grafického, obrazového, zvukového alebo obrazovo-zvukového vyhotovenia textov a vyhlásení, zástav, odznakov, hesiel alebo symbolov skupín alebo hnutí a ich programov alebo ideológií, ktoré smerujú k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd, na verejnom kultúrnom podujatí, pri výkone povolania, zamestnania alebo pri vykonávaní inej činnosti takým spôsobom, ktorý neporušuje alebo neohrozuje záujem spoločnosti. Tu sa bude jednať najmä historické/dobové oblečenie alebo kostýmy využívané pri kultúrnych podujatiach, modelárske súťaže, edukačné výstavy a pod., ktorých cieľom nie je podpora názorov alebo ideológií, ktorých obsahom je potláčanie základných ľudských práv a slobôd.

      6. V § 52 ods. 2 sa za písmeno a) vkladajú nové písmená b) a c), ktoré znejú:
      „b) proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. l),
      c) extrémizmu podľa § 47a,“.

      Doterajšie písmeno b) sa označuje ako písmeno d).

      Dôvodová správa k bodu 6:

      Úpravou uvedeného ustanovenia sa do príslušnosti Policajného zboru na prejednanie priestupkov dopĺňajú priestupky extrémizmu a priestupky podľa § 47 ods. 1 písm. l).

      7. § 91 sa vypúšťa.

      Dôvodová správa k bodu 7:

      Vypúšťa sa obsoletné ustanovenie, ktoré po rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej republiky na dva samostatné štáty stratilo svoje opodstatnenie. Česká republika toto ustanovenie vypustila zo svojho “Priestupkového zákona” k 1.3.1993 (zákon č. 67/1993 Sb.).

      8. Za § 96a sa vkladá § 96b, ktorý vrátane nadpisu znie:

      § 96b - Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. februára 2014

      Ustanovenie§ 20 ods. 2 v znení účinnom od 1. februára 2014 sa vzťahuje na priestupky spáchané po 1. februári 2014.“.

      Dôvodová správa k bodu 8:

      Prechodné ustanovenie v dôsledku úpravy plynutia premlčacej doby podľa § 20 ods. 2.

      Čl. V (Živnostenský zákon)

      Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení zákona č. 231/1992 Zb., zákona č. 600/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 132/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 200/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 216/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 164/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 290/1996 Z. z., zákona č. 288/1997 Z. z., zákona č. 379/1997 Z. z., zákona č. 70/1998 Z. z., zákona č. 76/1998 Z. z., zákona č. 126/1998 Z. z., zákona č. 129/1998 Z. z., zákona č. 140/1998 Z. z., zákona č. 143/1998 Z. z., zákona č. 144/1998 Z. z., zákona č. 161/1998 Z. z., zákona č. 178/1998 Z. z., zákona č. 179/1998 Z. z., zákona č. 194/1998 Z. z., zákona č. 263/1999 Z. z., zákona č. 264/1999 Z. z., zákona č. 119/2000 Z. z., zákona č. 142/2000 Z. z., zákona č. 236/2000 Z. z., zákona č. 238/2000 Z. z., zákona č. 268/2000 Z. z., zákona č. 338/2000 Z. z., zákona č. 223/2001 Z. z., zákona č. 279/2001 Z. z., zákona č. 488/2001 Z. z., zákona č. 554/2001 Z. z., zákona č. 261/2002 Z. z., zákona č. 284/2002 Z. z., zákona č. 506/2002 Z. z., zákona č. 190/2003 Z. z., zákona č. 219/2003 Z. z., zákona č. 245/2003 Z. z., zákona č. 423/2003 Z. z., zákona č. 515/2003 Z. z., zákona č. 586/2003 Z. z., zákona č. 602/2003 Z. z., zákona č. 347/2004 Z. z., zákona č. 350/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 420/2004 Z. z., zákona č. 533/2004 Z. z., zákona č. 544/2004 Z. z., zákona č. 578/2004 Z. z., zákona č. 624/2004 Z. z., zákona č. 650/2004 Z. z., zákona č. 656/2004 Z. z., zákona č. 725/2004 Z. z., zákona č. 8/2005 Z. z., zákona č. 93/2005 Z. z., zákona č. 331/2005 Z. z., zákona č. 340/2005 Z. z., zákona č. 351/2005 Z. z., zákona č. 470/2005 Z. z., zákona č. 473/2005 Z. z., zákona č. 491/2005 Z. z., zákona č. 555/2005 Z. z., zákona č. 567/2005 Z. z., zákona č. 124/2006 Z. z., zákona č. 126/2006 Z. z., zákona č. 17/2007 Z. z., zákona č. 99/2007 Z. z., zákona č. 193/2007 Z. z., zákona č. 218/2007 Z. z., zákona č. 358/2007 Z. z., zákona č. 577/2007 Z. z., zákona č. 112/2008 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z., zákona č. 448/2008 Z. z., zákona č. 186/2009 Z. z., zákona č. 492/2009 Z. z., zákona č. 568/2009 Z. z., zákona č. 129/2010 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z., zákona č. 556/2010 Z. z., zákona č. 249/2011 Z. z., zákona č. 324/2011 Z. z., zákona č. 362/2011 Z. z., zákona č. 392/2011 Z. z., zákona č. 395/2011 Z. z., zákona č. 314/2012 Z. z., zákona č. 321/2012 Z. z., zákona č. 351/2012 Z. z., zákona č. 447/2012 Z. z., zákona č. 39/2013 Z. z., zákona č. 94/2013 Z. z., zákona č. 95/2013 Z. z., zákona č. 180/2013 Z. z. a zákona č. 218/2013 Z. z. sa dopĺňa takto:

      Za § 80v sa vkladá § 80w, ktorý vrátane nadpisu znie:

      § 80w - Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. februára 2014

      Živnostenské oprávnenia vydané na predmet podnikania „Výkon špecializovaných činností v oblasti telesnej kultúry - usporiadateľ na športovom podujatí“ zanikajú dňom 1. februára 2014.“.

      Dôvodová správa k Čl.V:

      V nadväznosti na zmenu požiadaviek na odbornú spôsobilosť a zmenu podmienok výkonu činnosti hlavného usporiadateľa, bezpečnostného manažéra a usporiadateľa v zákone o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je nevyhnutá úprava aj v zákone č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

      Prechodným ustanovením sa obmedzuje doba platnosti živnostenských oprávnení vydaných podľa doterajších predpisov ku dňu účinnosti zákona.

      Podľa novej právnej úpravy sa činnosť usporiadateľ na športovom podujatí nebude vykonávať ako živnosť, keďže táto činnosť svojim charakterom nenapĺňa znaky podnikania. Živnosťou však bude zabezpečovanie činnosti usporiadateľskej služby, ktorá môže byť vykonávaná ako voľná živnosť. 

      Čl. VI (Zákon o telesnej kultúre)

      Zákon č. 288/1997 Z. z. o telesnej kultúre a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 416/2001 Z. z., zákona č. 553/2001 Z. z., zákona č. 5/2005 Z. z., zákona č. 300/2008 Z. z., zákona č. 479/2008 Z. z. a zákona č. 375/2013 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

      1. V § 12 ods. 1 sa za slovom „rozhodca“ vypúšťa čiarka a slová „usporiadateľ na športovom podujatí“.

      Dôvodová správa k bodu 1:

      Vzhľadom na novú právnu úpravu odbornej spôsobilosti usporiadateľa a podmienok výkonu jeho činnosti v zákone o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa vypúšťa z predmetnej právnej úpravy usporiadateľ na športovom podujatí.

      2. Za § 14a sa vkladá § 14b, ktorý vrátane nadpisu znie:

      § 14b - Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. februára 2014

      (1) Príprava usporiadateľa na športovom podujatí, ktorá sa začala a neskončila pred 1. februárom 2014, sa dokončí podľa predpisu účinného do 31. januára 2014 a považuje sa za odbornú spôsobilosť získanú podľa doterajších predpisov.

      (2) Akreditácia vzdelávacieho zariadenia, ktorému bolo vydané potvrdenie o akreditácii na prípravu usporiadateľa na športovom podujatí do 31. januára 2014, zostáva zachovaná do uplynutia platnosti potvrdenia o akreditácii. Od 1. februára 2014 do uplynutia platnosti potvrdenia o akreditácii postupuje vzdelávacie zariadenie pri príprave hlavného usporiadateľa, bezpečnostného manažéra a usporiadateľa podľa osobitného predpisu.4a)“.

      Poznámka pod čiarou k odkazu 4a znie:
      „4a) § 10 až 13 zákona č. 1/2014 Z. z. o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov.”.

      Dôvodová správa k bodu 2:

      V nadväznosti na skutočnosť, že odborná príprava a overovanie odbornej spôsobilosti usporiadateľov prechádza s účinnosťou tohto zákona pod právny režim zákona o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa prechodným ustanovením upravuje, ako sa bude posudzovať odborná príprava usporiadateľov, ktorá sa začala pred účinnosťou tohto zákona a jej ukončenie a vydanie osvedčenia nastane až po 1. februári 2014. Táto odborná príprava sa dokončí podľa zákona č. 288/1997 Z. z. účinného do 31. januára 2014, s tým, že sa bude na účely prechodného ustanovenia § 31 zákona o organizovaní verejných športových podujatí považovať za odbornú prípravu podľa doterajších predpisov, teda za odbornú prípravu získanú podľa zákona č. 288/1997 Z. z.

      Formulácia prechodného ustanovenia vzhľadom na platné potvrdenia o akreditácii vydané vzdelávacím zariadeniam pred účinnosťou zákona. Po nadobudnutí účinnosti zákona budú akreditované vzdelávacie zariadenia povinné pri príprave hlavného usporiadateľa, bezpečnostného manažéra a usporiadateľa postupovať podľa novej právnej úpravy (§ 10 až 13 návrhu zákona). 

      Čl. VII (Zákon o športe)

      Zákon č. 300/2008 Z. z. o organizácii a podpore športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 462/2008 Z. z. a zákona č. 528/2010 Z. z. sa dopĺňa takto:
      § 26 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
      „(3) Športový klub, ktorému bola v disciplinárnom konaní alebo v správnom konaní uložená pokuta, iná sankcia alebo opatrenie, s ktorým sú spojené finančné náklady, môže si uplatniť primeranú náhradu nákladov od toho, kto sa dopustil protiprávneho konania alebo je zodpovedný za protiprávne konanie, ktoré bolo dôvodom pre uloženie pokuty, inej sankcie alebo opatrenia.“.

      Dôvodová správa k Čl. VII:

      V záujme preventívneho pôsobenia právnou úpravou sa navrhuje v zákone o športe výslovne vyjadriť oprávnenie športového klubu, ktorému bola uložená pokuta v disciplinárnom konaní alebo v správnom konaní alebo mu bola uložená iná sankcia alebo opatrenie, s ktorými sú spojené finančné náklady (napr. športovému klubu bude uložená povinnosť zdvojnásobiť na ďalšie stretnutie počet usporiadateľov alebo vykonávať usporiadateľskú službu aj na stretnutiach u súpera), uplatniť si v civilnom konaní primeranú úplnú alebo čiastočnú náhradu nákladov od toho, kto sa dopustil konania alebo je zodpovedný za konanie, ktoré bolo dôvodom pre uloženie sankcie. Aj keď zaplatená pokuta nie je škodou v pravom slova zmysle, predstavuje zníženie majetku pokutou postihnutého subjektu. Ak dôvodom pre uloženie pokuty bolo konanie iného subjektu ako toho, ktorému bola pokuta uložená, požiadavka náhrady / regresu zaplatenej pokuty alebo jej časti voči osobe, ktorej konanie bolo dôvodom pre uloženie pokuty, sa javí byť spravodlivá.

      Čl. VIII (Účinnosť zákona)

      Tento zákon nadobúda účinnosť 1. februára 2014.

      Dôvodová správa k Čl. VIII:

      Ustanovenie upravujúce účinnosť.

      Ivan Gašparovič v. r.
      Pavol Paška v. r.
      Robert Fico v. r.

      Poznámky pod čiarou:
      1. Napríklad § 7 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, § 13 ods. 2 písm. k), § 30 ods. 6 a § 67 písm. h) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, § 19 ods. 2 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon), § 30 a § 31 ods. 6 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov. a, b
      2. § 3 zákona č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) v znení zákona č. 8/2013 Z. z. ^
      3. § 16 zákona č. 473/2005 Z. z. ^
      4. § 2 zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. ^
      5. § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. ^
      6. § 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb. ^
      7. § 2 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z. z. v znení zákona č. 88/2013 Z. z. a, b
      8. § 17 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona č. 1/2014 Z. z. § 51 ods. 3 písm. a) a § 62a Trestného zákona.
        § 26 zákona č. 300/2008 Z. z. o organizácii a podpore športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 1/2014Z. z. a, b, c
      9. § 415 až 450 Občianskeho zákonníka. ^
      10. § 7, § 8 ods. 1 a 13 zákona č. 135/1961 Zb. v znení neskorších predpisov.
        § 27 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení zákona č. 353/1997 Z. z. ^
      11. § 16 ods. 1 písm. a) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. ^
      12. § 40 ods. 22 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. ^
      13. § 69 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov. ^
      14. Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. ^
      15. § 27 zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. ^
      16. Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 398/2010 Z. z. o minimálnych požiadavkách na kurz prvej pomoci a kurz inštruktora prvej pomoci. ^
      17. § 51 ods. 3 písm. a) a § 62a Trestného zákona. ^
      18. § 82 ods. 1 Trestného poriadku. a, b
      19. § 69d ods. 1 písm. a) a c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov. ^
      20. Napríklad § 89a zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, § 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 3 Trestného poriadku, § 26 zákona č. 300/2008 Z. z. v znení zákona č. 1/2014 Z. z., § 77 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov v znení zákona č. 75/2013 Z. z. ^
      21. Napríklad Európsky dohovor o násilí a neviazanosti divákov počas športových podujatí, a najmä na futbalových zápasoch (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 295/1993 Z. z.), Rozhodnutie Rady 2002/348/SVV z 25. apríla 2002týkajúce sa bezpečnosti v súvislosti s futbalovými zápasmi s medzinárodným rozmerom (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 4; Ú. v. ES L 121, 8. 5. 2002, s. 1 – 3) v platnom znení. ^
      22. § 47, 47a, 49 a 50 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov. ^
      23. Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov. ^
      24. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení neskorších predpisov. ^
      25. Zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. ^
      26. § 12 zákona č. 288/1997 Z. z. o telesnej kultúre a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 1/2014 Z. z. a, b
    Komentáre
    Buďte prvý/á, kto napíše svoj komentár…
    Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).
    Prihlásenie
    Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

    Online prenos

    Udalosti a podujatia

    • Žiadne udalosti
    MailPošlite svoj príspevok

    Zaslanie odborného príspevku na zverejnenie na portáli UčPS

    Podmienky zverejnenia