Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator
    

AKO MÔŽU MÉDIÁ PRISPIEŤ K DOBRÉMU ZÁKONU – NAPRÍKLAD O ŠPORTE NEPREČÍTANÉ MagOff 

     
    Článok bol nastavený ako .
    10.06.2015Róbert Kotian (Spracoval: Ing. Simoneta Sepešiová )
    PencilPridaj
    Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
    PencilPošli PencilTlač

    HOW MEDIA CAN FACILITATE THE PROCESS OF CREATING A GOOD ACT –
    E.G. THE ACT ON SPORTS

    RÓBERT KOTIAN
    PUBLICISTA, SPOLUPRACOVNÍK DENNÍKA ŠPORT
    E-MAIL: ROBO.BA.58@GMAIL.COM


    KĽÚČOVÉ SLOVÁ:
    zákon, šport, médiá, komunikácia, proces prípravy, záujmy, politici

    KEY WORDS:
    an Act of Parliament, sports, media, communication, preparation process, interests, politicians

    ABSTRAKT:
    Autor sa vo svojom príspevku venuje spôsobom, akými sa môžu médiá podieľať na príprave kvalitného zákona o športe. Autor sa bližšie venuje efektívnym spôsobom komunikácie predstaviteľov športovej a mediálnej obce, zdôrazňuje jej otvorenosť, neutajovanie sporných či konfliktných bodov pripravovanej legislatívnej normy. Mimoriadny dôraz kladie na komunikáciu lídrov športovej obce a autorov zákona s majiteľmi médií a predstaviteľmi súčasnej politickej moci, bez podpory ktorých je kvalitný zákon o športe nemožný.

    ABSTRACT/SUMMARY:
    In the presented article, the author focuses on the issue of how media can assist the process of law-making with the aim to improve the laws produced by the legislative body. He focuses of the Act on Sports and describes some efficient modes of communication between the media and the members of the sports communities. He deals with the importance of openness, the principle of unlimited disclosure of matters having a disputable nature etc Eventually, the author declares the importance of communication between the main players: the leaders of the sports communities, the law-makers, the owners of the media and the representatives of the current political power. The author is convinced that without the cooperation of the above persons, it is almost impossible to make an Act of Sports that would have the necessary quality elements.


    Určite poznáte ten bonmot – Ten, kto miluje klobásy a ctí si zákony, by nikdy nemal byť pri tom, keď vznikajú. A určite poznáte aj zákony, ktoré tento bonmot opodstatňujú, hoci ste jedli aj také klobásy, pri ktorých na tento bonmot radi zabudnete.

    Ak zažijete pri pozorovaní a analyzovaní slovenskej vrcholovej politiky situácie, keď sa účelovo novelizuje zákon – mám na mysli nepriame novely, napríklad tú účelovú zmenu zákona o horskej službe, aby sa doň dostala pasáž o cestnej komunikácii; alebo keď sa cez zákon o starobnom dôchodkovom sporení zasahuje do Rady riaditeľov Slovenskej poisťovne; alebo keď sa cez zákon o tripartite mení kompetenčný zákon, aby sa uzákonili neverejné rokovania vlády; alebo keď sa cez zákon o reklame novelizuje zákon o verejnom obstarávaní, budete zrazu celkom nečakane naklonení slovám predsedu vlády, že (vraj) nie sme právnym štátom...

    Preto som sa začal cítiť ako Alenka v ríši divov, keď som sa v roku 2013 mohol zblízka prizerať tomu, ako sa na pôde pracovnej skupiny pripravuje zákon o organizovaní verejných športových podujatí, teda zákon proti násiliu na futbalových štadiónoch predovšetkým. Mohol som byť dokonca prítomný aj na rokovaní zainteresovaných subjektov na tomto zákone na pôde ministerstva školstva a všetkého ostatného, ako aj športu – kde sa v priamej konfrontácii predkladateľov zákona a zástupcov viacerých športových zväzov vylepšoval zákon tak, aby naň nedoplatili napríklad organizátori malých atletických alebo gymnastických podujatí. Lebo sa skutočne nedalo očakávať, že by na tieto podujatia prišli agresívni fanúšikovia a násilne požadovali lepšie ohodnotenie cvičenia na kladine napríklad. Proste predkladatelia zákona sa pýtali tých, ktorých sa zákon týka, na ich názor, a tento názor v prípade vecných argumentov brali do úvahy.

    Zaujímavé to bolo pre mňa aj z iného dôvodu – keď sme s Jurom Hrabkom, ešte v čase, keď sme mali pod palcom reláciu Slovenského rozhlasu Z prvej ruky, vyhoveli požiadavkám niekoľkých inštitúcií a zorganizovali okrúhle stoly o druhom pilieri či o problémoch zdravotníctva, bolo vždy zaujímavé pozorovať, ako sa správajú politickí účastníci takýchto rokovaní, ak na nich nesvietia televízne kamery a okolo sú len tí, ktorí danej veci rozumejú. Ľudovít Kaník načúval názorom Jána Počiatka a naopak a dokonca sa na viacerých postojoch aj zhodli. Samozrejme, v národnej rade to už bolo inak, ale vybrané médiá, ktoré mali prístup na takéto okrúhle stoly, videli do problematiky oveľa viac a mohli toto poznanie sprostredkovať svojim čitateľom, poslucháčom či divákom – teda potenciálnym voličom.

    Toto považujem – vzhľadom na tému príspevku – za kľúčové. Umožniť médiám, prinajmenej vybraným predstaviteľom médií, aby mohli nahliadnuť vo väčšej či menšej miere do procesu prípravy zákona a poskytnúť im v predstihu dostatočné penzum informácií. Takýto ústretový krok však predpokladá niekoľko skutočností

    1. Oslovovať predovšetkým novinárov a médiá, ktoré majú istý dosah na športovú verejnosť a decíznu sféru.
    2. Oslovovať najmä médiá, s ktorými môžete uzavrieť istú gentlemanskú dohodu – dohodu na prioritách, na ktorých ste schopní sa zhodnúť.
    3. Dôležitý je, samozrejme, aj spôsob komunikácie s vybranými médiami. Nezatajovanie sporných bodov, predkladanie argumentov za aj proti jednotlivým riešeniam, akceptovanie faktu, že bez posvätenia zhora nemá akokoľvek dobre pripravený a vyargumentovaný zákon šancu na schválenie – to sú všetko predpoklady na to, aby médiá pochopili danú legislatívnu normu v jej celosti, komplexnosti, aj rozporuplnosti – a aby boli schopné ju aj takto verejnosti predstaviť. Predstaviť tak, aby zainteresovaná verejnosť o probléme uvažovala, diskutovala, pýtala sa predstaviteľov rezortu a reagovala na potenciálne sporné či konfliktné situácie.
      Z tohto hľadiska je zrejme dobrým krokom anketa či dotazník, ponúkaná širokej športovej verejnosti v súvislosti s pripravovaným zákonom o športe – tento pokus o interakciu, spätnú väzbu snáď prinesie okrem podpory zákonu aj viacero skvalitňujúcich poznámok a návrhov, ktoré by autori mali zakomponovať do návrhu zákona.
    4. Formy efektívnej komunikácie s médiami pri sledovaní spomínaného cieľa môžu byť rôzne – osobnými stretnutiami na káve počnúc, pracovnými raňajkami napríklad pokračujúc a okrúhlymi stolmi či konferenciami, ako je táto, končiac. Samozrejme, nemôže byť na škodu, skôr naopak, ak je na takúto konzultáciu novinár vopred pripravený, alebo ak pred takouto konzultáciou dostane k dispozícii čo najviac materiálov či informácií, aké je schopný obsiahnuť. Potom sa novinár nepýta, čo si o tom myslíte, ako to vidíte, ale prečo si práve toto myslíte, a prečo to vidíte práve takto a ako to chcete obhájiť – čo sú samozrejme dva úplne odlišné svety a úplne odlišné spôsoby komunikácie.
    5. Pri dosahovaní spomínaného cieľa by som odporúčal aj nezatajovať možné sporné či konfliktné situácie, aké sú s legislatívnou normou a jej prijímaním spojené. Toto si, samozrejme, vyžaduje aj vyššiu mieru dôvery medzi oboma stranami komunikácie. Môžem snáď za väčšinu korektných novinárov povedať, že nie je naším úmyslom partnera podraziť či nedodržať dohody – napokon, máme záujem získavať informácie aj v budúcnosti a to sa bez bazálnej dôvery nedá. Ak vás sklameme nedodržaním dohôd, prečo by ste mali záujem nabudúce s nami nadštandardne spolupracovať?
    6. Posledným bodom som možno mal začať – samozrejme, zabudnúť nemožno ani na rolu majiteľov a vedení médií, lebo tí predovšetkým rozhodujú o strategických pozíciách svojich médií pri kontroverzných témach. Z tohto hľadiska je nevyhnutnou podmienkou mediálnej podpory podobnej legislatívnej normy, ako je zákon o športe, komunikácia s majiteľmi a vedeniami médií, aj keď je to spojené s istým rizikom, lebo môžu mať iný záujem ako napríklad pracovná skupina či vrcholní predstavitelia športovej obce, a budú ho pri orientácii vlastného média prinajmenej prezentovať. V tom lepšom prípade, v tom nie celkom zriedkavom budú svoje záujmy presadzovať bez ohľadu na záujmy športového hnutia.

    Za splnenia týchto predpokladov môžu robiť médiá to, čo je ich podstatou – informovať verejnosť, argumentovať za a proti jednotlivým predstavám, ako by mal či mohol zákon o športe vyzerať, ponúkať analýzy či narábať s analýzami think-tankov, prinášať rozhovory s tými, ktorí danej veci rozumejú, aj s tými, ktorí o danej veci rozhodujú, poukazovať na riziká jednotlivých rozhodnutí. Úlohou médií je vnímať a prezentovať problém v súvislostiach, v procese vývoja, ukázať, kde problém vznikol, ako sa doteraz (ne)riešil, ako ho riešia tam, kde sa športu darí – najlepšie je urobiť tak príkladmi v porovnateľných krajinách, či už veľkosťou, počtom obyvateľov, podobným historickým vývojom či podobnou orientáciou v súčasnosti...

    Toto všetko doteraz povedané však bude len bzukotom múch, ak súčasná politická moc nepochopí dôležitosť pripravovaného zákona o športe, ak neprijme alebo aspoň sa nebude vážne zamýšľať nad predkladanými riešeniami, ak na ne nevyčlení potrebné financie, alebo aspoň nevytvorí priestor na to, aby športová obec tie financie získala, ak nebude vidieť za roh a nebude venovať primeranú pozornosť témam, aké pripravovaný zákon o športe otvára a vnáša do spoločenskej diskusie.

    Držme si pri tom palce! 

    Komentáre
    Buďte prvý/á, kto napíše svoj komentár…
    Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).
    Prihlásenie
    Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

    Online prenos

    Udalosti a podujatia

    • Žiadne udalosti