Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator
    

Čo je lepšie pre šport i spoločnosť - Zmluva o reklame alebo Zmluva o sponzorstve v športe? NEPREČÍTANÉ 

     
    Článok bol nastavený ako .
    06.11.2015JUDr. Peter Sepeši
    PencilPridaj
    Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
    PencilPošli PencilTlač

    Čo je lepšie pre šport i spoločnosť - zmluva o reklame alebo sponzorská zmluva?

    V doterajšom období získavali športové organizácie “sponzorské príjmy” zo súkromného sektora najmä prostredníctvom “spolupráce”, reklamy alebo darov. S účinnosťou nového zákona o športe by mal pribudnúť nový inštitút, ktorého hlavným cieľom je podpora športu - Zmluva o sponzorstve v športe.

    Zmluva o reklame v športe

    Zmluva o reklame predstavuje často zastieraný nástroj financovania športu, ktorý v sebe skrýva množstvo nevýhod pre všetky zúčastnené subjekty, ako aj pre štát.

    Zmluva o reklame je prirodzene najzaujímavejšia pre reklamné agentúry, ktoré navrhujú, vyrábajú/dodávajú reklamu a dostávajú za svoju štandardnú činnosť riadne zaplatené.

    Treba tiež uviesť, že s naplnením predmetu Zmluvy o reklame je spojených množstvo úkonov a plnení, od navrhnutia formy reklamy, vypracovanie návrhov reklamy, výrobu reklamy až po samotné uskutočnenie reklamy, ktoré je potrebné zabezpečiť v súvislosti s naplnením obsahu zmluvy o reklame, čo taktiež nie je zanedbateľné z pohľadu personálnych, organizačno-technických, časových i finančných nákladov pre športovú organizáciu, najmä ak sa snaží svoje náklady na reklamné plnenia minimalizovať (ak športová organizácia nedá zabezpečiť celú reklamu na kľúč reklamnej agentúre), aby jej čo najviac prostriedkov ostalo na samotný šport.

    Zmluva o sponzorstve v športe - nový hybridný inštitút na podporu športu

    Za účelom zjednodušenia prísunu prostriedkov zo súkromných zdrojov do športu s cieľom eliminácie pôsobenia negatívnych stránok  inštitútu zmluvy o reklame v športe najmä v prípadoch jej zneužívania, ako aj za účelom sprehľadnenie finančných tokov v športe je v novom Zákone o športe navrhnutá transparentná forma financovania športových organizácii zo súkromného sektora vo forme Zmluvy o sponzorstve v športe.

    Na rozdiel od reklamných zmlúv, kde predmetom právneho vzťahu je priame šírenie odkazu určené na podporu predaja konkrétneho tovaru alebo služby, a na rozdiel od daru, kde to nie je motivujúce pre darcu, pretože všetko čo daruje, dáva zo svojho zisku, pri sponzorstve v športe poskytuje sponzorovaný sponzorovi právo spojiť svoju značku alebo produkt takým spôsobom, ktorým umožňuje sponzorovi využiť príťažlivosť a dobrú povesť sponzorovaného na verejnosti, a tak komunikovať silný a pozitívny odkaz na svoju značku a posilniť tak, nepriamo, uplatnenie na trhu v hospodárskej súťaži a na druhej strane podporiť všeobecne prospešný účel, ktorým je podpora športovej činnosti.

    "Sponzoring" je určitý hybrid medzi účelovým darom a reklamou, obsahuje v sebe primárne silný prvok finančnej podpory športovej činnosti vykonávanej sponzorovaným (povinné použitie min. 90% sponzorského na túto činnosť), na druhej strane v sebe obsahuje aj prvok propagácie značky sponzora a jej spojenia so značkou/výsledkami/činnosťou sponzorovaného (čo je de facto určitá obmedzená forma reklamy) ale v prísne zákonom limitovanom rozsahu nákladov na prezentáciu tohto spojenia maximálne do 10% sponzorského, lebo primárnym účelom sponzoringu nie je reklama, ale podpora športu.

    Navrhované znenie právnej úpravy Zmluvy o sponzorstve v športe si môžete pozrieť - TU (materiál s názvom "Návrh zákona" - čl. I, § 50 a 51, daňové benefity sú uupravené v novele zákona o dani z príjmov)

    Ktorú možnosť podpory športu si vyberie podnikateľ?

    Na úvod uvedeime príklad, aby sme si to lepšie vedeli predstaviť v bežnom živote.

    Ak by chcel podnikateľ zviditeľniť svoju značku na drese individuálneho športovca (vychádzame z toho, že “nalepenie” loga na dres individuálneho športovca určite nedosiahne 10% sponzorského, ak by bolo sponzorské nad 500 eur), môže to dosiahnúť na základe Zmluvy o reklame, ako aj na základe Zmluvy o sponzorstve v športe.

    Skúste posúdiť sami, ktorý inštitút je z pohľadu spoločnosti prijateľnejší a k čomu by sme mali podnikateľa motivovať a priviesť v záujme podpory transparentnosti ekonomických vzťahov nielen v športe ale v celej spoločnosti.

    Porovnajme si preto z rôznych praktických hľadísk vlastnosti ZMLUVY o REKLAME a vlastnosti ZMLUVY o SPONZORSTVE v športe a urobme si so znalosťou dôležitých detailov vlastný záver.



    Zmluva o reklame

    Zmluva o sponzorstva v športe

    REKLAMA je “predvedenie, prezentácia alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou 1b) s cieľom uplatniť produkty na trhu”
    (§ 2 zákona o reklame)


    ÚČELOM a CIEĽOM REKLAMY
    NIE JE PODPORA ŠPORTU

    ALE UPLATNENIE NA TRHU.

    “využiť sponzorské na dohodnutý účel súvisiaci so športovou činnosťou vykonávanou sponzorovaným”
    (§ 50 ods. 1 návrhu zákona o športe)



    ÚČELOM a CIEĽOM SPONZORSTVA V ŠPORTE JE PODPORA ŠPORTU
    + sekundárnym výstupom je PROPAGÁCIA ZNAČKY a dobrého mena sponzora so značkou klubu na inej kvalitatívnej úrovni ako je bežný obchodný vzťah poskytovateľa a šíriteľa reklamy

    Objednávateľ reklamy

    • NIE JE limitovaný tým, aký má/mal hospodársky výsledok
      (reklamné výdavky môže dať podnikateľ do nákladov bez ohľadu na hospodárky výsledok)

    • NIE JE limitovaný, ak má dlhy voči štátnemu rozpočtu alebo na poistnom (reklamu môže objednať a 100% výdavkov dať ihneď do nákladov a to bez ohľadu na to, či je/bude v strate)
      - NIE JE vylúčené, že podnikateľ bude dlžiť štátu na daniach alebo poisťovniam na odvodoch a súčasne cez reklamu bude dávať peniaze do športového klubu!!!

    Sponzor


    • JE limitovaný tým, aký má/mal hospodársky výsledok v danom roku (sponzor počas roka často nemôže vedieť, či na konci roka bude ziskový alebo nie a v akej výške)
      (toto bolo doplnené pozmeňovacím návrhom k zákonu v gestorskom výbore 5.11.2015, v návrhu vo vláde toto obmedzenie nebolo)

    • JE limitovaný tým, ak má dlhy voči štátnemu rozpočtu alebo dlhy na poistnom alebo je voči sponzorovi vedený konkurz (vtedy nemôže využiť daňové benefity)
      - JE vylúčené, že podnikateľ bude dlžiť štátu na daniach, poisťovniam na odvodoch alebo bude v konkurze a súčasne uzavrie sponzorskú zmluvu a dá peniaze do športového klubu alebo športovcovi

    100% výdavkov podnikateľa na reklamu ide do nákladov

    100% výdavkov sponzora ide do nákladov
    (len ak je podnikateľ v zisku)

    Objednávateľ reklamy ani šíriteľ reklamy nie sú povinní zverejňovať zmluvu ani iné informácie o plnení podľa zmluvy o reklame


    ZMLUVA o REKLAME je NETRANSPARENTNÝ INŠTITÚT, ktorý v mnohých prípadoch škodí športu a núti ho pristupovať na schémy šedej ekonomiky (tzv. “vratky” a provízie)
    (kto oznámi, že od neho žiadali “vratky” nabudúce nedostane nič)

    v IS športu sa zverejňuje

    • zmluva o sponzorstve v športe

    • vykazovanie použitia sponzorského (ak nie je použitie sponzorského vykazované prostredníctvom transparentného účtu)


    MAXIMÁLNA TRANSPARTENTNOSŤ

    Prostriedky použité ako sponzorské ostávajú v legálnom obehu, z použitia/prijatia sponzorského sa platí DPH, daň z príjmov, odvody ...

    príjmy a výdaje súvisiace s reklamou nie sú vedené osobitne ani u objednávateľa ani u šíriteľa

    príjmy a výdaje sponzorovaného súvisiace s plnením podľa zmluvy o  sponzorstve v športe sú vedené osobitne

    Zo 100% plnenia za poskytnutie reklamy nie je použitie prostriedkov zákonom ustanovené a ide často

    • 50% niekedy aj viac na výrobu reklamy (kampane, tabule, shoty, reklamné slogany a pod.) a iné náklady reklamného plnenia (personálne zabezpečenie, dopravné náklady) zo strany športového klubu.

    • sprostredkovateľská provízia “s papierom” a často aj “bez papiera” dosahuje aj dvojciferné % hodnoty

    • v súvislosti so zmluvou o reklame sa často spomínajú aj tzv. “vratky” vyplácené “na ruku” v dvojcifernej % výške, klub skĺzava do šedej ekonomiky (klub musí nejako vykryť “vratky” fiktívnymi nákladmi)

    • športovému klubu často ostáva na použitie v športe iba 20-30% z plnenia za reklamu, pričom ako šíriteľ reklamy vykonáva podnikateľskú činnosť a príjem podlieha dani z príjmov (občianske združenia nie sú zakladané za účelom podnikania)

    Zo 100% poskytnutého sponzorského

    • 0 až 10% môže sponzorovaný použiť na náklady propagácie sponzora (spojenie značky sponzora a klubu so sponzorovaným projektom)

    • zostatok, t.j. najmenej 90% musí sponzorovaný použiť a verejne vykázať použitie na dohodnutý účel súvisiaci so športovou činnosťou vykonávanou sponzorovaným


    Daňové úrady

    audítor

    Daňové úrady

    audítor

    Kontrolór príslušného zväzu

    Hlavný kontrolór športu

    Všetci členovia športovej organizácie (výborná znalosť primeranosti i efektívnosti vynaložených nákladov)

    Verejnosť (športová i laická vrátane médií)

    Formy kontroly:

    • fyzická kontrola v športovej organizácii

    • prostredníctvom IS športu (zmluvy a vykazovanie) prípadne transparentného účtu

    Ak chce aj slušný podnikateľ podporiť športovca alebo športový klub, často “na silu” vymýšľa reklamné plnenia, aby im vedel poskytnúť prostriedky na šport, ktoré vie dať do nákladov.
    V týchto prípadoch vyvstáva otázka primeranosť vzájomných plnení (či to, čo podnikateľ dal za reklamu, zodpovedá hodnote reklamy, ktorú za to dostal) a tento vzťah z daňového hľadiska môže byť spochybnený, čo spôsobuje právnu neistotu podnikateľa, ktorý chce podporiť šport. Rovnako aj pri športovej organizácii je z daňového hľadiska situácia neistá, vzhľadom na rozdielnu prax rôznych daňových úradov pri akceptovaní, resp. kvalifikovaní nákladov občianskeho združenia, ktoré je šíriteľom reklamy, vo vzťahu k dosiahnutému príjmu z reklamy.

    PONÚKNIME MU ATRAKTÍVNY NÁSTROJ A MOTIVUJME HO!



    “Superodpočtom!!!”

    Ak by sponzor neposkytol  sponzorské  na šport ostalo by mu po zdanení cca 75 až 80% prostriedkov na použitie  podľa vlastného uváženia.
    Psychologicky je veľmi dôležité motivovať podnikateľský sektor k využívaniu transparentného inštitútu sponzorskej zmluvy, a nie zmluvy o reklame.

    Sponzorstvo podporuje vytváranie čestného/korektného vzťahu medzi sponzorom a sponzorovaným. Vytvára morálny záväzok a zodpovednosť sponzorovaného voči sponzorovi (prispieť športovými výsledkami a efektívnym využitím sponzorského k zvyšovaniu hodnoty spojenia značiek).

    Sponzorstvo prináša do spoločnosti verejné výkazníctvo, verejnú kontrolu a zodpovednosť.

    Sponzorstvo a jeho vykazovanie prináša katalogizáciu činností tovarov a služieb v športe.

    Peniaze dostanú “mašličku”.

    Sponzor verejne ukáže koľko prostriedkov, ktorej športovej organizácii poskytol, čo nemusí byť pre neho vôbe komfortné, vzhľadom na množstvo potencionálnych záujemcov v okolí sponzora.


    Nevytvoríme Zmluvou o sponzorstva v športe bez benefitu oproti Zmluve o reklame iba ďalší “mŕtvy inštitút”?

    Ak nebude k transparentnému sponzoringu súkromný sektor motivovaný, je veľmi pravdepodobné, že bude naďalej využívať z pohľadu podnikateľa “bezproblémový” a “zabehaný” inštitút zmluvy o reklame, ktorý sa z hľadiska sponzora a uznateľnosti jeho daňových výdavkov správa úplne rovnako ako je to pri výdavkoch na sponzorské, avšak pri reklame  sponzorovaný klub svoj príjem zdaňuje a na dôvažok sa pri reklame ani nič nezverejňuje!!!

    Súčasťou návrhu Zákona o športe predloženého do medzirezortného pripomienkového konania z uvedeného dôvodu bol motivačný nástroj tzv. “superodpočet” nastavený obdobne ako pri vede a výskume, ktorý mal zatraktívniť využitie Zmluvy o sponzorstve v športe, výraznejšie ho odlíšiť od Zmluvy o reklame a podnietiť súkromný sektor k financovaniu športu zo súkromných prostriedkov transparentným spôsobom. Úlohou “superodpočtu” je motivovať podnikateľov, aby sa podporili a aktívne prispeli k transparentnosti a prehľadnosti financovania športu.


    Podstata superodpočtu:

    Podstatou superodpočtu je, že podnikateľ, ktorý poskytne sponzorské vo výške 100% (napr. 10.000 eur) si môže ako uznateľný náklad okrem reálne poskytnutého/vyplateného sponzorského bude môcť účtovne uplatniť v nákladoch ďalších 20 % navyše (t.j. ďalších 2.000 eur), ktoré ale nevypláca.

    Na investícii do športu formou sponzorského sa fakticky spoločne podieľajú sponzor a štát, ktorý bude mať znížený výber daní (ak má sponzor kladný základ dane).

    Pri sponzorskom vo výške 10.000 eur štát de facto prispieva na investíciu sumou 22% t.j. 2.200 eur a právnická osoba sumou 7.800 eur, ktorá by jej ostala po zdanení, ktorú by inak dostal na dani z príjmov z uvedenej sumy. U firmy, ktorá nedosiahla kladný daňový základ, by štát neprišiel o daň (zvýšila by sa strata, ktorú môže odpočítať v nasledujúcich 4 rokoch, ak bude zisková) ale šport (klub, športovec, tréner) by dostal sponzorské na športovú činnosť, t.j. bola by podporená činnosť, ktorá je v štátom/zákonom definovanom verejnom záujme (§ 2 návrhu zákona).


    Peniaze ostávajú naďalej “na očiach”
    (verejnosti, členov športových organizácií, kontrolórov zväzov, hlavného kontrolóra športu, sponzora i daňových úradov)

    Je potrebné uviesť, že prostriedky poskytnuté ako sponzorské sa naďalej transparentne používajú v dodavateľsko-odberateľských vzťahoch, musia sa transparentne vyúčtovať vo verejne prístupnom IS športu alebo prostredníctvom transparentného účtu a sekundárne produkujú DPH i daň z príjmu legálne podnikajúcich subjektov, ak sú ziskové.

    Sponzorstvo v športe je pilotný projekt nielen slovenského športu ale slovenskej spoločnosti, ktorého správanie v praxi bude možné prostredníctvom IS športu veľmi dobre sledovať a priebežne analyzovať, kontrolovať a pomerne jasne a rýchlo preukazovať pochybenia a reagovať na ne, hoci aj legislatívne.

    Nikto nechce, aby sponzoring vytvoril priestor na špekulácie alebo zneužívanie tohto inštitútu. Práve naopak, mal by prispieť k zmene myslenia, k transparentným ekonomickým i právnym vzťahom v športe, posilneniu vzájomného rešpektu, dôvery a zodpovednosti nielen vo vzťahu medzi podnikateľom a sponzorovaným športovcom alebo športovým klubom ale aj so štátom.

    Grafické zobraznenie podstatných povinností a procesov súvisiacich so Zmluvou o sponzorstve v športe si môžete pozrieť - TU

    Záver:

    Po dôkladnom a zodpovednom zvážení všetkých vyššie uvedených argumentov sa javí ako logický  a legitímny záver, že zmluva o sponzorstve v športe je spôsobilá naštartovať transparentné ekonomické vzťahy nielen v športe.

    Podporme zavedenie tohto inštitútu v slovenskom športe, v slovenskej spoločnosti, zvýhodnime sponzorstvo oproti reklame “superodpočtom” v akejkoľvek výške (hoci 10%), je to veľmi dôležité nielen ekonomicky ale najmä psychologicky, aby podnikateľ dostal impulz od štátu, že dostáva určitú výhodu výmenou za absolútnu transparentnosť sponzoringu, ktorú pri zmluve o reklame nedokážeme zabezpečiť.

    Prečo to neskúsiť pilotne na jeden rok?

    Pozorne sledujme, kontrolujme a analyzujme prostredníctvom IS športu, kde bude celý proces používania tohto inštitútu pod kontrolou (od zmluvy a jej príloh až po vykazovanie použitia sponzorského) ako sa inštitút zmluvy o sponzorstve v športe správa v praxi a ak zistíme vážnejšie nedostatky, zodpovedne ich vyhodnoťme a urobíme primerané opatrenia, prípadne aj legislatívne zmeny.

    Alternatívny návrh posilňujúci kontrolu nad dodržaním verejného záujmu v športe pri "superodpočte"

    Pri úvahách o "superodpočte" sa ponúkajú rôzne špekulatívne spôsoby využitia tohto benefitu, ktoré napriek transparentnosti nastavenia tohto inštitútu v návrhu zákona o športe môžu a aj majú predstavovať prekážku pre strážcov verejných prostriedkov.

    Keď sa však pozrieme na sponzoring a motivujúci benefit "superodpočtu" cez prizmu "verejného záujmu v športe", ktorý je definovaný v § 2 návrhu zákona o športe, máme daný rámec na zúženie "superodpočtu" na projekty, ktoré sa budú nachádzať v tomto rámci.

    Kto má byť garantom toho, že pri "superodpočte" bude tento rámec dodržaný? Ten kto zodpovedá za verejný záujem v spoločnosti a športe.

    V prvom rade štát, ktorý schvaľuje národné športové projekty, t. j. je nositeľom a manažérom politiky v oblasti športu ale mal by tak robiť spoločne s národnými športovými zväzmi a národnými športovými organizáciami, ktoré sú najvyššími odbornými garantmi príslušneho športu, či športovej oblasti.

    Ďalším nemenej dôležitým subjektom sú obce a mestá, ktoré taktiež treba vnímať ako ochrancu verejného záujmu v príslušnom samosprávnom území, pričom je treba tiež povedať, že zahrnutím nákladov na sponzorské do nákladov podnikateľa sa znižuje výber na dani z príjmu, ktorej podiel je zdrojom financovania obcí a miest, čo ešte viac zvyšuje legitimitu obce, aby mala oprávnenie rozhodovať o tom, aké projekty budú v záujme jej obyvateľov považované za projekty vo verejnom záujme z pohľadu daného samosprávneho územia.

    Z uvedeného vyplýva, že "superodpočet" by v súlade s deklarovaným verejným záujmom v športe bolo možné uplatniť pri finacovaní

    1. národných športových projektov (pozri § 75 ods. 1 až 3 návrhu zákona o športe[1]) organizovanie svetových športových podujatí), kde by štát motivoval k participácii na časti nákladov projektu aj súkromný sektor
    2. športových projektov schválených ministerstvom a národným športovým zväzom alebo národnou športovou organizáciou a
    3. športových projektov schválených obcou alebo mestom a prípadne aj národným športovým zväzom alebo národnou športovou organizáciou.
    Poznámky pod čiarou:
    1. Znenie § 75 ods. 1 v návrhu zákona o športe:
      (1) Vláda môže rozhodnúť o poskytnutí príspevku prostredníctvom príslušnej kapitoly štátneho rozpočtu športovej organizácii zapísanej v registri právnických osôb na národný športový projekt, ktorým je
      a) výstavba a rekonštrukcia športovej infraštruktúry národného významu,
      b) podpora národného projektu športu pre všetkých so zameraním na mládež,
      c) organizovanie významnej súťaže podľa § 55 ods. 1 písm. b).
      (2) Ministerstvo školstva môže z prostriedkov štátneho rozpočtu poskytnúť športovej organizácii zapísanej v registri právnických osôb príspevok na národný športový projekt, ktorým je
      a) účasť na významnej súťaži podľa § 3 písm. h) prvého bodu,
      b) účasť na významnej súťaži podľa § 3 písm. h) druhého až štvrtého bodu vrátane prípravy na túto súťaž,
      c) plnenie úloh verejného záujmu v športe národnými športovými organizáciami.
      (3) Za národný športový projekt sa považuje aj
      a) zabezpečenie prípravy športovcov podľa zoznamu najvýkonnejších športovcov a ich účasti na významnej súťaži,
      b) zabezpečenie plnenia úloh Slovenského olympijského výboru,
      c) zabezpečenie prípravy zdravotne postihnutých športovcov a plnenie úloh Slovenského paralympijského výboru. ^
    Komentáre
    Buďte prvý/á, kto napíše svoj komentár…
    Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).
    Prihlásenie
    Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

    Online prenos

    Udalosti a podujatia

    • Žiadne udalosti