FAQ - kontrolór NEPREČÍTANÉ 

Učená právnická spoločnosť – občianske združenie (ďalej len „UčPS”) prostredníctvom svojho webového sídla www.ucps.sk, predovšetkým v sekcii (i) „Implementácia Zákona o športe” a v časti (ii) „FaQ“ (otázky a odpovede) poskytuje verejné prístupnú internetovú platformu, kde členovia pracovnej skupiny, ktorá vytvorila návrh a napomáha implementácii zákona č. 440/2015 Z.z. o športe (ďalej aj „zákon o športe“) do praxe ale aj ďalší odborníci, prezentujú svoje osobné, alebo kolektívne odborné a vedecké názory predovšetkým k otázkam a problémom získaným na pracovných stretnutiach so zástupcami športových zväzov a ich členov alebo zaslaným širokou športovou verejnosťou. Cieľom je spoločné hľadanie, formulovanie a zdieľanie odpovedí a právnych riešení všeobecnej povahy.

Prezentované stanoviská sú odborným názorom členov pracovnej skupiny a nemusia byť vo vecnom, obsahovom, teoretickom alebo právnom súlade so stanoviskami a názormi poskytnutými inými osobami.

UčPS ako združenie združujúce právnikov viacerých právnických povolaní spolupracujúce s externými odborníkmi v oblasti športu a práva, neposkytuje komerčné právne služby, ale vytvára priestor pre zhromaždenie, zdieľanie, diskutovanie a rozvíjanie rozmanitých odborných a vedeckých právnych názorov a stanovísk. 

Členovia pracovnej skupiny neumožňujú používať nimi zverejnené stanoviská na komerčné účely alebo namiesto komerčných právnych služieb. Ide výlučne o nezávislé odborné a vedecké názory, ktorých cieľom je podporiť znalostný manažment slovenskej spoločnosti nielen v oblasti športu.

Vzory právnych dokumentov zverejnené v sekcii „Implementácia zákona o športe“ - vzory dokumentov sú vytvorené ako formuláre preto v zverejnenej podobe nespĺňajú minimálne náležitosti Zákona o športe. Zmluvy, stanovy či iné vzory právnych dokumentov je potrebné podrobne dopracovať v závislosti od potrieb konkrétnych zmluvných strán, resp. členov športových organizácií, a splniť tak všetky podstatné náležitosti jednotlivých právnych dokumentov vyžadované zákonom o športe.

Podľa § 10 (Kontrola v športovej organizácii) ak má športová organizácia dve bezprostredne po sebe nasledujúce účtovné obdobia príjem prostriedkov zo štátneho rozpočtu presahujúci 50 000 eur ročne, je povinná zriadiť a obsadiť funkciu kontrolóra najneskôr do 30. júna nasledujúceho roka.
Výkladom tohto ustanovenia sa dá dospieť k záveru, že športové organizácie by si mali kontrolóra ustanoviť/zvoliť do 30.6.2016 a do 3 mesiacov od ustanovenia musí zložiť skúšky.
Národné športové zväzy budú navyše musieť prejsť procesom uznania za NŠZ zo strany ministerstva školstva, zmeniť si stanovy, taktiež do 30.6.2016.

Medzi základné úlohy kontrolóra podľa zákona o športe patrí predovšetkým prevenčná činnosť spočívajúca v dohľade kontrolóra športovej organizácie nad dodržiavaním právnych predpisov ako aj predpisov a rozhodnutí športovej organizácie za účelom vyvarovania sa možným sankciám, opatreniam a iným negatívnym dôsledkom spôsobeným športovej organizácii ich porušením. S cieľom dosiahnuť tento účel vykonáva kontrolór konzultačnú činnosť a poradenskú činnosť pre jednotlivé orgány športovej organizácie a jej členov. (§ 13 ods. 1 zákona o športe)

Kontrolór podľa zákona o športe ex lege nemá právomoci rušiť rozhodnutia orgánov športovej organizácie, ich hlasovania ani voľby, ak mu takéto oprávnenie výslovne nedali členovia zväzu vo svojej dohode o pravidlách fungovania športovej organizácie s právnou formou občianskeho združenia t.j. vo svojich stanovách.

Napriek tomu, že kontrolór je najvyšším kontrolným orgánom športovej organizácie, nemôže vykonávať právomoci iných orgánov, ktoré nemá dané zákonom alebo stanovami športovej organizácie (občianskeho združenia).

Základnou povinnosťou kontrolóra je upozorniť na zistené nedostatky ten orgán, v ktorého kompetencii (podľa stanov) je rozhodnúť o spôsobe vykonania nápravy zisteného nedostatku, často aj najvyššiemu orgánu športovej organizácie (konferencii alebo výkonnému výboru) a tento orgán následne podľa správy o kontrolnej činnosti kontrolóra alebo obsahu upozornenia kontrolóra posúdi kontrolórom navrhnuté opatrenia na nápravu nedostatkov zistených kontrolou a odstránenie príčin ich vzniku a v rámci svojich kompetencií rozhodne o ďalšom postupe pri odstránení zisteného nedostatku, resp. vyjadrí sa k k zisteným nedostatkom, navrhnutým opatreniam a k lehote na splnenie opatrení uvedených v návrhu správy o kontrolnej činnosti v lehote určenej kontrolórom.

Postup kontrolóra pri vykonávaní kontroly je upravený v § 14 zákona o športe. 

Podľa § 14 ods. 2 zákona o športe je kontrolór pri výkone kontrolnej činnosti oprávnený v nevyhnutnom rozsahu vyžadovať v ním určenej lehote
a) poskytnutie originálov alebo overených kópií dokladov, písomností, záznamov dát na pamäťových médiách prostriedkov výpočtovej techniky, ich výpisov, vyjadrení, výstupov, informácií, dokumentov a iných podkladov, okrem tých, ktoré má kontrolór k dispozícii,
b) splnenie opatrení na nápravu nedostatkov zistených kontrolou a odstránenie príčin ich vzniku.

Podľa § 14 ods. 7 zákona o športe športová organizácia je oprávnená vyjadriť sa písomne k zisteným nedostatkom, navrhnutým opatreniam a k lehote na splnenie opatrení uvedených v návrhu správy o kontrolnej činnosti v lehote určenej kontrolórom.

Podľa § 14 ods. 8 zákona o športe ak športová organizácia po upozornení na závažný nedostatok zistený pri kontrolnej činnosti, tento závažný nedostatok v lehote určenej kontrolórom neodstráni, kontrolór je povinný bezodkladne, najneskôr do desiatich dní odo dňa márneho uplynutia určenej lehoty, oznámiť vec formou podnetu hlavnému kontrolórovi športu. K podnetu kontrolór pripojí upozornenie, oznámenie dôvodov nevyhovenia a ostatné podklady potrebné na posúdenie veci. Rovnako kontrolór postupuje aj vtedy, ak príslušný orgán športovej organizácie v určenej lehote neoznámil dôvody nevyhovenia.

Podľa § 14 ods. 9 zákona o športe o výsledku kontrolnej činnosti vypracuje kontrolór správu o kontrolnej činnosti v lehote do desiatich dní odo dňa ukončenia kontrolnej činnosti. Pri vykonávaní kontrolnej činnosti bez podnetu sa správa vyhotovuje, ak bol zistený závažný nedostatok. Správu o kontrolnej činnosti vykonanej na základe podnetu po jej prerokovaní s osobou, ktorej činnosť bola predmetom kontroly, kontrolór bezodkladne zašle orgánu alebo osobe, ktorá dala podnet na vykonanie odbornej kontroly.

Zo žiadneho z uvedených ustanovení ani z iných ustanovení zákona o športe nie je možné odvodiť oprávnenie kontrolóra rozhodovať vo veciach, ktoré sú podľa stanov v kompetencii iných orgánov športovej organizácie.  

Kontrolór športovej organizácie je športovým odborníkom, ktorý má nezávislé postavenie od orgánov výkonnej moci v športovej organizácii, ktorých činnosť má byť predmetom záujmu kontrolóra. Zodpovedá sa iba najvyššiemu orgánu športovej organizácie, ktorý ho zvolil alebo inak ustanovil.

Preto má byť kontrolór voleným funkcionárom zväzu, ktorého volí najvyšší zastupiteľský orgán zväzu, nie jeho zamestnancom a teda nebude mať pracovnú zmluvu so športovou organizáciou, v ktorej bude vykonávať funkciu. Na tom nemení nič ani skutočnosť, že príjem kontrolóra bude podľa § 5 ods. 1 písm d) zákona o dani z príjmov považovaný za príjem zo závislej činnosti ako "odmena za výkon funkcie v orgánoch iných právnických osôb".

Za výkon funkcie kontrolóra môže byť kontrolórovi vyplácaná náhrada za stratu času a odmena, ktorej výšku alebo spôsob jej určenia schvaľuje najvyšší orgán športovej organizácie, aby sa kontrolór nedostal do vzťahu závislosti od manažmentu zväzu.

Čo sa týka materiálneho zabezpečenia činnosti kontrolóra, kontrolór má právo na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s výkonom funkcie kontrolóra, ktoré musí vedieť preukázať, odôvodniť a príslušná športová organizácia mu je ich povinná v takom prípade uhradiť/preplatiť.

Podľa § 12 ods. 6 a 7 Zákona o športe:
(6) Kontrolór má právo na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s výkonom funkcie kontrolóra. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.8)
(7) Za výkon funkcie kontrolóra môže byť kontrolórovi vyplácaná náhrada za stratu času a odmena, ktorej výšku alebo spôsob jej určenia schvaľuje najvyšší orgán športovej organizácie.

Kontrolór športovej organizácie je novým inštitútom, ktorého hlavným poslaním je podpora znalostného manažmentu športových organizácií a predchádzanie závažným nedostatkom v činnosti, ktoré by mohli mať za následok stratu spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov.

Činnosť, ktorú bude vykonávať kontrolór je odborné náročná (musí poznať ekonomické, právne i športové aspekty fungovanmia športovej organizácie a pravidlá jej fungovania). Ako osobitný typ športového odborníka má náplň činnosti vymedzenú v zákone o športe. Zvolia si ho sami členovia občianskeho združenia na ochranu záujmov ich športovej organizácie.

Na základe požiadavky športových organizácií vypracovala pracovná skupiny zásady na určenie odmeny a náhrad kontrolóra, ktoré by mali poslúžiť ako pomôcka pre národné športové zväzy a iné športové organizácie pri primeranom nastavení odmeny a náhrad kontrolóra, ktorú schvaľuje najvyšší orgán športovej organizácie.  

ZÁSADY PRE POSKYTOVANIE ODMENY A NÁHRAD KONTROLÓROVI - TU

Základná úloha a podstata činnosti kontrolóra v športovej organizácii je vyjadrená v § 13 ods. 1 ZoŠ nasledovne:
(1) Kontrolór pri výkone svojej funkcie postupuje tak, aby sa predchádzalo závažnému porušeniu povinnosti vyplývajúcej z právnych predpisov, predpisov a rozhodnutí športovej organizácie (ďalej len „nedostatok”) a na jeho základe uloženým sankciám, opatreniam a iným negatívnym dôsledkom pre športovú organizáciu a osoby s jej príslušnosťou. Na ten účel kontrolór vykonáva konzultačnú činnosť a poradenskú činnosť pre orgány športovej organizácie a orgány jej členov.

Ustanovenie § 13 ods. 3 písm. a) ZoŠ je potrebné vykladať v súlade s duchom zákona i základným cieľom zriadenia inštitútu "kontrolóra" - podpora znalostného manažmentu športu (konzultačná činnosť a poradenská činnosť) a prevencia porušení právnych predpisov alebo športových predpisov, ktoré majú za následok okrem sankcií aj znižovanie dôvery spoločnosti k športovým zväzom, klubom a ich funkcionárom v dôsledku medializácie nedostatkov a rôznych káuz, na začiatku ktorých je veľmi často pochybenie, ku ktorému by pri znalostnom prístupe príslušných orgánov zväzu alebo klubu nemuselo dôjsť. A tu je priestor kontrolóra, aby hneď ako to je možné zasiahol a viedol orgány zväzov a klubov k znalostnému manažmentu procesov v príslušnom športe.

Zákon o športe na jednej strane výslovne neustanovuje, kedy má kontrolór vykonať kontrolu zápisnice zo zasadnutia orgánu zväzu, či pred zverejnením alebo až po jej zverejnení, na strane druhej je však zrejmé, že pre právnu istotu a stabilitu v športovom zväze je lepšie, keď je možné organizačne zabezpečiť, aby boli zápisnice po ich vyhotovení publikované až po ich kontrole kontrolórom. Športovú obec nie je potrebné zaťažovať vecami, ktoré je možné vyriešiť vecnou komunikáciou kontrolóra s príslušným orgánom zväzu, o zápisnicu zo zasadnutia ktorého ide a športovému hnutiu predstaviť až výsledný materiál po vykonaní opráv a úprav podľa pripomienok kontrolóra. Je možné predpokladať, že v rôznych zväzoch budú v súvislosti s kontrolou zápisníc fungovať oba modely kontroly, t.j. s konbtrolou pred zverejnením alebo s kontrolou až po zverejnení zápisnice. Je na príslušnom zväze, ako si nastaví vnútorné procesy, pričom limitujúcim momentom je aj to, že je potrebné dodržať zákonnú lehotu na zverejnenie zápisnice, čo môže v niektorých prípadoch komplikovať jej kontrolu kontrolórom ešte pred publikovaním.

Pokiaľ ide o výkon kontroly, v zákone 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov, platnom do 31.12.2015, sa rozlišovalo medzi predbežnou, priebežnou a následnou finančnou kontrolou. Predbežná finančná kontrola a priebežná finančná kontrola boli kontrolami typu ex ante a vykonávali sa pred dokončením pripravovanej finančnej operácie. Následná finančná kontrola ako kontrola typu ex post sa vykonávala zásadne po dokončení finančnej operácie
Vyplývalo to zo znenia § 10 ods. 5 zákona: "Finančnú operáciu alebo jej časť možno realizovať až po odstránení nedostatkov zistených priebežnou finančnou kontrolou.".
Na tento zákon sa odkazovalo aj v dôvodovej správe k zákonu o športe.
(Aj keď zákon 502/2001 bol nahradený zákonom 357/2015, ktorý už uvedené delenie nepoužíva, z uvedeného princípu by sa dalo analogicky vyvodiť, že priebežnou kontrolou zápisnice je kontrola ešte pred jej zverejnením a zverejnenie by malo byť podmienené odstránením nedostatkov zistených priebežnou kontrolou zápisnice.)

Rozhodne však odporúčame, ak to je čo i len trochu možné, organizačne nastaviť procesy vo zväze tak, aby kontrolór mal dostatočný časový priestor na vykonanie kontroly zápisnice ešte pred jej zverejnením.

Na záver uvádzame aj citáciu z dôvodovej správy k § 11 až 14 Zákona o športe:
"Medzi základné úlohy kontrolóra patrí predovšetkým prevenčná činnosť spočívajúca v dohľade kontrolóra športovej organizácie nad dodržiavaním právnych predpisov ako aj predpisov a rozhodnutí športovej organizácie za účelom vyvarovania sa možným sankciám, opatreniam a iným negatívnym dôsledkom spôsobeným športovej organizácii ich porušením. S cieľom dosiahnuť tento účel vykonáva kontrolór konzultačnú činnosť a poradenskú činnosť pre jednotlivé orgány športovej organizácie a jej členov."

Do pôsobnosti kontrolóra zväzu patrí aj metodické usmerňovanie a poradenská a konzultačná činnosť vo vzťahu ku klubom (otázka napr. od prezidenta, kontrolóra alebo tajomníka ako „orgánu klubu“), a iným športovým organizáciám.

Podľa § 13 ods. 1 Zákona o športe:
"Kontrolór pri výkone svojej funkcie postupuje tak, aby sa predchádzalo závažnému porušeniu povinnosti vyplývajúcej z právnych predpisov, predpisov a rozhodnutí športovej organizácie (ďalej len „nedostatok”) a na jeho základe uloženým sankciám, opatreniam a iným negatívnym dôsledkom pre športovú organizáciu a osoby s jej príslušnosťou. Na ten účel kontrolór vykonáva konzultačnú činnosť a poradenskú činnosť pre orgány športovej organizácie a orgány jej členov."

Podľa § 10 ods. 1 prvej vety zákona o športe:
„Športová organizácia, ktorá je prijímateľom verejných prostriedkov, je povinná vytvárať podmienky na nezávislý výkon vnútornej kontroly.“

Účelom vytvorenia inštitútu kontrolóra v športovej organizácii je v súlade s citovaným ustanovením zabezpečenie nezávislého výkonu vnútornej kontroly.
Kontrolór športovej organizácie je novým inštitútom, ktorého hlavným poslaním je podpora znalostného manažmentu športových organizácií a predchádzanie závažným nedostatkom v ich činnosti, ktoré by mohli mať za následok stratu spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov.
Kontrolór športovej organizácie je športovým odborníkom, ktorý má nezávislé postavenie od orgánov výkonnej moci v športovej organizácii, ktorých činnosť môže byť tiež predmetom kontrolnej činnosti kontrolóra. Kontrolór sa zodpovedá iba najvyššiemu orgánu športovej organizácie, ktorý ho zvolil alebo inak ustanovil. Preto je kontrolór voleným funkcionárom zväzu, ktorého volí alebo inak ustanovuje najvyšší zastupiteľský orgán zväzu.

Čo sa týka zodpovednosti kontrolóra voči iným orgánom športovej organizácie, tá je upravená v § 12 ods. 4 a 5 zákona o športe:
„(4) Funkcia kontrolóra zaniká stratou spôsobilosti na výkon funkcie kontrolóra podľa § 11 ods. 5 alebo na základe rozhodnutia disciplinárneho orgánu športovej organizácie z dôvodu závažného porušenia povinnosti kontrolóra.
(5) Kontrolór môže byť odvolaný z funkcie najvyšším orgánom športovej organizácie dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých členov najvyššieho orgánu s uvedením dôvodu odvolania.“

Z vyššie uvedeného vyplýva, že s výnimkou straty spôsobilosti na výkon funkcie kontrolóra podľa § 11 ods. 5 zákona o športe, sa kontrolór zodpovedá disciplinárnemu senátu/orgánu v prípade, ak sa dopustí závažného porušenia jeho povinností alebo najvyššiemu orgánu športového zväzu.

Účelom pomerne náročných podmienok na odvolanie kontrolóra v zákone o športe je vytvoriť kontrolórovi pre jeho zodpovednú a náročnú činnosť pre športovú organizáciu v záujme všetkých jej členov, čo najnezávislejšie postavenie s posilnenou garanciou aj tým, že na jeho odvolanie so podľa zákona o športe okrem dvojtretinovej väčšiny hlasov všetkých jeho členov vyžadujú aj dôvody odvolania.

Ďalším pravidlom, ktorým sa má v športovej organizácii zabezpečiť nezávislosť a oddelenie kontrolóra od orgánov výkonnej moci, je pravidlo upravené v § 12 ods. 3 Zákona o športe, podľa ktorého kontrolór má byť volený alebo inak ustanovený do funkcie najvyšším orgánom športovej organizácie na funkčné obdobie, ktoré je najmenej o jeden rok dlhšie, ako je dĺžka funkčného obdobia najvyššieho výkonného orgánu, najmenej však na tri roky. Z uvedeného vyplýva, že kontrolór sa nevolí na tej istej volebnej konferencii alebo členskej schôdzi ako najvyšší výkonný orgán (predsedníctvo, rada alebo výkonný výbor zväzu).

Výkon funkcie kontrolóra v športovej organizácii, vzhľadom na účel, cieľ a právnu úpravu tohto inštitútu, nemá byť vykonávaný kontrolórom na základe pracovnej zmluvy so športovou organizáciou, v ktorej vykonáva činnosť kontrolóra vymedzenú zákonom, pretože nejde o vykonávanie závislej práce (ako podriadený predsedu/prezidenta športovej organizácie), ale ide o výkon funkcie, do ktorej je kontrolór zvolený alebo inak ustanovený najvyšším orgánom športovej organizácie.

Kontrolór preto nemá byť zamestnancom športovej organizácie a nemá mať pracovnú zmluvu so športovou organizáciou, v ktorej bude vykonávať funkciu kontrolóra (na výkon tejto funkcie), pretože na základe takejto zmluvy by vykonával závislú prácu podľa § 1 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce, ktorej jedným z definičných znakov ja nadriadenosť a podriadenosť (vo vzťahu ku štatutárnemu orgánu či iným výkonným orgánom športovej organizácie):
„Závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.“

Príjem kontrolóra bude podľa § 5 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov považovaný za príjem zo závislej činnosti ako "odmena za výkon funkcie v orgánoch iných právnických osôb".

Za výkon funkcie kontrolóra môže byť kontrolórovi vyplácaná náhrada za stratu času a odmena, ktorej výšku alebo spôsob jej určenia schvaľuje najvyšší orgán športovej organizácie, aby sa kontrolór nedostal do vzťahu závislosti od orgánov výkonnej moci zväzu.

Kontrolór má právo na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s výkonom funkcie kontrolóra, ktoré musí vedieť preukázať, odôvodniť a príslušná športová organizácia mu je ich povinná uhradiť/preplatiť.

Kontrolór má plniť nielen kontrolnú činnosť, ale najmä preventívnu a poradenskú činnosť nielen v rámci príslušného zväzu, ale aj pre osoby s príslušnosťou k danému zväzu. Mal by plniť aj metodickú a konzultačnú činnosť vo vzťahu ku kontrolórom športových organizácií, ktoré majú príslušnosť k danému zväzu. Je štandardné, ak má kontrolór plán svojej kontrolnej činnosti, ktorý zostaví na základe vlastných poznatkov, ale aj podnetov orgánov športovej organizácie, či osôb s príslušnosťou k športovej organizácii. Rovnako možno považovať za štandardné, ak predloží najvyššiemu orgánu športovej organizácie najmenej raz ročne správu o svojej kontrolnej činnosti.

Úlohy a postup kontrolóra pri výkone jeho činnosti sú podrobnejšie upravené v § 13 a 14 zákona o športe.

Kontrolu súladu stanov športovej organizácie so zákonom o športe vykonáva podľa § 61 ods. 1 písm. d) zákona o športe hlavný kontrolór športu, pričom v § 61 ods. 2 zákona o športe sú uvedené skutočnosti, na základe ktorých je táto kontrola vykonávaná – podľa písm. d) to môže byť aj podnet kontrolóra športovej organizácie.

Ak má byť kontrolór NŠZ odvolaný v súlade s platným právnym poriadkom, jeho odvolanie musí byť vykonané postupom, ktorý je v súlade s § 12 ods. 5 zákona o športe, t.j. vyžaduje sa dvojtretinová väčšina hlasov všetkých členov najvyššieho orgánu. Vzhľadom na to, že toto ustanovenie nedáva národnému športovému zväzu možnosť odchýlnej úpravy v stanovách, zákonná úprava platí aj v prípade, ak je znenie stanov (stanovy majú charakter súkromnoprávnej dohody členov združenia o pravidlách fungovania združenia) v tejto časti v rozpore so zákonom o športe. Účelom zvýšenej ochrany kontrolóra pred jeho odvolaním zo strany najvyššieho orgánu zväzu je dosiahnutie jeho maximálnej nezávislosti a objektívnosti pri vykonávaní funkcie kontrolóra, ktorej súčasťou je aj kontrolná činnosť.

Ak by NŠZ v takom prípade postupoval podľa stanov (právny akt súkromnoprávnej povahy), a nie podľa zákona (normatívny právny akt verejného práva), je možné sa súdnou cestou úspešne domáhať neplatnosti takého právneho úkonu (odvolania kontrolóra) pre rozpor so zákonom vrátane uplatnenia nemajetkovej újmy zo strany nezákonne odvolaného kontrolóra.

Zároveň, ak kontrolór národného športového zväzu zistí nekorektnú implementáciu zákona o športe do stanov národného športového zväzu, postupovať sa má v zmysle úloh kontrolóra podľa § 13 zákona o športe upozornením štatutárneho orgánu, najvyššieho orgánu a najvyššieho výkonného orgánu (§ 13 ods. 3 písm. c) zákona o športe).

Ak sa náprava v primeranej lehote určenej kontrolórom neuskutoční, postupuje sa podľa § 14 ods. 8 zákona o športe, t.j. „Ak športová organizácia po upozornení na závažný nedostatok zistený pri kontrolnej činnosti tento závažný nedostatok v lehote určenej kontrolórom neodstráni, kontrolór je povinný bezodkladne, najneskôr do desiatich dní odo dňa márneho uplynutia určenej lehoty, oznámiť vec formou podnetu hlavnému kontrolórovi športu. K podnetu kontrolór pripojí upozornenie, oznámenie dôvodov nevyhovenia a ostatné podklady potrebné na posúdenie veci. Rovnako kontrolór postupuje aj vtedy, ak príslušný orgán športovej organizácie v určenej lehote neoznámil dôvody nevyhovenia.“.

Je možné zvážiť zaslanie ďalšej písomnej urgencie HKŠ, ktorú je možné zároveň poslať na vedomie (nech to je na urgencii aj uvedené):

1. Úradu vlády SR (keďže HKŠ sa zodpovedá vláde, ktorá ju vymenúva a môže aj odvolať podľa § 60 ods. 6 alebo ods. 7 Zákona o športe) a
2. Ministerstvu školstva, vedy výskumu a športu s poukazom na § 60 ods. 6 písm. c) Zákona o športe.

Samozrejme, nie je cieľom odvolanie HKŠ, ale aby bola predmetná vec riadne vybavená.

Základné vymedzenie účelu a cieľa zákona o priestupkoch v § 1 zákona 372/1990 Zb. vylučuje možnosť postihu hlavného kontrolóra športu, ktorý je orgánom verejnej/výkonnej moci, v súvislosti s nedostatkami pri výkone jeho právomoci podľa ZoŠ. 

Výkon činnosti hlavného kontrolóra športu upravuje zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o športe“).

Podľa § 60 ods. 1 zákona o športe „Hlavný kontrolór športu vykonáva odbornú kontrolu v športových organizáciách, ktoré sú prijímateľmi prostriedkov zo štátneho rozpočtu alebo prijímateľmi sponzorského. Pri výkone svojej činnosti postupuje hlavný kontrolór športu podľa ustanovení osobitného predpisu.“.

Podľa § 61 ods. 6 zákona o športe „Na výkon kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra športu sa vzťahuje § 14.“. Podľa § 14 ods. 10 zákona o športe „Postupom kontrolóra pri kontrolnej činnosti nie je dotknutý výkon kontroly podľa osobitného predpisu.“.

Výkonom kontroly podľa osobitného predpisu je najmä výkon finančnej kontroly podľa zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z uvedeného vyplýva, že zákon o športe predpokladá/ ustanovuje, že ak bude kontrolór vykonávať finančnú kontrolu bude postupovať podľa príslušných ustanovení zákona č. 357/2015 Z. z. (najmä § 2, 3, 5 až 9 a § 20 až 28) pri súčasnom dodržaní § 14, 60 a 61 zákona o športe.

Ak bude rovnaký čiastkový proces kontrolnej činnosti upravený v zákone č. 357/2015 Z. z. a v zákone o športe rozdielne, v takom prípade bude mať prednosť špeciálna úprava uvedená v zákone o športe, ak pôjde o vykonávanie kontroly v športe.