Fond na podporu športu – nový inštitút financovania športu? NEPREČÍTANÉ 

Vláda Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlásení na roky 2016 - 2020 deklarovala svoj záujem zriadiť verejnoprávny Fond na podporu športu ako komplexný nástroj na centralizáciu zdrojov a kontrolu financovania športu na centrálnej úrovni. Vzorom pre takýto fond by mal byť už tri roky úspešne fungujúci Fond na podporu umenia, ktorý sa teší v podmienkach kultúry veľkej popularite.

Fond na podporu umenia je nezávislá verejnoprávna inštitúcia zabezpečujúca podporu umeleckých aktivít, kultúry a kreatívneho priemyslu, ktorá vznikla na základe zákona č. 284/2014 Z. z.^[1] Tento špecializovaný fond nahradil podstatnú časť dotačného systému ministerstva kultúry a svoju činnosť vykonáva nezávisle od ústredných orgánov štátnej správy.

Hlavným poslaním fondu je poskytovanie finančných prostriedkov najmä na tvorbu, šírenie a prezentáciu slovenskej kultúry doma i v zahraničí, podporu medzinárodnej spolupráce, na vzdelávacie programy v oblasti umenia, kultúry a kreatívneho priemyslu a na štipendiá pre fyzické osoby, ktoré sa tvorivo, či výskumne podieľajú na rozvoji umenia a kultúry.

Výnimočnosťou tohto fondu je, že o efektívnom rozdeľovaní finančných prostriedkov umeleckej činnosti a kultúre rozhodujú nezávisle od ústredných orgánov štátnej správy priamo samotní zástupcovia umeleckej obce. Práve garancia nezávislosti a odbornosti bola faktorom, pre ktorý sa vznik tejto verejnoprávnej inštitúcie stretol v umeleckom hnutí s pozitívnou odozvou a podporou. Za ďalší prínos tohto špecializovaného fondu treba taktiež považovať podstatné navýšenie objemu peňazí pre umeleckú komunitu. Tento nový model financovania kultúry priniesol v prvom roku svojho vzniku 15 miliónov eur, ktoré boli vládou pridelené fondu. Rovnaký rozpočet mala verejnoprávna inštitúcia aj v roku 2017. Príspevok štátu do rozpočtu Fondu na podporu umenia sa od roku 2018 dokonca zvýšil na 20 miliónov eur.

Čo sa týka toho najpodstatnejšieho, fond každoročne vyhlasuje správne cielené a vhodne nastavené dotačné výzvy, na základe ktorých je následne takmer 3000 úspešným žiadateľom každoročne prerozdelená suma vo výške 14,4 miliónov eur.

Fond na podporu umenia tak priniesol do kultúry navýšenie finančných prostriedkov, ako aj rýchlejší a pružnejší systém (výzvy niekoľkokrát ročne), jednoduchšiu administratívu z pohľadu žiadateľa o podporu (potvrdenia z poisťovní a iných úradov sú predkladané až po schválení dotácie) a tiež vybavenie žiadosti už do 60 dní (predtým aj 5 mesiacov). Prijaté mechanizmy vo fonde zabezpečujú transparentnosť, nezávislosť a odbornosť rozhodovacích procesov pri prideľovaní finančnej podpory.

Nezaslúžil by si aj šport v Slovenskej republike podobný inštitút?

Už v roku 2017 sa v pláne legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky objavila úloha s názvom „Návrh zákona o fonde na podporu športu“. Ako dôvod predloženia návrhu zákona bola uvedená centralizácia zdrojov financovania športu a kontroly financovania športu. Návrh mal byť predložený do medzirezortného pripomienkového konania na začiatku 2. štvrťroka 2017. Bohužiaľ, do dnešného dňa sa tak aj napriek volaniu/ veľkému očakávaniu športovej obce nestalo.

Nedávno bola na Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu SR opäť zvolaná odborná pracovná skupina, ktorá sa mala problematikou Fondu na podporu športu zaoberať. Aj napriek prínosnej diskusii, ktorá predstavila prvé možnosti fungovania, zamerania a činnosti tohto fondu po vzore Fondu na podporu umenia, bola činnosť pracovnej skupiny a úloha vzniku špecializovaného fondu pre šport odložená z neobjasnených dôvodov opäť na neurčito.

Ostáva len dúfať, že táto úloha z programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vláda podľa článku 113 Ústavy Slovenskej republiky uchádzala o vyslovenie dôvery v Národnej rade Slovenskej republiky, dostane v blízkej dobe opäť do centra pozornosti, nakoľko si takýto záujem určite zaslúži. Ambíciu vlády Slovenskej republiky vytvoriť počas rokov 2016 - 2020 podmienky na to, aby finančné prostriedky z verejných zdrojov na šport boli poskytované a vykazované cez jeden finančný uzol, ktorým by mal byť práve plánovaný verejnoprávny Fond na podporu športu, možno totiž hodnotiť iba pozitívne.

Súčasný systém financovania športu, aj napriek niektorým zmenám, ktoré zákon o športe priniesol, nemožno vzhľadom na početnosť rôznych finančných tokov ako aj chýbajúce funkcionality informačného systému v športe považovať za prehľadný a ucelený. Fond na podporu športu by tento finančný systém, jeho administráciu a celkové fungovanie i renomé mohol zlepšiť.

Zákon o fonde na podporu športu by mal významne pomôcť s financovaním rozvoja športu detí a mládeže, vrcholového športu a športu pre všetkých. Mal by prevziať a stransparentniť existujúci dotačný systém a oproti súčasnému stavu vedieť pružnejšie a efektívnejšie reagovať na rôzne potreby športového hnutia. Nemožno taktiež zabúdať na financovanie a podporu organizovania významných športových podujatí, ktoré napomáhajú k formovaniu pozitívneho obrazu o krajine v zahraničí, budovaniu športových vzorov pre deti a mládež a zvyšovaniu národnej hrdosti v celej spoločnosti. Problémom súčasného systému je negarantovanie finančných prostriedkov zo strany štátu pri úspešnej kandidatúre na organizovanie významného medzinárodného podujatia, nakoľko o dotáciách sa rozhoduje vždy na príslušný aktuálny rok, pričom o kandidatúru je potrebné sa častokrát uchádzať vo viacročnom predstihu v medzinárodnej športovej federácii príslušného športu.

Dôležitú časť rozpočtu tohto špecializovaného fondu by však mali tvoriť predovšetkým príspevky na športové poukazy. Zákon o športe priniesol nárast prostriedkov alokovaných do športu, avšak vzhľadom na vypustenie ustanovení o superodpočte pri sponzorskom, či nezrealizovanie športových poukazov, športové kluby zásadné zmeny vo svojej činnosti nepocítili. Práve športové poukazy by mali byť inštitútom, ktorých význam by zaznamenali všetky kluby pracujúce s mládežou. Deti, ako prijímatelia športových poukazov, by samé, podobne ako pri kultúrnych poukazoch, určili, o ktoré športy majú záujem a ktorým sa chcú venovať. Tieto svoje športové poukazy by odovzdali v športových kluboch, ktoré navštevujú/chcú navštevovať a štát by následne športovým klubom takéto poukazy refundoval. Finančné toky by tak boli podstatne prehľadnejšie a prostriedky by sa dostali ku všetkým zainteresovaným subjektom. Realizácia športových poukazov do praxe by navyše napomohla popularizácii zdravého životného štýlu medzi mladými a minimálne by spomalila postupne sa zvyšujúci nezáujem detí o šport.

Zriadenie fondu by vďaka prehľadným a častým dotačným výzvam taktiež prinieslo viac možností na získanie finančných prostriedkov pre projekty zamerané na popularizáciu školského športu, športu pre všetkých, organizovanie športových turnajov, súťaží či podujatí. Prioritou fondu by malo byť najmä reagovať nezávisle, pružne a účelne na potreby slovenského športu, reflektovať medzinárodný význam organizovaného podujatia, počet zapojenej športujúcej verejnosti, či udržateľnosť projektu.

Významnou zmenou, ktorú by zavedenie takéhoto športového fondu prinieslo, však je oddelenie dotačného systému od ministerstva školstva a jeho zverenie do rúk odbornej verejnoprávnej inštitúcii, ktorej zástupcov bude navrhovať športové hnutie a ministerstvo školstva. Išlo by o prelomový krok vo financovaní športu, keďže o takomto type podpory by rozhodovali samotní zástupcovia športovej obce. Toto zapojenie športového hnutia by bolo navyše aj v súlade s vládou Slovenskej republiky schváleným Akčným plánom Iniciatívy pre otvorené vládnutie v Slovenskej republike na roky 2017-2019.

Fond by sa mal po svojom vzniku stať platformou, ktorá scentralizuje a sprehľadní zdroje financovania slovenského športu. Dokáže poskytovať dotácie rýchlejšie, nezávislejšie, efektívnejšie a účelovejšie, samozrejme pri sledovaní kvality jednotlivých predložených projektov zameraných na rozvoj športu detí a mládeže, vrcholového športu a športu pre všetkých.

Cieľom verejnoprávnej inštitúcie by malo byť taktiež zjednodušenie náročnej administratívy, či problematickej komunikácie medzi dotknutými subjektmi pri dotačných výzvach. Prínosom by bolo už len stanovenie povinnosti predkladať obligatórne doklady a dokumenty žiadateľom až po schválení podpory.

Treba povedať, že práve vznikom fondu na podporu športu by vláda mohla zároveň splniť aj svoje ďalšie úlohy, ako napríklad zabezpečenie systémovej, dlhodobej a transparentnej podpory štátnej športovej reprezentácie, vrcholového športu, športu detí a mládeže, športu pre všetkých a športu zdravotne postihnutých športovcov.

Zavedením už spomínaných športových poukazov by vláda Slovenskej republiky napomohla zvýšeniu pohybovej aktivity detí a mládeže, zároveň by v spolupráci so športovým hnutím mohla užšie prepojiť voľnočasové športové aktivity na všetkých typoch škôl s činnosťou športových klubov za efektívneho využitia systému školských súťaží a zdieľania športových odborníkov medzi školským a klubovým športom. V neposlednom rade by však najmä podporila zdravý životný štýl obyvateľov Slovenskej republiky.

Fond na podporu športu by bezpochyby priniesol viacero pozitívnych zmien už v prvom roku svojej existencie. Okrem už spomínaných významných prínosov pre športujúcu populáciu, by sa výrazne zvýšilo zastúpenie odbornej verejnosti v procese hodnotenia žiadostí. Následné procesy rozhodovania o projektoch by boli transparentnejšie a fond by mohol pružnejšie reagovať na potreby športovej komunity. V konečnom dôsledku by fond zaistil tiež viac finančnej podpory pre širokú škálu športových aktivít.

Vznik Štátneho fondu telesnej kultúry v roku 1993 a jeho zánik v roku 2001, ktorý so sebou priniesol transformáciu jeho zdrojov do kapitoly terajšieho ministerstva školstva, by mali byť zdrojom poučenia a inšpirácií na novej ceste v prospech slovenského športu. Je však nutné nájsť to najdôležitejšie, a to vôľu zmeniť súčasný neprehľadný a komplikovaný systém financovania športu a nájsť potrebné systémové zdroje na každoročné stabilné naplnenie rozpočtu Fondu na podporu športu. Riešením by mohla byť spotrebná daň z nezdravých potravín spolu so zdrojmi štátneho rozpočtu, či odvody z prevádzkovania stávkových hier. Realizácia Fondu na podporu športu by v konečnom dôsledku určite znamenala veľký úspech pre slovenský šport.

Na záver tejto témy však treba zdôrazniť aj Európskou úniou viackrát konštatované východisko, že šport je veľmi špecifický a nedajú sa v ňom aplikovať všeobecné pravidlá financovania a preto si vyžaduje osobitnú pozornosť.^[2]

Slovenský olympijský výbor, odborníci z iných športových organizácií, či odborníci pôsobiaci v rámci UčPS sú aj napriek tomu, že ide o agendu ministerstva, v tejto problematike aktívni, pripravení zapojiť sa do odbornej diskusie a prispieť svojimi znalosťami a skúsenosťami k vytvoreniu nových transparentných mechanizmov financovania športu, ktoré by zabezpečovali systematickú a koncepčnú podporu športu v podmienkach Slovenskej republiky.^[3]

Obsah a názory prezentované v tomto článku sa nevzťahujú a nesúvisia s mojou prácou právnika Slovenského olympijského výboru.