Judikát Jtk 1/2011 - Prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zák. a zastavenie trestného stíhania (§ 241 ods. 1 písm. c/ Tr. por.)  NEPREČÍTANÉ 

uznesenie KS ZA sp.zn. 3To/145/2010 z 25.11.2010

3To/145/2010-55

U Z N E S E N I E

Krajský súd v Žiline v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Repáňa a sudcov JUDr. Vladimíra Sučika a JUDr. Zuzany Jančárovej na neverejnom zasadnutí konanom 25. novembra 2010 prejednal sťažnosť prokurátorky okresnej prokuratúry podanú proti uzneseniu Okresného súdu Martin, sp.zn. 1T/57/2010 z 11.10.2010 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť okresného prokurátora z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým uznesením Okresný súd Martin podľa § 241 ods. 1 písm. c) Tr. por. pre okolnosť uvedenú v § 215 ods. 1 písm. b) Tr. por. zastavil trestné stíhanie proti obvinenému C. J. G. B., nar. ........... v ..........., USA, trvale bytom USA .........., ............., ktorý je trestne stíhaný pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák., ktorého sa mal podľa podanej obžaloby dopustiť tým, že:

ako otec mal. D. M. G., nar. ..........., ku ktorej má vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu v zmysle ustanovení Zákona o rodine a určenú rozsudkom Okresného súdu v Martine sp.zn. 5C 30/2003, vykonateľným dňa 21.3.2005, prispievať na výživu dieťaťa sumou 66,39 € mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku (24.2.2005), ďalej vždy do každého 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky P. G., nar. ............, trvale bytom ......................, obvinený si túto povinnosť vôbec neplní, hoci má vedomosť o tom, že má povinnosť prispievať na výživu dieťaťa a opustil matku aj s dieťaťom, bez udania adresy, matka v čase neplnenia vyživovacej povinnosti otcom požiadala ÚPSaR v Martine o návratnú dávku na výživu dieťaťa, ktorá jej bola poskytnutá týmto úradom od 1.7.2008 doposiaľ, takto svojím konaním dlhuje na výživnom matke dieťaťa P. G. za obdobie od 24.2.2005 doposiaľ sumu najmenej 4.315, 35 €,

lebo tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

Svoje rozhodnutie okresný súd v podstate odôvodnil tým, že skutok, ktorý sa kladie obvinenému za vinu, nie je trestným činom vzhľadom na to, že nedošlo k naplneniu všetkých obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu, aby bolo možné konštatovať, že bol spáchaný trestný čin – nebolo preukázané zavinenie.

Proti tomuto uzneseniu podala riadne a včas, sťažnosť prokurátorka Okresnej prokuratúry Martin. V písomnom odôvodnení sťažnosti uviedla, že sa nestotožňuje s postupom okresného súdu, pretože v danom prípade je možné konštatovať, že subjektívnou stránkou obvineného pri páchaní tejto trestnej činnosti je aspoň nedbanlivosť, tak ako to predpokladá ustanovenie § 16 Tr. zák. Je toho názoru, že obvinený, i keď je občanom USA, kde neplatenie výživného nie je záležitosťou trestnej legislatívy, tým, že sa stal otcom dieťaťa, by sám mal mať vedomosť o tom, že keď je rodičom, je povinný sa o dieťa starať, zabezpečovať mu základné životné potreby, dieťa vychovávať, čo však on neurobil. Podľa názoru prokurátorky v danom prípade bol trestný čin spáchaný aspoň nedbanlivostným konaním, nakoľko páchateľ síce nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom, avšak vzhľadom na okolnosti a osobné pomery o tomto vedieť mal a mohol. Navrhla preto, aby krajský súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť a zákonnosť napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť okresného prokurátora nie je dôvodná.

Po preskúmaní trestného spisu krajský súd zistil, že konanie, ktoré predchádzalo napadnutému uzneseniu, bolo vykonané prvostupňovým súdom v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku. Výrok o zastavení trestného stíhania proti obvinenému C. J. B. G. zodpovedá tiež stavu veci a zákonu.

Na obvineného C. J. B. G. bola podaná obžaloba pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. Podľa obžaloby sa obvinený tohto trestného činu mal dopustiť úmyselným konaním. Trestné stíhanie je vedené proti obvinenému ako proti ušlému, pretože sa nepodarilo vypátrať jeho pobyt, pričom s najväčšou pravdepodobnosťou sa zdržiava v USA. Z uvedeného dôvodu obvinený v prípravnom konaní nebol vypočutý, nebola mu doručená žiadna písomnosť v súvislosti s trestným stíhaním, pričom všetky tieto písomnosti boli doručované iba jeho obhajkyni.

Obvinený nemá žiadnu vedomosť ani o stave konania v civilnom konaní sp.zn. 5C 30/2003, v ktorom bolo jeho manželstvo s P. G. rozvedené, ich maloletá dcéra D. M. G. bola zverená do výchovy a opatery matke a jemu bola stanovená povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 66,39 Eur mesačne.

Je možné súhlasiť s názorom okresnej prokurátorky prezentovanom v sťažnosti, že trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zák. sa môže páchateľ dopustiť jednak úmyselne, ale aj z nedbanlivosti.

Krajský súd sa stotožnil s názorom okresného súdu, že subjektívna stránka trestného činu, v prejednávanom prípade zavinenie, či už úmyselné v zmysle ustanovenia § 15 Tr. zák. alebo nedbanlivostné podľa § 16 Tr. zák., musí byť preukázané zadováženými dôkazmi tak, ako ktorákoľvek iná obligatórna zložka trestného činu. Zavinenie páchateľa trestného činu najčastejšie je možné zistiť z jeho výsluchu a ak z akéhokoľvek dôvodu nie je možné takýto výsluch páchateľa uskutočniť, potom je možné zavinenie odvodiť z okolností prípadu. Pri zisťovaní okolností, ktoré majú význam pre záver o zavinení, nemožno vopred prikladať osobitný význam žiadnemu dôkaznému prostriedku, ale zavinenie a jeho formu treba vyvodzovať zo všetkých konkrétnych okolností, za ktorých bol trestný čin spáchaný a zo všetkých dôkazov významných z tohto hľadiska, vrátane priznania sa obvineného, pokiaľ existuje.

Z dôkazov založených v trestnom spise jednoznačne vyplýva, že obvinený je otcom mal. D. M. G. a jej matke P. G. od narodenia neprispieva na výživu žiadnou sumou, ani sumou, ktorá mu bola určená rozsudkom Okresného súdu Martin sp.zn. 5C 30/2003 z 12.1.2005.

Samotné zistenie, že otec neprispieva svojej maloletej dcére na výživu ešte neznamená, že sa dopustil trestného činu zanedbania povinnej výživy v zmysle ustanovenia § 207 Tr. zák. Ako už okresný súd konštatoval v napadnutom uznesení, pre vyslovenie záveru, že obvinený sa dopustil trestného činu zanedbania povinnej výživy, je potrebné mať u tohto obvineného preukázanú aj subjektívnu stránku, a to formu zavinenia, či už úmyselného alebo nedbanlivostného konania. Keďže v prípravnom konaní obvinený nebol vypočutý, z jeho výsluchu nemohlo byť zistené, akého konania, teda v akej forme nastala u neho subjektívna stránka trestného činu a taktiež v trestnom konaní nebol zadovážený žiadny dôkaz, resp. preukázaná okolnosť, z ktorej by bolo možné úmysel páchateľa odvodiť. Neboli zistené jeho majetkové pomery, teda či vlastní hnuteľné alebo nehnuteľné veci, nebol zistený jeho zamestnávateľ, či vôbec pracuje a aký má príjem. V konečnom dôsledku nebolo ani zistené, či obvinený vôbec ešte žije. Bez preukázania týchto skutočností a okolností prípadu nie je možné obvineného uznať vinného v zmysle obžaloby okresného prokurátora v Martine.

Okresný súd preto správne konštatoval, že v prejednávanej veci nebolo preukázané zavinenie obvineného ako obligatórny znak skutkovej podstaty trestného činu v zmysle § 207 Tr. zák. Okresný súd preto správne postupoval, keď trestné stíhanie voči obvinenému zastavil.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Žiline, dňa 25. novembra 2010