Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator
    

Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva - Mikolajová proti Slovenskej republike NEPREČÍTANÉ 

     
    Článok bol nastavený ako .
    05.06.2012Spracoval: JUDr. Katarína Ťahlová
    PencilPridaj
    Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
    PencilPošli PencilTlač

    Dňa 17. januára 2003 podala slovenská štátna občianka Helena Mikolajová (ďalej len „sťažovateľka“) na Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „Súd“) v zmysle článku 34[1] Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) sťažnosť proti Slovenskej republike.

    Dňa 27. marca 2006 Súd rozhodol, že sťažnosť sa bude v zmysle článku 29 ods. 1[2] Dohovoru preskúmavať súčasne s jej prijateľnosťou.

    Úplné znenie rozsudku môžete nájsť - TU

    OKOLNOSTI PRÍPADU

    Dňa 30. júna 2000 podal sťažovateľkin manžel na polícii trestné oznámenie, v ktorom tvrdil, že ho sťažovateľka 25. júna 2000 zbila a spôsobila mu zranenia.

    Dňa 3. júla 2000 vydalo policajné oddelenie v Košiciach uznesenie, ktorým bola vec odložená, keďže manžel sťažovateľky nedal súhlas na začatie trestného stíhania voči sťažovateľke.V uznesení bolo konštatované, že aj keď sa policajným „šetrením“ zistilo, že sťažovateľka spáchala trestný čin, trestnému stíhaniu bránila prekážka, keďže poškodený nedal súhlas v zmysle § 163a Trestného poriadku (*zákon č. 141/1961 Z.z.*). Predmetné uznesenie nebolo sťažovateľke oznámené a v spise sa nenachádzala ani zmienka o vypočutí sťažovateľky, ani o tom, že by o trestnom oznámení poškodeného bola upovedomená.

    Dňa 28. januára 2002 vyzvala zdravotná poisťovňa sťažovateľku na úhradu nákladov na zdravotnú starostlivosť poskytnutú jej manželovi v súvislosti s poraneniami, ktoré utrpel. List zdravotnej poisťovne sa odvolával na rozhodnutie vydané policajným oddelením v Košiciach dňa 3. júla 2000 v nasledovnom znení: Šetrením bolo zistené, že (sťažovateľka) svojim konaním naplnila znaky skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona (*zákon č. 140/1961 Z.z.*), a to tým, že inému úmyselne ublížila na zdraví.“

    Dňa 16. júla 2002 sťažovateľka oznámila príslušnému policajnému oddeleniu v Košiciach, že znenie jeho rozhodnutia porušilo jej právo na prezumpciu neviny. Žiadala ospravedlnenie a aby polícia informovala zdravotnú poisťovňu o tomto pochybení.

    Dňa 9. augusta 2002 riaditeľ policajného oddelenia sťažovateľke odpovedal, že vyššie uvedené rozhodnutie bolo vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi.

    Listom zo dňa 17. júla 2002 sťažovateľka požiadala Okresnú prokuratúru Košice II o zrušenie rozhodnutia polície z 3. júla 2000.

    Dňa 26. augusta 2002 bolo sťažovateľke oznámené, že dotknuté rozhodnutie neporušilo žiadne ústavné princípy.

    Dňa 12. septembra 2002 sťažovateľka podala sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky. Namietala, že policajné oddelenie v Košiciach vydaním svojho rozhodnutia z 3. júla 2000 porušilo jej ústavné práva na prezumpciu neviny a na zachovanie jej osobnej cti a dobrej povesti.

    Dňa 27. novembra 2002 Ústavný súd SR odmietol sťažnosť z dôvodu, že bola podaná po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty (s odkazom na § 53 ods. 3 zákona o organizácii Ústavného súdu SR) [3] .

    Na základe uvedených skutočností sťažovateľka vo svojej sťažnosti podanej Súdu namietala, že záverom v rozhodnutí polície, že spáchala trestný čin, hoci trestné stíhanie voči nej bolo odložené, došlo k porušeniu jej práva na prezumpciu neviny podľa článku 6 ods. 2[4] Dohovoru a práva na ochranu jej dobrej povesti podľa článku 8[5] Dohovoru.

    ROZHODNUTIE SÚDU

    V otázke:

    1. Porušenia práva na prezumpciu neviny v zmysle článku 6 ods. 2[6] Dohovoru Súd vyslovil, že sťažovateľka nebola „podstatne dotknutá“ v tom zmysle, aby bol článok 6 Dohovoru aplikovateľný. Podľa názoru Súdu článok 6 ods. 2 nebol na vec, ktorá je predmetom sťažnosti, aplikovateľný.
      V súlade s tým musí byť táto časť sťažnosti vyhlásená za neprijateľnú podľa článku 35 ods. 3 a 4[7] Dohovoru ako nezlučiteľná ratione materiae s ustanoveniami Dohovoru.

    2. Porušenia práva na rešpektovanie súkromného života a na ochranu cti podľa článku 8 [8] Dohovoru Súd dospel k názoru, že došlo k „zásahu“ do práv sťažovateľky podľa článku 8 Dohovoru, a to vzhľadom na závažnosť záveru obsiahnutého v rozhodnutí polície, konkrétne že sťažovateľka bola vinná z násilného trestného činu, spolu s nesporným sprístupnením napadnutého rozhodnutia tretej strane.
      Súd tiež zdôraznil skutočnosť, že sťažovateľka nebola nikdy obvinená, ani nebolo nikdy preukázané, že by spáchala trestný čin. Z toho vyplýva, že znenie rozhodnutia polície nie je možné považovať za predvídateľný následok sťažovateľkinho vlastného konania, a to konkrétne preto, že nikdy nebola obvinená, a už vôbec nebolo preukázané, že by spáchala trestný čin. Takýto zásah spôsobí porušenie článku 8 Dohovoru, okrem prípadu, ak sa preukáže, že bol „v súlade so zákonom“, sledoval zákonný cieľ alebo ciele a bol „nevyhnutný“ na ich dosiahnutie. Na účely tohto prípadu Súd akceptoval, že sprístupnenie rozhodnutia polície z 3. júla 2000 zdravotnej poisťovni malo právny základ a bolo preto v súlade so zákonom, ako to uviedol riaditeľ policajného oddelenia v odpovedi na sťažnosť sťažovateľky.
      Súd skonštatoval, že rozhodnutie polície bolo formulované takým spôsobom, že vyjadrovalo fakt a nie iba púhe podozrenie a predstavovalo jasný náznak toho, že policajné oddelenie považovalo sťažovateľku za vinnú. To bolo podľa Súdu zjavné z konkrétnych slov použitých v napadnutom rozhodnutí konkrétne že: Šetrením bolo zistené, že [sťažovateľka] svojim konaním naplnila znaky skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, a to tým, že inému úmyselne ublížila na zdraví.
      Súd osobitne zaujala skutočnosť, že sťažovateľka nebola obvinená z trestného činu, avšak bolo o nej uvedené, že je jeho páchateľkou. Podľa Súdu nie je možné ignorovať ani ujmu, ktorá môže byť spôsobená na dobrej povesti osoby v dôsledku uvedenia nepresných alebo zavádzajúcich informácií. Súd tiež vyslovil, že orgány neuviedli, či rozhodnutie polície ostáva natrvalo v platnosti, v dôsledku čoho bude pri každom jeho oznámení tretej strane, za predpokladu, že takéto oznámenie bude sledovať zákonný cieľ, predstavovať pokračujúcu hrozbu pre právo sťažovateľky na dobrú povesť.
      Súd preto konštatoval absenciu akéhokoľvek dostupného prostriedku, vďaka ktorému by sťažovateľka mohla dosiahnuť následné zrušenie alebo vysvetlenie vo vzťahu ku zneniu rozhodnutia polície. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy Súd skonštatoval, že vnútroštátne orgány nedodržali spravodlivú rovnováhu medzi právami sťažovateľky podľa článku 8 a akýmikoľvek záujmami, na ktoré sa vláda odvolávala za účelom odôvodnenia znenia rozhodnutia polície a jeho sprístupnenia tretej strane. 
      Preto došlo k porušeniu článku 8 Dohovoru.

    NÁHRADA ŠKODY

    Sťažovateľka požadovala náhradu škody vo výške 300 000 Sk (približne 9 948,- EUR) ako nemajetkovú ujmu. Súd uznal, že sťažovateľka musela utrpieť určitú nemajetkovú ujmu., priznal jej z toho titulu 1 500,- eur (EUR).

    NÁKLADY A VÝDAVKY

    Sťažovateľka tiež požadovala 14 875 Sk (približne 494 EUR) za náklady a výdavky vynaložené pred vnútroštátnymi súdmi a 35 700 Sk (približne 1 185 EUR) za tie, ktoré vynaložila pred Súdom.

    V súlade s judikatúrou Súdu je podľa konštatovania Súdu sťažovateľka oprávnená na náhradu nákladov a výdavkov, iba ak sa preukáže, že boli aktuálne a nevyhnutne vynaložené a primerané, pokiaľ ide o ich výšku. V tomto prípade sťažovateľka nepredložila dostatočné podporné dokumenty na odôvodnenie svojich nárokov podľa tohto ustanovenia, ako napríklad kópiu zmluvy s jej právnou zástupkyňou. Súd preto nároky sťažovateľky na náklady a náklady a výdavky zamietol.

    Poznámky pod čiarou:
    1. Článok 34 - Individuálne sťažnosti:
      Súd môže prijímať sťažnosti od ktoréhokoľvek jednotlivca, mimovládnej organizácie alebo od skupiny osôb, ktoré sa považujú za poškodené v dôsledku porušenia práv priznaných dohovorom alebo jeho protokolmi jednou z Vysokých zmluvných strán. Vysoké zmluvné strany sa zaväzujú, že nebudú žiadnym spôsobom brániť účinnému výkonu tohto práva.^
    2. Článok 29
      Rozhodnutia komôr o prijateľnosti a vo veci samej 1. Ak nebolo prijaté rozhodnutie podľa článku 28, o prijateľnosti a merite individuálnych sťažností podaných v súlade s článkom 34 rozhodne komora.^
    3. § 53 ods. 3 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov
      Sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. ^
    4. Článok 6: Právo na spravodlivé súdne konanie
      Každý, kto je obvinený z trestného činu, sa považuje za nevinného, dokiaľ jeho vina nebola preukázaná zákonným spôsobom.^
    5. Článok 8: Právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života
      1. Každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.
      2. Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.^
    6. Článok 6: Právo na spravodlivé súdne konanie
      Každý, kto je obvinený z trestného činu, sa považuje za nevinného, dokiaľ jeho vina nebola preukázaná zákonným spôsobom.^
    7. Článok 35: Podmienky prijateľnosti
      ods. 3:
      Súd vyhlási za neprijateľnú každú individuálnu sťažnosť predloženú podľa článku 34, ktorú pokladá za nezlučiteľnú s ustanoveniami tohto dohovoru alebo jeho protokolov, zjavne nepodloženú alebo za zneužívajúcu právo podať sťažnosť.
      ods. 4: Súd odmietne každú sťažnosť, ktorú považuje za neprijateľnú podľa tohto článku. Môže tak rozhodnúť v ktoromkoľvek štádiu konania.^
    8. Článok 8: Právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života
      1. Každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia korešpondencie.
      2. Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.
      ^
    Komentáre
    Buďte prvý/á, kto napíše svoj komentár…
    Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).
    Prihlásenie
    Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

    Online prenos

    Udalosti a podujatia

    • Žiadne udalosti