Rozsudok vo veci C-138/13 NEPREČÍTANÉ 

Požiadavka základných znalostí nemčiny, ktorou Nemecko podmieňuje udelenie víza na účely zlúčenia rodiny pre manželských partnerov tureckých štátnych príslušníkov, ktorí sa oprávnene zdržiavajú na jeho území, je v rozpore s právom Únie. Táto požiadavka zavedená v roku 2007 nie je v súlade s klauzulou „standstill“ v dohode o pridružení s Tureckom.

V rámci zlúčenia rodiny v prípade manželov štátnych príslušníkov tretích krajín Nemecko od roku 2007 v zásade podmieňuje udelenie víza tým, aby sa manželský partner, ktorých chce nasledovať osobu, ku ktorej sa toto právo na zlúčenie rodiny viaže, dokázal dorozumieť po nemecky aspoň jednoduchým spôsobom. Cieľom tejto novej podmienky je zabrániť núteným manželstvám a podporiť integráciu.

Pani Dogan, turecká štátna príslušníčka s bydliskom v Turecku, by chcela nasledovať svojho manžela do Nemecka. Jej manžel, ktorý je takisto tureckým štátnym príslušníkom, žije v tomto štáte od roku 1998 a riadi v ňom spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorej je väčšinovým spoločníkom, pričom v ňom má povolenie na pobyt na dobu neurčitú. V januári 2012 nemecké veľvyslanectvo v Ankare opätovne zamietlo udeliť pani Doganovej vízum na účely zlúčenia rodiny s odôvodnením, že nedisponuje potrebnými jazykovými znalosťami.

Pani Dogan preto podala žalobu na Verwaltungsgericht Berlin (Správny súd v Berlíne, Nemecko). Tento súd sa Súdneho dvora pýta, či je jazyková požiadavka ukladaná Nemeckom od roku 2007 v súlade s právom Únie a najmä s klauzulou „standstill“, dohodnutou na začiatku 70. rokov v rámci dohody o pridružení s Tureckom. Táto klauzula zakazuje zavádzanie nových obmedzení slobody usadiť sa.

Súdny dvor svojím rozsudkom z dnešného dňa odpovedá, že klauzula „standstill“ bráni takému vnútroštátnemu opatreniu, ktoré bolo prijaté po nadobudnutí účinnosti uvedenej klauzuly v dotknutom členskom štáte a ktoré manželským partnerom tureckých štátnych príslušníkov s pobytom v uvedenom štáte na to, aby mohli vstúpiť na jeho územie na účely zlúčenia rodiny, ukladá povinnosť vopred preukázať nadobudnutie základných znalostí úradného jazyka tohto štátu.

Takáto jazyková požiadavka totiž sťažuje zlúčenie rodiny tým, že vo vzťahu k predpisom platným v okamihu nadobudnutia účinnosti klauzuly „standstill“ sprísňuje podmienky prvého vstupu manželského partnera tureckého štátneho príslušníka na územie dotknutého členského štátu.

Takáto právna úprava predstavuje v zmysle uvedenej klauzuly nové obmedzenie výkonu slobody usadiť sa tureckými štátnymi príslušníkmi.

Súdny dvor pripomína, že zlúčenie rodiny predstavuje nevyhnutný prostriedok na umožnenie rodinného života tureckým pracovníkom, ktorí sú súčasťou trhu práce v členských štátoch, a prispieva tak k zlepšeniu kvality ich pobytu, ako aj k ich integrácii v týchto členských štátoch.

Rozhodnutie tureckého štátneho príslušníka, akým je pán Dogan, usadiť sa v členskom štáte s cieľom trvale tam vykonávať hospodársku činnosť totiž môže byť negatívne ovplyvnené v prípade, že právna úprava tohto štátu sťažuje alebo znemožňuje zlúčenie rodiny, v dôsledku čoho môže byť uvedený štátny príslušník prípadne nútený vybrať si medzi svojou činnosťou v dotknutom štáte a svojím rodinným životom v Turecku.

Napokon, hoci zavedenie nového obmedzenia môže byť prípustné v rozsahu, v akom je odôvodnené naliehavým dôvodom všeobecného záujmu, je vhodné na zabezpečenie dosiahnutia sledovaného legitímneho cieľa a nejde nad rámec toho, čo je na jeho dosiahnutie nevyhnutné, Súdny dvor sa domnieva, že tieto podmienky nie sú v prejednávanej veci splnené.

V tomto ohľade Súdny dvor zdôrazňuje, že aj za predpokladu, že by dôvody uvedené nemeckou vládou (konkrétne zabránenie núteným manželstvám a podpora integrácie) mohli predstavovať naliehavé dôvody všeobecného záujmu, pravdou ostáva, že taká vnútroštátna právna úprava, ako je sporná úprava jazykovej požiadavky, ide nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného cieľa, keďže nepreukázanie nadobudnutia dostatočných jazykových znalostí automaticky spôsobuje zamietnutie žiadosti o zlúčenie rodiny bez toho, aby sa zohľadnili osobitné okolnosti každého prípadu.