ÚVAHA DE LEGE FERENDA: SKUTKOVÁ PODSTATA TRESTNÉHO ČINU UBLÍŽENIA NA ZDRAVÍ PRI VÝKONE ŠPORTOVEJ ČINNOSTI – FORMOVANIE ZNENIA NEPREČÍTANÉ MagOff 

• Krátko a vecne k možnosti postihu bitkárov alebo – (aj) „playoff“ pokračuje:
• ÚVAHA DE LEGE FERENDA: SKUTKOVÁ PODSTATA TRESTNÉHO ČINU UBLÍŽENIA NA ZDRAVÍ PRI VÝKONE ŠPORTOVEJ ČINNOSTI – FORMOVANIE ZNENIA

DE LEGE FERENDA PERSPECTIVE: MERITS OF CRIME OF BODILY HARM
IN THE PERFORMANCE SPORTING ACTIVITY – DEVELOPMENT OF TEXT

BC. JAROSLAV ČOLLÁK
ŠTUDENT UNIVERZITY PAVLA JOZEFA ŠAFÁRIKA V KOŠICIACH, PRÁVNICKÁ FAKULTA
E-MAIL: JARO.COLLAK@GMAIL.COM

---

KĽÚČOVÉ SLOVÁ:
šport, športovec, zranenie, zodpovednosť športovca, trestné právo, trestný čin, úmysel, ublíženie na zdraví pri športe

KEY WORDS:
sport, sportsperson, injury, liability of sportsmen, criminal law, crime, intent, merits

ABSTRAKT:
V predmetnom príspevku sa venujeme už dlhšie pertraktovanej problematike či možnosti legislatívneho uchopenia tzv. „športového trestného činu“. Príspevok reaguje na reakcie, poznatky, postrehy či výhrady širokej odbornej verejnosti k obsahu nami navrhnutej skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví pri výkone športovej činnosti, ktorú sme na portáli www.ucps.sk prezentovali už skôr. Tento príspevok však vo vecnej diskusii pokračuje, pričom zohľadňuje viaceré postrehy, pod ich prizmou mení obsah a znenie návrhu samotnej skutkovej podstaty. V príspevku súčasne špecifikujeme obsah a rozsah už skôr vymedzenej definície športu ako takého, ako aj jednotlivé časti samotnej skutkovej podstaty, ktoré si pravdepodobne vyžadujú vysvetlenie a bližšiu špecifikáciu.

ABSTRACT/SUMMARY:
In the given article we deal with the long discussed problem or possibility of legislative grasping of so called “sports crime”. The article responds to reactions, knowledge, observations or objections of wide professional public to the content of by us suggested facts of crime of bodily harm at performance of sports activity which we have already earlier presented on portal www.ucps.sk. This article, however continues in factual discussion while it considers several observations and under their prism changes the content and wording of proposal of the merit of case itself. In the article we simultaneously specify the content and scope of already earlier determined definition of sport as such, as well as the individual parts of the merit of case itself which probably require explanation and more detailed specification.

---

ÚVOD:

Tak, ako bolo cieľom už zverejnených príspevkov^[1] ozrejmujúcich podstatu myšlienky a jej možného cieľa – zavedenia špeciálnej skutkovej podstaty „športového trestného činu“ na pozadí historického a aktuálneho vnímania zodpovednosti športovca za úraz spôsobený inému športovci pri hre, pri športe – tak po istom časovom odstupe prichádzame k očakávanej a ako sa ukázalo, aj potrebnej modifikácii jej navrhovaného znenia.

O možnostiach jej zavedenia, prínosoch či naopak „právnych“ škodách sa diskutovalo okrem internetových diskusií^[2] aj na odbornej konferencii „Šport a právo“ konanej 12.-13. septembra v Poprade^[3]. Vzhľadom na to, že v týchto diskusiách boli vyjadrené isté výhrady, za čo sme ich autorom nesmierne vďační – čas, kedy je potrebné navrhovanú skutkovú podstatu sčasti aj pod prizmou týchto pripomienok a postrehov potrebné modifikovať, nastal. Ako sme sa nechali počuť aj v pôvodných príspevkoch, znenie návrhu skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví pri výkone športovej činnosti si neprivlastňovalo monopol, že prezentované znenie a obsah bude jediné správne, ale bolo iba akýmsi „nástrelom – návrhom“ do problematiky. K definitívnemu zneniu sa mala za cieľ dostať práve po prebehnutej diskusii. Samozrejme, nie všetky pripomienky budú zohľadnené, nakoľko sa k niektorým nie celkom korektným dedukciám a postrehom v týchto „diskusiách“ v predkladanom príspevku vyjadríme taktiež.

1. POJEM ŠPORT:

Snahou o formuláciu definície športu sa už v histórii zaoberali mnohí autori. Skutočnosť, že ani jedna z týchto definícii nezískala plošné pozitívne ohlasy širokej jednak laickej a jednak odbornej verejnosti, sa dá odôvodňovať rozličným vnímaním a chápaním športu ako celosvetového fenoménu. Na základe uvedeného dodajme, že konkrétne definície športu boli vždy iba akýmsi prejavom spomenutého vnímania a chápania športu daným spoločensko-ekonomickým zriadením tej – ktorej doby.

Odzrkadlením uvedeného je skutočnosť, že v minulosti prezentované definície športu zohľadňovali najmä jeho amatérsky, voľnočasový charakter. Hovorili o športe ako o fyzickej aktivite vykonávanej dobrovoľne, na čerstvom vzduchu, za účelom zvyšovania kondície alebo za účelom zlepšovania zdravia ako takého. V podobnom zmysle bol chápaný aj športovec, ktorý bol považovaný za fyzickú osobu, ktorá športuje. Postupom času sa však amatérsky charakter športu menil na profesionálny, pričom napr. Jozef Čorba na túto tému poznamenáva, že v športovom hnutí nastal proces transformácie zo „skrytého amaterizmu“ na profesionálne podmienky – no v podmienkach Slovenskej republiky sa však niekedy hodí použitie výrazu „ zdanlivý profesionalizmus.^[4] Prerod športu do formátu profesionalizmu sa samozrejme odzrkadlil jednak v zmene vnímania statusu športovca^[5], ako aj v definičných snahách športu. Práve tento moment mal na svedomí, že sa postupne začala objavovať aj snaha o zachytenie prvku profesionalizmu v definíciách športu. Máme však za to, že tento bol v zásade okrajovou záležitosťou väčšiny definičných snáh. Aj aktuálne legálne vymedzenia športu obsahujú snahu o vymedzenie týchto prvkov športu, avšak zväčša ide o samostatné vymedzenie profesionálneho športu, a samostatné vymedzenie amatérskeho športu. Zastávame taktiež názor, že pre podmienky dneška je potrebné zhodnúť sa na definícii športu, ktorá bude v komplexnosti a v svojom znení obsahovať oba tieto prvky výkonu športovej činnosti, bez nutnosti definičnej diferenciácie.

Povestnou červenou niťou, ktorá sa musí v akýchkoľvek definičných úvahách a snahách nachádzať je vedomosť o skutočnosti, že šport ako taký nemožno deliť na profesionálny a amatérsky. Pre lepšie pochopenie uveďme, že šport je taký istý, ak je vykonávaný profesionálne, ako keď je vykonávaný amatérsky – voľnočasovo. Toto delenie však prichádza do úvahy v prípade výkonu športovej činnosti, ktorá na základe svojich kvalitatívnych znakov nesie charakter buď profesionálny, alebo amatérsky (pripúšťame dokonca formát poloprofesionálneho výkonu športovej činnosti).

Definíciu športu, ktorú sme v súvislosti (ale nielen) s pertraktovaným návrhom skutkovej podstaty ublíženia na zdraví pri výkone športovej činnosti predostreli, má isté kvalitatívne znaky, ktoré pravdepodobne potrebujú vysvetlenie, keďže z obsahu reakcií na ňu sme túto skutočnosť intuitívne vytušili hneď po ich zverejnení.

Úvodom snáď povedzme, že odbremenenie sa od vnímania „právnych inštitútov“ spôsobom „všetko v legislatíve, alebo nič“ sú podľa nášho názoru prekonané a vnímanie akýchkoľvek definícií, pojmov či akýchkoľvek iných súčastí právneho poriadku by sa malo diať na pozadí existencie metodológie, ich výkladu vzhľadom k predmetu, ktorého sú legislatívnym, právnym a pojmovým priemetom. Nezabúdajme ani na skutočnosť, že isté právne inštitúty vedia byť dopĺňané aj samotnou súdnou praxou – čo sa v prípade „športového práva“ deje vo svete viac ako často, pričom dokonca tvorcovia týchto „športových“ predpisov sa na túto skutočnosť mnohokrát aj (mlčky) spoliehajú.

Návratom k meritu veci uveďme, že sme športovo-právnej obci pred časom predostreli definíciu športu v nasledujúcom znení:

"Za šport sa považuje akákoľvek fyzická aktivita jednej alebo viacerých fyzických osôb, spojená a podmienená procesom „tvorby myšlienky zhmotnenej^[6] v pohybe“ bez ohľadu na jeho charakter, vykonávaná za účelom dosiahnutia určitého špecifického cieľa či už v podobe určitého bodového zisku do „bodovej tabuľky“ referujúcej postavenie aktívneho subjektu v legitímne organizovanej súťaži v jej najrôznejších podobách, alebo v podobe zvyšovania fyzickej kondície bez účelu získavania spomenutého bodového zisku.

Spornými sa v prebehnutých diskusiách na rôznych miestach^[7] stali najmä jej nasledujúce časti, pričom okrem ich v nasledujúcom texte poskytnutého výkladu či „vysvetleniu“, si treba uvedomiť aj ich sekundárne presahy.

1.1 POTREBA VÝKLADU A OZREJMENIA ČASTI DEFINÍCIE: „TVORBA MYŠLIENKY ZHMOTNENÁ V POHYBE“:

Keďže je v modernom ponímaní športu ako takého v celosvetovom meradle trend zaraďovať medzi klasické športy^[8] aj napr. kartové hry, stolové hry (inak povedané a nazvané – tzv. „mentálne športy“) – snažili sme sa zahrnúť do znenia nami vymedzenej definície športu aj akúsi subjektívnu formuláciu podstaty týchto športov. Prirodzene, definícia športu by mohla byť aj bez tejto formulácie^[9], avšak možnosť (potrebu!?) zahrnúť do nej aj túto časť sme vyjadrili v jej samotnom znení účelovo. Je to jednak preto, lebo zastávame subjektívny názor, že tento trend zaraďovať prezentované „mentálne športy“ medzi športy klasické je neodvratný a aktuálny, jednak pre potreby akademického vyjasnenia si možnosti a reálnosti zaraďovania týchto športov medzi športy klasické, a jednak ako „výkop do debaty“ o forme legálneho vyjadrenia obsahu a podstaty týchto športov. Navyše, skutočne sme presvedčení, že akákoľvek športová aktivita je skutočne "tvorba^[10] myšlienky zhmotnená^[11] v pohybe", pričom privítame akékoľvek logické, skutkové či iné argumenty, ktoré toto tvrdenie vyvrátia.

1.2 POTREBA VÝKLADU ČASTI DEFINÍCIE ŠPORTU: “ŠPECIFICKÝ CIEĽ“

Radi by sme upozornili na skutočnosť, že aj napriek v skutku širokému vymedzeniu “športu“ a jeho rozsahu, si na rozdiel od niektorých prezentovaných názorov myslíme, že bežnú aktivitu ako napríklad „kopanie zemiakov“ či iné agrárne činnosti^[12] pod rozsah tejto definície zaradiť nemožno. Súhlasíme, že v akýchkoľvek „športových“ definičných snahách sa spomína a často sa odkazuje na špecifickosť športu či špecifickosť jeho jednotlivých dielčích súčastí. Práve na tomto mieste a v prípade nami poskytnutej definície je však nanajvýš potrebné pri jej výklade prihliadať na túto spomenutú špecifickosť športu, a taktiež na jeho špecifický cieľ.

Nami prezentovaná definícia športu hovorí o „aktivite, ktorá sleduje určitý cieľ.“ Z hľadiska metodológie, výkladu jej obsahu, kazuistiky a na základe aktivít a skutočností, ktorých sa stala priemetom tvrdíme, že musí ísť o špecifický cieľ – teda športový cieľ^[13], ktorý spomenutá aktivita musí sledovať a byť s ním v skutkovom súlade.

Máme za to, že každý druh športu má iný, špecifický cieľ, ku ktorému sa pohybová aktivita toho – ktorého športu viaže a ktorého je prejavom. Každá fyzická aktivita tvoriaca obsahovú náplň toho ktorého športuje je pritom pre ten – ktorý šport charakteristická. Inak povedané, v každom športe je tento cieľ iný, na základe čoho je determinovaná aj fyzická aktivita, ktorá k nemu vedie. Dôsledkom uvedeného je aj stav hovoriaci o rôznorodosti športov, na čom sa zhodujeme súhlasne aj s inými autormi.^[14]

Okrem iného, na základe uvedeného nie je objektívne korektné tvrdiť, že systematika športu (všetkých športov v súhrne) ako takého má plošný a vždy platiaci cieľ – zvíťaziť. Takéto vnímanie je v skutku nepresné a vágne. Samozrejme, musíme pripustiť, že snaženie akéhokoľvek športovca či kolektívu je determinované snahou zvíťaziť, avšak myslíme si, že cieľom konkrétnych športov nie je iba samotné víťazenie. Myslíme si, že sa tu cieľ ktoréhokoľvek športu práve pod vplyvom špecifickosti fyzickej aktivity toho ktorého športu musí chápať akosi „kaskádovito“.^[15] Ak by sme aj pripustili jediný cieľ športu – víťazenie, tak toto víťazenie musí byť dosiahnuté aktivitou, ktorá nesie charakter aktivity športovej, determinovanej špecifickým cieľom toho ktorého druhu športu. Predpokladom víťazenia je teda praktizovanie fyzickej aktivity, a teda aj táto samotná aktivita môže byť považovaná za (čiastkový) cieľ športu ako takého.

Taktiež tvrdiť, že cieľom športu je len a len víťazenie dáva do úzadia jeho vplyv na zdravie obyvateľstva, športujúcej populácie a to bez ohľadu na profesionálny alebo rekreačný – amatérsky rozmer tejto činnosti, čo nie je celkom korektné.^[16]

1.3 (NE)JASNÝ OBSAH NAČRTNUTEJ DEFINÍCIE?

Uvedená definícia športu v jej aktuálnom znení svojim rozsahom a najmä svojím obsahom v sebe zahŕňa viaceré oblasti, prejavy či formy športu samotného, čo sa na prvý pohľad zdať jasným nemusí. V nasledujúcich riadkoch by sme preto chceli pre lepšiu prehľadnosť, komunikatívnosť a jasnosť danej definície priblížiť, vyjasniť najmä nasledujúce oblasti:

a)    definícia „športu“ rozlišuje kolektívne a individuálne športy:

• definícia tak robí formuláciou: „ ... za šport sa považuje akákoľvek fyzická aktivita jednej alebo viacerých fyzických osôb“

b)    definícia pojmu „šport“ rozlišuje profesionálny a amatérsky výkon tejto športovej činnosti:

• profesionálny: "Za šport sa považuje akákoľvek fyzická aktivita jednej alebo viacerých fyzických osôb, spojená a podmienená procesom „tvorby myšlienky zhmotnenej^[17] v pohybe“ bez ohľadu na jeho charakter, vykonávaná za účelom dosiahnutia určitého špecifického cieľa či už v podobe určitého bodového zisku do „bodovej tabuľky“ referujúcej postavenie aktívneho subjektu v legitímne organizovanej súťaži v jej najrôznejších podobách",
• Na tomto mieste považujeme za potrebné upozorniť taktiež na formuláciu „v legitímne organizovanej súťaži v jej najrôznejších podobách“. Táto časť definície „športu“ hovorí o legitímne organizovanej súťaži. Výkon profesionálnej športovej činnosti teda definícia viaže a podmienečne spája na jej výkon v tejto súťaži, čím odlišuje profesionálny výkon športovej činnosti od iných druhov športovej činnosti. Kladie teda pre jej „výskyt a existenciu“ ďalšiu nevyhnutnú podmienku – už spomenutú športovú súťaž.
• Nepôjde však o akúkoľvek športovú súťaž, ale o „legitímne organizovanú“, tzn. organizovanú subjektom, ktorý je na jej organizáciu splnomocnený, oprávnený a patrí to do jeho právomoci.^[18]
• amatérsky / voľnočasový: „ ... alebo v podobe zvyšovania fyzickej kondície bez účelu získavania spomenutého bodového zisku.“

1.4 VŠEOBECNOSŤ DEFINÍCIE?

V prebehnutých debatách sa vyskytli aj názory rôznych autorov, ktoré vytýkali nami prezentovanej definícii všeobecnosť. Na margo týchto názorov uveďme v nasledujúcom texte prierezom len niektoré definície iných autorov či inštitúcií, pričom posúdenie, či nami predložená definícia pojmu šport je alebo nie je (vo vzájomnej komparácii) všeobecná nechajme na samotného čitateľa či adresáta tohto príspevku.

Česká teória športu sa pravidelne venovala snahám o definíciu športu. Tak napríklad V. Fiala definoval šport ako „pohybovou hru, zábavu původně rekreačního charakteru, provozovanou na čerstvém vzduchu, nyní pohybovou činnost jednak za účelem rekreačně – zdravotním a výchovným, jednak vysloveně za účelem soutěžním, závodním. Tato činnost se vyznačuje snahou po nejvyšším tělesném výkonu a po vítězství nad sportovním soupeřem podle pevných mezinárodně platných pravidel a záznamů o výsledcích“.

J.Titl ako ďalší autor zaoberajúci sa touto problematikou definuje šport, ktorý chápe ako „formu tělesné výchovy, jejímiž specifickými rysy jsou snaha po dosažení maximálního výkonu, specializace, soutěžení, závodění, trénink apod. Nelze však samotná cvičení pokládat za sport, stejně jako nelze gymnastická cvičení pokládat za gymnastiku“^[19].^[20]

V českom právnom poriadku nájdeme definíciu pojmu šport v jedinom zákone. Je ním zákon č. 115/2001 Sb., o podpoře sportu, v znení neskorších predpisov, no aj tu je šport definovaný len pre účely tohto zákona a to nasledovne: „všetky formy telesnej činnosti, ktoré prostredníctvom organizovanej aj neorganizovanej účasti si kladú za cieľ harmonický rozvoj telesnej aj psychickej kondície, upevňovanie zdravia a dosahovanie športových výkonov v súťažiach všetkých úrovní“^[21]. Treba kriticky povedať, že táto definícia neobstojí z dôvodu nedostatočného pokrytia či zahrnutia všetkých druhov fyzických aktivít, ktoré sa ako šport chápať určite dajú. Dodajme, že táto vychádza z Európskej charty športu, Európskej antidopingovej zmluvy a z Kódexu športovej etiky^[22].

Napokon uveďme aj „slovenské (legislatívne) vnímanie“ tohto pojmu“:

Zákon č. 28/2009 Z. z., o telesnej kultúre, v znení neskorších predpisov definuje šport pomocou dvoch samostatných úrovní – najprv ako „šport pre všetkých“, ktorý je definovaný ako „rekreačná aktivita uskutočňovaná rôznymi formami telesných cvičení a ďalšími záujmovými pohybovými činnosťami“^[23], potom ako „výkonnostný a vrcholový šport“ definované ako „činnosti vymedzené pravidlami, osvojené v tréningovom procese, uskutočňované v súťažiach a organizované na zásadách dobrovoľnosti“.

Európska únia/ Rada Európy:

Vplyv Európskej únie a celkovej europeizácie právnych poriadkov môže v prípade pojmového podchytenia či definovania pojmu šport nájsť oporu v dokumente Rady Európy. Rada Európy vymedzila pojem šport, a v súlade s jeho obsahom sa pojem šport vyskytuje aj v Bielej knihe. Jeho obsah Rada Európy vymedzila nasledovne: „všetky formy telesných aktivít, ktoré prostredníctvom príležitostnej alebo organizovanej účasti vedú k preukazovaniu alebo zvyšovaniu telesnej zdatnosti a duševnej pohody, formujú sociálne väzby alebo umožňujú dosahovať výsledky v súťažiach na všetkých úrovniach^[24]“. S touto „definíciou športu“ sa dá vo väčšej miere súhlasiť, no prirodzene, jej široké vymedzenie nájde aj početných odporcov spochybňujúcich pojmové znaky z tejto definície plynúce. V tomto smere je však jednoznačne možné akúkoľvek snahu o pojmové vymedzenie športu akoukoľvek organizáciou privítať a oceniť. Dodatkom, spomenutú definíciu športu prebrali aj naši českí kolegovia v zákone č. 115/2001 Sb., Zákon o podpoře sportu, v znení neskorších predpisov.

Po zhliadnutí obsahu týchto definícií máme za to, že všeobecnosť týchto definícií je viac ako zrejmá. Zároveň podotýkame, že tieto definície v sebe nezohľadňujú ani všetky tie atribúty „výkonu či praktizovania“ športu a športovej činnosti, ktoré sú obsiahnuté a ktoré zahŕňa nami vymedzená definícia športu. Naša evidentná a zreteľná snaha o rozlišovanie kolektívnych a individuálnych športov, ako aj snaha o rozlišovanie profesionálneho a amatérskeho výkonu športovej činnosti^[25] musí byť premietnutá do samotného znenia navrhovanej definície športu ako celku. Samozrejme, táto skutočnosť môže byť považovaná ako problémový aspekt nami prezentovanej definície. S prihliadnutím na kvalitatívny vývoj športu ako celku a súvisiacej legislatívy však máme za to, že jeho definícia, ktorá by tieto aspekty nezahrňovala by nemohla nadobudnúť prínosný, moderný a aktuálny, na prax reagujúci charakter.

2. NÁVRH SKUTKOVEJ PODSTATY TRESTNÉHO ČINU UBLÍŽENIA NA ZDRAVÍ PRI VÝKONE ŠPORTOVEJ ČINNOSTI:

V časti, obsahu a rozsahu pripomienok ku navrhovanému zneniu skutkovej podstaty sme dospeli k záveru, že tieto v istej časti racionálny základ majú a preto sme pristúpili k ich zohľadneniu a k samotnej modifikácii predkladaného návrhu skutkovej podstaty. Samozrejme, s niektorými nesúhlasíme, čoho prejavom bude reakcia v nasledujúcich riadkoch. K ozrejmeniu znakov danej skutkovej podstaty odkazujeme na súvisiaci príspevok.^[26]

2.1 PÔVODNÉ ZNENIE NÁVRHU SKUTKOVEJ PODSTATY:

„Kto inému pri športe aj pri prípadnom dodržaní športových pravidiel odvetvia športu, pri ktorého zápase či súboji k zraneniu došlo, a to mimo záujmu dosiahnuť športový úspech úmyselne a dokázateľne spôsobí ujmu na zdraví, potrestá sa peňažným trestom od 3000 eur alebo odňatím slobody na ... až ... roky/rokov“

„Peňažným trestom od 15 000 eur alebo odňatím slobody na ... až ... roky/rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania za použitia akéhokoľvek predmetu, ktorý má potenciál urobiť útok silnejším“

2.2 ZOHĽADNENÉ A NEZOHĽADNENÉ PRIPOMIENKY:

Obsah pripomienok JUDr. Petra Šamka^[27] o negatívnych dopadoch umiestnenia slova „dokázateľne“ do uvedeného znenia návrhu tejto skutkovej podstaty pripúšťame, priznávame jeho obsolentnosť a problematickosť. Preto by vzhľadom na cieľ snahy – formulácie uspokojivého návrhu skutkovej podstaty „športového trestného činu“ – bolo spomenuté slovo z jeho znenia dôvodne vypustené.

Z hľadiska pripomienky JUDr. Petra Šamka o definovaní následku daného trestného činu – navrhovaná skutková podstata by mala mať silu postihovať známe „likvidačné“ fauly, ktoré sa dejú pri športe na športoviskách. Je skutočne pravda, že Trestný zákon vo svojom paragrafe §123 definuje ujmu na zdraví, ako aj ublíženie na zdraví. Nami prezentovaný „návrh“ riešenia problematiky možnosti zavedenia danej skutkovej podstaty úmyselne do jej znenia formuloval ujmu na zdraví, pričom mal za cieľ odbornou debatou dôjsť ku plošnej zhode, či by následok konania mal mať znaky už ujmy na zdraví (akejkoľvek), alebo až ublíženia na zdraví, či ťažkého ublíženia na zdraví. Po mnohých diskusiách, ktoré sme absolvovali jednak osobne, jednak na internetových portáloch, ako aj na už spomenutej historicky prvej konferencii Šport a právo v Poprade^[28] sme dospeli k názoru, že ideálnym stavom by bolo zavedenie ublíženia na zdraví^[29]  do navrhovanej skutkovej podstaty, nie „už“ ujmy na zdraví, keďže stotožňovať opisované "likvidačné fauly" s akoukoľvek ujmou na zdraví by nebolo korektné. Na už spomínanej konferencii „Šport a právo“ zaznela vhodná, prínosná a pre nás potešiteľná pripomienka z úst doc. JUDr. Jozefa Čentéša PhD., ktorý pripomenul, že v prípade tohto „športového trestného činu“ nemusí ísť až o ťažké ublíženie na zdraví.

S týmito pripomienkovanými názormi sa v konečnom dôsledku stotožňujeme a zohľadňujeme ich v samotnom modifikovanom znení skutkovej podstaty, ktoré bude uvedené na konci tohto príspevku. Výsledkom je, že predkladaná navrhovaná skutková podstata predpokladá ako následok minimálne ublíženie na zdraví.

Vypustenie pojmu „zranenie“ sme v návrhu skutkovej podstaty taktiež uznali za vhodné a potrebné, nakoľko skutočne vytváralo "terminologický neporiadok."

Vzhľadom na znenie § 17 TZ z navrhovaného znenia skutkovej podstaty vypúšťame aj explicitnú formuláciu úmyslu.

K rozsahu pripomienky JUDr. Petra Šamka na tému „závažnejším spôsobom konania“ s prednesenými pripomienkami z veľkej časti súhlasíme. Závažnejší spôsob konania definuje Trestný zákon istým spôsobom^[30], pričom však máme za to a myslíme si, že konanie športovca, ktorým tento spôsobí inému športovcovi ublíženie na zdraví (likvidačným faulom), môže v niektorých prípadoch nadobúdať obzvlášť závažný a intenzívny charakter, čo je v konečnom dôsledku v súlade so samotným §138 odsek c (surovým alebo trýznivým spôsobom), prípadne aj s odsekom h.

V obsahu pripomienok a postrehov JUDr. Petra Šamka o prípadoch, ktoré sa v histórii riešili (prípad „Pecko“ a prípad „Mráz“) poukazoval na to, že „aj tieto príklady ilustrujú, že aj už existujúce skutkové podstaty trestných činov sú plne použiteľné aj na závažné excesy pri výkone športovej činnosti a dokonca sa podľa nich aj postupuje, pričom je bez významu, či sa tak stane priamo počas zápasu alebo na tréningu, prípade bezpros­tredne po skončení zápasu, respektíve, či predmetom útoku je spoluhráč, protihráč, či dokonca rozhodca, prípadne aj divák.“

Obsah týchto pripomienok chápeme ako podstatné nepochopenie diskutovanej problematiky. Podotýkame a upozorňujeme, že v týchto prípadoch nejde o „športové trestné činy“. Nami prezentovaný návrh skutkovej podstaty je aplikovateľný na zákroky v hre, pri súbojoch, počas zápasu – a nie v čase jeho prerušení, počas prestávok či po zápase, prípadne na tréningu „mimo výkonu športovej aktivity“.^[31] Laicky povedané, zákrok, kedy pri sklze futbalista úmyselne ublíži na zdraví inému v čase zápasu spadá pod aplikáciu nami prezentovaného trestného činu, avšak napríklad inzultovanie rozhodcu po zápase už pod aplikáciu nami navrhovaného trestného činu nespadá. Logika veci navyše hovorí, že trestný čin „výtržníctva“ (prípad „Mráz“) je logicky nemožný pri výkone športovej činnosti – počas hry. V týchto prípadoch sa jedná o klasické ublíženie na zdraví či iné trestné činy a súhlasíme, že v týchto prípadoch aj aktuálna úprava postačuje nakoľko tieto nekvalifikujeme ako „športové“. V prípade nami prezentovaného trestného činu však musí ísť o konanie (zákrok, ktorého následkom je ublíženie na zdraví) pri hre, pri fyzickej aktivite, ktorá tvorí obsah a podstatu daného športu.

2.3 UPRAVENÉ ZNENIE:

Po úpravách vykonaných v obsahu návrhu skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví pri výkone športovej činnosti tento znie:

„Kto inému pri športe aj pri prípadnom dodržaní športových pravidiel odvetvia športu, pri ktorého zápase či súboji k ublíženiu na zdraví došlo, a to mimo záujmu dosiahnuť športový úspech spôsobí ublíženie na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na ... až ... roky/ rokov.

„Odňatím slobody na ... až ... roky/ rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania“

2.3.1. NEDODRŽANIE ŠPORTOVÝCH PRAVIDIEL AKO PODMIENKA MOŽNOSTI VYVODZOVANIA ZODPOVEDNOSTI?

Nevyhnutným výkladovým dodatkom obsahu návrhu skutkovej podstaty trestného činu je skutočnosť, že práve časť definície v znení: „aj pri prípadnom dodržaní športových pravidiel odvetvia športu, pri ktorého zápase či súboji k ublíženiu na zdraví došlo“ je jedna z jej dominantných a podstatných.

Táto vyjadruje postoj autora (a systematiku návrhu skutkovej podstaty trestného činu) k téme – možnosti vyvodenia zodpovednosti športovca za spôsobené zranenie aj pri prípadnom dodržaní športových pravidiel daného športu. V odbornej športovoprávnej vede sa o tejto problematike vedú siahodlhé diskusie, pričom možnosť vyvodzovania zodpovednosti iba za súčasného porušenia športových pravidiel je obsahovým opakom načrtnutej definície. Treba si však uvedomiť, že takýto prístup zo športových pravidiel robí prameň práv a povinností, ktoré vylučujú zodpovednosť športovca ako takú. Dodajme, že s prihliadnutím na platný právny poriadok de lege latta tieto pravidlá súčasne nepatria medzi skutočnosti vylučujúce zodpovednosť. S týmto postojom nesúhlasíme, čo je koniec koncov prejavom aj samotnej definície ktorej obsah hovorí o tom, že vyvodzovanie zodpovednosti si voči športovcovi vieme predstaviť aj pri zákroku, ktorým športové pravidlo porušené nebolo.

2.3.2 ŠPORTOVÝ ÚSPECH?

Ďalšia z významných častí návrhu znenia skutkovej podstaty je pojem športový úspech. Športový úspech je snaha športovca dosiahnuť pozičnú alebo inú výhodu za účelom vyhratia konkrétneho fyzického či iného súboja, a to za účelom získať loptu, puk, či inú hraciu potrebu. Ak sa však fyzický kontakt medzi hráčmi (s cieľom zraniť súpera a ublížiť mu na zdraví) uskutoční mimo faktickej možnosti o dosiahnutie športového úspechu, môžeme vyhodnocovať tento fyzický kontakt ako kontakt, v ktorom športovcovi nešlo o dosiahnutie športového úspechu. Touto konštrukciou mienime pokryť všetky súboje, ktoré prebiehajú napr. mimo "ťažiska hry", mimo súbojov o loptu, puk či iný predmet samotného športu – skrátka tie súboje a kontakty, ktorých obsah tvorí iný cieľ, ako športový úspech.

Športový úspech, pojem šport a možnosť vyvodzovania športovcovej zodpovednosti aj za súčasného dodržania športových pravidiel vyjadrujú v súhrne jedinečnosť obsahu tejto navrhovanej skutkovej podstaty trestného činu, ktorý zohľadňuje viaceré športovo – právne poznatky a východiská teórii vnímania možnosti vyvodzovania športovcovej zodpovednosti. Práve jeho prezentované znenie z neho robí obsahovo zásadne iný, na „likvidačné zákroky“ ľahko aplikovateľný, kvalitatívne odlišný trestný čin v porovnaní s trestným činom vyjadreným v §156 „TZ“.

2.4 DOPLNENIA A PRESAHY NASTOLENEJ TÉMY:

2.4.1 SYSTEMATIKA SANKCIÍ

V pôvodnom návrhu skutkovej podstaty sa vyskytovala tak možnosť odňatia slobody, ako aj možnosť finančného postihu. Chceli sme touto formuláciou poukázať na možnosť a druhy represie, ktoré si pri danom trestnom čine vieme predstaviť aj napriek skutočnosti, že vieme, že predložené riešenie nebolo v súlade §34 ods.2 Trestného zákona. Nami prezentovaný návrh skutkovej podstata trestného činu ublíženia na zdraví pri výkone športovej činnosti sa dá kedykoľvek v rozsahu sankcie modifikovať iba na odňatie slobody tak, ako to robíme aj v jej upravenom znení, čím by teda problém sankcie a represie za predmetné konanie bol odstránený.

Samozrejme, ak niektorý z iných autorov poskytne a navrhne systematiku iného postihovania páchateľa – športovca za predmetné konanie v kvalitnejšom rozmere^[32], budeme radi, keďže by takýto prístup posunul debatu o možnosti zavedenia tejto skutkovej podstaty na kvalitatívne vyššiu úroveň. Ako bolo povedané, uvedené platí pri chápaní cieľa formulácie tohto trestného činu – "návrh" legislatívneho riešenia danej problematiky.

Sme však toho názoru, že by taktiež (keďže sa finančný trest z jej obsahu pod prizmou nesúladu jeho výskytu v nej s už spomenutým paragrafom Trestného zákona odstránil), mohla byť ex lege známa výška sumy peňažného trestu, ktorý by mohol predmetné odňatie slobody nahradiť. Myslíme si, že možnosť zváženia súdu o výške tohto fakultatívneho trestu by mala ustúpiť jej zákonnému (základnej hodnote peňažného trestu k odseku 1, exemplárnej hodnote peňažného trestu k odseku 2) stanoveniu, pretože posúdenie závisí aj na vedomosti o význame športových pravidiel, závažnosti ich porušenia atď.^[33] Tak ako tvrdíme v jednej z poznámok pod čiarou, jej výšku nechávame na širšie odborné posúdenie športovo – právnej, legislatívnej a predovšetkým trestnoprávnej vedy, pričom svoju predstavu o jej možnej výške sme prezentovali v pôvodnom znení návrhu skutkovej podstaty.

2.4.2 Rozhodcovský orgán vs. súd – 1:0 alebo procesné doplnenie načrtnutého problému:

Prax športovo-právnej obce nám ukazuje prípady, v ktorých predmetný zákrok športovca, ktorý by mal potenciál byť považovaný za ublíženie na zdraví súpera je posudzovaný disciplinárnym orgánom daného národného športového zväzu. Uvedomenie si konzekvencií, že národný športový zväz je súkromnoprávny subjekt naberá na vážnosti. Táto právomoc samozrejme tomuto disciplinárnemu orgánu prináleží, pričom medzi možnosti potrestania hráča za takéto konanie patrí jednak zastavenie činnosti, alebo prípadne aj uloženie finančnej pokuty, či iné tresty. Ak by sme v tomto okamihu súčasne pripustili aj začaté trestné stíhanie predstaviteľom Policajného zboru Slovenskej republiky alebo prokuratúry za možný trestný čin ublíženia na zdraví, prokurátor by následne s najväčšou pravdepodobnosťou pred podaním obžaloby postupoval v súlade s paragrafom Trestného poriadku^[34], ktorý mu umožňuje predmetné trestné stíhanie zastaviť, ak to považuje za dostatočné.^[35] Legitímne oprávnenie prokurátora zastaviť trestné stíhanie, ak už bolo o skutku osoby rozhodnuté v disciplinárnom konaní, čo konanie pred orgánom národného športového zväzu samozrejme spĺňa, tu nadobúda reálnu možnosť výskytu.

Ak si uvedomíme, že rozhodnutie disciplinárneho orgánu národného športového zväzu príde spravidla do niekoľkých dní po previnení sa športovca, tak je jasné, že toto rozhodnutie bude via facti predbiehať rozhodnutie prokurátora o podaní obžaloby, čo bude mať procesný dopad v konaní prokurátora v súlade s hore ozrejmeným stavom.

Je tu otázne, či je dobrým stav hovoriaci o tom, že skutok, ktorý by prípadne mohol niesť znaky ublíženia na zdraví sa ani nedostane pred „zákonného sudcu“, a to z titulu jeho „skoršieho prejednania“ a postihnutia súkromnoprávnym orgánom národného športového zväzu. Nie je to procesne možný postup hovoriaci v skutku o tom, že ak bol športovec „potrestaný“ disciplinárnym orgánom národného športového zväzu, skutok už predstaviteľ súdnej moci v osobe sudcu nebude prejednávať, lebo prokurátor (a máme za to, že spravidla) bude zastavovať trestné stíhanie? O skutku tu rozhoduje ekipa rozhodcovských sudcov, ktorých kvalitatívne podmienky pre ustanovenie do funkcie stanovuje národný športový zväz. Táto problematika má minimálne rozporuplné konzekvencie a máme za to, že majú potenciál na rozvinutie diskusie o správnosti tohto stavu.

Spornosť a možnú problematickosť tohto stavu podčiarkol na spomínanej konferencii aj doc. JUDr. Jozef Čentéš PhD., ktorý uvažoval o tom, či rozhodnutie disciplinárneho orgánu Slovenského futbalového zväzu (ďalej „SFZ“) vytvára prekážku „ne bis in idem“ z hľadiska ďalšieho možného trestania páchateľa súdnou mocou. Jeho uvažovanie v danej problematike smerovalo skôr k negatívnemu zodpovedaniu nastolenej otázky na základe tvrdenia, že disciplinárny orgán SFZ nie je orgánom štátnym, no zodpovedanie tejto otázky si samozrejme zasluhuje kvalitatívnejší právny a logický rozbor.

NAMIESTO ZÁVERU KRÁTKA ÚVAHA:

Presvedčenie o tom, že v niektorých prípadoch nemusí stačiť potrestanie športovca za spôsobené úmyselné ublíženie na zdraví iného športovca rozhodcovským orgánom daného národného športového zväzu (formou napr. zastavenia športovej činnosti, uloženia peňažného trestu či iného postihu), ako aj presvedčenie o tom, že v istých prípadoch musí do týchto vzťahov vstúpiť všeobecné súdnictvo^[36] nás doviedla ku snahe o formuláciu hore uvedeného návrhu znenia "športového trestného činu" – inštitútu, ktorý svojím obsahom poníma viaceré východiská a postoje športovo – právnej vedy posledných rokov.

Kriticky zhodnoťme, že existencia mnohých nadbytočných, nefungujúcich a neefektívnych skutkových podstát v už platnom a účinnom Trestnom zákone, dokonca existencia zákonov zavádzajúcich niektoré – možno povedať – nie často sa vyskytujúce zodpovednosti (napr. tzv. "atómový zákon"^[37]) sú predzvesťou toho, že tvrdenia o nadbytočnosti takejto skutkovej podstaty nemusia byť úplne vhodné. Opäť dodávame, že táto si nerobí nádej na absolútnu presnosť a správnosť, jej konečné znenie by mohlo byť výsledkom jednak akademických "online, ako aj offline" debát, diskusií či odborných príspevkov, pod prizmou čoho aj vznikla.

V podmienkach Slovenskej republiky sme sa stretli s počtom prípadov, ktoré spočítame na prstoch jednej ruky, kedy sa voči športovcovi vyvodila trestnoprávna zodpovednosť za ublíženie na zdraví iného športovca. Záverom sa môžeme básnicky opýtať, či je to prejav toho, že slovenské športoviská sú imúnne voči týmto likvidačným zákrokom v priebehu hry a vôbec sa nevyskytujú, alebo na Slovensku nedisponujeme skutkovou podstatou v týchto prípadoch bez problémov aplikovateľného trestného činu – právnou úpravou, ktorou by sme predmetné konanie dokázali postihovať. Máme za to, že prvá časť nastolenej otázky nadobúda doslova „sarkastický“ rozmer, čo dáva v konečnom dôsledku odpoveď aj na jej druhú časť.

Samozrejme, ak sa podstatná časť právnickej, legislatívnej a „športovej“ obce zhodne na tom, že takúto skutkovú podstatu trestného činu ublíženia na zdraví pri výkone športovej činnosti nepotrebujeme, že na vyvodzovanie zodpovednosti športovca za úraz spôsobený inému postačujú aktuálne skutkové podstaty trestných činov obsiahnuté v Trestnom zákone – tento stav budeme akceptovať. Celú štúdiu o zavedení „športového trestného činu“ budeme pod prizmou uvedeného pokladať ako začiatok úvah o problematike, ktorá v skutku a v konečnom dôsledku po prebehnutej debate nenašla plošnú zhodu o potrebe jej zavedenia a legislatívneho uchopenia.

Pozitívom však ostáva, že táto dišputa prebieha, čo je v konečnom dôsledku prejavom formovania „športovoprávnej doktríny“ na Slovensku, ako aj prejavom formovania ekipy osôb, ktoré na kultivovanej, kvalitatívne a odborne vysokej, polemike prajnej úrovni vedia diskutovať o športe, jeho aktuálnych problémoch, o jeho súčasnosti a budúcnosti.

Poznámky pod čiarou: