Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator
    

ZRIADENIE KOMORY SFZ PRE RIEŠENIE SPOROV A ZRUŠENIE ROZHODCOVSKÉHO SÚDU V LEGISLATÍVE SFZ A V PRAXI - ZHODNOTENIE  NEPREČÍTANÉ MagOff 

     
    Článok bol nastavený ako .
    19.06.2018Bc. Lukáš Pitek (Spracoval: Ing. Simoneta Sepešiová )
    PencilPridaj
    Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
    PencilPošli PencilTlač
    ESTABLISHMENT OF THE DISPUTE RESOLUTION CHAMBER OF 
    SLOVAK FOOTBALL ASSOCIATION AND CANCELLATION OF THE ARBITRATION COURT 
    OF SLOVAK FOOTBALL ASSOCIATION IN LEGISLATION AND IN PRACTICE

    JUDR. LUKÁŠ PITEK
    LEGISLATÍVNO-PRÁVNE ODDELENIE SFZ
    PANEURÓPSKA VYSOKÁ ŠKOLA, FAKULTA PRÁVA
    E-MAIL: LUKAS.PITEK@FUTBALSFZ.SK

    KĽÚČOVÉ SLOVÁ:
    športové právo, rozhodcovský súd, Komora SFZ pre riešenie sporov, riešenie sporov

    KEY WORDS:
    sports law, Arbitration Court, SFZ Dispute Resolution Chamber, solving of disputes

    ABSTRAKT:
    Predkladaný príspevok vecne zhodnocuje zriadenie Komory SFZ pre riešenie sporov ako orgánu na riešenie sporov v rámci SFZ, ktorému takéto postavenie priznáva aj zákon č. 440/2015 Z. z. o športe, v porovnaní so zrušením Rozhodcovského súdu SFZ. V predkladanom príspevku sa autor zaoberá porovnaním uvedených orgánov SFZ, pričom uvádza aj dôvody zrušenia Rozhodcovského súdu SFZ. K záveru svojho príspevku autor analyzuje príslušné ustanovenia stanov SFZ priznávajúce sukcesorickú povahu riešenia sporov podaných na Rozhodcovskom súde SFZ v súčasnosti riešených na Komore SFZ pre riešenie sporov.

    ABSTRACT/SUMMARY:
    The submitted Article makes a valuable contribution to the establishment of the SFZ Dispute Resolution Chamber as a dispute settlement body within the SFZ, which is also recognized by Act no. 440/2015 Coll. on sport, compared to the cancellation of the SFZ Arbitration Court. In the present article, the author deals with the comparison of the above-mentioned SFZ bodies, and also explains the reasons for the cancellation of the SFZ Arbitration Court. In order to conclude its contribution, the author analyzes the relevant provisions of the SFZ statutes recognizing the succession-based nature of the dispute resolution filed at the SFZ Arbitration Court, currently dealt with by the SFZ Dispute Resolution Chamber.


    I. Ako vznikla Komora SFZ pre riešenie sporov?

    Na medzinárodnej úrovni je najznámejším orgánom, ktorý rieši futbalové spory Komora FIFA pre riešenie sporov (FIFA Dispute Resolution Chamber, ďalej len „DRC“). Tento orgán v zmysle Predpisov FIFA upravujúcich status a prestupy hráčov (FIFA Regulations on the Status and Transfer of Players, ďalej len „RSTP“) rieši spory medzi hráčmi a klubmi, trénermi a klubmi a medzi klubmi navzájom, ak majú medzinárodný prvok.[1]

    Čl. 22 písm. b) RSTP ustanovuje, že DRC rieši pracovnoprávne spory medzi hráčmi a klubmi s medzinárodným prvkom, pokiaľ na národnej úrovni nebol zriadený nezávislý arbitrážny tribunál, ktorý zaručuje spravodlivý proces rešpektujúc princíp rovnakého zastúpenia hráčov a klubov v rámci národného futbalového zväzu alebo v zmysle existujúcej kolektívnej zmluvy.[2]

    Únia európskych futbalových asociácií (Union des associations européennes de football, ďalej len „UEFA“), Asociácia európskych profesionálnych futbalových líg (The Association of European Professional Football Leagues, ďalej len „EPFL“), Európska asociácia klubov (European Club Associtation, ďalej len „ECA“) a Európska divízia Medzinárodnej federácie profesionálnych futbalistov (Fédération Internationale des Associations de Footballeurs Professionnels, ďalej len „FIFPro“) ako sociálni partneri uzatvorili dňa 19.04.2012 v Bruseli Dohodu o minimálnych náležitostiach štandardných hráčskych zmlúv v odvetví profesionálneho futbalu v Európskej únii a vo zvyšku teritória UEFA(Agreement regarding the minimum requirements for standard player contracts in the professional football sector in the European Union and in the rest of the UEFA territory).[3]

    FIFA uznáva a vykonáva iba rozhodnutia orgánu spĺňajúceho podmienku na rovnomerné zloženie zástupcov hráčov a klubov. Okrem toho, ako sme tiež uviedli vyššie, aj podľa čl. 12.2 dohody medzi UEFA, ECA, EPFL a FIFPro má byť národná arbitráž zložená z rovnakého počtu zástupcov každej strany. Rovnako aj čl. 22 písm. b) RSTP vyžaduje rovnaké zastúpenie hráčov a klubov v zmysle predpisov zväzu alebo kolektívnej zmluvy. Uvedené platí nielen pre spory s medzinárodným prvkom, ale pre všetky spory medzi hráčmi a klubmi na národnej úrovni v Európskej únii.

    SFZ vytvorením Komory SFZ pre riešenie sporov poskytla svojim členom ďalšie odborné služby a pomoc pri riešení ich vzájomných sporov, prispela k zlepšeniu vymožiteľnosti práva, zvýšila transparentnosť a dôveru v rámci slovenského futbalového, ale aj športového hnutia a zefektívnila ekonomickú a právnu istotu subjektov pôsobiacich v slovenskom futbale.

    II. Porovnanie fungovania Komory SFZ pre riešenie sporov a Rozhodcovského súdu SFZ

    Nižšie Vám uvádzame porovnanie fungovania Komory SFZ pre riešenie sporov a Rozhodcovského súdu SFZ (stav k 30.09.2017):

    Tabuľka č. 1

    Komora SFZ pre riešenie sporov (2016)
    - návrhov na začatie konania: 74
    - rozhodnutých/zastavených konaní: 43
    - percentuálne vyjadrenie vybavených vecí: 58 %
    - priemerná dĺžka konania (od prijatia návrhu na začatie konania) - 4-5 mesiacov
    - poplatok za konanie - vo výške 3 % z hodnoty sporu, najmenej 150 EUR
    Rozhodcovský súd SFZ (2016)
    - návrhov na začatie konania: 17
    (doručených do 3.6.2016)
    - rozhodnutých/zastavených konaní: 4
    - percentuálne vyjadrenie vybavených vecí: 23 %
    - priemerná dĺžka konania (od prijatia návrhu na začatie konania) - 11 mesiacov
    - poplatok za konanie - vo výške 4,5 % z hodnoty sporu, najmenej 663,88 EUR
     Komora SFZ pre riešenie sporov (2017)
    - návrhov na začatie konania: 52
    - rozhodnutých/zastavených konaní: 24
    - percentuálne vyjadrenie vybavených vecí: 46 % 

    III. Zrušenie Rozhodcovského súdu SFZ

    Rozhodcovský súd SFZ bol do 31.12.2016 nezávislým orgánom zriadeným SFZ na rozhodovanie športových sporov a majetkových nárokov vyplývajúcich z právnych vzťahov medzi členmi SFZ alebo aj medzi inými subjektmi, ktoré sa podriadili jeho rozhodovacej právomoci. Rozhodcovský súd SFZ sa pri svojej činnosti riadil platnými právnymi predpismi, svojím štatútom a rokovacím poriadkom. Štatút Rozhodcovského súdu SFZ upravoval okrem iného najmä vecnú právomoc Rozhodcovského súdu SFZ a jeho rokovací poriadok upravoval najmä postup konania pred Rozhodcovským súdom SFZ. Postavenie a právomoci Rozhodcovského súdu SFZ boli upravené aj v Stanovách SFZ (čl. 65 až čl. 67 Stanov SFZ). Účinnosťou nových Stanov SFZ zo dňa 03.06.2016 rovnako ako Rozhodcovský súd SFZ zanikajú k 31.12.2016 aj vyššie uvedené predpisy (štatút a rokovací poriadok Rozhodcovského súdu SFZ).

    Podľa čl. 72 ods. 3 stanov SFZ: „Rozhodcovský súd zriadený podľa doterajších predpisov zaniká k 31.12.2016.“

    Podľa prechodných ustanovení čl. 72 ods. 4 stanov SFZ: „Rozhodcovské konania vedené pred rozhodcovským súdom, ktoré sa začali a v ktorých nebol rozhodcovský rozsudok doručený účastníkom konania pred 1. januárom 2017, sa 31. decembra 2016 zastavujú. Účinky už podanej žaloby a všetkých ďalších úkonov účastníkov rozhodcovského konania zostávajú zachované, ak účastník konania podá návrh na komoru do troch mesiacov od zastavenia rozhodcovského konania; o výdavkoch rozhodcovského konania, ktoré vznikli účastníkom konania, rozhodne komora podľa pravidiel o trovách konania. Žaloba doručená na rozhodcovský súd od 3. júna 2016 sa považuje za návrh na konanie pred komorou. Rozhodcovský súd takú žalobu bezodkladne bez rozhodnutia postúpi na konanie komore a navrhovateľa o svojom postupe upovedomí.“

    Toto naše tvrdenie posilňujeme naviac aj ustanovením § 54 c ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní kde sa uvádza:
    (2) Rozhodcovské konania podľa tohto zákona vedené pred stálym rozhodcovským súdom, ktorého zriaďovateľ po 31. decembri 2016 nespĺňa podmienky podľa právnych predpisov účinných od 1. januára 2017, ktoré začali a v ktorých nebol rozhodcovský rozsudok doručený účastníkom konania pred 1. januárom 2017, sa 31. decembra 2016 zastavujú. Účinky už podaného návrhu na začatie rozhodcovského konania a všetkých ďalších úkonov účastníkov rozhodcovského konania zostávajú zachované, ak účastník konania podá žalobu na súd do troch mesiacov od zastavenia rozhodcovského konania; o výdavkoch rozhodcovského konania, ktoré vznikli účastníkom konania, rozhodne súd podľa pravidiel o trovách konania. Doba rozhodcovského konania, ktoré bolo zastavené podľa prvej vety, sa nezapočítava do premlčacej doby podľa osobitného predpisu. Zriaďovateľ je povinný zrušiť stály rozhodcovský súd do troch mesiacov odo dňa, keď podľa tohto zákona nebude môcť uskutočňovať rozhodcovské konania a vydávať rozhodcovské rozhodnutia a súčasne rozhodcovské rozsudky, ktoré stály rozhodcovský súd vydal, nadobudli právoplatnosť bez možnosti podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

    V súlade s uvedenou právnou úpravou SFZ ako zriaďovateľ pristúpil aj na základe neefektívneho, zbytočne zdĺhavého, administratívne náročného a najmä dlhodobého odporúčania zo strany UEFA a FIFA k zrušeniu Rozhodcovského súdu SFZ. Zriaďovateľ síce spĺňal podmienku na vytvorenie vlastného rozhodcovského súdu, avšak vzhľadom na prehľadnosť jednotlivých konaní zriaďovateľ rozhodcovského súdu legislatívnym textom v stanovách SFZ upravil, aby od 3. júna 2016 neprijímal rozhodcovský súd žiadne nové návrhy.

    IV. Prechod konaní na Komoru SFZ pre riešenie sporov

    Pri analýze jednotlivých rozhodnutí Rozhodcovského súdu SFZ bolo zistené, že rozhodcovský rozsudok v jeho písomnom vyhotovení nebol stranám sporu v štyroch prípadoch do 1. januára 2017 doručený. V zmysle § 16 ods. 2 Rokovacieho poriadku RS SFZ „Doručený rozhodcovský rozsudok má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu.“

    V zmysle § 34 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní „Rozhodcovský rozsudok sa vyhotovuje v listinnej forme“

    Súdne rozhodnutia sa zásadne vyhotovujú písomne. Dôvodom na písomné vyhotovenie každého súdneho rozhodnutia je to, že ich je potrebné doručiť stranám sporu a v reálnom svete je potrebné ich vykonať resp. sa nimi preukázať.

    V zmysle prechodných ustanovení čl. 72 ods. 4 Stanov SFZ: „Rozhodcovské konania vedené pred rozhodcovským súdom, ktoré sa začali a v ktorých nebol rozhodcovský rozsudok doručený účastníkom konania pred 1. januárom 2017, sa 31. decembra 2016 zastavujú. Účinky už podanej žaloby a všetkých ďalších úkonov účastníkov rozhodcovského konania zostávajú zachované, ak účastník konania podá návrh na komoru do troch mesiacov od zastavenia rozhodcovského konania; o výdavkoch rozhodcovského konania, ktoré vznikli účastníkom konania, rozhodne komora podľa pravidiel o trovách konania. Žaloba doručená na rozhodcovský súd od 3. júna 2016 sa považuje za návrh na konanie pred komorou. Rozhodcovský súd takú žalobu bezodkladne bez rozhodnutia postúpi na konanie komore a navrhovateľa o svojom postupe upovedomí.“

    Vo vzťahu k priznaniu právomoci rozhodcovského súdu bezodkladne postúpiť žalobu bez rozhodnutia na konanie komore a navrhovateľa o svojom postupe upovedomiť uvádzame, že predmetnou úpravou a doplnením do stanov SFZ sa zaviedla ex offo povinnosť Rozhodcovského súdu SFZ zabezpečiť v čase od 3. júna 2016 do zrušenie Rozhodcovského súdu SFZ (dňa 1. januára 2017), aby prešli plynule konania na Komoru SFZ pre riešenie sporov, ako ex lege sukcesorického nástupcu rozhodcovského súdu, a aby v rámci zachovania právnej istoty účastníkov konania (strán sporu) Rozhodcovský súd SFZ neprijímal žiadne podania.

    Uvedené ustanovenie bolo zriaďovateľom prevzaté zo znenia § 54 c ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní kde sa uvádza: „(2) Rozhodcovské konania podľa tohto zákona vedené pred stálym rozhodcovským súdom, ktorého zriaďovateľ po 31. decembri 2016 nespĺňa podmienky podľa právnych predpisov účinných od 1. januára 2017, ktoré začali a v ktorých nebol rozhodcovský rozsudok doručený účastníkom konania pred 1. januárom 2017, sa 31. decembra 2016 zastavujú. Účinky už podaného návrhu na začatie rozhodcovského konania a všetkých ďalších úkonov účastníkov rozhodcovského konania zostávajú zachované, ak účastník konania podá žalobu na súd do troch mesiacov od zastavenia rozhodcovského konania; o výdavkoch rozhodcovského konania, ktoré vznikli účastníkom konania, rozhodne súd podľa pravidiel o trovách konania. Doba rozhodcovského konania, ktoré bolo zastavené podľa prvej vety, sa nezapočítava do premlčacej doby podľa osobitného predpisu. Zriaďovateľ je povinný zrušiť stály rozhodcovský súd do troch mesiacov odo dňa, keď podľa tohto zákona nebude môcť uskutočňovať rozhodcovské konania a vydávať rozhodcovské rozhodnutia a súčasne rozhodcovské rozsudky, ktoré stály rozhodcovský súd vydal, nadobudli právoplatnosť bez možnosti podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.“

    Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že všetky konania, v ktorých nebol rozhodcovský rozsudok doručený stranám sporu pred 1. januárom 2017 sa 31. decembra 2016 zastavujú.

    Rozhodcovský súd SFZ prijatím nových Stanov SFZ zo dňa 03.06.2016 zanikol k 31.12.2016. Právomoc rozhodovať športové spory a majetkové nároky vyplývajúce z právnych vzťahov prešli na Komoru SFZ pre riešenie sporov, ktorej činnosť upravuje čl. 59 Stanov SFZ. Komora SFZ pre riešenie sporov je orgánom, ktorý v prípade iniciatívy účastníkov konania naznačenej v čl. 72 ods. 4 Stanov SFZ by predmetnú záležitosť mohol procesne uzavrieť. Iba pre úplnosť uvádzame, že rozhodnutia Komory SFZ pre riešenie sporov podliehajú preskúmavacej pôsobnosti Odvolacej komisie SFZ podľa čl. 60 ods. 8 písm. a) Stanov SFZ.

    Návrhom na začatie konania na Komoru SFZ pre riešenie sporov sa mohol navrhovateľ domáhať pokračovania konania na Komore SFZ pre riešenie sporov, kde všetky účinky už podanej žaloby zostávajú zachované. V tejto súvislosti poukazujeme na povahu sukcesie prevzatia konaní vedených pred Rozhodcovským súdom SFZ, čo je priamo aj normované v Stanovách SFZ, konkrétne v čl. 72 ods. 4 (viď vyššie). Komora je práve tým orgánom, ktorý v prípade iniciatívy účastníkov konania naznačenej v čl. 72 ods. 4 Stanov SFZ, by v prípade vyhlásenia rozsudku Rozhodcovským súdom SFZ, ktorý však nebol písomne vyhotovený účastníkom konania, mohol procesne vec uzavrieť.

    V súvislosti s uvedeným je potrebné zdôrazniť, že procesnoprávna pozícia navrhovateľa zostala zachovaná, nakoľko samotný poriadok komory SFZ pre riešenie sporov subsidiárne priznáva aplikovanie zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). V zmysle uvedeného ustanovenia[4] sa možno zhodnúť na tom, že po procesnoprávnej stránke zostala pozícia navrhovateľa nezmenená, keďže samotné subsidiárne aplikovanie CSP priznával aj zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.[5] Navyše, pri tvorbe poriadku komory SFZ pre riešenie sporov sa zohľadňovali aj vybrané inštitúty z rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu SFZ, a to najmä pre zachovanie právnej istoty účastníkov konania a zabezpečenie rovnakých procesných práv účastníkov konania.

    V zmysle § 219 ods. 4 CSP, v zmysle ktorého, cit.: „Len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný.“

    V zmysle § 226 CSP: „Právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia.“

    V zmysle § 227 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého: „Doručený rozsudok, ktorý nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný.“

    V zmysle § 227 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého: „Ak proti rozsudku nemožno podať odvolanie, je právoplatný doručením.“

    Vyhlásenie rozsudku nie je len formálnym a samoúčelným úkonom. Jeho podstata má zásadný význam a spája sa s viacerými procesno-právnymi dôsledkami. Vyhlásením rozsudku konanie nekončí a aj pri samotnom vyhlasovaní majú strany sporu procesné práva a povinnosti. Ide tu o úkon súdu, ktorý je z hľadiska vecného, časového, miestneho a personálneho neopakovateľný a nezameniteľný s iným úkonom súdu. Z hľadiska vecného ide o to, že pri vyhlásení rozsudku má strana sporu, ak boli dodržané podmienky oznámenia vyhlásenia tohto rozsudku, možnosť uplatniť procesné práva smerujúce k ochrane jeho procesných práv a tiež práv zabezpečujúce strane sporu možnosť kontroly súdu. Obsahom procesného oprávnenia strany sporu pri kontrole súdu vyhlasujúceho rozsudok je predovšetkým jeho oprávnenie preveriť, či bol rozsudok v jeho veci vôbec vyhlásený (pozn. to má význam z hľadiska vedomosti strany sporu, či je súd rozsudkom viazaný, a ak áno, akým rozsudkom – akými konkrétnymi výrokmi je viazaný).

    Práve viazanosť súdnym rozhodnutím vyplýva z § 219 ods. 4 CSP, kde momentom vyhlásenia rozsudku je vyhlasujúci súd týmto rozhodnutím aj viazaný. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že právnym účinkom vyhlásenia rozsudku je to, že súd je ním viazaný. Post factum rozhodnutím Rozhodcovského súdu SFZ a povahou sukcesie prevzatia konaní vedených na Rozhodcovskom súde SFZ v zmysle čl. 72 ods. 4 Stanov SFZ, Komora SFZ pre riešenie sporov postupuje v zmysle príslušného ustanovenia CSP, v zmysle ktorého je viazaná už vyhláseným rozhodnutím Rozhodcovského súdu SFZ, a teda procesne dokončuje proces začatý pred rozhodcovským súdom.

    Opačné účinky má vyhlásenie rozsudku pre samotné strany sporu. Práve vyhlásením rozsudku sa nespájajú pre strany sporu žiadne účinky, a to z dôvodu existencie § 226 CSP, ktoré definuje právoplatnosť súdneho rozhodnutia ako vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť tohto rozhodnutia. Nakoľko aj § 227 ods. 1 a 2 CSP vyžaduje pre právoplatnosť súdneho rozhodnutia práve jeho doručenie, je na mieste vychádzajúc z citovaných ustanovení konštatovať, že až doručením rozhodnutia súdom možno spájať také právne účinky pre strany sporu, aké judikuje práve predmetný súd.

    V každom konaní sa Komora SFZ pre riešenie sporov musí zaoberať aj otázkou prekážky rozsúdenej veci. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Pritom nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (pozn. či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného a naopak). Ten istý predmet konania je daný, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t. j. vyplýva z rovnakého skutku). Konanie sa týka tých istých osôb v prípade, ak v novom konaní vystupujú právny nástupcovia pôvodných účastníkov (či už z dôvodu sukcesie). Rovnako sa postupuje aj v prípade zániku súdu. Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne, resp. inak. V prípade vyhláseného rozhodnutia Rozhodcovským súdom SFZ, ktorý nebol stranám doručený v termíne do 31.12.2016 preto Komora SFZ pre riešenie sporov nemôže posudzovať to, či bola vec správne alebo nesprávne posúdená, nakoľko nezameniteľnou vlastnosťou byť viazaná v zmysle § 219 ods. 4 CSP, práve vyhlásením tohto rozsudku na Rozhodcovskom súde SFZ, neposudzuje a nespochybňuje po právnej stránke posúdený skutkový dej.

    V. Záver

    S poukazom na značný počet neukončených vecí (35) vnímame zrušenie (zánik) RS SFZ ako rozhodnutie, ktorým sa opodstatňuje ponechanie jediného orgánu na riešenie sporov vo futbalovom hnutí. Tento orgán musí zabezpečovať efektívne, rýchle a najmä koherentné konanie. Vnímame preto, že v zmysle nastavených procesných postupov (doručovanie prostredníctvom elektronickej komunikácie, možnosť hlasovania senátneho per rollam, a iné...) vyplývajúcich z Poriadku Komory SFZ pre riešenie sporov, ktorým je zabezpečené omnoho rýchlejšie, efektívnejšie a lacnejšie konanie.

    Ponechanie jediného orgánu na riešenie sporov je určitým prispôsobením sa trendu žiadaného od FIFA a UEFA, ktoré namietali spôsob voľby členov RS SFZ, ako aj neparitné zastúpenie senátu v odvolacích veciach.[6] Navyše, RS SFZ musel striktne postupovať v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, čo značným spôsobom limitovalo jeho rozvoj vo futbalovom hnutí.

    Súdne rozhodnutia sa zásadne vyhotovujú písomne. Dôvodom na písomné vyhotovenie každého súdneho rozhodnutia je to, že ich treba doručiť ich účastníkom a v reálnom svete je potrebné ich vykonať resp. sa nimi preukázať. V tejto súvislosti v danom príspevku rozoberáme postoj k rozhodcovskému rozhodnutiu a k účinkom takého rozhodnutia, ktoré síce bolo riadne vyhlásené avšak nebolo vyhotovené v listinnej forme a orgán, ktorý ma právomoc takéto rozhodnutie vyhotoviť zanikol. V tejto súvislosti preukazujeme, že právomoc rozhodovať športové spory a majetkové nároky vyplývajúce z právnych vzťahov prechádza na Komoru SFZ pre riešenie sporov, ktorej činnosť upravuje čl. 59 stanov SFZ. Domnievame sa, že práve Komora SFZ pre riešenie sporov je orgán, ktorý v prípade iniciatívy účastníkov konania naznačenej v čl. 72 ods. 4 Stanov SFZ by predmetnú záležitosť mohol procesne uzavrieť.

    Rozhodcovský súd SFZ prijatím nových stanov SFZ zo dňa 03.06.2016 zanikol k 31.12.2016. Rozhodcovský súd SFZ ako subjekt s právomocou na vydanie takéhoto rozhodcovského rozsudku v súčasnosti neexistuje. Pokiaľ do 31.12. 2016 účastníkom konania nebolo riadne doručené už vyhlásené rozhodnutie rozhodcovského súdu v predmetnej veci sme toho názoru, že predmetné konanie je potrebné v súlade s čl. 72 ods. 4 Stanov SFZ zastaviť.

    Poznámky pod čiarou:

    1. MAJTÁN, M. 2013, Komora SFZ pre riešenie sporov - Obdoba FIFA Dispute Resolution Chamber, Bratislava: Magister Officiorum, Učená právnická spoločnosť ^
    2. MAJTÁN,M. 2013, Komora SFZ pre riešenie sporov - Obdoba FIFA Dispute Resolution Chamber, Bratislava: Magister Officiorum, Učená právnická spoločnosť ^
    3. Dostupné na: http://ec.europa.eu/social/BlobServlet?docId=7678&langId=en ^
    4. V zmysle čl. 4 ods. 6 poriadku komory SFZ pre riešenie sporov: „V prípadoch neupravených týmto poriadkom sa analogicky použijú ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.“ ^
    5. V zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní: „Na vecnú a miestnu príslušnosť súdov a na konanie pred nimi sa vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi.“ ^
    6. RS SFZ pôsobil ako odvolací orgán voči rozhodnutiam Komory SFZ pre riešenie sporov V zmysle čl. 34 ods. 1 Poriadku Komory SFZ pre riešenie sporov zo dňa 7. mája 2014: „Proti rozhodnutiu komory je prípustné odvolanie, o ktorom rozhoduje rozhodcovský súd.” ^
    Komentáre
    Buďte prvý/á, kto napíše svoj komentár…
    Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).
    Prihlásenie
    Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

    Online prenos

    Udalosti a podujatia

    • Žiadne udalosti