V Národnej rade SR sa v súčasnosti nachádza návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 244/2002 Z. z. Nakoľko ide o zásadnú zmenu doterajších pravidiel rozhodcovského konania, autor príspevku poukazuje na najzásadnejšie zmeny, zavedené predmetným zákonom.

Autor sa v predkladanom príspevku snaží v krátkosti charakterizovať možnosti legálneho uchopenia statusu športovcov v budúcnosti, a to najmä na pozadí pomenovania súčasného stavu. Autor formuluje buď "dvojprvkovú" štruktúru, alebo "trojprvkovú" štruktúru zákonnej úpravy statusu športovcov. Navyše, ak je pravdou, že prvok definuje množinu, autor pristupuje ku korekcii trojprvkovej štruktúry statusu športovca do jej ďalšej podoby v znamení autorovej vízie "jeden šport - jeden športovec - rozdielne úrovne výkonu športovej činnosti". Príspevok môže slúžiť ako podnet na odborné diskusie (nielen) pre potreby prípravy dnes prebiehajúceho projektu prípravy "návrhu Nového zákona o športe", ktorý je vedený pod gesciou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. 

Nedávno došlo v Spojených štátoch amerických k vyvrcholeniu niekoľko mesačného sporu, dôsledkom ktorého bolo zrušenie ochrannej známky REDSKINS, a to z dôvodu, že predmetná ochranná známka znevažuje pôvodných obyvateľov Ameriky. Práve týmto sa zaoberá prvá časť tohto príspevku, ktorá poukazuje aj na obdobné rozhodnutia. Druhá časť článku poukazuje na právne predpisy SR použiteľné v danej situácii, ako aj na judikatúru Súdneho dvora EÚ v obdobných veciach.

Predkladaný príspevok prináša zhrnutie prezentácie Krisztiny Varga o systéme daňových úľav na podporu športu v Maďarsku na konferencii „Šport a právo“ konanej v Poprade v novembri 2013 a je doplnený o závery diskusie počas konferencie.

Z pohľadu spoločnosti sa na „šport“ dá pozrieť ako na vykonávanie dobrovoľnej voľnočasovej pohybovej aktivity ako náhrady za nevyhnutnosť telesne pracovať (šport pre zdravie) alebo ako na vykonávanie telesnej aktivity na takej úrovni majstrovstva, ktorá je atraktívna pre osoby, ktoré sa na tomto vykonávaní nepodieľajú (elitný šport). Cieľom použitia verejných prostriedkov na šport by mala byť maximalizácia pridanej hodnoty, ktorú šport prináša spoločnosti. Táto pridaná hodnota na Slovensku nie je jasne kvantifikovaná. Prevláda vnímanie športu z minulého storočia, to znamená primárne ako boj o medaily na medzinárodnej scéne. Šport ako predpoklad zdravia štát nevníma prioritne, o čom svedčí okrem iného aj vyučovanie telesnej výchovy na školách spôsobom, ktorý nevychováva mladých ľudí k pohybu, nekoordinované financovanie športu pre zdravie mnohými útvarmi štátnej správy a podobne. V elitnom športe napriek čiastočnému pokroku prevláda snaha štátu o riadenie jednotlivých športov, finančné nadhodnocovanie niektorých „tradičných“ športových odvetví (ktoré nezodpovedá ich domácemu a zahraničnému významu), viackoľajné financovanie z toho istého zdroja a pod.

Riešením môže byť presné kvantifikovanie pridanej hodnoty športu pre spoločnosť. Sledovať výstupné ukazovatele, ktorými sú napríklad počet obyvateľov, ktorí športujú pre zdravie, výsledky elitných športovcov s ohľadom na význam, aký majú pre domácu a zahraničnú verejnosť. Prostriedky z verejných zdrojov na centrálnej úrovni zlúčiť do jednej rozpočtovej kapitoly a ustanoviť ich správcu (napríklad Agentúru pre šport) s verejným kontraktom. Starostlivosť o jednotlivé športy prenechať národným športovým zväzom a odstrániť administratívne a legislatívne prekážky pre vykonávanie profesií v športe. Zákonom o športe definovať intervenciu štátu do športu na princípoch rovnosti prístupu a odstránenia informačnej nerovnosti.

Príspevok sa snaží krátkym a vecným spôsobom upresniť niektoré spojitosti a právne následky trestnoprávnej zodpovednosti štatutárnych orgánov športových klubov, ak by sa tieto subjekty stali zamestnávateľmi športovcov. Základom tejto situácie je zmena pripravovaná novým zákonom o športe - zmena statusu športovca zo zmluvného partnera športových klubov, na zamestnanca v prípade, ak športovec vykonáva športovú činnosť za odmenu ako závislú prácu. Nie je to jediná cesta vyrovnania zmluvnej nerovnovážnosti týchto vzťahov, no javí sa ako najjednoduchšia a jej inšpiráciou môže byť jej výskyt naprieč celým športovým svetom, prostredie Európskej únie nevynímjúc. 

Cieľom tohto príspevku je poukázať na spoločnosťou očakávané účinky v rôznych aspektoch, ktoré prináša nový zákon o organizovaní verejných športových podujatí prostredníctvom v ňom obsiahnutých legislatívnych nástrojov a opatrení.

Příspěvek se zabývá tématem ochrany lidských práv mezi nestátními subjekty v oblasti sportu a prezentuje tuto problematiku zahraničními zkušenostmi ve světle judikatury Evropského soudu pro lidská práva, judikatury v USA a švýcarské kauzy Matuzalem. Jde o to, zda je to spravedlivé, aby nebylo možné využít ve sportovním prostředí ochrany lidských práv směrem k subjektům sportovních asociací, aniž by šlo o jednání státu. Sportovní asociace přitom regulují řadu aspektů zasahujících nad rámec pouhých pravidel hry na sportovišti, to znamená, pokud jde o zásahy do postavení sportovce a ochrany jeho osobnostních a ekonomických práv.

Predkladaný príspevok prináša zhrnutie autorových nosných myšlienok pre rozvoj športu na území SR v súčasnosti.

Autor obsahom článku poukazuje na problematiku využívania právneho inštitútu novácie v športovo – obchodnoprávnych vzťahoch, ktoré sa nachádzajú a realizujú v oblasti športu. Novácia, teda dohoda zmluvných strán o zániku záväzku (záväzkov) a jeho nahradení novým sa môže na jednej strane javiť ako jasná možnosť daná kontrahentom právnym poriadkom, no ak sa jej využívaním sleduje cieľ, ktorý právny poriadok či iný normatívny systém obchádza alebo sa mu prieči, môže takéto konanie niesť vlastnosti zneužívania práva. Príspevok zameriava pozornosť predovšetkým na obchodné spoločnosti nachádzajúce sa a tvoriace športovú obec , no taktiež na fyzické osoby – športovcov v postavení ich zmluvných partnerov.