Autor sa vo svojom príspevku venuje spôsobom, akými sa môžu médiá podieľať na príprave kvalitného zákona o športe. Autor sa bližšie venuje efektívnym spôsobom komunikácie predstaviteľov športovej a mediálnej obce, zdôrazňuje jej otvorenosť, neutajovanie sporných či konfliktných bodov pripravovanej legislatívnej normy. Mimoriadny dôraz kladie na komunikáciu lídrov športovej obce a autorov zákona s majiteľmi médií a predstaviteľmi súčasnej politickej moci, bez podpory ktorých je kvalitný zákon o športe nemožný.

Autor sa v predkladanom príspevku v stručnosti zaoberá problematikou disciplinárneho konania s dôrazom na disciplinárne konanie Slovenského futbalového zväzu. Poukazuje na špecifické prvky disciplinárneho konania vo vzťahu k osobitostiam futbalového prostredia. Autor sa takisto venuje novoprijatej úprave disciplinárneho konania v rámci Slovenského futbalového zväzu a postaveniu disciplinárnych komisií ako orgánov, ktoré disciplinárne konanie realizujú. Na záver sa autor snaží naznačiť možnosti zvýšenia kvality disciplinárneho konania resp. jeho ciele v nasledujúcom období.

Dohovor Rady Európy (ďalej aj „RE“) k manipulácií športových súťaží bol otvorený k podpisu dňa 18. septembra 2014 v Magglingene/Macoline vo Švajčiarsku na stretnutí ministrov zodpovedných za šport RE. Dohovor bol na stretnutí podpísaný 15 krajinami, z toho 7 členskými štátmi EÚ (Bulharsko, Dánsko, Fínsko, Nemecko, Grécko, Litva a Holandsko) a dňa 2. októbra 2014 dohovor podpísalo Francúzsko. Do platnosti vstúpi 1. januára 2015. Účelom tohto dohovoru je predchádzať, odhaľovať, trestať a zbaviť sa ovplyvňovania športových súťaží, rovnako ako zlepšiť výmenu informácií a spolupráce na národnej a medzinárodnej úrovni medzi dotknutými orgánmi verejnej správy, športovými organizáciami a prevádzkovateľmi športového stávkovania. Dohovor vyzýva vlády členských krajín RE, aby prijali opatrenia, vrátane právnych predpisov, najmä aby zabránili konfliktu záujmov prevádzkovateľov športového stávkovania a športových organizácií, aby podporovali regulačné orgány športového stávkovania v boji proti podvodom, v prípade potreby obmedzením ponuky športových stávok alebo pozastavením prijímania stávok a bojovali proti nelegálnemu športovému stávkovaniu prostredníctvom zrušenia alebo obmedzenia prístupu k dotknutým prevádzkovateľom a zablokovaním finančných tokov medzi nimi a spotrebiteľmi. Športové organizácie, vrátane organizátorov súťaží, ktorí sú tiež povinní prijať a zaviesť prísnejšie pravidlá pre boj proti korupcii v športe, tvrdšie sankcie a primerané disciplinárne a odradzujúce opatrenia v prípade trestných činov, rovnako ako princípy dobrej správy. Dohovor iniciuje aj poskytnutie ochrany pre informátorov a svedkov. Otázkou dnes nie je, či Slovenská republika dohovor podpíše, ale kedy. Dohovor tak bude v blízkej dobe predstavovať veľmi dôležitý legálny nástroj toho, ako upraviť legislatívu v problematike ovplyvňovania športových súťaží v Slovenskej republike, ktorú však je potrebné upraviť aj bez ohľadu na existenciu dohovoru.

Cieľom tohto príspevku je poukázať na jednotlivé implementačné kroky, opatrenia a ich výsledky v rôznych aspektoch, týkajúce sa zákona o organizovaní verejných športových podujatí, ktoré sa uskutočnili po nadobudnutí jeho účinnosti.

Tento článek se zabývá Rozhodčím soudem pro sport (CAS) z perspektivy institucionální a procesní jako vzor pro funkcionáře a praxi, v rámci které CAS poslouží jako šablona pro vytvoření podobného tribunálu na národní úrovni v rámci sportovní asociace nebo dokonce při vnitrostátním legislativním programu. Článek se zabývá nezávislostí rozhodců a tribunálu jako takového, pokračuje klauzulemi o jurisdikci a charakterem tzv. Odvolací procedury, která je nejpoužívanější v rámci CAS a je současně nejoriginálnější v rámci mezinárodní arbitráže, dále je pojednáno o nákladech řízení a dalších aspektech.

S ohľadom na právne aspekty jednotlivých spôsobov riešenia a rozhodovania športových sporov je možné konštatovať, že pri ich realizácii sa v plnej miere prejavujú osobité znaky športu a športových vzťahov. Spravodlivý proces ako základná prirodzenoprávna hodnota by sa mal pri zachovaní špecifických vlastností športovej činnosti aplikovať pri každom spôsobe rozhodovania sporov. Autor sa v príspevku zaoberá vybranými otázkami uplatňovania práva na súdnu ochranu vyplývajúceho z Ústavy Slovenskej republiky a z medzinárodných dohovorov o základných ľudských právach a slobodách pri rozhodovaní športových sporov. Osobitnú pozornosť venuje poslaniu, postaveniu, právomoci a vybraným procesnoprávnym aspektom a výhodám konania pred Komorou SFZ pre riešenie sporov ako novým orgánom zabezpečenia spravodlivosti SFZ.

Predkladaný príspevok prináša zhrnutie prezentácie Mgr. Zuzany Zajíčkovej o financovaní, resp. podpore športu z iných ako verejných zdrojov na konferencii „Šport a právo“, konajúcej sa v Poprade v októbri 2014.

Príspevok približuje predstavu autorov o možnej budúcej zákonnej úprave riešenia sporov v športe. Odlišuje pritom riešenie sporov mimo hry od rozhodovania športovými rozhodcami o porušení pravidiel počas hry, ako aj od vyvodzovania disciplinárnej zodpovednosti v disciplinárnom konaní. Riešenie sporov mimo hry by malo byť ponovom charakterizované prevratnou novinkou – zriadením Stáleho súdu pre šport ako súdneho orgánu sui generis. Príspevok sa zamýšľa nad právnou úpravou postavenia tohto súdu, jeho sudcov, a nad zárukami nezávislosti a spravodlivého procesu.

Cieľom príspevku je poukázať na to, že sociálny dialóg, minimálne v jeho širšom zmysle – zahŕňajúcom dohody medzi klubmi a hráčmi, účasť športovcov v orgánoch zväzov a klubov, činnosť športových hovorcov, športových rád, či jednostranné dobrovoľné akceptovanie smerníc, kódexov správania, a etických kódexov – je možný a realizovateľný bez ohľadu na status športovcov ako zamestnancov alebo samostatne zárobkovo činných osôb, a tiež bez ohľadu na rozdiely medzi kolektívnymi a individuálnymi športmi.

Autor v predkladanom príspevku formuluje víziu právnej úpravy športovcov. Hodnotí aktuálne právne postavenie športovcov a navrhuje viaceré návrhy de lege ferenda, ktoré by mohli byť pozitívom do diskusie nielen pre potreby aktuálne prebiehajúceho legislatívneho procesu vypracovania návrhu „nového zákona o športe“.

Autor sa v príspevku zaoberá vedecky otázkami či vôbec a za akých okolností je možné uvažovať o športe a športovaní ako o obsahu verejného záujmu, či môže byť verejný záujem naplnený ľubovoľným obsahom a či sa dosiahne verejný záujem prijatím nového zákona o športe. Otázku, či je šport obsahom verejného záujmu je potrebné skúmať z pohľadu konkrétneho ľudského práva, ktoré pri verejných záujmoch súvisiacich so športom a športovaním sú v hre.