ESĽP: Rozhodnutie v prípade Ringier Axel Springer Slovakia, a. s. proti Slovenskej republike NEPREČÍTANÉ 

Spoločnosť pred Európskym súdom tvrdila, že v konaní pred vnútroštátnymi súdmi neboli dodržané princípy kontradiktórnosti a rovnosti zbraní. Ďalej tvrdila, že rozhodnutia vnútroštátnych súdov neboli náležite odôvodnené najmä pokiaľ ide o súdom priznanú náhradu nemajetkovej ujmy. Pokiaľ ide o slobodu prejavu namietala, že zverejnenie článku, ktorého sa prípad týkal, bolo v súlade s právom a súdnou praxou a výška náhrady nemajetkovej ujmy bola neprimeraná najmä s ohľadom na dôvody uvedené vnútroštátnymi súdmi.

Prípad sa týkal článku „K sídlu exekútora chceli dať výbušninu“, uverejneného v denníku ešte v roku 1999. V článku boli menované dve osoby, ktoré mali pripravovať spáchanie trestného činu. Vyšetrovateľ však zastavil vyšetrovanie voči jednej z osôb uvedenej v článku (ďalej „A.“). Táto osoba následne zažalovala vydavateľa za urážku na cti a žiadala uverejnenie ospravedlnenia a zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 500 000 SK. Okresný súd Poprad rozhodol v prospech A. a priznal mu 300 000 SK. Rozsudok potvrdil aj Krajský súd v Prešove. Dovolanie spoločnosti v tejto veci Najvyšší súd SR odmietol. Rovnako aj Ústavný súd odmietol sťažnosť spoločnosti. Spoločnosť sa následne obrátila so sťažnosťou na Európsky súd pre ľudské práva.

Európsky súd vyhlásil námietku spoločnosti týkajúcu sa porušenia princípu kontradiktórnosti konania za zjavne nepodloženú. Ďalej poukázal na to, že sťažujúca sa spoločnosť bola počas celého konania zastúpená advokátom, mala dostatočnú možnosť predniesť svoje argumenty, vyjadrovať sa k podaniam protistrany a predkladať dôkazy. Vnútroštátne súdy podľa ESĽP podporili svoje rozhodnutia dostatočnými odôvodneniami a ich závery sa nejavia byť svojvoľné alebo nesprávne. Zvyšné námietky sťažujúcej sa spoločnosti podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru preto vyhlásil za zjavne nepodložené.

Pokiaľ ide o článok 10 Dohovoru, Európsky súd uviedol, že výsledok vnútroštátneho konania na ochranu osobnosti predstavoval zásah do práva na slobodu prejavu sťažujúcej sa spoločnosti. Tento zásah bol v súlade so zákonom a sledoval legitímny cieľ ochrany práv iných, konkrétne ochrany povesti A. Európsky súd preto námietku týkajúcu sa porušenia práva na slobodu prejavu zamietol ako zjavne nepodloženú.

Úplné rozhodnutie nájdete TU.

---

Zdroj: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky