Ing. Dušan Muňko bol odvolaný z funkcie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne nezákonne NEPREČÍTANÉ 

A. Skutkový stav

Vláda Slovenskej republiky svojím uznesením č. 568 z 27. augusta 2010 odvolala počnúc dňom 27. august 2010 Ing. Dušana Muňka z funkcie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne. Tento návrh na rokovanie vlády SR predložil podpredseda vlády SR a minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Jozef Mihál (číslo materiálu UV-33301/2010).

Odvolanie z funkcie bolo generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne oznámené listom podpísaným predsedníčkou vlády SR Ivetou Radičovou zo dňa 27. augusta 2010, ktorý mu bol doručený dňa 8. septembra 2010. V tomto liste bolo uvedené: „Vážený pán Muňko, vláda Slovenskej republiky Vás na svojom zasadnutí dňa 27. augusta 2010 v zmysle bodu A.1. uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 568 odvolala dňom 27. augusta 2010 z funkcie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne. Za vykonanú prácu Vám ďakujeme.“.

B. Nález Ústavného súdu SR č. k. IV ÚS 478/2011

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dňa 21. júna 2012 nálezom č. k. IV. ÚS 478/2011-51 rozhodol, že základné právo Ing. Dušana Muňka na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd bolo porušené uznesením vlády SR č. 568 z 27. augusta 2010. Zároveň Ústavný súd SR toto uznesenie vlády SR zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.
Podľa právneho názoru Ústavného súdu SR má rozhodnutie vlády SR, ktorým odvolala generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne z funkcie (t . j. uznesenie vlády SR č. 568 z 27. augusta 2010) povahu individuálneho právneho aktu. V odôvodnení nálezu Ústavného súdu SR sa v tejto súvislosti konštatuje, že „...vláda musí aj napriek absencii procesných pravidiel explicitne sa vzťahujúcich na jej postup v takýchto a obdobných prípadoch a absencii formálnoprávnych náležitostí takéhoto rozhodnutia pri uplatňovaní svojej zákonom ustanovenej právomoci rešpektovať minimálny štandard procesných práv, ktorý je priamo vyvoditeľný z ústavy (čl. 46 ods. 1)“ (str. 19 nálezu Ústavného súdu SR). K minimálnemu štandardu procesných práv podľa názoru Ústavného súdu SR predovšetkým patrí:

• povinnosť orgánu verejnej moci (v tomto prípade vlády SR) oboznámiť dotknutú osobu s dôvodmi, pre ktoré má byť odvolaná z verejnej funkcie,
• povinnosť orgánu verejnej moci (v tomto prípade vlády SR) poskytnúť dotknutej osobe možnosť, aby sa vyjadrila k dôvodom, pre ktoré má byť odvolaná z funkcie.

Vo vzťahu k obsahu uznesenia vlády SR, ktorým bol generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne odvolaný z funkcie, Ústavný súd SR v odôvodnení svojho nálezu uviedol, že toto rozhodnutie (ako individuálny právny akt) „...musí byť predvídateľné, založené na presvedčivých a pre dotknutú osobu zrozumiteľných a jasných dôvodoch, ktoré vládu viedli k uplatneniu jej zákonom zverenej právomoci, t. j. dotknutej osobe musí byť zrejmé, z akých dôvodov ju vláda z verejnej funkcie odvolala.“ (str. 20 nálezu Ústavného súdu SR).

Z odôvodnenia nálezu Ústavného súdu SR vyplýva, že rozhodnutie vlády SR, ktorým odvolala generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne z funkcie (t . j. uznesenie vlády SR č. 568 z 27. augusta 2010) malo obsahovať tieto náležitosti:

• zákonný dôvod na odvolanie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne (§ 122 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení),
• intenzitu porušenia zákonom ustanovených povinností, ktorých sa dopustil generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne,
• stručné a jednoznačné odôvodnenie tohto rozhodnutia vlády SR.

Porušenie základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR spočíva teda podľa nálezu Ústavného súdu SR v týchto skutočnostiach:

• v rámci postupu, ktorý predchádzal prijatiu namietaného uznesenia vlády SR neboli dodržané procesné práva odvolaného generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne,
• namietané uznesenie vlády SR neobsahuje dôvody odvolania generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ani neobsahuje odkaz na príslušné ustanovenie zákona o sociálnom poistení identifikujúce dôvod odvolania generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne.

Odvolaný generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne sa vo svojej ústavnej sťažnosti domáhal aj vyslovenia porušenia ďalších svojich základných práv, predovšetkým podľa čl. 30 ods. 1 a 4, čl. 35 ods. 3 a čl. 36 písm. b) Ústavy SR. V tejto časti Ústavný súd SR nevyhovel ústavnej sťažnosti s odôvodnením, že „...ochranu ústavnosti je nutné spájať s minimalizáciou zásahov do právomoci iných orgánov verejnej moci.“ (str. 22 nálezu Ústavného súdu SR). Zároveň uviedol, že k namietanému porušeniu označených práv nepovažoval za nevyhnutné zaujať meritórne stanovisko predovšetkým z dôvodu, že „...úloha zabezpečiť ich ochranu patrí primárne vláde, ktorá sa s ňou bude môcť opätovne vysporiadať po vrátení veci na ďalšie konanie...“ (str. 22 nálezu Ústavného súdu SR).

Ústavný súd SR vychádzajúc z oprávnenia, ktoré mu vyplýva z čl. 127 ods. 2 Ústavy SR rozhodol nielen o zrušení namietaného uznesenia vlády SR „...ale v záujme právnej čistoty aj o jeho vrátení vláde na ďalšie konanie a rozhodnutie...“ (str. 23 nálezu Ústavného súdu SR). Tým sa podľa názoru Ústavného súdu SR vytvorila možnosť, aby sa vláda SR „...vyrovnala s právnou ochranou základných práv hmotného charakteru sťažovateľa.“ (str. 23 nálezu Ústavného súdu SR).

C. Záver

Ústavný súd SR svojim nálezom č. k. IV. ÚS 478/2011-51 zrušil uznesenie vlády SR č. 568 z 27. augusta 2010, ktorým vláda SR odvolala Ing. Dušana Muňka z funkcie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne. Z tohto dôvodu je Ing. Dušan Muňko naďalej de iure generálnym riaditeľom Sociálnej poisťovne, pretože individuálny právny akt, ktorým bol odvolaný, bol zrušený; odo dňa právoplatnosti tohto nálezu (t. j. jeho doručením účastníkom konania) teda pokračuje Ing. Dušan Muňko vo výkone funkcie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, do ktorej bol vymenovaný 21. augusta 2008 uznesením vlády SR č. 501 z 20. augusta 2008.

Z nálezu Ústavného súdu SR vyplýva, že povinnosťou vlády SR po vrátení veci na ďalšie konanie je vec znovu prerokovať a rozhodnúť o nej, pričom je viazaná právnymi názormi Ústavného súdu SR vyjadrenými v náleze č. k. IV.ÚS 478/2011-51 (§ 56 ods. 6 zákona NR SR č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov). Z tohto dôvodu sa predkladá vláde SR na schválenie predmetný návrh uznesenia vlády SR.

---

Zdroj: rokovania.gov.sk