ESĽP: Rozsudky v prípadoch ​Laufík proti SR a Krela a ďalší proti SR NEPREČÍTANÉ 

Laufík proti Slovenskej republike

V prípade Laufík proti Slovenskej republike sa sťažovateľ podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru sťažoval na neprimeranú dĺžku konania o jeho žalobe, ktorou sa domáhal nazretia do účtovných dokumentov spoločnosti, v ktorej bol akcionárom. Predmetné konanie sa začalo v marci 2001 a stále nie je právoplatne skončené. Celková dĺžka konania tak v súčasnosti predstavuje viac ako 11 rokov a 9 mesiacov na troch stupňoch konania, pričom počas tohto obdobia bolo konanie na viac ako dva a pol roka prerušené do skončenia iného súvisiaceho konania. 

Dĺžkou konania pred krajským súdom a najvyšším súdom sa zaoberal aj Ústavný súd SR na základe sťažnosti podľa článku 127 ústavy. Tento ju v septembri 2009 odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Európsky súd sa nestotožnil s argumentáciou vlády, ktorá s odvolaním sa na uznesenie ústavného súdu tvrdila, že sťažnosť na neprimeranú dĺžku predmetného konania bola zjavne nepodložená, a že sťažovateľ sa mohol obrátiť na Ústavný súd SR prostredníctvom novej ústavnej sťažnosti. V tomto ohľade európsky súd poukázal na to, že sťažovateľ sa nedomohol prostredníctvom ústavnej sťažnosti žiadneho odškodnenia vo vzťahu k podstatnej časti konania. Po preskúmaní podstaty sťažnosti európsky súd dospel k záveru, že dĺžka napadnutého konania bola neprimeraná, v dôsledku čoho konštatoval, že došlo k porušeniu článku 6 ods. 1 Dohovoru.

Za zistené porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru európsky súd priznal sťažovateľovi 7 800 EUR z titulu nemajetkovej ujmy, zvyšok jeho nárokov zamietol. 

Krela a ďalší proti Slovenskej republike

V prípade Krela a ďalší proti Slovenskej republike sa sťažovatelia podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru sťažovali na neprimeranú dĺžku konania o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a o vydanie nehnuteľnosti. Predmetné konanie sa začalo v júli 2001 a stále nie je právoplatne skončené. Doposiaľ teda trvá viac ako 11 rokov a 9 mesiacov na dvoch stupňoch konania.

Dĺžkou konania na okresnom súde sa zaoberal aj Ústavný súd SR na základe sťažnosti podľa článku 127 ústavy. Tento ju v júni 2009 odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Európsky súd sa nestotožnil s argumentáciou vlády, ktorá s odvolaním sa na uznesenie ústavného súdu tvrdila, že sťažnosť na neprimeranú dĺžku predmetného konania bola zjavne nepodložená, a že sťažovatelia sa mohli obrátiť na Ústavný súd SR prostredníctvom novej ústavnej sťažnosti. V tomto ohľade európsky súd poukázal na to, že sťažovatelia sa nedomohli prostredníctvom ústavnej sťažnosti žiadneho odškodnenia vo vzťahu k podstatnej časti konania prebiehajúcej na okresnom súde, pričom poznamenal, že len samotné konanie na prvom stupni trvalo približne sedem rokov. Po preskúmaní podstaty sťažnosti európsky súd dospel k záveru, že dĺžka napadnutého konania bola neprimeraná, v dôsledku čoho konštatoval, že došlo k porušeniu článku 6 ods. 1 Dohovoru.

Za zistené porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru európsky súd priznal sťažovateľom spoločne požadovaných 2 000 EUR z titulu nemajetkovej ujmy a 2 400 EUR ako náhradu nákladov a výdavkov.

---

Zdroj: justice.gov.sk