Stanovisko predsedníčky Ústavného súdu Slovenskej republiky k námietkam zaujatosti pri rozhodovaní o generálnom prokurátorovi NEPREČÍTANÉ 

Články denníka SME („Ústavný súd môže aj nemusí zostať zablokovaný“ zo dňa 12. marca 2013 a „Prezident vyblokoval súd“ zo dňa 18. marca 2013) a článok denníka Pravda (zo dňa 12. marca 2013 „Námietkovú vojnu môže ukončiť Európsky súd“) sa zaoberali situáciou, ktorá vznikla opakovaným podaním námietok predpojatosti proti viacerým sudcom Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) vo veci sťažnosti doc. JUDr. Jozefa Čentéša, PhD., doručenej ústavnému súdu 3. januára 2013.

Námietky predpojatosti boli ústavnému súdu doručené tak zo strany účastníka konania doc. JUDr. Jozefa Čentéša, PhD. (konkrétne 9. januára 2013 a 20. februára 2013), ako aj zo strany účastníka konania prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča (konkrétne 28. januára 2013, 14. februára 2013 a 13. marca 2013).

S poukazom na zverejnené informácie, že by ústavný súd mohol v dôsledku týchto udalostí zostať „zablokovaný“ a neschopný prijať rozhodnutie, uvádzam nasledovné:

Sudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky si plne uvedomujú svoju zodpovednosť vyplývajúcu z postavenia Ústavného súdu Slovenskej republiky ako nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti. Platí to tak v tomto, ako aj vo všetkých iných prípadoch prerokúvaných ústavným súdom.

Pokiaľ ide o konanie o sťažnosti doc. JUDr. Jozefa Čentéša, PhD., ústavný súd si je vedomý možných procesných komplikácií vyplývajúcich z veľkého počtu námietok predpojatosti vznesených účastníkmi konania, za ktoré nemôže niesť zodpovednosť, ale musí sa s nimi ústavne súladným spôsobom vysporiadať.

Postup ústavného súdu v tejto veci je doposiaľ v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) determinovaný predovšetkým platnou procesnou úpravou konania pred ústavným súdom a v jej rámci aj Rozvrhom práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie 1. 3. 2013 – 28. 2. 2014 schváleným podľa čl. 131 ods. 1 ústavy na zasadnutí pléna ústavného súdu 13. februára 2013 (ďalej len „rozvrh práce ústavného súdu“).

Ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, ako aj ustanovenia rozvrhu práce ústavného súdu umožňovali doposiaľ riešiť aj situácie opakovaného, resp. viacnásobného vznesenia námietky predpojatosti proti niektorému zo sudcov ústavného súdu.

Pri ich interpretácii a aplikácii ústavný súd v duchu zásady materiálnej ochrany ústavnosti vychádza z požiadavky zachovania ústavne konformnej (spravodlivej) rovnováhy medzi právom účastníka konania na prerokovanie veci nestranným súdom (sudcom) a princípom zákazu denegatio iustitiae, v rámci ktorého prichádza do úvahy aj uplatnenie tzv. „doktríny nevyhnutnosti“ umožňujúcej sudcovi, ktorý by bol inak vylúčený, pojednávať a rozhodovať vo veci z dôvodu, že ak by sa tak nestalo, viedlo by to k nespravodlivosti (odopretiu spravodlivosti).

V každom prípade, ako predsedníčka Ústavného súdu Slovenskej republiky považujem za potrebné, aj v mene mojich kolegov, sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, vyhlásiť, že ústavný súd bude hľadať riešenie vzniknutej procesnej situácie v predmetnej veci, ktoré bude ústavne konformné a umožní, pokiaľ možno, v primeranej dobe ústavnému súdu o sťažnosti doc. JUDr. Jozefa Čentéša, PhD., rozhodnúť.

Napriek tomu, akým spôsobom je tzv. kauza „voľby generálneho prokurátora“ médiami prezentovaná, odmietam tvrdenia a názory, že by ústavný súd nekonal dostatočne rýchlo alebo neštandardným spôsobom. A to aj vzhľadom na skutočnosť, že od 1. januára 2013 do 15. marca 2013 bolo ústavnému súdu doručených 11 228 sťažností fyzických a právnických osôb.

---

Zdroj: concourt.sk