Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator
    

Diskusia s prokurátorom J. Čentéšom a Ľ. Okruhlicom z Centra pre liečbu drogových závislostí na tému Dekriminalizácia marihuany na Slovensku NEPREČÍTANÉ 

     
    Článok bol nastavený ako .
    02.05.2012Spracoval: Dagmara Kubíčková
    PencilPridaj
    Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
    PencilPošli PencilTlač

    J_Centes_2Zdroj: Rozhlasová stanica Slovensko; Téma po sedemnástej; 23.04.2012 - 17:05; trvanie relácie 30 min.; moderovala GYARFAŠOVÁ Soňa - rozhovor je publikovaný na stránke www.ucps.sk so súhlasom Slovenského rozhlasu


    I. GYARFAŠOVÁ, moderátorka:
    "Hovoriť budeme o dekriminalizácii marihuany, téme, ktorú v predchádzajúcich týždňoch opäť otvorili ako námet na verejnú diskusiu viacerí politici, či už z dnešnej koalície, ale aj opozície. Mal by byť zákon k bežným užívateľom marihuany benevolentnejší? Aj na to budeme hľadať odpovede s našimi dnešnými hosťami. Lekárom Ľubomírom OKRUHLICOM z Centra pre liečbu drogových závislostí, a docentom trestného práva, prokurátorom Jozef ČENTÉŠOM, ktorý sa tiež tejto téme dlhodobo venuje. Dobrý deň, páni."

    J. ČENTÉŠ:

    "Dobrý deň."

    Ľ. OHRUHLICA:
    "Dobrý deň."

    S. GYARFAŠOVÁ:
    "Tak, pán OKRUHLICA, tá prvá otázka by bola pre vás. Marihuana patrí k najužívanejším drogám u nás. Z vašej praxe, prečo je to tak, aká je príčina?"

    Ľ. OHRUHLICA:
    "No, najužívanejšia droga je u nás alkohol a tabak, aby som bol presný, ale z tých, čo sú pod kontrolou, ilegálnych, tak je to naozaj marihuana. Tých dôvodov je viacej. Jednak, je to taká tá popularita hlavne medzi mladými ľuďmi a imidž, že je to nie nebezpečná droga. Je faktom, že predávkovanie smrteľné u nej priamo nehrozí, ale my napríklad máme zistenia, že veľa tých mladých ľudí, čo bolo závislých od marihuany, v mladom veku zomrelo z iných dôvodov."

    S. GYARFAŠOVÁ:
    "V Česku sa rozhodli postihovať malé množstvo marihuany na osobnú spotrebu iba ako priestupok, v podstate aby tí bežní užívatelia nemali zápis v registri trestov. Aký je na to váš názor, na takúto dekriminalizáciu, viete si niečo podobné predstaviť aj u nás, pán docent ČENTÉŠ?"

    J. ČENTÉŠ:
    "Pokiaľ ide o slovenskú právu úpravu, je odlišná ako česká právna úprava, pretože tam sa pre trestnosť činu vyžaduje napríklad, aby s jednalo o viac ako 15 gramov sušiny v prípade marihuany. U nás je to odlišné. Ja sa domnievam, že odlišné by bolo snáď upraviť tam, inšpirovať Českou republikou v tom, že oni rozlišujú tvrdé a mäkké drogy. A čo je veľmi dôležité, je to, že u nich je kvantifikované, je stanovené množstvo, odkedy je prechovávanie drogy trestným činom, odkedy je priestupkom. Toto u nás chýba. Takže ja by som bol skorej za to, aby sme sa nimi rešpektovali v tom, rozsahu, aby bolo vo všeobecnom právnom predpise stanovené, že od koľko gramov trebárs určitej omamnej alebo psychotropnej látky je trestný čin."

    S. GYARFAŠOVÁ:
    "Páni, ako je na tom naša legislatíva v porovnaní s legislatívou v iných európskych krajinách? Spomenuli sme už to Česko, teda že sú tam dva rozdiely."

    J. ČENTÉŠ:
    "Pokiaľ ide o štáty v rámci Európskej únie, tam je úprava rozdielna. Napríklad v Spolkovej republike Nemecko je to stanovené tiež podobne ako v Česku, že tam je stanovené, alebo odvíja sa to od množstva tej omamnej psychotropnej látky, od toho nie zanedbateľného množstva, Tiež je stanovené gramami to množstvo. Ale hovorím, úprava je rozdielna. Niekde je tá úprava liberálnejšia, ako napríklad v Holandsku, kde platia veľmi liberálne predpisy, niekde je to samozrejme prísnejšie, myslím tým napríklad Slovenskú republiku."

    S. GYARFAŠOVÁ:
    "Pán OKRUHLICA, vy ktorý z tých modelov považujete možno za najvhodnejšie, ktorý nie?"

    Ľ. OHRUHLICA:
    "Toto je vec naozaj taká, by som povedal, legislatívno‑politická, ako sa rozhodne. Z nášho pohľadu ide o to, aby boli čo najmenšie zdravotné poškodenia v dôsledku, teda ak ten človek užíva, a radšej, aby neužíval drogy. Čiže toto by som nechal radšej na legislatívcov, zákonodarný zbor a na... teda hlavne na zástupcov, by som povedal, to znamená parlament a politikov, a samozrejme právnikov, ktorí to spracovali."

    S. GYARFAŠOVÁ:
    "Tak ja sa spýtam vás, pán ČENTÉŠ. Spomínali sme, že v tej Českej republike sa rozlišuje priestupok a trestný čin. U nás akékoľvek množstvo marihuany aj na tú osobnú spotrebu je trestným činom. Viete si predstaviť takéto podobné legislatívne riešenia, ako je v tých Čechách, aj u nás? Je to vhodné legislatívne riešenie, alebo skôr si myslíte, že možno by to stále malo zostať trestným činom, ale znížiť tresty?"

    J. ČENTÉŠ:
    "Môj názor je taký, že my by sme mali snáď podobne, ako to majú v Českej republike, sa zaoberať tým, že či nerozlíšime aj z hľadiska trestného postihu prechovávanie drog, pokiaľ ide o mäkké drogy a tvrdé drogy. Konkrétne, ak by sme takýto postup akceptoval, tak si viem predstaviť, že napríklad v prípade konope a marihuany alebo hašišu by hrozil páchateľovi nižší trest v prípade prechovávania drog, ako tomu je v prípade napríklad kokaínu alebo heroínu. To znamená, odlíšiť to, pretože tieto látky, buď omamné alebo psychotropné, majú rozdielny účinok na zdravie jednotlivca, a to by malo byť rozhodujúce z hľadiska toho trestného postihu. Dnes v slovenskom trestnom zákone to nerozlišujeme jednoducho. Akonáhle ide o dávku, tak hrozí páchateľovi za obvyklú jednorazovú dávku taký istý trest marihuany ako za obvyklú jednorazovú dávku kokaínu. A to neviem, či je celkom správne."

    S. GYARFAŠOVÁ:
    "Ak by sa toto zmenilo, hovorili sme teda, že v Čechách je to upravené tak, že malé množstvo je ešte priestupkom. Čo je to možno malé množstvo, pán OKRUHLICA, z toho lekárskeho hľadiska, čo by sme mohli považovať za malé množstvo?"

    Ľ. OHRUHLICA:
    "No, to je problém, to je taký ten problém, by som povedal, biologický. Totiž či sa na to ideme pozerať právne, ale z lekárskeho hľadiska by to malo byť naozaj to, čo tomu človeku stačí napríklad na jedno použitie a taká dávka, ktorú on znesie, ktorú bežne užíva. Lenže sa to veľmi ťažko stanovuje, pretože my by sme museli robiť s tými ľuďmi experimenty, koľko on znesie, keď sa u neho nájde tá látka, a tá paleta, to spektrum dávok sa veľmi odlišuje od človeka k človeku. Takže toto je problém všade. Ono má to vlastne uľahčiť prácu orgánom činných v trestnom konaní a súdom, čiže toto si vynucujú vlastne právnici, aby sa mohli ľahko rozhodovať. Ale medicína nie je čiernobiela a rozhodnutie musí byť čiernobiele na súdoch. Takže toto je vlastne ten dôvod, prečo sa hľadá táto hranica, je to veľmi ťažké zo zdravotného hľadiska."

    S. GYARFAŠOVÁ:
    "Keď hovoríme o tých právnických rozhodnutiach, tak mnohí argumentujú tým, že ak by napríklad marihuana v malom množstve pre osobnú spotrebu bola priestupkom, tak by sa odbremenila vlastne polícia, prokuratúra, orgány činné v trestnom konaní, mnohí zástancovia teda toto hovoria, a mohli by sa venovať tej závažnejšej drogovej kriminalite, napríklad obchodníkom s drogami, dílerom. Ako sa vy pozeráte na takýto právny argument, pán docent?"

    J. ČENTÉŠ:
    "Ja sa na to pozerám asi tak, že v Slovenskej republike máme stav taký, že viac je stíhaných a odsúdených osôb, pretože prechovávajú drogy pre vlastnú potrebu, ako tých, ktorí s takýmito drogami obchodujú, či už pašujú alebo ich vyrábajú. Napríklad na porovnanie uvádzam, že v roku 2010 bolo podľa štatistiky ministerstva spravodlivosti odsúdených celkovo 629 osôb za prechovávanie drog, kým za iné formy protiprávneho konania, ako je výroba, pašovanie, obchodovanie, bolo 490 osôb. Toto ja považujem za nie celkom správne, a viem si predstaviť v prípade určitých zmien z hľadiska trestnosti prechovávania drog pre vlastnú potrebu v Trestnom zákone by polícia mala väčší priestor na to, aby sa viac zamerala na tých obchodníkov s drogami, lebo tí sú omnoho závažnejší, nebezpečnejší pre spoločnosť než tí, ktorí prechovávajú drogy pre vlastnú potrebu."

    Ľ. OHRUHLICA:
    "Ak môžem k tomu dodať takú z môjho pohľadu, je tam ešte jedna iná možnosť, pretože my by sme vlastne nechceli naozaj, aby taký nejaký mladý, 16‑, 17‑ročný po tej psychologickej stránke trpel, keď sa mu toto stalo, potom celý život tým zápisom v registri, tými následkami, ale sú aj také modely, že v prvom, hlavne u mladých, ktorým zadržali tú drogu v malom množstve, sa jedna robí vyšetrenie, mal by byť opakovane negatívne testovaný na marihuanu, v prvom rade pozitívne, teda, že je naozaj užívateľ, a potom sa to najprv berie ako priestupok, ale pri opakovanom zachytení políciou už sa to môže stať trestným činom, pretože nejde nám o legalizáciu, teda tým zmiernením by nešlo o legalizáciu, len o dekriminalizáciu, ale nie takú, že s otvoreným koncom. A takto to v niektorých krajinách aplikujú a tvrdia, že je to efektívne."

    S. GYARFAŠOVÁ:
    "Aká je súdna prax napríklad u nás, kde za prechovávanie jednorazovej dávky trojnásobku v podstate hrozia maximálne tri roky väzenia, a súdy rozhodujú aj nepodmienečne, alebo skôr riešia tieto prípady podmienkou? Pán ČENTÉŠ."

    J. ČENTÉŠ:
    "Moje skúsenosti sú také, že súdy v takýchto prípadoch ukladajú podmienečné tresty odňatia slobody. Nestretol som sa ani s jedným prípadom, aby netrestaná osoba v minulosti, ktorá sa dopustila takéhoto skutku, bola odsúdená na nepodmienečný trest. Zároveň je ale potrebné povedať aj to, že prokurátor, najmä prokurátori využívajú v prípade takýchto osôb inštitút, ktorý sa nazýva podmienečné zastavenie trestného stíhania. To znamená, že zastaví sa trestné stíhanie, určí sa obvinenému skúšobná doba, keď tá skúšobná doba uplynie a on sa osvedčí, tak má to za následok definitívne zastavenie trestného stíhania. To znamená, že aj v prípade tých užívateľov nemožno vidieť len odsúdených, pretože najmä prokurátor, ale aj sudcovia využívajú inštitúty, ako je podmienečné zastavenie trestného stíhania alebo zmier, pretože moje skúsenosti sú také, že keď ide napríklad o 17‑ročného študentka, ktorý dovtedy viedol riadny život, neporušil zákon, nebo odsúdený, ani potrestaný, ani priestupkovo riešený, tak v takomto prípade, ak sú splnené zákonnné podmienky, tak sa zákone voči takejto osobe môže podmienečne zastaviť trestné stíhanie. Má to význam v tom, ako pán doktor OKRUHLICA naznačil, že sa mu to nevykazuje v Registri trestov z hľadiska jeho odsúdenia."

    S. GYARFAŠOVÁ:
    "Len v krátkosti, má zmysel potom tá trojročná hranica, ak vôbec súdy k takémuto kroku neprikročia?"

    J. ČENTÉŠ:
    "No ono tá sadzba do tých troch rokov odňatia slobody býva vnímaná ako veľmi prísna, a práve to je to, na čo som poukázal v úvode svojho vystúpenia, že bolo by vhodné zaoberať sa jednak rozdelením tých drog na mäkké a tvrdé z hľadiska trestného postihu, a v rámci tohoto rozdelenia tie úvahy by mali smerovať k tomu, že či sadzba do troch rokov odňatia slobody nie je veľa. Ono to má význam vtedy, keď je napríklad ten páchateľ odsúdený, že má podmienku, spácha obdobný skutok, a nemôže byť podmienka na podmienku, a môže mu byť to druhé odsúdenie už nepodmienečné. Takže preto z týchto dôvodov je potrebné jednak zvážiť tie účinky drogy na organizmus, aj osobu páchateľa a ďalšie okolnosti, tak ako sú uvedené v Trestnom zákone, aby osoby, ktoré prvýkrát porušia zákon, neboli traumatizované z hľadiska ich potrestania a odsúdenia."

    S. GYARFAŠOVÁ:
    "Nech sa páči."

    Ľ. OHRUHLICA:
    "My máme s tým len taký malý problém, lebo medicínska literatúra nerozlišuje drogy na mäkké, tvrdé, to bolo asi pred tridsiatimi rokmi na žiadosť myslím, Európskej parlamentu, bola jedna taká komisia, ktorá sa rozhodla, zvážila také tie spoločenské, aj ďalšie aspekty, a sa to rozdelilo. Je fakt, že sa brali do úvahy aj tie zdravotné, to, čo som povedal v úvode, že napríklad to predávkovanie nehrozí, my nemáme takéto delenie, ale vieme, že sú také, ktoré sú nebezpečnejšie, ako povedal aj pán docent, a sú také, z hľadiska napríklad smrteľných následkov, a sú také, ktoré sú menej. No ale závisí zase od jednotlivca."

    S. GYARFAŠOVÁ:
    "Pán docent, v krátkosti."

    J. ČENTÉŠ:
    "Ja len krátko poviem, že ten pojem mäkké drogy a tvrdé drogy, nie je to pojem v právnom poriadku. Ale chcel som to len tak na odlíšenie uviesť, že napríklad medzi tie tzv. mäkké drogy by som zaradil konope, živicu z konope, alebo psychotropnú látku obsahujúcu akýkoľvek TBC, alebo izomer, alebo jeho stereochemickú variantu, to znamená, že v týchto prípadoch týchto látok, ktoré som pre zjednodušenie označil ako drogy, ako mäkké drogy, by bolo vhodné zvážiť inú trestnú sadzbu, miernejšiu, ako napríklad v prípade heroínu, kokaínu. To znamená, tak to majú napríklad na porovnanie aj v tej Českej republike stanové, a takéto rozdelenie tých látok na "mäkké" a "tvrdé" drogy, tak to sa mi pozdáva, a myslím si, že to by mohla byť cesta do budúcnosti."

    S. GYARFAŠOVÁ:
    "Ja už pre vás, pán OKRUHLICA, takú poslednú dvojotázku, plynie nám posledná minútka. Ako sa vy dívate ešte na argumenty odporcov, ktorí hovoria, že benevolentnejší prístup vlastne, že marihuana môže byť takisto odrazovým mostíkom k iným tvrdším drogám, že zavrhujú ten benevolentnejší prístup, a v podstate, kde vy vidíte tú prevenciu, lebo rozprávali sme a o vplyve zákona, možno odstrašujúcom vplyve zákona, ale kde vy vidíte to gro tej prevencie:"

    Ľ. OHRUHLICA:
    "No, prevencia je zložitá, vôbec hlavne medzi mladými, ale ten rozdiel je asi v tom, že biologicky marihuana sa nezistilo, že by navádzala človeka, aby išiel potom skúšať tvrdé drogy. To je tzv. teória vstupnej brány, a čo je zaujímavé, vytvára sa tolerancia k alkoholu. Čiže jedine k alkoholu môže byť vstupnou bránou, a druhá vec je expozičná teória, a to sedí, že ten, kto sa stretáva v prostredí, kde sa díluje napríklad marihuana, sa ľahšie dostane aj k exponovaniu, aj dílovaniu iných drog, to je to riziko. A takto sa dostávajú potom aj niektorí..."

    S. GYARFAŠOVÁ:
    "Dekriminalizácia marihuany, tak to je téma, ktorá v sebe skrýva pre, aj proti, a je možno viac ako politickou témou, témou na širšiu odbornú diskusiu. Časť z nej vám ponúklo dnes aj Rádio Slovensko v Téme po sedemnástej. Našimi hosťami boli odborník trestného práva prokurátor doktor Jozef ČENTÉŠ, ďakujeme za účasť."

    J. ČENTÉŠ:
    "Ďakujem aj ja. Dovidenia."

    S. GYARFAŠOVÁ:
    "A lekár Ľubomír OKRUHLICA z Centra pre liečbu drogových závislostí. Ďakujem za účasť v našom štúdiu."

    Ľ. OHRUHLICA:
    "Ďakujem za pozvanie. Dovidenia."


     

    Komentáre
    Buďte prvý/á, kto napíše svoj komentár…
    Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).
    Prihlásenie
    Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

    Online prenos

    Udalosti a podujatia

    • Žiadne udalosti