Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator
    

MÔŽE IMPLEMENTÁCIA PROJEKTU „HODNOTA ZA PENIAZE“ PRINIESŤ NAJLEPŠÍ Z MOŽNÝCH SVETOV I DO ŠPORTU?!  NEPREČÍTANÉ MagOff 

     
    Článok bol nastavený ako .
    20.12.2018 Ladislav Križan (Spracoval: Veronika Vicová )
    PencilPridaj
    Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
    PencilPošli PencilTlač

    CAN THE IMPLEMENTATION OF THE PROJECT „VALUE FOR MONEY“ BRING THE BEST OF THE POSSIBLE WORLDS ALSO IN THE AREA OF SPORT?!

    Mgr. Mgr.. Ladislav Križan, PHD
    Univerzita Komenského v Bratislave,
    Právnická fakulta, Katedra teórie práva a sociálnych vied,
    E-mail: ladislav.krizan@flaw.uniba.sk

    Kľúčové slová:

    šport, financovanie športu, športové právo, športové politiky, športová infraštruktúra, tretí sektor, koncepcia, ministerstvo školstva, vedy výskumu a športu

    Key words:

    sport, financing of sport, sports law, sports policy, sports infrastructure, third sector, strategy, Ministry of Education, Science, Research and Sport

    Abstrakt:

    Autor navrhuje urýchlenú implementáciu projektu „Hodnota za peniaze“ do financovania športu štátom v Slovenskej republike z dôvodu faktov týkajúcich sa minulého, ale i súčasného stavu financovania veľkých športových projektov najmä v oblasti výstavby novej a rekonštrukcie existujúcej športovej infraštruktúry v Slovenskej republike.

    Abstract/Summary:

    Author suggests implementation of project „Value for Money“ without delay into the current status of financing sport by state in the Slovak Republic in the view of the facts regarding past and present status of financing big sports projects especially in the area of building new and renewing existing sports infrastructure in the Slovak Republic.


    Motto:

    Úlohou verejnej politiky je umožniť čo najšťastnejší život čo najväčšiemu počtu ľudí.

    Martin Filko, Pôjdeme doľava, Svet podľa Filka, s. 69

    Problémom nie je veľmi kvalitný obsah programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2016-2020[1], ale vždy nezrealizovaná exekúcia sľubov a plánov v športe od roku 1993 nielen v oblasti financovania športu.

    Od vzniku samostatnej Slovenskej republiky dňa 1. januára 1993 pripravila súčasná vláda Slovenskej republiky aj vďaka participácii športového sektora a nezávislých odborníkov text Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2016-2020, ktorý je konkrétne v časti súvisiacej s oblasťou športu a zdravým životným štýlom obyvateľstva so zameraním na mládež a šport, doteraz nielen podľa názoru autora historicky najpremyslenejší, najkonkrétnejší a najkvalitnejší zároveň. 

    Prívlastku zatiaľ najviac ambiciózneho textu Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v tejto oblasti v histórii sa mu bude ťažké sa zbaviť rovnako.

    V čom je teda problém?

    Po temer dvoch rokoch, ktoré uplynuli od jeho textácie, sa znova ukazuje, že problém nie sú sľuby a plány akejkoľvek politickej reprezentácie, i v oblasti financovania športu, ale následná exekúcia sľubov a plánov počas 4- ročného volebného obdobia. Zjednodušene- čo málo z napísaných sľubov sa už implementovalo, a aká, skôr väčšina, nie resp. výrazne oneskorene a prečo[2].

    od roku 2000 boli napr. verejne publikované vskutku na to obdobie a spoločenskú a politickú situáciu veľmi progresívne až revolučné návrhy v tom čase zástupcu malého športového zväzu ako napr.: „princíp verejné zdroje = verejné informácie, povinné zverejňovanie výročných správ operátorov na internete…“[3].

    K rovnakou osobou už v roku 2000 vyslovenej, no doteraz nezrealizovanej ambícii „všetky verejné zdroje sú zhrnuté do jedného balíka“, dnes nikdy nebolo bližšie. Na jej realizáciu má dnes identická osoba dnes z pozície riaditeľa odboru informácii a financovania športu sekcie štátnej starostlivosti o šport najlepšie predpoklady v doterajšej histórii Slovenskej republiky i vďaka textu Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2016-2020, ktorý deklaruje nasledovné:

    „Vláda vytvorí prostredie, v ktorom bude šport vnímaný ako významná spoločenská činnosť, ktorá zvyšuje kvalitu života každého obyvateľa Slovenskej republiky. Vláda podporí šport na Slovensku tým, že:“

    • zriadi verejnoprávny Fond na podporu športu (podľa vzoru Fondu na podporu umenia) ako nástroj na centralizáciu zdrojov a kontrolu financovania športu na centrálnej úrovni (rezortné strediská, národné športové projekty vlády/ministerstva školstva, dotácie ministerstiev/vlády určené na športovú činnosť, príspevky na športový poukaz, stredné športové školy, odvody z lotérií a podobne“.

    Vznik Štátneho fondu telesnej kultúry v roku 1993 a jeho zrušenie a zánik schválený Uznesením vlády SR č. 904/2001 zo dňa 26.9.2001, ktoré so sebou prinieslo od 1.1.2002 presun jeho zdrojov do kapitoly terajšieho Ministerstva školstva, vedy výskumu a športu SR (ďalej len „MŠVVaŠ SR“) od 1.1.2002, by mali byť zdrojom poučenia. I pre tieto optimistické konštatovania z roku 2004: „Jedným zo základných praktických dosahov zrušenia fondu bola strata možnosti športových a telovýchovných organizácií ovplyvňovať rozdelenie verejných zdrojov do oblasti športu.“[4], ktorých pravdivosť najlepšie preverila skutočná realita rokov jeho fungovania.

    V PLÁNE LEGISLATÍVNYCH ÚLOH VLÁDY SR NA ROK 2017[5] bola ako úloha s poradovým č. 4 v mesiaci jún 2017 úloha „Návrh zákona o fonde na podporu športu“. „Dôvodom predloženia návrhu zákona mala byť centralizácia zdrojov financovania športu a kontroly financovania športu.“. Do marca 2018 však návrh do medzirezortného pripomienkového konania predložený nebol.

    BUDE TENTO CIEĽ PRETO I REÁLNE DOSIAHNUTÝ, A AK ÁNO KEDY?

    Ako totiž ukázal plynúci čas, trvalo viac ako desať rokov, kým sa myšlienky o povinne zverejňovaných výročných správach športových organizácii, dokonca v zákonom ustanovenom kvalitatívnom obsahu navyše overenom audítorom, stali realitou v zmysle § 9 nového zákona o športe s účinnosťou od 1. januára 2016.

    Aj keď povinné zverejňovanie dotačných zmlúv ministerstva školstva a športových organizácii veľmi pomohlo, „princíp verejné zdroje= verejné informácie“ sa sčasti podarilo zrealizovať bez zmeny právnej úpravy dokonca už i skôr[6]. Dialo sa tak postupne najmä vďaka dennodenným anonymným hrdinstvám viacerých pracovníkov štátu najmä zo sekcie štátnej starostlivosti o šport, no najmä vďaka líderstvu a mnoho ročnému osobnému vkladu autora hore už uvedených myšlienok Branislava Strečanského. Ten prešiel zo športového hnutia na stranu štátu, aby sa tu po rokoch pokúsil aspoň sčasti realizovať svoje predstavy o vzájomných vzťahoch štátu, spoločnosti a športu, keďže politikom temer všetkým a vždy akékoľvek ucelené vízie chýbali. Od čias, kedy namiesto nepoužívaného excelu „krstní otcovia športu“ v 90. rokoch po prijatí „prosebníka“ použili gumu a prepísali ceruzkou konečné číslo na začiatku roka, či roky kedy boli peniaze z Tiposu za čias vlády Vladimíra Mečiara údajne nosené v igelitkách a používané na predvolebnú kampaň HZDS po jednostranové sponzorské zmluvy Duckého SPP pre futbalový Slovan na stámilióny korún, je to dnes úplne, ale úplne iné. Až do zverejňovania zmlúv v 2011 sme ani len nevedeli, koľko kto vlastne za celý rok dostal (skryté peniaze v priebehu a najmä na konci roka i po dodatočných peniazoch z MF SR). Dnes je témou validita a reliabilita (spoľahlivosť výskumnej techniky alebo metódy) dát vstupujúcich do vzorca, z ktorého sa delí (veľké) množstvo peňazí, aj keď iba na školstve, keďže pri viac ako 7300 zadaných športových výsledkoch od zväzov, vyše 60 tisíc športovcov v registri a ďalších min. 50-100 iných údajoch za každý jeden zväz 0%-ná chybovosť údajov v ňom sa pri všetkej snahe ani nedá očakávať, hoci v roku 2018 bola opätovne najlepšia v histórii.

    Ak sa na aktuálnu vládnu ambíciu, aby finančné prostriedky z verejných zdrojov na šport boli poskytované a vykazované cez jeden informačný a finančný uzol, pozrieme cez analógiu dĺžky implementácie jednoduchej myšlienky „verejné zdroje = verejné informácie“, poriadne veľká skepsa je na mieste. Skoro 15 rokov je už totiž problém definovaný: „Hneď na úvod analýzy zdrojov a finančných tokov je potrebné pripomenúť, že nie sú k dispozícii porovnateľné a spoľahlivé komplexné časové rady výdavkov, smerujúcich do oblasti športu v SR od začiatku transformácie, čo je obzvlášť zarážajúce v oblasti verejných výdavkov. V podstate jediný ucelenejší dostupný časový rad zahrňuje výdavky rôznych kapitol štátneho rozpočtu od roku 1997 (tabuľka 1). Poukazujeme tiež na neúplnosť, rozporuplnosť a neprehľadnosť existujúcich súborov dát o financovaní oblasti športu, vrátane finančných tokov z verejných zdrojov.[7] , no jeho komplexné riešenie zatiaľ nie. Predpokladať, že v 3. a 4. roku aktuálneho volebného cyklu sa to pozitívne komplexne zmení bez súčasnej implementácie športového satelitného účtu v spolupráci so Štatistickým úradom Slovenskej republiky, s ktorého vznikom a zavedením Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2016-2020 navyše ani nepočíta, je skôr málo pravdepodobné.

    REKONŠTRUKCIA EXISTUJÚCEJ A VÝSTAVBA NOVEJ ŠPORTOVEJ INFRAŠTRUKTÚRY: EŠTE DÔLEŽITEJŠIA TÉMA AKO VZOREC

    Od roku 2001, cca 10 rokov skôr ako v športe!, začalo používať ministerstvo školstva systém, kde vysoké školy dostávajú od neho peniaze na základe vzorca, do ktorého vstupujú exaktné premenné. Vzorec sa roky postupne mení a vyvíja, ale jeho podstata zostáva rovnaká. Štát zastúpený ministerstvom školstva si de facto objednáva určité typy výstupov, pretože je za ne ochotný zaplatiť. Začali školy produkovať viac toho, za čo štát platí? A je to dobre?[8]

    Citované resp. parafrázované stručné populárne info z blogu a ich následná aplikácia na oblasť športu po zmene financovania športu v roku 2011/2012 hovoria, že:

    1) školy naozaj reagujú na motivácie - produkcia všetkých vecí, za ktoré štát platí, sa zvýšila, (to isté sa udialo v národných športových zväzoch, ktoré sa najrýchlejšie adaptovali na vzorec”),

    2) to, ako prudko však „výroba“ konkrétneho výstupu narástla, nezávisí ani tak od lukratívnosti, ale skôr od toho, aké jednoduché je pre školy ho produkovať, (to isté sa udialo v národných športových zväzoch, ktoré sa najrýchlejšie adaptovali na vzorec a vyslali športovcov/ športovkyne i na podujatia tam, kam ich predtým nevysielali, nie kvôli vidine medaile či aspoň dobrého umiestnenia, ale iba kvôli faktickej účasti, čo tak či tak znamenalo výrazné zlepšenie ich postavenia v rebríčku, podľa ktorého dostávajú zdroje”),

    3) najviac narástli výstupy typu počet doktorandov a počet magisterských / bakalárskych študentov, kde školy majú najväčšiu kontrolu nad celou vecou, (to isté sa udialo v národných športových zväzoch, ktoré sa najrýchlejšie adaptovali na vzorec, ktoré trvalo získali resp. skôr najmä „vykázali pre svoj šport“ vyšší počet nových mladých športovcov),

    4) naopak, najmenej rástli zahraničné granty a to napriek tomu, že ich štát motivuje neuveriteľné lukratívnou cenou (za každé euro zahraničného grantu dával škole ďalších 3,5-4 eura). (to isté platí i v športe, kde si rýchly a skutočný medzinárodný úspech alebo kúpite „nákupom“ cez získanie občianstva športovcovi zo zahraničia- na 7 ZOH po roku 1993 získala SR 8 medailových umiestnení, z ktorých pôvodne ruská reprezentantka Anastasia Kuzminová celkovo až 6!- alebo to vôbec nepríde resp. to trvá veľmi dlho a vyhliadky na to sú veľmi neisté).

    Dôležitý je najmä tento záver: „Inými slovami – motivovať je dobré, ale účinok motivácie závisí od kapacity motivovaného. Ani miliarda dolárov nezabezpečí, aby som skákal ako Sergej Bubka. Radšej budem kradnúť limonády zo stánku rýchleho občerstvenia pod tribúnou. Je to možno oveľa menej lukratívne, ale ak je to to jediné, čoho som schopný, tak pri tom zostanem. A preto by sa verejná politika v prípade verejných vysokých škôl mala venovať nielen dopytovej, ale aj ponukovej stránke veci.“

    Tento postreh je kľúčový i na oblasť financovania športu z toho istého ministerstva. Princípy z „načo“ sa preto najmä v 2011/2012 výrazne zmenili na „začo“, čím sa štát pokúsil zaviesť i do financovania športu motivácie chápajúce to, že vychovať víťaza OH trvá roky a je strašne ťažké (zahraničný grant), no finančne motivovať národný športový zväz, aby pritiahlo dieťa, aby pravidelne robilo akýkoľvek šport napr. i cez zákonom o športe plánované, no doteraz nespustené športové poukazy, je výrazne jednoduchšie a rýchlejšie z hľadiska času potrebného na dosiahnutie cieľa (počty študentov).

    Problémom je však kapacita motivovaného národného športového zväzu. Financovanie výstavby novej a rekonštrukcie existujúcej športovej infraštruktúry totiž vplýva resp. úplne determinuje v mnohých prípadoch kapacitu motivovaného národného športového zväzu. A financovanie tejto primárnej kapacity pritom ide mimo vzorca, pomocou ktorého sa cez ministerstvo rozdeľuje národným športovým zväzom najväčší zdroj ich príjmov od štátu! Zjednodušene a inak - existoval pre účely vzorca legitímny spor týkajúci sa rovnosti príležitostí dosiahnuť športové výsledky potrebné na výpočet pomocou vzorca. Konkrétne, či bazénovým plavcom zo Slovenskej plaveckej federácie (za rok 2018 5. najúspešnejšiemu zväzu podľa financovania zo vzorca) majú byť rátané (tvrdila SPF) alebo nie (tvrdilo ministerstvo i SOV) výsledky z vrcholných podujatí z krátkeho 25m i dlhého 50m bazéna súčasne.

    Oveľa dôležitejší z hľadiska obecného princípu rovnosti a následne spravodlivosti medzi športmi navzájom je však iný fakt - ak plavci nemajú prosto dostatok bazénov resp. disponibilných hodín v nich v rozhodných časoch na potrebný objem tréningu, s o plavecké športy sa zaujímajúcimi sa deťmi nemajú kedy a kde pracovať, a nieto z nich ešte vychovať dlhoročnou prácou športovcov medzinárodnej úrovne...

    Národné tenisové centrum za vlád Mikuláša Dzurindu, hokejové štadióny za 1. vlády Róberta Fica[9], futbalové štadióny za 2. vlády Róberta Fica[10] a viac ako 30 miliónov euro v rozpočte ministerstva školstva pod vedením Slovenskej národnej strany na začiatku roka 2017 najprv v schválenom rozpočte neplánovaných, no neskôr v priebehu roka pribudnutých a existujúcich kapitálových investícii[11] za 3. vlády Róberta Fica. Komu, načo, kedy a najmä koľko za posledných cca 15 rokov a nielen zo zdrojov školstva sú dôkazom nesystémového prístupu k výstavbe novej a rekonštrukcie existujúcej športovej infraštruktúry. Nezabúdajme na investície do lodenice v Liptovskom Mikuláši z rozpočtu obrany či Národného tenisového centra č. 2[12] teraz v rozpore so znením zákona o športe priamo! z rozpočtu Ministerstva financií Slovenskej republiky, pri ktorom návrh na uvoľnenie prostriedkov z kapitoly Všeobecná pokladničná správa (teda nie z kapitoly Národného programu rozvoja športu!) v rokoch 2017 až 2019 je podľa neho vo výške 3 mil. eur ročne a predložilo ho na rokovanie vlády Ministerstvo financií SR s tým, že odhadované investičné náklady podľa neho predstavujú cca 15 mil. eur bez DPH, ktoré budú hradené z:

    1)  60 % z dotácie zo štátneho rozpočtu – spolu 9 mil. eur uvoľnené v rokoch 2017, 2018 a 2019.

    2)  40 % z bankového úveru, na splácanie ktorého budú v pomernej miere počas splácania úveru prispievať obaja akcionári spoločnosti, pokiaľ projekt nevygeneruje dostatočné zdroje na splácanie úveru.

    UMOŽNÍ ČO NAJŠŤASTNEJŠÍ ŽIVOT ČO NAJVÄČŠIEMU POČTU ĽUDÍ V ŠPORTE VÝSTAVBA NOVÝCH „ŠPORTOVÝCH DIAĽNIC“ A/ALEBO REKONŠTRUKCIA „ŠPORTOVÝCH CIEST 1. TRIEDY“?!

    Jednoduché a vskutku komplexné riešenie týkajúce sa športovej infraštruktúry neexistuje.

    Zásadný záver je však nasledovný - rovnako ako kapitálové investície u vysokých škôl (kde novú aulu a kde strechu?), i v športe boli a sú najmenej transparentným procesom vo financovaní športu bez ohľadu na dobu a politickú reprezentáciu práve veľké športové projekty najmä v oblasti výstavby novej a rekonštrukcie existujúcej športovej infraštruktúry v Slovenskej republike.

    A nielen u nás. V Českej republike z dôvodu dotácii práve do výstavby novej a rekonštrukcie existujúcej športovej infraštruktúry po väzbe prezident tamojšej FAČR Miroslav Pelta v júni 2017 rezignoval, bývalá námestníčka ministerstva zodpovedná za šport, FAČR i on čelia trestnému stíhaniu za zneužitie právomocí úradnej osoby, zjednaní výhody pri zadaní verejnej zákazky a porušení povinnosti pri správe cudzieho majetku.

    Dnes je tu projekt Hodnota za peniaze. Cez prizmu jeho hodnôt by sa preto spoločnosť mala o prínosoch prípadnej výstavby „športových diaľnic“ a/alebo „rekonštrukcie športových rýchlostných ciest 1. triedy“ zamyslieť aspoň v poradí 3 športov, ktoré po roku 2000 z pohľadu kapitálových investícii získali najviac a otázky na ne môžu byť napr. nasledovné:

    Koľko detí a koľko hodín odohrá a odtrénuje na plánovaných umelých trávach a koľko na „tribúnach“, za ktoré sa platí celkovo nepomerne viac vďaka veľkému projektu obnovy a rekonštrukcie futbalových štadiónov za 45 miliónov z roku 2013 spolu s malým projektom z 2017 (6 miliónov + 2 milióny umelá tráva + DAC)?

    Ako a o koľko hodín projekty obnovy a rekonštrukcie hokejových štadiónov po 2006 + rekonštrukcia ZŠ Ondreja Nepelu za cca 40 miliónov euro, čo bol najväčší investičný projekt v dejinách športu SR po 1993, dokopy v celkovej sume 53 miliónov euro, zvýšili počet disponibilných hodín na tréning ľade pre deti a mládež, a nie o 6:00 v sobotu ráno?

    Ako sa v tenise financovanie Národného tenisového centra č. 1 namiesto najprv SDĽ plánovaných opráv školských telocviční po celom území SR, ktoré následne viedlo k vynikajúcim výsledkom SR v kategórie tenisu mládeže od spustenia NTC prejavilo následne i u tenisových seniorov a ak neprejavilo, prečo a ako to zmeniť?

    Najmä po novele účinnej od 1.1.2017 pomáha znenie právnej úpravy všetkým a bude značiť s plynúcim časom nielen garantované bohatnutie najbohatších ako je futbal a hokej, ale vytvorí blahobyt i pre chudobnejších (+ všetci budú schopní zháňať si pri ekonomickom raste súkromné zdroje z voľného trhu - od 1.1.2018 i cez inštitút charitatívnej reklamy atď.) a dokáže sama od seba vyprodukovať väčšiu rovnosť športov v zmysle rovnosti prístupu resp. rovnosti príležitostí (motto „všetci na rovnakú štartovaciu čiaru“) pri začleňovaní do výsledkovo úspešnej (merané parametrami vzorca alebo alternatívnymi?) spoločnosti vo svete ako je tomu dnes?!

    Tieto otázky nemôžeme zodpovedať zatiaľ kladne nielen pre nefungujúci informačný systém športu. Hlavným dôvodom bol a stále ostal spôsob prideľovania dotácii štátu na financovanie výstavby novej a rekonštrukcie existujúcej športovej infraštruktúry od vzniku SR v 1993 potvrdený konkrétnymi faktami spôsobenými konkrétnymi činmi akýchkoľvek politikov i športových funkcionárov po 1993. Kladné odpovede by boli skôr znakom neprezieravej a prostoduchej dôverčivosti športového hnutia v dobro tých, ktorí majú v rukách (ekonomickú) moc v športe a je jedno v akom to bolo čase a pri moci akej konkrétnej politickej reprezentácie.

    Pre sociálny zmier v športe v 2018 a neskôr budú veľké športové projekty najmä v oblasti výstavby novej a rekonštrukcie existujúcej športovej infraštruktúry v Slovenskej republike veľmi, veľmi rozdeľujúcou témou.

    Prvým predpokladom vecnej diskusie o nich by mal byť ideálne už od roku 2018 postupne budovaný register športovej infraštruktúry (národného významu) v SR vrátane objektívnych charakteristík jej aktuálneho stavu.

    Druhým veľkým testom možnej vecnej diskusie budú zdroje už schválené v štátnom rozpočte na rok 2018 a určené (zatiaľ) na kúpu Národného futbalového štadióna, v ktorom SFZ nemá mať ani len svoje sídlo, pričom za prenájom svojho aktuálneho sídla dnes platí státisíce euro ročne. O čo najefektívnejšom využití týchto 63 miliónov by mala byť diskusia v 2018 cez prizmu hodnôt projektu Hodnoty za peniaze.

    Implementácia projektu „Hodnota za peniaze“ i do športu totiž nezoberie politikom možnosť rozhodnúť sa v súlade so svojou víziou a programom, ale umožní im lepšie rozhodovať v prospech celej spoločnosti, keď majú uprednostniť verejný záujem pred úzkymi záujmami lobistov akéhokoľvek typu. A to i v športe.

    V tomto prípade má ísť totiž o 63 miliónov euro, čo by bol pri ich vyplatení najväčší investičný projekt v dejinách športu SR po 1993 (koľko že to delíme každoročne cez vzorec?), ktorý by prekonal i rekonštrukciu ZŠ Ondreja Nepelu (40 miliónov) navyše ešte o cca 20 miliónov.

    Keďže ani v roku 2018 neprišlo k revízii niektorých jednorazových robustných výdavkov štátu a dotácia MŠVVaŠ SR daná SOV na Slovenský dom počas LOH 2016 v Rio de Janeiro vo výške 1 milión euro[13sa zhruba opakovala výškou i pre ZOH 2018, no financie boli dané iba inou, sofistikovanejšou formou - nie dotáciou z ministerstva, ale darmi a reklamnými zmluvami SOV so štátom vlastnenými obchodnými spoločnosťami (TIPOS, SEPS atď.), položme si pri tej diskusii banálnu otázku.

    Umožnil či umožní čo najšťastnejší život čo najväčšiemu počtu ľudí v športe Slovenský dom počas ZOH 2018, výstavba novej „športovej diaľnice“ v podobe NFŠ a/alebo rekonštrukcia „športových ciest 1. triedy“ po celom Slovensku v podobe športových hál, telocviční či plavární? Nevytvorila by sa za finančnej spoluúčasti samospráv po jesenných voľbách v roku 2018 v ich novom volebnom cykle tretia alternatíva pri neexistujúcich zdrojoch na športové poukazy viac dobra pre viac ľudí v športe po celom území SR a zároveň decentralizovala a nechala sčasti rozhodnutia na aký šport majú ísť navyšujúce sa verejné zdroje až na rodičov dieťaťa ideálne cez športové poukazy u tých najmenších?!

    Dôvodmi pre takéto riešenie by mal byť v najbližších rokoch i naša najrýchlejšie starnúca populácia v rámci celej EÚ, ale i vývoj zdravotníctva, o ktorom Martin Smatana z Inštitútu zdravotnej politiky povedal v roku 2017 nasledovné: „Keď už je pacient v nemocnici, tak to môžeme vnímať ako prehru systému. Keď sa tam dostane, je to zle. Musíme sa zamerať, aby to viac fungovalo v ambulantnej sfére. Krajiny, ktoré sú už také vyspelé, že to nemusia riešiť, tak sa môžu venovať obezite, prevencii. My teraz sanujeme nemocnice, postupne riešime ambulantný sektor, a keď sa dostaneme k tomu, že môžeme riešiť prevenciu, budem veľmi šťastný.

    Kedy to príde?

    O tri až päť rokov. Už sa blížime.“

    Budúcnosť nášho športu, ale i spoločnosti vnímanú najmä cez mieru zapojenia čo najširšej populácie do pravidelných pohybových aktivít to definitívne určite nevyrieši, no problém by mohol byť opäť o niečo menší, lebo k pomyselnému ohňu by sme všetci v kruhu okolo neho mali ak nie rovnako, aspoň najviac rovnako blízko, ako sa len dnes asi dá.

    Poznámky pod čiarou:

    1. Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2016-2020 pre oblasť športu dostupné na internete: http://www.ucps.sk/Programove_vyhlasenie_vlady_Slovenskej_republiky. ^
    2. Porovnaj v historickej retrospektíve sľuby a ich exekúciu v plynúcom čase pri poznaní histórie činností vecne príslušného útvaru štátu - napr. v POLLÁK, M: Činnosť Ministerstva školstva Slovenskej republiky vo vývoji a a v rozvoji štátnej starostlivosti o telesnú výchovu a šport na Slovensku v rokoch 1990-2006. Bratislava: MŠ SR, Sekcia štátnej starostlivosti o šport. 2006. Verejne nepublikovaný materiál resp. v príspevkoch jej dlhoročných pracovníkov - napr. bývalého riaditeľa odboru financovania športu, vysokého predstaviteľa Štátneho fondu telesnej kultúry resp. i generálneho riaditeľa celej sekcie ČAMBAL, L.: Základné tézy nového smerovania spôsobu financovania športu na Slovensku v období rokov 2001 až 2010. In KOSORÍN, S. - GERHÁTOVÁ, B. - MIKULA, P.: Východiská programu rozvoja športu na Slovensku. Zborník vybraných príspevkov z Celoslovenského športového fóra 2000. Bratislava, 5. december 2000, Bratislava: Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, Sekcia športu detí a mládeže. 2000, resp. iné neskoršie práce JAKOBY, M. - MORVAY, K. - GREXA, J.: Financovanie športu v Slovenskej republike. Bratislava, Inštitút pre verejné otázky, september 2003, SEKCIA ŠTÁTNEJ STAROSTLIVOSTI O ŠPORT MŠ SR: Správa o stave športu v SR. Bratislava: Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, 2004, KPMG: Koncepcia financovania športu v Slovenskej republike. Analyticko- koncepčná štúdia. December 2012. resp. v mnohých iných článkoch na webe www.ucps.sk a v nich uvedených odkazoch.^
    3. STREČANSKÝ, B.: Vízia vzťahu štát - šport. In tamtiež, s. 14-15.^
    4. JAKOBY, M. - MORVAY, K. - GREXA, J.: Financovanie športu v Slovenskej republike. Bratislava, Inštitút pre verejné otázky, september 2003, s. 15.^
    5. ) http://www.vlada.gov.sk/data/files/6771_plu-2017.pdf.^
    6. Pozri informácie o financovaní športu z Národného programu rozvoja športu podľa jednotlivých výziev: https://www.minedu.sk/financovanie-sportu-do-31122016/ resp. register poskytnutých dotácii a najmä ich vyúčtovanie už od roku 2009, ktoré je prístupné kedykoľvek a komukoľvek spôsobom umožňujúcim hromadný prístup cez webové sídlo ministerstva - https://www.minedu.sk/register-poskytnutych-dotacii/ ^
    7. JAKOBY, M. - MORVAY, K. - GREXA, J.: Financovanie športu v Slovenskej republike. Bratislava, Inštitút pre verejné otázky, september 2003, s. 14^
    8. SIČÁKOVÁ - BEBLAVÁ E. - BEBLAVÝ, M. - MEDERLY, P. : Innovations in Financing Higher Education in Slovakia. [online], 30.09.2010 [citované 22.2.2018] Dostupné na internete: https://papers.ssrn.com/sol3/papers.cfm?abstract_id=1935824 resp. z nej stručné populárne info sú dostupné i na blogu s názvom Medové motúzy a karenty. [online], 04.10.2010 [citované 22.2.2018] Dostupné na internete: https://blog.etrend.sk/analyza-dokazala/medove-motuzy-a-karenty-2.html.^
    9. Pozri prehľad v blogu- KRIŽAN, L.: Máme u nás vo financovaní hokeja pekný hokej?! [online], 30.04.2013 [citované 22.2.2018] Dostupné na internete: https://ladislavkrizan.blog.sme.sk/c/327305/Mame-u-nas-vo-financovani-hokeja-pekny-hokej.html. ^
    10. Vládou SR vo februári 2013 schválený materiál, ktorý nikdy nebol predmetom participácie v medzirezortnom pripomienkovom konaní, pretože doň nikdy nebol zaradený a bol následne opakovane Vládou SR i menený a dopĺňaný, je dostupný tu: http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=22156.^
    11. Vládou SR v júli 2017 schválený materiál, s ktorým Vládou SR i NR SR schválený rozpočet na rok 2017 nerátal: http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=26700.^
    12. Pozri materiál predložený MF SR do medzirezortného pripomienkového konania ako LP/2017/181 pod názvom Návrh na uvoľnenie finančných prostriedkov pre NTC Košice, a. s. na vybudovanie tréningového centra v Košiciach- dostupný tu: https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2017/181.^
    13. Jej podkladom bola 14 riadková žiadosť o dotáciu, ktorá bola úspešná v 100% výške a drvivá časť išla na prenájom nehnuteľností na pár dní/týždňov a bola v rovnakej výške ako súčet 37 dotácii najmenej dotovaných športových zväzov z celkového počtu 87 dotovaných zväzov v predmetnom roku.^
    Komentáre
    Buďte prvý/á, kto napíše svoj komentár…
    Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).
    Prihlásenie
    Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

    Online prenos

    Udalosti a podujatia

    • Žiadne udalosti