Nadobúdateľ licencie prednostných práv NEPREČÍTANÉ 

Proces registrácie názvu internetovej domény najvyššej úrovne .eu^[1] začal 7. decembra 2005. Tento proces prebieha podľa zásady „kto prv príde, ten prv melie“, a teda prvý žiadateľ má prednosť. Počas obdobia prvých štyroch mesiacov registrácie, ktoré sa zvykne nazývať „Sunrise Period“, mali právo požiadať o registráciu iba držitelia prednostných práv a verejné orgány. Okrem toho sa rozlišovalo medzi rôznymi držiteľmi prednostných práv. Prvé dve mesiace tak bola registrácia vyhradená majiteľom národných ochranných známok a ochranných známok Spoločenstva, ako aj geografických označení. Toto výsadné oprávnenie mohli uplatniť aj nadobúdatelia licencií k uvedeným právam. Podľa uplatniteľnej právnej úpravy EURid^[2], orgán poverený touto registráciou, vykoná registráciu názvov domény, o ktorú požiada podnik so sídlom v Európskej únii.

Americká spoločnosť Walsh Optical ponúka na svojej internetovej stránke kontaktné šošovky a ďalšie optické výrobky. Niekoľko týždňov pred začiatkom „Sunrise Period“ si nechala zapísať ochrannú známku Beneluxu „Lensworld“. Okrem toho uzatvorila „licenčnú zmluvu“ s Bureau Gevers, belgickou spoločnosťou vykonávajúcou poradenstvo v oblasti duševného vlastníctva. Podľa tejto zmluvy mala Bureau Gevers vykonať registráciu názvu domény .eu vo vlastnom mene, ale na účet spoločnosti Walsh Optical. Dňa 7. decembra 2005, v prvý deň obdobia „Sunrise Period“, Bureau Gevers požiadala EURid o registráciu názvu domény „lensworld.eu“. Dňa 10. júla 2006 bolo tento názov domény zaregistrovaný v prospech spoločnosti Bureau Gevers. 

Dňa 17. januára 2006 belgická spoločnosť Pie Optiek, ktorá pôsobí v oblasti internetového predaja kontaktných šošoviek, okuliarov a ďalších optických výrobkov, takisto požiadala EURid o registráciu názvu domény „lensworld.eu“. Krátko predtým tiež požiadala o zápis obrazovej ochrannej známky Beneluxu obsahujúcej slovné označenie „Lensworld“. EURid však jej žiadosť zamietol z dôvodu prednosti žiadosti podanej spoločnosťou Bureau Gevers. Spoločnosť Pie Optiek teraz tvrdí, že Bureau Gevers konala špekulatívne a protiprávne.

V tomto kontexte cour d’appel de Bruxelles (Belgicko), rozhodujúci o odvolaní v tejto veci, požiadal Súdny dvor, aby upresnil pojem „nadobúdateľ licencie“, ktorý má oprávnenie žiadať o registráciu počas prvej fázy „Sunrise Period“.

Na úvod Súdny dvor konštatoval, že pojem „nadobúdateľ licencie“ nie je v práve Únií definovaný. V tomto kontexte Súdny dvor pripomenul, že doména najvyššej úrovne .eu bola vytvorená s cieľom, aby sa vnútorný trh na virtuálnom trhu internetu viac zviditeľnil tým, že táto doména poskytne jasne vymedzené spojenie s Úniou, ako aj umožní podnikom, organizáciám a fyzickým osobám v Únii, aby sa registrovali v špecifickej doméne, ktorou sa toto spojenie zviditeľní.

S ohľadom na tento cieľ sa v doméne najvyššej úrovne .eu registrujú názvy domén, ak o to požiada akýkoľvek podnik, ktorý má štatutárne sídlo, centrálnu správu alebo hlavné miesto podnikania v Únii, alebo akákoľvek organizácia so sídlom v Únii bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie vnútroštátneho práva, ako aj akákoľvek fyzická osoba s bydliskom v Únii. Takéto podniky, organizácie a fyzické osoby sú osobami spôsobilými dať zaregistrovať jeden alebo viac názvov domény pod doménou .eu.

Iba držitelia prednostných práv, ktorí majú svoje štatutárne sídlo, svoju centrálnu správu alebo hlavné miesto svojho podnikania v Únii, sú spôsobilí počas obdobia „Sunrise Period“ dať zaregistrovať jeden alebo viac názvov domény pod doménou .eu. Rovnako nadobúdatelia licencií prednostných práv sú spôsobilí žiadať o registráciu, ak spĺňajú kritérium prítomnosti na území Únie a sú namiesto držiteľa prednostných práv držiteľmi aspoň časti dotknutých prednostných práv a/alebo sú ich držiteľmi aspoň dočasne.

Bolo by totiž v rozpore s cieľmi dotknutej právnej úpravy, ak by sa držiteľovi prednostných práv, ktorý nespĺňa kritérium prítomnosti na území Únie, umožnilo získať názov domény .eu v jeho prospech prostredníctvom osoby, ktorá uvedené kritérium prítomnosti spĺňa, no nie je držiteľom ani časti uvedených práv, a to ani dočasne.

Navyše sa Súdny dvor domnieva, že zmluva, ktorou sa druhá zmluvná strana nazývaná „nadobúdateľ licencie“ zaviaže, že za odmenu vyvinie primerané úsilie smerujúce k podaniu žiadosti a dosiahnutiu registrácie názvu domény .eu v prospech majiteľa ochrannej známky, sa podobá viac na zmluvu o poskytovaní služieb ako na licenčnú zmluvu. Platí to o to viac, ak takáto zmluva uvedenému nadobúdateľovi licencie nepriznáva právo obchodne používať túto ochrannú známku.

Z toho vyplýva, že takúto zmluvu nemožno považovať za licenčnú zmluvu v zmysle práva ochranných známok. Preto druhú zmluvnú stranu, ktorej úlohou je požiadať o registráciu názvu domény .eu v prospech majiteľa dotknutej ochrannej známky, nie je možné považovať za „nadobúdateľa licencie prednostných práv“ v zmysle uplatniteľnej právnej úpravy.