Pojem: pohybovo aktívny životný štýl

ŠPIČKOVÝCH A ÚSPEŠNÝCH UBÚDA, POMÔCŤ MÁ PROJEKT
Ešte za éry Československa fungoval prepracovaný systém testovania, výberu a výchovy športových talentov z radov školákov, z ktorých vyrastali aj majstri sveta, či olympijskí medailisti. Ten pomáhal nielen nájsť tie najväčšie talenty a včas ich podchytiť, ale mal aj vplyv na celkovú popularitu športu u detí.

V zmysle Usmernenia EÚ o fyzickej aktivite - Odporúčané politické opatrenia na podporu fyzickej aktivity posilňujúcej zdravie (ďalej len „Usmernenie“) možno zhrnúť nasledovné:

Je dôležité, aby členské štáty EÚ vypracovali národné plány na podporu fyzickej aktivity s cieľom pomôcť upraviť nezdravé životné návyky a podporiť informovanosť o prínosoch fyzickej aktivity pre zdravie. V týchto plánoch by sa zohľadnilo prostredie, zvyky a kultúrne charakteristiky každej krajiny.

Z pohľadu spoločnosti sa na „šport“ dá pozrieť ako na vykonávanie dobrovoľnej voľnočasovej pohybovej aktivity ako náhrady za nevyhnutnosť telesne pracovať (šport pre zdravie) alebo ako na vykonávanie telesnej aktivity na takej úrovni majstrovstva, ktorá je atraktívna pre osoby, ktoré sa na tomto vykonávaní nepodieľajú (elitný šport). Cieľom použitia verejných prostriedkov na šport by mala byť maximalizácia pridanej hodnoty, ktorú šport prináša spoločnosti. Táto pridaná hodnota na Slovensku nie je jasne kvantifikovaná. Prevláda vnímanie športu z minulého storočia, to znamená primárne ako boj o medaily na medzinárodnej scéne. Šport ako predpoklad zdravia štát nevníma prioritne, o čom svedčí okrem iného aj vyučovanie telesnej výchovy na školách spôsobom, ktorý nevychováva mladých ľudí k pohybu, nekoordinované financovanie športu pre zdravie mnohými útvarmi štátnej správy a podobne. V elitnom športe napriek čiastočnému pokroku prevláda snaha štátu o riadenie jednotlivých športov, finančné nadhodnocovanie niektorých „tradičných“ športových odvetví (ktoré nezodpovedá ich domácemu a zahraničnému významu), viackoľajné financovanie z toho istého zdroja a pod.

Riešením môže byť presné kvantifikovanie pridanej hodnoty športu pre spoločnosť. Sledovať výstupné ukazovatele, ktorými sú napríklad počet obyvateľov, ktorí športujú pre zdravie, výsledky elitných športovcov s ohľadom na význam, aký majú pre domácu a zahraničnú verejnosť. Prostriedky z verejných zdrojov na centrálnej úrovni zlúčiť do jednej rozpočtovej kapitoly a ustanoviť ich správcu (napríklad Agentúru pre šport) s verejným kontraktom. Starostlivosť o jednotlivé športy prenechať národným športovým zväzom a odstrániť administratívne a legislatívne prekážky pre vykonávanie profesií v športe. Zákonom o športe definovať intervenciu štátu do športu na princípoch rovnosti prístupu a odstránenia informačnej nerovnosti.