Pojem: priestupok

Príspevok analyzuje protiprávne konanie, ktorého sa môže dopustiť príslušník Policajného zboru, ak poruší predpisy o ochrane utajovaných skutočností. Prináša postupy príslušných orgánov realizujúcich disciplinárne konanie voči príslušníkovi Policajného zboru, charakterizuje právne následky, ktoré môžu byť vyvodené voči príslušníkovi Policajného zboru porušujúcemu predpisy o ochrane utajovaných skutočností.

Autorka článku poukazuje na obligatórnu povinnosť správneho orgánu na území Slovenskej republiky nariadiť v konaní o priestupku ústne pojednávanie v komparácii s novou právnou úpravou v Českej republike, uskutočnenou zákonom č. 250/2016 Sb. o zodpovednosti za priestupky a konanie o nich. Článok pojednáva o zásadnej zmene v novej právnej úprave pri inštitúte ústneho pojednávania v Českej republike. Novou právnou úpravou sa obligatórna povinosť nariadiť ústne pojednávanie zmenila na povinnosť fakultatívnu, a teda došlo i k prelomeniu zásady ústnosti.

Článok sa zaoberá problematikou blokového konania v súvislosti s možnosťou uplatnenia práva na súdnu ochranu garantovanú Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami a dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Článok popisuje zásady a princípy blokového konania s dôrazom na využitie zákonných inštitútov slúžiacich na zabezpečenie dodržiavania zákonnosti a správnosti postupov správnych orgánov. Autor rozoberá procesnú povahu rozhodnutia a jednotlivé špecifiká postupu v blokovom konaní, ktoré sú hlavnou zárukou priznania možnosti súdnej ochrany pred zásahmi do práv osôb v konaniach pred správnymi orgánmi.

Autor sa v článku zaoberá novelou zákona o cestnej premávke, ktorá týmto zavádza nový inštitút objektívnej zodpovednosti ako správneho deliktu. Autor zároveň poukazuje aj na ďalšie zmeny, ktoré uvedená novela zavádza. V ďalšej časti autor upozorňuje na možné aplikačné problémy konkrétnej právnej úpravy a poukazuje najmä na judikatúru súdov, ktorá osobám v konaní o správnom delikte poskytuje ochranu obdobnú ako v konaní o priestupku ako aj poukazuje na problematiku fixných sadzieb pokút a ďalších problémov, ktoré uvedená novela prináša.

Autor článku sa v úvode zaoberá definíciou priestupku, uvádza možné aplikačné problémy pri odhaľovaní priestupkov v cestnej premávke za pomoci stacionárneho radaru, reaguje na úvahu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“) de lege ferenda zaviesť objektívnu zodpovednosť prevádzkovateľa vozidla za spáchaný priestupok a konštruktívne ponúka iné legislatívne riešenie, ktoré by mohlo byť využité na dosiahnutie legitímneho cieľa.. Autor tiež kriticky poukazuje na zmeny, ktoré priniesla nepriama novela zákona o priestupkoch v roku 2009 v súvislosti s inštitútom osoby blízkej. V závere článku sa autor venuje aj disparite vo výške pokút za dopravné a iné priestupky udeľované podľa tzv. sadzobníka pokút.