Tématická oblasť: Európske právo verejné

Zákon č. 383/2011 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste z 19. októbra 2011, redakčne spracovaný na portáli UčPS.

V prípade Mikolajová proti Slovenskej republike posudzoval Európsky súd pre ľudské práva  porušenie:
- článku 6 odsek 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd - práva na prezumpciu neviny a
- článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd - práva na rešpektovanie súkromného života a ochranu cti, 
ktoré mali byť spôsobené uznesením o odložení trestného stíhania vydaným políciou.

V prípade Salduz vs. Turecko Európsky súd pre ľudské práva posudzoval  porušenie:

• článku 6, odsek 1  Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd  v súvislosti s namietanou nemožnosťou sťažovateľa oboznámiť sa s vyjadrením, ktoré predložil Principal Public Prosecutor (rozumej prokurátor zastupujúci štát na odvolacom súde) na odvolací súd a s namietanou nemožnosťou sťažovateľa poskytnúť vlastné stanovisko k predmetnému vyjadreniu
• článku 6, odsek 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v súvislosti s nedostatkom spočívajúcim v nezabezpečení právnej pomoci pre sťažovateľa počas policajného zatknutia

Všeobecná deklarácia ľudských práv z roku 1948 zaručuje rovnaké zaobchádzanie vo svojom čl. 2. Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach v čl. 2 ods. 2 a v čl. 3. Princíp rovnakého odmeňovania ako súčasť zásady rovnakého zaobchádzania je zakotvený v Dohovoroch Medzinárodnej organizácie práce (MOP) č. 100/1951 a č. 111/1958. Podľa MOP do kategórie štandardov rovnakého zaobchádzania spadá aj Dohovor o pracovníkoch s rodinnými povinnosťami (č. 156/1981), ktorí by nemali podliehať diskriminácii z toho dôvodu, že medzi ich rodinnými povinnosťami a pracovnými povinnosťami vznikol konflikt. Podľa Dohovoru MOP č. 183/2000 by ani materstvo, resp. tehotenstvo nemali predstavovať dôvod na diskrimináciu. Charta základných práv EÚ tiež zaručuje v čl. 20 a 21 rovnaké zaobchádzanie a zákaz diskriminácie.

Prinášame informáciu o tom, že koncom roku 2011, resp. začiatkom roku 2012 Dohovor Rady Európy o vzájomnej pomoci v trestných veciach z 20.4.1959 (dohovor č. 30) ratifikovali štáty, ktoré nie sú členskými štátmi Rady Európy - Čilská republika a Kórejská republika (Južná Kórea). 

Druhý dodatkový protokol k uvedenému európskemu dohovoru (dokument č. 182) ratifikovali Čilská republika, Ukrajinská republika a Írska republika.