Pojem: amatérsky klub

Autor sa v predkladanom príspevku snaží uvažovať o možnosti vyvrátenia tvrdenia, že športová činnosť je len jedna a nie je možné ju ďalej deliť na jej ďalšie - akési podskupiny či formy. Na základe vzťahu medzi športujúcim subjektom a športovým klubom či iným subjektom, na základe odplatnosti, prípadne na základe neexistencie týchto skutočností uvažuje o možnosti rozdelenia športovej činnosti na jej ďalšie druhy. Formuluje definíciu profesionálneho výkonu športovej činnosti, poloprofesionálneho a amatérskeho výkonu športovej činnosti.

Európska komisia dňa 7. februára 2013 zverejnila štúdiu, podľa ktorej futbalové kluby ročne míňajú zhruba tri miliardy EUR na prestupy hráčov.

Väčšina finančných prostriedkov sa sústreďuje v niekoľkých kluboch s najväčšími príjmami alebo podporou bohatých investorov, a len veľmi málo z nich pripadne menším klubom alebo amatérskym súťažiam, ktoré sú dôležitými liahňami nových talentov.

Štúdia vychádza sedemnásť rokov po rozsudku vo veci Bosman, ktorý odstránil prekážky vo voľnom pohybe hráčov, a viedol k rozsiahlym zmenám v organizácii európskeho i svetového profesionálneho futbalu.

V predkladanom príspevku sa autor venuje inštitútu novácie v športovom práve. Jej výskyt v zmluvných vzťahoch medzi športovým klubom a profesionálnym športovcom spôsobuje už na prvý pohľad nemalé právne problémy. Pravidelné nevyplácanie mesačnej odmeny za výkon športovej činnosti športovým klubom športovcovi sa na základe jej existencie môže stávať bežným pravidlom, voči ktorému sa hráči nemôžu brániť. Dá sa opísaná situácia riešiť a dokázal by ju odstrániť národný športový zväz? Tri návrhy, ktoré autor predkladá by mohli byť impulzom k začatiu dišputy o možnostiach a potrebách riešenia opisovaného faktického stavu.

Už celé desaťročia sa šport zaraďuje k významným sociálno-kultúrnym javom. Okrem toho je však aj hospodárskym fenoménom a zdrojom významných príjmov pre jednotlivé subjekty, ktoré sa aktívne podieľajú na jeho fungovaní. Ekonomický rozmer sa dostal do popredia s postupnou profesionalizáciou športu, ktorá neobišla ani Slovenskú republiku. Zákony regulujúce šport, a najmä jeho profesionálnu zložku, nie vždy v dostatočnej miere reflektujú stupeň spoločenského a hospodárskeho vývoja športovej činnosti i celej spoločnosti. Medzi sporné témy môžeme zaradiť aj takú základnú vec, ktorou je právne postavenie profesionálneho športovca vykonávajúceho športovú činnosť v kolektívnych športoch. Od toho sa odvíjajú ďalšie vzťahy spojené s nežiaducim únikom z pôsobnosti predpisov pracovného práva významnej skupiny ekonomicky činných fyzických osôb – profesionálnych športovcov.

Autor sa v príspevku zamýšľa nad právnou povahou vzťahu profesionálneho športovca a športového klubu. Bližšie analyzuje dva protichodné právne názory. Podľa prvého názorového prúdu by športovec kolektívneho športu mal mať právny status zamestnanca. Proti týmto záverom sa vyslovujú argumenty opierajúce sa o prax a čiastočne o právne predpisy sociálneho zabezpečenia. V závere autor poukazuje na možné alternatívy zmeny právnej úpravy de lege ferenda.