Pojem: dobrovoľnícka činnosť (dobrovoľníctvo)

Obsahom článku je priblíženie niektorých aspektov dobrovoľníctva ako samostatného právneho a spoločenského inštitútu vo vybraných krajinách sveta – Spojené štáty americké, Talianska republika, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, Rumunsko, Slovinská republika.

Dobrovoľníctvo chápeme ako konanie slobodnej vôle, bez nároku na finančnú odmenu v prospech iných. Túto činnosť môžeme vnímať z viacerých aspektov. Ak pre dobrovoľníctvo hľadáme terminologicky zhodný význam, u viacerých autorov sa zhoduje základná podstata v kontexte s dobrovoľníctvom, a to je dobročinnosť, prospešnosť, nezištnosť, ochota ... a „láska“ ako hodnota k človeku, k človečenstvu. Pri klasifikácii dobrovoľníctva mi celkom prirodzene príde spojitosť s čímsi prirodzeným, samozrejmým, čo je vlastné človeku. Teda dobrovoľníctvo by malo byť a stať sa prirodzenou, ľudskou službou, ktorá vychádza z vnútorného hlasu človeka s istou „vášňou“ pre pomoc iným.

Príspevok sa zaoberá otázkami dobrovoľníctva. Je jav, ktorý je prítomný v našej spoločnosti od nepamäti. Jeho význam aj podoby sa v rôznych dobách menili. Vždy však tvorilo dôležitú súčasť života a rozvoja spoločnosti. Aký je súčasný obraz dobrovoľníctva v praxi? Dobrovoľníctvo nie je predovšetkým užitočné trávenie voľného času bez nároku na odmenu, ale je to predovšetkým prejav istej mentality, kultúry, hodnotového systému.

Trnavská arcidiecézna charita buduje systém pomoci ľuďom v núdzi prostredníctvom Siete Farských Charít (SFCH). Táto sieť je akcieschopná , logisticky riadená dobrovoľnícka aktivita aktívnych jednotlivcov angažujúcich sa v charitnom diele Trnavskej arcidiecézy.

Predkladaný príspevok prináša zhrnutie prezentácie Mgr. Zuzany Zajíčkovej o financovaní, resp. podpore športu z iných ako verejných zdrojov na konferencii „Šport a právo“, konajúcej sa v Poprade v októbri 2014.

Slovenský Červený kríž je najväčšou a najstaršou neziskovou, dobrovoľnou humanitnou spoločnosťou v Slovenskej republike. Svoju činnosť a všetky aktivity zabezpečuje prostredníctvom svojich členov a dobrovoľníkov v miestnych a územných spolkoch SČK a profesionálnych pracovníkov v ústrednom sekretariáte a sekretariátoch územných spolkoch SČK.

Červený kríž bol založený v roku 1863 na podnet švajčiarskeho obchodníka Henry Dunanta.

„Dobrovolnictví není oběť, ale přirozený projev občanské (lidské) zralosti. Přináší konkrétní pomoc tomu, kdo ji potřebuje, ale zároveň poskytuje dobrovolníkovi pocit jeho smysluplnosti, je zdrojem jeho nových zkušeností a dovedností a obohacením jeho života“.

Olga Sozanská, Jiří Tošner, Jaroslav Slaný

Dobrovoľníctvo sa robí so srdcom a je prejavom práce jednotlivca v prospech verejnosti. Uplatnenie dobrovoľníctva ako fenoménu spolupatričnosti, nezištnosti, ochoty a vôle nachádzame v kontexte každej profesie a v každom časovom období. Dobrovoľníctvo je terminologicky popisované rôznymi klasifikáciami, ktoré korešpondujú jednotným východiskom. Tým východiskom je konať dobro, vstupovať do činnosti nezištne a bez očakávania.

Vlastné počiatky európskeho záujmu o šport sú spojené s právne nezáväznými dokumentmi: Adoninovou správou komisie pre Európu občanov z roku 1985, ktorá prvá upozornila na význam športu v EÚ, a ďalšími dvoma správami – Larivovou (1994) a Packovej (1997). Z nich prvá trvala prísne na dodržiavaní práva aj v oblasti športu. Druhá správa už bola formulovaná inak, a dokonca volala po uznaní špecifického charakteru športu a autonómie športového hnutia.

V zmluve z Amsterdamu (1997) sa pritom šport už dostal do príloh, resp. nezáväzných záverečných protokolov: Deklarácia č. 29 výslovne uznala sociálnu hodnotu športu. V roku 1997 (13. júna) zároveň Európsky parlament prijal rezolúciu o úlohe EÚ v oblasti športu.

Znenie zákona č. 288/1997 Z.z. o telesnej kultúre a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení zákona č. 479/2008 Z. z. (účinný od 01.12.2008)