Učená právnická spoločnosť prináša informácie aj o legislatívnom procese v krajinách EU. Pre poznanie legislatívneho prostredia ide o zaujímavé informácie, ktoré dotvárajú obraz o legislatíve v krajine EU.

V predkladanom príspevku sa autor venuje inštitútu novácie v športovom práve. Jej výskyt v zmluvných vzťahoch medzi športovým klubom a profesionálnym športovcom spôsobuje už na prvý pohľad nemalé právne problémy. Pravidelné nevyplácanie mesačnej odmeny za výkon športovej činnosti športovým klubom športovcovi sa na základe jej existencie môže stávať bežným pravidlom, voči ktorému sa hráči nemôžu brániť. Dá sa opísaná situácia riešiť a dokázal by ju odstrániť národný športový zväz? Tri návrhy, ktoré autor predkladá by mohli byť impulzom k začatiu dišputy o možnostiach a potrebách riešenia opisovaného faktického stavu.

Mechanizmus poukazovania podielu zo zaplatenej dane (nazývaný aj daňová asignácia) prešiel od svojho vzniku viacerými dôležitými zmenami. Pôvodne mohli iba fyzické osoby (teda „ľudia“) poukázať 1% zo svojej zaplatenej dane z príjmu v prospech prijímajúcej organizácie. Po dvoch rokoch takéhoto fungovania nastala v mechanizme prvá zásadná zmena – zvýšilo sa percento poukazovaného podielu z 1% na 2% a súčasne ako v jedinej krajine na svete sa umožnilo aj právnickým osobám, aby poukazovali svoje 2% zo zaplatenej dane v prospech prijímajúcich organizácií. Možnosť poukázať 2% z dane sa neustále vyvíjala, neskôr prišli v mechanizme 2% ďalšie zmeny, ako napríklad zvýšenie minimálnej sumy na poukázanie 2% od fyzických osôb z 20 Sk na 100 Sk, zmeny v účeloch, na ktoré sa možu používať financie z 2%, rozšírenie okruhu právnych foriem, ktoré môžu prijímať 2%, či predĺženie doby na zverejnenie špecifikácie použitia financií v Obchodnom Vestníku. 

V tomto príspevku naznačíme stručný prierez vybraných rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie v oblasti športu a pokúsime sa zamyslieť nielen nad ich vplyvom k ďalšiemu rozvoju a smerovaniu športovej činnosti.

Nanajvýš aktuálnou témou v súčasnosti je i problematika reformy prokuratúry, ktorá sa má podľa zámeru uskutočniť tak po organizačnej, štrukturálnej, ale i obsahovej stránke. V debate, ktorá sa okolo tejto problematiky rozprúdila sa vyskytujú i názory, ktoré volajú po reforme pôsobností prokuratúry v oblasti netrestnej a to, napr. nahradením prokurátorského dozoru správnym súdnictvom. Autor sa preto v úvode príspevku zaoberá niektorými historickými súvislosťami medzi správnym súdnictvom a dozorom prokuratúry, medzinárodnými aspektmi pôsobnosti prokuratúry z hľadiska netrestného a spoločnými črtami a odlišnosťami medzi správnym súdnictvom a dozorom prokuratúry a na základe čoho načrtáva svoj názor na súčasné i budúce riešenie tohto problému.