Prinášme vám REAKCIU odbornej komunity, ktorá sa podieľala na príprave návrhu zákona o športe i na jeho následnej implementácii do praxe, na článok Mariána Šima s názvom "Veľký zákon a malé pomery" zverejnený v decembri 2018 v tom čase ešte v médiách SOV (dnes SOŠV).

REAKCIU publikujeme v médiách UčPS až po tom, čo SOŠV odmietol REAKCIU uverejniť vo svojich médiách obdobným spôsobom ako bol uverejnený diskutabilný článok Mariána Šima, ktorý REAKCIU vyvolal.

Z pohľadu spoločnosti sa na „šport“ dá pozrieť ako na vykonávanie dobrovoľnej voľnočasovej pohybovej aktivity ako náhrady za nevyhnutnosť telesne pracovať (šport pre zdravie) alebo ako na vykonávanie telesnej aktivity na takej úrovni majstrovstva, ktorá je atraktívna pre osoby, ktoré sa na tomto vykonávaní nepodieľajú (elitný šport). Cieľom použitia verejných prostriedkov na šport by mala byť maximalizácia pridanej hodnoty, ktorú šport prináša spoločnosti. Táto pridaná hodnota na Slovensku nie je jasne kvantifikovaná. Prevláda vnímanie športu z minulého storočia, to znamená primárne ako boj o medaily na medzinárodnej scéne. Šport ako predpoklad zdravia štát nevníma prioritne, o čom svedčí okrem iného aj vyučovanie telesnej výchovy na školách spôsobom, ktorý nevychováva mladých ľudí k pohybu, nekoordinované financovanie športu pre zdravie mnohými útvarmi štátnej správy a podobne. V elitnom športe napriek čiastočnému pokroku prevláda snaha štátu o riadenie jednotlivých športov, finančné nadhodnocovanie niektorých „tradičných“ športových odvetví (ktoré nezodpovedá ich domácemu a zahraničnému významu), viackoľajné financovanie z toho istého zdroja a pod.

Riešením môže byť presné kvantifikovanie pridanej hodnoty športu pre spoločnosť. Sledovať výstupné ukazovatele, ktorými sú napríklad počet obyvateľov, ktorí športujú pre zdravie, výsledky elitných športovcov s ohľadom na význam, aký majú pre domácu a zahraničnú verejnosť. Prostriedky z verejných zdrojov na centrálnej úrovni zlúčiť do jednej rozpočtovej kapitoly a ustanoviť ich správcu (napríklad Agentúru pre šport) s verejným kontraktom. Starostlivosť o jednotlivé športy prenechať národným športovým zväzom a odstrániť administratívne a legislatívne prekážky pre vykonávanie profesií v športe. Zákonom o športe definovať intervenciu štátu do športu na princípoch rovnosti prístupu a odstránenia informačnej nerovnosti.

Prinášame Vám SUMARIZÁCIU ustanovení Zákona o športe z roku 2016 súvisiacich s informačným systémom športu, ktorá bola využitá ako podklad k okrúhlemu stolu k téme "Informačný systém športu", ktorý v Klube pod lampou zorganizovala UčPS dňa 4.11.2019.

Dôležitou časťou zákona o športe je zavedenie a vytvorenie Informačného systému slovenského športu (ďalej aj “ISŠ”).

Cieľom tejto časti zákona je vytvoriť zákonný rámec pre fungovanie centralizovanej elektronickej evidencie údajov o fyzických a právnických osobách v športe, ktorá bude športovej samospráve slúžiť ako jedinečný nástroj na efektívnu koordináciu športu a športovej činnosti a zároveň umožní efektívnu kontrolu procesov poskytovania verejných prostriedkov, ktoré orgány verejnej správy a nimi zriadené organizácie poskytujú na podporu a rozvoj športu na Slovensku.

Článok v sekundárnej rovine prezentuje kvalitatívny výskum prostredníctvom Grounded Theory, ktorý bol zrealizovaný v súvislosti s problematikou civilnej a trestnej mediácie. Primárne je zameraný na oblasť restoratívnej justície a trestnej mediácie. Autor článku sa týmto obracia na odbornú verejnosť a autority, ktoré môžu svojím prístupom napomôcť tomu, aby vzdelávanie trestných mediátorov (PaMÚ) bolo realizované v intenciách odporúčaní CEPEJ(2007)13, (Európska komisia pre efektívnosť fungovania justície. V Štrasburgu, 7. decembra 2007).

Predkladaný príspevok prináša ďalšie úvahy autora pre rozvoj športu na území SR v súčasnosti nadväzujúcimi na prvú časť jeho už tu uverejnenej práce Kalokagathia.