Predmetom príspevku je vymedzenie postavenia a právomoci Rozhodcovského súdu Slovenského futbalového zväzu (ďalej len „Rozhodcovský súd SFZ“) z hľadiska platnej právnej úpravy v Slovenskej republike, ako aj vnútorných noriem Slovenského futbalového zväzu ako občianskeho združenia a Medzinárodnej federácie futbalových asociácií (Fédération Internationale de Football Association /ďalej len „FIFA“/) a Únie európskych futbalových asociácií (Union of European Football Associations /ďalej len „UEFA“/).

Článok v sekundárnej rovine prezentuje kvalitatívny výskum prostredníctvom Grounded Theory, ktorý bol zrealizovaný v súvislosti s problematikou civilnej a trestnej mediácie. Primárne je zameraný na oblasť restoratívnej justície a trestnej mediácie. Autor článku sa týmto obracia na odbornú verejnosť a autority, ktoré môžu svojím prístupom napomôcť tomu, aby vzdelávanie trestných mediátorov (PaMÚ) bolo realizované v intenciách odporúčaní CEPEJ(2007)13, (Európska komisia pre efektívnosť fungovania justície. V Štrasburgu, 7. decembra 2007).

Záver preukázaný časom a dátami nielen v Slovenskej republike hovorí, že vo vrcholovom športe uspeje iba drvivá menšina z oň sa usilujúcich mladých ľudí. Aký ďalší osud a s ako kvalitným vzdelaním čaká na väčšinu, ktorá čelí problémom tzv. dvojitej kariéry, je veľmi komplikovaná téma v rámci každej krajiny EÚ i pre výraznú globalizáciu športu a množstvo športovcov pôsobiacich v krajinách EÚ z Afriky, Ameriky či Ázie. Autor predstavuje návrh komplexného riešenia, ktoré by mohlo zároveň pomôcť niekoľkým tisícom slovenským talentovaným športovcom vo veku 15 až 23 rokov rozvíjať ich duálnu kariéru a zároveň i slovenským športovým organizáciám optimalizovať ich náklady pri zabezpečovaní starostlivosti o nich. Ak by pri dnešnej čistej mzde 752 euro, hrubej mzde 1000 euro a superhrubej mzde až 1352 euro na 1 športovca bolo toto navrhované riešenie prijaté, tak po prijatí návrhu by sme za skoro rovnaký celkový objem zdrojov (cca 1400 euro) dokázali podporovať nie iba 1 športovca ako dnes, ale až 2 športovcov, a pritom rovnakou celkovou, dokonca nezdaňovanou mesačnou sumou cca 700 euro, pričom by títo športovci boli zároveň zdravotne poistení a rozvíjali by zároveň svoju duálnu kariéru.

Prinášame praktickú pomôcku pre tých, ktorí sa budú v budúcnosti snažiť zachrániť existujúci klub a nadviazať na jeho predchádzajúcu činnosť v situácii, keď s predchádzajúcim vedením je komunikácia kompliková, alebo až nemožná.

Vlastné počiatky európskeho záujmu o šport sú spojené s právne nezáväznými dokumentmi: Adoninovou správou komisie pre Európu občanov z roku 1985, ktorá prvá upozornila na význam športu v EÚ, a ďalšími dvoma správami – Larivovou (1994) a Packovej (1997). Z nich prvá trvala prísne na dodržiavaní práva aj v oblasti športu. Druhá správa už bola formulovaná inak, a dokonca volala po uznaní špecifického charakteru športu a autonómie športového hnutia.

V zmluve z Amsterdamu (1997) sa pritom šport už dostal do príloh, resp. nezáväzných záverečných protokolov: Deklarácia č. 29 výslovne uznala sociálnu hodnotu športu. V roku 1997 (13. júna) zároveň Európsky parlament prijal rezolúciu o úlohe EÚ v oblasti športu.

Príspevok poukazuje na základné problémy právomoci a príslušnosti pri rozhodovaní športových sporov. Dochádza tu ku kompetenčnému konfliktu medzi všeobecným súdom, rozhodcovským súdom na národnej úrovni (najmä Rozhodcovský súd SFZ), rozhodcovským súdom na medzinárodnej úrovni (CAS), prípadnou športovou rozhodcovskou komisiou bez povahy rozhodcovského súdu na národnej úrovni (najmä v rámci športového zväzu) a športovou rozhodcovskou komisiou medzinárodnej športovej federácie (napr. Rozhodcovská komora FIFA).

Približne od 60.-70. rokov 20. storočia sa v západnej Európe hráči kolektívnych športov pokladajú za zamestnancov. Tento prístup k športovcom prevzal aj Súdny dvor Európskej únie (SD EÚ) v rade prípadov, spomedzi ktorých možno uviesť prípady Walrave a Koch, Donà vs. Mantero, Bosman, Lehtonen, či najnovšie Olivier Bernard vs. Olympic Lyonnaise.

Diplomová práca sa zaoberá analýzou sukcesívneho založenia akciovej spoločnosti a priblížením úkonov spojených s týmto spôsobom založenia. Obsahom práce je aj definícia cenných papierov vydávaných akciovou spoločnosťou, charakteristika práv a povinností vyplývajúcich z upísania akcií spolu so zápisom vzniknutej spoločnosti do obchodného registra.